ENUKPLAKPLA NYƆTA 23
EHAJIJI 2 Ao Ŋkɔ yí Nyi Yehowa
Yehowa Ŋkɔ Ðo Ale Veviɖe Nɔ Mì
“Yehowa mɔ: ‘Míwo yí nyi anyi kunuɖetɔwo.’”—EZAI 43:10, nwt.
SUSU VEVI LƆ
Mìakpɔ enu ci mìɖo awawa keŋ nɔ Yehowa ŋkɔ akpɔtɔ anɔ mɛmiɖe yí ahwlɛn ta ni.
1-2. Lé mìwɛ yí nya mɔ Yehowa ŋkɔ le veviɖe nɔ Yesuɔ?
YEHOWA ŋkɔ le veviɖe nɔ Yesu sɔwu enuɖekpokpui. Amɛɖe deli yí hwlɛn ta nɔ Dalɔ ŋkɔ sɔwu yɛ o. Shigbe lé nyɔta ci yí vayi dasɛ yi nɛɔ, mìkplɛ mɔ Yesu le gbesɔsɔ yí ku yí sɔ dasɛ mɔ Yehowa ŋkɔ le mɛmiɖe yí enu ciwo pleŋ ewanɔ sɔgbe. (Maki 14:36; Ebre. 10:7-9) Eyi le Exwe Kotokun Ðeka Cɛkpakpa Yesu tɔ goduɔ, ále gbesɔsɔ yí asɔ acɛkpakpa lɔ pleŋ do alɔ mɛ nɔ Yehowa keŋ nɔ woakanfu Yehowa ŋkɔ le enuwo pleŋ mɛ. (1 Kor. 15:26-28) Lɔnlɔn ci Yesu ɖo nɔ Mawu ŋkɔ gbedasɛ enu sugbɔ nɔ mì so ekacaca ci yí le yi koɖo Dalɔ gblamɛ nu. Édasɛ le enuwo pleŋ mɛ mɔ yelɔn Mawu sugbɔ.
2 Yesu va nyigban ji le Eda lɔ ŋkɔ mɛ. (Ʒan 5:43; 12:13) Éna yí yi dokplɔtɔwo jeshi Edalɔ ŋkɔ. (Ʒan 17:6, 26) Ékpla enu amɛwo le Yehowa ŋkɔ mɛ yí gbewa enujiŋwo le ŋkɔ ŋtɔ́ mɛ. (Ʒan 10:25) Eyi taɖo Yesu biɔ Yehowa mɔ yi le “kpɔ do [Yi] ŋkɔ” nu keŋ acɔn alɔ ye nukplaviwo ji. (Ʒan 17:11) Eyi taɖo, nɔ Mawu ŋkɔ le veviɖe nɔ Yesu sugbɔ ahan ɖe, lé mɛɖe ci yí mɔ yenyi Kristo dokplɔtɔ dajeshi Yehowa ŋkɔ alo dazinniɔ?
3. Nyi nu mìaxo nuxu so le nyɔta cɛ mɛɔ?
3 Ci mìnyi Kristotɔwo yí jekɔ agbla yí kplɔkplɔ Yesu fɔteshiwo doɔ, Yehowa ŋkɔ nyi enuvevi nɔ mì. (1 Piɛ 2:21) Le nyɔta cɛ mɛɔ, mìakpɔ lé wosɔ Yehowa ŋkɔ sɔ donɔ jeshi mɛ ciwo yí drakɔ “Fyɔɖuxu ŋɛnywi lɔ” do. (Mt. 24:14, nwt) Mìagbexo nuxu so lé Yehowa ŋkɔ ɖo ale veviɖe nɔ mìwo ɖekaɖeka do.
‘JUKƆN ÐEKA NƆ YI ŊKƆ’
4. (a) Edɔ ci Yesu dɔ yi nukplaviwo gbɔxwe trɔ yi jeŋkwi mɛɔ? (b) Enyɔ ci mìatɛnŋ abiɔse le edɔ cɛ ci edɔ wo mɛɔ?
