Avril
Tɛnigbe 1er avril
Xɔse dodokpɔ hɛnnɔ ejidodo va.—Ʒaki 1:3.
Biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Nɔ wokpla nuŋ ɖe, lé ŋwanɔ nu doɔ? Ŋɖe blɛ yí lɔnnɔ do anyi fɛnwo jia alo ŋjinɔ enyɔ ɖewo anu keŋ ato le mɛ? Ŋsɔ afɛn lɔ xunɔ mɛbuwo jia?’ Nɔ èhlɛnkɔ nu so Mawu sɛntɔ egbejinɔtɔwo nu le Bibla mɛɔ, kpɔ lé wowa nu do le nɔnɔmɛ cɛ hanwo mɛ. Nɔ èhlɛnkɔ nu so mɛɖe nu le wo mɛɔ, biɔ eoɖeki se mɔ: ‘Lé natɛnŋ awa Yehowa sɛntɔ egbejinɔtɔ cɛ tɔ han doɔ?’ Mìatɛnŋ agbekpla nu so mìwo kpena xɔsetɔwo gbɔ nɔ wonyi vihwɛ alo mɛganxoxu can. Le kpɔwɛ mɛ, mɛɖe le míwo hamɛ lɔ mɛ yí tokɔ cukaɖa ɖe mɛ gan yí dokɔ jia? Taŋfuin etɛnŋ nyi yi kpenawo yí ʒinkɔ ji mɔ yi le wa enudɔndɔn ɖe, alo yi xomumɛtɔwo yí cikɔ yumɛ ni alo dɔ̀lele yí dokɔ aya ni gan yí edokɔ ji. Èkpɔ nɔnɔnmɛ nywi ɖe le mɛ ŋtɔ́ gbɔ ci àji mɔ yeatekpɔ aɖoa? Nɔ èkpɔ lé ewɛ yí tɛnŋ dokɔ ji le yi cukaɖa lɔ mɛɔ, akpedo eo nu nakpɔ enuŋtɔŋtɔ ɖewo ciwo yí àtɛnŋ awa yí ado ji le ao cukaɖa lɔ mɛ. Mìdo akpe mɔ mìɖo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu cɛ hanwo ciwo yí ɖokɔ xɔse kpɔwɛ nywi, ciwo mìatɛnŋ asran!—Ebre. 13:7. w22.04 13 ¶13-14
Tanatagbe 2 avril
Jijɔkpɔkpɔ le enunanamɛ sɔwu enuxɔxɔ.—Edɔ. 20:35.
Nɔ mìtokɔ nɔnɔmɛ gbɔnnugbɔnnu ɖe mɛ yí hamɛmɛshinshin ɖe ci yí sɔ ɖe le ji nɔ mì ɖo to mì yí fa akɔn nɔ mìɔ, ejɔnɔ ji nɔ mì sugbɔ. Nɔ mìʒan kpedonu le Bibla nukplakpla ɖe wawa mɛ, yí mɔɖetɔ bibi ɖe lɔn yí va kpedo mì nuɔ, evivinɔ nɔ mì keke. Ejɔnɔ ji nɔ nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu cɛwo pleŋ mɔ yewoakpedo mì nu. Mìwo can mìakpɔ jijɔ ŋtɔ́ han nɔ mìle gbesɔsɔ yí kpenɔdo mìwo nɔviwo nu. Nɔ èji mɔ yeawa nu cɛwo alo yi hanwo keŋ asɔ wa dɔ sugbɔ nɔ Yehowa ɖe, nyi yí akpedo eo nuɔ? Tekpɔ asɔ tajinu ɖe koŋ. Le kpɔwɛ mɛ, ètɛnŋ mɔ, ‘Ŋji mɔ nawa sugbɔ le hamɛ lɔ mɛ.’ Vɔ ci denu enu ci teŋ èjikɔ awaɔ; etɛnŋ gbɔnnu nɔ eo mɔ nawa sugbɔ le hamɛ lɔ mɛ yí taŋfuin datɛnŋ avawa do ji gbeɖe o. Eyi taɖo sɔ tajinu ɖe koŋ ci ji àtɛnŋ awa do. Àtɛnŋ aŋwlɛ tajinu lɔ koɖo lé àwɛ awa do ji do ɖɛ. w22.04 25 ¶12-13
Zangagbe 3 avril
Lɔn ao kpena shigbe eoŋtɔ ɛnɛ.—Ʒaki 2:8.
Yehowa bɔkɔ “agbetɔ sugbɔ sugbɔ” lɔwo doju kakayɛ yí nana kpla wo keŋ nɔ yi Fyɔɖuxu lɔ atɛnŋ akpa nɔ wo. (Enyɔ. 7:9, 10) Ci vɔnvɔn koɖo ahwa na yí ejunɔnɔ glo amɛwo le xexe ci mɛ mìle gbɛ mɛ can ɔ, agbetɔ sugbɔsugbɔ lɔwo teteɛkpɔ yí eju ci mɛ woso koɖo akɔta ci mɛ tɔ wonyi dena yí wodonɔ ke wowonɔnɔwo o. Wosɔ wowo wiwo sɔ cukɔ agbledenuwo vɔ, le kpɔwɛnyɔnunu mɛ. (Mis. 4:3) Wodeyinɔ ahwa yí awu amɛwo o, vɔ wokpekpeɛdo amɛwo nu nɔ woakpɔ “agbe adodwi” lɔ, ci wokplakpla nu wo so Mawu adodwi lɔ koɖo edro yitɔwo nu. (1 Tim. 6:19) Wowo xomumɛtɔwo tɛnŋ trɔ kpe wo alo ehonyɔwo tɛnŋ do aya nɔ wo, ɖo wole godu nɔ Mawu Fyɔɖuxu lɔ. Vɔ Yehowa wɛni keke wokpɔnɔ enu ciwo yí wudo wo. (Mt. 6:25, 30-33; Luiki 18:29, 30) Enu cɛwo pleŋ na yí mìkando ji mɔ enuŋtɔŋtɔ yí Mawu Fyɔɖuxu lɔ nyi yí awɛ nɔ Yehowa dro anyi wawa. w22.12 5 ¶13
Labishigbe 4 avril
Amɛn. Va, Axwetɔ Yesu.—Enyɔ. 22:20.
Le vɔvɔnu nɔ exwe 1000 lɔɔ, mɛ ciwo pleŋ yí le nyigban ji atrɔ amɛmaɖonuvɔnwo. Adamu nuvɔn cinɔ ci mìɖu dagbedo aya nɔ mɛɖekpokpui hwenɔnu o. (Rɔm. 5:12) Adamu nuvɔn kpɛnsɛn lɔ aso le kɔ nɔ mì pleŋpleŋ. Ecɛ dasɛ mɔ mɛ ciwo pleŋ le nyigban lɔ ji ‘atrɔva agbemɛ’ le kpɔwɛnyɔnunu mɛ, ɖo le vɔvɔnu nɔ exwe 1000 lɔɔ, woatrɔ amɛmaɖoafɛnwo. (Enyɔ. 20:5) Mìnya mɔ Yesu kpɔtɔ nɔ gbeji nɔ Mawu ci Satana wa ŋɖekpokpui sɔ ti kpɔ can. Vɔ nɔ wovatashi Satana yí evate agbetɔ maɖoafɛn lɔwo kpɔ hwenɔnu ɖe, woasun ji yí anɔ gbeji Yesu tɔ han a? Mɛɖekamɛɖeka yí adasɛ mɔ yele gbeji nɔ Mawu hwenu Satana ato le edumaɖosɛnxu lɔ mɛ yí ate wo kpɔ le vɔvɔnu nɔ exwe 1000 lɔ. (Enyɔ. 20:7) Woasɔ agbe mavɔ cu fɛn nɔ mɛ ciwo pleŋ yí anɔ gbeji le tetekpɔ kpɛtɛkpɛtɛ ŋtɔ́ mɛ yí woakpɔ vovo ŋtɔŋtɔ. (Rɔm. 8:21) Woagu egufɔntɔwo pleŋ gbijigbiji.—Enyɔ. 20:8-10. w22.05 19 ¶18-19
Xɔsuzangbe 5 avril
À ɖu afɔŋgwinu ni.—Gɔnm. 3:15.
