ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU Watchtower Tɔ
Watchtower
ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU
Aja
À
  • À
  • à
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ɖ
  • ɖ
  • Ó
  • ó
  • Ò
  • ò
  • Ú
  • ú
  • Ù
  • ù
  • Í
  • í
  • Ì
  • ì
  • Ɔ́
  • ɔ́
  • Ɔ̀
  • ɔ̀
  • Ɔ̌
  • Ӡ
  • ӡ
  • BIBLA
  • WEMAWO
  • BƆBƆWO
  • es22 kpashi. 88-97
  • Septembre

Video ɖe deli nɔ ecɛ ci èsɔ o.

Mìɖe kuku, kɔpi nɔ video lɔ do go cukaɖa ɖeka.

  • Septembre
  • Gbeje Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo mɛ Ŋkeŋke—2022
  • Enyɔta hwɛhwɛwo
  • Labishigbe 1er septembre
  • Xɔsuzangbe 2 septembre
  • Zozangbe 3 septembre
  • Kwɛshilagbe 4 septembre
  • Tɛnigbe 5 septembre
  • Tanatagbe 6 septembre
  • Zangagbe 7 septembre
  • Labishigbe 8 septembre
  • Xɔsuzangbe 9 septembre
  • Zozangbe 10 septembre
  • Kwɛshilagbe 11 septembre
  • Tɛnigbe 12 septembre
  • Tanatagbe 13 septembre
  • Zangagbe 14 septembre
  • Labishigbe 15 septembre
  • Xɔsuzangbe 16 septembre
  • Zozangbe 17 septembre
  • Kwɛshilagbe 18 septembre
  • Tɛnigbe 19 septembre
  • Tanatagbe 20 septembre
  • Zangagbe 21 septembre
  • Labishigbe 22 septembre
  • Xɔsuzangbe 23 septembre
  • Zozangbe 24 septembre
  • Kwɛshilagbe 25 septembre
  • Tɛnigbe 26 septembre
  • Tanatagbe 27 septembre
  • Zangagbe 28 septembre
  • Labishigbe 29 septembre
  • Xɔsuzangbe 30 septembre
Gbeje Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo mɛ Ŋkeŋke—2022
es22 kpashi. 88-97

Septembre

Labishigbe 1er septembre

Le yi goduɔ, nakɔ anyi gbɔngbɔn do amɛwo pleŋ ji.—Ʒoɛli 2:28, NWT.

Piɛ zan nyɔgbe ciwo yí to akpo hwɛɖeka hwenu eyɔkɔ Ʒoɛli nyɔnuɖɛ lɔ. (Edɔ. 2:16, 17) Ʒoɛli tɔ nyɔnuɖɛ lɔ ji koɖo enyɔgbe “le yi goduɔ,” vɔ Piɛ yɛzan enyɔgbe: “Le ŋkeke vɔvɔwo mɛ ɔ.” Kpukpui cɛ xokɔ nuxu so ŋkeke vɔvɔwo nu nɔ Ʒuifuwo totoɖoanyi. Hwenɔnuɔ, Mawu akɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ do “amɛwo pleŋ ji.” Ecɛ dasɛ mɔ hwenu sugbɔ vayi gbɔxwe Ʒoɛli nyɔnuɖɛ lɔ vamɛ. Ci Mawu kɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ do exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ Kristotɔwo jiɔ, wotɔ eŋɛnywi lɔ dradra to xexe lɔ pleŋ mɛ. Eyi le exwe 61 mɛ han K.H. ɔ, apotru Pɔlu tɛnŋ ŋwlɛ ɖaɖa Kolosetɔwo mɔ, “wo dra [eŋɛnywi lɔ] nɔ amɛwo pleŋ le xexe lɔ mɛ.” (Kol. 1:23) “Xexe” ci nu Pɔlu xokɔ nuxu so le lɛ yí nyi fiɖekpokpui ci woatɛnŋ azɔn mɔ yi hwenɔnu. Le egbɛmɛɔ, Yehowa to yi gbɔngbɔn kɔkɔɛ sɛnŋ lɔ ji yí na eŋɛnywi lɔ kaka yi eju sugbɔ mɛ keke yí ɖo “amɛ ciwo pleŋ yí le xexe cɛ mɛ” gbɔ!—Edɔ. 13:47. w20.04 6-7 ¶15-16

Xɔsuzangbe 2 septembre

Enyɛŋtɔ . . . Na ji Anyi lɛngbɔwo kpɔ. Na kpɔ wo ji.—Eze. 34:11.

Yehowa lɔn mìwo domɛtɔ ɖeshiaɖe, lɛngbɔ ciwo yí bu le ekpu lɔ mɛ can le mɛ. (Mt. 18:12-14) Mawu ɖo gbe mɔ, yeayi ji ye lɛngbɔ ciwo yí bu kpɔ keŋ akpedo wo nu nɔ woafɔn le gbɔngbɔnmɛ. Édre afɔ ciwo ji ato. Afɔɖeɖe lɔwo sɔ koɖo ciwo yí lɛngbɔkplɔtɔwo ɖenɔ le Izraɛli yí sɔ jinɔ wowo lɛngbɔ kpɔ. (Eze. 34:12-16) Ŋkɔtɔ, nɔ lɛngbɔ ɖe buɔ, lɛngbɔkplɔtɔ lɔ jini kpɔ yí ecɛ atɛnŋ aʒan gamɛ koɖo ŋsɛn sugbɔ. Le yi godu, nɔ ékpɔɛɔ, ákplɔɛ va lɛngbɔ kpɛtɛwo gbɔ. Gbesɔ kpe niɔ, nɔ lɛngbɔ lɔ je afɔku alo shive ciɔ, lɛngbɔkplɔtɔ lɔ kpenɔdo nu koɖo lɔnlɔn. Ábla akpa ni yí akɔɛ do yi lɔwo mɛ keŋ ana ŋɖuɖu yi. Afɔ cɛwo yí hamɛmɛshinshin ciwo yí nyi lɛngbɔkplɔtɔwo nɔ ‘Mawu lɛngbɔ ha lɔ’ ɖo aɖe, gbɔxwe akpedo mɛɖekpokpui ci yí bu le hamɛ lɔ mɛ nu. (1 Piɛ 5:2, 3) Hamɛmɛshinshinwo jinɔ nɔvi ciwo yí bu kpɔ yí kpenɔdo wo nu nɔ woatrɔ va hamɛ lɔ mɛ. Wogbesɔ lɔnlɔn kpenɔdo wo nu le gbɔngbɔnmɛ. w20.06 20 ¶10

Zozangbe 3 septembre

Ebo [lɔwo] le egbesɔsɔ nɔ jinukuɖeɖe.—Ʒan 4:35.

Ci Yesu nu mɔ jinuku lɔwo le gbesɔsɔ nɔ ɖeɖe ɖe, kpɔ ekpɔkɔ mɔ mɔ amɛ sugbɔsugbɔ avatrɔ ye dokplɔtɔwoa? Oo, ahan yɔ nɛ go. Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo nu daɖɛ mɔ amɛ hwɛɖeka kpoŋ yí axɔɛ ji se. (Ʒan 12:37, 38) Yesu tɛnŋ kpɔnɔ ejimɛ nɔ amɛ. (Mt. 9:4) Gan, ésɔ susu ɖo amɛ hwɛɖeka ciwo yí axɔɛ ji se ji, yí dra eŋɛnywi lɔ nɔ amɛshiamɛ koɖo ezolelanmɛ. Mìdatɛnŋ nya enu ci yí le ejimɛ nɔ mɛɖe o, eyi taɖo mìɖo aɖenɔ kunu nɔ amɛshiamɛ yí mìdeɖo ado hwɛ mɛ ciwo yí le mìwo nyigbanmama mɛ o. Ele mɔ, mìakpɔnɔ wo mɔ woavanyi Yesu nukplaviwo dru. Ðo ŋwi enyɔ ci Yesu nu nɔ yi nukplaviwo. Jinuku lɔwo xu yí le gbesɔsɔ nɔ ɖeɖe. Mɛɖekpokpui atɛnŋ awa trɔtrɔ keŋ anyi Kristo nukplavi. Yehowa kpɔnɔ mɛ ciwo yí atɛnŋ atrɔ Yesu nukplaviwo mɔ wonyi “enuveviwo.” (Agai 2:7, NWT) Nɔ mìkpɔnɔ amɛwo shigbe lé Yehowa koɖo Yesu kpɔnɔ wo do nɛɔ, ana mìatekpɔ ajeshi wo ɖɛ nywiɖe yí anya enu ciwo yí jɔnɔ ji nɔ wo. Mìdakpɔnɔ wo do mɛdru ji o, vɔ mìakpɔnɔ wo mɔ woatɛnŋ avanyi mìwo nɔviŋsu koɖo mìwo nɔvinyɔnuwo gbeɖeka. w20.04 13 ¶18-19

Kwɛshilagbe 4 septembre

Ŋ yɔnɔ mí mɔ exlɔwo, ɖo Ŋ dasɛ enu ciwo pleŋ Ŋ kpla so Edanyɛ gbɔ nɔ mí.—Ʒan 15:15.

