Octobre
Tanatagbe 1er octobre
Na ji ha nɔ Ao kanfukanfuwo le takpekpe gangan mɛ.—Eha. 22:22.
Mìatɛnŋ awɛ yí hamɛ lɔ bɔbɔwo avivi nywiɖe, nɔ mì pleŋ kɔ gbe yi ji yí jinɔ ha yí gbedranɔ ɖoŋciwo do nywiɖe. Egbɔnnɔnu nɔ mɛɖewo mɔ woaji eha koɖo amowo alo ana ɖoŋciwo le amowo mɛ. Ewanɔ ahan nɔ eo can a? Nɔ enyi ahan yɔ nɛɔ, ajɔ ji nɔ eo nɔ ènya enu ci mɛbuwo wa yí ɖu wowo vɔnvɔn ji. Mɛɖewo kpɔɛ mɔ nɔ yewoji eha koɖo jijɔɔ, yɛkpenɔdo yewo nu. Enuvevitɔ ci ji mìɖo asɔ susu ɖo nɔ mìle Fyɔɖuxu hawo jikɔ yí nyi mɔ, mìji mɔ mìakanfu Yehowa. Eyi taɖo, nɔ èdradra bɔbɔwo do le axomɛɔ, jinɔ eha lɔwo doŋkɔ hɛnnɛ nɔ ama eo. Tekpɔ yí akpɔnɔ lé ha lɔwo mɛ nyɔwo ca ka koɖo enu ciwo míava yi kpla le bɔbɔ lɔ do. Sɔ susu ɖonɔ eha lɔ nyɔgbewo ji yí ŋgbevɔnnɔ mɔ yeawa afɛn aji o. Enyɔ ŋci ɖoɖo denɔnɔ fafɛɖe nɔ amɛ sugbɔ le mì mɛ o. Nyi yí akpedo eo nuɔ? Tekpɔ aɖonɔ nyɔ ŋci blaŋblaŋ. Ðo ŋwi mɔ nɔ èɖo enyɔ lɔwo ŋci le kleŋ mɛ yí yi susu vevi lɔwo ji zeɖekaɔ, anyi èwɛ nywiɖe. Ejɔnɔ ji nɔ Yehowa sugbɔ, nɔ ékpɔ mɔ mìɖui gligaan yí nakɔ ɖoŋciwo le bɔbɔwo mɛ. w22.04 7-8 ¶12-15
Zangagbe 2 octobre
Tɔhonɔ yí nyi alɔ̀dotɔ nɔ ŋ. Ŋ da vɔn o.—Ebre. 13:6.
“Alɔ̀dotɔ” nyi mɛɖeka ci yí le hwlɛndo ji mɔ yeakpedo mɛɖe ci yí le axwa dokɔ yí biɔbiɔ alɔdu nu. Yi susu mɛ kpɔ yí akpɔ Yehowa mɔ yi le hwlɛndo ji yí axɔ nɔ mɛɖe ci yí le vevisese mɛ. Kankandoji li mɔ àlɔn do ji mɔ lé wodre Yehowa do cɛ dasɛ mɔ Yehowa jijiɛ veviɖe mɔ yeado alɔ mì. Ci Yehowa le axa nɔ mìɔ, mìatɛnŋ ado ji le mìwo cukaɖawo mɛ koɖo jijɔ. Ŋɖewo ciwo Yehowa wanɔ yí sɔ kpenɔdo mì nuɔ? Mìahlɛn fiɖewo nɔ Ezai wema keŋ akpɔ ɖoŋci lɔ. Nyi yí taɖoɔ? Ðo enyɔ sugbɔ ci Ezai nu ɖɛ kan Mawu sɛntɔwo le egbɛ mɛ. Ahanke ele fafɛɖe nɔ mì mɔ mìamɔŋje enyɔgbe ciwo Ezai zan yí sɔ dre Yehowa mɛ nɛ. Mìakpɔ kpɔwɛ ɖewo le Ezai eta 30 tɔ lɔ mɛ. Le eta cɛ mɛɔ, Ezai zan kpɔwɛnyɔ viviwo yí sɔ dre lé Yehowa kpenɔdo yi mɛwo nu mɛ. Éŋwlɛ mɔ Yehowa kpenɔdo yi mɛwo nu (1) ci eɖonɔ to mìwo gbedodoɖawo nywiɖe yí ɖonɔ wo ŋci, (2) ci edanasɛ emɔ nɔ mì koɖo (3) ci ecukɔ eshi nɔ mì gbɛ yí agbevacu shi nɔ mì le esɔ mɛ. w22.11 8 ¶2-3
Labishigbe 3 octobre
Mí ŋgbe vɔn nɔ enu ciwo yí a va jɔ do mí ji o. . . . Nɔ́ mí ɖo a ku can ɔ, mí a kpɔtɔ a le egbe ji le xɔse mɛ. Nɔ́ mí kpɔtɔ le egbe ji le xɔse mɛ ɔ, Na na mí agbemɛ kuku.—Enyɔ. 2:10.
Le enyɔ ciwo Yesu nu nɔ Smina koɖo Filadɛlfi hamɛwo mɛɔ, énu nɔ Kristotɔ ciwo yí le nɔ mɔ woŋgbevɔn nɔ yumɛcici o, ɖo Yehowa acu shi nɔ wo nɔ wokpɔtɔ yí le gbeji ni. (Enyɔ 3:10) Mìɖo akpɔkɔ emɔ nɔ yumɛcici keŋ ale gbesɔsɔ ado ji. (Mt. 24:9, 13; 2 Kor. 12:10) Enyɔdasɛ wema lɔ nu nɔ mì mɔ le “Axwetɔ ŋkeke lɔ” mɛɔ, woaci yumɛ nɔ Mawu mɛwo. “Axwetɔ ŋkeke lɔ” mɛ yí mìle gbɛ. (Enyɔ. 1:10) Enyɔdasɛ eta 12 nu nɔ mì mɔ ci woɖo Yesu efyɔ nɔ Mawu Fyɔɖuxu lɔ zeɖeka kaka le jeŋkwi mɛɔ, ahwa ɖeka jɔ. Eyi Mishɛli koɖo yi hwakɔnwo wa ahwa kpe Satana koɖo gbɔngbɔn vɔnwo. Yesu Kristo woyɔnɔ mɔ Mishɛli le jeŋkwi mɛ. (Enyɔ. 12:7, 8) Yesu ɖu Mawu ketɔnɔ cɛwo ji yí nya wo ɖaɖa nyigban ji. Ecɛ hɛn efunkpekpe gangan va agbetɔwo ji.—Enyɔ. 12:9, 12. w22.05 5 ¶12-13
Xɔsuzangbe 4 octobre
Yehowa mìwo Mawu dewanɔ enumajɔmajɔ o.—2 Kro. 19:7, NWT.
Yehowa ɖonɔ kojo jɔjɔɛ gashiagamɛ, denɔnɔ mɛɖe ji o. Dekpɔnɔ do lé mɛɖe nya kpɔkpɔ, lé eje dɔku do, lé ŋkɔ yi to ni do abi enujikpekpe yitɔwo nu keŋ asɔ enu ki o. (1 Sam. 16:7; Ʒaki 2:1-4) Mɛɖe datɛnŋ aʒin Yehowa ji alo ana ŋɖe yi yí asɔ flui nɔ asɔ enu ki o. Yehowa dekpɔnɔ do lé enu ci mɛɖe wa wa ni do keŋ asɔ ɖo kojo ni gbeɖe o. (Hun. 34:7) Yehowa yí nyi Kojoɖotɔ nywitɔ ci yí li, ɖo émɔnɔŋje enushianu mɛ so mì nu yí gbenya nɔnɔmɛ ci mɛ mìle. (2 Ese. 32:4) Mɛ ciwo yí ŋwlɛ Bibla kpaxwe ci yí le Ebregbe mɛ nya mɔ lé Yehowa sɔ enu kenɔ amɛ do to akpo. Ci wema ɖeka xokɔ nuxu so Ebre nyɔgbe ci wozan kudo sɔsɔke nuɔ, emɔ: “Mawu ɖekɛ yí wozan nyɔgbe cɛ nɔ yí sɔ dre lé esɔ enu kenɔ nuvɔnwatɔwo do. Wodezinni gbeɖe nɔ woxokɔ nuxu so lé agbetɔwo sɔ nu kenɔ wowo kpenawo do o.” Nɔ nuvɔnwatɔ ɖe trɔ ji mɛɔ, Yehowa ɖekɛ kpaŋ yí ɖo acɛ yí asɔ enu ki xloŋxloŋ. w22.06 4 ¶10-11
Zozangbe 5 octobre
Kpla emɔ jɔjɔɛ ci ji yí evi a nɔ̀ hwecinu e le ɖajɛvi mɛ. Eyi, hwecinu e va shin ɔ, á kpɔtɔ a nɔ̀nɔ emɔ hunnɔ ji.—Elo. 22:6.