4 Gbɔxwe Yesu ayi jeŋkwi mɛɔ, énu nɔ yi nukplaviwo mɔ: ‘Nɔ́ gbɔngbɔn kɔkɔɛ lɔ vá ɖyiva mí mɛɔ, mí axɔ ŋsɛn. Mí a nyi kunuɖetɔ nɔ ŋ le Ʒerusalɛmu jugan, Ʒude kan lɔ pleŋ koɖo Samari jugan mɛ keke a sɔyi nyigban lɔ vɔvɔnuwo.’ (Edɔ. 1:8, Ezoɖuɖu Yoyu Wema) Eyi taɖo woɖo adra eŋɛnywi lɔ le afiɖekpokpui keke aze to Izraɛli lixowo nu. Le yiyimɛɔ, emɔ avahun nɔ mɛ ciwo yí le jukɔn lɔwo pleŋ mɛ nɔ woavanyi Yesu dokplɔtɔwo. (Mt. 28:19, 20) Vɔ Yesu nu mɔ: “Mí a nyi kunuɖetɔ nɔ ŋ.” Eʒan mɔ nukplavi yoyu cɛwo ajeshi Yehowa ŋkɔa alo woanyi Yesu ɖekɛ kunuɖetɔwoa? Enu ciwo yí jɔ le Edɔwawawo eta 15 mɛ kpedo mì nu mìkpɔ ɖoŋci nɔ nyɔbiɔse cɛ.
5. Lé apotruwo koɖo amɛshinshin ciwo yí le Ʒerusalɛmu dasɛ mɔ amɛwo pleŋ ɖo ajeshi Yehowa ŋkɔ ɖɛ doɔ? (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)
5 Le exwe 49 K.H. ɔ, apotruwo koɖo amɛshinshin ciwo yí le Ʒerusalɛmu vabɔ doju yí kanseŋ so enu ci amɛmanyiʒuifu evomasotɔwo ɖo awa gbɔxwe avatrɔ Kristotɔwo nu. Ʒaki ci yí nyi Yesu nɔviɛ nu nyɔ cɛwo yí sɔ cu eta nɔ seŋkankan lɔ yí mɔ: ‘[Piɛ] dre lé Mawu trɔ yi susu do jukɔnwo nu ŋkɔtɔ keŋ sɔ [jukɔn ɖeka] le wo mɛ nɔ yi ŋkɔ.’ Ŋkɔ ci nu yí Ʒaki xokɔ nuxu soɔ? Éyɔ enyɔ so enyɔnuɖɛtɔ Amosu nyɔwo mɛ yí nu kpi mɔ: ‘Gahunnɔtɔ́ mɛ ɔ, amɛ kpɛtɛwo atɔ Enyɛ Yehowa jijikpɔ veviɖe, akɔta ciwo pleŋ nu yí woyɔ anyi ŋkɔ do nɔ woavatrɔ kinyɛwo.’ (Edɔ. 15:14-18, Ezoɖuɖu Yoyu Wema) Denyi enu ɖekɛ yí nukplavi cɛwo akpla so Yehowa nu yí anyi evɔ o, vɔ ‘woagbeyɔ yi ŋkɔ do wo nu.’ Ecɛ gɔnmɛ yí nyi mɔ woasɔ Mawu ŋkɔ yí woagbedonɔ jeshi wo so ŋkɔ lɔ nu.
Le bɔbɔ ɖeka ci edɔjikpɔha exwe sanŋdi ŋkɔtɔ mɛ tɔ wa hwenɔnu mɛɔ, ŋsu egbejinɔtɔ cɛwo dasɛ petii mɔ Kristotɔwo ɖo anyi jukɔn ɖeka nɔ Mawu ŋkɔ. (Kpɔ mamamɛ 5)
6-7. (a) Nyi yí taɖo Yesu va nyigban jiɔ? (b) Nyi yí gbele veviɖe sɔwu nyigban lɔ ji vavaɔ?
6 Yesu ŋkɔ gɔnmɛ yí nyi “Yehowa yí Nyi Hwlɛngantɔ” yí edasɛ mɔ eye ji yí Yehowa ato yí ahwlɛn mɛ ciwo yí ɖo xɔse do ye nu gan. Yesu va nyigban ji yí sɔ yi gbe na do ta nɔ agbetɔwo. (Mt. 20:28) Ci ecu tafɛn lɔɔ, éwɛ yí agbetɔwo akpɔ hwlɛngan yí avakpɔ agbe mavɔ.—Ʒan 3:16.
