Mai
Zangagbe 1er mai
Eyi, ŋ kpɔ agbetɔ sugbɔ sugbɔ. Wo sugbɔ keke amɛ ɖe da tɛnŋ hlɛn wo pleŋ o. Wo so jukɔn ɖeka ɖeka mɛ, akɔta ɖeka ɖeka mɛ, eju ɖeka ɖeka mɛ, koɖo egbedodo ɖeka ɖeka mɛ.—Enyɔ. 7:9.
Ci Ʒan kpɔ mɛ ciwo yí yikɔ jeŋkwi mɛ ɖegbɔɔ, évakpɔ “agbetɔ sugbɔ sugbɔ” ɖekawo, wosugbɔ keke wodatɛnŋ ahlɛn wo o. Nyi mìnya so wo nuɔ? Wonu nɔ Ʒan mɔ: “Amɛ ciwo yí tó le efunkpekpe gangan lɔ mɛ ke. Wo nya wowo wu koɖo Lɛngbɔvi hùn. Evyɛ ɔ, awu lɔwo kɔ yí ɣe.” (Enyɔ. 7:14) Nɔ wohwlɛn “agbetɔ sugbɔ sugbɔ” lɔwo ti le efunkpekpe gangan lɔ mɛ vɔɔ, woanɔ agbe le nyigban ji lɛ yí akpɔ nyɔna sugbɔ. (Eha. 37:9-11, 27-29; Elo. 2:21, 22; Enyɔ. 7:16, 17) Nɔ jeŋkwi mɛ mɔkpɔkpɔ alo nyigban ji lɛ nɔnɔ mɔkpɔkpɔ yí le eo shi can ɖe, èkpɔkɔ eoɖeki le enyɔ ci wonu le Enyɔdasɛ wema eta 7 tɔ lɔ mɛa? Ele mɔ àtekpɔ akpɔ eoɖeki le mɛ. Anyi hwenu dojijɔnamɛ ɖeka nɔ amɛshiaminɔ lɔwo koɖo mɛ ciwo yí avanɔ agbe le nyigban ji lɛ! Mìakpɔ jijɔ manumanu ci mìsɔ gbeta mɔ mìanɔ godu nɔ Yehowa cɛkpakpa. w22.05 16 ¶6-7
Labishigbe 2 mai
Tɔhonɔ nanɔ ŋununyanya amɛ.—Elo. 2:6.
Nɔ èsɔ gbeta vevi ɖe vayiɔ, kankandoji li mɔ èdo gbe ɖaɖa yí biɔ nunya, ɖo ènya mɔ yɛakpedo ye nu. (Ʒaki 1:5) Efyɔ Salomɔ nu mɔ: “Nunya nyi enuvevitɔ.” (Elo. 4:7, NWT) De agbetɔ nunya nu yí Salomɔ xokɔ nuxu so le lɛ o. Vɔ nunya ci Yehowa Mawu nanɔ nyɔ nukɔ ele. Nunya Mawu tɔ atɛnŋ akpedo mì nu mìaɖu cukaɖa ciwo mìdokɔgo le egbɛ mɛ jia? Ɛɛ, atɛnŋ akpedo mì nu. Bibla xo nuxu so ŋsu amɛve ɖekawo nu yí amɛwo bunɔ wo, ɖo wonya ŋɖɛ haan. Nɔ mìwa do enyɔ ciwo ŋsu amɛve cɛwo nu jiɔ, mìwo can mìanya ŋɖɛ. Ŋsu ŋkɔtɔ yí nyi Salomɔ. Bibla nu mɔ “Mawu na nunya koɖo nugɔnmɛsese Salomɔ keke ewugan.” (1 Efy. 4:29, NWT) Amɛ amɛvetɔ lɔ yí nyi Yesu. Mɛɖe denɔ nyigban lɔ ji yí nya ŋɖɛ sɔ koɖi o. (Mt. 12:42) Wonu ɖɛ so Yesu nu mɔ: “Tɔhonɔ Gbɔngbɔn a le evi hunnɔ mɛ. Gbɔngbɔn lɔ a nanɔ ŋununyanya [koɖo] nugɔnmɛsese” yi.—Ezai 11:2. w22.05 20 ¶1-2
Xɔsuzangbe 3 mai
Na xo nuxu nɔ hɛnnu yoyu ɖeka so Ao . . . gannyinyi nu.—Eha. 71:18.
Mìŋgbekpɔɛ gbeɖe mɔ mìshin keke mìdatɛnŋ aɖo gbɔngbɔn mɛ tajinuwo yí awa do wo ji o. Exwe 75 yí nɔvinyɔnu ɖeka ci yí tɔ mɔ Beverley ɖo. Edɔ̀lele sɛnŋ ɖeka le nu ci yí dɔ zɔnlinzɔnzɔn gbɔnnɔnu ni. Vɔ éji veviɖe mɔ yeaɖe kunu sugbɔ le amɛyɔyɔ nɔ Eŋwiɖoɖo lɔ hwenu. Eyi taɖo, éɖo ŋɖewo koŋ mɔ yeawa. Ci Beverley wa do enu ci edrɔ mɔ yeawa le amɛyɔyɔ nɔ Eŋwiɖoɖo lɔ hwenu jiɔ, ékpɔ jijɔ haan! Egbla ciwo yí edo na mɛbuwo can ji mɔ yewoawa sugbɔ le kunuɖeɖedɔ lɔ mɛ. Edɔ ciwo mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnu shinshinwo wanɔ jenɔŋ nɔ Yehowa, nɔ wowo nɔnɔmɛwo na wodetɛnŋ gbewakɔ sugbɔ can. (Eha. 71:17) Ðo tajinu ciwo ji àtɛnŋ awa do. Tekpɔ aɖonɔ nɔnɔmɛ nywi ciwo yí ana ao nu ajɔnɔ ji nɔ Yehowa. Kpla ŋɖewo wawa ciwo yí ana natɛnŋ awa edɔ sugbɔ nɔ Yehowa koɖo yi habɔbɔ lɔ. Jinɔ ŋciwo àtɛnŋ awa asɔ kpedo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo nu. Shigbe Timɔte nɛɔ, Yehowa acu shi nɔ eo yí “amɛwo pleŋ a kpɔ mɔ ao dɔ kpɔtɔ yìkɔ ŋkɔ.”—1 Tim. 4:15. w22.04 27 ¶18-19
Zozangbe 4 mai
È jeshi Enuŋwlɛŋwlɛ Kɔkwɛwo so ao ɖevi mɛ.—2 Tim. 3:15.
Vɔ nɔ mítekpɔ nɔ míwo viwo keke vɔ yí ɖeka yɛ gbe mɔ yedasɛn Yehowa ɖe, lé míawɛɔ? Nɔ evajɔ ahan ɔ, míŋgbe mɔ yewo yí wa afɛn yí hin o. Yehowa na vovo mɛɖekamɛɖeka nɔ asɔ gbeta asin alo dasin o, míwo viwo can ɖo vovo ŋtɔ́. Míŋgbemɔ yewoje agbla gbali o, míkpɔkɔ emɔ mɔ gbeɖekaɔ, yɛagbetrɔ gbɔ. Míkpɔtɔ aɖonɔ ŋwi evi bubu labalu lɔ. (Luiki 15:11-19, 22-24) Ðayɛvi lɔ wa nudɔndɔnwo sugbɔ, vɔ le vɔvɔnuɔ, éɖo yiɖeki mɛ yí trɔ gbɔ. Ajitɔ koɖo ajinɔwo, edɔ vevi ŋtɔteŋ yí Yehowa ɖo nɔ mí ci emɔ míwo le hɛn míwo viwo nɔ woavanyi ye sɛntɔwo. (Eha. 78:4-6) Vɔ edɔ cɛ defa loo! Eyi taɖo mìkanfukɔ mí nɔ agbla ciwo pleŋ míjejeɛ yí sɔ kpekɔdo míwo viwo nu nɔ woalɔn Yehowa yí ase tonu ni. Míatɛnŋ akando ji mɔ mìwo Da amɛlɔntɔ ci yí le jeŋkwi mɛ akpɔ jijɔ do yewo nu.—Efe. 6:4. w22.05 30-31 ¶16-18
Kwɛshilagbe 5 mai
Lankpu ŋci lɔ pleŋ le caca mɛ doɖekɛ.—Efe. 4:16.
