Mars
Xɔsuzangbe 1er mars
Nyi taɖo yí mí kannɔfu míwoɖekiwo [ɔ]?—1 Kor. 4:7.
Apotru Piɛ do ŋsɛn nɔviɛwo mɔ wo le zan enunana koɖo enujikpekpe ɖekpokpui ci yí le wo shi asɔ do ŋsɛn wowo kpena xɔsetɔwo. Piɛ ŋwlɛ mɔ: “Amɛ ɖeka ɖeka a zan enunana ci e xɔ yí a kpedo yi kpenawo nu, shigbe amɛ ci zannɔ Mawu shicucu hamɛhamɛ nywiɖe ɛnɛ.” (1 Piɛ 4:10) Mìdamɔ nɔ mìzan mìwo nunana lɔ pleŋpleŋ ɔ, ana mɛbuwo ahwanŋ mì alo agbɔjɔ taɖo agbe zinzin o. Vɔ mìɖo anya wawa nɔ egoyiyi ŋgbevaɖo mɛ nɔ mì o. (1 Kor. 4:6) Ele mɔ mìaɖo ŋwi mɔ Mawu yí na mì enujikpekpe ɖekpokpui ci yí le mì shi. Mìɖo azan enujikpekpe cɛwo asɔ do ŋsɛn hamɛ lɔ, mìdeɖo azan wo asɔ yi go o. (Fili. 2:3) Nɔ mìzannɔ mìwo ŋsɛn koɖo mìwo nujikpekpewo yí sɔ wanɔ Mawu droɔ, ana mìakpɔ jijɔ. Ci mìzan mìwo nunana lɔwo yí sɔ kanfu Yehowa taɖo yí eji ajɔ mì, denyi ci mìwakɔ wu mɛbuwo alo adasɛ mɔ mìnyɔ wu wo yí taɖo o. w22.04 11-12 ¶7-9
Zozangbe 2 mars
Tɔhonɔ, hun anyi ŋkuviwo. Na emɔ ŋ nɔ ma kpɔ Ao nukplamuwo mɛ, yí a hlɛn enu so enunyakpɔkpɔ ciwo yí È wa nu.—Eha. 119:18.
Yesu lɔn Enuŋwlɛŋwlɛ Kɔkɔɛ lɔwo, yí Ehajiji Wema 40:8 nu lé Yesu akpɔ Enyɔ lɔ do ɖɛ. Énu mɔ: “Anyi Mawu, ŋ jiji a wa enu ci yí È dro. Ŋ jeshi Ao nukplamuwo.” Ci Yesu lɔn Enuŋwlɛŋwlɛ Kɔkɔɛ lɔwoɔ, ena ekpɔ jijɔ yí kpɔtɔ yí sɛn Yehowa. Mìwo can nɔ mìhlɛnnɔ Mawu Nyɔ lɔ yí kpɔtɔ yí luin ɔ, eji ajɔnɔ mì yí mìakpɔtɔ asɛnnɔ Yehowa. (Eha. 1:1-3) Enyɔ ciwo yí Yesu nu koɖo kpɔwɛ ci eɖo ɖɛ akpedo mì nu yí mìwo Bibla hlɛnhlɛn anyɔ doji. Nɔ mìdonɔ gbe ɖaɖa, hlɛnnɔ Bibla lɔ koɖo egbe blɛwu, biɔnɔ enyɔwo se yí ŋwlɛnɔ enu kleŋwo daɖɛɔ, mìwo Bibla hlɛnhlɛn anyɔ doji. Nɔ mìzannɔ mìwo Bibla wemawo yí sɔ jinɔ gɔnmɛ kpɔ nɔ enu ci mìhlɛn ɔ, mìagbese wo mɛ doji wu. Eyi mìatashi Mawu Nyɔ lɔ yí akpɔtɔ adranɔ mì do nɔ mìhlinni koɖo susu nywi. Nɔ mìwakɔ enu cɛwoɔ, mìaɖu ele sugbɔ le mìwo Bibla hlɛnhlɛn mɛ, yí ate gogo Yehowa doji.—Eha. 119:17; Ʒaki 4:8. w23.02 13 ¶15-16
Kwɛshilagbe 3 mars
Ʒinxododo totomɛwo tɛnŋ kplɔ amɛ yì ele ɖuɖu mɛ.—Elo. 21:5.
Sɔ ŋɖe koŋ ci èji mɔ yeakpla keŋ atekpɔ awa do ji. Lé àtɛnŋ awɛ doɔ? Sɔɛ mɔ èji mɔ yeabi doji le enukplakpla amɛwo mɛ. Àtɛnŋ akpla Do vevi enuhlɛnhlɛn koɖo enukplakpla amɛwo wemagbaja lɔ nywiɖe. Eyi nɔ wona dɔ eo le kwɛshila dodomɛ bɔbɔ mɛɔ, àtɛnŋ abiɔ nɔviŋsu bibi ɖe nɔ akpɔ edɔ lɔ koɖo eo doŋkɔ keŋ anu enu ciwo mɛ àwa trɔtrɔ le nɔ eo. Dranɔ edɔ ciwo wonanɔ eo do do gamɛ. Nɔ èwɛni ahan ɔ, amɛwo akpɔɛni mɔ èhwannɔ do dɔ nu yí ènyi mɛ ci ji woatɛnŋ akando. (2 Kor. 8:22) Vɔ nɔ enu ci mɛ èdrɔdrɔ mɔ yeabi doji le nyi enu ɖeka ci wawa yí gbɔnnɔnu nɔ eo ɖe? Ŋgbegbɔjɔ o! Timɔte vanyi nuxuxotɔ alo nukplamɛtɔ bibia? Bibla denu nyɔ ɖe so nu o. Vɔ kankandoji li mɔ ci yí Timɔte wa do enyɔ ci Pɔlu nu ni jiɔ, éva bi doji le yi dɔwo wawa mɛ.—2 Tim. 3:10. w22.04 24-25 ¶8-11
Tɛnigbe 4 mars
Ŋ kpɔ elan ɖeka tótóɔ le axu lɔ mɛ. Elan lɔ mi ezo amɛ́wo. É ɖo eta amadrɛ.—Enyɔ. 13:1.
Nyi gbemɛlan wadan tadrɛnɔ lɔ le dumɛ nɔɔ? Mìkpɔ mɔ gbemɛlan cɛ ɖyi shilan alo ekpɔ, vɔ éɖo usi fɔwo, yi glan le shigbe janŋtan glan nɛ yí emi zo amɛwo. Elan wadan amɛnɛ ciwo nu woxo nuxu so le Daniɛli ta 7 mɛ can ɖo nɔnɔmɛ cɛwo. Vɔ le lɛɔ, elan wadan ci nu yí Enyɔdasɛ wema lɔ xokɔ nuxu so lɔ ɖekɛ yí ɖo nɔnɔmɛ cɛwo pleŋ doju. Gbemɛlan wadan cɛ dele dumɛ nɔ acɛkpakpa kuɖeka kpaŋ o. Ʒan nu mɔ gbemɛlan wadan cɛ kpakpa acɛ do “akɔta ɖeka ɖeka ji, jukɔn ɖeka ɖeka ji, egbedodo ɖeka ɖeka ji, koɖo eju ɖeka ɖeka ji.” Eyi taɖo datɛnŋ anyi acɛkpakpa kuɖeka o. (Enyɔ. 13:7) Edasɛ mɔ gbemɛlan wadan cɛ le dumɛ nɔ politiki ŋsɛnwo pleŋ ciwo yí kpakpa acɛ do agbetɔwo ji keke vaje egbɛ. (Ŋun. 8:9) Enubu ci yí dasɛ mɔ gbemɛlan wadan tadrɛnɔ lɔ le dumɛ nɔ politiki cɛkpakpawo pleŋ yí nyi mɔ, womɔ yimi “ezo amɛ́wo.” Bibla zannɔ hlɛnhlɛnmɛ amɛwo yí sɔ danasɛ enu ci yí sɔgbe yí ɖekɛ dehwedo le nu o. w22.05 9 ¶6
Tanatagbe 5 mars
Mawu a cucu ɖashi keŋkeŋ le ŋkuviwo ji nɔ wo. Eku, enulolo, avifanfan, alo vevisese da gbe li o.—Enyɔ. 21:4.