Enyɔnuɖɛ cɛ jɔ do ji hwenu yí Satana zan Ʒuifuwo koɖo Rɔmatɔwo yí wowu Mawu Vi lɔ. (Luiki 23:13, 20-24) Nɔ abi je afɔŋgwinu nɔ mɛɖeɔ, étɛnŋ na dagbezɔn zɔnlin nywiɖe o na nɔ hwenu kleŋ ɖe. Ahanke Yesu mi edɔ wawa na nɔ ŋkeke amɛtɔn hwenu yí edɔn alɔn le ku mɛ nɛ. (Mt. 16:21) Gbɔxwe yí enyɔnuɖɛ ci yí le Gɔnmɛjeje 3:15 avamɛ pleŋ ɔ, Yesu daci yɔdu mɛ o. Nyi yí taɖoɔ? Ðo enyɔnuɖɛ lɔ nu mɔ, jijimɛvi lɔ agban ta nɔ edan lɔ. Edasɛ mɔ abi ci Yesu je do afɔŋgwinu lɔ ɖo aku ni. Abi lɔ ku ni nyao! Ðo wofuin so ku le ŋkeke amɛtɔn godu, yí etrɔ gbɔngbɔnmɛnuwawa ci dagbevaku kpɔ gbeɖe o. Nɔ ega ci Mawu ɖo vaxoɔ, Yesu acuku ta nɔ Satana. (Ebre. 2:14) Kristo koɖo mɛ ciwo yí aɖu fyɔ koɖi aɖe edan lɔ jijimɛvi ciwo yí nyi Mawu ketɔnɔwo si keŋkeŋ le nyigban lɔ ji.—Enyɔ. 17:14; 20:4, 10. w22.07 16 ¶11-12
Zozangbe 6 avril
Nyi [exlɔ] koɖo amɛ ciwo yí nyi ŋununyatɔwo, yí a nyi ŋununyatɔ.—Elo. 13:20.
Jilawo, míkpedo míwo viwo nu nɔ woaɖo xlɔ nywiwo. Mawu Nyɔ lɔ nu nɔ mì gbawlɛɛ mɔ, mìwo xlɔwo atɛnŋ ana mìawanɔ enunywi alo enudɔndɔn. Ajitɔ koɖo ajinɔwo, míjeshi míwo viwo xlɔwo ɖɛa? Nyi míatɛnŋ awa asɔ kpedo míwo viwo nu nɔ woaɖo xlɔ ciwo yí lɔn Yehowaɔ? (1 Kor. 15:33) Míatɛnŋ akpedo míwo viwo nu woaɖo exlɔ nywiwo, nɔ míyɔnɔ mɛ ciwo yí ɖo kacaca nywi koɖo Yehowa yí wovawanɔ edɔ ɖewo koɖo mí le axomɛ. (Eha. 119:63) Vida ɖeka ci yí tɔ mɔ Tony nu mɔ: “Na nɔ xwe sugbɔɔ, nyɛ koɖo ashinyɛ yɔnɔ nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu vovovowo, mɛganxoxu koɖo ɖevihwɛwo can, va mìwo xomɛ. Wovaɖunɔ nu koɖo mì yí gbewanɔ sɛnsɛn xomumɛtɔ koɖo mì. Ecɛ na wovajeshi mɛ ciwo yí lɔn Yehowa yí sinkɔ koɖo jijɔ. . . . Mìwo viwo kpla nu sugbɔ so enu ci mɛ mɛ cɛwo to le agbe mɛ koɖo lé wowakɔ dɔ sɛnsinɖe le Yehowa sɛnsɛn lɔ mɛ. Enu cɛwo pleŋ kpedo mìwo viwo nu wote gogo Yehowa.” w22.05 29-30 ¶14-15
Kwɛshilagbe 7 avril
Enu ciwo pleŋ yí mí a bla le nyigban ji ɔ, wo a nyi blabla le jeŋkwi mɛ.—Mt. 18:18.
Tajinu ci yí le hamɛmɛshinshinwo shi nɔ wodo go koɖo nuvɔnwatɔ ɖe yí nyi mɔ, yewoatekpɔ asɔ gbeta nɔ asɔ koɖo ci wosɔ le jeŋkwi mɛ vɔ so nyɔ lɔ nu. Nɔ wowɛ ahan ɖe, nyɔna ci hamɛ lɔ akpɔɔ? Eyi nyi mɔ, woaɖe nuvɔnwatɔ matrɔjimɛwo si le hamɛ lɔ mɛ keŋ nɔ woŋgbevadahɛn nu le Yehowa lɛngbɔ vevi lɔwo nu o. (1 Kor. 5:6, 7, 11-13; Titu 3:10, 11) Agbekpedo nuvɔnwatɔ lɔ nu atrɔ ji mɛ keŋ nɔ Yehowa asɔ ki. (Luiki 5:32) Hamɛmɛshinshinwo donɔ gbe ɖaɖa do ta nɔ nuvɔnwatɔ lɔ yí biɔnɔ Yehowa mɔ yi le sɔ ki keŋ akpedo nu nɔ yi koɖo yɛ gblamɛ agbenyɔ. (Ʒaki 5:15) Mìasɔɛ mɔ ci hamɛmɛshinshinwo do go koɖo mɛ lɔɔ, égbe mɔ yedatrɔ ji mɛ o. Nɔ enyi ahan ɔ, woɖo aɖi ti le hamɛ lɔ mɛ. Nɔ mɛ lɔ vado jeshi mɔ enu ci yewa denyɔ o yí trɔ yi susu koɖo yi dɛn nyɔnɔnwitɔɔ, Yehowa asɔ ki. (Luiki 15:17-24) Ásɔ ki nɔ nuvɔn lɔ gbegangan ɖeeɖe can.—2 Kro. 33:9, 12, 13; 1 Tim. 1:15. w22.06 9 ¶5-6
Tɛnigbe 8 avril
Mí ɖu míwoɖekiwo ji, a nɔ̀ zaŋte. Míwo ketɔnɔ Satan dandan shigbe janŋtan ɛnɛ, yí jijiɛ amɛ a drɛn.—1 Piɛ 5:8.
