Moo Pee Kã—Yehowa Piɛɛ O He!
‘O he nɛ wa, nɛ o pee kã. Yehowa, o Mawu ɔ, piɛɛ o he.’—YOSH. 1:9.
1, 2. (a) Mɛni suhi maa ye bua wɔ konɛ wa nyɛ nɛ waa da haomihi a nya? (b) Mɛni ji hemi kɛ yemi? Mo ha enɛ ɔ he nɔ hyɛmi nɔ́.
YEHOWA sɔmɔmi haa nɛ wa náa bua jɔmi. Se kɛ̃ ɔ, wɔ hu waa kɛ haomihi kpeɔ kaa bɔnɛ ni kpahi hu kɛ kpeɔ ɔ, nɛ eko ɔ, wa maa ‘na amanehlu ngɛ kpakpa nɛ wa peeɔ ɔ he.’ (1 Pet. 3:14; 5:8, 9; 1 Kor. 10:13) Bɔnɛ pee nɛ wa nyɛ nɛ waa da haomihi kaa kikɛ ɔ a nya a, e hia nɛ wa ná hemi kɛ yemi kɛ kã.
2 Mɛni ji hemi kɛ yemi? Bɔfo Paulo ngma ke: “Hemi kɛ yemi ji níhi nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe ɔ a nɔ mi mami. Hemi kɛ yemi tsɔɔ wɔ kaa níhi nɛ wa nɛ kɛ wa hɛngmɛ ɔ, a ngɛ niinɛ.” (Heb. 11:1) Baiblo kpa ko hu de ke: “Hemi kɛ yemi ji níhi nɛ wa ngɛ blɔ hyɛe ɔ a he odase yemi womi. Hemi kɛ yemi ji níhi nɛ wa nɛ kɛ wa hɛngmɛ nɛ wa ngɛ nɔ mi mami kaa a maa ba mi niinɛ.” (The Simple English Bible) Ke a pee weto ní ko he womi ngɛ wa biɛ mi ɔ, lɔɔ haa nɛ wa náa nɔ mi mami kaa weto ní ɔ peeɔ wa nɔ. Kaa bɔnɛ ke a pee weto ní ko he womi ngɛ nɔ ko biɛ mi nɛ nɔ ɔ náa nɔ mi mami kaa weto ní ɔ peeɔ e nɔ ɔ, jã kɛ̃ nɛ wɔ hu wa ngɛ hemi kɛ yemi kaa Mawu maa ye sihi tsuo nɛ e wo ɔ nɔ. E ngɛ mi kaa sihi nɛ Mawu wo wɔ, kɛ níhi nɛ e de wɔ ɔ tsuo bɛ mi lolo mohu lɛɛ, se hemi kɛ yemi nɛ wa ngɛ ɔ ha nɛ wa ngɛ nɔ mi mami kaa a maa ba mi kokooko.
3, 4. (a) Mɛni ji kã? (b) Loko hemi kɛ yemi kɛ kã nɛ wa ngɛ ɔ mi maa wa a, mɛni e sa kaa waa pee?
3 Ke a ke nɔ ko ngɛ kã a, lɔɔ tsɔɔ kaa jamɛatsɛ ɔ “nyɛɔ tuɔ munyu aloo e peeɔ e ní ngɛ haomi aloo oslaa si himihi a mi nɛ e yi gbeye.” (The New Interpreter’s Dictionary of the Bible) Ke wa ngɛ kã a, lɔɔ tsɔɔ kaa wa yi gbeye.—Mar. 6:49, 50; 2 Tim. 1:7.
4 Hemi kɛ yemi kɛ kã ji suhi nɛ a he hia. Se eko ɔ, e maa pee wɔ kaa wa hia hemi kɛ yemi kɛ kã fuu. Baiblo ɔ tu nimli akpehi abɔ nɛ a je su nɛ ɔmɛ kpo ɔ a he munyu. Enɛ ɔ he ɔ, loko hemi kɛ yemi kɛ kã nɛ wa ngɛ ɔ mi maa wa a, ja wa kase jamɛatsɛmɛ ɔmɛ. Nyɛ ha nɛ wa susu a ti ni komɛ a he nɛ waa hyɛ.