Nɔ asu dele eo shi o, yí enyi eoɖekɛ yí hɛnkɔ ao viwo alo asuo dele nyɔnɔnwi lɔ mɛɔ, kando ji mɔ xɔsedɔ ciwo èwakɔ dokɔ ŋsɛn mɛ ciwo yí trɔdo eo. Nɔ èdokɔ gbla mɔ yeakpedo ye viyewo nu woasɛn Yehowa, vɔ yí ewa shigbe mɔ eglo hannɛ ɖe, nyi èɖo awaɔ? Ðo ŋwi mɔ exɔnɔ gamɛ sugbɔ gbɔxwe ɖeviwo vawanɔ do ekpla ci wonakɔ wo ji. Nɔ èdo aci ɖeɔ, ètɛnŋ biɔ eoɖeki se gaɖewomɛ mɔ, keke aci cɛ ashin avasɛn ku kpɔa? Ci denya nɔ aci lɔ asɛn alo dasɛn can ɔ, àkpɔtɔ awakɔ ci ji èkpe keŋ awukɔ shi yi nɔ ashin. (Maki 4:26-29) Ahanke nɔ ènyi vinɔɔ, ètɛnŋ vabiɔkɔ eoɖeki se hweɖewonu mɔ, egbla ci ŋdokɔ akpedo vinyɛwo nu nɔ woalɔn Yehowa avana ŋɖe ma. Datɛnŋ atɛ do viowo ji nɔ woasɛn Yehowa o. Vɔ nɔ èwakɔ ci ji èkpe yí kpɔtɔ nakɔ kpla woɔ, anyi èkpekpeɛdo wo nu nɔ woavashin le gbɔngbɔn mɛ. w22.04 19-20 ¶16-17
Kwɛshilagbe 6 octobre
Nɔ́ amɛ ɖe nyi egoyitɔnɔ, é le afɔku mɛ nɔ trɔntrɔn. Nɔ́ amɛ ɖe bu mɔ ye nyɔwu amɛ buwo ɔ, é le afɔku mɛ nɔ trɔntrɔn.—Elo. 16:18.
Hwenu Salomɔ kpɔtɔ le gbeji nɔ Yehowaɔ, éɖo susu sɔgbe do yiɖeki nu. Hwenu enyi jajɛɔ, énya mɔ yedasun enuwo pleŋ ji awa o, eyi taɖo ebiɔ Yehowa mɔ yi le dasɛ emɔ nɔ ye. (1 Efy. 3:7-9) Yí le tɔtɔmɛ nɔ yi cɛkpakpa can ɔ, édo jeshi mɔ afɔku le egoyiyi mɛ. Vɔ le yiyimɛɔ, ewa ŋshishi mɔ Salomɔ dewa do enyɔ cɛ ci yɛŋtɔ nu ji o. Evaje hweɖeka nu yí Salomɔ tɔ ego yiyi yí degbewakɔ do Mawu se ji o. Le kpɔwɛ mɛ, ese ɖeka mɔ Ebre fyɔ “ŋgbe wa nyɔnu sugbɔ sugbɔ ɖɛ, nɔ eji yitɔ a va te ɖaɖa azɔge le Mawu nu o.” (2 Ese. 17:17) Salomɔ dewa do ese cɛ ji o; éɖe nyɔnu 700 yí gbeɖo aʒavi 300! (1 Efy. 11:1-3) Taŋfuin Salomɔ kpɔɛ mɔ nyɔ ŋnɔ denyi nyɔ ɖe o. Vɔ ci Salomɔ gbe to nɔ Yehowaɔ, éɖu yi lɔzuwo le yiyimɛ.—1 Efy. 11:9-13. w22.05 23 ¶12
Tɛnigbe 7 octobre
“Amɛ ci yí nyi amɛjɔjɔɛ le ŋmɛ nɔ Ŋ a kpɔ agbe toto yi xɔsemɛ. Vɔ, nɔ́ amɛ lɔ trɔ ŋ gbe do Ŋ ɔ, Ŋ da kpɔ jijɔ do nu o.”—Ebre. 10:38.
Egbɛɔ, amɛwo ɖo asɔ gbeta vevi ɖeka. Woanɔ godu nɔ Yehowa Mawu ci yí nyi Xexegbɛ lɔ Cɛkpatɔgan jɔjɔɛ lɔa, alo woakplɔ yi ketɔnɔ xomɛvetɔ ci yí nyi Satana Legba do? Mɛɖe datɛnŋ mɔ Yehowa lɔ fin, Satana lɔ fin, yedele ɖe ji o. Gbetasɔsɔ cɛ adɔ woakpɔ agbe mavɔ le esɔ mɛ alo aku. (Mt. 25:31-33, 46) Le “efunkpekpe gangan lɔ” hwenuɔ, woado jeshi mɛ ciwo yí aci agbe alo mɛ ciwo yí aku. (Enyɔ. 7:14; 14:9-11; Eze. 9:4, 6) Nɔ èle godu nɔ Yehowa cɛkpakpaɔ, anyi èsɔ gbeta nywitɔ. Evyɛɔ, èjikɔ veviɖe mɔ yeakpedo mɛbuwo nu nɔ wowo can asɔ gbeta nywitɔ. Amɛ ciwo yí nɔ godu nɔ Yehowa cɛkpakpa lɔ le egbejinɔnɔ mɛ akpɔ nyɔna sugbɔ. Anyɔ mɔ mìakpla enu so nyɔnɔnwi vevi cɛwo nu. Nɔ mìwɛ ahan ɔ, ado ŋsɛn gbeta ci mìsɔ mɔ mìakpɔtɔ asɛnkɔ Yehowa. Gbesɔ kpe niɔ, mìatɛnŋ azan enu ci mìkpla asɔ kpedo mɛbuwo nu yí wowo can asɔ gbeta asɛn Yehowa yí akpɔtɔ anɔ gbeji ni. w22.05 15 ¶1-2
Tanatagbe 8 octobre
Wo a cushi nɔ mí hwecinu yí wo . . . nunuɔ enyɔ vwinhamɛhamɛwo do mí nu do anyi ta.—Mt. 5:11.
