ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU Watchtower Tɔ
Watchtower
ƐNTƐNƐTI JI WEMADADOXU
Aja
À
  • À
  • à
  • Á
  • á
  • É
  • é
  • È
  • è
  • Ɛ
  • ɛ
  • Ɖ
  • ɖ
  • Ó
  • ó
  • Ò
  • ò
  • Ú
  • ú
  • Ù
  • ù
  • Í
  • í
  • Ì
  • ì
  • Ɔ́
  • ɔ́
  • Ɔ̀
  • ɔ̀
  • Ɔ̌
  • Ӡ
  • ӡ
  • BIBLA
  • WEMAWO
  • BƆBƆWO
  • es23 kpashi. 57-67
  • Juin

Video ɖe deli nɔ ecɛ ci èsɔ o.

Mìɖe kuku, kɔpi nɔ video lɔ do go cukaɖa ɖeka.

  • Juin
  • Gbeje Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo mɛ Ŋkeŋke—2023
  • Enyɔta hwɛhwɛwo
  • Labishigbe 1er juin
  • Xɔsuzangbe 2 juin
  • Zozangbe 3 juin
  • Kwɛshilagbe 4 juin
  • Tɛnigbe 5 juin
  • Tanatagbe 6 juin
  • Zangagbe 7 juin
  • Labishigbe 8 juin
  • Xɔsuzangbe 9 juin
  • Zozangbe 10 juin
  • Kwɛshilagbe 11 juin
  • Tɛnigbe 12 juin
  • Tanatagbe 13 juin
  • Zangagbe 14 juin
  • Labishigbe 15 juin
  • Xɔsuzangbe 16 juin
  • Zozangbe 17 juin
  • Kwɛshilagbe 18 juin
  • Tɛnigbe 19 juin
  • Tanatagbe 20 juin
  • Zangagbe 21 juin
  • Labishigbe 22 juin
  • Xɔsuzangbe 23 juin
  • Zozangbe 24 juin
  • Kwɛshilagbe 25 juin
  • Tɛnigbe 26 juin
  • Tanatagbe 27 juin
  • Zangagbe 28 juin
  • Labishigbe 29 juin
  • Xɔsuzangbe 30 juin
Gbeje Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo mɛ Ŋkeŋke—2023
es23 kpashi. 57-67

Juin

Labishigbe 1er juin

Kposhu wamɛnɔ ɖeka va sɔ eho hwɛhwɛ amɛve do daka lɔ mɛ.—Maki 12:42.

Agbe lɔ gbɔnkɔnu nɔ kposhu cɛ sugbɔ; ɖo ewa mɔ eho dele shi keke axwle enu ciwo eʒan keŋ anɔ agbe o. Ele ahan gan, eyi enujɔjɔ daka ɖeka gbɔ yí sɔ gajun hwɛhwɛ amɛve do mɛ, dewɛ keke amɛwo anya mɔ yɛna nu o. Taŋfuin agbɔnnu gbɔxwe gajun lɔwo aɖyi gbe. Yesu nya nɛni esɔ do mɛ. Lepta gajun amɛve ci yí nyi gajun hwɛhwɛtɔ ci wozannɔ hwenɔnu yí ena. Hwiʒihwiʒi yí nyi xevi ci yí kpɔn ho wu le xevi ciwo woɖunɔ mɛ le hwenɔnu. Gan eho ci kposhu lɔ na dasun axwle hwiʒihwiʒi kuɖeka kpetii o. Kposhu lɔ nu wa dɔ do Yesu ji sugbɔ. Eyi taɖo eyɔ yi nukplaviwo yí dasɛ kposhu lɔ nɔ wo keŋ nu mɔ: “Wamɛnɔ kposhu cɛ na eho . . . wu dɔkunɔ huntɔwo pleŋ.” Yi goduɔ, éɖe mɛ mɔ: “Dɔkunɔwo ɖo eho sugbɔ yí na kankin le mɛ. Vɔ kposhu lɔ xoxu yi howo pleŋ yí sɔ na. Eho hunnɔ le veviɖe ni yí a zan a nɔ̀ agbe.” (Maki 12:43) Ci kposhu egbejinɔtɔ cɛ sɔ eho hwɛhwɛ kpɛtɛkpɛtɛ ci yí le shi le ŋkeke lɔ mɛ naɔ, ékando Yehowa ji mɔ yɛale bu nɔ ye.—Eha. 26:3. w21.04 6 ¶17-18

Xɔsuzangbe 2 juin

Mí kpɔ enu ci mí wa ɖaa! Míwo enukplakpla kpe do Ʒeruzalɛmu keŋkeŋ.—Edɔ. 5:28.

Ci Yesu le nyigban jiɔ, éɖo susu nywi mɔ amɛwo aɖo to ye le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ yí eji mɔ susu nywi cɛ le kpɔtɔ anɔ ye dokplɔtɔwo can shi. (Ʒan 4:35, 36) Ci Yesu le koɖo yi nukplaviwoɔ, wowa kunuɖeɖedɔ lɔ koɖo ezolelanmɛ. (Luiki 10:1, 5-11, 17) Vɔ ci wolé Yesu yí wui goduɔ, ezo ci nukplaviwo ɖo do kunuɖeɖedɔ lɔ nu ɖe kpɔtɔ na nɔ hwenu kleŋ ɖe. (Ʒan 16:32) Yi godu ci Yesu fɔn so kuɔ, édo ŋsɛn wo mɔ wo le do vevi kunuɖeɖedɔ lɔ. Ci eyi jeŋkwi mɛɔ, woɖe kunu nɔ amɛwo koɖo ezo, keke wowo ketɔnɔwo tɔ nyɔ toto shigbe lé egbɛ mawunyɔkpukpui nui nɛ. Yesu dasɛ emɔ nɔ exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ Kristotɔwo yí woɖe kunu yí Yehowa kpedo wo nu. Ecɛ wɛ mɔ amɛ sugbɔ xɔ wowo ŋɛdu lɔ. Le kpɔwɛ mɛ, agbetɔ 3000 han yí wa ʒinʒindoshimɛ le Pantekoti xwe 33 K.H. ji (Edɔ. 2:41) Sɔ bɔdo nuɔ, nukplaviwo hlɛnhlɛnmɛ vasukɔgbɔ doji. (Edɔ. 6:7) Vɔ Yesu nu daɖɛ mɔ amɛ sugbɔ alɔn Fyɔɖuxu ŋɛnywi lɔ le ŋkeke kpɛtɛkpɛtɛwo mɛ.—Ʒan 14:12; Edɔ. 1:8. w21.05 14 ¶1-2

Zozangbe 3 juin

Wo a cushi nɔ amɛ ci yí Ŋ da nyi afɔklɛnnu nɔ o.—Mt. 11:6.

Èɖo ŋwi hwecinu yí èdo jeshi mɔ yekpɔ Bibla mɛ nyɔnɔnwi lɔa? Eyi èkpɔɛ mɔ amɛshiamɛ aji mɔ yiajeshi enyɔ cɛwo yí axɔ wo ji se. Èkando ji mɔ Bibla mɛ ŋɛdu lɔ ana woakpɔ jijɔ le agbe mɛ kakacɛ yí akpɔkɔ emɔ nɔ esɔ mɛ nywi. (Eha. 119:105) Eyi taɖo ètɔ nyɔnɔnwi lɔwo nunu nɔ ao xlɔ koɖo ao xomumɛtɔwo pleŋ koɖo ezolelanmɛ. Vɔ nyi yí vajɔɔ? Ekpaca eo mɔ amɛ sugbɔ gbe mɔ yedaɖo to eo o. Deɖo akpaca mì nɔ amɛwo gbe ŋɛdu ci mìdrakɔ o. Le Yesu hwenuɔ, amɛ sugbɔ gbi, ci ewa enujiŋ sugbɔwo yí sɔ dasɛ mɔ Mawu le koɖo ye can. Le kpɔwɛ mɛ, Yesu fɔn Lazar so ku. Mɛ ciwo yí fɔn gu do Yesu ji datɛnŋ amɔ ŋsu yɔ o. Ci enyi ahan can ɔ, Ʒuifu ŋkɔnɔtɔwo dexɔɛ se mɔ Yesu yí nyi Mɛsia lɔ o. Woji veviɖe hɛnnɛ mɔ yewoawu Yesu koɖo Lazar!—Ʒan 11:47, 48, 53; 12:9-11. w21.05 2 ¶1-2

Kwɛshilagbe 4 juin

Mì de ɖo a mi bɔbɔ vava o. . . . Vɔ, mì ɖo a kpeta yí a do ŋsɛn lanmɛ nɔ mìwonɔnɔwo.—Ebre. 10:25.