Yehowa kpedo Kristotɔ sugbɔ nu le xexeɛ pleŋ mɛ yí woto cukaɖa sɛnŋsɛnŋwo mɛ yí ɖu Legba ji. (1 Piɛ 5:9) Eɔ can àtɛnŋ awa wowotɔ han. Dajinjin o, Yehowa aɖe gbe nɔ Yesu koɖo mɛ ciwo yí akpa acɛ koɖi nɔ “[woadahɛn] Satan dɔwawawo.” (1 Ʒan 3:8) Le yɛ goduɔ, “ŋɖe da ɖyi vɔnvɔn nɔ” Mawu sɛntɔ ciwo yí le nyigban ji o yí ŋɖe dagbedo jikaswi nɔ wo o. (Ezai 54:14; Mishe 4:4) Vɔ gbɔxwe hwenɔnu aɖoɔ, mìɖo aje agbla veviɖe aɖu mìwo vɔnvɔnwo ji. Mìɖo akpɔtɔ akando ji mɔ Yehowa lɔn yi sɛntɔwo yí glɔnnɔ ta nɔ wo. Nɔ mìbunɔ tamɛ kpɔ yí gbexonɔ nuxu so lé Yehowa glɔn ta nɔ yi sɛntɔwo do le blemaɔ, ana mìado ŋsɛn kankandoji cɛ. Mìatɛnŋ agbebunɔ tamɛ kpɔ so lé ekpedo mìwoŋtɔwo nu yí mìto cukaɖa sɛnŋsɛnŋwo mɛ vayi nu. To Yehowa kpekpedonu mɛɔ, mìatɛnŋ aɖu mìwo vɔnvɔnwo ji!—Eha. 34:4. w22.06 19 ¶19-20
Tanatagbe 9 avril
Ekpe lɔ . . . xo egafɔwo koɖo esufɔwo nɔ enumɛmɛ lɔ.—Dan. 2:34.
Xexeɛmɛŋsɛn ci Bibla mɔ yɛle edumɛ nɔ legbamɛmɛ ‘fɔ ciwo wosɔ ega koɖo esu wa’ kpakpa acɛ xoxoxo vɔ. Le Xexemɛhwa Ŋkɔtɔ mɛɔ, Grande Bretagne koɖo États-Unis sɔ gbe ca yí wa dɔ doju, hwehunnɔnu yí Xexeɛmɛŋsɛn cɛ ci yí nyi Anglo-Amɛliki tɔ acɛ kpakpa nɛ. Le legbamɛmɛ drɔkuku Nabukodonosɔ tɔ mɛɔ, Xexeɛmɛŋsɛn cɛ ɖo enu ciwo yí na eto akpo nɔ fyɔɖuxu ciwo yí ni doŋkɔ ni. Xexeɛmɛŋsɛn cɛ ci yí nyi Anglo-Amɛliki desɛnŋ sɔ koɖo acɛkpakpa ciwo yí doŋkɔ ni o, ɖo esu koɖo ega yí woxoca yí sɔ wɛ. Vɔ shika alo egamu yí wosɔ wa fyɔɖuxu ŋkɔtɔwo. Esu lɔ le dumɛ nɔ agbetɔwo. (Dan. 2:43) Shigbe lé mìdo jeshi le egbɛ mɛ nɛɔ, jumɛviwo kpɔnɔ ŋsɛn do acɛkpakpawo ji le akɔdadawo hwenu, wojinɔ mɔ acɛkpatɔwo le do bubu acɛ ci yí le yewo shi nu, wozɔnnɔ egufɔnfɔn zɔnlin yí gbeɖonɔ egbɛbɔbɔwo. Enu cɛwo pleŋ ɖenɔ ŋsɛn kpɔtɔ nɔ Xexeɛmɛŋsɛn lɔ yí desɛnŋ yí wanɔ enu ciwo pleŋ edro mɔ yeawa o. w22.07 4-5 ¶9-10
Zangagbe 10 avril
Anyi nuɖuɖu nyi mɔ Ma wa edro amɛ ci yí dɔ Ŋ ɖaɖa tɔ.—Ʒan 4:34.
Èsɔ ʒinʒindoshimɛ wawa ɖokɔ esɔ-esɔa? Anyɔ sugbɔ nɔ èbiɔ eoɖeki se mɔ: ‘Nyi yí taɖo ŋdewɛ hɔɖoɔ?’ (Edɔ. 8:36) Àkpɔ mɔ Yesu sɔ Edalɔ dro wawa sɔ koɖo ŋɖuɖu. Nyi yí taɖoɔ? Ŋɖuɖu wanɔ nywi nɔ mì. Yesu nya mɔ ŋɖekpokpui ci Yehowa mɔ mìwo le wa duu awa nywi nɔ mì. Yehowa deji gbeɖe mɔ mìawa enu ci yí ana mìase vevi o. Yehowa dro mɔ eo le wa ʒinʒindoshimɛa? Ɛɛ. (Edɔ. 2:38) Kando ji mɔ nɔ yewa ʒinʒindoshimɛɔ, yeakpɔ nyɔna so mɛ. Nɔ ŋɖuɖu nywi jɔnɔ ji nɔ eo ɖe, nyi yí taɖo èsɔ ʒinʒindoshimɛ ɖokɔ esɔ-esɔɔ? Èle gbesɔsɔ yí awa ʒinʒindoshimɛa? Mɛɖewo tɛnŋ nu mɔ, “Ŋdesɔ gbe yí awa ʒinʒindoshimɛ o.” Amɛɖekisɔsɔna Yehowa koɖo ʒinʒindoshimɛwawa nyi gbeta vevi ɖeka ci èɖo asɔ. Eyi taɖo eʒan mɔ woabu tamɛ kpɔ nywiɖe gbɔxwe asɔ gbeta ŋtɔ́. Eʒan gamɛ koɖo agblajeje gbɔxwe woaje yí awa ʒinʒindoshimɛ. w23.03 7 ¶18-20
Labishigbe 11 avril
Mawu nu mɔ, “eo koɖo ao vivi.” Yi gɔnmɛ nyi kpɔ mɔ amɛ kuɖeka kpaŋ. Amɛ lɔ yí nyi Kristo.—Gal. 3:16.
Ci woshi ami nɔ Yesuɔ, évatrɔ akpaxwe vevitɔ nɔ nyɔnu lɔ jijimɛvi. Ci Yesu ku yí fɔn goduɔ, Mawu ni “kanfukanfu koɖo bubu nana yí wo a nyi Yi fyɔkuku.” Égbeni “ŋsɛn pleŋ . . . le jeŋkwi mɛ koɖo le nyigban ji,” éxɔ acɛ ci asɔ “dahɛn Satan dɔwawawo.” (Ebre. 2:7; Mt. 28:18; 1 Ʒan 3:8) To akpo nɔ Yesuɔ, mɛbuwo can nyi akpaxwe ɖeka nɔ jijimɛvi lɔ. Apotru Pɔlu na mìjeshi mɛ ciwo yí nyi akpaxwe cɛ tɔ nɔ jijimɛvi lɔ, hwenu enu nɔ Ʒuifu koɖo amɛmanyiʒuifu ciwo wosɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ shi ami nɔ mɔ: “Mí nyi Kristo tɔwo. Eyi, mí nyi Abraxamu viwo. Mí xɔ Mawu shicuwo pleŋ sɔ kudo gbeɖu ci yí E ɖo nɔ Abraxamu ŋci.” (Gal. 3:28, 29) Nɔ Yehowa sɔ gbɔngbɔn kɔkɔɛ shi ami nɔ Kristotɔ ɖeɔ, évanyinɔ ɖeka le nyɔnu lɔ jijimɛvi mɛ. Eyi taɖo Yesu Kristo koɖo amɛ 144000 ciwo yí aɖu fyɔ koɖi yí nyi jijimɛvi lɔ. (Enyɔ. 14:1) Wo pleŋ bunɔ tamɛ yí gbewanɔ nu shigbe wowo Da, Yehowa Mawu nɛ. w22.07 16 ¶8-9
Xɔsuzangbe 12 avril
Anyi gbe nyɔŋ nɔŋ. Ŋdegbeji mɔ manɔ agbe o.—Job 7:16, NWT.