Miwo yí aɖu ele nɔ enunywi ŋtɔ́woɔ? Agbetɔ ciwo pleŋ yí aci agbe le Harmagedɔn hwa lɔ hwenu koɖo evi ciwo pleŋ woavaji le xexe yoyu lɔ mɛ, wowo yí anyi amɛ ŋkɔtɔ ciwo yí aɖu ele nɔ enunywi ŋtɔ́wo. Vɔɔ, Enyɔdasɛ eta 20 gbenu kpi mɔ woafɔn mɛkukuwo. (Enyɔ. 20:11-13) Woafɔn “amɛnywi” alo amɛjɔjɔɛ ciwo pleŋ ku vayi nɔ woanɔ agbe le nyigban ji. Woagbefɔn “amɛvɔn” abi amɛmajɔmajɔwo can, ɖo wodenya nyɔ ɖe so Yehowa nu sa o. (Edɔ. 24:15; Ʒan 5:28, 29) Edasɛ mɔ le Exwe Kotokun ɖeka Cɛkpakpa lɔ hwenu ɖe, woafɔn amɛshiamɛ yɔa? Oo. Wodafɔn mɛ ciwo yí wonu Mawu nyɔ lɔ nɔ vɔ yí wosɔ tamɛsɛnsɛn gbe mɔ yewodasɛn Yehowa o. Wodasɛ to wowo nuwanawo mɛ mɔ yewodeje yí anɔ agbe le Paradiso mɛ le nyigban lɔ ji o.—Mt. 25:46; 2 Tɛs. 1:9; Enyɔ. 17:8; 20:15. w22.05 18 ¶16-17
Zangagbe 6 mars
Mi gbɔ mì a yì ɔ? È ɖo agbe mavɔmavɔ nyɔwo.—Ʒan 6:68.
Yesu to hwashi egbejinɔtɔ koɖo ŋɖɛnyatɔ lɔ ji yí ɖo habɔbɔ vevi ɖeka do nyigban lɔ ji nɔ sɛnsɛn adodwitɔ lɔ atɛnŋ ani. (Mt. 24:45) Lé èkpɔnɔ habɔbɔ ŋtɔ́ doɔ? Nɔ èmɔ yɛaɖo enyɔ lɔ ŋciɔ, taŋfuin ètɛnŋ ɖo ŋwi enyɔ ci apotru Piɛ nu nɔ Yesu ci yí le egbɛ mawunyɔkpukpui lɔ mɛ. Fini yí mìwo ɖekaɖeka ale gbɛ nɔ mìdejeshi Yehowa habɔbɔ lɔ ɖɛ saɔ? Kristo tokɔ habɔbɔ cɛ ji yí wakɔ enu ɖeshiaɖe, nɔ mìakpɔ enu ciwo mìʒan keŋ anɔ nywiɖe le gbɔngbɔn mɛ. Égbenakɔ kpla mì nɔ mìabi doji le kunuɖeɖedɔ lɔ wawa mɛ. Gbesɔwu ŋnɔɔ, ékpekɔdo mì nu nɔ ‘mìatrɔ agbetɔ yoyu,’ nɔ mìwo nu atɛnŋ akpe nɔ Yehowa. (Efe. 4:24) Yesu nanɔ emɔdasɛnamɛwo le hwenu sɛnŋwo mɛ. So hwecinu COVID-19 toɔ, mìkpɔkɔ nyɔnawo so emɔdasɛnamɛ ciwo yí enanɔ mɛ. Amɛ sugbɔ dan ta nɔ wowoɖekiwo le xexe lɔ mɛ yí wodenya enu ci woawa o, vɔ Yesu yɛ wɛ keke mìxɔ emɔdasɛnamɛ ciwo yí akpedo mì nu mìanɔ nywiɖe. w22.07 12 ¶13-14
Labishigbe 7 mars
Nɔ míatɛnŋ akpɔ enu ciwo yí le veviɖe wu ajeshi.—Fili. 1:10, NWT.
Yehowa nu nɔ Izraɛliviwo mɔ wo le kplanɔ nu wowo viwo so ye nu. (2 Ese. 6:6, 7) Emɔ sugbɔ hunnɔ nɔ wo le ŋkekeɛ mɛ yí wokplanɔ nu wowo viwo yí kpenɔdo wo nu nɔ woalɔn Yehowa koɖo wowo ji pleŋ. Hwenɔnuɔ, ŋsuvihwɛ ɖe tɛnŋ kplɔ dalɔ do yi boji yí awanɔ dɔ koɖi. Nɔviɛ nyɔnushitɔ tɛnŋ le axomɛ yí akpekɔdo nɔlɔ nu yí woatɔnkɔ nuwo abi alɔn nuwo alo étɛnŋ kpedo nu le axomɛdɔ buwo wawa mɛ. Ci ajitɔ koɖo ajinɔ lɔwo wakɔ dɔ koɖo wowo viwo doju ahan ɔ, ena wokannɔ seŋ so enyɔ veviwo nu. Le kpɔwɛ mɛ, woatɛnŋ akan seŋ so enunywi ciwo Yehowa wa nu koɖo lé elekɔ bu nɔ wowo xomu lɔ do. Le ju sugbɔ mɛ gbɛɔ, jilawo detɛnŋ kannɔ seŋ koɖo wowo viwo le ŋkekeɛ pleŋ mɛ o. Vida koɖo vinɔwo tɛnŋ le dɔ mɛ, yí wowo viwo ale suklu. Ecɛ wɛ mɔ jilawo ɖo aje agbla gbɔxwe akpɔ gamɛ akan seŋ koɖo wowo viwo.—Efe. 5:15, 16. w22.05 28 ¶10-11
Xɔsuzangbe 8 mars
Mí de gbe nya mɔ enuvwinwatɔwo da ɖu Mawu fyɔju cìnɔ ba?—1 Kor. 6:9.
Enuvɔn ganganwo wawa nyi dada le Mawu se ji. Nɔ Kristotɔ ɖe wa nuvɔn gangan cɛ ɖeɔ, éɖo ado gbe ɖaɖa nɔ Yehowa yí ayi nui nɔ hamɛmɛshinshinwo. (Eha. 32:5; Ʒaki 5:14) Edɔ ci hamɛmɛshinshin lɔwo ɖo awaɔ? Yehowa ɖekɛ yí ɖo acɛ yí asɔ nu ke amɛ keŋkeŋ, yí Yesu tafɛnvɔnsa lɔ ji yí etonɔ yí wanɔ cɛ. Vɔ Yehowa ɖo dɔ nɔ hamɛmɛshinshinwo mɔ, wo le zan Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo keŋ akpɔ mɔ nuvɔnwatɔ lɔ atɛnŋ agbekpɔtɔ anɔ hamɛ lɔ mɛ ma. (1 Kor. 5:12) Le enu ciwo woawa lɔwo mɛɔ, woɖo atekpɔ akpɔ ɖoŋci nɔ nyɔbiɔse cɛwo: Xa amɛ lɔ xa ɖui yí wa nuvɔn lɔa? Amɛ lɔ je agbla mɔ yeawla enuvɔn ci yewa lɔ do mɛbuwoa? Ésɔ nuvɔn lɔ ɖo edɔ yí wakɔ na nɔ hwenu jinjinɖea? Enu ci yí le veviɖe woakpɔ yí nyi mɔ, kpeɖojiwo li mɔ nuvɔnwatɔ lɔ trɔ ji mɛ nyɔnɔnwitɔa? Nyiwo yí dasɛ mɔ Yehowa sɔ kiɔ?—Edɔ. 3:19. w22.06 9 ¶4
Zozangbe 9 mars
Lɔn nyɔnɔnwi.—Zak. 8:19, NWT.