Tekpɔ ayinɔ bɔbɔwo gashiagamɛ. Enu ciwo woakpla le bɔbɔ lɔwo ado ŋsɛn eo yí àtɛnŋ agbejeshi nɔvio ŋsu koɖo nɔvio nyɔnuwo ɖɛ doji. Nyi xlɔ koɖo mɛ ciwo yí le ao hamɛ lɔ mɛ, mɛ ciwo gbɔ àtɛnŋ akpla nu so. Wotɛnŋ shin wu eo alo ètɛnŋ nyi mɛganxoxu nɔ wo, wotɛnŋ nyi akɔ bu mɛ tɔwo. Bibla ɖo ŋwi nɔ mì mɔ “amɛshinshinwo gbɔ yí wokpɔnɔ nunya le.” (Job 12:12, NWT) Mɛganxoxuwo can atɛnŋ akpla nu so jajɛ egbejinɔtɔwo gbɔ. Ʒonatan nyi mɛganxoxu nɔ Davidi sesese, gan ecɛ dena woanyi exlɔ eglo o. (1 Sam. 18:1) Davidi koɖo Ʒonatan kpedo wowonɔnɔwo nu yí wosɛn Mawu ci wole cukaɖa sɛnŋwo mɛ can. (1 Sam. 23:16-18) Nɔvinyɔnu Irina ɖekɛ yí nyi Kunuɖetɔ le yi xomu mɛ, énu mɔ: “Mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo atɛnŋ anyi eda, enɔ koɖo nɔjinɔwo nɔ mì le gbɔngbɔn mɛ nyao. Yehowa atɛnŋ azan wo yí asɔ kpɔ mìwo ʒanwo gbɔ.” Ao xlɔwo ji mɔ yewoado ŋsɛn eo yí akpedo eo nu, vɔ eoŋtɔ yí awɛ yí woanya lé woakpedo eo nu do. w21.06 10-11 ¶9-11

Tɛnigbe 5 juin

Sɔto emɔ hunnɔtɔ ɖeka lɔ ke ji yí Edanyɛ ci yí le jeŋkwi mɛ a va wa koɖo míwo can hɛnnɛ nɔ́ amɛ ɖeka ɖeka le míwo domɛ de sɔ enu ke nɔviɛ so eji yitɔ mɛ o.—Mt. 18:35.

Yesu na kpɔwɛ ɖeka so efyɔ ɖeka koɖo yi hwashi nu. Efyɔ lɔ sɔ efɛn gangan ci hwashi lɔ ɖu di yí dasun ji acui gbeɖe sɔ ki. Le yi goduɔ, hwashi lɔ gbe mɔ yedasɔ efɛn nyɛkuin ci yi kpena hwashi bu ɖu di ki o. Le vɔvɔnuɔ, efyɔ lɔ cu hwashi ŋshishimakunamɛtɔ lɔ do gakpa mɛ. Denyi mɛ ci hwashi lɔ wa nu koɖo ɖekɛ yí se vevi o, eve mɛbuwo can nu hɛnnɛ. Ŋkɔtɔ, éve xomɛ yí gbe mɔ yedaku ŋshishi nɔ ye kpena lɔ o yí li “sɔ ʒin do gakpamɛ keke nanɔ hwecinu yí é va cu efɛn lɔ ni.” Amɛvetɔ, yi nuwana lɔ do dɔmɛzi nɔ hwashi bu ciwo yí kpɔ enu lɔ tɔxu. “Hwecinu yí dɔwavi kpɛtɛ buwo va kpɔ lé hanci yí enu lɔ jɔ do ɔ, é ku lanmɛ nɔ wo sugbɔ.” (Mt. 18:30, 31) Ahanke mìwo nuwanawo wanɔ dɔ do mɛbuwo ji nɛ. Nɔ mɛɖe je agɔ do mì yí mìgbe mɔ mìdasɔ ki ɖe, nyi yí atɛnŋ ajɔɔ? Ŋkɔtɔ, mìado dɔmɛzi ni ɖo mìgbe mɔ mìdasɔ ki o yí taŋfuin mìdekpɔɛ do ŋɖe ji o yí dadasɛ mɔ mìdeluin o. Amɛvetɔ, nɔ mɛbuwo do jeshi le hamɛ lɔ mɛ mɔ mìgbe fafa wawa koɖo mìwo kpenaɔ, wodavo le wowoɖekiwo mɛ o. w21.06 22 ¶11-12

Tanatagbe 6 juin

[Ávatrɔn] amɛ ciwo yí trɔn nyigban lɔ.—Enyɔ. 11:18.

Satana jinɔ mɔ yeable agbetɔ ciwo Mawu wa do yiŋtɔ nɔnɔmɛ nu nɔ woawakɔ gbɔdɔndɔn masɔkoɖosenuwo. Ci Yehowa kpɔ “mɔ agbetɔwo nyi enuvɔnwatɔwo” le Nowe hwenuɔ, “[Éxa] le Yi jimɛ, ɖo É kpɔ mɔ agbetɔ ci yí Ye wa do nyigban ji dé nyɔ o.” (Gɔnm. 6:5, 6, 11) So hwenɔnu ɖe, nɔnɔmɛ lɔwo kando mɛa? Oo! Gbɔdɔndɔn masɔkoɖosenu sugbɔ bɔ le ŋsu koɖo nyɔnu gblamɛ yí mɛ ciwo yí ɖo vijinu ɖekɛ ŋmɛwo can dɔnnɔ nɔnɔ gbɔ. Enuwana cɛwo jɔnɔ ji nɔ Legba taŋ! (Efe. 4:18, 19) Enu ci yí gbejɔnɔ ji nɔ Satana taŋ yí nyi, nɔ édo Yehowa sɛntɔ adodwi ɖe do mɛ yí ewa nuvɔn gangan ɖe. Ci Satana kpakpa acɛ do xexe lɔ jiɔ, agbetɔ ‘ɖunɔ fyɔ do agbetɔ ji nɔ yi gblegble’ yí gbedanahɛn nyigban lɔ koɖo elan ciwo Yehowa sɔ do ashi nɔ wo mɔ wo le le bu nɔ. (Ŋun. 8:9 NWT; Gɔnm. 1:28) Nyi yí to so mɛɔ? Jɔjɔmɛnunyatɔ ɖewo nu mɔ agbetɔwo nuwanawo atɛnŋ agu elan alo aci ciwo yí awu miliɔn ɖeka le xwe ɖewo godu. w21.07 12 ¶13-14

Zangagbe 7 juin

[Yehowa] sɔkenɔ amɛ sugbɔ.​—Ezai 55:7.