Mìnya mɔ cukaɖawo ava mì ji, ɖo mìle ŋkeke lɔwo vɔvɔnu. (2 Tim. 3:1) Nɔ evajɔ ahan ɔ, mìtɛnŋ gbɔjɔ alo alokɔ nu kpɔ, vevitɔ nɔ cukaɖa lɔwo va mì ji eɖekplɔɖedo alo do agbanu. Ci ele ahan can ɔ, mìaɖo ŋwi mɔ Yehowa nya enu ciwo mɛ mìtokɔ yí atɛnŋ akpedo mì nu mìato wo mɛ. Bu tamɛ kpɔ so lé Yehowa kpedo egbejinɔtɔ Job nu do. Cukaɖa sɛnŋsɛnŋwo va ji doju le hwenu kleŋ ɖe mɛ. Wonu nɔ Job mɔ wofi yi lanwo, wowu yi hwashiwo, yí ci yí gbeve wu ŋnɔwoɔ, eviɛ vevi lɔwo pleŋ ku. Enu cɛ lɔwo pleŋ jɔ do ji le ŋkeke ɖeka ji. (Job 1:13-19) Ci Job kpɔtɔ le enu ciwo yí jɔ do ji lɔ fankɔɔ, dejinjin gbɔxwe yí yiŋtɔ lé edɔ̀ vwin ɖeka ci yí na ese vevi haan. (Job 2:7) Yehowa nya enu ciwo mɛ Job tokɔ, deŋlɔbi o. Ci Yehowa lɔn Job ɔ, Éni enu ciwo yí eʒan keŋ asɔ to yi cukaɖa lɔ mɛ nywiɖe. w22.08 11 ¶8-10
Zozangbe 13 avril
Mawu dɔnnɔto nɔ amɛ ɖeshaɖe ci yí É lɔn.—Ebre. 12:6.
Hweɖewonu nɔ Yehowa dɔn eto nɔ mìɔ, etɛnŋ na mìase vevi. Mìatɛnŋ atɔ buibui mɔ ekpla lɔ desɔgbe o yí deje nɔ mì o. Ecɛ awɛ mɔ enuvevi ɖeka ato mì nu: mìdagbekpɔɛ mɔ ci Yehowa lɔn mì taɖo ena kpla mì o. (Ebre. 12:5, 11) Lɔn axɔ etodɔnnamɛ lɔ yí awa trɔtrɔ ciwo yí ʒan. Yesu gbe nyɔ nɔ apotru Piɛ le ŋmɛ nɔ apotru kpɛtɛwo zenɛniɖe. (Maki 8:33; Luiki 22:31-34) Ecɛ atɛnŋ ana ŋkpɛn awa Piɛ. Ele ahan gan, Piɛ kpɔtɔ nɔ egbeji nɔ Yesu. Élɔn yí xɔ ekpla lɔ yí kpla nu so yi fɛnwo mɛ. Eyi taɖo Yehowa cu shi nɔ Piɛ do egbejinɔnɔ yitɔ ŋci yí ɖo edɔ veviwo ni le hamɛ lɔ mɛ. (Ʒan 21:15-17; Edɔ. 10:24-33; 1 Piɛ 1:1) Nɔ mìdesɔ susu ɖo ŋkpɛn ci yí awa mì ji o keŋ lɔn xɔ etodɔnnamɛ lɔ yí wa trɔtrɔ ciwo yí ʒan ɔ, mìwoŋtɔwo koɖo mɛbuwo akpɔ nyɔnawo le mɛ. Nɔ mìwɛ ahan ɔ, Yehowa agbezan mì doji yí mìwo nɔviwo can aɖunɔ ele nɔ mì. w22.11 21-22 ¶6-7
Kwɛshilagbe 14 avril
Tɔzo [Izaki] nɔ a nyi vɔnsa.—Gɔnm. 22:2.
Abraxamu nya mɔ Yehowa dawa enumajɔmajɔ alo enu ci mɛ lɔnlɔn dele gbeɖe o. Le enyɔ ci apotru Pɔlu nu mɛɔ, Abraxamu nu le yiɖeki mɛ mɔ Yehowa asun ji afɔn ye viye lɔnlɔntɔ Izaki lɔ nɔ ye. (Ebre. 11:17-19) Nɛnɛke Yehowa ŋtɔ yí ɖo gbe mɔ Izaki anyi eda nɔ jukɔn ɖeka, vɔ Izaki deɖo evi ɖe ga ŋtɔ́ mɛ o. Abraxamu lɔn Yehowa, eyi taɖo ekando ji mɔ ye Daye awa enujɔjɔɛ. Eyi ci enu lɔ gbɔnnu ni can ɔ, xɔse dɔ yí ewa do ji. (Gɔnm. 22:1-12) Lé mìatɛnŋ asran Abraxamu doɔ? Shigbe Abraxamu nɛɔ, mìɖo akpɔtɔ akplakpla nu so Yehowa nu. Nɔ mìwɛni ahan ɔ, mìate gogui yí lɔnlɔn ci mìɖo ni asɛnkɔŋ doji. (Eha. 73:28) Mìana kpla ayexadohwɛnamɛnu mìwotɔ yí akpɔnɔ enuwo shigbe lé Mawu kpɔnɔ wo do nɛ. (Ebre. 5:14) Ecɛ awɛ mɔ nɔ mɛɖe tekpɔ mɔ yeado mì do mɛ nɔ mìawa enudɔndɔn ɔ, mìagbe. Mìdaji gbeɖe mɔ mìawa ŋɖe ci yí adɔ mìwo Da ase vevi yí adahɛn ekacaca ci yí le gblamɛ nɔ mìwo koɖo yɛ o. w22.08 28-29 ¶11-12
Tɛnigbe 15 avril
Xaxa le ji mɛ na eji gbɔjɔnɔ, vɔ enyɔ nywi na eji kpɔnɔ jijɔ.—Elo. 12:25, NWT.
Ci apotru Pɔlu koɖo Barnaba gbetrɔva Lystra, Ikonia koɖo Antiɔshi juwo mɛɔ, “wo can [hamɛmɛshinshinwo nɔ hamɛ] ɖeka ɖeka.” (Edɔ. 14:21-23) Hamɛmɛshinshin ŋtɔ́wo nyi akɔnfafa soxu nɔ nɔviwo le hwenɔnu. Ahanke hamɛmɛshinshin ciwo yí li gbɛ le nɔ mì nɛ. Hamɛmɛshinshinwo, mínɔ zanŋte yí akpenɔdo mɛ ciwo yí ʒan “eŋɛnywi” ciwo yí atɛnŋ ado ŋsɛn wo. Apotru Pɔlu ɖo ŋwi nɔ yi kpena Kristotɔwo mɔ, Yehowa yí do ŋsɛn “xɔsetɔ sugbɔtɔ lɔwo” le blema yí wotɛnŋ do ji yí to cukaɖa sɛnŋwo mɛ. (Ebre. 12:1) Pɔlu nya mɔ exolɔlɔ so mɛ ciwo yí do ji yi vɔvɔnu yí to cukaɖa hamɛhamɛwo mɛ atɛnŋ akpedo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo nu yí wowo can woagbe dɔn. Agbena woatɛnŋ asɔ susu ɖo “Mawu Agbuagbu juganmɛ” ji. (Ebre. 12:22) Ahanke egbele le egbɛ mɛ nɛ. Mi yí le mì mɛ amɔ, yedekpɔ ŋsɛn ci yehlɛnkɔ nu so lé Yehowa kpedo Ʒedeɔn, Baraki, Davidi, Samiɛli, koɖo amɛ sugbɔ buwo nu le Bibla mɛɔ?—Ebre. 11:32-35. w22.08 21-22 ¶5-6
Tanatagbe 16 avril
Wo ɖo kojo nɔ amɛ ɖeka ɖeka nɔ enu ciwo yí é wa.—Enyɔ. 20:13.