YEHOWA PIƐƐ YOSHUA HE
5. Loko Yoshua ma nyɛ maa nyɛɛ Israelbi ɔmɛ a hɛ mi saminya a, e he hia nɛ e ná mɛni?
5 Nyɛ ha wa susu nɔ́ ko nɛ ya nɔ maa pe jeha 3,500 nɛ be ɔ he nɛ waa hyɛ. Nɔ́ nɛ ɔ ya nɔ jeha 40 se benɛ Yehowa kpɔ Israelbi ɔmɛ kɛ je Egipt ɔ. Gbalɔ Mose ji nɔ nɛ nyɛɛ Israelbi ɔmɛ a hɛ mi. Benɛ Mose ye jeha 120 ɔ, e kuɔ kɛ ya da Nebo Yo ɔ yi mi, nɛ e na Si Womi Zugba a ngɛ tsitsaa, kɛkɛ nɛ lɔɔ se ɔ, e gbo ngɛ Nebo Yo ɔ nɔ. Yoshua ji nɔ nɛ ba ye Mose se. Yoshua “nile nya ba bli.” (5 Mose 34:1-9) E piɛ bɔɔ nɛ Israelbi ɔmɛ a nine maa su Kanaan zugba a nɔ. Ja Yoshua ná nile nɛ je Mawu ngɔ loko e ma nyɛ maa nyɛɛ Israelbi ɔmɛ a hɛ mi saminya. Jehanɛ se hu ɔ, e sa nɛ e ná hemi kɛ yemi ngɛ Yehowa mi, nɛ e ná kã, nɛ e he hu nɛ wa.—5 Mose 31:22, 23.
6. (a) Kaa bɔnɛ Yoshua 23:6 tsɔɔ ɔ, e he hia nɛ wa ná kã kɛ pee mɛni? (b) Mɛni wa kaseɔ ngɛ munyu nɛ ngɛ Bɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 4:18-20, kɛ Bɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 5:29 ɔ mi?
6 Nile, kã, kɛ hemi kɛ yemi nɛ Yoshua je kpo ɔ, wo Israelbi ɔmɛ he wami nɛ a nyɛ nɛ a hwu ta jehahi babauu kɛ kpɔ Kanaan zugba a. Pi kã nɛ a kɛ hwuɔ ta kɛkɛ nɛ e sa kaa Israelbi ɔmɛ nɛ a ná. E he hia nɛ a ná kã konɛ a kɛ ye níhi nɛ Yoshua de mɛ ɔ a nɔ hulɔ. Benɛ e piɛ bɔɔ nɛ Yoshua ma gbo nɛ e kɛ Israelbi ɔmɛ ngɛ sɛ yee ɔ, e de mɛ ke: “Nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ a ngma ngɛ Mose mlaa womi ɔ mi ɔ, nyɛɛ ye nɔ sisiisi. Nyɛ ko si eko.” (Yosh. 23:6) E he hia nɛ wɔ hu wa ná kã konɛ waa bu Yehowa tue be tsuaa be. Be saisaa nɛ nɔ ko ma de wɔ kaa waa pee nɔ́ ko nɛ sɛ Mawu hɛ mi ɔ, e sa kaa wa ná kã nɛ waa bu Yehowa tue. (Kane Bɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 4:18-20; 5:29.) Ke waa kɛ wa hɛ fɔɔ Yehowa nɔ, nɛ wa sɔleɔ kɛ haa lɛ ɔ, e maa wo wɔ kã konɛ wa nyɛ nɛ waa pee jã.
BƆNƐ WA MA PLƐ KƐ YE MANYE NGƐ SI HIMI MI HA
7. Loko Yoshua ma ná kã nɛ e maa ye manye ɔ, mɛni e he hia nɛ e pee?
7 Ja wa kase Mawu Munyu ɔ nɛ́ waa kɛ nɔ́ nɛ wa kase ɔ tsu ní loko wa ma nyɛ maa pee Mawu suɔmi nya ní. Benɛ Yoshua ba ye Mose se ɔ, jã nɛ Yehowa de lɛ ke e pee. Yehowa de lɛ ke: “Moo lɛɛ o he nɛ wa, nɛ o pee kã kɛkɛ; lɔɔ ji kaa, o maa ye mlaa a tsuo nɛ ye tsɔlɔ Mose wo mo ɔ nɔ sisiisi. . . . Moo kane mlaa womi nɛ ɔ daa. Mo susu he nyɔ kɛ pia; nɛ o ye nɔ́ tsuaa nɔ́ nɛ a ngma ngɛ mi ɔ nɔ; ja jã loko níhi a mi maa hi ha mo, nɛ o maa ye manye.” (Yosh. 1:7, 8) Yoshua bu ga womi nɛ ɔ tue nɛ e “ye manye.” Ke wɔ hu wa pee jã a, lɔɔ ma ha nɛ wa ma ná kã wawɛɛ, nɛ wa maa ye manye ngɛ Mawu sɔmɔmi mi.
