Hwɔɔmi Mɔ INTANƐTI NƆ NITO HE
Hwɔɔmi Mɔ
INTANƐTI NƆ NITO HE
Dangme
Ɛ
  • ã
  • á
  • ɛ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ
  • ɔ́
  • í
  • ĩ
  • BAIBLO
  • WOMIHI
  • ASAFO MI KPEHI
  • mwbr18 February bf. 1-3
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi

Ngmami nɛ ɔ he video be amlɔ nɛ ɔ.

Wa kpa mo pɛɛ nyagba ko he je ɔ, video ɔ hí jemi.

  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi
  • Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2018
  • Munyuyi Nyafinyafihi
  • FEBRUARY 5-11
  • FEBRUARY 12-18
  • FEBRUARY 19-25
  • FEBRUARY 26–MARCH 4
Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi—2018
mwbr18 February bf. 1-3

Womihi Nɛ A Tsɛ Se Ngɛ Si Himi Kɛ Sɔmɔmi Ní Kasemi Womi ɔ Mi

FEBRUARY 5-11

Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso

nwtsty study note Mat 12:20

Kane mi tako nɛ e ngɛ tsoe sulii: Blema a, a kɛ zu nɛ peeɔ kane, nɛ a kɛ oliv nu nɛ woɔ mi. Ke a su kane ɔ, tako ɔ gblaa nu ɔ, nɛ e haa nɛ la a tsoɔ. Hela munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke, “kane mi tako nɛ e ngɛ tsoe sulii” ɔ ma nyɛ maa tsɔɔ kane mi tako nɛ ngɛ la su ku jee, loo e ngɛ gboe, aloo eko ɔ, e gbo momo po. Gbami nɛ ngɛ Yes 42:3 ɔ tsɔɔ kaa Yesu mi mi maa sã lɛ ngɛ nihi a he; e be hae nɛ he si bali kɛ nihi nɛ hao ɔ, a hɛ nɔ kami nɛ tã.

FEBRUARY 12-18

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MATEO 14-15

nwtsty study note Mat 14:21

e slo yihi kɛ jokuɛwi: Mateo pɛ nɛ e wo yihi kɛ jokuɛwi a ta ngɛ nyakpɛ ní nɛ ɔ nɛ Yesu pee ɔ mi. E ma nyɛ maa pee kaa nihi abɔ nɛ Yesu gu nyakpɛ blɔ nɔ kɛ ha mɛ niye ní ɔ, a he hiɛ pe 15,000.

Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso

nwtsty study note Mat 15:7

osatotsɛmɛ: Blema a, Hela bi nɛ a fiɛɔ ngɛ fiɛmi kpokuhi a nɔ ɔ ngɔɔ nɔ́ ko nɛ haa nɛ nɔ gbi pɛɔ wawɛɛ kɛ buɔ a hɛ mi. A kɛ Hela munyungu nɛ ji hy·po·kri·tesʹ ɔ tsuɔ ní kɛ daa si kɛ haa nihi nɛ a buɔ fiɛmi ní nɛ ɔmɛ ɔ (Roma bi hu ngɔ munyungu nɛ ɔ kɛ tsu ní). Pee se ɔ, a kɛ munyungu nɛ ɔ kaleɔ nɔ ko nɛ e bua peeɔ nɔ́ ko kɛ laa bɔ nɛ e ngɛ ha tutuutu ɔ nɔ, aloo kɛ laa juɛmi nɛ e hɛɛ kɛ ngɛ nɔ́ ko pee ɔ nɔ. Yesu tsɛ Yuda jami hɛ mi nyɛɛli ɔmɛ ke “osatotsɛmɛ.”​—Mat 6:5, 16.