Mawu sɛntɔ ɖewo kpɔtɔ donɔ hwɛ wowoɖekiwo nɔ nuvɔn ci wowa vayi. Wokpɔtɔ buini mɔ ci yewotrɔ ji mɛ yí mi enudɔndɔn lɔ wawa can ɔ, Yehowa datɛnŋ asɔ ke yewo kpɔ gbeɖe o. Nɔ ahan ewakɔ nɔ eo nɛɔ, nyanya mɔ Mawu kpɔtɔ lɔnnɔ yi sɛntɔwo nyɔnɔnwitɔ akpedo eo nu natɛnŋ akpɔtɔ asɔ ayexadohwɛnamɛnu mɛmi sɛnkɔ Yehowa koɖo jijɔ. Ci “Eviɛ Yesu Kristo hùn klɔnɔ agɔjejewo keŋkeŋ nɔ mì” taɖo enyi ahan. (1 Ʒan 1:7) Nɔ afɛn ɖewo ci èwa dɔ yí ègbɔjɔɔ, ɖo ŋwi mɔ Yehowa le gbesɔsɔ, yí jijiɛ veviɖe mɔ yeasɔ ke eo nɔ ètrɔ ji mɛ. Kpɔ enyɔ ci ehakpatɔ Davidi nu so ekacaca ci yí le lɔnlɔn nyɔnɔnwitɔ koɖo sɔsɔke nu ɖa. Éŋwlɛ mɔ: “Lɔnlɔn ci yí Mawu ɖonɔ Yi mɛ yì eji le mì nu shigbe lé jeŋkwi yì eji le nyigban nu ɛnɛ. Mawu ɖe mìwo gɔjejewo so mì nu shigbe le wezexu jinjin le weɖoxɔxu nu ɛnɛ.”—Eha. 103:11, 12. w21.11 5-6 ¶12-13

Labishigbe 8 juin

Yi viwo nunɔ enyɔ nywiwo so nu. Asuɔ yinɔgo so nu.​—Elo. 31:28.

Kristotɔ ŋsu ɖo ado bubu ashiɛ nu. (1 Piɛ 3:7) Bubudodo amɛ nu yí nyi woale be nɔ amɛ lɔ veviɖe yí ashini. Le kpɔwɛ mɛ, ŋsu ci yí donɔ bubu ashiɛ nu sɔɛni mɔ yɛnyi amɛ vevi nɔ ye. Dekpɔnɔ emɔ mɔ ye shiye awa wu ci ji akpe o. Yí kankandojitɔɔ, desɔ ashiɛ sɔnɔ kpɔ koɖo nyɔnu buwo o. Nɔ ŋsu ɖe sɔ ashiɛ sɔnɔ kpɔ koɖo nyɔnu buwo ɖe, lé awa nɔ ashiɛɔ? Nɔvinyɔnu Rosa asuɔ ci yí denyi Kunuɖetɔ o, sɔ ashiɛ sɔnɔ koɖo nyɔnu buwo blaŋblaŋ. Enyɔveamɛwo ciwo enunɔ na yí nɔvinyɔnu Rosa devonɔ le yiɖeki mɛ o yí degbekando ji mɔ mɛɖe lɔn ye teŋ o. Énu mɔ: “Eʒan mɔ woaɖonɔ ŋwi nɔŋ mɔ, Yehowa lɔnŋ.” Kristotɔ ŋsuwo dele ahan o, wodonɔ bubu wowo shiwo nu. Ðo wonya mɔ ecɛ wawa ana yí yewo koɖo yewo shiwo ave, yí exlɔnyinyi ci yí le yewo koɖo Yehowa gblamɛ agbesɛnŋ doji. Ŋsu ci yí donɔ bubu ashiɛ nu nunɔ nyɔ nywiwo so nu le amɛwo gbɔ, énunɔ ni mɔ yeluin yí gbena ekannɔdo ji mɔ amɛ vevi yɛnyi nɔ ye. w21.07 22 ¶7-8

Xɔsuzangbe 9 juin

Ŋji mɔ nanɔ te kpɔ Mawu.​—Mis. 7:7, NWT.

Wohɛn agban ɖeka ci mɛ yí ao nuvevi ɖeka le gbɔkɔ nɔ eo yí deva do gamɛ ci èji do o. Àdo dɔmɛzia? Vɔ nɔ èvadojeshi mɔ susu nywiwo yí taɖo agban lɔ devava do gamɛ ji ɖe, àlɔn ado ʒinxo yí anɔ te kpɔɛa? Kpɔwɛ ɖeka ci yí dre enu ci yí taɖo eʒan mɔ mìado ʒinxo ze le Elododo Wema 13:11 mɛ. Emɔ: “Nɔ́ amɛ ɖe ɖeblɛ yí kpɔ eho ɔ, eho hunnɔ a bu blaŋ. Vɔ, amɛ ci yí wa edɔ yí kpɔ eho vivi ɔ, yi ho a va sugbɔ do ji.” Nyi mìkpla le kpukpui cɛ mɛɔ? Nunya le mɛ mɔ mìadonɔ ʒinxo awanɔ nuwo vivivi, mìdawanɔ wo hayaŋ zeɖeka o. Elododo Wema 4:18 nu nɔ mì mɔ “Amɛjɔjɔɛwo mɔ le shigbe nyidin klɛnklɛn nɛ yí ekɔnɔ doji keke eŋ ake gbajɛ.” Enyɔ cɛwo dasɛ lé Yehowa kpenɔdo yi mɛwo nu yí womɔnɔŋje yi tamɛɖoɖo mɛ vivivi. Vɔ mìatɛnŋ agbezan kpukpui cɛ asɔ dre lé Kristotɔ ɖe wanɔ gbɔngbɔn mɛ ŋkɔyiyiwo do le yi gbemɛ. Wodeshinnɔ le gbɔngbɔn mɛ gbeɖeka koɖo zan o. Exɔnɔ gamɛ. w21.08 8 ¶1, 3-4

Zozangbe 10 juin

Nyɛ ke le elɛ. Dɔ ŋ ɖaɖa!​—Ezai 6:8.

Edɔ sugbɔ li yí mìawa ci xexe vwin cɛ yikɔ vɔvɔnu. (Mt. 24:14; Luiki 10:2; 1 Piɛ 5:2) Mì pleŋ mìjikɔ mɔ mìawa dɔ sugbɔ nɔ Yehowa lé mìakpe ji do. Amɛ sugbɔ le mì mɛ keke wowo sumɔsumɔdɔ lɔ doji. Mɛɖɛwo ji mɔ yewoanyi emɔɖetɔ. Mɛbuwo ji mɔ yewoasumɔ le Betɛli alo awa dɔ le teokrasi xɔcucudɔwo mɛ. Gbesɔ kpe niɔ, nɔviŋsu sugbɔ jekɔ agbla veviɖe mɔ yewoaje keŋ anyi sumɔsumɔdɔwatɔ alo hamɛmɛshinshinwo. (1 Tim. 3:1, 8) Ci Yehowa kpɔ yí amɛ sugbɔ lɔn faa sɔ wowoɖekiwo jo keŋ wakɔ sumɔsumɔdɔ lɔ niɔ, ejɔkɔ ji ni haan! (Eha. 110:3) Vɔ ci yí deɖo tajinu ɖe gbɔ le Yehowa sumɔsumɔ mɛ ɖe, ena ègbɔjɔa? Nɔ ahan yɔ nɛɔ, do gbe ɖaɖa nɔ Yehowa so nu yí anu lé ewakɔ nɔ eo do ni. (Eha. 37:5-7) Gbesɔ kpe niɔ, àtɛnŋ abiɔ nɔviŋsu ciwo yí shin le gbɔngbɔn mɛ mɔ nyiwo yí yeawa keŋ abi doji le Mawu sumɔsumɔdɔ lɔ mɛ ma. Le yi goduɔ, je agbla awa do nukplamu ci woana eo ji. Nɔ èwɛ ahan ɔ, àsun ji aɖo tajinu lɔ gbɔ. w21.08 20 ¶1; 21 ¶4

Kwɛshilagbe 11 juin

[Yehowa] . . . dá tɛnŋ so le amɛ ciwo yí kplɔɛ ni do nu le alɔ̀ madwi mɛ o.—Eha. 37:28.