Gbɔxwe fafa koɖo nɔviwawa anɔ hamɛ lɔ mɛɔ, mɛɖekaɖeka le mì mɛ ɖo awa ci ji ekpe. Mìasɔ exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ Kristotɔwo kpɔwɛ. Enunana vovovowo yí le wo shi yí wowanɔ edɔ vovovowo. (1 Kor. 12:4, 7-11) Vɔ ecɛ dehɛn mama koɖo ehwlɛnwawa va wo mɛ o. Ewaɖeɔ, Pɔlu do ŋsɛn wowo ɖekaɖeka mɔ, wo le wa enu ci yí ʒan nɔ “Kristo lankpu a shin.” Pɔlu ŋwlɛ ɖaɖa Efezitɔwo mɔ: “Lankpu ŋci ɖeka [ɖeka] koɖo yi dɔwawa. É yí dɔ yí lankpu lɔ pleŋ shin yí sɛnŋ koɖo lɔnlɔn.” (Efe. 4:1-3, 11, 12) Mɛ ciwo yí wa do Pɔlu nyɔ cɛwo ji na yí fafa koɖo nɔviwawa ni. Ahanke yí ele le mìwo hamɛwo mɛ gbɛ nɛ. Ðui koŋ mɔ yedasɔ yeɖeki sɔnɔ kpɔ koɖo mɛbuwo o. Vɔ kpla nu so Yesu gbɔ, yí atekpɔ asran yi nɔnɔmɛwo. Kando ji mɔ Yehowa ‘denyi majɔmajɔtɔ o. Áɖo ŋwi edɔ pleŋ ciwo yí èwa.’ (Ebre. 6:10) Egbla ciwo pleŋ èdodoɔ le yi sɛnsɛn mɛ jekɔŋ ni. w22.04 14 ¶15-16
Tɛnigbe 6 mai
Kristo Yesu va xexe mɛ yí a hwlɛn agɔjetɔwo gan.—1 Tim. 1:15.
Ci mìnya mɔ de mìwo yí asɔ gbeta nɔ Yehowa asɔ nuvɔn ke mɛɖe alo dasɔ kiɔ, ejɔ ji nɔ mì keke! Vɔ ŋɖeka li yí enyi mìwoŋtɔwo yí asɔ gbeta so yɛ nu. Nyi yí nyi nu lɔɔ? Etɛnŋ jɔ mɔ mɛɖe awa nuvɔn gangan ɖe do mì vɔ le yi goduɔ, étɛnŋ ɖe kuku amɔ mìwo le sɔ ke ye. Vɔ mìasɔɛ mɔ mɛ lɔ deva ɖe kuku nɔ mì mɔ mìwo le sɔ ke ye o. Nɔ enyi ahan can ɔ, mìtɛnŋ sɔ gbeta mɔ mìasɔ ki yí mìdali do xomɛ adokɔ dɔmɛzi do nu o. Vɔ nɔ enu ci amɛ lɔ wa ve mì nu sugbɔɔ, etɛnŋ xɔ gamɛ yí ele mɔ mìado gbla gbɔxwe asɔ ki. Jutakpɔxɔ 15 septembre 1994 tɔ nu mɔ: “Nɔ èsɔ nu ke mɛɖeɔ, dedasɛ mɔ èɖe mɔ do nuvɔnwawa nu o. Kristotɔ ɖe ci yí sɔ nu ke amɛ kando Yehowa ji keŋkeŋ yí sɔ nyɔ lɔ do yi lɔmɛ mɔ yɛakpɔ gbɔ. Eyi nyi Kojoɖotɔ jɔjɔɛ le xexegbɛ lɔ mɛ, yí akpɔ enyɔ lɔ gbɔ nywiɖe do yi gamɛ.” w22.06 9 ¶6-7
Tanatagbe 7 mai
Mí nɔ̀te kpɔ Tɔhonɔ.—Eha. 27:14.
Yehowa ɖo gbe le Enyɔdasɛ wema lɔ mɛ mɔ le mìwo hwenuɔ, yeahɛn amɛwo so jukɔn, akɔta, egbedodo ɖekpokpui mɛ yí abɔ wo doju do sɛnsɛn kɔkɔɛ lɔ mɛ. Egbɛɔ, gbɛbɔbɔ vevi cɛ yí woyɔnɔ mɔ “agbetɔ sugbɔ sugbɔ” lɔwo. (Enyɔ. 7:9, 10) Ci amɛ vovovowo, ŋsuwo, nyɔnuwo, ɖeviwo ciwo yí so afi vovovowo yí le gbɛbɔbɔ cɛ mɛ can ɔ, wonyi xomu ɖeka ci yí le fafa mɛ. (Eha. 133:1; Ʒan 10:16) Wonɔnɔ gbesɔsɔ gashiagamɛ yí nunɔ wowo mɔkpɔkpɔ ci yí nyi mɔ, xexe nywi ɖeka gbɔgbɔ nɔ mɛɖekpokpui ci yí alɔn aɖo to wo. (Mt. 28:19, 20; Enyɔ. 14:6, 7; 22:17) Nɔ agbetɔ sugbɔsugbɔ lɔwo mɛ yí èleɔ, kankandoji li mɔ èkpɔkɔ emɔ nɔ enunywiwo le esɔ mɛ, yí emɔkpɔkpɔ cɛ nyi enuvevi ɖeka nɔ eo. Legba deji mɔ eɔ le kpɔkɔ emɔ nɔ esɔ mɛ nywi o. Éji mɔ eɔ le bui mɔ Yehowa dejikɔ awa do yi gbeɖuwo ji hɛnnɛ o. Nɔ Satana wɛ keke yí mìbu emɔkpɔkpɔɔ, lanmɛ agble nɔ mì yí mìatɛnŋ ami Yehowa sɛnsɛn ŋtɔkpu. w22.06 20-21 ¶2-3
Zangagbe 8 mai
Mì xɔ ŋkuɖoɖo lɔ. Ŋkuɖoɖo lɔ le shigbe gaka lodo ci wo sɔ lenɔ tɔjihun ɖashi le etɔ ji ɛnɛ. É sɛnŋ yí hɛn mìwo kla ɖashi sɛnsinɖe.—Ebre. 6:19.
Mìwo mɔkpɔkpɔ sɛnŋ lɔ kpenɔdo mì nu yí mìtonɔ cukaɖa ciwo yí le shigbe jihɔntwi sɛnŋsɛnŋwo mɛ, ɖo mìkando ji mɔ fafa hwenu ava sabaaɖe yɛ. Ðo ŋwi mɔ Yesu kanxle mì mɔ woaci yumɛ nɔ mì. (Ʒan 15:20) Eyi taɖo tamɛbubukpɔ so egbe ciwo yí Yehowa ɖo nɔ mì so esɔ mɛ nu kpenɔdo mì nu yí mìkpɔtɔ sinni. Bu tamɛ kpɔ so lé mɔkpɔkpɔ kpedo Yesu nu yí ekpɔtɔ nɔ gbeji ci enya mɔ woado vevisese nɔ ye yí awu ye can. Le Pantekoti xwe 33 K.H. jiɔ, apotru Piɛ yɔ enyɔ so enyɔnuɖɛ ci yí le Ehajiji Wema mɛ ci yí dre lé Yesu voŋ le yiɖeki mɛ yí ɖo kankandoji do. Émɔ: “Anyi lankpu a le ŋkuɖoɖomɛ, ɖo da tashi Anyi se [alo ekla] le ekudi o. Da tashi Ao Mɛ Kɔkwɛ cɔ a nyinyɔ le yɔdumɛ o. . . . È gogo Ŋ, yí ejijɔ Ŋ sugbɔ.” (Edɔ. 2:25-28; Eha. 16:8-11) Yesu kando ji keŋkeŋ mɔ, Mawu afɔn ye yí yeagbevanɔ ju koɖo ye Daye le jeŋkwi mɛ.—Ebre. 12:2, 3. w22.10 25 ¶4-5
Labishigbe 9 mai
Mìwo keŋkeŋ wanɔ afɛn le emɔ sugbɔtɔwo ji.—Ʒaki 3:2.