Mawu Nyɔ lɔ dasɛ nɔ mì petii mɔ, mìɖo akpɔtɔ alɔn Yesu gbɔxwe mìwo nu ajɔ ji nɔ Yehowa. Ŋɖeka ci mìatɛnŋ awa keŋ anyi Yesu xlɔ yí nyi mɔ mìatekpɔ ajeshi ɖɛ. Nɔ mìhlɛnnɔ Bibla wema ciwo yí nyi Matie, Maki, Luiki koɖo Ʒan ɔ, atɛnŋ ana mìajeshi ɖɛ. Le Bibla mɛɔ, mìakpɔ exolɔlɔ ciwo yí dasɛ lé Yesu wa nu do amɛwo nu nywiɖe do. Tamɛbubukpɔ so exolɔlɔ cɛwo nu akpedo mì nu mìalɔn Yesu yí abui. Le kpɔwɛ mɛ, Yesu nyi Axwetɔ nɔ yi nukplaviwo, gan dewa nu do wo nu shigbe hwashiwo nɛ o. Vɔ énunɔ yi susu koɖo yi seselelanmɛwo nɔ wo. Nɔ Yesu nukplaviwo le vevisese mɛɔ, Yesu senɔ vevi koɖo wo. (Ʒan 11:32-36) Yesu ketɔnɔwo can vado jeshi mɔ, nɔ mɛɖe xɔ eŋɛnywi lɔɔ, ényinɔ Yesu xlɔ. (Mt. 11:19) Yesu wanɔ nu do yi nukplaviwo nu nywiɖe. Eyi taɖo nɔ mìsrin ɔ, mìwo koɖo amɛwo gblamɛ anyɔ doji yí mìakpɔnɔ jijɔ. Gbesɔ kpe niɔ, lɔnlɔn koɖo bubu ci mìɖo nɔ Kristo asɛnŋ doji. w20.04 22 ¶9-10

Tɛnigbe 5 septembre

Fɔde fyɔ adra yiɖeki do nɔ ahwa lɔ koɖo ahwakɔn gangan ci yí sɛnŋ sugbɔ.—Dan. 11:25, NWT.

Le exwe 1870 mɛɔ, Grande-Bretagne kpɔ ŋsɛn do eju sugbɔ ji yí ɖo ahwawanu ciwo yí sɛnŋ wu le xexeɛ mɛ. Daniɛli nyɔnuɖɛ lɔ yɔ Grande-Bretagne mɔ elanzo hwɛhwɛ ci yí aɖu elanzo amɛtɔn ɖekawo ji. Wowo yí nyi France, Espagne koɖo Pays-Bas. (Dan. 7:7, 8) So hwenɔnuɔ, Grande-Bretagne yí nyi fɔde fyɔ keke vaɖo Xexemɛhwa ŋkɔtɔ lɔ mɛ. Le gaxoxo ɖekɛ lɔ mɛɔ, États-Unis d’Amérique ci yí vanyi jukɔn ci yí kpɔ eho wu, tɔ eka caca koɖo Grande-Bretagne. Le Xexemɛhwa ŋkɔtɔ lɔ mɛɔ, États-Unis koɖo Grande-Bretagne xoca yí vaɖo ahwawanu ciwo yí sɛnŋ sugbɔ. Hwenɔnuɔ, Grande-Bretagne koɖo États-Unis vaxoca yí trɔ Anglo-Amɛliki Xexeɛmɛŋsɛn. Shigbe lé Daniɛli nui ɖɛ nɛɔ, efyɔ cɛ bɔ “ahwakɔn gangan ci yí sɛnŋ sugbɔ.” Le ŋkeke kpɛtɛkpɛtɛ lɔwo mɛɔ, Anglo-Amɛliki yí nyi fɔde fyɔ. w20.05 4 ¶7-8

Tanatagbe 6 septembre

Fini tɔsasawo sanɔ soɔ, enɔ yí wogbetrɔ yí yinɔ.—Ŋun. 1:7, NWT.

Eshi sugbɔ le mìwo nyigban lɔ ji, ɖo nyigban lɔ le fini eɖo anɔ nɔ ewe lɔ. Nɔ nyigban lɔ sɔ ewe gbɔ hwɛɖeka kli wu cɛɔ, eshi ciwo yí le ji axu keŋkeŋ yí nyigban lɔ axɔ zo, ŋɖekpokpui danɔ agbe le ji o. Vɔ nɔ nyigban lɔ te yi azɔge kli nɔ ewe lɔɔ, eshi ciwo yí le ji pleŋ atrɔ eshikpe. Ci Yehowa sɔ nyigban lɔ do fini eɖo anɔ nɔ eweɔ, ena eshi sugbɔ le ji yí woatɛnŋ anɔ agbe le ji. Nyidɔn xunɔ eshi ci yí le axu mɛ koɖo fibuwo le nyigban lɔ ji yí sɔ trɔnɔ ejiɖoɖui le ayamɛ. Xweshiaxweɔ, nyidɔn xunɔ eshi ci yí atɛnŋ aɖɔ tanŋki ci yí jinjin kpeci 80, yí keke kpeci 80, yí gbecito kpeci 80 han (alo 500 000 km3). Eshi cɛ nɔnɔ ayamɛ na nɔ ŋkeke amɛwo han gbɔxwe yí janɔ. Eshi lɔ sanɔ yi axu koɖo etɔsasawo mɛ yí nyidɔn gbetrɔ yí xuini ke. Yehowa wa toto cɛ nɔ eshi akpɔtɔ ale nyigban lɔ ji tɛgbɛɛ. Ecɛ dasɛ mɔ Yehowa ɖo nunya koɖo ŋsɛn.—Job 36:27, 28. w20.05 22 ¶6

Zangagbe 7 septembre

Gbɔngbɔn Kɔkwɛ a va mí ji. Mí a xɔ ŋsɛn.—Edɔ. 1:8.

Yesu do ŋsɛn mì mɔ mìwo le kpɔtɔ adonɔ egbe ɖaɖa yí abiɔnɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ. (Luiki 11:9, 13) Yehowa to gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ ji yí nanɔ “ŋsɛn ci yí wu jɔjɔmɛtɔ” mì. (2 Kor. 4:7, NWT) Mawu gbɔngbɔn kɔkɔɛ atɛnŋ akpedo mì nu mìado ji le cukaɖa ɖekpokpui ci mìado go mɛ. Gbɔngbɔn kɔkɔɛ atɛnŋ agbekpedo mì nu mìawa edɔdoashi ciwo mìɖo le Mawu sɛnsɛn mɛ yí atɛnŋ akpedo mì nu yí mìwo nujikpekpewo anyɔ doji. Le nyɔnɔnwimɛɔ, denyi mìwoŋtɔwo gbɔ yí nyɔna ciwo mìkpɔnɔ le mìwo gblajejewo mɛ so o, vɔ Mawu gbɔngbɔn kɔkɔɛ yí kpenɔdo mì nu. Mìatɛnŋ adasɛ mɔ Mawu gbɔngbɔn kɔkɔɛ le veviɖe nɔ mìdonɔ gbe ɖaɖa nɔ akpedo mì nu mìado jeshi susu alo droamu dɔndɔn ciwo yí le mìwo jimɛ. (Eha. 139:23, 24.) Nɔ mìdonɔ gbe ɖaɖa ahan ɔ, Yehowa atɛnŋ ato yi gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ ji yí ana mìanya susu alo droamu dɔndɔn lɔwo. Yí mìɖo ado gbe ɖaɖa yí abiɔ Mawu gbɔngbɔn kɔkɔɛ nɔ ado ŋsɛn mì nɔ mìaɖu susu alo droamu dɔndɔn lɔ ji. Nɔ mìwɛ ahan ɔ, mìdadasɛ nɔ Yehowa mɔ mìdawa ŋɖekpokpui ci yí ana ami kpekpedo mì nu koɖo yi gbɔngbɔn kɔkɔɛ o.—Efe. 4:30. w20.05 28-29 ¶10-12

Labishigbe 8 septembre

Ŋna yí wojeshi ao ŋkɔ lɔ.—Ʒan 17:26, NWT.