Enyɔnuɖɛtɔ Ana ci yí nyi kposhu ɖo exwe 84, vɔ “dé tenɔ le Sɛnsɛnxɔ mɛ o.” Ci ele gbeji yí degɔnnɔ gbedoxɔ mɛɔ, Yehowa cu shi ni yí ekpɔ Yesu ci yí nyi vifin. (Luiki 2:36-38) Amɛshinshin egbejinɔtɔ sugbɔ li le egbɛ mɛ yí nyi kpɔwɛ nywiwo nɔ jajɛwo. Nɔ mìzan gamɛ yí biɔ nyɔ wo se yí ɖo to wo hwecinu woaxokɔ nuxu so enudojijɔnamɛ ciwo mɛ woto le Yehowa habɔbɔ lɔ mɛ nuɔ, ado ŋsɛn mì sugbɔ. Mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu shinshinwo wakɔ dɔ vevi ɖeka le Yehowa habɔbɔ lɔ mɛ. Wokpɔ yí Yehowa to emɔ vovovowo ji yí cu shi nɔ yi habɔbɔ lɔ, wogbekpɔ lé Mawu cu shi nɔ wowoŋtɔwo. Wokpla nu so afɛn ciwo yí wowa vayi mɛ. Eyi taɖo kpɔnɔ wo mɔ wonyi “ŋununyanya dotɔ,” keŋ akpla nu so wo gbɔ. (Elo. 18:4) Nɔ èzan gamɛ yí jeshi woɔ, ado ŋsɛn ao xɔse. w21.09 3 ¶4; 4 ¶7-8; 5 ¶11, 13

Tɛnigbe 12 juin

Xomu hwɛhwɛ a va trɔsun akɔta gangan. Xomu hwɛhwɛ a va trɔsun jukɔn ŋsɛntɔnɔ.​—Ezai 60:22.

Shigbe lé Ezai nui nɛɔ, Yehowa mɛwo zankɔ “jukɔnwo nɔshu.” (Ezai 60:5, 16, NWT) To ŋsu koɖo nyɔnu vevi ciwo vakɔ nyɔnɔnwi lɔ mɛ nujikpekpe koɖo aɖaŋ vovovo wowotɔwo jiɔ, woɖekɔ kunu le eju 240 mɛ yí wakɔ wemawo do egbe ciwo yí wu 1000 mɛ. Le ŋkeke vɔvɔ cɛwo mɛɔ, jukɔnwo hunhunhundɔ lɔ ʒinkɔ amɛwo ji nɔ woasɔ gbeta ɖeka. Woalɔn anɔ godu nɔ Mawu Fyɔɖuxu lɔa, alo woakando xexeɛ mɛ cɛkpakpawo ji? Gbeta vevi cɛ yí kpanŋkɔ mɛshiamɛ. Nyɔnɔnwi enyi mɔ Yehowa mɛwo wanɔ do eju ciwo mɛ wole sewo ji, vɔ wodedonɔ nu ejunyɔwo mɛ ɖeeɖe o. (Rɔm. 13:1-7) Wonya mɔ Mawu Fyɔɖuxu lɔ ɖekɛ kpaŋ yí akpɔ agbetɔ cukaɖawo gbɔ. Fyɔɖuxu cɛ deso xexe cɛ mɛ o.—Ʒan 18:36, 37. w21.09 17-18 ¶13-14

Tanatagbe 13 juin

Mí nu míwo nyɔwo pleŋ nɔ Mawu.—Eha. 62:8.

Nɔ mɛɖe ci èlɔn so gbeɖe Yehowa ɖɛɔ, ele veviɖe mɔ, àkpɔtɔ adonɔ ŋsɛn eoɖeki koɖo ao xomumɛtɔ kpɛtɛwo. Lé àtɛnŋ awɛ doɔ? Wa toto keŋ ahlɛnnɔ Mawu Nyɔ lɔ yí abunɔ tamɛ kpɔ so nu, yinɔ Kristotɔwo bɔbɔwo hɛnnɛ; nɔ èwɛni ahan ɔ, àxɔnɔ ŋsɛn so Yehowa gbɔ. Nɔvinyɔnu Joanna dalɔ koɖo nɔviɛ nyɔnushitɔ to le nyɔnɔnwi lɔ mɛ. Énu mɔ: “Nɔ ŋhlɛn Bibla kpaxwe ciwo yí xo nuxu so Abigaɛli, Ɛstɛɛ, Job, Ʒozɛfu koɖo Yesu nuɔ, ŋkpɔnɔ fafa le nyɛɖeki mɛ. Wowo kpɔwɛwo donɔ ŋsɛnŋ yí kpedo ŋnu ŋɖonɔ susu nywi.” Nɔ èsekɔ veviɔ, ŋgbemi gbe dodo ɖaɖa nɔ Yehowa o. Ðe kuku nɔ mìwo Mawu amɛlɔntɔ lɔ mɔ yɛ le kpedo ye nu nɔ yeakpɔnɔ nɔnɔmɛ lɔ shigbe lé yiŋtɔ kpɔɛni do nɛ, yí a “kpla enu yu yí a kplɔ eo le emɔ ci ji è ɖo a nɔ agbe do.” (Eha. 32:6-8) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, etɛnŋ ɖe fun nɔ mì sugbɔ mɔ mìanu lé ewakɔ do nɔ mì teŋ nɔ Yehowa. Vɔ Yehowa mɔŋje vevisese ciwo yí le ao ji mɛ nywiɖe. Édokɔ ŋsɛn eo mɔ eo le nu ao jimɛnyɔwo nɔ ye.—Hun. 34:6; Eha. 62:7. w21.09 28 ¶9-10

Zangagbe 14 juin

Amɛ cɛ nyi Evinyɛ lɔnlɔntɔ ci yí jɔnɔji nɔ Ŋ sugbɔ. Mí setonu ni.—Mt. 17:5.

Le Paki xwe 32 K.H. goduɔ, apotru Piɛ, Ʒaki koɖo Ʒan kpɔ ŋtegan jiŋ ɖeka. Ci wole eto kɔyiji ɖeka ji, taŋfuin Hermɔn to jiɔ, Yesu trɔ yi nɔnɔmɛ le ŋmɛ nɔ wo. “Ŋmɛ Yitɔ le ezodakɔ shigbe ewe ɛnɛ. Avɔn Yitɔwo ɣe peŋpeŋ shigbe klɛnklɛn ɛnɛ.” (Mt. 17:1-4) Apotru lɔwo se Mawu nu mɔ: “Mɛ cɛ nyi Evinyɛ lɔnlɔntɔ ci yí jɔnɔji nɔ Ŋ sugbɔ. Mí setonu ni.” (Mt. 17:5) Lé apotru amɛtɔn lɔwo nɔ agbe do dasɛ mɔ wose tonu nɔ Yesu. Mìji mɔ mìawa wowotɔ han. Ejɔ ji nɔ mì mɔ Yehowa dadasɛ mɔ nɔ mì to Yesu Kristo ci yí nyi “Eta nɔ Mawu habɔbɔ” ji. (Efe. 5:23) Mína mìaɖui gligaan mɔ ‘mìase tonu ni,’ shigbe apotru Piɛ, Ʒaki koɖo Ʒan nɛ. Nɔ mìwɛ ahan yí kpɔtɔ le emɔ cɔnjwin lɔ ci yí kplɔ amɛ yi agbe mavɔ mɛ jiɔ, mìaxɔ shicu sugbɔ le kakacɛ mɛ yí mìavakpɔ jijɔ mavɔ le esɔ mɛ. w21.12 22 ¶1; 27 ¶19

Labishigbe 15 juin

Nadɔn to nɔ eo shigbe lé eje do nɛ.—Ʒer. 30:11, NWT.