Wa jeha ngmami kɛ ha 2013 ɔ ji:‘O he nɛ wa, nɛ o pee kã. Yehowa, o Mawu ɔ, piɛɛ o he.’—Yoshua 1:9
8. Jije a je 2013 jeha ngmami ɔ kɛ je, nɛ kɛ o susu kaa munyu nɛ ɔ maa ye bua wɔ ha kɛɛ?
8 Eko ɔ, munyu nɛ ɔ hu nɛ Yehowa de Yoshua a wo lɛ he wami wawɛɛ nitsɛ: ‘O he nɛ wa, nɛ o pee kã. Koo nu sawale, nɛ o nine mi nɛ ko jɔ. He tsuaa he nɛ o maa ya a, imi, Yehowa, o Mawu ɔ, ma piɛɛ o he kɛ ya.’ (Yosh. 1:9). Yehowa piɛɛ wɔ hu wa he. Enɛ ɔ he ɔ, ngɛ ka saisaa nɛ waa kɛ maa kpe ɔ tsuo se ɔ, e sɛ nɛ waa ‘nu sawale, nɛ́ wa nine mi hu nɛ e jɔ.’ Munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ sa kadimi wawɛɛ: ‘O he nɛ wa, nɛ o pee kã. Yehowa, o Mawu ɔ, piɛɛ o he.’ A hla munyu nɛ ngɛ Yoshua 1:9 ɔ kaa 2013 jeha a ngmami. Munyu nɛ ɔ nɛ Yoshua tu, kɛ hemi kɛ yemi kɛ kã nɛ ni kpahi je kpo ɔ maa wo wɔ he wami ngɛ nyɔhiɔhi nɛ maa ba a mi.
A KƐ KÃ PEE NƆ́ NƐ MAWU SUƆ
9. Mɛni blɔ nɔ Rahab je hemi kɛ yemi kɛ kã kpo ngɛ?
9 Benɛ Yoshua tsɔ nihi enyɔ kaa a ya hyɛ bɔnɛ Kanaan zugba a ngɛ ha a, Rahab nɛ ji yo ajuama a ngɔ nimli enyɔ ɔmɛ kɛ laa nɛ e tsɔɔ a he nyɛli ɔmɛ blɔ kpa. Akɛnɛ Rahab je hemi kɛ yemi kɛ kã kpo heje ɔ, a baa e kɛ e weku li ɔmɛ tsuo a yi benɛ Israelbi ɔmɛ kpata Yeriko ma a hɛ mi ɔ. (Heb. 11:30, 31; Yak. 2:25) Ngɛ anɔkuale mi ɔ, Rahab kpa e je mi bami yaya ní peepee ɔ, enɛ ɔ he ɔ, Yehowa kplɛɛ e nɔ. Ni komɛ nɛ a ba plɛ Kristofoli ɔ hu ná hemi kɛ yemi kɛ kã, enɛ ɔ he ɔ, a pee tsakemihi ngɛ a si himi kaa bɔnɛ Rahab pee ɔ, nɛ Mawu kplɛɛ a nɔ.