Gbeɖekaɔ, apotru amɛve Ʒaki koɖo Ʒan, to wowo nɔ ji yí biɔ Yesu mɔ yɛ le na texwe gangan ɖeka yewo le Fyɔɖuxu lɔ mɛ. (Mt. 20:20, 21) Enu ci wowa dasɛ mɔ wonyi egoyitɔwo yí kpɔɛ mɔ yewonyɔ wu mɛkpɛtɛwo. (Elo. 16:18) Denyi Ʒaki koɖo Ʒan ɖekɛwo yí ɖo adɛn dɔndɔn ŋtɔ́wo hwenɔnu o. Kpɔ lé apotru kpɛtɛwo wa nu do ɖa: “Dɔkplavi amɛ́wo kpɛtɛ lɔwo se enyɔ lɔ. Dɔmɛ ve wo [do wowo nɔvi amɛve lɔwo nu].” (Mt. 20:24) Mìatɛnŋ akpɔɛ le susu mɛ mɔ nyɔ cɛ tɛnŋ dɔ yí Ʒaki, Ʒan koɖo apotru kpɛtɛ lɔwo hwlɛn aɖe le wowonɔnɔwo mɛ. Lé Yesu kpɔ nyɔ lɔ gbɔ doɔ? Dedo dɔmɛzi do wo o. Denu mɔ yeayi ji apotru bu ciwo yí nyɔ wu wo, mɛ ciwo yí asɔ wowoɖekiwo hwenɔ yí alɔnnɔ wowonɔnɔwo gashiagamɛ o. Vɔ Yesu sɔ jigbɔnɖɛ xo nuxu nɔ wo, ɖo énya mɔ wojijiɛ mɔ yewoawa enunywi. (Matie 20:25-28) Yesu kpɔtɔ sɔ lɔnlɔn wa nu ɖaɖa wo gbɔ. w23.03 28-29 ¶10-13
Xɔsuzangbe 10 mai
Anyi vi, nya ŋunu. Wana cɛ a do jijɔkpɔkpɔ lanmɛ nɔ ŋ. Eyi, na le gbesɔsɔ yí a na ɖoŋci amɛ ɖekpokpui ci yí nu enyɔ so ŋ nu.—Elo. 27:11.
Èwa enu sugbɔ vayi. Èkpla Bibla lɔ koɖo vevidodonu, taŋfuin na nɔ exwe sugbɔ. Eyi ci èkplakɔ Bibla lɔɔ, èɖo kando ji mɔ, Mawu Nyɔ yí Bibla lɔ nyi. Vɔ ci yí gbewu hunnɔɔ, èvajeshi Mɛ ci gbɔ yí wema kɔkɔɛ lɔ so yí gbeluin. Lɔnlɔn ci èɖo nɔ Yehowa vasɛnŋ keke èsɔ eoɖeki jo ni yí wa ʒinʒindoshimɛ. Enunywi ŋtɔteŋ yí enyi èwa! Kankandoji li mɔ, èto cukaɖa sugbɔ ciwo yí do ao xɔse kpɔ mɛ, vɔ yí èwa ŋkɔyiyi keke wa ʒinʒindoshimɛ. Ci èshinkɔ le gbɔngbɔn mɛɔ, àgbedo go cukaɖa buwo. Satana aji mɔ yeawɛ keke nɔ nami Yehowa lɔnlɔn yí aso gbeɖi ɖɛ ŋtɔkpu. (Efe. 4:14) Vɔ deɖo alɔn nɔ ŋtɔ́ ajɔ do eo ji o. Nyi yí atɛnŋ akpedo eo nu nakpɔtɔ anɔ gbeji nɔ Yehowa yí awa do egbe ci èɖo ni jiɔ? Èɖo akpɔtɔ ayikɔ ŋkɔ keŋ atrɔ Kristotɔ ci yí shin le gbɔngbɔn mɛ.—Ebre. 6:1. w22.08 2 ¶1-2
Zozangbe 11 mai
Mí ɖo a na bubu míwo nɔ̀ koɖo míwo da. Tɔhonɔ míwo Mawu dɔ mí mɔ míwo le wa ahan. Nɔ́ mí kplɔ ese lɔ do ɔ, mí a dɔnji, yí enuwo pleŋ a zɔn nɔ mí.—2Ese. 5:16.
Ele mɔ xomu lɔ mɛ tɔ ɖekaɖeka anya mɔ, denyi enu ciwo pleŋ yí jɔjɔ le xomu lɔ mɛ yí mɛbuwo ase o. Le kpɔwɛ mɛ, nɔvinyɔnu ɖe tɛnŋ ɖo adɛn ɖe ci yí dejɔnɔ ji nɔ asuɔ o. Ecɛyɛ ɖe, ámɔ yeanui nɔ mɛbuwo keŋ asɔ do ŋkpɛn ashiɛ le amɛwo mɛa? Dalɔn awɛ ahan gbeɖe o! Ci elɔn ashiɛɔ, daji gbeɖe mɔ yeawa ŋɖe ci yí ado vevisese ni o. (Efe. 5:33) Eʒan mɔ woado bubu ɖeviwo can nu. Ele mɔ ajitɔ koɖo ajinɔwo ɖo aɖonɔ ŋwi enyɔ cɛ. Wodanunɔ afɛn ciwo wowo viwo wa le amɛwo mɛ keŋ asɔ do ŋkpɛn wo o. (Kol. 3:21) Ele mɔ ɖeviwo can danunɔ xomu lɔ mɛ nyɔwo le dogbaji o, ecɛ atɛnŋ aɖe wowo xomu lɔ mɛ tɔwo kpɔtɔ le amɛwo mɛ. Nɔ xomu lɔ mɛ tɔ ɖekaɖeka wa yi kpaxwe yí dekakanɔ xomu lɔ mɛ nyɔwo nɔ mɛbuwoɔ, adɔ yí lɔnlɔn koɖo ejunɔnɔ anɔ xomu lɔ mɛ. w22.09 10 ¶9
Kwɛshilagbe 12 mai
Job, ɖo to ase; nɔ te keŋ abu tamɛ kpɔ.—Job 37:14, NWT.