Kristotɔ ɖeka le Korɛnti xɔ dalɔ shi. Apotru Pɔlu na mɔdasɛnamɛ Korɛntitɔwo mɔ wo le ɖi ti le hamɛ lɔ mɛ. Agbe dɔndɔn ci mɛ lɔ nɔkɔ kpɔkɔ ŋsɛn do mɛbuwo ji le hamɛ lɔ mɛ, yí mɛɖewo dekpɔɛ hɛnnɛ mɔ enu ci ewakɔ nyi nuvɔn gangan kpetii o! (1 Kor. 5:1, 2, 13) Le hwenu ɖe goduɔ, Pɔlu se mɔ nuvɔnwatɔ lɔ trɔ ji mɛ nyɔnɔnwitɔ! Pɔlu nu nɔ hamɛmɛshinshin lɔwo mɔ: “[Mísɔ ki] yí a fa akɔn ni.” Enu ci yí taɖo Pɔlu nu ahan yí nyi mɔ: “Wana hunnɔ a dɔ yí jimɛxaxa sugbɔtɔ lɔ a ɖekpɔtɔ.” Pɔlu ku ŋshishi nɔ mɛ lɔ ci yí trɔ ji mɛ. Apotru lɔ deji mɔ ŋsu lɔ aci ŋshishi mɛ sugbɔ yí agbɔjɔ keke ami sɔsɔke biɔbiɔ o. (2 Kor. 2:5-8, 11) Shigbe Yehowa nɛɔ, hamɛmɛshinshinwo lɔn kunɔ ŋshishi nɔ amɛ. Wodɔnnɔ to nɔ nuvɔnwatɔwo veviɖe nɔ eʒan, vɔ wokunɔ ŋshishi nɔ amɛ nɔ susu nywi ɖe li ci yí taɖo woawɛ ahan. Ele ahan gan, nɔ hamɛmɛshinshinwo dedɔn to nɔ nuvɔnwatɔ lɔɔ, edasɛ mɔ wodeku ŋshishi ni o yí woɖe mɔ do nuvɔnwawa nu le hamɛ lɔ mɛ. w21.10 11-12 ¶12-15

Xɔsuzangbe 16 juin

Mí ŋlɔbe enu vɔn ciwo yí amɛwo wa do mí. Mí ŋgbe ɖe ehlɔn o.​—1 Ese. 19:18.

Nɔ nyɔ ɖe veveɛ mì nuɔ, ele shigbe abi yí wa gotu nɔ mì hannɛ. Abi ɖewo hwenɔ, ɖewo gangannɔ. Sɔɛ mɔ èkpakɔ fɛn yí lamu shi lɔvi nɔ eo hwɛɖeka. Le ŋkeke ɖeka alo amɛve goduɔ, taŋfuin dagbeɖo ŋwi mɔ ŋɖe wa lɔvi nɔ ye kpetii o. Ahanke ŋɖewo ci wowanɔ koɖo mì denyinɔ nu gangan ɖe sugbɔ nɛ. Le kpɔwɛ mɛ, exlɔ ɖe atɛnŋ anu nyɔ alo awa nu ɖe tamɛmabutɔ yí ave mì nu, yí mìatɛnŋ asɔ ki fafɛɖe. Vɔ nɔ akpa lɔ gangan ɔ, doto tɛnŋ tuin yí ablaɛ nɔ mì. Gan nɔ mìkpɔtɔ gbijikɔ abi lɔɔ, taŋfuin agbe kuku, yí mìadokɔ vevisese nɔ mìwoɖeki gbaagbali. Ewa ŋshishi mɔ mɛɖe tɛnŋ wa enu cɛ han hwenu wodo dɔmɛzi ni sugbɔ. Taŋfuin mɛ lɔ kpɔtɔ bukɔ tamɛ kpɔ so enu ci wowa koɖi yí ele vevi sekɔ nu. Mɛ ciwo yí lenɔ enyɔ do dɔmɛ donɔ gbazavi nɔ wowoɖekiwo. Anyɔ mɔ mìawa do enukplamu ci yí le egbɛ mawunyɔkpukpui lɔ mɛ ji. w21.12 12 ¶15

Zozangbe 17 juin

Nyi taɖo yí mí dohwɛ míwo nɔvi ɔ?—Rɔm. 14:10.

Sɔɛ mɔ enu ciwo yí nɔvi ɖe donɔ alo lé edranɔ do dekpenɔ nɔ hamɛmɛshinshin ɖeka o. Hamɛmɛshinshin lɔ atɛnŋ abiɔ yiɖeki se mɔ: ‘Éda le Bibla gɔnmɛɖose ɖe ji yí eʒan mɔ naxo nuxu nia?’ Ci hamɛmɛshinshin lɔ deji mɔ yeasɔ yeŋtɔ susu kpɔ nyɔ lɔ gbɔɔ, átɛnŋ abiɔ hamɛmɛshinshin bu alo eŋɛnywidratɔ ɖe ci yí shin le gbɔngbɔn mɛ susu so enyɔ lɔ nu. Wo koɖo ve anɔ ju yí agbeje Pɔlu nukplamu ci yí kudo dradrado nu mɛ. (1 Tim. 2:9, 10) Pɔlu na gɔnmɛɖose ciwo yí dasɛ mɔ Kristotɔ ɖo ado enu ciwo yí sɔgbe le bubu koɖo susu nywi mɛ. Vɔ Pɔlu deyɔ enu ciwo woɖo ado koɖo ciwo wodeɖo ado o. Énya mɔ nɔ enu ciwo Kristotɔwo can mɔ yewoado deda le Bibla gɔnmɛɖose ɖe jiɔ, wohɛn woadui. Eyi taɖo hamɛmɛshinshinwo ɖo akpɔ mɔ enu ci mɛ lɔ do sɔgbe yí edui le bubu koɖo susu nywi mɛ ma. Ele veviɖe mɔ mìaɖonɔ ŋwi mɔ, le nɔnɔmɛ kuɖeka lɔ mɛɔ, nɔvi amɛve hɛn asɔ gbeta ciwo yí to akpo nɔ nɔnɔ gan yí anyɔ. Mìdeɖo aʒin mìwo susuwo do mìwo kpena xɔsetɔwo ji o. w22.02 16 ¶9-10

Kwɛshilagbe 18 juin

Míwanɔ nu do míwonɔnɔwo nu koɖo lɔnlɔn egbejinɔnɔtɔ sɔ kpe nɔ ŋshishikunamɛ.—Zak. 7:9, NWT.

Susu nywi sugbɔ li ciwo yí taɖo mìɖo aɖo lɔnlɔn nyɔnɔnwitɔ nɔ mìwonɔnɔwo. Susu lɔwo ɖewo ɖe? Do jeshi lé elododo ciwo yí gbɔgbɔ ɖo enyɔ lɔ ŋci do: “Ŋgbe ɖote lɔnlɔn ɖoɖo gbeɖe o. Le ekadodo mɛ yí à nyi nyɔnɔnwi nutɔ tɛgbɛɛ. . . . Eyi, à nyi ŋununyatɔ yí a jɔji nɔ Mawu koɖo amɛwo!” “Amɛ nywi [alo mɛ ci yí lɔnnɔ amɛ nyɔnɔnwitɔ] wanɔ enu nywi nɔ yi kla.” “Amɛ ci yí je agbla yí dasɛ lɔnlɔn koɖo xomɛvu wawa ɔ, á kpɔ agbe.” (Elo. 3:3, 4; 11:17; 21:21) Elododo cɛwo dasɛ susu amɛtɔn ciwo yí taɖo mìɖo alɔnnɔ mìwonɔnɔwo nyɔnɔnwitɔ. Ŋkɔtɔ, nɔ mìlɔnnɔ amɛ nyɔnɔnwitɔɔ, ana mìwo nu akpe nɔ Mawu. Evetɔ, nɔ mìlɔnnɔ amɛ nyɔnɔnwitɔɔ, mìwoŋtɔwo akpɔ nyɔna so mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, ana mìaɖo exlɔ bakpomadɔn ciwo yí ani tɛgbɛɛ. Amɛtɔntɔ, nɔ mìkpɔtɔ lɔnnɔ amɛ nyɔnɔnwitɔɔ, mìaxɔ shicu sugbɔ le esɔ mɛ. Shicu ɖeka yí nyi agbe mavɔ. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, mìɖo susu nywi ciwo yí taɖo mìawa do Yehowa nyɔ cɛwo ji: “Míwanɔ nu do míwonɔnɔwo nu koɖo lɔnlɔn egbejinɔnɔtɔ sɔ kpe nɔ ŋshishikunamɛ.” w21.11 8 ¶1-2

Tɛnigbe 19 juin

Do xɔse xɔse ji nɔ mì.​—Luiki 17:5.