Ele mɔ mìaɖo to Yehowa yí mìdaɖo to mìwo ketɔnɔwo o. Job ɖo to nywiɖe hwenu Yehowa xokɔ nuxu ni. Mawu xo nuxu nɔ Job yí sɔ dre ŋɖewo mɛ ni. Ele shigbe énukɔ ni mɔ: ‘Ŋnya ŋciwo pleŋ yí jɔjɔ do eo ji. Èbu mɔ ŋdatɛnŋ ale be nɔ eo yɔa?’ Job sɔ amɛɖekisɔsɔhwe ɖo nyɔ ŋci nɔ Mawu yí enywiwawa Yehowa tɔ jeŋ ni sugbɔ. Énu mɔ: “Tɔhonɔ sasa ɔ, ŋ se enyɔ so Eo nu, vɔ evyɛ ɔ, ŋ kpɔ Eo koɖo nyɛŋtɔ ŋkuviwo.” (Job 42:5) Job kpɔtɔ le nyinɔnɔ le afiwo mɛ, abiwo le gotu ni hwenu enu enyɔ cɛwo. Ci enyi ahan can ɔ, Yehowa na kankandoji yi mɔ Yeluin yí yi nu kpe nɔ Ye. (Job 42:7, 8) Le egbɛ mɛ can ɔ, amɛwo tɛnŋ zu mì yí akpɔnɔ mì do enugbali ji. Wotɛnŋ tekpɔ yí axo ɖyi mìwo ŋkɔ alo habɔbɔ lɔ ŋkɔ. Mìkpla so enu ci yí jɔ do Job ji mɛ mɔ, Yehowa kando ji mɔ mìakpɔtɔ anɔ gbeji nɔ ye nɔ mìle tetekpɔwo mɛ can. w22.06 24 ¶15-16
Zangagbe 9 octobre
Nyɔlun ɖeɖe lɔ̀lele Lɛngbɔvi lɔ (Yesu) tɔ gogo.—Enyɔ. 19:7.
Hwenu woagu Babiloni Gangan lɔ siɔ, eji ajɔ jeŋkwi mɛ tɔwo. Vɔ nubu li ci yí adɔ woagbekpɔ jijɔ wu hunnɔ. (Enyɔ. 19:1-3) Eyi nyi “nyɔlun ɖeɖe Lɛngbɔvi” lɔ tɔ. Alɔlele cɛ yí nyi enu ci yí do jijɔ nɔ amɛ sɔwu ci nu Enyɔdasɛ wema lɔ xo nuxu so. Amɛ 144000 lɔwo pleŋ ɖo asɔgbe le jeŋkwi mɛ gbɔxwe Harmagedɔn hwa lɔ akpan. Vɔ denyi gahunnɔmɛ yí Lɛngbɔvi lɔ awa alɔlɔle lɔ o. (Enyɔ. 21:1, 2) Nɔ wowa Harmagedɔn hwa lɔ ɖegbɔ yí gu Mawu ketɔnɔwo xloŋ si gbɔxwe Lɛngbɔvi lɔ awa alɔlele lɔ. (Eha. 45:3, 4, 13-17) Nyi yí ajɔ le Lɛngbɔvi lɔ lɔlele hwenuɔ? Alɔlele na yí ŋsu koɖo nyɔnu nɔnɔ ju. Ahanke Lɛngbɔvi lɔlele lɔ ana yí Efyɔ Yesu Kristo koɖo amɛ 144000 lɔwo anɔ ju. Enujɔjɔ vevi cɛ hwenu yí woaɖo Fyɔɖuxu yoyu ɖeka ci yí akpa acɛ do nyigban lɔ ji na nɔ exwe 1000.—Enyɔ. 20:6. w22.05 17 ¶11-13
Labishigbe 10 octobre
Wo a cushi nɔ dɔdɔvi hunnɔtɔ ci yí nɔ́ axwetɔ yitɔ va ɖo ɔ, á kpɔɛ le dɔwawa hunnɔtɔ hanci mɛ.—Mt. 24:46.
Yesu nu ɖɛ mɔ le ŋkeke lɔwo vɔvɔnuɔ, yeacan “hwashi egbejinɔtɔ koɖo ŋɖɛnyatɔ” ɖeka nɔ ananɔ gbɔngbɔnmɛŋɖuɖu amɛwo. (Mt. 24:45) Yí ahan pɛɛ ele nɛ. Mìwo Kplɔtɔ Yesu zankɔ ŋsu amɛshiaminɔwo gbɛbɔbɔ hwɛhwɛ ɖeka yí sɔ nakɔ gbɔngbɔnmɛŋɖuɖu Mawu mɛwo koɖo eɖesɔlejitɔwo “le gamɛ nywitɔ ji.” Ŋsu cɛwo deɖunɔ axwetɔ do mɛbuwo xɔse ji o. (2 Kor. 1:24) Ðo, womɔŋje mɛ nywiɖe mɔ Yesu Kristo yí nyi “ahwakɔnga” nɔ Mawu mɛwo. (Ezai 55:4) So exwe 1919 mɛɔ, hwashi egbejinɔtɔ lɔ wa wema hamɛhamɛwo. Wema cɛwo kpedo ejinywitɔwo nu yí wokpla nyɔnɔnwi ci yí le Mawu Nyɔ lɔ mɛ. Le exwe 1921 mɛɔ, hwashi lɔ wa wema ci yí nyi La Harpe de Dieu, yí asɔ kpedo eɖesɔlejitɔwo nu nɔ woajeshi Bibla gɔnmɛjeje nukplakplawo. Ci hwenu lɔwo vayikɔɔ, wogbewa wema cɛ tɔ han buwo. Wema ci yí kpedo eɔ nu yí ɔvajeshi mìwo Da ci yí le jeŋkwi mɛ yí gbeluin ɔ? w22.07 10 ¶9-10
Xɔsuzangbe 11 octobre
È na emɔ ŋ yí ŋ jete yí sumɔ Eo keke a sɔyì mavɔmavɔ.—Eha. 41:12.
Yehowa yí nyi enunamɛtɔ gangantɔ. Ŋɖe deli yí àna Yehowa yí awugan wu ci avana eo do nu o. (Maki 10:29, 30) Ána eo agbe nywitɔ, áɖo tɔxu nɔ eo yí agbecu shi nɔ eo le xexe dɔndɔn cɛ mɛ. Vɔ tɔtɔmɛ kpoŋ yí nyi cɛ. Àkpɔtɔ asɛnkɔ Edao amɛlɔntɔ keke asɔyi mavɔ. Exlɔnyinyi ci yí le eo koɖo Dao gblamɛ akpɔtɔ ashinshin ɛ doji. Yí nɔ Yehowa kpɔtɔ li duuɔ, eɔ can àle agbe keke asɔyi mavɔ. Nɔ èɖe afɔ cɛwo yí sɔ eoɖeki jo nɔ Yehowa keŋ wa ʒinʒindoshimɛɔ, emɔ ahun nɔ eo yí nàna enuvevi ɖeka Dao. Éna enunywi ɖeshiaɖe yu koɖo jijɔ hwenu ci dekpɔ kpɔ o. Eyi eɔ can àna enu ɖeka jeŋkwi koɖo nyigban Watɔ, enu ci dekpɔ ni hɔɖo o. Eyi nyi mɔ àsɔ eoɖeki jo ni yí asiin. (Job 1:8; 41:11; Elo. 27:11) Agbe nywitɔ ci àtɛnŋ anɔ nɛ. w23.03 6 ¶16-17
Zozangbe 12 octobre
Lé ɖajɛvi a tɛnŋ nɔ̀ agbe kɔkwɛ mɛ do ɔ? Toto Ao nukplamuwo do kplɔkplɔ mɛ.—Eha. 119:9.