Yesu nu nɔ yi dokplɔtɔwo mɔ wo le wanɔ enujɔjɔɛ. (Mt. 5:6) Yi gɔnmɛ yí nyi mɔ woaji veviɖe mɔ, woawa enu ci yí mɛ́ yí nyɔ yí gbele jɔjɔɛɖe le ŋmɛ nɔ Mawu. Nyɔnɔnwitoto koɖo enujɔjɔɛwawa jɔnɔ ji nɔ eoa? Mìkando ji mɔ wojɔnɔ ji nɔ eo, ègbe ŋsukankan koɖo enudɔndɔnwo wawa. (Eha. 119:128, 163) Ŋsukantɔ yí Satana ci yí kpakpa acɛ nɔ xexe lɔ nyi, eyi nɔ mɛɖe kannɔ ŋsuɔ, éɖyikɔ Satana. (Ʒan 8:44; 12:31) Satana dro ɖeka yí nyi mɔ yeaxo ɖyi Yehowa ŋkɔ kɔkɔɛ lɔ. So hwenu yí Satana fɔn gu do Mawu ji le Edɛn kpa lɔ mɛ ɖyi yí etɔ ŋsu kankan do Mawu nu. Émɔ Yehowa nyi mɛ ci yí jinɔ yɛɖekɛ tɔ, yí gbenyi acɛkpatɔ ci yí dejikɔ enywi nɔ agbetɔwo o. (Gɔnm. 3:1, 4, 5) Satana ŋsukankan lɔwo na yí amɛwo kpɔtɔ sɔ ŋkuvi vwin sɔ kpɔkɔ Mawu. Nɔ amɛwo gbe mɔ ‘yewodalɔn nyɔnɔnwi’ lɔɔ, Satana atɛnŋ adɔ yí woatɔ enumajɔmajɔwo wawa yí aɖo adɛn vwinwo.—Rɔm. 1:25-31. w23.03 2 ¶3
Kwɛshilagbe 10 mars
[Yehowa] lɔnlɔn li keke a sɔyì mavɔmavɔ.—Eha. 100:5.
Àdodoɔ egbla mɔ yeaɖu adɛn dɔndɔn ɖe ji, vɔ etɛnŋ jɔ hweɖewonu mɔ, nagbevawu adɛn dɔndɔn lɔ ke. Alo etɛnŋ wa nɔ eo mɔ yedasun enu ci èdrɔ lɔ ji awa kpɔ o. Nyi yí atɛnŋ akpedo eo nu nado jiɔ? Nɔnɔmɛ vevi ɖeka yɔ, eyi nyi lɔnlɔn ɖoɖo nɔ Yehowa. Lɔnlɔn ci èɖo nɔ Yehowa nyi nɔnɔmɛ vevi ɖeka. Lɔnlɔn yí nyi nɔnɔmɛ nywitɔ ci èɖo aɖo. (Elo. 3:3-6) Lɔnlɔn sɛnŋ ɖoɖo nɔ Yehowa akpedo eo nu nato agbe mɛ cukaɖawo mɛ fafɛɖe. Bibla xo nuxu so lɔnlɔn nyɔnɔnwitɔ ci Yehowa ɖo nɔ yi sɛntɔwo nu zenɛniɖe, enyi ekacaca sɛnŋ ci yí nɔnɔ yi koɖo yi sɛntɔwo gblamɛ. Lɔnlɔn cɛ dɔ yí davagbe yi sɛntɔwo ɖɛ gbeɖe o, alo davami wo lɔnlɔn kpɔ o. Mawu wa eo do yi nɔnɔmɛ ji. (Gɔnm. 1:26) Lé àwɛ adasɛ mɔ yeɖo lɔnlɔn ŋtɔ́ han niɔ? Enu ŋkɔtɔ yí nyi mɔ enu le jenɔŋ nɔ eo. (1 Tɛs. 5:18) Ŋkeke ɖeka duuɔ, biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Lé Yehowa dasɛ do mɔ yelɔnŋ ɔ?’ Eyi nadakpe nɔ Yehowa le ao gbedodoɖawo mɛ yí anu enu ci teŋ ewa nɔ eo. Eyi nakpɔɛ mɔ Yehowa wa enunywi cɛwo nɔ ye. w23.03 12 ¶17-19
Tɛnigbe 11 mars
[Yesu] nya enu ci yí le agbetɔ mɛ.—Ʒan 2:25.
Yesu fa xomɛ do apotru 12 lɔwo yí gbelɔn wo. Nukplamu ci yí le mɛ nɔ mìɔ? Denyi enu ci mɛbuwo wa ɖekɛ yí nyi nyɔ lɔ o, lé mìwo wa nu do wowo fɛnwo nu can le veviɖe. Nɔ mìwo kpena xɔsetɔ ɖe wa ŋɖe yí eve mì nuɔ, mìɖo abiɔ mìwoɖekiwo se mɔ: ‘Nyi yí taɖo enu ci ewa ve ŋnu ahan ɔ? Ecɛ dasɛ mɔ adɛn dɔndɔn ɖe li ci nu ŋɖo awa dɔ soa? Mɛ ci yí wa afɛn wa enu ɖaɖaŋ gbɔ ɖe, étokɔ cukaɖa ɖe mɛ yɔa? Nɔ ŋkpɔ mɔ anyi nyɔ jɔ mɔ mawa dɔmɛzi can ɖe, natɛnŋ aŋwla ŋkuvi do nyɔ lɔ ji yí akpɔtɔ aluinkɔa?’ Nɔ mìkpɔtɔ wakɔ nu do amɛwo nu koɖo lɔnlɔn ɔ, anyi mìdadasɛ mɔ, mìwo yí nyi Yesu dokplɔtɔ adodwiwo. Yesu kpɔwɛ lɔ gbekpla nu mì mɔ mìatekpɔ asenɔ nu gɔnmɛ nɔ mìwo kpena Kristotɔwo. (Elo. 20:5) Yesu yɛ tɛnŋ nyanɔ enu ci yí le ji mɛ nɔ amɛ. Vɔ mìwo datɛnŋ anya o. Gan mìatɛnŋ agbɔn ji ɖɛ nɔ mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo nɔ wodo dɔmɛzi nɔ mì. (Efe. 4:1, 2; 1 Piɛ 3:8) Ecɛ wawa ale fafɛɖe nɔ mì nɔ mìnya ekpla ci woxɔ koɖo enu ciwo mɛ woto. w23.03 30 ¶14-16
Tanatagbe 12 mars
Mawu de nyi amɛkukuwo Mawu o. Vɔ, É nyi amɛlagbuwo Mawu.—Luiki 20:38.
Nɔ mìle edɔ̀baji yí enu gbɔnkɔnu nɔ mìɔ, Satana tɛnŋ zan nɔnɔmɛ ŋtɔ́ ado mì kpɔ nɔ mìawa ŋɖewo keŋ ada le Yehowa se ji. Dotowo koɖo mìwo xomumɛtɔ ciwo yí denyi Yehowa Kunuɖetɔwo o, atɛnŋ aʒin mì ji nɔ woado ehun nɔ mì, ci yí adɔ mìada le Mawu se ji. Mɛɖewo tɛnŋ dasɛ edɔ̀damɔnu ɖe nɔ mì yí amɔ nɔ mìwo zin ɔ, mìagan. Vɔ desɔgbe koɖo Bibla gɔnmɛɖosewo o. Mìdejinɔ mɔ mìaku o, vɔ nɔ evajɔ mɔ mìku can ɔ, mìkando ji mɔ Yehowa akpɔtɔ alɔnkɔ mì. (Rɔm. 8:37-39) Nɔ Yehowa xlɔwo kuɔ, ékpɔtɔ ɖonɔ ŋwi wo, ele shigbe mɔ wokpɔtɔ le agbe ni nɛ. (Luiki 20:37) Éjijiɛ veviɖe mɔ yeafɔn wo va agbe. (Job 14:15) Yehowa cu efɛn gangan ɖeka do ta nɔ mì nɔ mìatɛnŋ “a kpɔ agbe mavɔ.” (Ʒan 3:16) Mìnya mɔ Yehowa lɔn mì sugbɔ yí sɔnɔ ɖe le ji nɔ mì. Eyi taɖo nɔ mìlé edɔ̀ veviɖe alo wododoɔ vɔnvɔn nɔ mì mɔ woawu mìɔ, mìdaso gbeɖe Yehowa ɖɛ o, ewaɖeɔ, mìate gogui yí afa akɔn nɔ mì yí ana mì nunya koɖo ŋsɛn.—Eha. 41:3. w22.06 18 ¶16-17
Zangagbe 13 mars
Ŋununyanya adodwitɔ dodoɔ axwa sɛnsinɖe le emɔwo ji.—Elo. 1:20.
