Alɔdlɛndonǔ Kplé Gbɛzán kpo Sinsɛnzɔ́ kpo Tɔn Sín Azɔ̌wema Tɔn Lɛ
7-13 AOÛT
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | EZEKIYƐLI 28-31
“Jehovah Sú Axɔ́ Akɔta Pagáwùn Ðé”
it-2-F 1125 akpá. 3
Tíi
Kún Súsú Dó nú Toxo Ɔ. Ðò táan tobutobu e Nabukodonɔzɔ́ɔ ján gò dó Tíi é mɛ ɔ, sɔja tɔn lɛ hɛn agban kaka bɔ “ta yetɔn bǐ sún” bɔ ɖó ye nɔ fɔ azɔwanú ɖěɖee è zán dó w’azɔ̌ lɛ é wutu ɔ, abɔ̌ta yetɔn bǐ “sún gló.” Ðó Jehovah zán Nabukodonɔzɔ́ɔ dó dɔn tó nú Tíi b’ɛ ma ka mɔ nùɖé ɖ’emɛ ǎ wutu ɔ, Jehovah d’akpá ɖɔ emi na sɔ́ dɔkun Ejipu tɔn lɛ dó sú axɔ́ ɛ. (Eze 29:17-20) Sɔgbe kpo nǔ e hwenuxó wlantɔ́ Jwifu e nyí Josèphe é wlan é kpo ɔ, gò ján dó mɛ ɔ nɔ ayǐ nú xwè 13 (Contre Apion, I, 156 [21]), bo ka lɛ́ byɔ nǔ gègě ɖò Babilɔnunu lɛ sí. Hwenuxó kpaà lɛ ɖɔ bǎ e mɛ gǎn e Nabukodonɔzɔ́ɔ dó lɛ é gbà nǔ yì jɛ é lě ǎ. Amɔ̌, Tíinu nabi e kú é kpo nǔɖokan yetɔn e gblé lɛ é kpo na ko sukpɔ́ tawun.—Eze 26:7-12.
it-1-F 713 akpá. 8
Ejipu, Ejipunu
È mɔ nùwlanwlan Babilɔnunu lɛ tɔn e è wlan ɖò acɛkpikpa Nabukodonɔzɔ́ɔ tɔn sín xwè 37gɔ́ ɔ mɛ é ɖé (588 J.H.M.) bɔ é ɖɔ ahwan e ye fun xá Ejipu é ɖé xó. È sixu kanɖeji ɖɔ é cá kàn xá ahwan nukɔntɔn e ye fun é, alǒ ee ye fun dó enɛ gudo é ǎ. Ðebǔ wɛ é na bo nyí gbɔn ɔ, Jehovah sɔ́ Ejipu sín dɔkun dó sú axɔ́ Nabukodonɔzɔ́ɔ ɖó zǎn e é zán ɛ dó dɔn tó nú Tíi e klán gbè xá togun Mawu tɔn é wutu.—Eze 29:18-20; 30:10-12.
g86-F 8/11 27 akpá. 4-5
È Ðó Na Sú Takwɛ lɛ Bǐ Wɛ À?
Bo na dó na xósin nú nùkanbyɔ enɛ ɔ, mǐ ni lin tamɛ kpɔ́n dó lee Gbɛɖotɔ́ ɔ ɖesu sú axɔ́ acɛkpikpa ɖé gbɔn, ɖó azɔ̌ e é wà n’i é wu é. Xomɛ e Jehovah sìn dó hwɛjijɔ jí é sísɛ́ ɛ bɔ é wá gbeta ɔ kɔn ɖɔ è na sú kún dó nú toxo Tíi hwexónu tɔn tɔn. Bo na dó wà azɔ̌ enɛ ɔ, Mawu zán ahwangɔnu hlɔnhlɔnnɔ Babilɔnu tɔn e ɖò acɛkpikpa Nabukodonɔzɔ́ɔ tɔn glɔ é. Babilɔnu ɖu ɖò ahwan ɔ jí có, nǔ e é dó savɔ̌ é hwè ǎ. Enɛ wu ɔ, Jehovah mɔ ɖɔ emi ɖó na sú axɔ́ ɛ ɖó azɔ̌ e é wà n’i é wutu. Xógbe e é zán lɛ é tɔ́n ɖò Ezekiyɛli 29:18, 19 mɛ, é ɖɔ: “Hwɛ gbɛtɔ́ è, Axɔsu Nabukodonɔzɔ́ɔ zɔ́n azɔ̌ syɛnsyɛn ɖé ahwangɔnu tɔn hwenu e é xá Tíi toxo ɔ é. . . . Ye jɛ tagba enɛ ɔ kaka có axɔsu ɔ kpo mɛtɔn lɛ kpo ka mɔ nùɖé ɖ’emɛ ǎ. Enɛ wu ɔ, nǔ e nyɛ Aklunɔ Mavɔmavɔ ɖɔ ɔ ɖíe: un na jó Ejipu nú Nabukodonɔzɔ́ɔ Babilɔnu xɔsu ɔ. É na wá gbà toxo ɔ bǐ, bo na bɛ́ nǔ e ɖò tò ɔ mɛ lɛ bǐ, bo na má nú sɔja tɔn lɛ dó sú axɔ́ ye.”