Gbɔdɔndɔn drowo sɛnnɔŋ doji le jajɛ hwenu, yí hweɖewonuɔ, mɛɖewo tɛnŋ ʒin eo ji mɔ eo le nɔ agbe dɔndɔn. Satana ji mɔ eo le wa enu ci yí dro eo faa. Nyi yí atɛnŋ akpedo eo nu nakpɔtɔ anɔnɔ agbe nywiɔ? (1 Tɛs. 4:3, 4) Nu ao jimɛnyɔwo pleŋ nɔ Yehowa le gbedodoɖa mɛ. Nu lé ewawa nɔ eo teŋ ni yí abiɛ nɔ ado ŋsɛn eo. (Mt. 6:13) Ðo ŋwi mɔ Yehowa jikɔ akpedo eo nu yɔ, denyi mɔ éjikɔ ado ehwɛ eo yɔ o. (Eha. 103:13, 14) Ŋgbemɔ yeakpɔnɔ ye cukaɖawo gbɔ yeɖekɛ o. Nunɔ enu ciwo yí dodoɔ ŋmavui nɔ eo nɔ ao jilawo. Nuxuxoxo so nɛnɛnyɔwo nu dale fafɛɖe o, ganŋgan ele veviɖe mɔ àwɛni ahan. Nɔ èhlɛnkɔ Bibla yí bunɔ tamɛ kpɔ so gɔnmɛɖosewo nuɔ, anɔ fafɛɖe nɔ eo mɔ, nasɔ gbeta ciwo yí ajɔ ji nɔ Yehowa. Àvamɔŋje lé Yehowa kpɔnɔ enuwo do mɛ, eyi àvado jeshi mɔ, deʒan mɔ woado esewo nɔ ye do enuwo pleŋ nu o. w22.08 5 ¶10-12
Kwɛshilagbe 13 octobre
Agbetɔ ɖo a kpedo . . . xomu yitɔ nu. Nɔ́ amɛ ɖe de wɛ ahan ɔ, a nyi dé xɔgbe nɔ xɔse lɔ o.—1 Tim. 5:8.
Xomutatɔ ci yí nyi Kristotɔ nya mɔ yɛle veviɖe mɔ yeɖo akpɔ ye xomumɛtɔwo ʒanwo gbɔ. Nɔ xomutatɔ ènyiɔ, ètɛnŋ vɔnkɔ mɔ yedasun ji yí ana ŋɖuɖu ye xomu alo acu exɔho o. Ètɛnŋ vɔn hɛnnɛ mɔ nɔ edɔ dahɛn nɔ yeɔ, yɛagbɔnnu gbɔxwe yeakpɔ bu. Alo ètɛnŋ vɔnkɔ mɔ yedasun ji yí anɔ agbe koɖo eho kankin o. Satana sun ji yí to vɔnvɔn ŋtɔ́wo ji yí na amɛ sugbɔ mi Yehowa sɛnsɛn. Satana ji mɔ mìwo le bui mɔ Yehowa delɔn mì o, yí dakpedo mì nu mìale bu nɔ mìwo xomu can hɛnnɛ o. Eyi taɖo mìatɛnŋ amɔ mìatekpɔ keke nɔ edɔ ci mìwakɔ yɛ ŋgbegble do mì o, nɔ evaʒan mɔ mìada le Yehowa sewo ji can. w22.06 15 ¶5-6
Tɛnigbe 14 octobre
Mɔkpɔkpɔ cɛ le mì shi shigbe sege nɛ nɔ mìwo sewo, kankandoji le nu yí elo do.—Ebre. 6:19, NWT.
Mìnya mɔ mìwo Mawu nyi “xomɛvu koɖo Ŋshishikuku Mawu. Tɔhonɔ de ɖeblɛ yí donɔ dɔmɛzi o. Lɔnlɔn gangan yí ɖɔ Tɔhonɔ lanmɛ, wo tɛnŋ a kando Tɔhonɔ ji.” (Hun. 34:6) Yehowa lɔnnɔ enujɔjɔɛ. (Ezai 61:8) Nɔ ékpɔ mì yí mìle efun kpekɔɔ, evenɔ ni yí ele gbesɔsɔ yí jikɔ veviɖe mɔ yeaɖo te efunkpekpewo pleŋ le gamɛ ci yeɖo ɖɛ ji. (Ʒer. 29:11) Mìkpɔkɔ emɔ veviɖe nɔ hwenu vevi cɛ! Susu ɖeka ci yí taɖo mìlɔn Yehowa sugbɔ nɛ! Susu vevi bu ci yí taɖo mìlɔn nyɔnɔnwi lɔɔ? Mìkpɔnɔ nyɔna sugbɔ le nyɔnɔnwi lɔ mɛ. Mìasɔ kpɔwɛ ɖeka. Mìwo sɔ mɛ mɔkpɔkpɔ can le Bibla mɛ nyɔnɔnwi lɔwo mɛ. Shigbe lé sege alo gakpo gangan lenɔ tɔjihun do te nɛɔ, ahanke Bibla mɛ mɔkpɔkpɔ ci yí le mì shi atɛnŋ akpedo mì nu mìavoŋ le mìwoɖekiwo mɛ nɔ mìtokɔ cukaɖa sɛnŋwo mɛ le agbe mɛ nɛ. Le egbɛ mawunyɔkpukpui mɛɔ, apotru Pɔlu xokɔ nuxu so jeŋkwi mɛ mɔkpɔkpɔ ci yí le Kristotɔ amɛshiaminɔwo shi. Vɔ enyɔ cɛwo kan mɛ ciwo yí kpɔkɔ emɔ mɔ yewoavanɔ agbe tɛgbɛɛ le paradiso mɛ le nyigban ji hɛnnɛ. (Ʒan 3:16) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, ci mìnya mɔ agbe tɛgbɛɛ nɔnɔ le tekpɔ mì le esɔ mɛɔ, ena yí mìwo gbe vaɖo ta. w22.08 14-15 ¶3-5
Tanatagbe 15 octobre
Mí ŋgbe kpɔtɔ a le dɔmɛzi ji le ŋkeke lɔ mɛ pleŋ o.—Efe. 4:26.
Nɔ èlɔn mɛɖe gbɔxwe yí àtɛnŋ akando ji. Korɛntitɔwo ŋkɔtɔ eta 13 xo nuxu so enu vovovo ci yí lɔnlɔn nyi nu yí atɛnŋ akpedo mì nu mìakpɔtɔ akankando mɛbuwo ji, nɔ wovatrɔ mì to mɛ can. (1 Korɛntitɔwo 13:4-8) Le kpɔwɛ mɛ, kpukpui 4 tɔ nu mɔ “lɔnlɔn gbɔnnɔ eji ɖɛ blɛwu. Lɔnlɔn wanɔ xomɛvu.” Yehowa gbɔnnɔ ji ɖɛ nɔ mì nɔ mìwa nuvɔn can. Eyi taɖo ele mɔ mìwo can mìagbɔn ji ɖɛ nɔ mìwo nɔviwo, nɔ wonu nyɔ ɖe alo wa ŋɖe ci yí ve mì nu alo do dɔmɛzi nɔ mì. Kpukpui 5 tɔ nu kpi mɔ: ‘[Lɔnlɔn] dedonɔ dɔmɛzi o. Desɔ evɔn ci wowa koɖi wanɔ dɔ o. Deŋwlɛnɔ evɔn ci wowa do nu da ɖɛ o.’ Eyi taɖo mìdakpɔtɔ aɖoɖoɔ ŋwi enu ciwo mìwo nɔviwo wa yí eve mì nu o. Ŋununyatɔ 7:9 nu mɔ, mìdeɖo “ahwlɛndo yí adonɔ dɔmɛzi o.” Kpɔnɔ nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo shigbe lé Yehowa kpɔnɔ wo do nɛ. Mawu lɔn wo yí deŋwlɛnɔ nuvɔn ciwo wowa ɖɛ o. Ahanke mìwo can mìɖo awa nɛ. (Eha. 130:3) Mìdeɖo asɔ mìwo susuwo ɖo wowo fɛnwo ji o, vɔ mìɖo akpɔnɔ wowo nɔnɔmɛ nywiwo.—Matie 7:1-5. w22.09 3-4 ¶6-7
Zangagbe 16 octobre
Eyi efunkpekpe hwenu . . . ava.—Dan. 12:1, NWT.