10. Ngɛ mɛni si himihi a mi nɛ Rut fi anɔkuale jami se, nɛ mɛni jɔɔmi nɛ e ná?
10 Ngɛ Yoshua gbenɔ se ɔ, Rut nɛ je Moab ɔ ná kã kɛ fi anɔkuale jami se. Rut gba Israelno ko, se e huno ɔ gbo, enɛ ɔ he ɔ, wa ma nyɛ ma de ke e le Yehowa he nɔ́ ko bɔɔ. E nganyɛ Naomi nɛ lɛ hu e huno gbo ɔ ngɛ Moab ma a mi, se pee se ɔ, Naomi pee e juɛmi kaa e maa kpale kɛ ho Israel ma nɛ ji Betlehem ɔ mi ya. Benɛ Naomi kɛ Rut ngɛ blɔ nɔ kɛ yaa a, Naomi de Rut ke e kpale kɛ ho e ma mi ya, se Rut de lɛ ke: “Mo ko nyɛ ye nɔ doo ke ma si mo. . . . O je kɛ wɛ maa pee imi hu ye je kɛ wɛ.” (Rut 1:16) Pi plasee nɛ Rut ngɛ pee. Pee se ɔ, Naomi weku no Boaz ngɔ Rut nɛ Rut fɔ binyumu kɛ ha Boaz. Rut binyumu nɛ ɔ ba pee David kɛ Yesu a nɛnɛ kasowa. Ee, nihi nɛ a jeɔ hemi kɛ yemi kɛ kã kpo ɔ, Yehowa jɔɔ mɛ.—Rut 2:12; 4:17-22; Mat. 1:1-6.
NIHI BABAUU KƐ A WAMI WO OSLAA MI!
11. Mɛni blɔ nɔ Yehoyada kɛ Yehosheba je kã peemi kpo ngɛ, nɛ mɛni je jã nɛ a pee ɔ mi kɛ ba?
11 Ke wa na kaa Mawu piɛɛ nihi nɛ a kɛ a wami woɔ oslaa mi konɛ a nyɛ nɛ a pee Mawu suɔmi nya ní, aloo nɛ a bu a nyɛmimɛ a he ɔ, lɔɔ haa nɛ wa hemi kɛ yemi ɔ mi waa. Kaa nɔ hyɛmi nɔ́ ɔ, mo susu Osɔfo Nɔkɔtɔma Yehoyada kɛ e yo Yehosheba a he nɛ o hyɛ. Benɛ Matsɛ Ahazia gbo ɔ, e nyɛ Atalia gbe nihi nɛ a piɛ nɛ a ma nyɛ maa ye matsɛ ɔ, nɛ e wo e he manyɛ. Yoash pɛ nɛ e nine sui e nɔ. Yehoyada kɛ Yehosheba kɛ a wami wo oslaa mi nɛ a ngɔ Ahazia binyumu Yoash kɛ laa jeha ekpa. Ngɛ jeha kpaagone ɔ mi ɔ, Yehoyada wo Yoash matsɛ nɛ e ha nɛ a gbe Atalia. (2 Ma. 11:1-16) Pee se ɔ, Yehoyada ye bua Matsɛ Yoash kɛ dla sɔlemi we ɔ. Benɛ Yehoyada ye jeha 130 ɔ, e gbo nɛ a pu lɛ ngɛ matsɛmɛ ɔmɛ a gɔ ɔ mi “ngɛ nítsumi nɛ e tsu kɛ ha Israel ma a, kɛ Mawu we ɔ he.” (2 Kron. 24:15, 16) Kã nɛ Yehoyada kɛ e yo ɔ je kpo ɔ hu ha nɛ a baa David weku ɔ yi kɛ ya si benɛ a fɔ Mesia a.
12. Mɛni blɔ nɔ Ebedmelek je kã peemi kpo ngɛ?
12 Nyumu ko nɛ a puɛ lɛ loo a ta lɛ, nɛ e tsuɔ ní ngɛ Matsɛ Zedekia we ɔ mi nɛ a tsɛɛ lɛ ke Ebedmelek ɔ, kɛ e wami wo oslaa mi ngɛ Yeremia heje. Matsɛ ɔ ngɔ Yeremia kɛ wo Yuda ma nimeli ɔmɛ a dɛ. Ma nimeli ɔmɛ po Yeremia nya kaa e ji ma ywialɔ, enɛ ɔ he ɔ, a kɛ lɛ ya wo vu kɛ e mi mɔsɔ ko mi, nɛ a si lɛ ngɛ lejɛ ɔ konɛ e gbo. (Yer. 38:4-6) Ebedmelek ya de Matsɛ Zedekia konɛ e ye bua Yeremia. Oslaa ngɛ nɔ́ nɛ Ebedmelek pee ɔ he, ejakaa nihi fuu sume Yeremia sane. Zedekia kplɛɛ nɔ́ nɛ Ebedmelek de lɛ ɔ nɔ, nɛ e je nyumuhi 30 kɛ piɛɛ Ebedmelek he konɛ a ya je Yeremia. Mawu gu Yeremia nɔ kɛ wo Ebedmelek si kaa ke Babilonbi ɔmɛ ba tua Yerusalem ɔ, a maa baa e yi. (Yer. 39:15-18) Mawu jɔɔ nihi nɛ a kɛ kã peeɔ e suɔmi nya ní ɔ.