Bibla nu mɔ: “Bubu nana Tɔhonɔ nyi afɔɖeɖe ŋkɔtɔ ɖaɖa ŋununyanya xɔxɔ gbɔ. Tɔhonɔ [alo Amɛkɔkɔɛ Gangantɔ] ŋununyanya xɔxɔ nyi afɔɖeɖe ŋkɔtɔ ɖaɖa enugɔnmɛsese gbɔ.” (Elo. 9:10) Eyi taɖo nɔ mìjikɔ asɔ gbeta vevi ɖeɔ, mìɖo aji Yehowa susu kpɔ le nyɔ lɔ nu, eyi nyi “Tɔhonɔ [alo Amɛkɔkɔɛ Gangantɔ] ŋununyanya xɔxɔ.” Mìatɛnŋ awa enu cɛ nɔ mìkplakɔ Bibla koɖo mìwo wemawo. Nɔ mìwɛ ahan ɔ, mìdadasɛ mɔ mìɖo nunya adodwitɔ. (Elo. 2:5-7) Yehowa ɖekɛ kpaŋ yí atɛnŋ ana mì nunya adodwitɔ. (Rɔm. 16:27) Nyi yí taɖo mìatɛnŋ anu mɔ Yehowa gbɔ yí nunya adodwitɔ soɔ? Ŋkɔtɔ, ci enyi Yehowa yí wa mìɔ, énya enuwo pleŋ so enu ciwo yí ewa nu. (Eha. 104:24) Amɛvetɔ, Yehowa nuwawawo pleŋ dasɛ mɔ énya ŋɖɛ. (Rɔm. 11:33) Amɛtɔntɔ, mɛ ciwo yí wanɔ do nukplamu Yehowa tɔ ciwo mɛ nunya le ji kpɔnɔ nyɔnawo gashiagamɛ. (Elo. 2:10-12) Nɔ mìji mɔ mìanya ŋɖɛ nywiɖeɔ, mìɖo alɔn do nyɔnɔnwinyɔ vevi ŋtɔ́wo ji yí ana woadasɛ emɔ nɔ mì le mìwo gbetasɔsɔwo koɖo mìwo nuwanawo mɛ. w22.10 19 ¶3-4
Labishigbe 14 mars
Ahwa ɖeka va jɔ le jeŋkwi mɛ. Mishɛli koɖo yi kpena dɔdɔlawo fɔngu do edan gangan lɔ ji. Edan lɔ koɖo yi dɔdɔlawo kpanŋkɔ ahwa lɔ. Vɔ, edan lɔ ŋsɛn ɖekpɔtɔ. Edan gangan lɔ koɖo yi dɔdɔlawo bu wowo texwe le jeŋkwi mɛ.—Enyɔ. 12:7, 8.
Sɔ koɖo Enyɔdasɛ eta 12 ɔ, woɖu Satana ji le ahwa ci nyɔ wonu ɖɛ mɛ, eyi wonya yɛ koɖo yi gbɔngbɔnvɔnwo ɖaɖa nyigban ji. Eyi ejibibi ɖɔ lanmɛ nɔ Satana yí esɔ ɖeɖeɛ do agbetɔwo nu, eyi taɖo ‘enu baɖa jɔjɔ do nyigban lɔ ji.’ (Enyɔ. 12:9-12) Nyɔna ci yí le nyɔnuɖɛ cɛwo mɛ nɔ mìɔ? Enu ciwo yí jɔjɔ le xexeɛ mɛ koɖo lé agbetɔwo nɔnɔmɛwo trɔkɔ do kpedo mì nu mìnya mɔ Yesu trɔ Efyɔ le jeŋkwi mɛ. Eyi taɖo, nɔ amɛɖekɛtɔnyanya koɖo xomɛveve le nyigban lɔ ji gbɛɔ, deɖo awa dɔmɛzi nɔ mì o. Vɔ enuwana ŋtɔ́wo ɖonɔ ŋwi nɔ mì mɔ Bibla nyɔnuɖɛwo vavamɛ, Mawu Fyɔɖuxu lɔ tɔ acɛ kpakpa! (Eha. 37:1) Eyi nɔ mìgogokɔ Harmagedɔn hwa lɔɔ, nɔnɔmɛ lɔwo agbesɛnkɔŋ doji. (Mk. 13:8; 2 Tim. 3:13) Mìdo akpe gangan nɔ mìwo Da amɛlɔntɔ ci yí le jeŋkwi mɛ mɔ, ékpedo mì nu mìmɔŋje enu ci yí taɖo cukaɖawo sugbɔ le xexeɛ mɛ ahan. w22.07 3-4 ¶7-8
Xɔsuzangbe 15 mars
Amɛjɔjwɛ kwifanwawa ɖonɔ ŋsɛn, yí é jenɔji.—Ʒaki 5:16.
Mìatɛnŋ abiɔ Yehowa mɔ yɛ le kpedo mìwo kpena xɔsetɔwo nu nɔ woado ji le edɔ̀lele, jɔjɔmɛfɔku, ahwa, yumɛcici alo cukaɖa buwo mɛ. Mìatɛnŋ agbedonɔ gbe ɖaɖa do ta nɔ nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu ciwo yí sɔ wowoɖekiwo jo faa keŋ nakɔ kpekpedonu mɛ ciwo yí le ʒanwo mɛ. Taŋfuin èjeshi nɔvi ɖewo yí wototoɔ cukaɖa cɛ hanwo mɛ. Danyɔ mɔ àyɔnɔ wowo ŋkɔwo tiin le ao gbedodoɖawo mɛ ba? Nɔ mìbiɔ Yehowa mɔ yɛ le kpedo wo nu woado jiɔ, anyi mìdadasɛ nɔvilɔnlɔn nyɔnɔnwitɔ. Nɔ mìdo gbe ɖaɖa do ta nɔ mɛ ciwo yí kplɔkplɔ mì le hamɛ lɔ mɛɔ, ejɔnɔ ji nɔ wo yí gbedoɖa lɔ kpenɔdo wo nu. Apotru Pɔlu nya mɔ yeʒan mɛbuwo gbedodoɖa. Éŋwlɛ mɔ: “Mí fankwi nɔ ŋ hɛnnɛ, nɔ na xo Mawu Nuxu ɔ, Mawu a na ŋ enyɔwo ma tɛnŋ a sɔ ɖe gɔnmɛ nɔ́ Eŋɛnywi lɔ koɖo edɔngbegbe.” (Efe. 6:19) Egbɛ can ɔ, nɔviŋsu edɔsɛnsinwatɔ sugbɔ le mì mɛ yí le ŋkɔ nɔ edɔ lɔ. Nɔ mìbiɔ Yehowa mɔ yɛ le kpedo wo nu le edɔ lɔ wawa mɛɔ, anyi mìlɔn wo. w22.07 23-24 ¶14-16
Zozangbe 16 mars
Hwlɛngan mɔkpɔkpɔ ɖo a nyi ahwakuku mìwotɔ.—1 Tɛs. 5:8.