Yehowa xo nuxu nɔ Job yí ɖo ŋwi Yi nunya mavɔmavɔ lɔ ni. Égbenu lé esɔ lɔnlɔn lenɔ bu nɔ enu ciwo ewa do agbeɛ mɛ ni. Éxo nuxu so elan gangan sugbɔ nu nɔ Job. (Job 38:1, 2; 39:9, 13, 19, 27; 40:15; 41:1, 2) Yehowa gbezan egbejinɔtɔ Eliwu yí edo ŋsɛn Job yí gbefa akɔn ni. Eliwu na kankandoji yi mɔ, tɛgbɛɛ yí Yehowa cunɔ shi nɔ Yi sɛntɔ ciwo yí donɔ ji le cukaɖawo mɛ. Yehowa gbena yí Eliwu sɔ lɔnlɔn nu enukplamunyɔ ɖewo nɔ Job. Eliwu kpedo Job nu nɔ ami susu sɔsɔ ɖo yiɖeki ji sugbɔ, ci eɖo ŋwi ni mɔ mìdenyi ŋɖe sɔ koɖo Yehowa xexegbɛ lɔ Watɔ o. Yehowa gbedɔ edɔ ɖeka Job, ádo gbe ɖaɖa do ta nɔ yi xlɔ ciwo yí wa afɛn wa nu. (Job 42:8-10) Lé Yehowa kpenɔdo mì nu do le egbɛ mɛ nɔ mìdo go cukaɖawoɔ? Yehowa dexonɔ nuxu nɔ mì tiin shigbe lé exo nuxu nɔ Job nɛ o, vɔ éxonɔ nuxu nɔ mì to yi Nyɔ Bibla ji.—Rɔm. 15:4. w22.08 11 ¶10-11
Tɛnigbe 13 mai
Nɔ́ elan ɖuɖu alo vɛn nunu a dɔ yí míwo nɔvi a je agɔjeje mɛ ɔ, é nyɔ wu mɔ mí a tashi enu lɔwo zanzan.—Rɔm. 14:21.
Kristotɔ Ʒuifuwo koɖo Amɛmanyiʒuifuwo yí le hamɛ ci yí le Rɔma jugan mɛ. Ci woɖe Moizi Se lɔ siɔ, wodegbedo se nɔ Kristotɔwo mɔ, woaɖu ŋɖekatɔwo yí wodeɖo aɖu ɖekatɔwo o. (Maki 7:19) So hwenɔnuɔ, Kristotɔ Ʒuifu ɖewo vo yí tɔ enu ci yí dro wo ɖuɖu. Vɔ Kristotɔ Ʒuifu buwo kpɔɛ mɔ denyɔ mɔ yewoawɛ ahan o. Ecɛ dɔ yí mama va hamɛ lɔ mɛ. Apotru Pɔlu dasɛ enu ci yí taɖo ele mɔ woakpɔtɔ anɔ fafa mɛ. Pɔlu nu ahan yí sɔ kpedo yi kpena xɔsetɔwo nu nɔ woakpɔɛ mɔ, enyɔhwlɛnhwlɛn ŋtɔ́wo dawa nywi nɔ mɛɖekaɖeka le wo mɛ alo hamɛ lɔ pleŋ o. (Rɔm. 14:19-21) Gbesɔ kpe niɔ, Pɔlu can le gbesɔsɔ yí trɔ yi nuwanawo keŋ nɔ ŋgbedo fɔbli mɛbuwo o. (1 Kor. 9:19-22) Ahanke nɔ mìle gbesɔsɔ yí tanɔshi mìwoŋtɔwo susuwoɔ, mìana fafa anɔ hamɛ lɔ mɛ yí agbedo ŋsɛn mɛbuwo. w22.08 22 ¶7
Tanatagbe 14 mai
Tɔhonɔ lɔn amɛ ciwo yí je agbla yí wa enu nywi.—Elo. 15:9.
Nɔ mìteteɛkpɔ mɔ mìawa do tajinu ɖe ji le Yehowa sɛnsɛn mɛɔ, mìdonɔ gbla veviɖe keŋ awa do ji. Ahanke ele, nɔ mìdodoɔ gbla mɔ mìawa enujɔjɔɛ nɛ. Yehowa agbɔn ji ɖɛ nɔ mì yí akpedo mì nu mìawa ŋkɔyiyi yí awakɔ enunywi doji. (Eha. 84:5, 7) Yehowa ɖonɔ ŋwi nɔ mì koɖo lɔnlɔn mɔ ci yemɔ mìwo le wa enujɔjɔɛɔ, de agban enyi yí akpɛn mì o. (1 Ʒan 5:3) Vɔ aglɔn ta nɔ mì yɔ, yí mìʒan etaglɔnnamɛ ŋtɔ́ ŋkeke ɖeka duu. Èɖo ŋwi gbɔngbɔn mɛ hwawanu ciwo nu apotru Pɔlu xo nuxu soa? (Efe. 6:14-18) Akpaxwe ci yí glɔnnɔ eta nɔ eji sɔja lɔ tɔɔ? “Jɔjɔɛnyinyi kɔntakpoxɔnu” yɔ, eyi le dumɛ nɔ Yehowa se jɔjɔɛwo. Shigbe lé akɔntakpoxɔnu glɔnnɔ eta nɔ eji nɛɔ, ahanke Yehowa se jɔjɔɛwo can aglɔn ta nɔ ao kpɔwɛ ji lɔ nɛ; eyi nyi mɛ ci ènyi le xomɛ. Eyi taɖo ele veviɖe mɔ jɔjɔɛnyinyi kɔntakpoxɔnu ɖo anɔ ao gbɔngbɔn mɛ hwawanuwo mɛ.—Elo. 4:23. w22.08 29 ¶13-14
Zangagbe 15 mai
Mìwo Mawu nyɔ yɛ ani tɛgbɛɛ.—Ezai 40:8, NWT.
So exwe kotokun nɛniɖe keɔ, Mawu Nyɔ lɔ na nukplamu nywiwo ŋsu koɖo nyɔnu egbejinɔtɔwo. Lé ecɛ tɛnŋ nyi ahan doɔ? Yehowa wɛ keke yí amɛwo trɔ yí ŋwlɛ Enuŋwlɛŋwlɛ kɔkɔɛ lɔwo do nubuwo ji. Mɛ ciwo yí kpɔ enu lɔwo yí trɔ yí ŋwlɛ nyi nuvɔnmɛwo, ganŋgan wotekpɔ yí nɔ zanŋte do enu lɔwo nu nywiɖe. Le kpɔwɛ mɛ, wemanyatɔ ɖeka xo nuxu so Ebre Nuŋwlɛŋwlɛ lɔwo nu yí mɔ: “Mìatɛnŋ anu koɖo kankandoji mɔ, hwenu xoxui wema bu ɖe deli, ci wotrɔ yí ŋwlɛ yí esɔgbe ahan o.” Eyi taɖo mìatɛnŋ akando ji mɔ, nyɔ ciwo mìhlɛnkɔ le Bibla mɛ gbɛ, sɔgbe koɖo nyɔ ciwo yí yi Watɔ Yehowa nu. Yehowa gbɔ yí “enunana nywiwo pleŋ koɖo enunana kpɛnkpinwo pleŋ so.” (Ʒaki 1:17) Bibla le enunana vevi ciwo Yehowa na mì mɛ. Nɔ mɛɖe na ŋɖe mìɔ, edasɛ mɔ mɛ lɔ jeshi mì ɖɛ nywiɖe yí gbenya mìwo ʒanwo. Ahanke enyi le Bibla kpaxwe can nɛ. Mìkplanɔ enu sugbɔ so Yehowa nu nɔ mìhlɛnhlɛn Bibla ci ena mì. Mìvakpɔɛni mɔ éjeshi mì ɖɛ nywiɖe yí gbenya mìwo ʒanwo. w23.02 2-3 ¶3-4
Labishigbe 16 mai
Wo a ɖɔ koɖo ŋununyanya so Tɔhonɔ nu.—Ezai 11:9.