Nɔ tetekpɔ ciwo mɛ èto vayi alo ciwo mɛ ètokɔ yɛ na yí ao xɔse gbleɔ, ŋgbegbɔjɔ o. Kpɔɛ mɔ yɛ nyi emɔ ɖeka ci yí hun nɔ yeado ŋsɛn ye xɔse. Do gbe ɖaɖa veviɖe nɔ Yehowa, vevitɔ nɔ èle nɔnɔmɛ sɛnŋsɛnŋ ɖe mɛ. Nya mɔ Yehowa tɛnŋ toto ao xomu alo ao xlɔwo ji yí ana eo kpekpedonu ci yí èʒan. Nɔ èlɔn yí Yehowa kpedo eo nu yí edo ji le cukaɖa ciwo mɛ ètokɔ le kakacɛ mɛɔ, ana àkando ji keŋkeŋ mɔ yiakpedo ye nu yeado ji le cukaɖa ɖekpokpui ci yí ava le esɔ mɛ mɛ. Yesu kpedo yi nukplaviwo nu wokpɔɛ mɔ yewoɖo ana yewo xɔse asɛnŋ kpi. Vɔ ékando ji keŋkeŋ mɔ Yehowa akpedo wo nu yí woanɔ gbeji ado ji le tetekpɔ ciwo yí avava wo ji mɛ. (Ʒan 14:1; 16:33) Ékando ji mɔ xɔse sɛnŋ yí adɔ agbetɔ sugbɔsugbɔ lɔwo aci agbe le efunkpekpe gangan ci yí gbɔgbɔ mɛ. (Enyɔ. 7:9, 14) Ànɔ wo mɛ nɔ èzannɔ emɔ ɖekpokpui ci yí hun nɔ eo keŋ yí donɔ ŋsɛn ao xɔse.—Ebre. 10:39. w21.11 25 ¶18-19

Tanatagbe 20 juin

Yehowa dɔdɔla cu ahwakpa trɔdo mɛ ciwo yí vɔnnɔ ni.​—Eha. 34:7, NWT.

Mìdaɖeŋ akpɔ emɔ mɔ woaglɔn ta nɔ mì enujiŋtɔ le egbɛ mɛ o. Vɔ mìnya mɔ ŋɖekɛ deli yí ado vevisese nɔ mɛ ci yí kando Yehowa ji tɛgbɛɛ o. Le majinjinɖe mɛɔ, woado kankandoji ci mìɖo do Yehowa nu mɔ yɛatɛnŋ aglɔn ta nɔ mì kpɔ. Hwenu Gɔgi ci yí so Magɔgi aje Mawu mɛwo jiɔ, aze shigbe mìwo gbe le afɔku mɛ hannɛ. Ele mɔ mìakando ji hwenɔnu mɔ Yehowa axɔ nɔ mì. Awa nɔ jukɔnwo shigbe mɔ mìnyi lɛngbɔ ciwo mɛɖe deli aglɔn ta nɔ nɛ. (Eze. 38:10-12) Mìdahɛn ahwawanuwo o, yí mìdakpla ahwawawa hɛnnɛ o, eyi taɖo jukɔnwo abu mɔ yewoaɖu mì ji fafɛɖe. Wodaɖeŋ akpɔ enu ci mìwokpɔkɔ koɖo xɔse ŋkuviwo o, mawudɔla sugbɔ ciwo yí trɔdo Mawu mɛwo le gbesɔsɔ mɔ yewoahwlɛn mì gan. Lé jukɔnwo awɛ akpɔ woɔ? Wodeɖo gbɔngbɔn mɛ ŋkuviwo o. Eyi taɖo ajiŋ nɔ wo sugbɔ hwenu jeŋkwi mɛ hwakɔnwo ale ahwa wakɔ doŋ nɔ mì!—Enyɔ. 19:11, 14, 15. w22.01 6 ¶12-13

Zangagbe 21 juin

Mí lɔnnɔ míwo nɔviwo [habɔbɔ lɔ pleŋ].—1 Piɛ 2:17.

Mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo pleŋ yí le veviɖe nɔ Yehowa, taɖo woɖo ale veviɖe nɔ mìwo can. Mìɖo ale gbesɔsɔ awa nushianu asɔ glɔn ta nɔ wo yí agbesɔ ɖe le ji nɔ wo. Nɔ mìnya mɔ mìje agɔ alo do vevisese nɔ mɛɖeɔ, mìdeɖo awa shigbe mɔ ŋɖe dejɔ hannɛ o yí abui mɔ mɛ lɔ ɖo asɔ ke mì keŋ aŋlɔbe o. Taŋfuin nyi yí taɖo mɛɖewo ɖe blɛ donɔ dɔmɛziɔ? Etɛnŋ nyi fini nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu ɖewo nɔ shin yí dɔ, wokpɔɛni mɔ amɛwo nyɔ wu yewo. Mɛbuwo nyi amɛ yoyuwo le nyɔnɔnwi lɔ mɛ; wodekpla lé woasɔ amɛwo gɔjeje kenɔ wo do hɔɖo o. Nɔ nɔnɔmɛ lɔ le do ɖekpokpui can ɔ, mìɖo awa ci ji mìkpe nɔ fafa ani. Gbesɔ kpe niɔ, mɛ ci yí donɔ dɔmɛzi kabakaba do mɛbuwo fɛnwo nu ɖo anya mɔ yeɖo aje agbla atrɔ adɛn ŋtɔ́. Nɔ éwɛ ahan ɔ, ákpɔnɔ jijɔ yí yɛ koɖo nɔviwo gblamɛ avivinɔ. w21.06 21 ¶7

Labishigbe 22 juin

Tɔhonɔ gogo amɛ ɖeka ɖeka ci yí byɔɛ alɔ̀du. Tɔhonɔ gogo amɛ ɖeka ɖeka ci yí sinni nyɔnɔnwitɔ.​—Eha. 145:18.

Yesu mɔŋje lé enuwo wakɔ do nɔ eo mɛ. Nɔ mìtokɔ cukaɖawo mɛɔ, ejɔnɔ ji nɔ mì nɔ exlɔ ɖe se nu gɔnmɛ nɔ mì, vevitɔ exlɔ ci yí to cukaɖa ciwo han mɛ mìle mɛ. Exlɔ ŋtɔ́ yí Yesu nyi. Éto cukaɖa ciwo yí na egbɔjɔ yí ʒan alɔdu mɛ. Émɔŋje mìwo gbɔjɔgbɔjɔwo mɛ, áwɛ keke mìaxɔ alɔdu ci yí ʒan “le gamɛ nywi lɔ ji.” (Ebre. 4:15, 16) Shigbe lé Yesu lɔn yí mawudɔla ɖeka kpedo nu le Gɛtisemani kpa lɔ mɛ nɛɔ, mìɖo alɔn axɔ kpekpedonu ci Yehowa nakɔ mì to mìwo wemawo, videowo, nuxuwo, hamɛmɛshinshinwo jijikpɔ alo exlɔ ɖe ci yí shin le gbɔngbɔn mɛ ji. (Luiki 22:39-44) Yehowa ana eo “fafa Mawu tɔ.” Nɔ mìdo gbe ɖaɖaɔ, mìkpɔnɔ “fafa Mawu tɔ, ci mɛ agbetɔ da tɛnŋ mɔŋje o.”—Fili. 4:6, 7. w22.01 18-19 ¶17-19

Xɔsuzangbe 23 juin

Wo dre esewo koɖo ɖoɖo ciwo habɔbɔ mɛganwo koɖo mɛdɔdɔwo sɔ.—Edɔ. 16:4.