7 Vɔ nyi yí taɖo agbetɔwo ʒan tafɛn lɔ gbɔxwe yí akpɔ hwlɛngan ɔ? Ðo enu ci yí jɔ le Edɛni kpa lɔ mɛ yí dɔ. Shigbe lé mìnui le nyɔta ci yí vayi mɛ nɛɔ, mìwo jila ŋkɔtɔ Adamu koɖo Ɛva fɔn egu do Yehowa ji, eyi taɖo wobu agbe mavɔ nɔnɔ mɔkpɔkpɔ lɔ. (Gɔnm. 3:6, 24) Vɔ ŋɖeka gbele veviɖe sɔwu agbetɔwo hwlɛnhwlɛn gan so nuvɔn shi. Eyi nyi ŋsu ci wokan do nu nɔ Yehowa. (Gɔnm. 3:4, 5) Eyi taɖo ekacaca le gblamɛ nɔ Adamu koɖo Ɛva jijimɛviwo hwlɛnhwlɛngan koɖo enyɔ gangan ci yí le te ci yí nyi mɔ woawɛ nɔ Yehowa ŋkɔ anɔ mɛmiɖe mɛ. Yesu yí nyi amɛvevitɔ ci yí na yí Yehowa ŋkɔ mɛ́, ɖo énɔ dumɛ Ni yí wa enu ciwo pleŋ Yehowa ji mɔ le wa pɛpɛpɛ.
Lé mɛɖe ci yí mɔ yenyi Kristo dokplɔtɔ dajeshi Yehowa ŋkɔ alo dazinniɔ?
8. Nyi Yesu dokplɔtɔwo pleŋ ɖo anyaɔ?
8 Amɛ ciwo pleŋ ciwo yí ɖo xɔse do Yesu nu, Ʒuifuwo koɖo Amɛmanyiʒuifuwo ɖo anya fini hwlɛngan wowotɔ so ci yí nyi Yesu Dalɔ Yehowa Mawu gbɔ. (Ʒan 17:3) Gbesɔ kpe niɔ, shigbe Yesu nɛɔ, woɖo asɔ Yehowa ŋkɔ asɔ do jeshi wo. Woɖo agbenya mɔ, yɛle veviɖe mɔ yewoɖo awɛ nɔ ŋkɔ ŋtɔ́ anɔ mɛmiɖe. Eyi adɔ woakpɔ hwlɛngan. (Edɔ. 2:21, 22) Eyi taɖo Yesu dokplɔtɔ egbejinɔtɔwo pleŋ ɖo akpla nu so Yehowa nu shigbe Yesu nɛ. Dekpaca mì mɔ Yesu ɖegbɔ nɔ yi gbedoɖa ci yí le Ʒan 17 koɖo nyɔ cɛwo yí mɔ: “Ŋna yí wojeshi ao ŋkɔ yí nana woagbejeshi doji keŋ nɔ woalɔnnɔ amɛ shigbe lé èlɔnŋ do nɛ yí nale koɖo wo.”—Ʒan 17:26, nwt.
“MÍWO YÍ NYI ANYI KUNUÐETƆWO”
9. Lé mìawɛ adasɛ mɔ Yehowa ŋkɔ nyi enuvevi nɔ mìɔ?
9 Enu ci yí ɖo axa Yesu dokplɔtɔ adodwiwo pleŋ yí nyi mɔ, woawɛ nɔ Yehowa ŋkɔ anɔ mɛmiɖe. (Mt. 6:9, 10) Yehowa ŋkɔ ɖo anɔ veviɖe nɔ wo sɔwu enuɖekpokpui. Woɖo awa ŋɖe le enyɔ cɛ mɛ. Vɔ nyi mìatɛnŋ awa keŋ nɔ Yehowa ŋkɔ anɔ kɔkɔɛɖe yí adasɛ mɔ enyɔ ciwo Satana nu so Yehowa nu denyi nyɔnɔnwiɔ?
10. Nyi Ezai eta 42 yi 44 dasɛ nɔ mìɔ? (Ezai 43:9; 44:7-9) (Kpɔ foto lɔ hɛnnɛ.)
10 Wotɛgbe do enu ci yí taɖo ele veviɖe mɔ mìawɛ nɔ Yehowa ŋkɔ anɔ mɛmiɖe le Ezai eta 42-44 mɛ. Le eta ŋtɔ́wo mɛɔ, Yehowa nu nɔ mɛ ciwo yí sɛnkɔ ŋsu mawuwo mɔ wo le dasɛ mɔ wowo mawu lɔwo li nyɔnɔnwitɔ. Yehowa nu nɔ wo mɔ wo pleŋ le ji kunuɖetɔ ɖe nɔ ava avadasɛ mɔ mawu ŋtɔ́wo li nyɔnɔnwitɔ. Vɔ mɛɖe dekpe ji o!—Hlɛn Ezai 43:9; 44:7-9.