Gbecigbe woatɔ amɛwo fɔnfɔn so ku le Exwe Kotokun ɖeka Cɛkpakpa Kristo tɔ hwenuɔ, eji ajɔ mì gbenɔgbe haan! Mɛ ciwo pleŋ amɛ vevi ku nɔ jijiɛ veviɖe mɔ yewoagbekpɔ wo ke. Ahan yí Yehowa can jijiɛ veviɖe mɔ yeagbekpɔ wo nɛ. (Job 14:15) Kpɔ lé eji ajɔ mɛshiamɛ le nyigban ji, ci akpɔ yi mɛ vevi yí efɔn so eku ɖa! Woŋwlɛ “amɛnywi” alo amɛjɔjɔɛwo ŋkɔwo do agbe wema lɔ mɛ yí woafɔn wo “nɔ̀ agbe.” (Edɔ. 24:15; Ʒan 5:29) Le Harmagedɔn hwa lɔ goduɔ, taŋfuin dajinjin gbɔxwe woafɔn sugbɔtɔ le mìwo mɛ vevi ciwo yí ku mɛ o. Gbesɔ kpe niɔ, woafɔn “amɛvɔn” alo amɛmajɔmajɔwo, mɛ ciwo yí detɛnŋ jeshi Yehowa alo yí sin hwenu wole agbe sa o. ‘Woafɔn wo nɔ kojoɖoɖo.’ Eʒan mɔ woakpla nu mɛ ciwo pleŋ woafɔn so ku. (Ezai 26:9; 61:11) Eyi taɖo woɖo awa toto do enukplakpla amɛwo dɔ gangantɔ ci wodewa le agbetɔwo xolɔlɔ mɛ kpɔ o.—Ezai 11: 10. w22.09 20 ¶1-2
Xɔsuzangbe 17 mai
Daniɛli Mawu nyi Mawu agbu agbu.—Dan. 6:26.
Yehowa dasɛ mɔ yeɖo acɛ do acɛkpatɔwo gbɛbɔbɔwo ji. Éwa ahwa do nu nɔ Izraɛliviwo yí na wokpe ji yí xɔ texwe sugbɔ le Gbeɖu Nyigban lɔ ji. (Ʒoz. 11:4-6, 20; 12:1, 7, 24) Yehowa dasɛ yi zenɛniɖe mɔ eye yí nyi Acɛkpatɔ Gangantɔ lɔ. Hwenu ci yí Babiloni Fyɔ Nabukodonosɔ ‘gangan yiɖeki yí mɔ yeɖo ŋsɛn yí gangan,’ vɔ yí desɔ yiɖeki hwe yí nya mɔ Yehowa ɖekɛ yí nyi Mɛ ci woakanfuɔ, Mawu dwi suku. Ci Nabukodonosɔ vaɖo yiɖeki mɛ yí vale nywiɖeɔ, éna “kanfukanfu Mawu Ejiɖaatɔ” yí nya mɔ “[Yehowa] kpacɛ keke sɔyì mavɔ mavɔ.” Énu kpi mɔ: “Amɛ ɖe da tɛnŋ ɖote Yi lɔ̀ ŋsɛntɔnɔ o!” (Dan. 4:30, 33-35) Ehakpatɔ lɔ nu mɔ: “Amɛ ciwo yí sɔ Tɔhonɔ sɔ ɖo wowo Mawu ɔ, wo cushi nɔ wo sugbɔ. Nyi yí taɖo ɔ? Ðo ɔ, Tɔhonɔ can wo nɔ wo a nyi Yiŋtɔ mɛ veviwo.” (Eha. 33:12) Susu nywi ɖeka ci yí taɖo mìɖo akpɔtɔ anɔ gbeji nɔ Yehowa nɛ! w22.10 15-16 ¶13-15
Zozangbe 18 mai
Wo tɛnŋ doji do Ao nyɔwo pleŋ nu.—Eha. 119:160.
Bibla nyɔnuɖɛ ciwo yí vamɛ vayi do ŋsɛn kankandoji ci mìɖo mɔ egbe ciwo Mawu ɖo kudo esɔ mɛ nu avamɛ. Ehakpatɔ ɖeka do egbe ɖaɖa nɔ Yehowa mɔ: “Ŋ . . . le tekpɔ Eo nɔ Nà hwlɛn ŋ gan. Vɔ, ŋ doji do enyɔ ci yí È nu ji.” (Eha. 119:81) Ahan ewanɔ nɔ mìwo can nɛ. Yehowa sɔ “emɔkpɔkpɔ koɖo esɔ mɛ nywi” ɖo ŋkɔ nɔ mì xomɛvutɔ. (Ʒer. 29:11, NWT) Denyi agbetɔwo gblajeje yí adɔ yí esɔ mɛ anyɔ nɔ mì o, vɔ egbe ciwo Yehowa ɖo yí dɔ mìkpɔkɔ emɔ nɔ esɔ mɛ nywi. Mína nɔ mìayi ji akplakpla Bibla mɛ nyɔnuɖɛwo nywiɖe keŋ nɔ kankandoji ci mìɖo do Mawu Nyɔ lɔ nu akpɔtɔ asɛnsɛnŋ doji. Enubu ci yí dɔ mìatɛnŋ agbekando Bibla ji yí nyi mɔ, nɔ amɛwo wa do nukplamu yitɔ jiɔ, nyɔnawo tonɔ le mɛ. (Eha. 119:66, 138) Le kpɔwɛ mɛ, asu koɖo ashi ciwo ji mɔ yewoagbe nɔnɔ vale jijɔ mɛ yɛ, ɖo wowa do Bibla nukplamuwo ji. Ejɔnɔ ji nɔ wowo viwo mɔ wohɛnkɔ yewo le Kristotɔwo xomu mɛ, yí yewo da koɖo yewo nɔwo leleɛ bu nɔ yewo yí gbelɔn yewo.—Efe. 5:22-29. w23.01 5 ¶12-13
Kwɛshilagbe 19 mai
Mí ɖo a le jijɔ kpɔkpɔmɛ le míwo ŋkuɖoɖo mɛ.—Rɔm. 12:12.
Bunɔ tamɛ kpɔ so enu ci Yehowa wa nɔ eoŋtɔ nu. Bu tamɛ kpɔ so nyɔna ci eoŋtɔ èkpɔ ci egbe ciwo yí le Mawu Nyɔ lɔ mɛ vamɛ nu. Le kpɔwɛ mɛ, Yesu ɖo gbe mɔ ye Daye ana eo enuvevitɔwo le agbe mɛ. (Mt. 6:32, 33) Yesu na kankandoji eo mɔ Yehowa ana eo gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ nɔ èbiɛ. (Lk. 11:13) Yehowa wa do gbeɖu ŋtɔ́wo ji nɔ eo. Ètɛnŋ gbebu tamɛ kpɔ so gbeɖu bu ciwo ji Yehowa wa do nɔ eo. Le kpɔwɛ mɛ, éɖo gbe mɔ yeasɔ ao nuvɔnwo ke eo, afa kɔn nɔ eo yí ana eo gbɔngbɔnmɛŋɖuɖu. (Mt. 6:14; 24:45; 2 Kor. 1:3) Nɔ èbukɔ tamɛ kpɔ so enu ci Mawu wa nɔ eo vayi nuɔ, kandoji ci èɖo do nu mɔ yiawa do egbe ciwo yí eɖo kudo ao sɔ mɛ nu asɛnsɛnŋ doji. Mìkando ji mɔ Yehowa awa do egbe ciwo eɖo ji. Ehakpatɔ lɔ ŋwlɛ mɔ: ‘Amɛ ciwo yí kpɔkɔ emɔ nɔ Tɔhonɔ wowo Mawu le jijɔkpɔkpɔ mɛ. Ényi mɛ ci yí nɔnɔ gbeji gashiagamɛ.’—Eha. 146:5, 6. w22.10 27 ¶15; 28 ¶17
Tɛnigbe 20 mai
Tɔhonɔ kɔ do mí ji.—Ezai 60:2.