nwtsty study note Mat 15:26

jokuɛwi . . . gbe bimɛ: Ngɛ Mose Mlaa a nya gbehi ji lohwehi nɛ a he tsɔ we, enɛ ɔ he ɔ, Ngmami ɔ kɛ munyu nɛ ji ‘gbehi’ tsuɔ ní kɛ baa nɔ́ ko si. (3Mo 11:27; Mat 7:6; Flp 3:2; Kpj 22:15) Se ngɛ amaniɛ nɛ Maako (7:27) kɛ Mateo tsuo bɔ ɔ mi ɔ, munyungu nɛ Yesu kɛ tsu ní ɔ kɔɔ lohwe nyafii he. E daa si ha ‘gbe bi,’ aloo ‘gbe nɛ a lɛɛ ngɛ we mi.’ Eko ɔ, munyungu nɛ nihi nɛ a pi Yuda bi kɛ tsɛɔ lohwehi nɛ a lɛɔ ngɛ a wehi a mi ɔ nɛ Yesu kɛ tsu ní. E ngɛ heii kaa Yesu ngɔ Israel bi ɔmɛ kɛ to “jokuɛwi” a he, nɛ e ngɔ nihi nɛ a pi Yuda bi ɔ kɛ to “gbe bimɛ” a he kɛ tsɔɔ nɔ́ nɛ he hia titli nɛ e sa kaa e tsu he ní kekle. Ke jokuɛwi kɛ gbehi ngɛ we mi ɔ, a haa jokuɛwi ɔmɛ niye ní kekle loko a haa gbe ɔmɛ.

FEBRUARY 19-25

Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso

nwtsty study note Mat 16:18

Mo ji Petro, nɛ tɛ sa nɛ ɔ nɔ: Hela munyungu nɛ ji peʹtros ɔ sisi ji “tɛ sa; loo tɛ.” A kɛ tsu ní ngɛ hiɛ ɔ kaa biɛ nitsɛ (nɛ ji Petro), nɛ e ji Hela biɛ nɛ Yesu kɛ wo Simon. (Yo 1:42) Biɛ nɛ ɔ he nɔ kpa ji peʹtra, nɛ lɛ hu e sisi ji “tɛ sa,” loo tɛhi babauu nɛ a bua ngɛ he kake. Hela munyu nɛ ɔ je kpo ngɛ Mat 7:24, 25; 27:60; Luk 6:48; 8:6; Ro 9:33; 1Ko 10:4; 1Pe 2:8. E ngɛ heii kaa Petro de we ke lɛ ji tɛ sa nɛ Yesu maa to Kristofohi asafo ɔ sisi ngɛ nɔ. E de ngɛ 1Pe 2:4-8 ɔ kaa a gba kɛ fɔ si momoomo ke, Yesu ji “sisi tomi kɔ̃ nya tɛ” nɛ Mawu nitsɛ hla. Jã kɛ̃ nɛ bɔfo Paulo hu ngma ke Yesu ji “sisi tomi” kɛ “mumi mi tɛ sa.” (1Ko 3:11; 10:4) E ngɛ heii kaa ngɛ munyu nɛ ɔ mi ɔ, Yesu ngɔ munyungu ekpaekpahi nɛ a hɛɛ sisi numi kake kɛ tsu ní. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, e ngɛ dee ke: ‘Mo, nɛ i tsɛɔ mo ke Petro, nɛ ji Tɛ Sa a, o nyɛ yɔse nɔ tutuutu nɛ ji Kristo ɔ, “tɛ sa” nɛ a maa to Kristofohi asafo ɔ sisi ngɛ nɔ ɔ.’

asafo: Ngmami nɛ ɔ mi nɛ Hela munyu nɛ ji ek·kle·siʹa a je kpo ngɛ kekleekle. A je kɛ je Hela munyunguhi enyɔ nɛ ji ek, nɛ e sisi ji “je kpo,” kɛ ka·leʹo, nɛ e sisi ji “tsɛmi” ɔ, mi. E daa si kɛ ha nimli babauu nɛ a tsɛ mɛ ngɛ yi mi tomi kake loo ní tsumi pɔtɛɛ ko he. (Hyɛ Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi.) Ngɛ hiɛ ɔ, Yesu gba kɛ kɔ Kristofohi nɛ a pɔ mɛ nu nɛ a ma ba pee Kristofohi asafo ɔ, a he. E tsɔɔ kaa mɛ ji ‘tɛhi nɛ a hɛ ngɛ,’ nɛ́ a ngɛ mɛ “fiae kɛ ngɛ mumi mi we mae.” (1Pe 2:4, 5) A kɛ Hela munyu nɛ ɔ tsu ní si abɔ ngɛ Septuagint ɔ mi kɛ da Hebri munyu nɛ a tsɔɔ sisi ke “asafo” ɔ nane mi, nɛ behi fuu ɔ, a kɛ daa si kɛ haa Mawu we bi. (5Mo 23:3; 31:30) Ngɛ Nít 7:38 ɔ mi ɔ, a tsɛ Israel bi nɛ a kpɔ mɛ kɛ je Ijipt ɔ ke “asafo.” Jã kɛ̃ nɛ Kristofohi nɛ a ‘tsɛ mɛ kɛ je diblii mi’ nɛ a ‘hla mɛ kɛ je je ɔ mi’ ɔ hu ba peeɔ “Mawu asafo.”​—1Pe 2:9; Yo 15:19; 1Ko 1:2.

