Alɔdlɛndonǔ Kplé Gbɛzán kpo Sinsɛnzɔ́ kpo Tɔn Sín Azɔ̌wema Tɔn Lɛ
6-12 MARS
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | JELEMÍI 1-4
“Un Ðò Kpɔ́ Xá We Bo Na Hwlɛn We Gán”
jr-F 88 akpá. 14-15
“Un Na Dó Wusyɛn Lanmɛ nú Mɛ E Nǔ Cikɔ Na Lɛ” É
A KA NA FA KƆ NÚ MƐ E NǓ CIKƆ NA LƐ É À?
14 É na nyɔ́ ɖɔ mǐ ni ɖ’ayi lee è dó wusyɛn lanmɛ nú Jelemíi gbɔn é kpo lee é lɔmɔ̌ dó wusyɛn lanmɛ nú “mɛ e nǔ cikɔ na lɛ” é gbɔn é wu. (Jel. 31:25) Jehovah wɛ dó wusyɛn lanmɛ nú gbeyiɖɔ ɔ tawun. Kpɔ́n lee wǔ na ko syɛn we sɔ hwenu e a na sè bɔ Jehovah na ɖɔ xó elɔ lɛ nú we é: “Égbé dìn ɔ, un na hlɔnhlɔn we bɔ a na syɛn toxo e è mɛ ahohó lɛlɛ̌ dó é ɖɔhun . . . Ye na tɔ́n ahwan we, ye ka na kpé wǔ we ǎ, ɖó un ɖò kpɔ́ xá we bo na hwlɛn we gán. Nyɛ Mawu Mavɔmavɔ wɛ ɖɔ mɔ̌ nǔ we.” (Jel. 1:18, 19) Enɛ wu wɛ Jelemíi ɖɔ dó Jehovah wu kpo hwɛjijɔ kpo ɖɔ é wɛ “nyí ganjɛwu ce, é wɛ nyí sósyɛn ce. Adǎngbomɛ hwenu ɔ, é wɛ nɔ nyí bibɛtɛn ce” é nɛ.—Jel. 16:19.
15 É jɛ ɖɔ è ni ɖ’ayi nǔ e Jehovah ɖɔ nú Jelemíi é wu; é ɖɔ n’i ɖɔ: “Un ɖò kpɔ́ xá we.” Xógbe enɛ lɛ ka xlɛ́ we nǔ e a sixu wà hwenu e mɛ e a tuùn é ɖé na ɖó hudo wusyɛn dó lanmɛ nú mɛ tɔn é à? Tuùntuùn ɖɔ nɔví Klisanwun ɖé alǒ hɛnnumɔ ɖé ɖó hudo enɛ kpowun ko kpé ǎ, loɔ, è ɖó na wà nùɖé dandan, bá dó sú dò hudo enɛ tɔn. Ðò ninɔmɛ gègě mɛ ɔ, nǔ e nyɔ́ hugǎn bɔ è na wà é wɛ nyí nǔ e Mawu wà nú Jelemíi é; é wɛ nyí ɖɔ è ni vɛ́ ko nɔ kpɔ́ xá mɛ e ɖò wuvɛ̌ mɛ é. Enɛ ɔ, hweɖelɛnu ɔ, a sixu nɔ ɖɔ xó wusyɛn dó lanmɛ nú mɛ tɔn ɖé lɛ n’i, amɔ̌, ma ka ɖò xó ɖɔ n’i wɛ magbokɔ ó. Enyi a ɖɔ xó kpɛɖé bonu é na jiɖe mɛ lobo dó wusyɛn lanmɛ nú mɛ ɔ, é na wà ɖagbe hugǎn. É byɔ ɖɔ xó e a na ɖɔ é ni nyí xó kpinkpɛn dandan ǎ. Zǎn xógbe klewun klewun e na ɖexlɛ́ ɖɔ nǔ mɛ ɔ tɔn ɖu ayi mɛ nú we, bɔ a keya n’i, lobo lɛ́ ɖè wanyiyi Klisanwun tɔn xlɛ́ lɛ é. Xógbe mɔhun lɛ sixu wà ɖagbe tawun.—Xà Nùnywɛxó 25:11.