Daniɛli wema lɔ nu enu dojijɔnamɛ ciwo yí avajɔ le ŋkeke lɔwo vɔvɔnu. Le kpɔwɛ mɛ, Daniɛli 12:1 nu mɔ Mishɛli ci yí nyi Yesu Kristo “aso do ta nɔ [Mawu] mɛwo.” Enyɔnuɖɛ cɛ tɔ vava mɛ hwenu wosɔ Yesu ɖo Efyɔ nɔ Mawu Fyɔɖuxu lɔ le exwe 1914 mɛ. Vɔ Daniɛli gbenu mɔ Yesu “aso je te” le “efunkpekpe hwenu ci yí deni kpɔ so hwecinu jukɔnwo li keke vaɖo hwenɔnu.” “Efunkpekpe hwenu” cɛ yí nyi “xaxa gangan” alo efunkpekpe gangan ci nyɔ yí Matie 24:21 xo nuxu so. Yesu aso jete alo ahwlɛn ta nɔ Mawu mɛwo le efunkpekpe hwenu lɔ vɔvɔnu ci yí nyi Harmagedɔn hwenu. Enyɔdasɛ wema lɔ nu mɔ wonyi agbetɔ sugbɔsugbɔ “ciwo yí tó le efunkpekpe gangan lɔ mɛ.”—Enyɔ. 7:9, 14. w22.09 21 ¶4-5
Labishigbe 17 octobre
Amɛ ciwo ɖekɛ Na cucu le Anyi wema mɛ nyi amɛ ciwo yí je agɔ do Ŋ.—Hun. 32:33.
Woatɛnŋ acucu ŋkɔ ciwo yí le agbe wema lɔ mɛ yɛ dru. Ele shigbe Yehowa ŋwlɛ ŋkɔ lɔwo koɖo klɛyɔn hannɛ. (Enyɔ. 3:5) Mìɖo atekpɔ keke nɔ mìwo ŋkɔwo akpɔtɔ ale wema cɛ mɛ keke je hwecinu woavasɔ biki sɔ ŋwli yí anyi evɔ. Gbɛbɔbɔ ɖeka ci mɛ tɔwo ŋkɔwo le agbe wema lɔ mɛ yí nyi mɛ ciwo wosɔ mɔ wo le ɖu fyɔ koɖo Yesu le jeŋkwi mɛ. Le enyɔ ciwo yí Pɔlu nu nɔ yi “kpena” ciwo yí le Filipi mɛɔ, amɛshiaminɔ ciwo woyɔ mɔ wole yi ɖu fyɔ koɖo Yesu, ŋkɔwo le agbe wema lɔ mɛ vɔ. (Fili. 4:3) Vɔ gbɔxwe wowo ŋkɔwo akpɔtɔ anɔ wema cɛ mɛɔ, woɖo akpɔtɔ anɔ gbeji. Eyi wowo ŋkɔwo aci agbe wema lɔ mɛ hwenu woatre wo nu kpɛtɛkpɛtɛtɔ. Ecɛ ajɔ doŋkɔ nɔ wowo ku alo doŋkɔ nɔ hwenu efunkpekpe gangan lɔ atɔ ji.—Enyɔ. 7:3. w22.09 14 ¶3; 15 ¶5-6
Xɔsuzangbe 18 octobre
Shicu nɔ amɛ ciwo yí senɔ Mawu Nyɔ lɔ, yí wanɔ do ji!—Luiki 11:28.
Enu cɛ jɔ do eo ji kpɔa? Mɛɖeka ɖa ŋɖuɖu ci yí jɔnɔ ji nɔ eo. Vɔ ci èle hwlɛndo ji alo xa le eoɖeki mɛɔ, mi emimiɛ ŋɖuɖu lɔ kpoŋ yí deɖa aɖu yi ji kpetii o. Ci èɖu nu lɔ ɖegbɔɔ, èkpɔɛ mɔ yehwlɛndo yí ɖu nu lɔ yí èji mɔ nɔ anyɔ saɔ, yeaxɔ gbɔngbɔn yí aɖa aɖu enu lɔwo ji ɖekaɖeka yí ase vivi ni. Atɛnŋ ajɔ ahan dru, nɔ mìhlɛnkɔ Bibla. Hweɖewonuɔ, mìɖenɔ blɛ yí hlɛnnɔ enu lɔwo keke mìdesenɔ vivi nɔ enyɔ ciwo yí le mɛ o. Ji gamɛ yí ase vivi nɔ enu ci èhlɛnkɔ le Mawu Nyɔ lɔ mɛ. Kpɔ enujɔjɔ lɔwo le susu mɛ. Se egbeɖyiɖyiwo yí abu tamɛ kpɔ so enu ci èhlɛn nu. Nɔ èwɛ ahan ɔ, adɔ yí àkpɔ jijɔ doji. Yesu ɖo “hwashi egbejinɔtɔ koɖo ŋɖɛnyatɔ” lɔ nɔ anakɔ gbɔngbɔnmɛŋɖuɖu mì do gamɛ nywi ji, eyi enakɔ mì nywiɖe. (Mt. 24:45, NWT) Enuvevitɔ ci mɛ yí hwashi egbejinɔtɔ lɔ sɔnɔ nyɔ ɖekpokpui so yí nyi Enuŋwlɛŋwlɛ ciwo yí so gbɔngbɔn mɛ.—1 Tɛs. 2:13. w22.10 7-8 ¶6-8
Zozangbe 19 octobre
Mì xɔ ezuwo koɖo amɛkokowo so ɖyiɖɔnɔ koɖo amɛɖeki kɔkɔtɔnɔ hunnɔwo gbɔ.—Eha. 123:4.
Bibla nu mɔ le ŋkeŋke kpɛtɛkpɛtɛwo mɛɔ, amɛ ciwo yí gbalinɔ amɛ asugbɔ. (2 Piɛ 3:3, 4) “Enu ciwo yí de kpenɔ Mawu ɔ, wowoɖekɛ kpaŋ” yí amɛ ciwo yí gbalinɔ amɛ wanɔ. (Ʒuda 7, 17, 18) Lé mìatɛnŋ aglɔn ta nɔ mìwoɖekiwo nɔ mìŋgbevakplɔ mɛ ciwo yí gbalinɔ amɛ doɔ? Emɔ ɖeka yí nyi mɔ mìdadonɔ gbɛ koɖo mɛ ciwo yí donɔ ɖyika do enuɖekpokpui nu o. (Eha. 1:1) Ecɛ dasɛ mɔ mìdeɖo aɖo eto alo ahlɛn enuɖekpokpui ci yí so xɔsegbetɔwo gbɔ o. Mìɖo anya mɔ nɔ mìdenya wawaɔ, ale fafɛɖe mɔ mìatɔ ɖyika dodo yí atɔ enu xoxo kpɔ so lé Yehowa wanɔ enuwo do koɖo emɔdasɛnamɛ ciwo enanɔ mì to yi habɔbɔ lɔ ji. Nɔ enu cɛ ŋgbevajɔ do mì jiɔ, mìatɛnŋ abiɔ mìwoɖekiwo se mɔ: ‘Nɔ mìxɔ emɔdasɛnamɛ yoyu ɖe alo enumɛɖeɖe yoyu ɖe ɖe, ŋkpɔnɔ enyɔ yí nunɔ so nua? Ŋkpɔnɔ afɛn le mɛ ciwo yí le ŋkɔ nɔ mì nua?’ Nɔ mìɖe blɛ yí mi enu cɛwo wawaɔ, Yehowa akpɔ jijɔ do mì nu.—Elo. 3:34, 35. w22.10 20 ¶9-10
Kwɛshilagbe 20 octobre
Izraɛlitɔwo a gbé eto ɖoɖo yu.—Ezek. 3:7.