Nɔ mìhwlɛn ta nɔ Yehowa ŋkɔɔ, anyi mìsrankɔ Yesu kpɔwɛ. Yesu dedasɛ Dalɔ ŋkɔ nɔ amɛwo kpoŋ yí enyi evɔ o, vɔ ékpla nu wo yí wonya Mɛ ciŋmɛ Yehowa nyi teŋ. Le kpɔwɛ mɛ, Yesu nuwanawo to akpo nɔ Farizitɔwo tɔ, ɖo woto emɔ sugbɔ ji yí dasɛ mɔ Yehowa nyi xomɛvetɔ, amɛjiʒintɔ, amɛmalɔntɔ koɖo mɛ ci yí dekunɔ ŋshishi nɔ amɛ o. Vɔ Yesu yɛ kpedo amɛwo nu yí wokpɔ Yehowa mɔ yɛnyi mɛ ci yí senɔ nu gɔnmɛ nɔ amɛ, ʒinxodotɔ, amɛlɔntɔ koɖo mɛ ci yí sɔ enu kenɔ amɛ. Ésran Dalɔ nɔnɔmɛwo pɛpɛpɛ le yi gbenɔnɔ mɛ yí ecɛ gbekpedo amɛwo nu wojeshi Yehowa ɖɛ. (Ʒan 14:9) Shigbe Yesu nɛɔ, mìatɛnŋ anu enyɔ ciwo mìnya so Yehowa nu nɔ amɛwo yí akpla nu wo nɔ woanya mɔ yɛnyi Mawu amɛlɔntɔ koɖo xomɛvunɔ. Nɔ mìwɛ ahan ɔ, mìadahɛn ŋsukankan koɖo eɖyixoamɛnyɔ ciwo yí wonunɔ so Yehowa nu. Mìakɔ Yehowa ŋkɔ ŋci yí ana ale kɔkɔɛɖe le susu koɖo jimɛ nɔ amɛwo. Mìwo nuxuxoxo koɖo mìwo nuwanawo ana amɛwo anya Mɛ ciŋmɛ Yehowa nyi teŋ. Nɔ mìkpenɔdo amɛwo nu yí wojeshi nyɔnɔnwi ci yí kudo Mawu nuɔ, edasɛ mɔ mìhwlɛnkɔ ta nɔ yi ŋkɔ. w20.06 6 ¶17-18

Xɔsuzangbe 9 septembre

Mì de ɖo a yìgo o. Mì de ɖo a do hanyahanya do mìwonɔ̀nɔwo mɛ o. Mì de ɖo a kuŋɔ mìwonɔ̀nɔwo o.—Gal. 5:26.

Mìatɛnŋ azan ɛntɛnɛti ji hadoxuwo le emɔ nywi ji. Le kpɔwɛ mɛ, mìatɛnŋ axo nuxu koɖo mìwo xomumɛtɔwo alo mìwo xlɔwo le ji. Vɔ dedo jeshi mɔ mɛɖewo sɔ enuŋwlɛŋwlɛ, foto koɖo videowo danɔdo ɛntɛnɛti ji jugbaja hadoxuwo, nɔ amɛwo akpɔ wo adro ba? Wowo nuwanawo le shigbe mɔ wonukɔ mɔ: “Míkpɔ lé ŋle ɖa!” Ŋtɔkpu can ɔ, mɛɖewo sɔ enyɔ dɔndɔnwo bɔnɔdo wowoŋtɔwo foto alo mɛbuwo foto nu. Wokpla Kristotɔwo mɔ wo le tekpɔ asɔ wowoɖekiwo hwe yí agbesɔ ɖe le ji nɔ amɛwo, eyi taɖo wodatɛnŋ azan ɛntɛnɛti ji hadoxuwo le emɔ dɔndɔn ŋtɔ́wo ji o. (1 Piɛ 3:8) Nɔ èzannɔ ɛntɛnɛti ji hadoxuwoɔ, biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Enu ciwo ŋwlɛnɔ do ji, foto alo video ciwo ŋdanɔdo ji danasɛ mɔ ŋgangankɔ nyɛɖekia? Woana anyi nu aci ŋmɛ nɔ amɛwoa?’ Kristotɔwo dekɔnɔ wowoɖekiwo do ji alo dɔnnɔ amɛwo susu va wowoɖekiwo ji o. Wowanɔ do Bibla nukplamu ci yí le egbɛ mawunyɔkpukpui lɔ mɛ ji. Amɛɖekisɔsɔhwe na yí mìdewanɔ nu shigbe mɛ ciwo yí le xexeɛ mɛ yí yinɔ go alo jinɔ mɔ amɛwo le kpɔ yewo do amɛ veviwo ji o.—1 Ʒan 2:16. w20.07 6 ¶14-15

Zozangbe 10 septembre

Sa ɔ, ŋ zunɔ Kristo, yí donɔ aya ni, yí gbe gbali ni. Vɔ, Mawu ku ŋshishi nɔ ŋ, ɖo ŋ de nya enu ci wakɔ ŋ le o.—1 Tim. 1:13.

Gbɔxwe apotru Pɔlu atrɔ Kristo nukplaviɔ, ényi ɖajɛvi ci yí debunɔ amɛ o yí tre fun nɔ Yesu dokplɔtɔwo. (Edɔ. 7:58) Yesu ŋtɔ ɖo te Pɔlu ci woyɔnɔ sa mɔ Sɔlu nɔ ami yumɛ cici nɔ Kristo hamɛ lɔ. Yesu xo nuxu nɔ Pɔlu so jeŋkwimɛ yí na ŋkuviwo tɔn ni. Pɔlu ʒan kpekpedonu so mɛ ciwo yí eci yumɛ nɔ gbɔ gbɔxwe akpɔ nu. Ésɔ yiɖeki hwe yí lɔn Yesu nukplavi ci yí tɔ mɔ Ananiasi hun ŋkuvi ni. (Edɔ. 9:3-9, 17, 18) Le ŋkɔmɛɔ, Pɔlu vanyi amɛ vevi ɖeka le Kristo hamɛ lɔ mɛ, vɔ deŋlɔbe nukplamu ci Yesu ni le Damasi mɔ ji gbeɖe o. Ékpɔtɔ sɔ yiɖeki hwe yí lɔn xɔnɔ nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo kpekpedonu. Élɔn do ji mɔ “wowo yí nyi akɔnfa nɔ” ye.—Kol. 4:10, 11. w20.07 18-19 ¶16-17

Kwɛshilagbe 11 septembre

Míwo Da dro mɔ Ye a na Yi fyɔɖuxu lɔ mí.—Luiki 12:32.