Yehowa wanɔ nuwo do jɔjɔɛ ji gashiagamɛ. Vɔ cukaɖa lɔ nyi mɔ, kankando mɛ ciwo yí eɖo agbanleamɛjitɔxuwo ji tɛnŋ gbɔnnu nɔ mì. Mìtɛnŋ biɔ se mɔ mɛ ciwo yí le agbanleamɛjitɔxuwo le Yehowa habɔbɔ lɔ mɛ wanɔ nuwo do Yehowa tɔ jia, alo wokplɔnɔ wowoŋtɔwo susu do. Yehowa kando mɛ ciwo yí esɔ yí wokplɔkɔ yi habɔbɔ lɔ koɖo hamɛ lɔwo ji. Eyi taɖo nɔ mìdekando mɛ cɛwo jiɔ, anyi mìdekando Yehowa ŋtɔ ji o. Egbɛɔ, Yehowa kplɔkɔ yi habɔbɔ lɔ kpaxwe ci yí le nyigban ji to “hwashi egbejinɔtɔ koɖo ŋɖɛnyatɔ lɔ” ji. (Mt. 24:45, NWT) Hwashi cɛ kpɔkpɔ Mawu mɛwo ji le xexe lɔ pleŋ mɛ, yí nanɔ mɔdasɛnamɛwo hamɛmɛshinshinwo shigbe lé edɔjikpɔha ci yí ni le exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ wɛ vayi nɛ. Hamɛmɛshinshinwo can tenɔkpɔ yí wanɔ do mɔdasɛnamɛ lɔwo ji le hamɛ lɔwo mɛ. Nɔ mìwanɔ do mɔdasɛnamɛ ciwo habɔbɔ lɔ koɖo hamɛmɛshinshinwo nanɔ jiɔ, anyi mìkando Yehowa ji mɔ lé ewakɔ nuwo do yí nyi nywitɔ. w22.02 4 ¶7-8

Zozangbe 24 juin

Enunywi wawa de ɖo a cikɔ nɔ mì o.—Gal. 6:9.

Ci mìnyi Yehowa Kunuɖetɔwoɔ, eji jɔkɔ mì keke! Nɔ mìvakpɔ mɛɖe ci shi “eji nɔnɔmɛ nywi le nɔ agbe mavɔ kpɔkpɔ” yí exɔ nyɔnɔnwi lɔɔ, ejɔnɔ ji nɔ mì sugbɔ. (Edɔ. 13:48, NWT) Mìkpɔnɔ jijɔ Yesu tɔ han. Ci yi nukplaviwo nu enunywi ciwo mɛ woto le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ niɔ, “[éɖɔ] koɖo jijɔ toto Gbɔngbɔn Kɔkwɛ mɛ.” (Luiki 10:1, 17, 21) Apotru Pɔlu do ŋsɛn lanmɛ nɔ Timɔte yí nu ni mɔ: “Le ao gbe mɛ koɖo ao nukplakpla mɛ ɔ, nà kpɔ eoɖeki ji.” Le yi goduɔ, énu kpi mɔ: “Hwehunnɔ nu ɔ, nà hwlɛn eoɖeki koɖo amɛwo ciwo yí ɖo eto ao nukplamuwo gan.” (1 Tim. 4:16) Enyɔ cɛwo dasɛ mɔ, amɛhwlɛngandɔ yí mìwo kunuɖeɖedɔ lɔ nyi. Mìkpɔnɔ mìwoɖekiwo ji nywiɖe, ɖo Mawu Fyɔɖuxu jumɛviwo yí mìnyi. Mìjinɔ mɔ mìwo nuwanawo ahɛn kanfukanfu vɛ nɔ Yehowa yí agbesɔ koɖo eŋɛnywi ci mìdrakɔ. (Fili. 1:27) Nɔ mìdranɔ do nɔ kunuɖeɖedɔ lɔ nywiɖe yí biɔnɔ Yehowa lɔdu gbɔxwe ayi ɖe kunu nɔ mɛbuwoɔ, anyi ‘mìkpɔkpɔ mìwoɖekiwo ji nywiɖe.’ w21.10 24 ¶1-2

Kwɛshilagbe 25 juin

Mí tɔ́ agbe yoyu.—Kol. 3:10.

Mɛ ci yí nɔnɔ “agbe yoyu” lɔ tenɔkpɔ mɔ yeaɖyi Yehowa. Étenɔkpɔ mɔ yeawa do gbɔngbɔn lɔ kusɛnsɛn kpaxwe vovovowo ji yí tanɔshi gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ etrɔnɔ yi susu, mɛ ciŋmɛ enyi koɖo yi nuwanawo. Le kpɔwɛ mɛ, élɔnnɔ Yehowa koɖo Yi mɛwo. (Mt. 22:36-39) Ékpɔnɔ jijɔ nɔ étokɔ cukaɖawo mɛ can. (Ʒaki 1:2-4) Éwanɔ fafa. (Mt. 5:9) Édonɔ ʒinxo yí gbefanɔ xomɛ do amɛwo. (Kol. 3:13) Élɔnnɔ nunywi yí yi wawa jɔnɔ ji ni. (Luiki 6:35) Édanasɛ to yi nuwanawo mɛ mɔ, xɔse sɛnŋ le ye shi do ye Daye ci yí le jeŋkwi mɛ nu. (Ʒaki 2:18) Nɔ mɛbuwo do dɔmɛzi niɔ, élenɔ yiɖeki do mɛ yí dedonɔ dɔmɛzi o. (1 Kor. 9:25, 27; Titu 3:2) Gbɔxwe mìanu mɔ mìnɔkɔ agbe yoyu lɔɔ, mìɖo aɖo nɔnɔmɛ ciwo pleŋ woyɔ le Galatitɔwo 5:22, 23 mɛ koɖo ciwo yí le Bibla kpaxwe buwo mɛ. w22.03 8-9 ¶3-4

Tɛnigbe 26 juin

Mí kplɔ anyi kpɔwɛ do.​—1 Kor. 11:1.

Hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ asran apotru Pɔlu kpɔwɛ nɔ wole gbesɔsɔ yí aɖe kunu le fiɖekpokpui le gaɖekpokpui mɛ yí danyi kunuɖeɖe so axomɛ yi axomɛ ɖekɛ kpoŋ yí woawanɔ o. (Efe. 6:14, 15) Shigbe Pɔlu nɛɔ, hamɛmɛshinshinwo atɛnŋ ana kpla mɛbuwo, vevitɔ sumɔsumɔdɔwatɔwo hwenu woaɖekɔ kunu koɖo wo. (1 Piɛ 5:1, 2) Vɔ hamɛmɛshinshinwo deɖo ana yí hamɛ lɔ mɛ dɔwo koɖo ekán lɔ mɛ dɔwo axa wo keke woakpɔ gamɛ aɖe kunu aglo o. (Mt. 28:19, 20) Eyi taɖo nɔ woakpɔtɔ awanɔ nu le dredrenuɔ, etɛnŋ ʒan hweɖewonu mɔ woagbe edɔ sugbɔ xɔxɔ. Gbɔxwe hamɛmɛshinshin ɖe axɔ edɔ yoyu bu ɖeɔ, éɖo abu tamɛ kpɔ le gbedodoɖa mɛ mɔ nɔ yexɔɛ ɖe, yeatɛnŋ akpɔtɔ awakɔ enuvevitɔwo ma, shigbe sɛnsɛn xomumɛtɔ, kunuɖeɖedɔ lɔ wawa koɖo ezolelanmɛ alo ekplanana eviɛwo le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ. Woɖo akando ji mɔ, Yehowa mɔŋje edro yewotɔ mɛ mɔ yewoawa enuwo pleŋ le dredrenu mɛ. w22.03 27 ¶4, 7; 28 ¶8

Tanatagbe 27 juin

Mí ŋgbe vɔn nɔ amɛ ciwo yí wunɔ lankpu yí wo de tɛnŋ a wu ekla lɔ o.—Mt. 10:28.