Nyiwo yí mɛ ciwo yí wofɔn so ku ‘wa’ ciwo ji woanɔ te do yí aɖo kojo nɔ woɔ? Enu ciwo wowa hwenu wole agbe sa yɔa? Oo! Ðo ŋwi mɔ wocu wowo nuvɔn xoxwiwo fɛn hwenu woku. Eyi taɖo “enu ciwo wowa” le lɛ datɛnŋ anyi enu ciwo wowa vayi hwenu wole agbe sa o. Lé wovawa nu do ekpla ci wona wo le xexe yoyu lɔ mɛ nu yí nyi enu ciwo wowa lɔwo. Egbejinɔtɔwo shigbe Nowe, Samiɛli, Davidi, koɖo Daniɛli ŋtɔkpu can ɖo akpla nu so Yesu Kristo nu yí aɖo xɔse do yi vɔnsa lɔ nu. Nɔ ŋsu cɛwo ɖo akpla nuɔ, edasɛ mɔ enu ci amɛmajɔmajɔ cɛwo akpla asugbɔ haan! Nyi yí ajɔ do mɛ ciwo yí agbe mɔnukpɔkpɔ nywi ŋtɔ́ jiɔ? Enyɔdasɛ 20:15 nu mɔ: “Nɔ̀ wo de kpɔ amɛ ɖe ŋkɔ le agbe wema lɔ mɛ ɔ, wo sɔnɔ amɛ lɔwo dannɔŋkpe do etɔsasa zo lɔ mɛ.” Woagu wo si keŋkeŋ yí wodagbekpɔ wo kpɔ o. Eyi taɖo ele veviɖe mɔ mìana nɔ mìwo ŋkɔ anɔ agbe wema lɔ mɛ yí mìawɛ nɔ akpɔtɔ anɔ mɛ tɛgbɛɛ! w22.09 19 ¶17-19
Zangagbe 17 avril
Míɖo ayexadohwɛnamɛnu mɛmi le ŋkɔ nɔ Mawu koɖo agbetɔwo.—Edɔ 24:16, NWT.
Enu ciwo mìkpla le Bibla mɛ nu yí mìkpɔnɔ do gbɔxwe yí sɔnɔ gbeta so mìwo lanmɛsɛn koɖo lé woada edɔ̀ nɔ mì do nu. (1 Tim. 3:9) Nɔ mìsɔkɔ gbetawo yí xokɔ nuxu so nu koɖo mɛbuwoɔ, anyɔ mɔ mìawa do gɔnmɛɖose ci yí le Filipitɔwo 4:5 mɛ ji. Énu mɔ: “Amɛshamɛ le nya mɔ mí nyi [enugɔnmɛsetɔwo].” Nɔ mìnyi enugɔnmɛsetɔwo yí wanɔ nu le dredrenuɔ, mìdabunɔ tamɛ kpɔ ɖoɖu so lanmɛsɛnmɛnɔnɔ mìwotɔ nu o. Mìlɔn mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo yí gbebunɔ wo, nɔ gbeta ciwo yí wosɔ gbeto akpo nɔ mìwo tɔ can. (Rɔm. 14:10-12) Mìdanasɛ nɔ Yehowa, Mɛ ci yí na agbe mì mɔ, enu ci ewa nɔ mì jeŋ nɔ mì, ci mìlenɔ bu nɔ mìwo gbe yí gbewanɔ enu ci ji mìkpe nɔ Yehowa. (Enyɔ. 4:11) Le kakacɛ mɛɔ, mìlenɔ dɔ̀ yí gbejenɔ fɔkuwo. Vɔ de enu ci mìwo Watɔ lɔ jikɔ nɔ mì sa nɛ o. Le majinjinɖe mɛɔ, ána mì agbe mavɔ ci mɛ yí eku koɖo vevisese dagbele o. (Enyɔ. 21:4) Vɔ gbɔxwe hwenɔnu aɖoɔ, anyɔ sugbɔ mɔ mìale agbe yí asɛn mìwo Da amɛlɔntɔ, Yehowa! w23.02 25 ¶17-18
Labishigbe 18 avril
Wo xɔxɔ ao fyɔju le eo shi, yí wo a ma mɛ nɔ Meditɔwo koɖo Pɛsitɔwo.—Dan. 5:28.
Yehowa dasɛ petii mɔ yeɖo acɛ do “acɛkpakpa gawo” ji. (Rɔm. 13:1) Mìakpɔ kpɔwɛ amɛtɔn. Eʒipti fyɔ Faraɔn sɔ Yehowa mɛwo wa hwashi yí gbe zenɛniɖe mɔ yedatashi wo o. Vɔ Mawu na wokpɔ vovo yí na Faraɔn ci Axu Jin lɔ mɛ yí nu shi yí ku. (Hun. 14:26-28; Eha. 136:15) Babiloni fyɔ Bɛlshasa ɖu azan ɖeka yí “fɔngu do jeŋkwimɛ Tɔhonɔ ji” yí “na kanfukanfu egacuho vojuwo, shika vojuwo” yí gbe Yehowa yɛ ɖɛ. (Dan. 5:22, 23) Vɔ Mawu bubɔ egoyitɔ ŋtɔ́. Le “ezan hunnɔ” mɛɔ, wowu Bɛlshasa yí sɔ fyɔɖuxu lɔ nɔ Mɛdi koɖo Pɛsitɔwo. (Dan. 5:30, 31) Palɛstinu fyɔ Erodi Agripa I wu apotru Ʒaki yí lé apotru Piɛ do gakpa mɛ yí ji mɔ yeawu yɛ can. Vɔ Yehowa ɖo te Erodi yí degbewa enu ci eɖo mɔ yeawa lɔ o. Yehowa “dɔdɔla ɖeka do edɔ̀ yi nu,” yí eku.—Edɔ. 12:1-5, 21-23. w22.10 15 ¶12
Xɔsuzangbe 19 avril
Naɖo to mí.—Ʒer. 29:12, NWT.
Nɔ mìhlɛnnɔ nu so lé Yehowa le bu nɔ mɛ ciwo yí nɔ gbeji ni vayi nuɔ, mìwo mɔkpɔkpɔ lɔ asɛnsɛnŋ doji. Ŋɖekpokpui ci woŋwlɛ do Mawu Nyɔ lɔ mɛɔ, “wo ŋwli yí a kpla enu mì. Wo ŋwlɛ wo nɔ mì a tɛnŋ ɖo ŋkuɖoɖo. Ŋkuɖoɖo lɔ so ʒinxododo koɖo ŋsɛn ciwo yí Enuŋwlɛŋwlɛwo na mì mɛ.” (Rɔm. 15:4) Bunɔ tamɛ kpɔ so lé Yehowa wa do egbe ciwo eɖo vayi ji nu. Mìakpɔ enu ci Mawu wa nɔ Abraxamu koɖo Sara. Wodatɛnŋ agbeji evi o, ɖo exwe le ta nɔ wo haan. Ele ahan gan, Mawu ɖo gbe nɔ wo mɔ woaji vi. (Gɔnm. 18:10) Lé Abraxamu wa nu doɔ? Bibla nu mɔ: “Abraxamu kandoji koɖo ŋkuɖoɖo mɔ ye a trɔsun tɔgbi nɔ jukɔn sugbɔ shigbe lé Mawu nwi do ɛnɛ.” (Rɔm. 4:18) Le agbetɔ nukpɔkpɔ mɛɔ, ɖewaxu degbeli nɔ Abraxamu mɔ yiatɛnŋ aji evi o, vɔ Abraxamu kando Yehowa ji mɔ yiawa do egbe ci eɖo ji. Eyi Mawu dedo ŋkpɛn ŋsu egbejinɔtɔ cɛ o. (Rɔm. 4:19-21) Exolɔlɔ cɛ hanwo kpla mì mɔ, mìatɛnŋ akando Yehowa ji gashiagamɛ mɔ awa do egbe ciwo eɖo ji. w22.10 27 ¶13-14
Zozangbe 20 avril
Míwo ŋkuviwo akpɔ míwo Nukplamɛtɔ Gangantɔ lɔ.—Ezai 30:20, NWT.