Biblu kplɔntɔ́ lɛ tuùn ɖɔ acɛkpatɔ́ goyitɔ́ cejɛnnabinɔ ɖé wɛ nú Nabukodonɔzɔ́ɔ. Alǎnnú wɛ Babilɔnu kpo ahwangɔnu tɔn kpo nɔ wà xá kannumɔ yetɔn lɛ. Jehovah yí gbè nú walɔ mɔhun lɛ ǎ có, nú éyɛ ɔ, axɔ́ ɔ, axɔ́ wɛ é nyí bɔ é sú i bǐ mlɛ́mlɛ́.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
it-2-F 550 akpá. 3-4
Blɔ̌ Ma Ðó
Hwɛhutɔ́ nukɔntɔn ɔ kpo axɔsu Tíi tɔn kpo. É ɖò wɛn ɖɔ, cobonu gbɛtɔ́ lɛ na huzu hwɛhutɔ́ bɔ blɔ̌ na jɛ ye wu ɔ, nǔ mɔhun ko jɛ ɖò jixwé lee xógbe Jezu tɔn e ɖò Jaan 8:44 mɛ é kpo tan e ɖò Bǐbɛ̌mɛ wemata 3gɔ́ ɔ mɛ é kpo xlɛ́ gbɔn é. Tíi xɔsu ɔ wɛ è jì nǔwamɛhan e ɖò Ezekiyɛli 28:12-19 mɛ é dó có, é ɖò wɛn ɖɔ é cá kàn xá ali e vǐ gbigbɔ tɔn Mawu tɔn e hu hwɛ nukɔntɔn ɔ é mlɛ́ é. Gò e “Tíi xɔsu ɔ” nɔ yí é, sɔ́ e é nɔ sɔ́ éɖée dó mɔ mawu ɖé é, ylɔ̌ e é nɔ ylɔ éɖée ɖɔ “wɛnsagun susunɔ” alǒ celubɛ́ɛn é kpo “Edɛni . . . jikpá Mawu tɔn” e xó è ɖɔ é kpo sɔgbe xá nǔ e è ɖɔ dó Sataan Awovi wu é; éyɛ wɛ wá huzu goyitɔ́, bo zán dan Edɛni mɛ tɔn ɔ, bɔ è nɔ ylɔ ɛ ɖɔ “mawu gbɛ̀ elɔ tɔn.”—Bǐ 3:1-5, 14, 15, nwt; 1Ti 3:6; Nǔ 12:9; 2Kɔ 4:4.