Ci Yehowa nyi ŋsɛnwopleŋtɔ can ɔ, énanɔ agbanleamɛji ɖewo mɛbuwo. Le kpɔwɛ mɛ, ésɔ Yesu ɖo Efyɔ nɔ Fyɔɖuxu lɔ yí agbena acɛ ɖewo agbetɔ 144 000 ciwo yí avaɖu fyɔ koɖo Yesu. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, Yehowa na kpla Yesu nɔ anyi Efyɔ koɖo Avɔnsatɔ Gangantɔ. (Ebre. 5:8, 9) Égbena kpla mɛ ciwo yí aɖu fyɔ koɖo Yesu, vɔ ci esɔ edɔ lɔ na woɔ, davale godu nɔ wo keŋ akpɔ lé woawa akpaxwe ɖeshiaɖe nɔ edɔ lɔ do o. Ðo ékando wo ji mɔ woawa ye dro. (Enyɔ. 5:10) Nɔ mìwo Da ci yí le jeŋkwimɛ ci yí deʒan kpekpedonu so mɛɖe gbɔ o, nanɔ acɛ mɛbuwoɔ, mìɖo awɛni sugbɔ sɔwu! Le kpɔwɛ mɛ, xomutatɔ yí ènyia alo hamɛmɛshinshin ènyi? Sran Yehowa kpɔwɛ keŋ ananɔ edɔ mɛbuwo yí ŋgbemɔ yeale ŋgbe nɔ wo keŋ akpɔ lé woawa akpaxwe ɖeshiaɖe nɔ edɔ lɔ do o. Nɔ èsran Yehowaɔ, edɔ lɔ anyi wawa, àgbena kpla mɛ ciwo yí wa dɔ lɔ yí ana woakando wowoɖekiwo ji sɔwu.—Ezai 41:10. w20.08 9 ¶5-6

Tɛnigbe 12 septembre

Amɛagbetɔ Vi lɔ va a ji amɛ ciwo yí bu kpɔ yí a hwlɛn wo gan.—Luiki 19:10.

Lé Yehowa ji mɔ mìwo le se le mìwoɖekiwo mɛ do ye lɛngbɔ ci yí bu nuɔ? Yesu kpɔwɛ atɛnŋ akpedo mì nu. Yesu nya mɔ Yehowa lɛngbɔwo pleŋ le veviɖe ni, eyi taɖo Yesu wa enu ci ji ekpe keŋ kpedo “lɛngbɔ ciwo yí bu le Izraɛli xwe mɛ” nu nɔ woatrɔ va Yehowa gbɔ. (Mt. 15:24) Yesu nyi lɛngbɔkplɔtɔ nywi, eyi taɖo ewa enu ci ji ekpe nɔ Yehowa lɛngbɔ ɖe ŋgbebu o. (Ʒan 6:39) Apotru Pɔlu do ŋsɛn hamɛmɛshinshin ciwo yí le Efezi hamɛ lɔ mɛ mɔ, wo le sran Yesu kpɔwɛ. Énu nɔ wo mɔ: “Ŋ danɔsɛ nɔ mí mɔ míwo ɖo a wa edɔ shigbe le ŋ wɛ ni do, yí donɔ alɔ̀ amɛ ciwo yí gbɔjɔ ɛnɛ. Ŋ kpla mí mɔ míwo le ɖoŋwi Axwetɔ Yesu nyɔwo. Yesu nu mɔ, ‘Jijɔkpɔkpɔ le enunanamɛ sɔwu enuxɔxɔ.’” (Edɔ. 20:17, 35) Eze petii mɔ, agban vevi yí le hamɛmɛshinshinwo ji mɔ woale bu nɔ Yehowa mɛwo. Salvador ci yí nyi hamɛmɛshinshin le Espagne nu mɔ: “Ci ŋbu tamɛ kpɔ so lé Yehowa lenɔ bu nɔ yi lɛngbɔ ciwo yí bu nuɔ, ecucuŋ yí ŋwanɔ ci ji ŋkpe keŋ kpenɔdo wo nu. Ŋnya mɔ Yehowa ji mɔ nyɛ le le bu nɔ wo.” w20.06 23 ¶15-16

Tanatagbe 13 septembre

Enu ŋkɔtɔwo a vayì.—Enyɔ. 21:4.

Yehowa ado ʒinxo yí akpɔ emɔ mɔ, mìatrɔ amɛ maɖoafɛnwo le exwe kotokun ɖeka lɔ vɔvɔnu. Keke nɔcuɔ, Yehowa alɔn faa aŋlɔbe mìwo nuvɔnwo. Kankandojitɔɔ, mìasran yi kpɔwɛ hwenɔnu yí asɔ susu ɖonɔ amɛwo nɔnɔmɛ nywiwo ji yí adonɔ ʒinxo nɔ wo. Ci wowa nyigban lɔ zeɖekaɔ, Yesu koɖo mawudɔlawo kpɔ jijɔ. Vɔ kpɔ lé woakpɔ jijɔ nɔ wokpɔ nyigban lɔ ɖɔ koɖo amɛ maɖoafɛn ciwo yí lɔn Yehowa yí gbesinni ɖa! Kpɔ jijɔ ci mɛ ciwo yí woxwle so nyigban yi jeŋkwimɛ yí woakpa acɛ koɖo Kristo akpɔ, nɔ wokpɔkɔ agbetɔ xomu lɔ kpɔkɔ nyɔna so wowo dɔwawawo mɛ ɖa! (Enyɔ. 4:4, 9-11; 5:9, 10) Gbekpɔ lé agbe lɔ anɔ do hwenu jijɔ vin aɖɔli vevisese vin yí dɔ̀lele, vevisese koɖo eku agu tɛgbɛɛ ɖa! Gbɔxwe hwenɔnu aɖoɔ, ɖui gligaan yí asran Dao amɛlɔntɔ, ŋɖɛnyatɔ koɖo ʒinxodotɔ lɔ. Nɔ èwɛ ahan ɔ, àkpɔtɔ akpɔnɔ jijɔ nɔ èdo go tetekpɔ ɖekpokpui can. (Ʒaki 1:2-4) Mìdokɔ akpe sugbɔ nɔ Yehowa, ci eɖo gbe mɔ “wo a fɔn [amɛwo] so ekumɛ”!—Edɔ. 24:15. w20.08 19 ¶18-19

Zangagbe 14 septembre

Wo a dra Mawu [Fyɔɖuxu] ŋɛnywi lɔ le xexe lɔ pleŋ mɛ.—Mt. 24:14.

Bibla nyi lɔnlɔn nunana ci yí so Mawu gbɔ. Mìwo Da ci yí le jeŋkwimɛ yí na agbetɔwo ŋwli, ɖo élɔn mìwo ciwo yí nyi eviɛwo sugbɔ. Yehowa to Bibla ji yí ɖonɔ nyɔbiɔse vevitɔ ciwo mìatɛnŋ abiɔ se ŋci. Ðewo yí nyi: Lé mìwɛ yí vajɔɔ? Nyi yí taɖo mìle agbeɔ? Yí lé esɔmɛ avanɔ doɔ? Yehowa ji mɔ mì pleŋ ciwo yí nyi eviɛwo anya ɖoŋci nɔ nyɔbiɔse cɛwo, eyi taɖo ezan amɛwo yí woɖe Bibla gɔnmɛ do egbe sugbɔ mɛ. Le egbɛmɛɔ, woɖe Bibla lɔ pleŋ alo akpa ɖewo do egbe ciwo yí wu 3 000 mɛ! Bibla yí nyi wema ci gɔnmɛ woɖe yí gbema wu. Mìatɛnŋ adasɛ mɔ Bibla nyi enu nɔnui nɔ mì nɔ mìhlinni ŋkeŋke, bunɔ tamɛ kpɔ so yi nukplamuwo nu yí tekpɔ wanɔ do enu ci mìkpla ji. Gbesɔ kpe niɔ, mìdonɔ akpe nɔ Mawu nɔ mìwanɔ ci ji mìkpe yí dranɔ Bibla ŋɛdu lɔ nɔ amɛ sugbɔ ci mìkpɔ.—Eha. 1:1-3; Mt. 28:19, 20. w20.05 24-25 ¶15-16

Labishigbe 15 septembre

Yehowa nyɔ lɔ taɖo wozunɔŋ yí konɔŋ le ŋkeke lɔ pleŋ mɛ.—Ʒer. 20:8, NWT.