Mawu gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ do ŋsɛn Ezekiɛli yí eɖe kunu nɔ “tamɛsɛntɔwo” koɖo “etotrinɔwo.” Yehowa nu nɔ Ezekiɛli mɔ: “Ŋna yí ao ŋmɛ sɛnŋ shigbe wowo ŋmɛ nɛ yí ao ŋgonu lo shigbe wowo ŋgonu nɛ. Ŋna yí ao ŋgonu le shigbe diama nɛ yí gbesɛnŋ shigbe silɛsi nɛ. Ŋgbevɔn nɔ wo o yí wowo ŋmɛ ŋgbedo jikaswi nɔ eo.” (Ezek. 3:8, 9, NWT) Nɔ mìanuiɔ, ele shigbe Yehowa nukɔ nɔ Ezekiɛli mɔ: ‘Ŋgbelɔn nɔ etotritri jukɔn lɔ tɔ agble lanmɛ nɔ eo. Nado ŋsɛn eo.’ Le yi goduɔ, Mawu gbɔngbɔn lɔ kplɔ Ezekiɛli yi fini aɖe kunu lɔ le le ŋtegan lɔ mɛ. Ezekiɛli ŋwlɛ mɔ: “Tɔhonɔ ŋsɛn le lanmɛ nɔ ŋ.” Ewa kwɛshila ɖeka gbɔxwe yí enyɔnuɖɛtɔ lɔ tɛnŋ kpla nyɔ ciwo yí avayi nu nɔ amɛwo. (Ezek. 3:14, 15) Yehowa vanu ni mɔ yɛle yi bali ɖeka mɛ, eyi “gbɔngbɔn va ji” le nɔ. (Ezek. 3:23, 24) Eyi Ezekiɛli le gbesɔsɔ atɔ kunu ɖeɖe. w22.11 4-5 ¶8-9
Tɛnigbe 21 octobre
Oo Yehowa, keke vaɖo hwenu yí male axwa dokɔ amɔ naxɔ nɔŋ ganŋke yí nagbe mɔ yedaseɔ? . . . Nyi yí taɖo èɖe emɔ yí amɛjiʒinʒin liɔ?—Xab. 1:2, 3, NWT.
Cukaɖa sugbɔ va enyɔnuɖɛtɔ Xabakuku ji. Le hweɖekanuɔ, évaxoxoɔ nu kpɔ mɔ Yehowa sɔsɔ ɖe le ji nɔ ye ma. Eyi taɖo énu lé enu lɔwo wakɔ do ni pleŋ nɔ Yehowa le gbedodoɖa mɛ. Yehowa ɖo yi sɛntɔ egbejinɔtɔ lɔ gbedodoɖa ŋci ni. (Xab. 2:2, 3) Ci Xabakuku bu tamɛ kpɔ so lé Yehowa xɔ nɔ yi mɛwo nuɔ, égbetɔ jijɔ kpɔkpɔ ke. Ékando ji mɔ Yehowa sɔ ɖe le ji nɔ ye yí yɛakpedo ye nu yeado ji le tetekpɔ ɖekpokpui mɛ. (Xab. 3:17-19) Nukplamu ci yí le mɛ nɔ mìɔ? Nɔ ètokɔ cukaɖa sɛnŋsɛnŋwo mɛɔ, do gbe ɖaɖa nɔ Yehowa yí anu lé ewakɔ do nɔ eo ni. Le yi goduɔ, nɔ tekpɔɛ nɔ akpedo eo nu. Nɔ èwɛ ahan ɔ, àtɛnŋ akando ji mɔ Yehowa ana ye ŋsɛn ci yeʒan yí ado ji le cukaɖa lɔ mɛ. Yí nɔ èkpɔɛ mɔ yɛkpekɔdo ye nuɔ, ào xɔse asɛnsɛnŋ doji. Nɔ èkpɔtɔ yí wakɔ enu ciwo yí adɔ yí àte gogo Yehowa dojiɔ, eo can dalɔn yí cukaɖawo alo enuxoxokpɔ aklan eo so Yehowa nu o.—1 Tim. 6:6-8. w22.11 15 ¶6-7
Tanatagbe 22 octobre
Nyɔnɔnwi yí ŋnukɔ nɔ eo egbɛ, àvanɔ koɖoŋ le Paradiso mɛ.—Luiki 23:43, NWT.
Ci Yesu koɖo danuwatɔ ciwo yí le axa ni le ekudunuɔ, wosekɔ vevi. (Luiki 23:32, 33) Danuwatɔ lɔwo kokoɔ Yesu. (Mt. 27:44; Maki 15:32) Vɔ ɖeka le wo mɛ trɔ yi susu. Énu mɔ: ‘Yesu, gayimɛ Àyi Ao fyɔɖuxu mɛɔ, ɖo ŋwiŋ.’ Yesu ɖo ŋci ni koɖo enyɔ ciwo yí le egbɛ mawunyɔkpukpui lɔ mɛ. (Luiki 23:39-42) Enyɔ ciwo Yesu nu nɔ danuwatɔ lɔ ɖo ana mìabu tamɛ kpɔ so lé agbe lɔ avanɔ do le Paradiso lɔ mɛ nu. Lé fafa nɔ Efyɔ Salomɔ cɛkpakpa hwenu atɛnŋ akpla ŋɖe mì so Paradiso lɔ nu. Bibla nu mɔ Yesu gangan wu Salomɔ. Ecɛ wɛ mɔ mìatɛnŋ akpɔ emɔ mɔ Yesu koɖo mɛ ciwo yí abɔdo nu yí woaɖu fyɔ awɛ keke nyigban lɔ atrɔ Paradiso nyakpɔkpɔ ɖeka. (Mt. 12:42) Eyi taɖo, “lɛngbɔ bu” mɛ tɔwo ɖo atekpɔ yí anya enu ciwo woɖo awa keŋ atɛnŋ avanɔ agbe mavɔ le Paradiso lɔ mɛ.—Ʒan 10:16. w22.12 8 ¶1; 9 ¶4
Zangagbe 23 octobre
Nɔ èdodoɔ axwa yí biɔbiɔ alɔduɔ, áku ŋshishi nɔ eo kokoko.—Ezai 30:19, NWT.
Ezai na kankandoji mì mɔ, Yehowa aɖo eto mì nywiɖe nɔ mìdo axwa yɔɛ yí aɖo mìwo kwifanwo ŋci nɔ mì blaŋ. Ezai nu kpi mɔ: “Nɔ évlɛ yí si duu vɔɔ, átɔ nɔ eo.” Kankandojinyɔ cɛwo ɖokɔ ŋwi nɔ mì mɔ mìwo Da lɔ jijiɛ veviɖe mɔ yeakpedo mɛ ciwo yí biɔbiɔ alɔdu ye nu. Enyɔ cɛ ci mìnya kpenɔdo mì nu yí mìdonɔ ji koɖo jijɔ. Yehowa ɖonɔ eto mɛɖekamɛɖeka gbedodoɖa nywiɖe. Nyi yí taɖo mìatɛnŋ anu ahan ɔ? Le kpukpui ŋkɔtɔ mɛ nɔ Ezai eta 30 tɔ lɔɔ, enyɔgbe “mí” yí wozan, ɖo jukɔn lɔ pleŋ yí Yehowa xokɔ nuxu nɔ. Vɔ le kpukpui 19 tɔ lɔ mɛɔ, enyɔgbe “eo” yí wozan, ɖo enyɔ cɛ yɛ yikɔ nɔ mɛɖekamɛɖeka. Ezai ŋwlɛ mɔ: “Dagbefan avin ke o”; “áku ŋshishi nɔ eo kokoko”; “átɔ nɔ eo.” Ci Yehowa nyi Vida ci yí lɔnnɔ amɛɔ, ésɔnɔ ɖe le ji nɔ mɛɖekamɛɖeka le mì mɛ yí ɖonɔ eto mìwo gbedodoɖawo nywiɖe.—Eha. 116:1; Ezai 57:15. w22.11 9 ¶5-6
Labishigbe 24 octobre
Mí a je aye shigbe edanwo ɛnɛ koɖo mí a nɔ̀ mɛmiɖe shigbe hwanlinwo ɛnɛ.—Mt. 10:16.