Tíi xɔsu e sín nyikɔ è ma ɖɔ ǎ, b’ɛ ɖò toxo ɔ mɛ lobo nɔ ɖɔ ɖɔ emi nyɔ́ “ɖɛkpɛ bɔ nǔ vɔ ɖ’ewu” é ɖó “nùnywɛ ɖaxó [bo] nyɔ́ ɖɛkpɛ bɔ nǔ vɔ ɖ’ewu [xógbe Ebléegbe tɔn kalal]” bo lɛ́ nyí “nǔ e nyɔ́ yí fó é sín kpɔ́ndéwú [xógbe Ebléegbe tɔn tamim]” ɖò walɔ tɔn lɛ mɛ sín hwenu e è ɖó è é kaka jɛ hwenu e è mɔ nǔ jɛ dò ɖé ɖò wǔ tɔn é. (Eze 27:3; 28:12, 15) Tíi xɔsu lɛ sín kúnkan wɛ nǔwamɛhan e ɖò wema Ezekiyɛli tɔn mɛ é na ko kàn tlɔlɔ, enyi axɔsu ɖé tawun lě ǎ. (Lɛ̌ kpɔ́n nǔɖɔɖ’ayǐ e kàn “Babilɔnu xɔsu” e sín nyikɔ è ma ɖɔ ǎ é ɖò Eza 14:4-20 mɛ.) Nú é nyí mɔ̌ hǔn, lee Tíi xɔsu lɛ zun xɔ́ntɔn xá Axɔsu Davidi kpo Salomɔ́ɔ kpo, bɔ nǔwaɖókpɔ́ tíìn ɖò ye tɛntin gbɔn kaka bɔ Tíi xɔsu lɛ tlɛ ɖ’alɔ ɖò Tɛmpli Jehovah tɔn e è gbá ɖó Mɔliya Só ɔ jí é mɛ é dó gesí wɛ è na ko ɖè. Enɛ wu ɔ, è mɔ nǔ jɛ dò ɖě ɖò walɔ e Tíi xɔsu lɛ zán xá togun Jehovah tɔn Izlayɛli é mɛ ɖò bǐbɛ̌mɛ ǎ. (1Ax 5:15-32; 9:10, 11, 14; 2Tan 2:3-15) Amɔ̌, axɔsu e jɛ finɛ lɛ é nyí “nǔ e nyɔ́ yí fó é sín kpɔ́ndéwú” ǎ, bɔ gbeyiɖɔ Mawu tɔn Jowɛli, Amɔsi kpo Ezekiyɛli kpo wá ɖó hwɛ nú ye. (Jow 4:4-8; Am 1:9, 10) Gbɔn vo nú kúnnuɖenú enɛ e xlɛ́ ɖɔ walɔ Tíi xɔsu ɔ tɔn kpo Kɛntɔ́gán Mawu tɔn sín walɔ kpo nyí ɖokpo ɔ é ɔ, nǔɖɔɖ’ayǐ ɔ xlɛ́ ɖɔ xógbe “nyɔ́ ɖɛkpɛ bɔ nǔ vɔ ɖ’ewu” kpo “nǔ e nyɔ́ yí fó é” kpo e è zán é ɖó dogbó.
14-20 AOÛT
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | EZEKIYƐLI 32-34
“Azɔ̌ Kpinkpɛn E Mɛcɔtɔ́ ɖé Nɔ Wà É”
it-2-F 1044 akpá. 3
Mɛcɔtɔ́
Nùjlɛdonǔwu Linu. Jehovah sɔ́ gbeyiɖɔ lɛ bɔ ye nyí mɛcɔtɔ́ nú akɔta Izlayɛli tɔn ɖò nùjlɛdonǔwu linu (Jel 6:17), lobɔ hweɖelɛnu ɔ, ye nɔ ɖɔ xó dó mɛcɔtɔ́ lɛ wu ɖò nùjlɛdonǔwu linu. (Eza 21:6, 8; 52:8; 62:6; Oz 9:8) Dandan wɛ gbeyiɖɔ-mɛcɔtɔ́ enɛ lɛ na gb’akpá nú mɛ nyanya lɛ ɖɔ vivɔnu ɔ ko sɛkpɔ, bɔ enyi ye ma wà mɔ̌ ǎ ɔ, ye nɔ ɖó gbè tɔn. É ɖò wɛn ɖɔ nú togun ɔ gbɛ́ ɖɔ emi kún na sè akpágbánúmɛ ɔ ó ɔ, hun yetɔn nɔ nɔ kɔ nú yeɖesunɔ. (Eze 3:17-21; 33:1-9) Gbeyiɖɔ gbejimanɔtɔ́ ɖé cí mɛcɔtɔ́ nukúntíntɔ́nnɔ ɖé alǒ cuku e sín gbè sú é ɖé ɖɔhun.—Eza 56:10.