Nyigbanmama ci mɛ nyɔnuɖɛtɔ Ʒeremi ɖenɔ kunu le sɛnŋ haan. Égbɔjɔ hweɖekanu keke yí ji mɔ yeami kunuɖeɖedɔ lɔ. Vɔ demi o. Nyi yí taɖoɔ? “Yehowa nyɔ lɔ” le shigbe ezo hannɛ le Ʒeremi mɛ yí detɛnŋ ali ɖɛ o! (Ʒer. 20:9) Ecɛ atɛnŋ ajɔ do mì ji, nɔ Mawu Nyɔ lɔ ɖɔ susumɛ koɖo jimɛ nɔ mì. Susu cɛ yí taɖo mìɖo akplanɔ Bibla ŋkeŋke yí abunɔ tamɛ kpɔ so nu. Ecɛ ana mɔ mìakpɔtɔ akpɔnɔ jijɔ doji le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ yí amɛ sugbɔ tɛnŋ ɖo to mì. (Ʒer. 15:16) Eyi taɖo nɔ ègbɔjɔɔ, ɖe kuku nɔ Yehowa nɔ akpedo eo nu. Ákpedo eo nu yí nakpanŋkɔ ao fɛnwo alo ao dɔ̀lele lɔ. Ákpedo eo nu yí naɖo susu nywi do dɔdoashiwo nu le yi sumɔsumɔdɔ lɔ mɛ. Ágbekpedo eo nu naɖo susu nywi do kunuɖeɖedɔ lɔ nu. Gbesɔ kpe niɔ, do gbe ɖaɖa nɔ Dao ci yí le jeŋkwimɛ yí anu enu ci yí wakɔ eo ni teŋ. To yi kpekpedonu mɛɔ, àtɛnŋ aɖu ahwa ci èwakɔ koɖo gbɔjɔgbɔjɔ ji. w20.12 27 ¶20-21

Xɔsuzangbe 16 septembre

Xo nuxu . . . koɖo nyɔnu xoxuwo shigbe wo nyi enɔ̀wo ɛnɛ. Zan nɔnɔmɛ nywi koɖo cugbejɛwo shigbe wo nyi nɔvio nyɔnuwo ɛnɛ. Zannɔ nɔ̀nɔmɛ nywi koɖo wo le emɔ adodwi ji.—1 Tim. 5:1, 2.

Bɔbɔwo nyi emɔ vevi ɖeka ci ji nɔvinyɔnu ɖewo to yí nɔnɔ ju koɖo wowo kpena Mawu sɛntɔwo. Eyi taɖo mìji mɔ mìazan mɔnu cɛwo yí ado ozɔn nɔ wo, akan seŋ koɖo wo yí adasɛ lé mìsɔ ɖe le ji nɔ wo sugbɔ do. Shigbe Yesu nɛɔ, mìatɛnŋ aji gamɛ keŋ anɔnɔ koɖo mìwo nɔvinyɔnuwo. (Luiki 10:38-42) Taŋfuin mìatɛnŋ ayɔ wo, nɔ woava ɖu enu nyɛkuin ɖewo koɖo mì le axomɛ alo amu munu koɖo mì. Nɔ mìwɛkɔɔ, mìɖo atekpɔ nɔ seŋ ci mìakan anyi ŋɛndoamunyɔwo. (Rɔm. 1:11, 12) Hamɛmɛshinshinwo ɖo akpɔtɔ aɖo Yesu susu hanci. Yesu nya mɔ etrɛnnɔnɔ atɛnŋ gbɔnnu nɔ mɛ ɖewo, vɔ éna yi mɛ kɔ mɔ denyi alɔlele alo evijiji yí ana amɛ akpɔ jijɔ mavɔ o. (Luiki 11:27, 28) Ewaɖeɔ, nɔ Yehowa sumɔsumɔ nyi enuvevitɔ nɔ amɛ le agbemɛ gbɔxwe akpɔ jijɔ mavɔ. (Mt. 19:12) Vevitɔ hamɛmɛshinshinwo ɖo awa nu do nyɔnu Kristotɔwo nu shigbe wowo nɔviwo koɖo wowo nɔwo hannɛ le gbɔngbɔnmɛ. Hamɛmɛshinshinwo awɛ nywiɖe nɔ wozan gamɛ yí kannɔ seŋ koɖo nɔvinyɔnuwo, gbɔxwe woatɔ bɔbɔwo koɖo nɔ wokpa. w20.09 21-22 ¶7-9

Zozangbe 17 septembre

Agbledetɔ nɔ̀nɔte kpɔ nyigban nɔ a na jinuku yi. . . Míwo can ɔ, mí xɔ jigbɔnɖɛ.—Ʒaki 5:7, 8.

Le Izraɛliɔ, agbledetɔ donɔ jinuku nɔ eshi ŋkɔtɔ ja le elimɛ yí ɖenɔ jinuku lɔ nɔ eshi kpɛtɛ ja le ezomɛ. (Maki 4:28) Anyɔ mɔ mìasran ʒinxododo so agbledetɔ lɔ gbɔ. Vɔ ecɛ datɛnŋ ale fafɛɖe o. Agbetɔ nuvɔnmɛwo jinɔ mɔ yewoakpɔ ele so edɔ ci yewowakɔ mɛ zeɖeka. Vɔ nɔ mìji mɔ jinuku lɔwo anyɔɔ, mìɖo alenɔ bu nɔ wo gashiagamɛ. Mìɖo ajoko nyigban lɔ, ado jinuku lɔwo, agan wo yí awu shi wo. Nukplaviwowawadɔ lɔ can ʒan agblajeje sugbɔ. Axɔ gamɛ sugbɔ gbɔxwe mìakpedo Bibla nukplaviwo nu nɔ woakpla lé woalɔn amɛwo do yí wodacan amɛ mɛ o. Ʒinxododo akpedo mì nu mìdagbɔjɔ nɔ amɛwo delɔn mɔ yewoase mìwo nyɔ o. Nɔ mɛɖewo ji mɔ yewoaɖo to mì yí akpla nuɔ, mìɖo akpɔtɔ adonɔ ʒinxo nɔ wo. Mìdatɛnŋ aʒin Bibla nukplavi ɖe ji nɔ aɖo xɔse o. Hweɖewonuɔ, Yesu nukplaviwo demɔnɔŋje enyɔ ci enukɔ mɛ blaŋ o. (Ʒan 14:9) Mína mìaɖo ŋwi mɔ mìatɛnŋ ado nu yí awu shi ni, vɔ Mawu yí na eshinnɔ.—1 Kor. 3:6. w20.09 11 ¶10-11

Kwɛshilagbe 18 septembre

Kanfukanfu nɔ [Yehowa]! Ŋ do akpe nɔ Tɔhonɔ koɖo anyi ji pleŋ le takpekpe ci mɛ amɛ nywiwo bɔ dogo le.—Eha. 111:1.

Mì pleŋ jinɔ mɔ mìwo nukplaviwo awa ŋkɔyiyi keke awa ʒinʒindoshimɛ. Emɔ vevi ɖeka ci ji mìakpedo wo nu le yí nyi mɔ, mìado ŋsɛn wo nɔ bɔbɔwo yiyi. Blaŋblaŋ ɔ, Bibla nukplavi ciwo yí yinɔ bɔbɔ wanɔ ŋkɔyiyi blaŋ sɔwu. Enukplamɛtɔ ɖewo nunɔ nɔ wowo nukplaviwo mɔ, enu sugbɔ li yí wodatɛnŋ akpla le axomɛ o, bɔbɔwo ɖekɛ yí woatɛnŋ akpla wo le. Hlɛn Ebretɔwo 10:24, 25 koɖo ao nukplavi lɔ keŋ adre nyɔna ciwo yí akpɔ nɔ éyinɔ bɔbɔwo ni. Sɔ jijɔ xo nuxu ni so ŋɖe ci èkpla le bɔbɔwo mɛ dejinjin o nu. Ecɛ ado ŋsɛn yi yí ava bɔbɔwo sɔwu ci àyɔɛni nɔ bɔbɔwo kpoŋ. Enu ci ao nukplavi lɔ akpɔ koɖo enyɔ ci ase le bɔbɔ ŋkɔtɔ ci ayi anyɔ wu ciwo ekpɔ le sɛnsɛnha buwo mɛ vayi. (1 Kor. 14:24, 25) Ádo go mɛbuwo ciwo kpɔwɛ nywiwo atɛnŋ asran yí mɛ ŋtɔ́wo agbekpedo nu awa ŋkɔyiyi keke awa ʒinʒindoshimɛ. w20.10 10-11 ¶14-15

Tɛnigbe 19 septembre

Ekplanatɔ ɖe sɔ koɖo [Mawua]?—Job 36:22, NWT.