Sɔjawo cɔnnɔ egakuku keŋ asɔ glɔn ta nɔ wowo ta. Le gbɔngbɔn mɛ hwa ci mìwakɔ mɛɔ, mìɖo aglɔn ta nɔ mìwo susu so amɛjijeje Satana tɔwo mɛ. Ézannɔ enu vovovowo yí sɔ tenɔ mì kpɔ koɖo susu dɔndɔnwo keŋ asɔ dahɛn mìwo susu. Shigbe lé egakuku glɔnnɔ ta nɔ sɔja ɖe ta nɛɔ, mìwo mɔkpɔkpɔ lɔ glɔnnɔ ta nɔ mìwo susu yí mìkpɔtɔ nɔnɔ gbeji nɔ Yehowa. Vɔ nɔ mìwo mɔkpɔkpɔ lɔ tɔ gblegble yí enyi mìwo drowo ɖekɛ nu yí mìvabukɔ kpɔɔ, mìatɛnŋ aŋlɔbe agbe mavɔ nɔnɔ mɔkpɔkpɔ mìwotɔ lɔ. Kpɔ enu ci yí jɔ do Kristotɔ ɖewo ciwo yí nɔ Korɛnti vayi sa ji ɖa. Wodegbekando Mawu gbeɖu vevi ci yí nyi fɔnfɔnsoku mɔkpɔkpɔ lɔ ji o. (1 Kor. 15:12) Pɔlu nu nɔ wo mɔ, mɛ ciwo yí deɖo mɔkpɔkpɔ ɖekɛ do esɔ mɛ nu nɔnɔ agbe nɔ egbɛ ɖekɛ. (1 Kor. 15:32) Le egbɛ mɛɔ, amɛ sugbɔ ciwo yí dekpɔkɔ mɔ nɔ Mawu gbeɖuwo wanɔ ŋɖekpokpui ci yí dro wo kakayɛ keŋ atɛnŋ asɔ kpɔ jijɔ. Vɔ mìwo to akpo nɔ wo, ɖo mìkando egbe ci Mawu ɖo kudo esɔ mɛ nu ji. w22.10 25-26 ¶8-9
Kwɛshilagbe 17 mars
Mí ŋgbe ɖote kwifan wawa gbeɖe o.—1 Tɛs. 5:17.
Yehowa yɔkɔ eo mɔ eo le do gbe ɖaɖa nɔ ye. Énya cukaɖa ciwo mɛ yí ètokɔ, yí nana kankandoji eo mɔ, nɔ eɔ do gbe ɖaɖa nɔ ye gaɖekpokpuimɛɔ, yeasi. Éjɔnɔ ji ni mɔ yeaɖo to ye sɛntɔwo gbedodoɖawo. (Elo. 15:8) Nɔ ewakɔ nɔ eo mɔ yeci yeɖekɛ ɖe, nyi nu àtɛnŋ ado gbe ɖaɖa soɔ? Nu ao jimɛnyɔwo nɔ Yehowa. (Eha. 62:8) Nu enu ciwo yí na èvɔnkɔ ni yí anu lé enu lɔwo wakɔ do nɔ eo teŋ nɔ Yehowa. Biɔ Yehowa nɔ akpedo eo nu nanya enu ci àwa nɔ evawa nɔ eo mɔ yeci yeɖekɛ alo yele ŋshishi mɛ, biɛ nɔ ana eo edɔngbegbe nɔ natɛnŋ axo nuxu. Àtɛnŋ agbebiɛ mɔ yi le na ye nunya nɔ yeawa ɖaŋ aɖe ye jixɔsewo mɛ nywiɖe. (Luiki 21:14, 15) Nɔ èle ŋshishi mɛ alo ègbɔjɔɔ, biɔ Yehowa nɔ akpedo eo nu nɔ nanu nyɔ lɔ nɔ Kristotɔ ɖe ci yí shin le gbɔngbɔn mɛ. Àtɛnŋ agbebiɔ Yehowa mɔ, yi le kpedo mɛ ci yejikɔ anu enyɔ lɔ nɔ nu, nɔ aɖo to ye yí amɔŋje enu ci yí wakɔ eye mɛ. Kpɔ lé eɖo ao gbedodoɖawo ŋci do yí nɔ èlɔn mɛbuwo kpedo eo nuɔ, àkpɔɛ mɔ yedegbeci yeɖekɛ sugbɔ o. w22.08 10 ¶6
Tɛnigbe 18 mars
Wo pleŋ wo gble Seza sewo.—Edɔ. 17:7.
Ci woɖo Tɛsaloniki hamɛ lɔ kakaɔ, nɔviwo do go yumɛcici sɛnŋsɛnŋwo. Amɛahwa egufɔntɔ lɔwo dɔn “xɔsetɔ ɖewo yì nɔ ejukplɔtɔwo.” (Edɔ. 17:6) Dekpɔɛ mɔ Kristotɔ yoyu cɛwo avɔn ba? Adɔ yí woagbɔjɔ le Yehowa sɛnsɛn mɛ, vɔ apotru Pɔlu deji mɔ yɛanyi ahan o. Étekpɔ keke nɔ woale bu nɔ hamɛ yoyu cɛ. Pɔlu vaɖo ŋwi nɔ Tɛsalonikitɔwo mɔ: “Mì sɔ Timɔte ɖaɖa mí nɔ a do ŋsɛn koɖo akɔnfa lanmɛ nɔ mí le míwo xɔse mɛ. Mì sɔ Timɔte ɖaɖa mí nɔ amɛ ɖe ŋgbe hunhun le cukaɖa ciwo yí mì kpekpeɛ yɛ mɛ o.” (1 Tɛs. 3:2, 3) Timɔte kpɔ lé Pɔlu do ŋsɛn nɔviwo do le Lystra. Ci Timɔte kpɔ lé Yehowa kpedo nɔviwo nu do le nɔɔ, éna kankandoji nɔvi ciwo yí le Tɛsaloniki mɔ, enuwo ayi nywiɖe nɔ wowo can hɛnnɛ.—Edɔ. 14:8, 19-22; Ebre. 12:2. w22.08 21 ¶4
Tanatagbe 19 mars
Mì a . . . nɔ̀ agbe toto Eyɛ ji.—1 Ʒan 4:9.
Le exwe 1870 mɛɔ, Charles Taze Russell nɔ ŋkɔ nɔ Bibla nukplaviwo gbɛbɔbɔ ɖeka yí wotɔ Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo kplakpla kitokito. Woji mɔ yewoanya gɔnmɛsese ci teŋ yí le Yesu tafɛnvɔnsa lɔ nu koɖo lé woɖo aɖonɔ ŋwi yi ku lɔ ji do. Mìɖukɔ ele nɔ enu ciwo woji gɔnmɛ kpɔ nɔ le egbɛ mɛ. Lé enyi ahan doɔ? Mìnya gɔnmɛsese ci yí le Yesu tafɛnvɔnsa lɔ nu koɖo enu ci avawa nɔ agbetɔwo pleŋ. (1 Ʒan 2:1, 2) Mìgbekpla hɛnnɛ mɔ, Bibla xo nuxu so emɔkpɔkpɔ amɛve nu, mɛ ciwo nu yí kpe nɔ Mawu ɖewo axɔ makumakunyinyi le jeŋkwi mɛ yí mɛkpɛtɛwo anɔ agbe mavɔ le nyigban ji. Nɔ mìbu tamɛ kpɔ so lé Yehowa lɔn mì koɖo lé mìwoŋtɔwo kpɔkɔ nyɔna so Yesu tafɛnvɔnsa lɔ mɛɔ, mìtenɔ gogo Yehowa doji. (1 Piɛ 3:18) Shigbe lé mìwo nɔvi egbejinɔtɔ ciwo yí ni vayi wɛ nɛɔ, mìyɔnɔ mɛbuwo mɔ wo le va bɔdo mì nu nɔ mìaɖo ŋwi Yesu ku lɔ ji shigbe lé ekpla yi dokplɔtɔwo mɔ wo le wɛ do nɛ. w23.01 21 ¶6-7
Eŋwiɖoɖo Bibla hlɛnhlɛn: (Enu ciwo yí jɔ le eweyixɔ godu: Nisan 9) Maki 14:3-9
Zangagbe 20 mars
É ku dota nɔ amɛshamɛ nɔ amɛleagbuwo da gbe nɔ̀nɔ agbe nɔ wowoɖekiwo o. Vɔ wo a nɔ̀ agbe nɔ amɛ ci yí ku yí gbe fɔnjete dota nɔ wo.—2 Kor. 5:15.