Èɖo ŋwi mɔ gbɔxwe àtrɔ Yehowa Kunuɖetɔɔ, èvɔn hwɛɖekaa? Taŋfuin èkpɔɛ mɔ yedatɛnŋ aɖe kunu so axomɛ yi axomɛ o, alo taŋfuin èvɔnkɔ mɔ ye xomumɛtɔwo alo ye xlɔwo tɛnŋ fɔn gu do ye ji. Nɔ ahan yɔ nɛɔ, àtɛnŋ ase nu gɔnmɛ nɔ ao Bibla nukplavi lɔ nɔ evatɔ ahan wawa nɔ yɛ can. Yesu nu mɔ mɛɖewo atɛnŋ avɔn ahan. Vɔ édo ŋsɛn yi dokplɔtɔwo mɔ woŋgbelɔn nɔ ŋɖe ado vɔnvɔn nɔ wo yí woasɛn Yehowa aglo o. (Mt. 10:16, 17, 27) Nanɔ kpla Bibla nukplavi lɔ vivivi nɔ akannɔ seŋ so yi xɔse nu nɔ amɛwo. Ci Yesu dɔ yi nukplaviwo ɖaɖa nɔ woayi ɖe kunuɔ, wotɛnŋ vɔn. Vɔ Yesu kpedo wo nu yí nu fini woaɖe kunu le koɖo enyɔ ci woanu. (Mt. 10:5-7) Lé àwɛ asran Yesuɔ? Kpedo ao nukplavi nu nɔ akpɔ finiwo yí atɛnŋ adra eŋɛnywi lɔ le. Le kpɔwɛ mɛ, biɛ se mɔ yɛjeshi mɛɖe ci Bibla mɛ nyɔnɔnwi lɔ ajɔ ji nɔ ma. Ecɛyɛɔ, kpedo nu nɔ anya enyɔ ci ava yi nu yí asɔ dra eŋɛnywi lɔ fafɛɖe. w21.06 6 ¶15-16

Zangagbe 28 juin

Nahunhun jukɔnwo pleŋ yí wowo nuveviwo ava.—Agai 2:7, NWT.

Le exwe 2015 mɛɔ, nyigban hunhun le Népal. Mɛɖewo ciwo yí ci agbe nu mɔ: “Le minici ɖewo gblamɛɔ, fiɔsewo koɖo exɔ xoxuiwo tɔ juinjuin.” “Mɛshiamɛ vɔnkɔ . . . Amɛ sugbɔ nu mɔ nyigbanhunhun lɔ wa minici amɛve han. Vɔ ejinjin doŋ nɔ nyɛ yɛ.” Ele ahan gan, hwenu cɛ ci mɛ mìleɔ, nyigban ɖeka hunhunkɔ le jukɔn ciwo yí le xexeɛ pleŋ mɛ gbɛ. Enyɔnuɖɛtɔ Agai ŋwlɛ mɔ: “Nyɔ cɛ yí Yehowa ahwakɔnwo tɔ nu ke: ‘Egbekpɔtɔ zeɖeka yí dajinjin o yí nahunhun jeŋkwi, nyigban.’” (Agai 2:6, NWT) Denyi nyigbanhunhun ŋtɔŋtɔ ci yí danahɛn nu nu yí Agai xokɔ nuxu so o. Ewaɖeɔ, enunywiwo tonɔ so nyigbanhunhun cɛ mɛ. Yehowa ŋtɔ nu nɔ mì mɔ: “Nahunhun jukɔnwo pleŋ yí wowo nuveviwo ava; eyi nana ŋcikɔkɔɛ aɖɔ axwe cɛ mɛ.” w21.09 14 ¶1-3

Labishigbe 29 juin

Míwo ɔ, mí nyi amɛ ciwo doji koɖo Ŋ le Anyi efunkpekpewo mɛ.​—Luiki 22:28.

Nɔ èji mɔ ye koɖo mɛɖe anyi xlɔ bakpomadɔn ɔ, èɖo axonɔ nuxu ni blaŋblaŋ yí anunɔ ao jimɛnyɔwo ni. Ahanke exlɔnyinyi koɖo Yehowa le nɛ. Nɔ mìnunɔ enu ciwo yí xakɔ mì, mìwo susuwo koɖo lé enuwo wakɔ do nɔ mì ni le gbedodoɖa mɛɔ, anyi mìdadasɛ mɔ mìkando ji yí nya mɔ yɛlɔn mì. (Eha. 94:17-19; 1 Ʒan 5:14, 15) Do ha koɖo exlɔ egbejinɔtɔwo; enunana ɖeka wonyi so Yehowa gbɔ. (Ʒaki 1:17) Mìwo Da ci yí le jeŋkwi mɛ sɔ ɖe le ji nɔ mì ci ena nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu ciwo yí “lɔnnɔ amɛ hweshahwenu” le hamɛ lɔ mɛ mì. (Elo. 17:17) Le wema ci apotru Pɔlu ŋwlɛ ɖaɖa Kolosetɔwo mɛɔ, éyɔ Kristotɔ ɖewo ciwo yí kpedo nu yí nu so wo nu mɔ “wowo yí nyi akɔnfa nɔ” ye. (Kol. 4:10, 11) Kristo Yesu can ʒan kpekpedonu hwenu eva nyigban ji. Ci yi xlɔ agbetɔwo koɖo mawudɔlawo kpedo nuɔ, ejeŋ ni. (Luiki 22:43) Nɔ mìnu mìwo cukaɖawo nɔ exlɔ ci yí shin le gbɔngbɔn mɛɔ, dedasɛ mɔ mìwo xɔse gbɔjɔ o. w21.04 24-25 ¶14-16

Xɔsuzangbe 30 juin

[Lɔnlɔn] sɔ enuwo pleŋ sɔ kenɔ amɛ. É kannɔ do enuwo pleŋ ji. É kpɔnɔ emɔ nɔ enuwo pleŋ. É donɔ eji le enuwo pleŋ mɛ.—1 Kor. 13:7.

Nyi èɖo awa nɔ ao kpena xɔsetɔ ɖe wa ŋɖe ci yí do vevisese nɔ eo sugbɔɔ? Je agbla veviɖe yí awa fafa. Do gbe ɖaɖa nɔ Yehowa veviɖe yí anu ao jimɛnyɔwo ni. Biɛ mɔ yɛ le cu shi nɔ mɛ ci yí wa nu koɖo ye yí akpedo ye nu nɔ yeakpɔ nɔnɔmɛ nywi ciwo yí le mɛ lɔ shi ciwo yí jɔnɔ ji nɔ Yehowa le nu. (Luiki 6:28) Nɔ datɛnŋ aŋlɔbe ŋci nɔvio lɔ wa koɖo eoɔ, bu tamɛ kpɔ so emɔ nywitɔ ci ji àtɛnŋ axo nuxu ni le nu. Hweɖekpokpuinuɔ, anyɔ mɔ, nasɔɛ mɔ nɔvi lɔ deɖui gbɔxwe yí wa nu koɖo ye o. (Mt. 5:23, 24) Nɔ èxokɔ nuxu niɔ, kando enyɔ ciwo yí enukɔ nɔ eo ji, ŋgbeɖa ado hwɛ yi o. Vɔ nɔ deji mɔ yeawa fafa ɖe? ‘Kpɔtɔ ado ji anɔ koɖi’. Nɔvio lɔ nu ŋgbecikɔ nɔ eo. (Kol. 3:13, NWT) Vevitɔ lɔ yí nyi mɔ, ŋgbele nyɔ lɔ do dɔmɛ gbeɖe o, ɖo atɛnŋ adahɛn nu le exlɔ ci ènyi koɖo Yehowa nu. Ŋgbelɔn nɔ ŋɖe ado fɔbli eo gbeɖe o. Nɔ èwɛ ahan ɔ, àdasɛ mɔ yelɔn Yehowa wu nubu ɖekpokpui.—Eha. 119:165. w21.06 23 ¶15

    Wema ciwo yí le Ajagbe mɛ (2015-2025)
    To le mɛ
    Ðo mɛ
    • Aja
    • Miin
    • Cancanwo
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Yizanzan sewo
    • Amɛ ŋtɔ nyɔtakankan totowo
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ðo mɛ
    Miin