nwtsty study note Mat 16:19

hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ nya safe: Ngɛ Baiblo ɔ mi ɔ, a ngɔ blɔ nya ní tsumi kɛ wo nihi nɛ a ha mɛ safe pɔtɛɛ komɛ a dɛ. E ma nyɛ maa pee safe nitsɛ loo okadi peemi nɔ́ ko. (1Kron 9:26, 27; Yes 22:20-22) Lɔ ɔ he ɔ, munyu nɛ ji “safe” ɔ daa si kɛ ha he blɔ kɛ blɔ nya. Petro ngɔ ‘safehi’ nɛ a kɛ ha lɛ ɔ kɛ bli blɔ kɛ ha Yuda bi (Nít 2:22-41), Samaria bi (Nít 8:14-17), kɛ Ma Jeli (Nít 10:34-38) konɛ a ná Mawu mumi klɔuklɔu ɔ eko nɛ a nyɛ nɛ a sɛ hiɔwe Matsɛ Yemi ɔ mi.

FEBRUARY 26–MARCH 4

JUETLI NƐ NGƐ MAWU MUNYU Ɔ MI | MATEO 18-19

“Moo Hyɛ Saminya Nɛ O Ko Tɔ̃tɔ̃ Mo Nitsɛ Kɛ Ni Kpahi A Nane”

nwtsty study notes Mat 18:6, 7

wɛ tɛ nɛ teji kɛ wɛɛɔ nɔ́: Aloo “wɛ tɛ ngua ko.” Nɔ́ nɛ e tsɔɔ tutuutu ji, “teji wɛ tɛ.” Wɛ tɛ nɛ ɔ kami kɛ e mi blimi maa su nanewɛɛ 4-5. Akɛnɛ wɛ tɛ ɔ mi jiɔ wawɛɛ he je ɔ, a fiɔ teji kɛ woɔ he kɛ wɛɛɔ nɔ́.

níhi nɛ tɔ̃tɔ̃ɔ nɔ nane: Hela munyungu nɛ ji skanʹda·lon nɛ a tsɔɔ sisi ke “nɔ́ nɛ tɔ̃tɔ̃ɔ nɔ nane” ɔ ma nyɛ maa da si ha klama. Ni komɛ hu tsɔɔ kaa eko ɔ, lɔ ɔ ji dade nɛ a kɛ lo woɔ nya ngɛ klama mi. Ngɛ blɔ ko nɔ ɔ, a kɛ tsuɔ ní kɛ tsɔɔ nɔ́ saisaa ko nɛ ma nyɛ ma ha nɛ nɔ ko nane maa tɔ̃tɔ̃ loo e maa nɔ si. Ngɛ okadi peemi mi ɔ, e tsɔɔ ní peepee aloo si fɔfɔɛ ko nɛ ma ha nɛ nɔ ko maa pee nɔ́ nɛ dɛ, aloo e be e je mi bae saminya, aloo e maa pee yayami. A kɛ e he nɔ peemi munyu nɛ ji skan·da·liʹzo nɛ e sisi ji “nɔ́ ko nɛ ma nyɛ maa tɔ̃tɔ̃ nɔ nane” ɔ tsu ní ngɛ Mat 18:8, 9, nɛ a ma nyɛ maa tsɔɔ sisi hu ke “klama loo nɔ́ nɛ haa nɛ nɔ peeɔ yayami.”