Yesu xo nuxu so shicu ciwo Mawu Fyɔɖuxu lɔ ahɛn vɛ nɔ agbetɔwo nu. Mìdonɔ akpe do vɔnsa lɔ ŋci, ɖo ehun emɔ nɔ mì nɔ mìatɛnŋ anɔ ekacaca nywi mɛ koɖo Yehowa koɖo Yesu. Amɛ ciwo yí ɖo xɔse do Yesu nu kpɔkɔ emɔ mɔ yewoavanɔ agbe tɛgbɛɛ yí avakpɔ yewo mɛ vevi ciwo yí ku ke. (Ʒan 5:28, 29; Rɔm. 6:23) Mìdewa ŋɖe ci yí dɔ yí mìje nɔ shicu cɛ o, yí mìdatɛnŋ asɔ ŋɖe cu fɛn do ta nɔ enu ci Mawu koɖo Kristo wa nɔ mì vɛ gbeɖe o. (Rɔm. 5:8, 20, 21) Vɔ mìatɛnŋ adasɛ nɔ wo mɔ enu ci wowa nɔ mì jeŋ nɔ mì keke. Lé mìawɛ doɔ? Nɔ mìzannɔ enu ciwo yí le mì shi yí sɔ donɔ alɔ Fyɔɖuxu lɔ dɔwo. Le kpɔwɛ mɛ, mìatɛnŋ ale gbesɔsɔ keŋ adonɔ alɔ exɔ ciwo wocunɔ nɔ sɛnsɛn kɔkwɛ lɔ koɖo wowo dradrado dɔwo. w23.01 26 ¶3; 28 ¶5
Eŋwiɖoɖo Bibla hlɛnhlɛn: (Ŋkeke lɔ mɛ nujɔjɔwo: Nisan 9) Maki 11:1-11
Labishigbe 21 mars
Ŋ . . . kpɔlɛngbɔvi lɔ . . . Agbetɔ kotokun sanŋdi ɖeka eta amɛnɛ ci nɛ le koɖi.—Enyɔ. 14:1.
Mɛ ciwo yí akpa acɛ le Mawu Fyɔɖuxu lɔ mɛ akpe ŋkuvi do agbetɔ miliya nɛniɖe ciwo yí le xexeɛ pleŋ mɛ nu. Shigbe Yesu nɛɔ, amɛ 144000 lɔwo anyi efyɔwo koɖo avɔnsatɔwo. (Enyɔ. 5:10) Hwenu yí Izraɛliviwo wawa do Moizi Se lɔ jiɔ, edɔ vevi ŋkɔtɔ ci avɔnsatɔwo wanɔ yí nyi mɔ, woakpedo amɛwo nu nɔ woanɔ nywiɖe le gbaza mɛ yí anɔ ekacaca nywi mɛ koɖo Yehowa. Ese lɔ nyi “[kpɔli] nɔ enu nywi ci yí gbɔgbɔ.” Eyi taɖo mìatɛnŋ anu mɔ mɛ ciwo yí aɖu efyɔ koɖo Yesu awɛ keke nɔ amɛwo anɔ nywiɖe le gbaza mɛ yí anɔ ekacaca nywi mɛ koɖo Yehowa. (Ebre. 10:1) Mìdenya lé efyɔ koɖo avɔnsatɔ cɛwo awɛ yí axo nuxu koɖo mɛ ciwo yí anɔ nyigban ji hwenɔnu o. Mìatɛnŋ akando ji mɔ le Paradiso lɔ mɛɔ, mɛ ciwo yí anɔ nyigban lɔ ji axɔ emɔdasɛnamɛ ciwo woʒan.—Enyɔ. 21:3, 4. w22.12 11 ¶11-13
Eŋwiɖoɖo Bibla hlɛnhlɛn: (Ŋkeke lɔ mɛ nujɔjɔwo: Nisan 10) Maki 11:12-19
Xɔsuzangbe 22 mars
Mí a dasɛ Axwetɔ ku keke a nanɔ trɔtrɔgbɔ Yitɔ.—1 Kor. 11:26.
Susu ɖeka ci yí taɖo mìyɔnɔ mɛbuwo mɔ, wo le va ɖo ŋwi Yesu ku lɔ ji koɖo mì yí nyi mɔ, mìji mɔ mɛ ciwo yí va Eŋwiɖoɖo lɔ tɔxu ŋkɔtɔ akpla nyɔnɔnwi ci yí kuso enu ci Yehowa koɖo Yesu wa nɔ mì pleŋ nu. (Ʒan 3:16) Mìkpɔnɔ emɔ mɔ enu ci woakpɔ koɖo enu ci woase le Eŋwiɖoɖo lɔ hwenu adɔ woaji mɔ yewoakpla enu sugbɔ doji yí avatrɔ Yehowa sɛntɔwo. Mìyɔnɔ mɛ ciwo yí degbesɛnkɔ Yehowa hɛnnɛ. Mìwɛni ahan keŋ asɔ ɖo ŋwi nɔ wo mɔ Mawu kpɔtɔ lɔn wo. Amɛ sugbɔtɔ le wo mɛ lɔn yí vanɔ, yí nɔ mìkpɔ wo ahan ɔ, ejɔnɔ eji nɔ mì. Nɔ wova Eŋwiɖoɖo lɔɔ, woɖonɔ ŋwi lé eji jɔ wo sugbɔ do le Yehowa sɛnsɛn mɛ vayi. (Eha. 103:1-4) Nɔ amɛwo lɔn do amɛyɔyɔ mìwotɔ ji alo gbe can ɔ, mìwanɔ ci ji mìkpe yí yɔnɔ mɛbuwo nɔ Eŋwiɖoɖo lɔ, ɖo mìnya mɔ mɛɖekamɛɖeka le veviɖe nɔ Yehowa.—Luiki 15:7; 1 Tim. 2:3, 4. w23.01 20 ¶1; 22-23 ¶9-11
Eŋwiɖoɖo Bibla hlɛnhlɛn: (Ŋkeke lɔ mɛ nujɔjɔwo: Nisan 11) Maki 11:20–12:27, 41-44
Zozangbe 23 mars
Tɔhonɔ kpɔnɔ yí cɔnnɔ amɛ ciwo yí kplɔɛ ni do ji.—Eha. 33:18.
Le ezan ci yí doŋkɔ nɔ Yesu ku mɛɔ, ébiɔ enuvevi ɖeka Edalɔ ci yí le jeŋkwi mɛ. Ébiɔ Yehowa mɔ yi le cɔn alɔ ye dokplɔtɔwo ji. (Ʒan 17:15, 20) Yehowa kpɔnɔ yi mɛwo ji gashiagamɛ, lenɔ bu nɔ wo yí gbeglɔnnɔ ta nɔ wo. Yesu nya mɔ Satana aci yumɛ nɔ ye dokplɔtɔwo sɛnŋsɛnŋɖe. Yesu gbenya hɛnnɛ mɔ keŋ gbɔxwe woaɖu Legba mɛjijeje vwin lɔwo jiɔ, woʒan Yehowa kpekpedonu. Ci enyi Satana yí kpakɔ nɔ xexe lɔɔ, éhɛnkɔ cukaɖa sugbɔ vɛ nɔ Kristotɔwo gbɛ. Mìdonɔ go cukaɖa ciwo yí atɛnŋ ana mìagbɔjɔ yí wodonɔ egbejinɔnɔ nɔ Yehowa mìwotɔ kpɔ ŋtɔkpu. Vɔ mìdeɖo avɔn nɔ ŋɖekɛ o. Yehowa glɔnnɔ ta nɔ mì, éjeshi cukaɖa ciwo mɛ yí mìtokɔ yí ele gbesɔsɔ akpedo mì nu mìato wo mɛ. Ɛɛ, Yehowa “cɔnnɔ amɛ ciwo yí kplɔɛ ni do ji. . . . Mawu hwlɛnnɔ amɛ hunnɔwo gan.”—Eha. 33:18-20. w22.08 8 ¶1-2
Eŋwiɖoɖo Bibla hlɛnhlɛn: (Ŋkeke lɔ mɛ nujɔjɔwo: Nisan 12) Maki 14:1, 2, 10, 11; Matie 26:1-5, 14-16
EŊWIÐOÐO ŊKEKE LƆ
Eweyixɔ Godu
Kwɛshilagbe 24 mars
Mí wa[nɔ] ecɛ a sɔ ɖoŋwi Ŋ. —Luiki 22:19.