w88-F 1/1 28 akpá. 13
Kpò Ðò Axɔsuɖuto ɔ Jla Wɛ
Alɔ Nyinyi nú Hunxɔɖuɖu
13 Azɔ̌ e è sɔ́ dó así nú Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn e zé yeɖée jó lɛ é bɔ ye na gb’akpá nú mɛ lɛ dó hwɛɖiɖɔ Mawu tɔn e ja é wu é cí azɔ̌ e Ezekiyɛli wà hwetɔnnu é ɖɔhun. È sɔ́ ɛ mɛcɔtɔ́ ɖò Izlayɛli xwé ɔ nu. Azɔ̌ tɔn wɛ nyí ɖɔ é na gb’akpá nú Izlayɛli-ví lɛ ɖɔ enyi ye ma lɛkɔ sín nǔ nyanya e wà wɛ ye ɖè lɛ é gudo ǎ ɔ, Mawu na dɔn tó nú ye. Ðó é nyí mɛcɔtɔ́ wutu ɔ, enyi é ma gb’akpá ɔ nú ye ǎ ɔ, è na sú kún dó nú mɛ nyanya lɛ nugbǒ, amɔ̌, hun yetɔn na ɖò kɔ nú mɛcɔtɔ́ e dó vɛ̌ nú nǔ é. Mɔ̌ mɛ ɔ, Jehovah ɖè linlin e é ɖó dó hwɛɖiɖɔ wu é xlɛ́: “Un ba gbeɖé kpɔ́n ɖɔ mɛ nyanya ni kú ǎ. Nǔ ɖokpo e ba wɛ un ɖè ɔ wɛ nyí ɖɔ é ni lɛkɔ sín hwɛ tɔn lɛ gudo, bo nɔ gbɛ̀. Izlayɛli-ví lɛ mi, kɛnklɛn wɛ un dó nú mi, mi lɛkɔ sín hwɛ mitɔn lɛ gudo. Etɛwu miɖesunɔ ka na jló bo na kú?”—Ezekiyɛli 33:1-11.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w91-F 15/3 17 akpá. 16-17
Nɔ Zɔn Xúsúxusu Xá Ahwankɛkɛ Jixwé Tɔn Jehovah Tɔn
Ya Ma Ké nú Mɛ Ni Ma Gbɔjɔ Awakanmɛ nú Mǐ Ó
16 Ezekiyɛli setónú bo lɔn nú ya ma ké nú mɛ kpo mɛkiko kpo gbɔjɔ kanmɛ n’i ǎ, bɔ enɛ lɛ́ nyí kpɔ́ndéwú ɖagbe ɖé b’ɛ zé ɖ’ayǐ. Mɔ̌ ɖokpo ɔ, enyi mǐ ɖò gbesisɔmɛ xá nukɔnyiyi gbè mimɛ̌ ɔ tɔn hǔn, mǐ ɖò alixlɛ́mɛ Ahwankɛkɛ Kuntɔ́ ɔ tɔn xwedó wɛ nɛ. Mɔ̌ mɛ ɔ, mǐ nɔ ɖò gbesisɔmɛ bo na xwedó gbeɖiɖe tɔn lɛ, bo nɔ lɛ́ ɖó hlɔnhlɔn bá ɖu ɖò ya ma ké nú mɛ alǒ mɛkiko mɛ ɖěɖee mǐ nɔ jla wɛn hwɛɖónúmɛ tɔn Jehovah tɔn lɛ é tɔn jí. Lee é nyí gbɔn nú Ezekiyɛli é ɔ, Mawu gb’akpá nú mǐ ɖɔ mɛɖé lɛ na klán gbè xá mǐ syɛnsyɛn, bo na syɛn ta, lobo syɛn ayǐ. Mɛ ɖevo lɛ na gbɛ́ sise ɖó ye jló na ɖótó Jehovah ǎ wutu. (Ezekiyɛli 3:7-9) Mɛ ɖevo lɛ na nyí yɛmɛnúwatɔ́ lee Ezekiyɛli 33:31, 32 ɖɔ gbɔn é, é ɖɔ: “Enɛ ɔ, ye nɔ dó ahwan gbě kpɔ́ gégé bo na ɖótó we; ye nɔ jinjɔn ayǐ bo nɔ ɖótó we ganji; amɔ̌, ye nɔ xwedó xó towe dó wà nǔ ǎ. Nǔ e jló ye lɛ kɛɖɛ wɛ ye nɔ wà; ye nɔ bló nǔ e na nyí ɖagbe nú yeɖokponɔ lɛ kɛɖɛ. Hanvívíjitɔ́ ɖé kpowun wɛ ye sɔ́ we dó mɔ, hanvívíjitɔ́ e ɖó gbè ɖagbe kɔ nu bo nɔ jì han bo nɔ ɖò nǔ xó d’emɛ wɛ ɔ wɛ ye sɔ́ we dó mɔ. Ye nɔ sè xó e a ɖɔ lɛ; ye mɛ ɖebǔ ka nɔ bló ɖ’eji ǎ.”