nwtsty media

Wɛ Tɛ

A kɛ wɛ tɛhi wɛɛɔ blɛfo loo ngma, nɛ a kɛ wɛɛɔ oliv kɛ peeɔ nu hulɔ. Wɛ tɛ komɛ klee we, nɛ a kɛ nine nyɛɔ plɛɔ. Se ekomɛ hu kle agbo, nɛ lohwehi pɛ nɛ a nyɛɔ plɛɔ. Eko ɔ, wɛ tɛ agbo nɛ ɔ eko nɛ Filisti bi ɔmɛ ha nɛ Samson kɛ wɛɛ níhi ha mɛ ɔ nɛ. (Many 16:21) Tsa pi Israel ma a mi pɛ nɛ wɛ tɛ nɛ lohwehi plɛɔ ɔ pɔ he ngɛ. Nihi hiɛhiɛɛ kɛ wɛɛɔ ní ngɛ Roma Kpokpa a nɔ hulɔ.

Wɛ Tɛ Kɛ E Nya Bi

Lohwehi kaa tejihi nɛ a plɛɔ wɛ tɛ agbohi kaa nɔ́ nɛ ngɛ foni nɛ ɔ mi ɔ. A kɛ wɛ tɛ nɛ ɔmɛ wɛɛɔ ngma, loo blɛfo, aloo oliv kɛ peeɔ nu. Wɛ tɛ nya bi komɛ a blimi maa su nanewɛɛ 5, nɛ a kɛ wɛɛɔ nɔ́ ngɛ wɛ tɛ nɛ kle pe jã a nɔ.

nwtsty study note Mat 18:9

Gehena: A je munyu nɛ ɔ kɛ je Hebri munyunguhi nɛ ji, geh hin·nomʹ ɔ mi, nɛ e sisi ji “Hinom dɔgba.” Dɔgba nɛ ɔ hi blema Yerusalɛm pusinɔ he kɛ woyi je. (Hyɛ map nɛ ngɛ Mawu Munyu ɔ Kasemi Womi ɔ fã 16, “Yerusalem Kɛ Mahi Nɛ Bɔle Lɛ.”) Ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, a plɛɔ dwɔmi kɛ pueɔ Dɔgba nɛ ɔ mi, enɛ ɔ he ɔ, “Gehena” ji munyungu nɛ sa nɛ a kɛ da si ha neneene hɛ mi kpatami.

nwtstg Munyu Komɛ A Sisi Tsɔɔmi

Gehena

Gehena ji Hela munyu nɛ a kɛ tsɛɛ Hinom Dɔgba nɛ hi blema Yerusalɛm pusinɔ he ngɛ woyi je. (Yer 7:31) A gba kaa lejɛ ɔ ji he nɛ a ma sake gbogboehi ngɔ pue. (Yer 7:32; 19:6) Odase yemi ko be nɛ tsɔɔ kaa a sakeɔ lohwehi loo nimli adesahi ngɔ pueɔ Gehena nɛ a sãa mɛ hɛngmengmle nɛ a pii mɛ. Enɛ ɔ he ɔ, Gehena pi he ko nɛ a piiɔ nihi a klaahi ngɛ ngɛ la mi kɛ yaa neneene. Mohu ɔ, Yesu kɛ e kaseli ɔmɛ kɛ munyungu nɛ ɔ tsu ní kɛ tsɔɔ neneene tue gblami, aloo neneene hɛ mi kpatami, nɛ ji “gbenɔ enyɔne” ɔ he okadi.​—Kpj 20:14; Mat 5:22; 10:28.

nwtsty study note Mat 18:10

a ngɛ ye Tsɛ ɔ hɛ mi: Aloo “a kɛ ye Tsɛ ɔ nɛ ngɛ.” Akɛnɛ a kɛ Mawu lɛ ngɛ hiɔwe he je ɔ, mumi mi adebɔ ní nɛ ɔmɛ pɛ nɛ a ma nyɛ maa na e hɛ mi.​—2Mo 33:20.