Xweshiaxwe le kwɛshila ɖewo doŋkɔ nɔ Eŋwiɖoɖo lɔ koɖo le yi goduɔ, mìjinɔ gamɛ yí bunɔ tamɛ yí donɔ gbe ɖaɖa veviɖe so gɔnmɛsese ci yí le Yesu ku lɔ nu keŋ sɔ danasɛ mɔ enu ci ewa jeŋ nɔ mì. Mìgbedonɔ ŋsɛn amɛ sugbɔ lé mìakpe ji do mɔ, wo le va bɔdo mì nu le wana vevi cɛ hwenu. Mìɖui mɔ mìdalɔn yí ŋɖekɛ axe emɔ nɔ mì yí mìagɔn Eŋwiɖoɖo lɔ o. Le Eŋwiɖoɖo lɔ hwenuɔ, mìkplanɔ enu ci yí taɖo agbetɔwo ʒan nɔ tafɛn lɔ koɖo lé amɛ ɖeka ku atɛnŋ acu fɛn do ta nɔ amɛ sugbɔ nuvɔn. Égbeɖonɔ ŋwi enu ci kpɔnnɔ koɖo vɛn lɔ le dumɛ nɔ koɖo mɛ ciwo yí ɖo aɖu wo nɔ mì. (Luiki 22:19, 20) Mìgbebunɔ tamɛ kpɔ so shicu ciwo yí mɛ ciwo yí kpɔkɔ emɔ mɔ yewoanɔ agbe le nyigban ji axɔ nu. (Ezai 35:5, 6; 65:17, 21-23) Nyɔnɔnwi cɛwo le veviɖe nɔ mì. w23.01 20 ¶2; 21 ¶4
Eŋwiɖoɖo Bibla hlɛnhlɛn: (Ŋkeke lɔ mɛ nujɔjɔwo: Nisan 13) Maki 14:12-16; Matie 26:17-19 (Enu ciwo yí jɔ le eweyixɔ godu: Nisan 14) Maki 14:17-72
Tɛnigbe 25 mars
Mawu lɔn xexe lɔ sugbɔ, é yí taɖo É sɔ Eviɛ akogo ɖaɖa, nɔ amɛ ɖekpokpwi ci xɔɛ ji se . . .a kpɔ agbe mavɔ.—Ʒan 3:16.
Ci Mawu sɔ Eviɛ cu tafɛn do mìwo nuvɔnwo tamɛɔ, ena yí mìatɛnŋ anɔ agbe mavɔ. (Mt. 20:28) Apotru Pɔlu ŋwlɛ mɔ: “Ci yí e nyi kpɔ mɔ ŋsu kuɖeka ji yí eku tó yí va ɔ, nɛnɛke yí fɔnfɔnjete so le amɛkukuwo domɛ va toto ŋsu kuɖeka ji nɛ. Shigbe lé amɛshamɛ ku do le Adamu mɛ ɛnɛ ɔ, nɛnɛke yí amɛshamɛ a gbe nɔ̀ agbe le Kristo mɛ nɛ.” (1 Kor. 15:21, 22) Yesu kpla yi dokplɔtɔwo mɔ wo le donɔ gbe ɖaɖa mɔ, Mawu Fyɔɖuxu lɔ le va yí Mawu dro le nyi wawa le nyigban ji. (Mt. 6:9, 10) Akpaxwe ɖeka nɔ Mawu dro lɔ yí nyi mɔ agbetɔwo anɔ agbe tɛgbɛɛ le nyigban ji. Nɔ ecɛ atɛnŋ anyi wawaɔ, Yehowa sɔ Eviɛ ɖo Efyɔ nɔ Mawu Fyɔɖuxu lɔ. Mawu sɔ amɛ 144000 so nyigban ji lɛ nɔ woavayi wa edɔ koɖo Yesu le jeŋkwi mɛ nɔ Mawu dro lɔ anyi wawa.—Enyɔ. 5:9, 10. w22.12 5 ¶11-12
Eŋwiɖoɖo Bibla hlɛnhlɛn: (Ŋkeke lɔ mɛ nujɔjɔwo: Nisan 14) Maki 15:1-47
Tanatagbe 26 mars
Lɔnlɔn Kristotɔ le mì kplɔkɔ . . . nɔ amɛleagbuwo da gbe nɔ̀nɔ agbe nɔ wowoɖekiwo o.—2 Kor. 5:14, 15.
Nɔ mìwo mɛ vevi ɖe kuɔ, éwunɔdo mì haan! Ŋkɔtɔ, mìsenɔ vevi haan, vevitɔ nɔ ékpe fun gbɔxwe yí ku. Nɔ hwenuwo vayikɔɔ, mìatɛnŋ agbetɔ jijɔ kpɔkpɔ ke, nɔ mìɖo ŋwi ŋɖe ci ekpla mì, ŋɖe ci ewa alo nyɔ ɖe ci enu nɔ mì yí sɔ do ŋsɛn mì alo yí na mìko nukui. Ahanke nɔ mìbu tamɛ kpɔ so lé Yesu kpe fun do yí vaku nuɔ, ewanɔ ŋshishi nɔ mì. Le Eŋwiɖoɖo hwenuɔ, mìbunɔ tamɛ veviɖe so gɔnmɛsese ci yí le tafɛnvɔnsa lɔ nu. (1 Kor. 11:24, 25) Vɔ nɔ mìbu tamɛ kpɔ so enyɔ ciwo pleŋ Yesu nu koɖo enu ciwo ewa le nyigban ji nuɔ, eji jɔnɔ mì sugbɔ. Ahanke nɔ mìbu tamɛ kpɔ so enu ciwo Yesu wakɔ yɛ koɖo enu ciwo avawa nɔ mì le esɔ mɛ nuɔ, edonɔ ŋsɛn mì. w23.01 26 ¶1-2
Eŋwiɖoɖo Bibla hlɛnhlɛn: (Ŋkeke lɔ mɛ nujɔjɔwo: Nisan 15) Matie 27:62-66 (Enu ciwo yí jɔ le eweyixɔ godu: Nisan 16) Maki 16:1
Zangagbe 27 mars
Mí ji Mawu Fyɔju lɔ . . . do ŋkɔ.—Mt. 6:33.
Ci Yesu kuɔ, yi nukplaviwo ci ŋshishi mɛ sugbɔ. Wowo xlɔ vevi ku yí egbewa nɔ wo mɔ mɔkpɔkpɔ ɖekɛ degbeli nɔ wo hannɛ. (Luiki 24:17-21) Vɔ ci Yesu vaze nɔ woɔ, éji gamɛ yí kpedo wo nu yí womɔŋje lé ewɛ yí Bibla mɛ nyɔnuɖɛwo vamɛ do. Égbeɖo edɔ vevi ɖeka nɔ wo. (Luiki 24:26, 27, 45-48) Hwenu Yesu vayi jeŋkwi mɛɔ, yi nukplaviwo degbele ŋshishi mɛ o, vɔ eji vajɔjɔ wo haan. Ci wonya mɔ yewo Xwetɔ le agbe yí ele gbesɔsɔ akpedo yewo nu yewoawa edɔ yoyu ci eɖo nɔ yewoɔ, edɔ yí eji jɔ wo haan. Jijɔ lɔ na yí wodevami Yehowa kanfukanfu o. (Luiki 24:52, 53; Edɔ. 5:42) Nɔ mìawa Yesu nukplaviwo tɔ han ɔ, eʒan mɔ mìasɔ Mawu sɛnsɛn sɔ ɖo texwe ŋkɔtɔ le mìwo gbe mɛ. Ci ele mɔ mìado ji gbɔxwe akpɔtɔ asɛnkɔ Yehowa can ɔ, éɖo egbe nɔ mì mɔ yeayra mì sugbɔ nɔ mìwɛ ahan.—Elo. 10:22. w23.01 30-31 ¶15-16
Eŋwiɖoɖo Bibla hlɛnhlɛn: (Ŋkeke lɔ mɛ nujɔjɔwo: Nisan 16) Maki 16:2-8
Labishigbe 28 mars
À gbe trɔ afizɔ.—Gɔnm. 3:19.