13. Mɛni blɔ nɔ Hebribi etɛ ɔmɛ je kã peemi kpo ngɛ, nɛ mɛni wa ma nyɛ maa kase ngɛ a sane ɔ mi?
13 Maa pee jeha 600 loko a fɔ Kristo ɔ, Yehowa jɔɔ Hebri nihewi etɛ komɛ nɛ a ji Mawu sɔmɔli ngɛ hemi kɛ yemi kɛ kã nɛ a je kpo ɔ he. Matsɛ Nebukadnezar bua Babilon ma nikɔtɔma amɛ a nya nɛ e fã mɛ ke a ja sika tsu amaga ko nɛ e pee ɔ. Nɔ tsuaa nɔ nɛ e be amaga a jae ɔ, a maa nu lɛ kɛ wo flɔɔnɔɔ kɛ mi la mi. Hebribi etɛ ɔmɛ je bumi mi nɛ a de Nebukadnezar ke: “Mawu nɛ ma nyɛ je wɔ kɛ je flɔɔnɔɔ kɛ e mi la nɛ ngɛ tsoe gegeege ɔ mi ɔ ji Mawu nɛ wa sɔmɔɔ ɔ nɛ; lɛ nɛ e ma je wɔ kɛ je o dɛ mi ɔ nɛ. Se ke wa Mawu ɔ nyɛ we nɛ e he wa yi wami tete po, nɛnɛ, ná nɛ o le kaa o mawu ɔmɛ lɛɛ wa be jae!” (Dan. 3:16-18) A tsɔɔ bɔnɛ a he Hebribi etɛ ɔmɛ a yi wami ha ngɛ Daniel 3:19-30. E ngɛ mi kaa eko ɔ, nɔ ko be dee ke e maa gbe wɔ ngɛ flɔɔnɔɔ kɛ e mi la ko mi lɛɛ, se be komɛ ngɛ nɛ waa kɛ si himi komɛ nɛ a mi wa kpeɔ nɛ e sa kaa waa bu Mawu tue ngɛ jamɛ a si himi ɔmɛ a mi.
14. Kaa bɔnɛ a tsɔɔ ngɛ Daniel yi 6 mi ɔ, mɛni blɔ nɔ Daniel je kã peemi kpo ngɛ, nɛ mɛni je jã nɛ e pee ɔ mi kɛ ba?
14 Daniel je hemi kɛ yemi kɛ kã kpo benɛ e he nyɛli ɔmɛ plɛ Matsɛ Dario yi mi nɛ e wo mlaa ke, ‘nɔ tsuaa nɔ nɛ ma bi yemi kɛ buami ko kɛ je mawu ko aloo nɔmlɔ adesa ko dɛ kɛ yaa si ligbi nyingmi etɛ ɔ, a ma sake lɛ kɛ wo jatahi a muɔ mi’ ɔ. Amlɔ nɔuu benɛ Daniel nu kaa matsɛ ɔ kɛ e nine wo mlaa a sisi ɔ, e ‘je kɛ ho e we mi ya. Daniel ngɛ hiɔwe tsu ko ngɛ e we ɔ mi, nɛ o ma nyɛ maa hyɛ Yerusalem kɛ gu saflɛ ɔmɛ a mi ngɛ lejɛ ɔ. Kɛkɛ nɛ Daniel kpla si ngɛ e nakutso nya, ngɛ saflɛ nɛ bli kɛ fɔɔ si ɔ nya, nɛ e sɔle nɛ e na e Mawu ɔ si si etɛ kaa bɔnɛ e peeɔ daa a.’ (Dan. 6:6-10) Daniel je kã peemi kpo, enɛ ɔ he ɔ, a sake lɛ kɛ wo jatahi a muɔ mi, se Yehowa he e yi wami.—Dan. 6:16-23.
15. (a) Ngɛ mɛni blɔ nɔ nɛ Akuila kɛ Priskila je hemi kɛ yemi kɛ kã kpo? (b) Mɛni ji munyu nɛ Yesu tu ngɛ Yohane 13:34 ɔ sisi, nɛ mɛni blɔ nɔ Kristofoli fuu je suɔmi kaa kikɛ ɔ kpo ngɛ?