Kunuɖeɖe koɖo enukplaviwowawadɔ lɔ na yí eji jɔnɔ mì yí mìnɔnɔ fafa mɛ nɔ wocikɔ yumɛ nɔ mì can. Hwenu Ʒuifu gawo nu nɔ apotruwo le exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ mɔ wo le mi kunu ɖeɖeɔ, ŋsu egbejinɔtɔ cɛwo ɖui mɔ yewoase tonu nɔ Mawu. Wokpɔtɔ yí ɖekɔ kunu yí edɔ cɛ na yí wokpɔkɔ jijɔ. (Edɔ. 5:27-29, 41, 42) Nɔ wodeɖe emɔ do mìwo dɔwo pleŋ nu le eju ci mɛ mìleɔ, mìɖo aje aye nɔ mìɖekɔ kunu. Vɔ nɔ mìwakɔ ci ji mìkpeɔ, mìale fafa mɛ, ɖo mìwo nu kpekɔ nɔ Yehowa yí mìgbedrakɔ ŋɛdu ci yí ahwlɛn amɛwo gan. Kando ji mɔ nɔ yetokɔ nɔnɔmɛ sɛnŋsɛnŋwo mɛ can ɔ, yeatɛnŋ anɔ fafa mɛ. Le hwenu ŋtɔ́wo mɛɔ, mìɖo aɖo ŋwi mɔ, mìʒan fafa yí Yehowa ɖekɛ yí atɛnŋ ana mì fafa ŋtɔ́. Ðoŋ do Yehowa nu nɔ dɔ̀bamɛ ɖe to le fini èle, jɔjɔmɛfɔku ɖe jɔ alo wociciɛ yumɛ nɔ eo. Kpɔtɔ anɔ yi habɔbɔ lɔ mɛ. Sɔ susu ɖo enunywi ciwo yí àvakpɔ le esɔ mɛ ji. Nɔ èwɛ ahan ɔ, “fafa Mawutɔ a nɔ̀ koɖo” eo.—Fili. 4:9. w22.12 21 ¶17-18
Xɔsuzangbe 25 octobre
Mí a trɔsun agbetɔ yoyu.—Efe. 4:24.
Mìɖo aje agbla sɛnsinɖe gbɔxwe atɛnŋ awa cɛ. Le enu ciwo mìawa lɔwo mɛɔ, mìɖo ado gbla veviɖe yí atashi adɛn baɖawo shigbe amɛleledodɔmɛ koɖo dɔmɛzi nɛ. (Efe. 4:31, 32) Nyi yí taɖo ecɛ wawa atɛnŋ agbɔnnuɔ? Ðo adɛn baɖa ɖekatɔwo do ke do mì mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, Bibla nu mɔ, mɛɖewo “ɖeblɛ donɔ dɔmɛzi.” (Elo. 29:22) Mìɖo akpɔtɔ ajenɔ agbla gbɔxwe yí atashi adɛn ɖewo nɔ mìwa ʒinʒindoshimɛ ɖegbɔ can. (Rɔm. 7:21-23) Do gbe ɖaɖa nɔ Yehowa mɔ yi le kpedo ye nu nɔ yeaɖu adɛn dɔndɔn ci yí gbɔngbɔnnu nɔ ye lɔ ji; yí akando ji mɔ yiase ye kwifan yí akpedo ye nu. (1 Ʒan 5:14, 15) Nyɔnɔnwi enyi mɔ Yehowa daɖe adɛn dɔndɔn lɔ si nɔ eo enujiŋtɔ o, gan ádo ŋsɛn eo yí nakpɔtɔ aɖukɔ ji. (1 Piɛ 5:10) Wa nu asɔ koɖo gbedodoɖa aotɔwo yí ŋgbewanɔ enu ciwo yí adɔ yí amɛnyinyi xoxwi lɔ agbegbɔ nɔ eo ke o. Eyi ŋgbebunɔ edro vɔnwo kpɔ hɛnnɛ o.—Fili. 4:8; Kol. 3:2. w23.01 10 ¶7, 9-10
Zozangbe 26 octobre
Amɛ ci yí lɔn Mawu ɖogbe a lɔn nɔviɛ hɛnnɛ.—1 Ʒan 4:21.
Emɔ ɖeka ci ji mìtonɔ yí danasɛ mɔ mìlɔn wo yí nyi mɔ mìɖenɔ kunu koɖo ezolelanmɛ. Mìɖenɔ kunu nɔ mɛɖekpokpui ci mìdo go. Mìdegbenɔ mɔ mìaɖe kunu nɔ mɛɖe ɖo gbaza yitɔ to akpo nɔ mìwotɔ alo éso akɔta bu mɛ o. Nɛnɛke mìɖenɔ kunu nɔ mɛɖekpokpui nɔ amɛ lɔ nyi ehotɔnɔ alo wamɛnɔ can, nɔ éyi suklu alo égɔnmayi can. Ci mìwɛkɔ ahan ɔ, mìwakɔ Yehowa dro ci yí nyi mɔ woahwlɛn “amɛwo pleŋ gan yí amɛwo pleŋ a jeshi nyɔnɔnwi” lɔ. (1 Tim. 2:4) Mìgbedanasɛ mɔ mìlɔn Mawu koɖo Kristo nɔ mìlɔn mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo. Mìsɔnɔ ɖe le ji nɔ wo yí kpenɔdo wo nu nɔ wole cukaɖawo mɛ. Mìfanɔ akɔn nɔ wo nɔ wowo mɛ vevi ɖe ku, yí yi yɔnɔ wo kpɔ nɔ wolé dɔ̀, mìwanɔ ci ji mìkpe yí donɔ ŋsɛn wo nɔ wogbɔjɔ. (2 Kor. 1:3-7; 1 Tɛs. 5:11, 14) Mìkpɔtɔ donɔ egbe ɖaɖa do ta nɔ wo ɖo mìnya mɔ “amɛjɔjɔɛ kwifanwawa ɖonɔ ŋsɛn.”—Ʒaki 5:16. w23.01 28-29 ¶7-8
Kwɛshilagbe 27 octobre
Mí ɖo a do akɔnfa nɔ míwonɔnɔwo yí a do ŋsɛn lanmɛ nɔ míwonɔnɔwo.—1 Tɛs. 5:11.
Shigbe lé exɔcutɔ ɖe vabinɔ doji le exɔcucudɔ mɛ nɛɔ, ahanke mìwo can mìji mɔ mìabi doji le ŋsɛndodo mìwonɔnɔwo mɛ nɛ. Nɔ mìkannɔ seŋ nɔ nɔviwo so mɛ ciwo yí do ji le tetekpɔwo mɛ vayi nuɔ, ado ŋsɛn wowo can woado ji. (Ebre. 11:32-35; 12:1) Nɔ mìxonɔ nuxu so enunywi ciwo mɛbuwo wakɔ nu, yí nɔ enyɔ ɖe ɖo gblamɛ nɔ mìwo koɖo nɔvi ɖe yí mìɖe blɛ yí kpɔnɔ gbɔɔ, mìana fafa akpɔtɔ anɔ hamɛ lɔ mɛ. (Efe. 4:3) Ahanke mìakpɔtɔ adonɔ ŋsɛn mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwo xɔse, nɔ mìkannɔ seŋ koɖo wo so Bibla mɛ nyɔ veviwo nu, wanɔ enu ŋtɔŋtɔwo sɔ kpenɔdo wo nu, yí gbedonɔ ŋsɛn mɛ ciwo yí gbɔjɔ le xɔse mɛ. Nɔ mìtekpɔ yí donɔ ŋsɛn mìwo nɔviŋsu koɖo nɔvinyɔnuwoɔ, eji ajɔ mìwo can. Exɔ ciwo yí mìcunɔ gbɛ vadanahɛn, vɔ nɔ mìkpɔtɔ yí dokɔ ŋsɛn mìwo nɔviwoɔ, enunywi ciwo yí ato so mɛ ani keke sɔyi mavɔ! w22.08 22 ¶6; 25 ¶17-18
Tɛnigbe 28 octobre
Tɔhonɔ nanɔ ŋununyanya amɛ. Enunyanya koɖo enu gɔnmɛsese tónɔ le Yi glanmɛ.—Elo. 2:6.