Mawu gbɔngbɔn lɔ akpedo eo nu yí nawa do enu ci èhlɛn koɖo enu ci èkpla le Mawu Nyɔ lɔ mɛ ji le ao gbenɔnɔ mɛ. Shigbe ehakpatɔ lɔ nɛɔ, do gbe ɖaɖa mɔ: “Oo Yehowa, kpla ao mɔŋ. Nazɔn le ao nyɔnɔnwi lɔ mɛ. Na eji blebuŋ nɔ mavɔn nɔ ao ŋkɔ.” (Eha. 86:11, NWT) Eyi taɖo, kpɔtɔ aɖunɔ gbɔngbɔnmɛŋɖuɖu ci Yehowa nakɔ to yi Nyɔ lɔ koɖo yi habɔbɔ lɔ ji. Kankandoji li mɔ ao tajinu denyi mɔ yeaɖo enujejeshi ɖekɛ kpoŋ o. Vɔ èji mɔ nyɔnɔnwi lɔ le ɖo jimɛ nɔ ye yí yeawa do enu ci yekpla ji le ye gbenɔnɔ mɛ. Yehowa gbɔngbɔn lɔ atɛnŋ akpedo eo nu nawɛ ahan. Ègbeji mɔ yeado ŋsɛn ye nɔviye ŋsu koɖo ye nɔviye nyɔnuwo. (Ebre. 10:24, 25) Nyi yí taɖoɔ? Ðo wonyi ao gbɔngbɔnmɛ xomumɛtɔwo. Do gbe ɖaɖa yí abiɔ Mawu gbɔngbɔn kɔkɔɛ nɔ akpedo eo nu yí nana ɖoŋci ciwo yí so jimɛ le Kristotɔwo bɔbɔwo yí nɔ èɖo dɔdoashi ɖeɔ, nawɛ lé àkpe ji do. To emɔ cɛwo jiɔ, àdasɛ nɔ Yehowa koɖo Eviɛ mɔ, yelɔn wowo “lɛngbɔ” vevi lɔwo. (Ʒan 21:15-17) Dajinjin o, habɔbɔ ci yí Mawu gbɔngbɔn lɔ kplɔkɔ ɖekɛ yí akpɔtɔ ci nyigban lɔ ji. w20.10 24-25 ¶15-17

Tanatagbe 20 septembre

Wo shi gbiɖi ɖɛ.—Maki 14:50.

Lé Yesu wa nu do apotru lɔwo nu ci wogbɔjɔ na nɔ hwenu ɖeɔ? Ci efɔn so kuɔ, énu nɔ yi dokplɔtɔ ɖewo mɔ: “Mí ŋgbe vɔn o. Mí soyì nu nɔ nɔvinyɛwo mɔ [wofɔnŋ so ku].” (Mt. 28:10a) Apotru lɔwo nu decikɔ nɔ Yesu o. Ci woso gbeɖi ɖɛ can ɔ, égbekpɔtɔ yɔnɔ wo mɔ “nɔvinyɛwo.” Shigbe Yehowa nɛɔ, Yesu kpɔnɔ dɔnusui nɔ amɛ yí gbesɔ nu kenɔ amɛ. (2 Efy. 13:23) Ahanke mìsɔnɔ ɖe le ji veviɖe nɔ mɛ ciwo mi kunuɖegbe yiyi nɛ. Mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo yí wonyi yí mìlɔn wo! Mìgbekpɔtɔ ɖokɔ ŋwi lɔnlɔn dɔ ciwo mìwo kpena xɔsetɔ cɛwo wa vayi. Taŋfuin ɖowo sɔ exwe nɛniɖe wa dɔ sɛnsinɖe vayi. (Ebre. 6:10) Wowo kpɔkpɔ drokɔ mì! (Luiki 15:4-7) Eyi taɖo do ŋsɛn mɛ ciwo yí gbɔjɔ nɔ woagbetɔ bɔbɔwo yiyi. Nɔ mɛ ci yí mi bɔbɔwo sa va Fyɔɖuxuxɔ mɛɔ, mìɖo agbosɔɛ yí asɔ jijɔ do ozɔn ni. w20.11 6 ¶14-17

Zangagbe 21 septembre

Míŋgbete fla enu ciwo yí woŋwlɛ ɖɛ o.—1 Kor. 4:6.

Ʒaki koɖo Ʒan koɖo wowo nɔ̀ va biɔ enu ɖeka Yesu ci deɖo acɛ yí ana wo o. Mìakpɔ enu ci ewa. Yesu nu nɔ wo zeɖeka mɔ, ye Daye ci yí le jeŋkwimɛ yí asɔ gbeta so mɛ ci yí anɔ ye ɖushi alo ye miɔ mɛ le Fyɔɖuxu lɔ mɛ. (Mt. 20:20-23) Yesu dasɛ mɔ yejeshi sɛnxu nɔ yeɖeki. Ésɔ yiɖeki hwe. Deji gbeɖe mɔ yeawa enu ze to acɛ ci Yehowa na ye nu o. (Ʒan 12:49) Lé mìatɛnŋ asran kpɔwɛ nywi ci Yesu ɖo doɔ? Mìatɛnŋ asran Yesu kpɔwɛ lɔ nɔ mìwanɔ do nukplamunyɔ ci yí le egbɛ mawunyɔkpukpui lɔ mɛ ji. Eyi taɖo nɔ mɛɖe jikɔ nukplamu le mì gbɔɔ, mìdaji gbeɖe mɔ mìanu mìwoŋtɔwo susu ni alo anu enyɔ ci yí va tamɛ nɔ mì kpoŋ o. Vɔ mìɖo ahɛn amɛ lɔ susu yi nukplamu ci yí le Bibla koɖo mìwo Bibla nukplawemawo mɛ ji. Nɔ mìwɛ ahan ɔ, mìdadasɛ mɔ mìdenya enuwo pleŋ o. Egbedasɛ mɔ mìsɔ mìwoɖekiwo hwe yí nya mɔ Yehowa nukplamuwo yí nyi enywitɔ.—Enyɔ. 15:3, 4. w20.08 11-12 ¶14-15

Labishigbe 22 septembre

Ŋgbesɔ eoɖeki wa amɛjɔjɔɛ ɖoɖu o, yí ŋgbedasɛ mɔ yenya ŋɖɛ sugbɔ ɖoɖu hɛnnɛ o. Nyi yí taɖo àwu eoɖekiɔ?—Ŋun. 7:16, NWT.

Nɔ èkpɔɛ mɔ yeɖo ana nukplamu exlɔ ɖe ɖe, nyɔ ciwo yí ɖo anɔ susumɛ nɔ eoɔ? Gbɔxwe àgbe nyɔ nɔ exlɔ ɖeɔ, biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Ŋsɔ nyɛɖeki wakɔ “amɛjɔjɔɛ ɖoɖua”?’ Mɛ ci yí sɔ yiɖeki wanɔ amɛjɔjɔɛ ɖoɖu sɔ yiŋtɔ sewo ɖonɔ kojo nɔ mɛbuwo yí denyi Yehowa sewo. Taŋfuin dekpɔnɔ dɔnusui nɔ amɛ teŋ o. Nɔ ègbeje eoɖeki mɛ kpɔ ɖegbɔ, gan yí gbekpɔɛ mɔ yeɖo axo nuxu nɔ ye xlɔ lɔɔ, nu cukaɖa lɔ ni gbajɛ yí azan nyɔbiɔse ciwo yí akpedo nu nɔ ado jeshi afɛn ci yí ewa. Tekpɔ acu ao nyɔwo do Enuŋlwɛŋlwɛ lɔwo ji yí aɖo ŋwi mɔ Yehowa yí ye xlɔ lɔ ana kɔnŋta yí denyi ye yɔ o. (Rɔm. 14:10) Zan nunya ci yí le Mawu Nyɔ lɔ mɛ yí nɔ èkplakɔ nu mɛɖeɔ, nasran lé Yesu senɔ vevi do amɛ nu do. (Elo. 3:5; Mt. 12:20) Nyi yí taɖoɔ? Ðo Yehowa awa nu do mì nu shigbe lé mìwɛni do mɛbuwo nu nɛ.—Ʒaki 2:13. w20.11 21 ¶13

Xɔsuzangbe 23 septembre

Mí mi nɔnɔmɛ kpɔkpɔ nɔ enu a sɔ ɖo kojo nɔ amɛ. Vɔ, mí ɖo kojo nɔ amɛ toto jɔjwɛ ji.—Ʒan 7:24.