15 Wa li nɔ́ pɔtɛɛ nɛ Akuila kɛ Priskila pee mohu lɛɛ, se Baiblo ɔ tsɔɔ kaa “e piɛ nguɛ nya nɛ a sake a helo ngɔ fɔ he” ngɛ Paulo he. (Níts. 18:2; Rom. 16:3, 4) A kɛ kã ye Yesu munyu nɛ nyɛɛ se nɛ ɔ nɔ: “Mlaa he i ngɛ nyɛ woe; nyɛɛ suɔ nyɛ sibi kaa bɔnɛ i suɔ nyɛ ɔ.” (Yoh. 13:34) Mose Mlaa a tsɔɔ kaa e sa nɛ nɔ nɛ suɔ e nyɛmi nɔmlɔ kaa bɔnɛ e suɔ lɛ nitsɛ e he ɔ. (3 Mose 19:18) Se mlaa nɛ Yesu wo ɔ ji mlaa “he.” E tsɔɔ kaa e sa nɛ waa suɔ nihi nɛ waa je wa tsui mi po kaa wa ma gbo ngɛ a he kaa bɔnɛ e pee ɔ. Kristofoli fuu ná kã nɛ a kɛ a wami wo oslaa mi nɛ a tsɔɔ we a nyɛmimɛ Odasefoli a se blɔ konɛ he nyɛli nɛ ko wa a nyɛmimɛ Odasefoli ɔmɛ yi mi aloo a gbe mɛ.—Kane 1 Yohane 3:16.
Blema Kristofoli ɔmɛ ngmɛɛ we a hemi kɛ yemi ɔ he
16, 17. Mɛni blɔ nɔ a gu kɛ ka Kristofoli komɛ nɛ a hi si blema a a hemi kɛ yemi, nɛ mɛni blɔ nɔ a gu kɛ ka Kristofoli komɛ nɛ a ngɛ mwɔnɛ ɔ hu a hemi kɛ yemi?
16 Kaa bɔnɛ Yesu ná kã nɛ e ja Yehowa pɛ ɔ, jã nɔuu nɛ Kristofoli nɛ a hi si blema a hu pee. (Mat. 4:8-10) A sɛ̃ tsopa kɛ e he via kɛ wui Roma nɔ yelɔ ɔ hɛ mi nyami. (Hyɛ foni ɔ.) Daniel P. Mannix ngma ke: “E ngɛ mi kaa a ngɛ afɔle sami latɛ nɛ la ngɛ tsoe ngɛ nɔ nɛ a kɛ tsuɔ ní ngɛ hɛja jemi he ɔ mohu lɛɛ, se Kristofoli bɔɔ pɛ nɛ a ngmɛɛ a hemi kɛ yemi ɔ he. Nɔ nɛ a wo lɛ tsu ɔ, nɔ́ kɛkɛ nɛ e maa pee ji, e ma fĩa tsopa kɛ he via kɛ pue la a mi. Lɔɔ se ɔ, a ma ha lɛ Afɔle Sami He Yi Jemi Womi, nɛ a maa ngmɛɛ e he. A haa nɛ nɔ ɔ nuɔ sisi fitsofitso kaa tsa pi nɔ yelɔ ngua a nɛ e ngɛ jae; mohu ɔ, e ngɛ nɔ kplɛɛe kɛkɛ kaa nɔ yelɔ ɔ ngɛ kaa mawu ko, nɛ lɛ ji Roma ma a nya dalɔ. Se kɛ̃ ɔ, Kristofoli ɔmɛ a ti nihi babauu pee we jã konɛ a kɛ ye a he.”—Those About to Die.
17 A tsɔɔ Kristofoli nɛ a wo mɛ tsu ngɛ Nazi tsu womi hehi ɔ nɔ́ nɛ ke a pee ɔ nɛ a maa ngmɛɛ a he nɛ a be mɛ gbee. Nɔ́ kɛkɛ nɛ e sa kaa a pee ji nɛ a kɛ a nine maa wo womi sisi kaa a be Yehowa jae hu. Nihi bɔɔ ko pɛ nɛ a pee jã. Ngɛ ta nɛ a hwu ngɛ Rwanda lingmi nɛ ɔ kaa a kɛ ma kpata wɛtso ko hɛ mi ɔ mi ɔ, Odasefoli nɛ a ji Tutsibi kɛ Hutubi ɔ, po a nyɛmimɛ Odasefoli a he piɛ. Ja nɔ ko ngɛ kã kɛ hemi kɛ yemi loko e ma nyɛ maa pee nɔ́ nɛ a pee ɔ.