Enyɔ cɛwo vamɛ hwenu yí Ʒuifuwo trɔgbɔ so hwashigbemɛ. Yehowa dasɛ mɔ yenyi “Enukplamɛtɔ Gangantɔ” nɔ wo yí dasɛ emɔ nɔ wo yí wosun ji yí trɔ ɖo sɛnsɛn kɔkɔɛ lɔ. Jijɔ enyi nɔ mì mɔ Yehowa yí nyi mìwo Nukplamɛtɔ Gangantɔ gbɛ. Ezai nu mɔ mìle shigbe nukplavi ciwo Yehowa kplakɔ nu nɛ ci enu mɔ: “Míakpɔ míwo Nukplamɛtɔ Gangantɔ lɔ koɖo míwoŋtɔwo ŋkuviwo.” Le kpɔwɛ cɛ mɛɔ, wodre enukplamɛtɔ lɔ mɔ yɛle te le ŋkɔ nɔ yi nukplaviwo. Bubu enyi nɔ mì mɔ Yehowa kplakɔ nu mì gbɛ. Lé Yehowa kplanɔ nu mì doɔ? Ékplanɔ nu mì to yi habɔbɔ lɔ ji. Emɔdasɛnamɛ ciwo Yehowa habɔbɔ lɔ nanɔ mì yí wo mɛ kɔ jenɔŋ nɔ mì sugbɔ! Emɔdasɛnamɛ ciwo mìxɔnɔ le bɔbɔwo, wemawo, JW Televiʒiɔn® wanawo mɛ koɖo to emɔ sugbɔ buwo ji kpenɔdo mì nu yí mìdonɔ ji le tetekpɔ hwenuwo koɖo jijɔ. w22.11 10 ¶8-9
Kwɛshilagbe 21 avril
Nyi yí a va nyi jeshidu nɔ . . . xexemɛ lɔ vɔvɔɛnu ɔ?—Mt. 24:3.
Ci Yesu xokɔ nuxu so Ʒerusalɛmu koɖo gbedoxɔ lɔ gugu nu sɔ kpe nɔ “xexemɛ lɔ vɔvɔɛnu” ci mɛ mìle yɛ nuɔ, énu mɔ: “Amɛ ɖe de nya hwecinu ŋkeke hunnɔ alo ega xoxo hunnɔ a va o. Amɛagbetɔ Vi koɖo Mawu dɔdɔlawo de nya ega xoxo hunnɔ lɔ o.” Yi goduɔ, énu nɔ yi dokplɔtɔwo mɔ, wo le kpɔ ‘wowoɖekiwo ji yí ale glagla ji.’ (Maki 13:32-37) Exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ Kristotɔ Ʒuifuwo ɖo akpɔtɔ anɔ zanŋte keŋ atɛnŋ aci agbe. Yesu nu nɔ yi dokplɔtɔwo mɔ: “Gayimɛ mí a kpɔ mɔ ahwawaviwo trɔdo Ʒeruzalɛmu ɔ, mí a nya mɔ trɔntrɔn yitɔ gogo.” Eyi nɔ wokpɔɛ ahan ɔ, woɖo awa do Yesu nyɔwo ji yí “a shi yì etowo ji.” (Luiki 21:20, 21) Amɛ ciwo yí wa do amɛkanxlenyɔ cɛ ji, ci agbe hwenu Rɔmatɔwo vagu Ʒerusalɛmu. Egbɛɔ, mìle agbe le ŋkeke lɔwo vɔvɔnu. Eyi taɖo mìwo can mìɖo akpɔ mìwoɖekiwo ji yí akpɔtɔ anɔ zanŋte. w23.02 14 ¶1-2; 16 ¶3
Tɛnigbe 22 avril
Yehowa, nyɔnɔnwi Mawu lɔ.—Eha. 31:5, NWT.
Yehowa kpla yi sɛntɔwo mɔ wo le tonɔ nyɔnɔnwi yí awanɔ enujɔjɔɛ. Ecɛ na yí bubu le wo nu yí wovonɔŋ le wowoɖekiwo mɛ. (Elo. 13:5, 6) Dewa ahan nɔ eo ci èkplakpla Bibla ba? Èkpla mɔ Yehowa mɔwo nyɔnɔ nɔ amɛwo gashiagamɛ yí enyɔ nɔ eoŋtɔ can. (Eha. 77:13) Eyi taɖo èjinɔ mɔ yeawa enu ci Mawu mɔ yɛnyi enujɔjɔɛ. (Mt. 6:33) Èji mɔ yeawɛ keke amɛwo ajeshi nyɔnɔnwi lɔ yí èjinɔ mɔ yeadasɛ nɔ amɛwo mɔ, enyɔ ciwo Satana nu so Yehowa nu nyi ŋsu. Lé àtɛnŋ awɛ doɔ? Àtɛnŋ anɔ agbe ci yí adasɛ mɔ: ‘Yegbe ŋsu Satana tɔwo pleŋ yí le godu nɔ nyɔnɔnwi lɔ yí ji mɔ yeadasɛ mɔ Yehowa yí nyi acɛkpatɔ nɔ ye, yí ji mɔ yeawa enu ci Yehowa mɔ yɛnyi enujɔjɔɛ.’ Lé àwa cɛ doɔ? Do gbe ɖaɖa nɔ Yehowa yí asɔ eoɖeki jo ni. Le yi godu nawa ʒinʒindoshimɛ le amɛwo pleŋ ŋmɛ. Nyɔnɔnwi lɔ koɖo enujɔjɔɛwawa yí anyi enuvevi ciwo yí adɔ àmɔ yeawa ʒinʒindoshimɛ. w23.03 3 ¶4-5
Tanatagbe 23 avril
Míwo ji mɛ ŋgbe xa [o], yí mí ŋgbe vɔn o.—Ʒan 14:27.
