Alɔdlɛndónǔ Kplé Gbɛzán kpo Sinsɛnzɔ́ kpo Tɔn Sín Azɔ̌wema Tɔn Lɛ
4-10 MAI
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | BǏBƐ̌MƐ 36-37
“È Hwanwǔ Jozɛfu”
w14 1/10 12-13
“Mi Ðótó Dlɔ̌ E Un Kú Ɔ”
Biblu ɖɔ: “Jozɛfu sín nɔví lɛ mɔ ɖɔ tɔ́ emitɔn yí wǎn nú éyɛ hú emi bǐ, lobo gbɛ́ wǎn n’i kaka bo sɔ́ nɔ ɖɔ xó xá ɛ kpo wanyiyi kpo ǎ.” (Bǐbɛ̌mɛ 37:4) È sixu mɔ nǔ jɛ nǔ e wu Jozɛfu sín nɔví lɛ hwanwǔ i é mɛ, amɔ̌, xlonɔnú wɛ ye wà bo jó yeɖée dó nú jijɔ baɖabaɖa enɛ. (Nǔnywɛxó 14:30; 27:4) É ka ko jɛ bɔ a sin xomɛ ɖó è sɔ́ ayi ɖó mɛɖé jí alǒ xɔ susu e ba wɛ a ɖè é n’i wutu kpɔ́n à? Flín Jozɛfu sín nɔví lɛ. Wuhwinhwan yetɔn zɔ́n bɔ ye wà nǔ e wá vɛ́ nú ye tawun lɛ é. Kpɔ́ndéwú yetɔn flín nǔ Klisanwun lɛ ɖɔ nǔnywɛnú tawun wɛ é nyí ɖɔ è ni “nɔ jɛ awǎ xá mɛ e ɖò awǎ jɛ wɛ lɛ” é.—Hlɔmanu lɛ 12:15.
É ɖò gaan ɖɔ Jozɛfu ko ɖ’ayi wangbɛnúmɛ nɔví tɔn lɛ tɔn wu. Enɛ wu ɔ, é gbɔ bo nɔ sɛ̀ awu tɔn gaga hwɛkannɔ ɔ xwè hwenu e fofó tɔn lɛ ɖò finɛ é wɛ à? Mɔ̌ wiwa sixu ko jló è. Amɔ̌, flín ɖɔ Jakɔbu jló ɖɔ awu ɔ ni nyí nǔ Jozɛfu tɔn e nɔ nyɔ́ nukún emitɔn mɛ é kpo wǎn e emi yí n’i é kpo sín xlɛ̌ ɖé. Jozɛfu jló na wà nǔ sɔgbe xá jì e tɔ́ tɔn ɖè dó wǔtu tɔn é, enɛ wu ɔ, é kpó ɖò awu ɔ dó wɛ. Kpɔ́ndéwú ɖagbe wɛ é nyí nú mǐ. Tɔ́ mǐtɔn jixwé tɔn nɔ ɖè mɛɖé ɖó vo ɖò mɛɖé mɛ gbeɖé ǎ có, hweɖelɛnu ɔ, é nɔ cyan mɛsɛntɔ́ tɔn gbejinɔtɔ́ lɛ bo nɔ ɖè xomɛnyínyɔ́ tɔn xlɛ́ ye ɖò ali bǔnɔ ɖé nu. Gɔ́ na ɔ, é byɔ ye ɖɔ ye ni tɔ́n sín gbɛ̀ nyanya bliblí elɔ mɛ bo gbɔn vo. Awu gaga bǔnɔ Jozɛfu tɔn ɖɔhun ɔ, nǔwalɔ Klisanwun nǔgbo lɛ tɔn nɔ zɔ́n bɔ ye nɔ gbɔn vo nú mɛ e lɛlɛ̌ dó ye lɛ é. Nǔwalɔ mɔhun lɛ nɔ zɔ́n bɔ hweɖelɛnu ɔ, è nɔ hwanwǔ ye bo nɔ gbɛ́ wǎn nú ye. (1 Piyɛ́ɛ 4:4) Klisanwun ɖé ɖó na sɔ́ mɛsɛntɔ́ Mawu tɔn e é nyí nǔgbo nǔgbo é hwlá wɛ à? Eǒ, lee Jozɛfu ɖesu ma ɖó na ko sɔ́ awu tɔn gaga ɔ hwlá ǎ gbɔn é ɖɔhun.—Luki 11:33.