Mìdanasɛ mɔ mìnyi Yehowa Kunuɖetɔwo le enyɔ ciwo pleŋ mìnunɔ koɖo enu ciwo pleŋ mìwanɔ mɛ (Kpɔ mamamɛ 10-11)
11. Enyɔ ci Yehowa nu nɔ yi jukɔn le Ezai 43:10-12 mɛɔ?
11 Hlɛn Ezai 43:10-12. Yehowa nu nɔ yi mɛwo mɔ: “Mínyi anyi kunuɖetɔwo, . . . yí ŋnyi Mawu.” Yehowa nu nɔ wo mɔ wo le ɖo nyɔbiɔse cɛ ŋci: “Mawu bu ɖe li ze to ŋnua?” (Ezai 44:8, nwt) Eyi taɖo mɔnukpɔkpɔ enyi nɔ mì mɔ mìaɖo nyɔbiɔse cɛ ŋci. To mìwo nuxuxoxo koɖo mìwo nuwanawo mɛɔ, mìadasɛ nɔ amɛwo mɔ Yehowa yí nyi Mawu adodwi ɖekɛ kpaŋ lɔ. Yi ŋkɔ gangan wu ŋkɔ kpɛtɛwo pleŋ. Mìadasɛ le mìwo gbe mɛ mɔ mìlɔn Yehowa nyɔnɔnwitɔ yí anɔ gbeji ni, nɔ Satana na yí egbɔngbɔnnu nɔ mì can. Nɔ mìwɛ ahan ɔ, emɔ ahun nɔ mì yí mìawɛ yí Yi ŋkɔ lɔ anɔ mɛmiɖe.
12. Lé enyɔnuɖɛ ci yí le Ezai 40:3, 5 vamɛ vayi doɔ?
12 Nɔ mìhwlɛnnɔ eta nɔ Yehowa ŋkɔ alo mɛ ciŋmɛ enyiɔ, anyi mìsrankɔ Yesu Kristo. Ezai gbenu ɖɛ mɔ amɛɖeka ‘adra Yehowa mɔ ji do.’ (Ezai 40:3) Lé enyɔ cɛ vamɛ vayi doɔ? Ʒan Amɛʒindoshimɛtɔ dra emɔ ji do ɖɛ nɔ Yesu ci yí va le Yehowa ŋkɔ mɛ yí xo nuxu le Yehowa ŋkɔ mɛ. (Mt. 3:3; Maki 1:2-4; Luiki 3:3-6) Enyɔnuɖɛ ŋtɔ́ gbenu mɔ: “Wo a dasɛ [lé Yehowa gangan do.]” (Ezai 40:5) Lé wowɛ do vayiɔ? Hwenu Yesu le nyigban jiɔ, énɔ dumɛ nɔ Yehowa pɛpɛpɛ yí ele shigbe mɔ Yehowa ŋtɔ yí va nyigban ji nɛ.—Ʒan 12:45.
13. Lé mìatɛnŋ asran Yesu doɔ?
13 Shigbe Yesu nɛɔ, mìnyi kunuɖetɔwo nɔ Yehowa. Yehowa ŋkɔ le mì nu yí mìxonɔ nuxu so enunywi ciwo yí ewawo nɔ mɛɖekpokpui ci mìdo go. Vɔ nɔ mìawa ecɛ nywiɖeɔ, mìɖo awɛ nɔ amɛwo anya akpaxwe vevi ci Yesu wa, nɔ Yehowa ŋkɔ lɔ anɔ mɛmiɖe. (Edɔ. 1:8) Yesu yí nyi Yehowa Kunuɖetɔ sɔwu mɛɖekpokpui yí mìkplɔkplɔ yi kpɔwɛ do. (Enyɔ. 1:5) Vɔ lé mìadasɛ do mɔ Yehowa ŋkɔ lɔ le veviɖe nɔ mìwo ɖekaɖekaɔ?