Enyɔnuɖɛ ci yí kudo lé woatrɔ aɖo sɛnsɛn kɔkɔɛ lɔ do kan mìwo can gbɛa? Ɛɛ. Lé ekan mì doɔ? So exwe 1919 mɛɔ, amɛ miliɔn nɛniɖe vo yí wodegbenyi hwashi nɔ Babiloni Gangan lɔ, ci yí nyi xexeɛ mɛ ŋsusɛnsɛnhawo o. Wokplɔ wo yi texwe ci yí nyɔ wu Izraɛliviwo Gbeɖu Nyigban lɔ ji. Wokplɔ wo yi gbɔngbɔn mɛ paradiso mɛ. (Ezai 51:3; 66:8) So exwe 1919 mɛɔ, amɛshiaminɔwo sekɔ vivi nɔ gbɔngbɔn mɛ paradiso ci mɛ wole. Ci hwenuwo vayikɔɔ, mɛ ciwo yí ɖokɔ ŋkuvi mɔ yewoavanɔ agbe le nyigban ji, ciwo yí nyi “lɛngbɔ bu” mɛ tɔwo can va gbɔngbɔn mɛ paradiso lɔ mɛ yí sekɔ vivi nɔ Yehowa shicu sugbɔwo. (Ʒan 10:16; Ezai 25:6; 65:13) Gbɔngbɔn mɛ paradiso ci mɛ wole le nyigban lɔ pleŋ ji. Egbɛɔ, nɔ mìle fiɖekpokpui nɔ nyigban lɔ can ɔ, mìatɛnŋ anɔ gbɔngbɔn mɛ paradiso lɔ mɛ nɔ mìwakɔ sɛnsɛn adodwi lɔ nywiɖe. w22.11 11-12 ¶12-15
Tanatagbe 21 mai
Tɔhonɔ, È nyi Tɔhonɔ ci yí le agbe keke sɔyi mavɔ mavɔ! È nyi anyi Mawu kɔkwɛtɔ ci yí de kunɔ gbeɖe o!—Xab. 1:12.
Yehowa le agbe “keke sɔyì mavɔ mavɔ.” Egbɔnnɔnu nɔ eo mɔ àse enyɔ cɛ mɛa? (Ezai 40:28) Egbɔnnɔnu nɔ amɛ sugbɔtɔ mɔ woamɔŋje enyɔ cɛ mɛ. Eliwu nu so Mawu nu mɔ: “Mìdatɛnŋ ase gɔnmɛ nɔ hlɛnhlɛnmɛ nɔ yi xwewo o.” (Job 36:26, NWT) Vɔ de ci mìdatɛnŋ ase gɔnmɛ nɔ enu ɖe taɖo mìamɔ enu lɔ deli nyɔnɔnwitɔ o. Le kpɔwɛ mɛ, ci mìdese lé kulan wanɔ dɔ do mɛ vɛ keŋkeŋ ɖe, eyi taɖo mìamɔ kulan delia? Oo, mìatɛnŋ anu ahan go. Ahanke, mìwo agbetɔwo can ɔ, mìdatɛnŋ ase lé enyi do yí Yehowa li yí ani keke asɔyi mavɔmavɔ gɔnmɛ vɛ keŋkeŋ o. Vɔ kpɔ dedasɛ mɔ Mawu dele agbe tɛgbɛɛ o. Nyɔnɔnwi ci yí kuso Enuwowatɔ lɔ nu denɔ ete do enu ci gɔnmɛ mìatɛnŋ ase alo enu ci gɔnmɛ mìdatɛnŋ ase ji o. (Rɔm. 11:33-36) Éli xoxoxo doŋkɔ nɔ xexegbɛ lɔ pleŋ, wleci koɖo wleciviwo can. Eyi éli xoxoxo gbɔxwe yí “vakeke jeŋkwiwo mɛ.”—Ʒer. 51:15, NWT. w22.12 2-3 ¶3-4
Zangagbe 22 mai
Na nɔ [anyi gbedoɖa] á le shigbe linfin jezo nunana ɛnɛ.—Eha. 141:2.
Hweɖowonuɔ, wotɛnŋ mɔ mìwo le nɔ ŋkɔ nɔ mɛbuwo le gbedodoɖa mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, nɔ nɔvinyɔnu ɖe kplɔ nɔvinyɔnu bu yi yi Bibla nukplavi ɖe gbɔɔ, étɛnŋ biɛ mɔ yɛ le nɔ ŋkɔ nɔ yewo le gbedodoɖa mɛ. Taŋfuin nɔvinyɔnu cɛ dejeshi nukplavi lɔ nywiɖe o, eyi taɖo étɛnŋ ji mɔ yeavado gbe ɖaɖa le vɔvɔnu nɔ enukplakpla lɔ. Hwehunnɔnuɔ, etɛnŋ le fafaɖe ni mɔ axo nuxu so nukplavi lɔ ʒanwo nu le gbedodoɖa lɔ mɛ. Wotɛnŋ nu nɔ nɔviŋsu ɖe mɔ, yɛado gbe ɖaɖa le kunuɖegbe bɔbɔ alo le hamɛ bɔbɔ ɖe mɛ. Enu ci yí taɖo wova bɔbɔ cɛwo ɖo anɔ susu mɛ nɔ nɔviŋsu lɔ. Denyi gbedoɖa cɛwo ji woato yí akpla nu hamɛ lɔ alo awa nunɔwoasewo o. Minici amatɔn yí woɖo ɖɛ nɔ ehajiji koɖo egbedodoɖa le hamɛ bɔbɔwo mɛ, eyi taɖo nɔviŋsu ci yí ado gbe ɖaɖa, vevitɔ le tɔtɔmɛ nɔ bɔbɔwo deɖo axo “nuxu sugbɔ” o.—Mt. 6:7. w22.07 24 ¶17-18
Labishigbe 23 mai
Mí a se enyɔ so ahwa ciwo yí jɔjɔ nu, yí mí a gbe se exolɔlɔwo so ahwa ciwo yí tɔ́ jɔjɔ nu. Vɔ, mí ŋgbe vɔn o. Enu cɛwo ɖogbe a jɔ keŋ gbɔxwe xexe lɔ a yì vɔvɔnu.—Mt. 24:6.
Yesu nu ɖɛ mɔ le ŋkeke kpɛtɛkpɛtɛwo mɛɔ, dɔ̀lele ganganwo, dɔ̀bamɛ ciwo yí akaka do xexeɛ pleŋpleŋ mɛ ‘ava texwe-texwewo.’ (Luiki 21:11) Lé enyɔ cɛ nyanya adɔ mìakpɔ fafa doɔ? Dekpacanɔ mì nɔ dɔ̀bamɛ cɛwo to o. Mìdo jeshi mɔ enu ciwo Yesu mɔ woajɔ nɛ yí jɔkɔ nɛ. Eyi taɖo mìɖo awa do emɔdasɛnamɛ ci Yesu na kudo ŋkeke kpɛtɛkpɛtɛwo mɛ nu. Énu mɔ: “Mí ŋgbe vɔn” o. Nɔ dɔ̀bamɛ ɖe toɔ, defanɔ mɔ mìawa enu ciwo pleŋ mìwanɔ sa o, vɔ ŋgbena nɔ nami amɛɖekɛnukplakpla alo bɔbɔwo yiyi o. Enu ciwo mɛ mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo to yí wonu do mìwo wemawo koɖo videowo mɛ aɖo ŋwi nɔ eo mɔ wokpɔtɔ le gbeji ci woto nɔnɔmɛ ŋtɔ́ hanwo mɛ can. w22.12 17 ¶4, 6
Xɔsuzangbe 24 mai
Enu vɔnwo jɔnɔ do amɛ ɖeka ɖeka ji.—Ŋun. 9:11
Blematɔgbi Ʒakɔbu lɔn eviɛ Ʒozɛfu sugbɔ. (Gɔnm. 37:3, 4) Ecɛ wɛ mɔ, Ʒakɔbu vi ŋsuvi xoxutɔwo tɔ eŋ hwanhwan Ʒozɛfu. Ci emɔ hun nɔ woɔ, wosa Ʒozɛfu nɔ ajɔtɔ Madiantɔwo gbɛbɔbɔ ɖeka. Ajɔtɔ ŋtɔ́wo sɔ Ʒozɛfu yi Eʒipti, fini yí jinjin kpeci sanŋdi nɛniɖe so wowo ju mɛ yí wowo can wotrɔ yí gbesɛ nɔ Potifa ci yí kpa nɔ Faraɔn mɛjikpɔtɔwo. Enuwo ɖe blɛ trɔ le Ʒozɛfu gbe mɛ, yɛ ci yí nyi edalɔ vi vevi vatrɔ hwashi nɔ Eʒiptitɔ ɖeka! (Gɔnm. 39:1) Hweɖewonuɔ, mìdonɔ go cukaɖa ciwo yí ‘jɔnɔ do agbetɔ ji’ yí cukaɖa cɛwo jɔnɔ do mɛɖekpokpui ji. (1 Kor. 10:13) Alo taŋfuin ci mìnyi Kristo dokplɔtɔ yí dɔ mìkpekpeɛ fun. Le kpɔwɛ mɛ, wotɛnŋ ko mì, afɔn gu do mì ji, alo aci yumɛ nɔ mì ŋtɔkpu do mìwo xɔse ŋci. (2 Tim. 3:12) Nɔ mìtokɔ cukaɖa ɖekpokpui mɛ can ɔ, Yehowa awɛ yí enuwo ayi nɔ mì nywiɖe. w23.01 14-15 ¶3-4
Zozangbe 25 mai
Nɔ́ nake ɖe de le ezo mɛ ɔ, eyi ezo lɔ a cì.—Elo. 26:20.