w14 1/10 13 akpá. 2-4
“Mi Ðótó Dlɔ̌ E Un Kú Ɔ”
Jehovah Mawu gɔ́n wɛ dlɔ̌ lɛ gosin. Nǔɖɔɖ’ayǐ wɛ ye nyí bɔ Mawu hɛn ye gbɔn Jozɛfu jí bonu é na dó wɛn yetɔn. Nú è na ɖɔ ɔ, nǔ e gbeyiɖɔ lɛ bǐ wá wà gbɔn gudo bo nɔ dó wɛn Mawu tɔn lɛ kpo hwɛɖónúmɛ tɔn lɛ kpo togun Tɔn tótlítɔ́ ɔ é wɛ Jozɛfu wà.
Jozɛfu sɔ́ ayi dó ɖɔ nú fofó tɔn lɛ ɖɔ: “Mi ɖótó dlɔ̌ e un kú ɔ.” Fofó tɔn lɛ mɔ nukúnnú jɛ dlɔ̌ ɔ mɛ, amɔ̌, ye yí wǎn na kwín ɖokpo ǎ. Ye ɖɔ n’i ɖɔ: “A na wá ɖu axɔ́su nú mǐ ɖɔ wɛ a ɖè nɛ hǔn?” Tan ɔ lɛ́ ɖɔ gɔ́ na ɖɔ: “Bɔ dlɔ̌ e é kú ɔ kpo xó e é nɔ ɖɔ lɛ kpo zɔ́n bɔ ye lɛ́ gbɛ́ wǎn n’i d’eji.” Hwenu e Jozɛfu ɖɔ dlɔ̌ wegɔ́ e é kú é nú tɔ́ tɔn kpo fofó tɔn lɛ kpo é ɔ, lee ye wà nǔ gbɔn é nyɔ́ kaka ɖé ǎ. Mǐ xà ɖɔ: “Tɔ́ tɔn bɛ́ adǎn dó jǐ tɔn, bo kanbyɔ ɛ ɖɔ: ‘Dlɔ̌ tɛ nyí dlɔ̌ enɛ ɔ bɔ a kú? Nyɛ kpo nɔ towe kpo nɔví towe lɛ kpo ɔ, mǐ ɖó na yì dò nú we ɖɔ wɛ a ɖè nɛ hǔn!’” É ɖò mɔ̌ có, Jakɔbu ka nɔ ɖò tamɛ lin dó nǔ enɛ lɛ jí wɛ. Jehovah wɛ ka ɖò xó ɖɔ nú vǐ ɔ wɛ à?—Bǐbɛ̌mɛ 37:6, 8, 10, 11.
Jozɛfu wɛ nyí Jehovah sɛntɔ́ nukɔntɔn e Jehovah byɔ ɖɔ é ni ɖɔ nǔɖɔɖ’ayǐ ee mɛ lɛ bǐ ma na yí gbè na ǎ, bɔ é tlɛ dɔn yadonúmɛ wá é ɖé ǎ; é ka lɛ́ nyí mɛ gudo tɔn ɔ ǎ. Jezu wɛ nyí wɛn mɔhun dótɔ́ ɖaxó bǐ ɔ, é ɖɔ nú ahwanvu tɔn lɛ ɖɔ: “Enyi ye dóya nú mì ɔ, ye na dóya nú mi lɔmɔ̌.” (Jaan 15:20) Klisanwun lɛ na bo ɖó xwè ɖebǔ ɔ, kpɔ́ndéwú nǔɖiɖi kpo akɔ́nkpinkpan kpo tɔn Jozɛfu tɔn sixu kplɔ́n nǔ gegě ye.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
it-1 693
Edɔmu
[Vɔvɔ], Edɔmunu Lɛ.