NUBU CIWO MƐ MÌADASƐ LE MƆ YEHOWA ŊKƆ LE VEVIÐE NƆ MÌ
14. Shigbe lé Ehajiji Wema 105:3 nui nɛ ɖe, lé Yehowa ŋkɔ wanɔ nɔ mìɔ?
14 Yehowa ŋkɔ jɔnɔ eji nɔ mì. (Hlɛn Ehajiji Wema 105:3.) Ejɔnɔ ji nɔ Yehowa sugbɔ mɔ mìsɔ ŋkɔ yitɔ sɔ yinɔ go. (Ʒer. 9:23, 24; 1 Kor. 1:31; 2 Kor. 10:17) Mìasɔ “Yehowa sɔ yi go” gɔnmɛ yí nyi ajɔnɔ eji nɔ mì mɔ mìsɔ Yehowa yí enyi mìwo Mawu. Emɔ gangan enyi yí hun nɔ mì mɔ mìanu nɔ amɛwo mɔ Yehowa le kɔkɔɛɖe yí enuɖekpokpui ci ewa sɔgbe. Eŋ deɖo akpɛn mì gbeɖe mɔ mìanu nɔ mìwo dɔmɛkpenawo, suklukpenawo, mìwo xwexatɔwo koɖo mɛbuwo mɔ mìnyi Yehowa Kunuɖetɔwo o! Legba ji mɔ mìwo le mi nuxu xoxo so Yehowa ŋkɔ nu nɔ mɛbuwo. (Ʒer. 11:21; Enyɔ. 12:17) Le nyɔnɔnwi mɛɔ, Satana koɖo yi nyɔnuɖɛtɔ ŋsukantɔwo ji mɔ amɛwo le ŋlɔbe Yehowa ŋkɔ. (Ʒer. 23:26, 27) Vɔ lɔnlɔn ci mìɖo nɔ Yehowa ŋkɔ akpɔtɔ ajɔnɔ eji nɔ mì le mìwo “ŋkekewo pleŋ mɛ.”—Eha. 5:11, nwt; 89:16.
15. Woayɔ Yehowa ŋkɔ gɔnmɛ ɖe?
15 Mìakpɔtɔ ayɔyɔ Yehowa ŋkɔ. (Ʒoɛli 2:32; Rɔm. 10:13, 14) Yehowa ŋkɔ lɔ yɔyɔ yi ŋkɔ sɔwu ŋkɔ jejeshi ɖɛ alo yi ŋkɔ lɔ zanzan kpoŋ. Mìvanya mɔ Mawu nyi Amɛ ŋtɔŋtɔ, vakando ji yí gbekpɔkpɔ emɔ mɔ yɛakpedo mì nu yí adasɛ emɔ nɔ mì. (Eha. 20:7; 99:6; 116:4; 145:18) Mìgbexonɔ nuxu so yi ŋkɔ koɖo yi nɔnɔmɛ nywiwo nu nɔ mɛbuwo yí gbedonɔ ŋsɛn wo mɔ wo le trɔ ji mɛ yí awa ŋɖe keŋ nɔ wowo nu akpe nɔ Yehowa.—Ezai 12:4; Edɔ. 2:21, 38.
16. Lé mìawɛ adasɛ mɔ Satana nyi ŋsukantɔɔ?
16 Mìle gbesɔsɔ yí akpe efun do ta nɔ Yehowa ŋkɔ. (Ʒaki 5:10, 11) Nɔ mìkpɔtɔ yí nɔ gbeji nɔ Yehowa hwenu yí efunkpekpewo va mì jiɔ, anyi mìdadasɛ mɔ Satana nyi ŋsukantɔ. Le Job hwenuɔ, Satana do ehwɛ cɛ mɛ ciwo pleŋ yí sɛnkɔ Yehowa yí nu mɔ: “Agbetɔ a na enushanu ci yí le shi a sɔ hwlɛn yi gbe gan.” (Job 2:4) Enyɔ ci Satana nunuɔ kpoŋ yí nyi mɔ hwenu yí enuwo nyɔnyɔ nɔ agbetɔwo ɖekɛ yí wosɛnnɔ Yehowa, yí wominɔ Yehowa sɛnsɛn nɔ wovado go cukaɖawo. Egbejinɔnɔ Job tɔ dasɛ mɔ ŋsu yí ehwɛdoamɛ cɛ nyi. Mìwo can emɔ hun nɔ mì mɔ mìadasɛ mɔ ŋsu yí nyɔ cɛ nyi, yí nɔ Satana jejeɛ agbla mɔ yeasɔ mì xwin can ɔ, mìdaso gbeɖe Yehowa ɖɛ gbeɖe o. Mìatɛnŋ akandoji keŋkeŋ mɔ Yehowa akpɔtɔ acɔncɔn alɔ mì ji le yi ŋkɔ mɛ.—Ʒan 17:11.