Mìtɛnŋ kpɔɛ hweɖewonu mɔ, eʒan mɔ mìayi kpɔ mìwo kpena xɔsetɔ ɖe ci yí je agɔ do mì. Vɔ gbɔxwe mìayiɔ, ele mɔ mìabiɔ nyɔ cɛwo mìwoɖekiwo se: ‘Ŋmɔŋje enu ci yí jɔ lɔ pleŋ mɛa?’ (Elo. 18:13) ‘Taŋfuin deɖui gbɔxwe yí wa enu lɔ koɖoŋ a?’ (Ŋun. 7:20) ‘Enyɛ can ŋdewa afɛn cɛ han kpɔ ba?’ (Ŋun. 7:21, 22) ‘Nɔ ŋmɔ nayi kpɔɛ nɔ mìaxo nuxu so nyɔ lɔ nu ɖe, adɔ yí nyɔ lɔ agbedɔn dojia?’ Nɔ mìbu tamɛ kpɔ so nyɔbiɔse cɛwo nuɔ, adɔ yí mìakpɔɛ mɔ lɔnlɔn ci mìɖo nɔ mìwo nɔvi lɔ adɔ yí mìaŋwla ŋkuvi do afɛn lɔ ji. Ci Yehowa Kunuɖetɔwo lɔnnɔ wowonɔnɔwoɔ, wodanasɛ mɔ yewonyi Yesu dokplɔtɔ adodwiwo. Mɛɖekamɛɖeka le mì mɛ danasɛ mɔ yenyi Yesu dokplɔtɔ adodwi nɔ éɖo amɛɖekisɔsɔsavɔn lɔnlɔn nɔ nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo, ci afɛnwo le wo nu can. Ci mìwɛkɔ ahan ɔ, akpedo mɛbuwo nu woakpɔ sɛnsɛn adodwi lɔ yí avabɔ do mì nu mìasɛn Yehowa doju. Eyi taɖo mína mìaɖui yí akpɔtɔ alɔnnɔ mìwonɔnɔwo keŋ asɔ dasɛ mɔ mìnyi Kristotɔ adodwiwo. w23.03 31 ¶18-19
Kwɛshilagbe 26 mai
Mawu nyi lɔnlɔn.—1 Ʒan 4:8.
Bibla dasɛ mɔ Yehowa nɔnɔmɛ nywi gangantɔ yí nyi lɔnlɔn. Ci Yehowa lɔn mìɔ, denu nyɔ bu ciwo yí deʒan kɔɖɛ shiin do mɛ o. (Ʒan 21:25) Lé Yehowa xonɔ nuxu nɔ mì koɖo bubu do dasɛ mɔ élɔn mì. Le Bibla mɛɔ, dedo esewo kɔɖɛ gblɛlɛlɛ yí nu enu ci mìawa koɖo enu ci mìdawa so enushianu nu le agbe mɛ o. Vɔ enu ci mɛ mɛɖewo to, enyɔnuɖɛ dojijɔnamɛwo koɖo ekpla nywiwo yí enu do mɛ keŋ asɔ kpedo mì nu mìasɔ gbeta nywiwo. To emɔ cɛwo jiɔ, Mawu Nyɔ lɔ kpekpeɛdo mì nu nɔ mìalɔn Mawu yí agbese tonu ni so ji mɛ. Bibla dasɛ mɔ Yehowa sɔ ɖe le ji nɔ mì veviɖe. Lé enyi ahan doɔ? Exolɔlɔ ciwo yí dasɛ lé enu wanɔ nɔ agbetɔwo do, sugbɔ le yi Nyɔ lɔ mɛ. Mìatɛnŋ amɔŋje lé enu wa do nɔ mɛ ciwo nu Bibla xo nuxu so mɛ, ɖo wonyi “amɛ shigbe mìwo nɛ.” (Ʒaki 5:17) Gbesɔwu ŋnɔɔ, nɔ mìkpɔ lé Yehowa wa nu do amɛwo nuɔ, adɔ yí mìatɛnŋ amɔŋje mɛ gbawlɛ mɔ “[Yehowa] ɖɔ koɖo xomɛvu koɖo ŋshishikuku.”—Ʒaki 5:11. w23.02 6 ¶13-15
Tɛnigbe 27 mai
Mí ɖu míwoɖekiwo ji, a nɔ̀ zanŋte!—1 Pet. 5:8.
Wotɔ Bibla wema kpɛtɛtɔ lɔ ji koɖo enyɔ cɛwo: “Avimɛnu Yesutɔwo ke. Mawu na enu hunnɔwo Yesu nɔ a dasɛ enu ci yí ɖo a ava jɔ kakayɛ nɔ Yi dɔkplaviwo.” (Enyɔ. 1:1) Eyi taɖo mìjinɔ veviɖe mɔ mìanya lé enu lɔwo jɔjɔ do le xexeɛ mɛ kakayɛ keŋ anya lé Bibla mɛ nyɔnuɖɛwo vakɔmɛ do. Eyi kpakpa tɛnŋ sɔ mì, mìakan seŋ so enujɔjɔ ŋtɔ́wo nu le mìwonɔnɔwo mɛ. Nɔ mìxoxoɔ nuxu so Bibla mɛ nyɔnuɖɛwo nuɔ, mìɖo anya wawa, nɔ mìŋgbevatɔ nunu mɔ ahan-ahan yí enu lɔwo ayi do ke o. Nyi yí taɖoɔ? Ðo mìdeji mɔ, mìanu nyɔ ɖe ci yí avama hamɛ lɔ mɛ o. Le kpɔwɛ mɛ, mìtɛnŋ se yí ejukplɔtɔ ɖewo anunuɔ enu ciwo yí woji mɔ yewoawa yí aɖo te ahwa wawa le eju ɖe mɛ, nɔ fafa koɖo vofamɛnɔnɔ ani. Nɔ mìkpɔɛ ahan ɔ, mìdatɔ nunu mɔ enyɔnuɖɛ ci yí le 1 Tɛsalonikitɔwo 5:3 mɛ yí vavamɛ ahan o, vɔ enumɛɖeɖe godugodutɔ ci yí le mìwo wemawo mɛ ji yí mìasɛ́nnɔ. Nɔ mìnunɔ enyɔ lɔwo yí wosɔnɔgbe koɖo wema ciwo yí Yehowa habɔbɔ lɔ waɔ, anyi mìkpekpeɛdo hamɛ lɔ nu nɔ akpɔtɔ aɖo “susu ɖeɖe koɖo tamɛbukpɔ ɖekaŋmɛ.”—1 Kor. 1:10; 4:6. w23.02 16 ¶4-5
Tanatagbe 28 mai
Yì ɖu ahwa ji nɔ xomɛfafa koɖo jɔjɔɛ nyinyi. Ao ɖushimɛ lɔ̀ ci yí sɛnŋ xɔ kplakpla yí a wa enudaʒiwo.—Eha. 45:4.