Fafa ɖeka li yí xexe lɔ denya ŋɖekɛ so nu o. Eyi nyi “fafa Mawutɔ.” Wokpɔnɔ fafa cɛ nɔ wole ekacaca nywi mɛ koɖo mìwo Da ci yí le jeŋkwi mɛ. Nɔ mìɖo fafa Mawu tɔɔ, mìnɔnɔ vofamɛ. (Fili. 4:6, 7) Mìnɔnɔ ekacaca nywi mɛ koɖo mɛ ciwo yí lɔn Mawu. Eyi mìwoŋtɔwo mìnɔnɔ ekacaca nywi mɛ koɖo “Mawu fafatɔnɔ.” (1 Tɛs. 5:23) Nɔ mìjeshi mìwo Da, kannɔdo ji yí senɔ tonu niɔ, fafa Mawu tɔ atɛnŋ adɔ yí mìavoŋ le mìwoɖekiwo mɛ nɔ cukaɖa sɛnŋsɛnŋwo dɔ yí mìci enulolokpɔ mɛ can. Atɛnŋ anya wa mɔ mìakpɔ fafa Mawu tɔ nɔ mìtokɔ cukaɖawo mɛ shigbe dɔ̀bamɛ, jɔjɔmɛfɔku, ahwa alo yumɛcici mɛa? Cukaɖa ŋtɔ́wo tɛnŋ na mìavɔn. Ejɔ ji nɔ mì mɔ nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo wanɔ do enukplamu Yesu tɔ cɛ ci yí le egbɛ mawunyɔkpukpui mɛ ji. Toto Yehowa kpekpedonu mɛɔ, wotɛnŋ kpe ji yí nɔ fafa mɛ ci wotokɔ cukaɖa sɛnŋsɛnŋwo mɛ can. w22.12 16 ¶1-2
Zangagbe 24 avril
Mí wa Axwetɔ dɔ koɖo lanmɛ xɔzoxɔzo.—Rɔm. 12:11.
Mìdatɛnŋ anya enu ciwo pleŋ yí ajɔ do mì ji le agbe mɛ o. Eyi taɖo ele veviɖe mɔ, denyi sɛnsɛndɔ ciwo mìwakɔ nu yí mìakpɔ do yí amɔ mìnyi amɛ vevi nɔ Yehowa alo mìdenyi amɛ vevi ni o. Ahanke mìdeɖo asɔ sɛnsɛndɔ ciwo mìwanɔ asɔ sɔnɔ kpɔ koɖo ci mɛbuwo wakɔ o. (Gal. 6:4) Ele veviɖe mɔ mìaji enu ciwo mìawanɔ asɔ kpedo mɛbuwo nu, nɔ woakpɔtɔ asɛnkɔ Yehowa. Nɔ ènɔnɔ agbe kleŋ yí deɖunɔ efɛn gbaliwoɔ, akpedo eo nu natɛnŋ awa dɔ sugbɔ le Yehowa sɛnsɛn mɛ. Ðo tajinu hwɛhwɛ ciwo akpedo eo nu navawa do tajinu ganganwo ji le sɔ mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, nɔ èdrɔkɔ mɔ yeavanyi gbeshiagbe mɔɖetɔɔ, àtɛnŋ awanɔ kpedonu mɔɖeɖedɔ lɔ wlecishiawleci le kakacɛ mɛ. Nɔ èjikɔ mɔ yeavanyi sumɔsumɔdɔwatɔɔ, àtɛnŋ azannɔ gamɛ sugbɔ doji wu le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ. Enu ciwo yí èvanya wawa ɖɛyɛ akpedo eo nu navawa sɛnsɛndɔ buwo le ŋkɔ mɛ. Ðui mɔ yeawanɔ edɔ ɖekpokpui ci wosɔnɔ ye kakacɛ nywiɖe. w22.04 26 ¶16-17
Labishigbe 25 avril
Ŋlɔn Yehowa ɖo ése anyi gbe koɖo anyi xwadodo nɔ alɔdu.—Eha. 116:1, NWT.
Yehowa atɛnŋ akpedo mì nu mìaɖu cukaɖa ciwo mìdonɔ go le agbe mɛ ji yí akpɔtɔ asinkɔ koɖo jijɔ. Nɔ mìdo gbe ɖaɖa nɔ Yehowa so enu ɖe ci yí xakɔ mì nuɔ, enu ŋkɔtɔ ci atɛnŋ awa nɔ mì zeɖeka yí nyi mɔ, ána mì ŋsɛn ci mìʒan yí ado ji le nɔnɔmɛ lɔ mɛ. Eyi nɔ mìwo tetekpɔ lɔ devɔ kaba shigbe lé mìji do nɛɔ, mìakpɔtɔ abiɔbiɔ Yehowa mɔ yi le na mì ŋsɛn ci mìʒan yí ado ji le mɛ. Émɔ mìwo le wɛni ahan. Eze le enyɔ cɛ ciwo yí Ezai nu mɛ: “Míŋgbena gbɔngbɔn [Yehowa] o.” (Ezai 62:7, NWT) Enyɔ cɛ gɔnmɛ ɖe? Mìɖo adonɔ gbe ɖaɖa nɔ Yehowa mamimami keke ale shigbe mìdeji mɔ Yehowa le gbɔn hannɛ. Enyɔ cɛ ciwo yí Ezai nu na mìɖo ŋwi kpɔwɛ ciwo Yesu wa so gbedodoɖa nu le Luiki 11:8-10, 13 mɛ. Le nɔɔ, Yesu do ŋsɛn mì mɔ mìwo le donɔ gbe ɖaɖa yí ‘akpɔtɔ abiɔbiɔ’ gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ. Mìatɛnŋ agbefan kwi nɔ Yehowa mɔ yi le kpedo mì nu nɔ mìasɔ gbeta nywiwo. w22.11 8 ¶1; 9 ¶6-7
Xɔsuzangbe 26 avril
Mì ɖo a ɖu aya nɔ enu sugbɔ [gbɔxwe aɖo] Mawu Fyɔju lɔ mɛ.—Edɔ. 14:22.
Eɔ koɖo ao xomu atɛnŋ adradra do ɖɛ kakayɛ nɔ yumɛcici. Ŋgbemɔ yeabu enubaɖa ciwo atɛnŋ ajɔ do eo ji le esɔ mɛ kpɔ o. Ewaɖeɔ, do ŋsɛn exlɔnyinyi ci yí le eo koɖo Yehowa gblamɛ. Kpedo ao viwo nu yí wowo can awɛ ahan. Nɔ evajɔ hweɖewonu mɔ èvatɔ enu lolo kpɔɔ, nu ao jimɛnyɔwo pleŋ nɔ Mawu. (Eha. 62:7, 8) Míkan seŋ so enu ciwo taɖo míatɛnŋ akando Yehowa ji le míwo xomu mɛ. Nɔ jɔjɔmɛfɔku ɖe vajɔɔ, lé mídra do da ɖɛ yí kando Yehowa ji do yí adɔ yí míwo viwo agbe dɔn yí ale fafa mɛ. Fafa Mawu tɔ ana yí mìavoŋ le mìwoɖekiwo mɛ. (Fili. 4:6, 7) Fafa Mawu tɔ ana yí mìavoŋ le mìwoɖekiwo mɛ le dɔ̀bamɛ, jɔjɔmɛfɔkuwo koɖo yumɛcici hwenu. Yehowa zannɔ hamɛmɛshinshin edɔsɛnsinwatɔwo yí wovakpenɔdo mì nu. Yí enu nɔ mì pleŋ mɔ mìwo le kpedo mìwonɔnɔwo nu. Ci mìle fafa hwenu ɖɛyɛɔ, mìatɛnŋ adra do ɖɛ nɔ cukaɖa sɛnŋ ciwo yí avava le esɔ mɛ koɖo “xaxa gangan” ci yí gbɔgbɔ.—Mt. 24:21. w22.12 27 ¶17-18
Zozangbe 27 avril
Ŋ de va nɔ amɛjɔjɔɛwo yɔyɔ o, vɔ Ŋ va a yɔ agojetowo.—Mt. 9:13.