Hla Ngmami ɔ Mi Junehi Fitsofitso

nwtsty study note Mat 18:22

si 77: Nɔ́ nɛ e tsɔɔ ji, “nyingmi kpaago kakaaka kpaago.” Hela munyu nɛ ɔ nɔuu ma nyɛ maa tsɔɔ “70 kɛ 7” (si 77) aloo “70 nɛ bɔ he 7” (si 490). Munyu nɛ ngɛ 1Mo 4:24 ngɛ Septuagint ɔ mi ɔ hu kɛ Hebri munyu nɛ ji “si 77,” tsu ní, nɛ enɛ ɔ fĩ sisi tsɔɔmi nɛ ji “si 77” ɔ se. Bɔ fɛɛ bɔ nɛ a maa nu munyu nɛ ɔ sisi ha a, yibɔ 77 ɔ tsɔɔ “nɔ́ ko nɛ nyagbe be he,” aloo “nɔ́ ko nɛ e nya ta we gblee.” Si 7 tã pɛ lɛ Petro wo, se Yesu pee lɛ si 77. Yesu ngɛ e kaseli ɔmɛ tsɔɔe kaa huzu be yayami nɛ a kɛ maa pa nihi ɔ he. Se Babilonia bi ɔmɛ a womi ko nɛ a tsɛɛ ke Talmud (Yoma 86b) ɔ de ke: “Ke nɔ ko tɔ̃ si kake, si enyɔ, si etɛ nɛ a kɛ pa lɛ, nɛ e kpale tɔ si eywiɛne ɔ, e sɛ nɛ a kɛ pa lɛ hu.”

nwtsty study note Mat 19:7

yo fiemi womi: Aloo “gba mi pomi womi.” Mose Mlaa a tsɔɔ kaa ke nyumu ko ngɛ hlae nɛ e po gba mi ɔ, e sa kaa e pee jã ngɛ mlaa nya. E ma nyɛ ma ya na ma nikɔtɔma amɛ. Mlaa a haa nyumu ɔ be konɛ e kɛ susu yi mi kpɔ nɛ e yaa mwɔ ɔ he saminya, ejakaa hɛdɔ ngɛ he. E ngɛ heii kaa a wo Mlaa nɛ ɔ konɛ e tsi nihi a nya konɛ a kɛ o ya yemi nɛ ko po gba mi, nɛ a kɛ po yihi hu a he piɛ. (5Mo 24:1) Se ngɛ Yesu be ɔ mi ɔ, jami hɛ mi nyɛɛli ha nɛ gba mi pomi ba pee nɔ́ ko nɛ e pɔ he wawɛɛ. Yi nɔ sane ngmalɔ Josephus, nɛ e hi si ngɛ Kekle jeha lafa a mi, nɛ lɛ nitsɛ hu e ji Farisi no nɛ e po gba mi ɔ tsɔɔ kaa, a nyɛɔ “da nɔ́ saisaa ko nɔ kɛ poɔ gba mi (nyumuhi titli ji nihi nɛ a peeɔ jã).”

nwtsty media

Gba Mi Pomi Womi

A ngma gba mi pomi womi nɛ ɔ ngɛ Aram gbi mi, ngɛ jeha 71 loo 72 ɔ mi. A na womi nɛ ɔ ngɛ Wadi Murabbaat, nɛ ji kaklaku (nyu dɔ nɛ gbli) ko ɔ yiti je, ngɛ Yudea Zia Zugba a nɔ. Womi ɔ tsɔɔ kaa, ngɛ Yuda bi ɔmɛ a we atuã tsɔmi ɔ mi jeha ekpane ɔ mi ɔ, Jonathan nɛ e hi Masada ma a mi ɔ bi Miriam kɛ Naqsan bi Joseph po gba mi.

    Dangme Womihi Tsuo (2000-2025)
    Moo Je Mi
    Moo Sɛ Mi
    • Dangme
    • Kɛ Mane
    • Bɔ Nɛ O Suɔ Lɛ Ha
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • E He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Mlaahi
    • Laami Sanehi A He Blɔ Nya Tomi
    • JW.ORG
    • Moo Sɛ Mi
    Kɛ Mane