17 Etɛ mɛ é ka na tɔ́n kɔ dó? Wemafɔ 33gɔ́ ɔ gɔ́ na ɖɔ: “Amɔ̌, hwenu e nǔ e a ɖɔ lɛ na jɛ ɔ, é ka sɔ́ ɖò linlin mɛ lɔ ǎ; nǎ jɛ wɛ é ko ɖè; hwe enɛ ɔ nu ɔ, ye na tuùn ɖɔ gbeyiɖɔ Mawu tɔn ɖokpo ɖò ye tɛntin.” Xógbe enɛ lɛ xlɛ́ ɖɔ Ezekiyɛli kún jó gbè ɖó ya ma ké nú nǔ mɛ mɛ lɛ tɔn wu ó. Ya ma ké nú nǔ mɛ mɛ ɖevo lɛ tɔn zɔ́n bonu é lɔ dovɛ̌ nú nǔ ǎ. Nú mɛ lɛ na bo ɖótó alǒ gbɔ ɔ, é setónú nú Mawu bo wà azɔ̌ e é zɔn ɛ é tɛnwin lɛnwin.
21-27 AOÛT
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | EZEKIYƐLI 35-38
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
“È Na Sú Kún Dó nú Gɔgu Magɔgi Tɔn Zaanɖé”
w88-F 15/9 24 akpá. 11
‘Ye Na tuùn Ðɔ Nyì Wɛ Nyí Jehovah’
11 Ee ye mɛ e kpò é ɖé lɛ lɛkɔ wá Judáa gudo é ɔ, ayikúngban enɛ e ko jɛ vɔ̌ é wá huzu “jikpá Edɛni tɔn” e nɔ na sínsɛ́n é ɖé. (Xà Ezekiyɛli 36:33-36.) Mɔ̌ ɖokpo ɔ, sín 1919 ɔ, Jehovah ko sɔ́ ninɔmɛ mɛ yí ami dó ɖè e kpò lɛ é tɔn e nyla tawun é dó huzu palaɖisi gbigbɔ tɔn e ɖò sínsɛ́n ɖetɔ́n wɛ é ɖé, bɔ dìn ɔ ye nɔ ɖu vivǐ tɔn xá “mɛ wɔbuwɔbu” ɔ. Ðó mɛ mímɛ́ lɛ wɛ gɔ́ palaɖisi gbigbɔ tɔn enɛ mɛ wutu ɔ, Klisanwun e ko sɔ́ yeɖée jó nú Jehovah lɛ é ɖokpo ɖokpo ni bo tɛ́n kpɔ́n bo kpò ɖò mimɛ̌ jí.—Ezekiyɛli 36:37, 38.
28 AOÛT–3 SEPTEMBRE
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | EZEKIYƐLI 39-41
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
“Tɛmpli E Ezekiyɛli Mɔ Ðò Nǔmimɔ Mɛ É kpo Hwi Kpo”
w89-F 15/8 14 akpá. 20
Ali E È Na Gbɔn Dó Lɛkɔ Wá Palaɖisi Mɛ É Hun
20 Amɔ̌, etɛ ka na jɛ dó ahwanlyannu ɖěɖee akɔta lɛ na jó dó lɛ é wu? Sɔgbe xá táan nùjlɛdonǔwu tɔn e é na byɔ cobɔ è na dó ɖěɖee sixu jì lɛ é zo ɔ, alyannu enɛ lɛ na sukpɔ́ tawun. (Ezekiyɛli 39:8-10) Mɛ ɖěɖee na gán ɖò Haamagedɔni hwenu lɛ é na kpéwú bo sixu sɔ́ ahwanlyannu akɔta lɛ tɔn e kpò lɛ é dó huzu nǔ ɖěɖee è na zán dó w’azɔ̌ lɛ é.—Ezayíi 2:2-4.