Nyi yí taɖo èlɔn Yesu Kristoɔ? Yesu lɔn nyɔnɔnwi lɔ, sɔnɔ yiɖeki hwe yí gbewanɔ enujɔjɔɛ. Eyi taɖo ci èlɔn nyɔnɔnwi koɖo enujɔjɔɛwawaɔ, esɔ gbe mɔ eɔ can èlɔn Yesu Kristo. Bu tamɛ kpɔ so lé Yesu sɔ dɔngbegbe nɔ ŋgbe nɔ nyɔnɔnwi lɔ koɖo enujɔjɔɛwawa do. (Ʒan 18:37) Vɔ lé Yesu dasɛ amɛɖekisɔsɔhwe doɔ? Yesu dasɛ le yi nuwanawo mɛ mɔ yesɔ yeɖeki hwenɔ. Le kpɔwɛ mɛ Edalɔ yí esɔnɔ kanfukanfuwo pleŋ nanɔ, desɔ nanɔ yiŋtɔ gbeɖe o. (Maki 10:17, 18; Ʒan 5:19) Ci Yesu sɔ yiɖeki hwe ahan ɖe lé ewa nɔ eoɔ? Ecɛ dedɔ yí èlɔn Mawu Vi lɔ yí ji mɔ yeakplɔɛdo ba? Mìkando ji mɔ ahan yɔ nɛ. Nyi yí taɖo Yesu sɔ yiɖeki hwenɔɔ? Ðo élɔn Dalɔ ci yí sɔ yiɖeki hwenɔ yí eji mɔ yeawa yitɔ han. (Eha. 18:35; Ebre. 1:3) Ci Yesu ɖo Edalɔ nɔnɔmɛwo ahan ɖe, dena èji mɔ yeate gogui ba? w23.03 3-4 ¶6-7
Zangagbe 29 mai
Amɛwo pleŋ, amɛnywi koɖo amɛvɔn can wo a fɔn wo so ekumɛ.—Edɔ. 24:15.
Bibla xo nuxu so amɛwo gbɛbɔbɔ amɛve ciwo yí woafɔn so ku yí woanɔ agbe tɛgbɛɛ le nyigban ji nu, “amɛnywi” alo amɛjɔjɔɛ koɖo “amɛvɔn” alo amɛmajɔmajɔ. “Amɛnywi” alo amɛjɔjɔɛ lɔwo yí nyi mɛ ciwo yí sɛn Yehowa le egbejinɔnɔ mɛ hwenu wole agbe. “Amɛvɔn” alo amɛmajɔmajɔ lɔwo nyi mɛ ciwo yí desɛn Yehowa gbɔxwe yí ku o. Ci woafɔn gbɛbɔbɔ amɛve ŋtɔ́wo do agbe ɖe, mìatɛnŋ anu mɔ woŋwlɛ wowo ŋkɔwo do agbe wema lɔ mɛa? Woŋwlɛ amɛjɔjɔɛwo ŋkɔwo do agbe wema lɔ mɛ hwenu wole agbe sa. Vɔ ci wovaku yɛ ɖe, woaɖe wowo ŋkɔwo si le agbe wema lɔ mɛa? Oo, ɖo le Yehowa gbɔɔ, wokpɔtɔ “le agbe” ni. Yehowa “de nyi amɛkukuwo Mawu o. Vɔ, É nyi amɛlagbuwo Mawu. Ðo ɔ, amɛshamɛ le agbe ni.” (Luiki 20:38) Edasɛ mɔ nɔ wofɔn amɛjɔjɔɛwo do agbeɔ, woakpɔ wowo ŋkɔwo le agbe wema lɔ mɛ, ɖo woŋwlɛ wo koɖo “klɛyɔn” vayi sa.—Luiki 14:14. w22.09 16 ¶9-10
Labishigbe 30 mai
Tɔhonɔ Mawu sɔ ŋsu lɔ daɖo Edɛn Kpamɛ nɔ á de agble, á gbe kpɔ ji.—Gɔnm. 2:15.
Yehowa ji mɔ amɛ ŋkɔtɔ ci yewa le se vivi nɔ enu ciwo yewa. Ci Mawu wa Adamu ɔ, ésɔɛ do paradiso nyakpɔkpɔ ɖeka mɛ, yí nu ni mɔ yi le le be ni yí awɛ keke nɔ akeke. (Gɔnm. 2:8, 9) Kpɔ lé awa nɔ Adamu do ɖa, ci ekpɔ egbe koɖo flawawo mimiɛ. Emɔ gangan enyi yí hun nɔ Adamu mɔ ale bu nɔ Edɛn kpa lɔ. Yehowa gbenu nɔ Adamu mɔ yɛ le na ŋkɔ elan vovovo lɔwo. (Gɔnm. 2:19, 20) Yehowa hɛn ana ŋkɔ wo yiŋtɔ dru; vɔ émɔ Adamu le wɛ. Kankandojitɔɔ, gbɔxwe Adamu asɔ ŋkɔ nɔ elan ɖeɔ, áglui kpɔ nywiɖe yí akpɔ lé ewawa nu do. Edɔ cɛ wawa ajɔ ji nɔ Adamu haan. Kankandojitɔɔ, ecɛ akpedo Adamu nu akpɔ lé Yehowa nya ŋɖɛ do koɖo lé enu ciwo ewa nyɔ yí gbeje acɔ do. w23.03 15 ¶3
Xɔsuzangbe 31 mai
Efyɔju cɛ a cuku efyɔju kpɛtɛwo. Á dɔ yí efyɔju lɔwo a vɔ. Vɔ, Efyɔju lɔ ŋtɔ a kpɔtɔ a li keke sɔyì mavɔ mavɔ.—Dan. 2:44.
Anglo-Amɛliki yí le dumɛ nɔ legbamɛmɛ lɔ fɔwo. Edasɛ mɔ eyi anyi Xexeɛmɛŋsɛn kpɛtɛkpɛtɛtɔ sɔ koɖo Bibla mɛ nyɔnuɖɛwo. (Dan. 2:31-33) Agbetɔ cɛkpakpa ɖe dagbeva ɖɔli o. Vɔ Mawu Fyɔɖuxu lɔ agu yɛ koɖo agbetɔwo cɛkpakpa kpɛtɛwo le Harmagedɔn hwa lɔ mɛ. (Enyɔ. 16:13, 14, 16; 19:19, 20) Nyɔna ci yí le nyɔnuɖɛ cɛ mɛ nɔ mìɔ? Daniɛli nyɔnuɖɛ lɔ na kpeɖoji buwo ciwo yí dasɛ mɔ mìle agbe le ŋkeke vɔvɔɛwo mɛ. Ewu exwe 2500 yɛ yí Daniɛli nu ɖɛ mɔ, nɔ Babiloni cɛkpakpa vayiɔ, xexeɛmɛŋsɛn amɛnɛ buwo akplɔɛdo, ciwo yí akpɔ ŋsɛn do Mawu mɛwo ji. Égbenu kpi mɔ Anglo-Amɛliki yí anyi Xexeɛmɛŋsɛn kpɛtɛkpɛtɛ. Ecɛ fa akɔn nɔ mì yí gbedo ŋsɛn mìwo xɔse mɔ dajinjin o, Mawu Fyɔɖuxu lɔ aɖe agbetɔwo cɛkpakpawo keŋkeŋ si le nyigban lɔ ji. w22.07 4 ¶9; 5 ¶11-12