13-19 MARS
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | JELEMÍI 5-7
“Ye Ðó Jlǒ Mawu Tɔn Wiwa Te”
jr-F 21 akpá. 12
Sinsɛnzɔ́ Wiwa Ðò Azǎn Gudogudo Tɔn lɛ Mɛ
Ðò axɔsuɖuɖu Yoyakimu tɔn sín bǐbɛ̌mɛ ɔ, Jehovah ɖɔ nú Jelemíi ɖɔ é ni yì tɛmpli ɔ mɛ lobo yì ɖó hwɛ nú Judáanu e ɖò finɛ lɛ é syɛnsyɛn, ɖó nǔ nyanya e ye nɔ wà lɛ é wu. Ye nɔ sɔ́ tɛmpli Jehovah tɔn dó mɔ tílá e na cyɔn alɔ ye jí é ɖé na. É ɖò mɔ̌ có, enyi ‘ye na nɔ ɖò ajo ja wɛ, bo na nɔ ɖò mɛ hu wɛ, bo na nɔ ɖò aga lɛ wɛ, bo na nɔ ɖò nyikɔ Mawu tɔn xwlé dó wuvɔ̌ wɛ, bo na nɔ ɖò zalinkpɔ́n dó zo nú vodun Baalu wɛ, lobo na nɔ ɖò vodun e ye ma tuùn kpɔ́n ǎ lɛ é sɛ̀n wɛ’ ɔ, Jehovah na jó tɛmpli tɔn ɔ dó. Bɔ nǔ ɖokpo ɔ wɛ é na wá xá yɛmɛnuwatɔ́ ɖěɖee ɖò Mawu sɛ̀n wɛ enyíì ɖò tɛmpli ɔ mɛ lɛ é lɔ, lee é jó goxɔ ɔ dó ɖò Silóo ɖò Vɔsanúxwlémawutɔ́ Ðaxó Eli hwenu gbɔn é ɖɔhun. Judáa “tò ɔ bǐ na gbà hánnyá.” (Jel. 7:1-15, 34; 26:1-6) Dǒ nukún akɔnkpinkpan e sín hudo Jelemíi ɖó bo na dó sixu jla wɛn enɛ é mɛ kpɔ́n! É cí ɖɔ é jla wɛn ɔ ɖò agbawungba ɖò gbɛtɔ́ nukúnɖeji lɛ nukɔn ɖɔhun. Égbé ɔ, nɔví sunnu kpo nɔví nyɔnu kpo ɖé lɛ mɔ ɖɔ emi ɖó hudo akɔnkpinkpan tɔn ɖó bǎ ɖé mɛ cobo sixu ɖekúnnu ɖò agbawungba alǒ ɖekúnnu nú dɔkunnɔ lɛ kabǐ gbɛtɔ́ nukúnɖeji lɛ. Amɔ̌, mǐ sixu kú dó nǔ elɔ jí: Mawu nɔ nɔ gudo nú mǐ lee é nɔ gudo nú Jelemíi gbɔn é pɛ́pɛ́pɛ́.—Ebl. 10:39; 13:6.
20-26 MARS
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | JELEMÍI 8-11
“Alixlɛ́mɛ Jehovah Tɔn Kɛɖɛ Jɛn Sixu D’alɔ Gbɛtɔ́ lɛ Bɔ Ye Na Ðó Ðuɖeji”
it-1-F 506
Kákan
È nɔ tùn dotín lɛ, kpò lɛ kpo nǔ ɖevo lɛ kpo ɖó gle lɛ mɛ bo nɔ dó dó xɛsi kanlin lɛ na, bɔ nǔ enɛ lɛ e ma nɔ sɛ̀ tɛn ǎ bo cí “xɛblɛnú e ɖò kákan mɛ” lɛ é ɖɔhun é wu wɛ Jelemíi sɔ́ nǔmɛsɛn akɔta vodunsɛntɔ́ lɛ tɔn lɛ jlɛ́ dó.—Jel 10:5.
27 MARS–2 AVRIL
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | JELEMÍI 12-16
“Izlayɛli Wɔn Jehovah”
jr-F 51 akpá. 17
Nyì Alɔ nú Ayi Hizihizi
17 Azɔ̌ e è sɔ́ d’así nú Jelemíi é byɔ tónúsíse nú alixlɛ́mɛ Mawu tɔn. Nú Jelemíi wɛ a ko nyí ɔ, a ka na yí gbè nú alixlɛ́mɛ mɔhun e è na na we lɛ é bǐ ? Hweɖenu ɔ, Jehovah ɖɔ nú Jelemíi ɖɔ é ni xɔ gǒjiblanú ɖé bo sìn. Enɛ gudo ɔ, Mawu ɖè gbè n’i ɖɔ é ni yì Eflati Tɔ̀ ɔ kɔn. Sɔ́ ɖiɖe tò tɔn ɖé bo kpɔ́n, a na mɔ ɖɔ ali enɛ bló kilomɛtlu 500 mɔ̌. Nú Jelemíi jɛ dɔ̌n ɔ, é ɖó na sɔ́ gǒjiblanú ɔ hwla dó sonu ɖé mɛ bo na lɛ́ zɔn ali ɔ kaka wá Jeluzalɛmu. Nukɔnmɛ ɔ, Mawu ɖɔ n’i ɖɔ é ni lɛkɔ bo yì sɔ́ gǒjiblanú ɔ. (Xà Jelemíi 13:1-9.) Ali e Jelemíi zɔn é bǐ na ko ɖibla yì kilomɛtlu 1 900 mɔ̌. Akɔwé Biblu tɔn lɛ ɖi nǔ ɖɔ Jelemíi zɔn afɔ nú sun mɔkpan bo yì fí línlín mɔhun ǎ. (Ɛsd. 7:9) Amɔ̌, nǔ e Mawu ɖɔ é nɛ, bɔ mɔ̌ wɛ Jelemíi ka wà.