MO KAI KAA YEHOWA PIƐƐ WA HE!
18, 19. Mɛnɔmɛ nɛ Baiblo ɔ tsɔɔ kaa a je hemi kɛ yemi kɛ kã kpo nɛ́ ke wa kase mɛ ɔ, e maa ye bua wɔ ngɛ wa fiɛɛmi nítsumi ɔ mi?
18 Amlɔ nɛ ɔ, a kɛ he blɔ ngua wo wa dɛ kaa waa fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ kɛ tsɔɔ nihi. Enɛ ɔ ji nítsumi ngua pe kulaa nɛ Mawu kɛ ha e sɔmɔli nɛ a ngɛ zugba a nɔ ɔ kaa a tsu. (Mat. 24:14; 28:19, 20) Wa bua jɔ nɔ hyɛmi nɔ́ nɛ hi kɛ pi si nɛ Yesu pee ha wɔ ɔ he! E “ya kpa mahi, kɛ kɔpehi a mi, nɛ e fiɛɛ sane kpakpa a nɛ kɔɔ Mawu matsɛ yemi ɔ he ɔ kɛ tsɔɔ nihi.” (Luka 8:1) Kaa bɔnɛ e pee ɔ, wɔ hu e he hia nɛ wa ná hemi kɛ yemi kɛ kã konɛ waa fiɛɛ Matsɛ Yemi sɛ gbi ɔ kɛ ha nihi. Mawu maa ye bua nɛ wa ma nyɛ ma ná kã nɛ Noa ná a eko. Loko Nyu Afua a ma ba kpata je ɔ hɛ mi ɔ, Noa ‘fiɛɛ kɛ ha yayami peeli kaa a pee nɔ́ nɛ da.’—2 Pet. 2:4, 5.
19 Sɔlemi yeɔ bua wɔ ngɛ fiɛɛmi nítsumi ɔ mi. Benɛ Kristo se nyɛɛli komɛ nɛ a ngɛ mɛ yi mi wae ɔ sɔle konɛ Mawu nɛ ‘wo mɛ kã nɛ a jaje e munyu ɔ,’ Yehowa ha a sɔlemi ɔ heto. (Kane Bɔfo Ɔmɛ A Nítsumi 4:29-31.) Ke o yeɔ gbeye kaa o maa fiɛɛ ngɛ wehi a mi ɔ, moo sɔle kɛ bi hemi kɛ yemi kɛ kã nɛ Yehowa ma ha o sɔlemi ɔ heto.—Kane La 66:19, 20.a
20. Akɛnɛ Yehowa sɔmɔli ji wɔ heje ɔ, mɛnɔmɛ yeɔ bua wɔ?
20 E yee kaa wa maa pee Mawu suɔmi nya ní ngɛ je yaya nɛ ɔ mi. Se Mawu ngmɛɛ we wa he kɛ fɔɛ si. E piɛɛ wa he. E Bi ɔ nɛ ji asafo ɔ Yi ɔ hu piɛɛ wa he. Wa ngɛ nyɛmimɛ Odasefoli nɛ a hiɛ pe ayɔ kpaago ngɛ je kɛ wɛ nɛ mɛ hu a piɛɛ wa he. Nyɛ ha nɛ waa kɛ mɛ nɛ ya nɔ nɛ je hemi kɛ yemi kpo nɛ́ waa fiɛɛ sane kpakpa a. Munyu nɛ ngɛ 2013 jeha ngmami ɔ mi ɔ maa ye bua wɔ kɛ pee jã: ‘O he nɛ wa, nɛ o pee kã. Yehowa, o Mawu ɔ, piɛɛ o he.’—Yosh. 1:9.
a Moo kane nɔ hyɛmi níhi fuu nɛ kɔɔ kã peemi he ɔ ngɛ munyu nɛ e yi ji, “Be Courageous and Very Strong,” nɛ je kpo ngɛ February 15, 2012 Watchtower a mi ɔ.