Le nyɔnɔnwi mɛɔ, mìdeji mɔ mìawa afɛn ci han yí Adamu koɖo Ɛva wa o. Nɔ mìkpɔtɔ kplanɔ nu so Yehowa nu, yí kpɔkpɔ jijɔ do yi nɔnɔmɛwo nu yí gbejejeɛ agbla keŋ amɔŋje lé ekpɔnɔ nuwo do mɛɔ, ana yí ŋtɔ́ han dajɔ do mì ji o. Nɔ mìwɛkɔ ahan ɔ, kankandoji li mɔ lɔnlɔn ci mìɖo nɔ Yehowa asɛnsɛnŋ doji. Mìasɔ Abraxamu kpɔwɛ. Élɔn Yehowa nyɔnɔnwitɔ. Ci egbɔnnu nɔ Abraxamu mɔ amɔŋje Yehowa gbetasɔsɔwo mɛ gaɖewomɛ can ɔ, defɔn gu do Yehowa ji o. Ewaɖeɔ, te etekpɔ mɔ yeajeshi Yehowa ɖɛ nywiɖe doji. Le kpɔwɛ mɛ, hwenu ci yí Abraxamu se mɔ Yehowa sɔ gbeta mɔ yeagu Sodomu koɖo Gomoraɔ, évɔn doŋkɔ mɔ “Kojoɖotɔ nɔ nyigban lɔ keŋkeŋ” agu amɛjɔjɔɛ koɖo amɛvwin si. Ewa nɔ Abraxamu mɔ Yehowa datɛnŋ awa ahan o, eyi taɖo esɔ yiɖeki hwe yí biɔ enyɔ ɖekawo Yehowa se. Yehowa gbɔn ji ɖɛ yí ɖo ŋci ni. Eyi Abraxamu vado jeshi mɔ, Yehowa kpɔnɔ ji mɛ nɔ mɛɖekaɖeka yí debakanɔ amɛmanyaɖe koɖo nuvɔnwatɔ yí adɔn to nɔ wo gbeɖe o.—Gɔnm. 18:20-32. w22.08 28 ¶9-10
Xɔsuzangbe 29 mars
Amɛ ci nu wo tɛnŋ doji do dé kakanɔ [enyɔwlawlawo] o.—Elo. 11:13.
Ci Ejukplɔtɔ Nexemi ɖo Ʒerusalɛmu gliwo ɖegbɔ le exwe 455 D.Y. ɔ, écan ŋsu ciwo ji woatɛnŋ akando nɔ woakpɔnɔ jugan lɔ ji. Anania ci yí nyi ega nɔ shanŋ sɛnŋ lɔ le mɛ ciwo Nexemi can mɛ. Bibla dre Anania mɔ yɛnyi “[ŋsu] ci ji woatɛnŋ akando sugbɔ yí gbevɔnnɔ Mawu adodwi lɔ wu amɛ sugbɔ buwo.” (Nex. 7:2, NWT) Ci Anania lɔn Yehowa yí gbeshiniɔ, éje agbla wa edɔ ɖekpokpui ci woɖo ni nywiɖe. Nɔ mìɖo nɔnɔmɛ cɛwoɔ, akpedo mì nu yí mìanyi mɛ ci ji woakando le Mawu sɛnsɛn mɛ. Ecɛyɛ mìasɔ Tishiku kpɔwɛ. Ézɔnnɔ koɖo apotru Pɔlu yí ekannɔdo ji. Pɔlu nu so Tishiku nu mɔ yɛnyi “Axwetɔ dɔwavi vevi.” (Efe. 6:21, 22) Denyi ci asɔ wema ciwo Pɔlu ŋwlɛ ɖaɖa Efezitɔwo koɖo Kolosetɔwo jo nɔ wo ɖekɛ yí dɔ yí Pɔlu kando ji o. Vɔ énya mɔ yiado ŋsɛn nɔvi lɔwo yí agbefa akɔn nɔ wo. Shigbe Tishiku nɛɔ, nɔviŋsu egbejinɔtɔ ciwo ji woatɛnŋ akando le mì mɛ gbɛ yí lenɔ bu nɔ mì le gbɔngbɔn mɛ.—Kol. 4:7-9. w22.09 9-10 ¶5-6
Zozangbe 30 mars
Lɔnlɔn cɔnnɔ agɔjeje sugbɔ.—1 Piɛ 4:8.
Ʒozɛfu to cukaɖa sɛnŋsɛnŋwo mɛ keke ewa exwe 13 han. Ʒozɛfu tɛnŋ vabiɔbiɔ yiɖeki se mɔ Yehowa lɔn ye nyɔnɔnwi teŋ ma, yí evagbe ye ɖɛ hwenu yi nu wudo ye ma. Vɔ Ʒozɛfu dedo dɔmɛzi o. Ewaɖeɔ, éɖu yiɖeki ji yí le yiɖeki do mɛ. Ci emɔ vahun ni mɔ áɖe fi do enu ci fofoɔwo wa ni nu can ɔ, dewɛ ahan o, ésɔ ke wo yí sɔ dasɛ nɔ wo mɔ yelɔn wo. (Gɔnm. 45:4, 5) Ʒozɛfu wa nu ahan, ɖo ésun ji yí bu tamɛ kpɔ nywiɖe. Desɔ susu ɖo yi cukaɖawo ji o, vɔ ékpɔtɔ bukɔ tamɛ kpɔ so edro Yehowa tɔ nu. (Gɔnm. 50:19-21) Nukplamu ci yí le mɛ nɔ mìɔ? Nɔ mɛɖe wa nu koɖo eɔ, ŋgbedo dɔmɛzi do Yehowa alo abubuɔ mɔ yɛgbe ye ɖɛ yɔ ma o. Ewaɖeɔ, bu tamɛ kpɔ so lé ekpekpeɛdo eo nu yí èdodoɔ ji le tetekpɔ lɔ mɛ nu. Gbesɔ kpe niɔ, nɔ mɛbuwo wa fɛn wa nu do eo nuɔ, tekpɔ asɔ lɔnlɔn cɔn wowo fɛnwo ji. w22.11 21 ¶4
Kwɛshilagbe 31 mars
Amɛ ciwo yí so efyɔju buwo mɛ a na bubu wo yí a sumɔ wo.—Dan. 7:27.
Enyɔnuɖɛtɔ Daniɛli kpɔ ŋtegan ɖekawo ciwo yí dasɛ petii mɔ Yehowa ɖo acɛ wu acɛkpatɔ kpɛtɛwo pleŋ. Ŋkɔtɔɔ, Daniɛli kpɔ langan amɛnɛ ciwo yí le dumɛ nɔ xexeɛ mɛ cɛkpakpa ciwo yí ni vayi koɖo ciwo yí li gbɛ: Babiloni, Mɛdo-Pɛsi, Grɛki, Rɔma koɖo ci yí li gbɛ ci yí nyi Anglo-Amɛliki. (Dan. 7:1-3, 17) Eyi Daniɛli kpɔ Yehowa le nyinɔnɔ le fyɔʒinkpin mɛ le jeŋkwi mɛ le kojoɖoxu. (Dan. 7:9, 10) Mawu xɔ ŋsɛn koɖo acɛwo pleŋ le agbetɔ cɛkpakpawo shi yí sɔ jo nɔ mɛ ciwo yí je yí gbeɖo ŋsɛn wu wo. Miwo yɔɔ? Mɛ ci yí “ɖyi agbetɔ [vi],” Yesu Kristo koɖo “Mawu mɛ vevi” ciwo yí nyi amɛ 144000 ciwo yí aɖu fyɔ “keke sɔyi mavɔ mavɔ.” (Dan. 7:13, 14, 18) Yi mɛ kɔ petii mɔ, Yehowa yi nyi “Acɛkpatɔ Gangantɔ.” Enu ci Daniɛli kpɔ le ŋtegan lɔ mɛ sɔgbe koɖo enyɔ ci enu vayi. Énu mɔ: “Jeŋkwimɛ Mawu . . . ɖɔli efyɔwo. É nanɔ hlɔnhlɔn efyɔwo yí ɖe wowo hlɔnhlɔn swi.” Égbeŋwlɛ mɔ: “Mawu Ejiɖaatɔ kpacɛ nɔ agbetɔ fyɔjuwo. Mawu nanɔ efyɔju lɔwo amɛ ci yí E dro.”—Dan. 2:19-21. w22.10 14-15 ¶9-11