jr-F 52 akpá. 18
Nyì Alɔ nú Ayi Hizihizi
18 Dǒ nukún mɛ bo kpɔ́n hwenu e gbeyiɖɔ ɔ ɖò sókan Judée tɔn lɛ mɛ gbɔn wɛ lobo gbɔn gbetótló ɖé mɛ bo tunta Eflati Tɔ̀ ɔ kɔn é. É wà enɛ bǐ bo na yì sɔ́ gǒjiblanú ɖé hwla kpowun wutu! Ðó mɛ e ɖò xá tɔn mɛ lɛ é ba ɛ kpò wutu ɔ, é ɖó na ko kpaca ye. Hwenu e é lɛkɔ wà é ɔ, gǒjiblanú ɔ sɔ́ ɖò alin tɔn ǎ. Enɛ gudo ɔ, Mawu ɖɔ n’i ɖɔ é ni lɛ́ mlɛ́ ali gaga enɛ bo yì sɔ́ gǒjiblanú e ko gblé bɔ “è [ma] sɔ́ sixu zé dó wà nùɖé na ǎ” é. Dǒ nukún mɛ bo kpɔ́n lee é na ko bɔwǔ gbɔn bɔ è na lin nǔ elɔ é: ‘Kooyi nya! Nùɖé syɛn sɔmɔ̌ ǎ.’ Amɔ̌, ɖó Mawu ko w’azɔ̌ ɖò wǔ tɔn wutu ɔ, é lin mɔ̌ ǎ. É wlí vosisa ǎ, é nyɔ́ wà ɔ, é bló nǔ e è ɖɔ n’i é pɛ́pɛ́pɛ́!
jr-F 52 akpá. 19-20
Nyì Alɔ nú Ayi Hizihizi
19 Azɔn wegɔ ɔ e Jelemíi yì dɔ̌n bo wá gudo é wɛ Mawu wá tín nǔ e wu wɛ é mɛ. Nǔwiwa Jelemíi tɔn lɛ hun ali n’i b’ɛ jla wɛn elɔ e wu agbɔ̌n ɖè é: “Togun baɖabaɖa wɛ, é nɔ gbɛ́ gbè nú mì. Nǔ e é xwè ɔ wɛ é nɔ wà; é nɔ sɛ̀n vodun: é nɔ xwlé vɔsanú ye, é nɔ ɖèkɔ́ nú ye. Togun nɛ ɔ ni cí gǒjiblanú elɔ ɖɔhun; é ma sɔ́ nyí nùɖewánu gbeɖé ó.” (Jel. 13:10) Wlɛnwín jiwǔ tɛ́ ɖíe Jehovah ka zán dó kplɔ́n nǔ togun tɔn na è! Tónú e Jelemíi sè nú Jehovah kpo ayi bǐ kpo ɖò ninɔmɛ e cí ɖɔ é kún hwɛ́n nùɖé ó ɖɔhun é mɛ é d’alɔ tawun ɖò gǎn ɖěɖee Jehovah dó bonu xó tɔn na byɔ togun tɔn sín ayi mɛ lɛ é linu.—Jel. 13:11.