Nɔ mìwa nuvɔn ganganwo vayiɔ, etɛnŋ kpɔtɔ aveveɛ mì nu. Vɔ mìɖo aje agbla nɔ mìŋgbesekɔ vevi keke yí agbɔjɔ o. Mìdeɖo akpɔ do tafɛnvɔnsa lɔ nu yí ‘asɔ gbeta akpɔtɔ ale agɔ jekɔ’ gbeɖe o. (Ebre. 10:26-31) Mìatɛnŋ akando ji mɔ nɔ mìtrɔ ji mɛ nyɔnɔnwitɔ yí biɔ Yehowa koɖo hamɛmɛshinshinwo mɔ wo le kpedo mì nu yí trɔ wana mìwotɔɔ, Yehowa asɔ ke mì keŋkeŋ. (Ezai 55:7; Edɔ. 3:19) Yesu Kristo tafɛnvɔnsa lɔ sɛnŋ keke yí acu nu do mìwo gɔjejewo pleŋ, yí ana mìanɔ agbe le Paradiso mɛ. Agbenɔnɔ le hunnɔ dacikɔ nɔ mì gbeɖe o. Mìafɔn yí adodoɔ go amɛ veviwo gashiagamɛ yí aɖo edɔ nywiwo awakɔ. Ci yí gbenyɔ wu wo pleŋ ɔ, ŋkeke ɖeka duuɔ, mìajejeɛshi mìwo Da ci yí le jeŋkwi mɛ nywiɖe doji yí aseseɛ vivi nɔ enu ciwo yí enana mì. Mìdatɛnŋ akpla nu so nu vɛ gbeɖe o, ahanke enu sugbɔ li mìakpla so enu ciwo ewa nu. w22.12 13 ¶17, 19
Kwɛshilagbe 28 avril
Na dɔ yí eo koɖo nyɔlun lɔ a trɔ ketɔnɔwo.—Gɔnm. 3:15.
“Nyɔnu lɔ” datɛnŋ anyi Ɛva o. Enyɔnuɖɛ lɔ nu mɔ nyɔnu lɔ jijimɛvi “a cuku” ta nɔ edan lɔ. Edan lɔ le dumɛ nɔ gbɔngbɔnmɛnuwawa ci yí nyi Satana; eyi taɖo mɛɖe dele Ɛva jijimɛvi nuvɔnmɛwo mɛ yí atɛnŋ acuku ta ni o. Mi yí atɛnŋ agu Satanaɔ? Bibla wema kpɛtɛkpɛtɛtɔ nu mɛ ci yí nyi nyɔnu ci nyɔ Gɔnmɛjeje 3:15 xo nuxu so. (Enyɔ. 12:1, 2, 5, 10) De nyɔnu ɖe le nyigban cɛ ji nu woxokɔ nuxu so o. Éɖo wleci le yi fɔ gɔnmɛ yí gbesɔ efyɔkuku ci yí ɖo wlecivi 12 cɔn ta. Éji vi to akpo ɖeka. Eyi nyi: Mawu Fyɔɖuxu lɔ. Ci enyi jeŋkwi mɛ yí Fyɔɖuxu lɔ leɔ, nyɔnu lɔ can ɖo ale jeŋkwi mɛ. Ényi Yehowa habɔbɔ ci yí le jeŋkwi mɛ ci mɛ mawudɔla egbejinɔtɔwo le. (Gal. 4:26) Mawu Nyɔ lɔ gbekpedo mì nu mìnya mɛ ci yí nyi amɛ ŋkɔtɔ nɔ nyɔnu lɔ jijimɛvi. Jijimɛvi cɛ ɖo anyi Abraxamu jijimɛvi.—Gɔnm. 22:15-18. w22.07 15-16 ¶6-8
Tɛnigbe 29 avril
Mí xɔɛ shigbe Mawu nyɔ enyi ɛnɛ. Denyi agbetɔ ŋɛ yɔ o. Mawu ŋɛ yí enyi nyɔnɔnwitɔ.—1 Tɛs. 2:13.
Yehowa nunya ɖɔ Bibla ci ena mì mɛ. Nukplamu ciwo yí le Bibla mɛ kpenɔdo amɛwo nu nywiɖe. Etrɔnɔ agbenɔnɔ amɛwo tɔ. Hwenu yí Moizi ŋwlɛ Bibla wema ŋkɔtɔwoɔ, énu nɔ Izraɛlivi ciwo yí nyi Mawu mɛwo mɔ: “Mí ŋgbe bu mɔ enukplakpla cɛwo de nyi enu vevi o. Agbe míwotɔ yí wo nyi!” (2 Ese. 32:47) Agbe nyɔ nɔ mɛ ciwo yí wa do Enuŋwlɛŋwlɛ lɔwo ji. (Eha. 1:2, 3) Ci woŋwlɛ Mawu Nyɔ lɔ yí eli xoxoxo can ɔ, ŋsɛn gbekpɔtɔ le nu yí ena agbenɔnɔ amɛwo tɔ kpɔtɔ nyɔnyɔ doji. Gɔnmɛɖose ciwo yí le Bibla mɛ nyɔnɔ tɛgbɛɛ. Wokpedo amɛwo nu le hwenu ɖekpokpui mɛ. Nɔ mìhlɛnkɔ Wema kɔkɔɛ lɔ yí bunɔ tamɛ kpɔ so enu ci mìhlɛn nuɔ, yi Watɔ zannɔ yi gbɔngbɔn kɔkɔɛ sɛnŋ lɔ, sɔ kpenɔdo mì nu nɔ mìatɛnŋ awa do Bibla nukplamuwo ji le mìwo gbe mɛ. (Eha. 119:27; Mal. 3:16; Ebre. 4:12) Bibla lɔ Tɔ ci yí dekunɔ gbeɖe o, le gbesɔsɔ akpedo eo nu. Ecɛ adɔ yí mìajinɔ mɔ mìahlɛnnɔ Bibla lɔ gashiagamɛ! w23.02 3 ¶5-6
Tanatagbe 30 avril
Efyɔ cɛ a dɔ yí enutrɔntrɔn sugbɔ a nì.—Dan. 8:24.
Enyɔdasɛ eta 13 lɔ gbenu nɔ mì mɔ, Anglo-Amɛliki Xexeɛmɛŋsɛn ci yí nyi ta amadrɛtɔ nɔ gbemɛlan lɔ, ke yí nyi elan ci yí “mi ezo amɛve shigbe lɛngbɔ ɛnɛ, vɔ é xonɔ nuxu shigbe edan gangan ɛnɛ.” Elan wadan cɛ wanɔ “doshanu ganganwo. É gbe na yí ezo tónɔ so jeŋkwi mɛ yí a ɖyi va nyigban ji le ŋkuvi mɛ nɔ amɛwo.” (Enyɔ. 13:11-15) Enyɔdasɛ ta 16 koɖo ta 19 tɔ yɔ gbemɛlan wadan cɛ mɔ “enyɔnuɖɛtɔ ŋsukantɔ.” (Enyɔ. 16:13; 19:20) Ci Daniɛli can xokɔ nuxu so Anglo-Amɛliki Xexeɛmɛŋsɛn lɔ nuɔ, émɔ yɛadɔ yí “enutrɔntrɔn sugbɔ a nì.” (Dan. 8:19, 23, 24.) Enu cɛ pɛɛ yí jɔ le Xexemɛ Hwa Amɛvetɔ lɔ mɛ. Grande-Bretagne koɖo Amɛliki yí bɔ yí nɔ ju keŋ wa bɔnŋbu gangan amɛve ciwo yí hɛn ahwa lɔ va vɔvɔnu. Ci yí Anglo-amɛliki Xexeɛmɛŋsɛn da bɔnŋbu cɛwoɔ, ele shigbe wona “ezo” to “so jeŋkwi mɛ yí ɖyi va nyigban ji” nɛ. w22.05 10 ¶9