Àlɔn mɔ amɛwo le kpɔ ye gbaza, ye ŋmɛ koɖo lé yekpokpo alo yejinjin do yí asɔ wanɔ nu do ye nua? Àlɔn gbeɖe go. Ci mìnya mɔ Yehowa dekpɔnɔ mì shigbe lé agbetɔ kpɔnɔ mì do nɛɔ, efa akɔn nɔ mì sugbɔ! Le kpɔwɛ mɛ, Samiɛli dekpɔ Ʒɛse viwo shigbe lé Yehowa kpɔ wo do nɛ o. Yehowa nu nɔ Samiɛli mɔ, Ʒɛse vi ɖeka avanyi efyɔ nɔ Izraɛli. Vɔ evi ci yɔɔ? Ci Samiɛli kpɔ Ʒɛse vi ŋkɔtɔ Eliabuɔ, énu le yiɖeki mɛ mɔ, ‘Le kandoji mɛ ɔ, ŋsu ci yí Yehowa can ke!’ Lé Eliabu le do na Samiɛli kpɔɛ mɔ eyi woasɔ nɔ anyi efyɔ. “Vɔ, [Yehowa] nu nɔ Samiɛli mɔ, ‘Eliabu jinjin yí nyakpɔkpɔ le gbaza mɛ. Vɔ, ŋgbe ɖe susu so enu ciwo yí le ahan nu o. . . Ŋ gbé Eliabu.’” Nukplamu ci yí le mɛ nɔ mìɔ? Yehowa gbenu mɔ: “Gbazamɛ ɖekɛ kpaŋ yí agbetɔ glonɔ kpɔ nɔ amɛ, vɔ Mawu glonɔ ejimɛ kpɔ nɔ amɛ.” (1 Sam. 16:1, 6, 7). Anyɔ mɔ mìasran Yehowa nɔ mìwakɔ nu ɖaɖa mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo gbɔ. w20.04 14 ¶1; 15 ¶3

Zozangbe 24 septembre

Mí hun míwo ŋkuviwo yí a kpɔ ebo ciwo yí le egbesɔsɔ nɔ jinukuɖeɖe lɔ ɖa.—Ʒan 4:35.

Yesu tokɔ ebo ɖeka ji yí kpɔ jinuku ciwo yí deshin hɔɖo o. (Ʒan 4:3-6) Ekpɔtɔ wleci amɛnɛ han gbɔxwe woaɖe jinuku lɔwo. Vɔ Yesu nu enyɔ kpacamɛ ɖeka. Énu mɔ: “Mí hun míwo ŋkuviwo yí a kpɔ ebo ciwo yí le egbesɔsɔ nɔ jinukuɖeɖe lɔ ɖa.” (Ʒan 4:35, 36) Yi nyɔ lɔ gɔnmɛ ɖe? Agbetɔwo nu yí Yesu xokɔ nuxu so le kpɔwɛnyɔnunu mɛ, denyi jinukuɖeɖe ŋtɔŋtɔ yɔ o. Enu ci yí jɔ kplɔɛdo dasɛ yi. Ʒuifuwo denyinɔ koɖo Samaritɔwo o, gan Yesu ɖe kunu nɔ nyɔnu Samaritɔ ɖeka. Nyɔnu lɔ ɖo to yi nywiɖe! Le yi goduɔ, nyɔnu lɔ yi xo nuxu so nu nɔ Samaritɔ buwo. Hwecinu Yesu xokɔ nuxu so ebo ciwo yí le “gbesɔsɔ nɔ jinukuɖeɖe” nuɔ, Samaritɔ cɛwo nyi ahwa gbɔkɔ Yesu gbɔ yí akpla nu sugbɔ doji. (Ʒan 4:9, 39-42) Bibla gɔnmɛɖetɔ ɖeka xo nuxu so enujɔjɔ cɛ nu mɔ: “Lé enu lɔ le veviɖe nɔ mɛ lɔwo do dasɛ mɔ, wole shigbe jinuku ci yí le gbesɔsɔ nɔ ɖeɖe hannɛ.” w20.04 8 ¶1-2

Kwɛshilagbe 25 septembre

Mì ɖo a butamɛ so mìwonɔnɔwo nu, yí a kpɔ lé mì a kpedo mìwonɔnɔwo nu do yí a dasɛ lɔnlɔn koɖo enu nywi wawa.—Ebre. 10:24.

Mìwo bɔbɔwo kpenɔdo mì nu yí mìbinɔ doji le ahwawawa mɛ, yi gɔnmɛ nyi mɔ, wodranɔ mì do nɔ kunuɖeɖedɔ lɔ. Le kpɔwɛ mɛ, mìkplanɔ lé mìazan dɔwanu ciwo yí le mìwo Nukplakpla dɔwanu dakavi lɔ mɛ do nywiɖe. Eyi taɖo dranɔ hamɛ bɔbɔ lɔwo do nywiɖe. Wa ɖaŋ aɖonɔ to le bɔbɔwo. Le bɔbɔ lɔwo goduɔ, wa do ekpla ciwo yí èxɔ ji. Nɔ èwanɔ enu cɛwoɔ, ànyi “Kristo Yesu hwawavi adodwi.” (2 Tim. 2:3) Mawudɔla sɛnŋ miliɔn nɛniɖe kpenɔdo mì nu hɛnnɛ. Bu tamɛ kpɔ so enu ci mawudɔla ɖeka kpaŋ atɛnŋ awa nu! (Ezai 37:36) Ecɛyɛɔ, kpɔ enu ci mawudɔlawo hwakɔn sɛnŋ atɛnŋ awa ɖa. Agbetɔ alo gbɔngbɔnvɔn ɖe desɔ koɖo Yehowa hwakɔn sɛnŋ lɔ o. Yehowa nyi ŋsɛnwokpleŋtɔ, eyi taɖo nɔ éle mì jiɔ, mìasɛnŋ wu mìwo ketɔnɔwo nɔ wogbesugbɔ ɖeeɖe can. (Koj. 6:16) Nyɔnɔnwi yí nyɔ cɛ nyi! Bu tamɛ kpɔ so nyɔ cɛwo nu nɔ dɔmɛkpena, suklukpena alo ao xomumɛtɔ ɖe ci yí denyi xɔsetɔ nu nyɔ ɖe alo wa ŋɖe ci yí gbɔjɔ eo. Ðo ŋwi mɔ, denyi yeɖekɛ yí wakɔ ahwa lɔ o. Yehowa mɔdasɛnamɛwo ji yí èzɔnkɔ do. w21.03 29 ¶13-14

Tɛnigbe 26 septembre

Nɔ wodafɔn mɛkukuwoɔ, “mína mìaɖu nu yí anu nu, ɖo esɔ mìaku.—1 Kor. 15:32, NWT.

Etɛnŋ nyi nyɔ ciwo wonu le Ezai 22:13 mɛ kudo Izraɛliviwo nuwanawo nu yí apotru Pɔlu xokɔ nuxu so. Ci woatekpɔ yí ado ŋsɛn lɔnlɔn ci woɖo nɔ Mawuɔ, agbeɖuɖu yí xa wo sɔwu. Susu ci yí le Izraɛlivi cɛwo shi yí nyi mɔ: “Dɔmɛ tɔ yí yinɔ koɖo amɛ.” Susu ŋtɔ́ yí gbele amɛwo shi le egbɛmɛ. Eze gbajɛɛ mɔ, ci mìnya mɔ Yehowa atɛnŋ afɔn amɛwo so kuɔ, ecɛ ɖo akpedo mì nu mìanya mɛ ciwo mìadonɔ ha koɖo. Nɔvi ciwo yí le Korɛnti ɖo ami eha dodo koɖo mɛ ciwo yí donɔ ɖyika fɔnfɔnsoku. Nukplamu ɖeka le mɛ nɔ mì le egbemɛ: Nunywi ɖekɛ datɛnŋ ato so exlɔnyinyi koɖo mɛ ciwo yí desɔnɔ ɖe le enu ci yí ajɔ le esɔmɛ ji o. Nɔ Kristotɔ ɖe donɔ ha koɖo mɛ ŋtɔ́ hanciwoɔ, woatɛnŋ atrɔ yi susu koɖo yi nuwanawo. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, etɛnŋ na atɔ enu ciwo Mawu gbe wawa. Eyi taɖo, Pɔlu na amɛkanxlenyɔ sɛnŋ cɛ mɔ: “Mí trɔgbɔ va míwoɖekiwo mɛ shigbe le é je do ɛnɛ, yí mí ŋgbe je agɔ . . . o.”—1 Kor. 15:33, 34. w20.12 9 ¶3, 5-6

Tanatagbe 27 septembre

Kristo yí nyi eta nɔ ŋsu ɖeshaɖe, yí ŋsu nyi eta nɔ nyɔnu, yí Mawu nyi eta nɔ Kristo.—1 Kor. 11:3.