20 Égbé ɔ, Mawu nɔ byɔ Klisanwun lɛ ɖɔ ye ni ɖi zɔnlin nú kilomɛtlu kanweko mɔkpan bá dó kplɔ́n nǔ mɛ lɛ ǎ. É ɖò mɔ̌ có, Klisanwun gbɛ̀ e zán wɛ a ɖè é sixu kpaca mɛ e ɖò xá towe mɛ lɛ é, alǒ hagbɛ̌ towe lɛ bɔ ye na tlɛ mɔ xó ɖɔ dó wǔ we à cé? É sixu nyí nǔsisɔ towe, gbeta e kɔn a wá ɖò wemaxɔmɛ linu é, azɔ̌ e a jló na wá é, alǒ linlin e a ɖó dó ahan syɛnsyɛn lɛ wu é. A ka na kanɖeji bá setónú nú alixlɛ́mɛ Mawu tɔn Jelemíi ɖɔhun à? Ðó a nɔ lɔn bɔ Mawu nɔ wà azɔ̌ ɖò wǔ we wutu ɔ, gbeta e kɔn a nɔ wá lɛ é na zɔ́n bɔ a na ɖè kúnnu ɖagbe. Ðebǔ wɛ é na bo nyí ɔ, tónúsíse nú alixlɛ́mɛ Jehovah tɔn e ɖò Xó tɔn mɛ é kpo gbè yiyi nú alixlɛ́mɛ deví gbejinɔtɔ́ ɔ tɔn kpo na wà ɖagbe nú we kaka sɔyi. Ma lɔn nú ayi hizihizi ni sísɛ́ we bonu a wà nǔ ó, loɔ, wà nǔ Jelemíi ɖɔhun. Kudeji bá yí gbè bonu Mawu na w’azɔ̌ ɖò wutu towe; yí gbè nú é ni sɔ́ we dó huzu zɛ̌n ɖagbe e na nyɔ́ zán n’i kaka sɔyi é.
it-1-F 1070 akpá. 5
Alin
Jehovah ɖɔ dó xwédo Izlayɛli tɔn kpo Judáa tɔn kpo wu ɖɔ ye cí gǒjiblanú ɖɔhun ɖò alin emitɔn, emi sìn ye dó alin syɛnsyɛn bonu ye na sɔ́ nyikɔ emitɔn yì jǐ, lobo nyí acɔ́ɖónú emitɔn. (Jel 13:11) È ɖɔ ɖ’ayǐ dó Jezu Klisu wu ɖɔ nǔjlɔjlɔwiwa na nyí gǒjiblanú bo na ɖò alin tɔn, bɔ gbejininɔ na nyí gǒjiblanú bo na ɖò alin tɔn b’ɛ na dó kpacɛ. Tinmɛ enɛ tɔn sixu ko nyí ɖɔ acɛ e Jezu Klisu na zán lɛ é bǐ na jinjɔn nǔjlɔjlɔwiwa kpo gbejininɔ kpo jí. Lee gǒjiblanú ɖé nɔ hɛn alin mɛ nú mɛ gbɔn é ɖɔhun ɔ, walɔ ɖagbe sín jijɔ e nǔjlɔjlɔwiwa nyí é na na hlɔnhlɔn ɛ bɔ é na wà Hwɛɖɔtɔ́ e Jehovah sɔ́ é sín azɔ̌.—Eza 11:1, 5.
jr-F 118 akpá. 11
A ka Nɔ Kanbyɔ Hwiɖée Gbè Bǐ Gbè Ðɔ ‘Fitɛ Mawu Mavɔmavɔ ka Ðè É Jí À?’
11 Xomɛ sìn Jelemíi hwenu e é mɔ bɔ nǔ nyɔ́ nú mɛ nyanya lɛ é b’ɛ kàn nǔ byɔ d’ewu. (Xà Jelemíi 12:1, 3.) É nyí nǔ xó kpɔ́n wɛ gbeyiɖɔ ɔ ɖè dó nǔjlɔjlɔwiwa Jehovah tɔn wu ǎ, loɔ, nǔ e ɖò hǔn mɛ ɖu n’i wɛ é sín sìnkɔn ba wɛ é ɖè. Xó jɔ xó e é ɖɔ é xlɛ́ céɖécéɖé ɖɔ kancica syɛnsyɛn ɖé ɖò é kpo Mawu kpo tɛntin, bo cí ee nɔ nɔ tɔ́ wanyiyinɔ ɖé kpo vǐ tɔn kpo tɛntin é ɖɔhun. Nǔ ɔ kpowun wɛ nyí ɖɔ Jelemíi mɔ nukúnnú jɛ nǔ e wu Jwifu gègě da mɔ̌ cobo ka ɖò dɔkun jɛ wɛ é wu ǎ. Jelemíi ka mɔ xósin e jɛmɛ n’i é à? Jehovah na jiɖe è ɖɔ emi na ɖè mɛ nyanya lɛ síìn. (Jel. 12:14) Ee Jelemíi mɔ nukúnnú jɛ lee nǔ e xó é ɖɔ nú Mawu ɖò ɖɛ mɛ é na wá fó gbɔn é mɛ é ɔ, jiɖe e é ɖó dó nǔjlɔjlɔwiwa Mawu tɔn wu é ɖó na ko syɛn d’eji. Wǎgbɔ tɔn ɔ, Jelemíi na ko nɔ xoɖɛ sɛ́dó Mawu hú ɖ’ayǐ tɔn, bo na nɔ ɖɔ xomɛ nú Tɔ́ tɔn.