Yesu nu nɔnɔmɛ vevi ci mìaɖo gbɔxwe yí amɔŋje enu ci mìhlɛnkɔ le Mawu Nyɔ lɔ mɛ, eyi nyi enugɔnmɛsese. (Matie 24:15) Nyi yí nyi enugɔnmɛseseɔ? Enyi enujikpekpe ci yí akpedo eo nu nakpɔ lé enu ci èhlɛnkɔ yɛ do nu enu ci èjeshi ɖɛ sa mɛ, alo lé eto akpo nɔ enu ci èjeshi ɖɛ sa, yí akpɔ susu vevi ciwo yí deze kaka o. Gbesɔ kpe niɔ, Yesu nu mɔ eʒan nugɔnmɛsese gbɔxwe woatɛnŋ anya lé Bibla mɛ nyɔnuɖɛwo vakɔmɛ do. Mìgbeʒan nugɔnmɛsese gbɔxwe atɛnŋ aɖu le nɔ nushianu ci mìhlɛnkɔ le Bibla mɛ nywiɖe.Yehowa nanɔ nugɔnmɛsese yi sɛntɔwo. Eyi taɖo do gbe ɖaɖa yí abiɔɛ nɔ ana eo nɔnɔmɛ cɛ. Lé àtɛnŋ awa nu do yí asɔ koɖo ao gbedoɖaɔ? Nɔ èhlɛn nu ɖe ɖegbɔɔ, bu tamɛ kpɔ so nu nywiɖe yí ado jeshi lé eca ka koɖo enu ciwo yí ènya sa. Ji nu gɔnmɛ kpɔ so akpaxwe ci èhlɛnkɔ nu yí agbekpɔ lé àtɛnŋ awa do ji le ao gbe mɛ do. (Ebre. 5:14) Nɔ ètekpɔ yí sekɔ gɔnmɛ nɔ enu ci èhlɛnkɔɔ, àɖo enugɔnmɛsese nywi do Enuŋwlɛŋwlɛwo nu nywiɖe. w23.02 10 ¶7-8
Tanatagbe 29 octobre
É yí mɛ yí mì kpɔ agbe le, yí mì kpɔ hwanhwan mìwotɔ le.—Edɔ. 17:28.
Sɔɛ mɔ, ao xlɔ ɖeka sɔ axwe ɖeka nɔ eo. Vɔ ŋɖekatɔwo dahɛn le axweɛ nu, aŋɔ ciwo yí woshi nɔ exɔ lɔwo can dadahɛn. Ci ele ahan can ɔ, womɔ nɔ woasa axwe lɔɔ, woasɛ dɔla miliɔn nɛniɖe. Kankandojitɔɔ, axwe lɔ ajɔ ji nɔ eo yí alenɔ bu ni. Ahanke, Yehowa can na mì enuvevi ɖeka, eyi nyi agbe. Le nyɔnɔnwi mɛɔ, Yehowa dasɛ mɔ agbe mìwotɔ ve nɔ ye ci esɔ Eviɛ cu tafɛn do ta nɔ mì. (Ʒan 3:16) Yehowa gbɔ yí agbe so. (Eha. 36:9) Apotru Pɔlu nya nyɔnɔnwi cɛ, eyi enu mɔ: “É yi mɛ yí mì kpɔ agbe le, yí mì kpɔ hwanhwan mìwotɔ le, yí mì le koɖi.” (Edɔ. 17:25, 28) Eyi taɖo esɔ gbe mɔ mìanu mɔ agbe nyi enu ci Mawu na mì. Éna mì ŋɖekpokpui ci mìʒan keŋ anɔ agbe, ɖo élɔn mì. (Edɔ. 14:15-17) Yehowa dewakɔ enujiŋwo yɛ keŋ nɔ mìakpɔtɔ anɔ agbe o. Éji mɔ mìwo le kpɔtɔ awakɔ enu ci ji mìkpe keŋ akpɔtɔ ale lanmɛsɛn mɛ yí akpɔtɔ asinkɔ.—2 Kor. 7:1. w23.02 20 ¶1-2
Zangagbe 30 octobre
Ŋwlɛ enyɔ ciwo pleŋ ŋnu nɔ eo do wema mɛ.—Ʒer. 30:2, NWT.
Mìdokɔ akpe sugbɔ nɔ Yehowa Mawu do Bibla ci ena mì ŋci! Énu nukplamu nywi ciwo yí akpedo mì nu yí mìatɛnŋ aɖu cukaɖa ciwo mìdodoɔ go gbɛ ji do Bibla mɛ. Égbena esɔ mɛ mɔkpɔkpɔ nywi ɖeka mì. Ci yí gbewu ŋnɔɔ, Yehowa nu yi nɔnɔmɛ nywi sugbɔ do Bibla mɛ nɔ mì. Nɔ mìbukɔ tamɛ kpɔ so yi nɔnɔmɛ nywiwo nuɔ, ewanɔ edɔ do mìwo ji ji yí mìjinɔ mɔ mìanyi Mawu xlɔwo. (Eha. 25:14) Yehowa ji mɔ mìwo le jeshi ye ɖɛ. Le sasa hwenuɔ, éto edrɔwo, ŋtegannukpɔkpɔwo koɖo mawudɔlawo ji ŋtɔkpu yí dre yiɖeki mɛ. (Amh. 12:6; Edɔ. 10:3, 4) Vɔ nɔ wodeŋwlɛ edrɔ lɔwo, ŋtegannukpɔkpɔ lɔwo alo eŋɛ ci edo to mawudɔlawo ji ɖe, lé woawɛ akpla woɔ? Eyi taɖo, Yehowa nu nɔ ŋsu ɖewo mɔ wo le ŋwlɛ enu ci yeji mɔ mìwo le nya “do wema mɛ.” Ci “afɛn dele Mawu adodwi lɔ mɔwo” nuɔ, mìatɛnŋ akando ji mɔ, emɔ ci ji eto yí xonɔ nuxu koɖo mì yí nyi enywitɔ yí nyɔna tonɔ so mɛ.—Eha. 18:30, NWT. w23.02 2 ¶1-2
Labishigbe 31 octobre
Jijɔkpɔkpɔ le enunanamɛ sɔwu enuxɔxɔ.—Edɔ. 20:35.
Ðo tajinu nywiwo. Ðo tajinu ciwo atɛnŋ akpedo eo nu nado ŋsɛn ao xɔse yí agbena nanyi Kristotɔ ci yí shin le gbɔngbɔn mɛ. (Efe. 3:16) Le kpɔwɛ mɛ, àtɛnŋ aɖui mɔ yeawanɔ amɛɖekɛnukplakpla yí ahlɛnnɔ Bibla blaŋblaŋ sɔwu sa. (Eha. 1:2, 3) Alo èkpɔɛ mɔ yeatɛnŋ adonɔ egbe ɖaɖa so ji mɛ sɔwu sa. Taŋfuin èkpɔɛ mɔ yeɖo akpɔ yeɖeki ji nywiɖe le enu ciwo yesɔ munɔ munu mɛ yí agbenya gamɛ zanzan do wo nu. (Efe. 5:15, 16) Nɔ èkpenɔdo mɛbuwo nuɔ, anyi mɔ èshinshin ɛ le gbɔngbɔn mɛ. Le kpɔwɛ mɛ, àtɛnŋ aɖui mɔ yeakpedo amɛshinshin ɖe alo dɔ̀nɔ ɖe nu le ao hamɛ lɔ mɛ. Ètɛnŋ yi afi mɛ nɔ wo alo akpedo wo nu le tablɛti alo telefonuwo zanzan mɛ. Gbesɔ kpe niɔ, dranɔ Fyɔɖuxu ŋɛnywi lɔ nɔ amɛwo keŋ asɔ dasɛ nɔ wo mɔ yelɔn wo. (Mt. 9:36, 37) Nɔ àtɛnŋ akpe jiɔ, ɖo tajinu mɔ yeawa gashiagamɛ sumɔsumɔdɔ ɖe. w22.08 6 ¶16-17