Kpukpui cɛ dre lé Yehowa ɖo yi xomu lɔ do le jeŋkwimɛ koɖo nyigban ji. Enuvevi amɛve yí le etanyinyi mɛ: acɛ xɔxɔ koɖo kɔnŋtanana. Yehowa yí nyi “eta,” alo acɛkpatɔ gangantɔ, eyi mawudɔlawo koɖo agbetɔwo pleŋ ciwo yí nyi eviɛwo ana kɔnŋta. (Rɔm. 14:10; Efe. 3:14, 15) Yehowa na acɛ Yesu do hamɛ lɔ ji, vɔ Yesu ana kɔnŋta yi so lé ewa nu do mì nu do. (1 Kor. 15:27) Yehowa gbena acɛ ŋsu do ashiɛ koɖo eviɛwo ji. Lé akpla lé awɛ anyi xomutatɔ nywi doɔ? Enu ŋkɔtɔ yí nyi mɔ, éɖo anya enu ci Yehowa ji mɔ le wa. Éɖo agbenya enu ci yí taɖo Yehowa ɖo etanyinyi toto ɖɛ, vevitɔ lé atɛnŋ asran kpɔwɛ ci Yehowa koɖo Yesu ɖo ɖɛ do. Nyi yí taɖo ele veviɖeɔ? Ðo Yehowa na acɛ ɖewo xomutatɔwo yí ji so wo shi mɔ wo le zan wo nywiɖe.—Luiki 12:48b. w21.02 2 ¶1-3

Zangagbe 28 septembre

Enyɛ Yehowa yí nyi ao Mawu, enyɛ yí nyi mɛ ci yí kplakɔ nu eo nɔ anyɔ nɔ eo.—Ezai 48:17, NWT.

Enyɔ mɔ mìasran Yehowa yí acin mɔ mìaŋlɔbe ŋɖewo. Le kpɔwɛ mɛ, Yehowa susu le blebu, vɔ nɔ mìtrɔ jimɛɔ, ésɔ kenɔ mì yí ŋlɔnɔbe afɛn ciwo mìwa. (Eha. 25:7; 130:3, 4) Nɔ amɛwo wa afɛn le mì nu yí ɖe kuku nɔ mìɔ, Yehowa ji mɔ mìwo le sɔ ke wo yí aŋlɔbe. (Mt. 6:14; Luiki 17:3, 4) Mìatɛnŋ adasɛ mɔ enunana jiŋ ci yí nyi ahlɔn jeŋ nɔ mì nɔ mìzin yí sɔ do bubu Mɛ ci yí sɔ na mì nu. Mɛɖewo zannɔ wowo hlɔn yí sɔ donɔ wowoŋtɔwo se kudo enywi koɖo evwin nu. Vɔ ci enyi Yehowa yí wa mìɔ, esɔgbe mɔ mìakpɔ emɔ mɔ yi sewo anyɔ wu ese ɖekpokpui ci mìatɛnŋ ado nɔ mìwoɖekiwo. (Rɔm. 12:1, 2) Nɔ mìwa do yi sewo jiɔ, mìakpɔ fafa. (Ezai 48:18) Eyi mìawa enuvevitɔ le agbemɛ ci yí nyi bubudodo mìwo Watɔ koɖo mìwo Da nu yí ado jijɔ ni.—Elo. 27:11. w20.05 23-24 ¶13-14

Labishigbe 29 septembre

Mí lɔn míwo domɛtɔwo ɖeka ɖeka shigbe le nɔviwo lɔnnɔ wowoɖekiwo ɛnɛ.—Rɔm. 12:10.

Lé mìawɛ alɔnnɔ mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo doji le egbɛmɛɔ? Nɔ mìtekpɔ yí jeshi mìwo nɔviwo dojiɔ, atɛnŋ anɔ fafaɖe nɔ mì mɔ mìamɔŋje wo mɛ yí alɔn wo sugbɔ doji. Exwe ci nɔvi lɔ ɖo koɖo fini eso daxe mɔ nɔ lɔnlɔn ci mìaɖo ni o. Ðo ŋwi mɔ, Ʒonatan sɔ exwe 30 han shin wu Davidi; gan ényi exlɔ bakpomadɔn koɖi. Àtɛnŋ anyi xlɔ koɖo mɛɖe ci yí shin wu eo alo ci èshin wu le hamɛ lɔ mɛa? Nɔ èwɛ ahan ɔ, àdasɛ mɔ ‘yelɔn nɔviwo’ habɔbɔ lɔ pleŋ. (1 Piɛ 2:17) Lɔnlɔn ɖoɖo nɔ mìwo kpena xɔsetɔwo dasɛ mɔ mìalɔn amɛshiamɛ sɔsɔminasɔɛ le hamɛ lɔ mɛa? Oo, atɛnŋ ajɔ ahan go. Mɛɖewo nyi exlɔ bakpomadɔnwo, ɖo wolɔn nu ŋmɛɖekɛwo. Denyina o. Yesu yɔnɔ yi apotruwo pleŋ mɔ “exlɔwo,” vɔ élɔn Ʒan veviɖe. (Ʒan 13:23; 15:15; 20:2) Ele ahan gan, Yesu dewanɔ nu do nu Ʒan nywiɖe wu mɛkpɛtɛwo o.—Maki 10:35-40. w21.01 23 ¶12-13

Xɔsuzangbe 30 septembre

Ewa shigbe mɔ mívɔnnɔ nɔ mawuwo wu mɛbuwo nɛ.—Edɔ. 17:22, NWT.

Lé apotru Pɔlu xo nuxu nɔ Amɛmanyiʒuifu ciwo yí le Atɛni do, to akpo nɔ lé exo nuxu nɔ amɛwo le Ʒuifuwo nukplaxu. Églo eju lɔ mɛ kpɔ nywiɖe yí do jeshi enu ciwo amɛ lɔwo wanɔ le wowo sɛnsɛn mɛ. (Edɔ. 17:23) Le yi goduɔ, énɔ te do enu ciwo eju lɔ mɛ tɔwo wanɔ yí esɔ koɖo nyɔnɔnwi ci yí le Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo mɛ ji keŋ xo nuxu nɔ wo. Eyi taɖo Pɔlu trɔ yi seŋkannyɔ lɔ yí esɔ koɖo nɔnɔmɛ lɔ. Énu nɔ Atɛnitɔwo mɔ ‘Mawu ci wodejeshi o,’ gan yí je agbla yí sinkɔɔ, eyi gbɔ eŋɛnywi ci yedrakɔ so. Ci Amɛmanyiʒuifuwo dejeshi Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo ɖɛ can ɔ, Pɔlu dekpɔɛ mɔ wodatɛnŋ avanyi Kristotɔwo gbeɖe o. Ewaɖeɔ, ékpɔ wo shigbe jinuku ciwo yí le gbesɔsɔ nɔ ɖeɖe hannɛ yí trɔ yi seŋkannyɔ lɔ yí esɔ koɖo eŋɛnywi ci edrakɔ nɔ wo. Shigbe Pɔlu nɛɔ, lenɔ ŋkuvi do enuwo nu. Lenɔ ŋkuvi do enu ciwo yí ana najeshi axomɛnɔtɔ lɔ jixɔsewo. Nyi esɔ ɖo acɔ nɔ yi xwe alo yi hun ɔ? Amɛ lɔ ŋkɔ, yi nudodo alo yi dradrado koɖo lé exokɔ nuxu do dasɛ sɛnsɛn ci mɛ elea? w20.04 9-10 ¶7-8

    Wema ciwo yí le Ajagbe mɛ (2015-2025)
    To le mɛ
    Ðo mɛ
    • Aja
    • Miin
    • Cancanwo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yizanzan sewo
    • Amɛ ŋtɔ nyɔtakankan totowo
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ðo mɛ
    Miin