17. Shigbe lé wonui le 1 Piɛ 2:12 mɛ nɛ ɖe, nubu ci mìagbewa yí asɔ kanfu Yehowa ŋkɔɔ?
17 Mìdonɔ bubu Yehowa ŋkɔ nu. (Elo. 30:9; Ʒer. 7:8-11) Ci mìle dumɛ nɔ Yehowa yí yi ŋkɔ le mì nuɔ, etɛnŋ jɔ mɔ mìakanfu yi ŋkɔ alo axoɖyi yi. (Hlɛn 1 Piɛ 2:12.) Eyi taɖo mìji mɔ mìawa enuɖekpokpui ci ji mìasun yí akanfu Yehowa to mìwo nuxuxoxo koɖo mìwo nuwanawo mɛ. Nɔ mìwɛ ahan ɔ, ci mìdenyi amɛkpekpewo can ɔ, ahɛn kanfukanfu vɛ nɔ Yehowa.
18. Nubu ci mìagbewa yí adasɛ mɔ Yehowa ŋkɔ nyi enuvevi nɔ mìɔ? (Kpɔ gɔnmɛnuŋwlɛŋwlɛ lɔ hɛnnɛ.)
18 Yehowa ŋkɔ xa mì sɔwu lé amɛwo kpɔnɔ mì do. (Eha. 138:2) Nyi yí taɖo nyɔ cɛ le veviɖe sugbɔ ahan ɔ? Ðo lɔnlɔn ci mìɖo nɔ Yehowa ŋkɔ tɛnŋ dɔ yí amɛwo daxonɔ nuxu nywi so mì nu le fini mìle o.a Yesu le gbesɔsɔ yí aku ŋkpɛn ku shigbe mɛ ciwo yí wunɔ amɛwo tɔ hannɛ yí asɔ kanfu Yehowa ŋkɔ. Eku ŋtɔ́ ci eku dewa ŋkpɛn ni o, yí lé amɛwo anu so eku ŋtɔ́ nu dexɛ o. (Ebre. 12:2-4) Ésɔ yi susu ɖo Mawu dro wawa ji.—Mt. 26:39.
19. Lé Yehowa ŋkɔ wanɔ nɔ eoɔ, yí nyi yí taɖoɔ?
19 Mìyinɔ go do Yehowa ŋkɔ nu yí mìkpɔɛ mɔ bubu gangan enyi nɔ mì mɔ woayɔ mì mɔ Yehowa Kunuɖetɔwo. Ci ele ahan ɔ, mìale gbesɔsɔ akpɔtɔ akanfuikɔ nɔ amɛwo kpɔkɔ mì do ɖe can. Yehowa ŋkɔ lɔ le veviɖe nɔ mì sɔwu lé amɛwo kpɔnɔ mì do. Eyi taɖo mìaɖui gligaan yí akpɔtɔ akanfukɔ Yehowa ŋkɔ, nɔ Satana le agbla jekɔ mɔ yeagbɔjɔ mì can. Nɔ mìwɛwɛ ahan ɔ, mìadasɛ mɔ Yehowa ŋkɔ le veviɖe nɔ mì sɔwu ŋɖekpokpui shigbe lé ele nɔ Yesu Kristo nɛ.
EHAJIJI 10 Kanfu Yehowa Mawu!
a Egbejinɔtɔ Job can vatɔ susu ci amɛwo ɖeɖeɛ do nu bubu kpɔ ɖoɖu hwenu yí yi xlɔ amɛtɔn lɔwo nu ni mɔ enudɔndɔn ɖe yí ewa taɖo yí enu ŋtɔ́wo jɔjɔ do ji. Le tɔtɔmɛɔ, hwenu yí yi viwo ku yí yi nuwo pleŋ buɔ, “Job de je agɔ o. De xo nuxu vɔn do Mawu nu o.” (Job 1:22; 2:10) Vɔ hwenu yí wovatɔ ehwɛ dudui mɔ enubaɖa ewaɔ, “éxo nuxu sugbɔ” yí sɔ hwlɛn ta nɔ yiɖeki. Évaji mɔ yeadasɛ yenyi amɛnywi sɔwu mɔ áwɛ nɔ Mawu ŋkɔ akpɔtɔ anɔ mɛmiɖe.—Job 6:3; 13:4, 5; 32:2; 34:5.