Edɔmu wɛ nyí nyikɔ wegɔ́ e è na Esawu ee nyí Jakɔbu sín nɔví hoxo ɔ é. (Bǐ 36:1) È na ɛ nyikɔ enɛ ɖó sà e é sà vǐ sunnu ɖaxó sín acɛ tɔn ɖó nǔsúnnú vɔvɔ wu é wu. (Bǐ 25:30-34) Agbaza vɔvɔ cɛ́cɛ́ wɛ Esawu lɔ ka ɖó pɛ́ɛ hwenu e è jì i é (Bǐ 25:25), bɔ sinmɛ vɔvɔ enɛ sukpɔ́ ɖò fí e é kpo kúnkan tɔn lɛ kpo wá nɔ lɛ é.
it-1 964
Nukúnkpénuwu
Enyi lɛngbɔ̌nyitɔ́ alǒ kanlincɔ́tɔ́ ɖé ɖɔ ɖɔ emi na cɔ́ kanlin hwan ɖé ɔ, ɖiɖɔ wɛ é ɖè ɖɔ emi na cyɔn alɔ kanlin enɛ lɛ jí lee sɛ́n zɔ́n gbɔn é. Ganjɛwu na kanlinnɔ ɔ wɛ é ɖè ɖɔ ye na mɔ nǔ ɖu, bɔ è kún na fin ye ó, é ma nyí mɔ̌ ǎ ɔ, emi na sú axɔ́ tɔn. É ɖò mɔ̌ có, azɔ̌ tɔn ɖó dogbó, ɖó enyi nǔ e zɛ hlɔnhlɔn gbɛtɔ́ tɔn wu é ɖé wá jɛ ɔ, vlafo nǔwlí-kanlin ɖé wá wlí kanlin lɛ ɖě ɖu ɔ, sɛ́n e xó è ɖɔ dó kanlincɔ́tɔ́ ɔ wu ɖò aga é sɔ́ na w’azɔ̌ ǎ. É ɖò mɔ̌ có, nú è ma na sɔ́ nǔcɔ́tɔ́ sín sɛ́n ɔ dó wà nǔ xá ɛ ǎ ɔ, é ɖó na na kúnnuɖenú ɖé kanlinnɔ ɔ hwɛ̌, ɖi kpɔ́ndéwú ɔ, é sixu xlɛ́ ɛ kanlin e nǔwlí-kanlin ɔ ɖu kpò ɔ. Enyi kanlinnɔ ɔ gbéjé kúnnuɖenú mɔhun lɛ kpɔ́n gudo ɔ, é ɖó na wá gbeta ɔ kɔn ɖɔ kanlincɔ́tɔ́ ɔ nyí xomɛvɔnɔ.
Ðò kpaa mɛ ɔ, nǔ ɖokpo ɔ wɛ é nɔ nyí nú nǔ ɖebǔ e è sɔ́ d’alɔ mɛ nú mɛɖé é, ɖi kpɔ́ndéwú ɔ, é na bo tlɛ nyí ɖò xwédo mɛ ɔ, vǐ sunnu mɛxo ɔ wɛ ɖó na cyɔn alɔ nɔví sunnu tɔn lɛ kpo nɔví nyɔnu tɔn lɛ kpo jí ɖò sɛ́n linu. Enɛ zɔ́n bɔ mǐ tuùn nǔ e wu Hwlibɛni, ee nyí vǐ sunnu mɛxo ɔ é ɖó linkpɔ́n ɖó gbɛ̀ Jozɛfu tɔn wu hwenu e nɔví tɔn lɛ ɖɔ ɖɔ emi na hu i, bɔ è ɖɔ ɖò Bǐbɛ̌mɛ 37:18-30 mɛ é. “É ɖɔ nú ye ɖɔ: ‘Mǐ ni ma hu i ó.’ . . . ‘Mǐ ni ma kɔn hun nyi ayǐ ó. . . . Mǐ ni ma hu i ó.’ É ɖɔ mɔ̌ ɖó é jló na hwlɛn Jozɛfu ɖò ye sí, bo na lɛkɔ n’i sɛ́dó tɔ́ tɔn wu wɛ é ɖɔ mɔ̌.” Bɔ hwenu e Hwlibɛni ma sɔ́ mɔ Jozɛfu ǎ é ɔ, é ɖó linkpɔ́n kaka bo “vún awu dó kɔ nú éɖée” lobo sú xó bo ɖɔ: “Jozɛfu sɔ́ ɖò dotɔ ɔ mɛ ǎ. Nɛ̌ un na wà nǔ gbɔn dìn?” É tuùn ɖɔ emi wɛ è na kan fí e Jozɛfu gbɔn é byɔ. Bonu è ma wá dóhwɛ Jozɛfu sín fofó lɛ ó wu ɔ, ye zán bibǐ dó sɔnǔ nú kúnnuɖenú e na xlɛ́ ɖɔ gběkanlin wɛ wlí Jozɛfu ɖu nǔgbo nǔgbo é ɖé. Nǔ e ye wà é nɛ, ye sɔ́ awu hwɛkannɔ Jozɛfu tɔn nylɔ́ dó gbagbǎ sín hun mɛ. Enɛ gudo ɔ, ye yì xlɛ́ kúnnuɖenú enɛ tɔ́ yetɔn Jakɔbu, tɔ́gbó hwɛɖɔtɔ́ ɔ, bɔ é zɔ́n dó kúnnuɖenú yetɔn e xlɛ́ Jozɛfu sín awu gaga hwɛkannɔ e è nylɔ́ dó hun mɛ é wu bo ɖè tɔ̀ Hwlibɛni sín hwɛ ɖebǔ e è na dó è é mɛ, lobo wá gbeta ɔ kɔn ɖɔ gběkanlin ɖé wɛ hu Jozɛfu.—Bǐ 37:31-33.
ZĚ HWIÐÉE BǏ JÓ NÚ MAWUXÓÐIÐƆZƆ́ Ɔ
w02 15/10 30-31
Hwanwǔ ɖó Jehovah wu
É ɖò mɔ̌ có, wuhwinhwan e gosin Mawu gɔ́n é ɖó tɛn tɔn ɖò sinsɛn-biblo nǔgbo ɔ mɛ. Enyi nyikɔ alǒ acɛ mǐɖesunɔ tɔn lɛ jɛ ayi mɛ ɖu nú mǐ jí zɛ xwé wu ɔ, wuhwinhwan e gosin Mawu gɔ́n é nɔ dɔn ayi mǐtɔn yì Jehovah jí. É nɔ sísɛ́ mǐ bɔ mǐ nɔ ba ali ɖěɖee nu mǐ na jla nǔgbo ɔ dó wǔtu tɔn, bo jɛhun dó ali tɔn lɛ kpo togun tɔn kpo jí ɖè lɛ é.
Xwétɔ́ e ɖó linlin masɔgbe dó sɛ́n e Mawu na dó hun wu é ɖé wà adǎn syɛnsyɛn dó Akiko, ee nyí sinsɛnzɔ́watɔ́ hwebǐnu tɔn Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn ɖé é jí. Akiko sɔ́ ayi dó jɛhun dó Xó Mawu tɔn jí, bo tlɛ ɖɔ wuvɛ̌ ɖěɖee hundidó nɔ hɛn wá lɛ é. Ðó Akiko jló tawun bo na ɖɔ xó dó Jehovah wu wutu ɔ, é lilɛ xóɖɔɖókpɔ́ ɔ sɔgbe xá nǔ e zɔ́n bɔ nawe ɔ gbɛ́ xó ɔ bɔ é ɖ’ayi wu é, é wɛ nyí ɖɔ é ɖi nǔ ɖɔ Gbɛɖotɔ́ ɖé tíìn ǎ. Akiko jlɛ xó dó xó wu xá nawe ɔ dó lee nǔɖiɖó lɛ xlɛ́ ɖɔ Gbɛɖotɔ́ ɖé tíìn gbɔn é wu. Hun e Akiko jɛ dó nǔgbo ɔ jí é ɖè linlin masɔgbe nawe ɔ tɔn síìn, bo lɛ́ bló bɔ é jɛ Biblu kplɔ́n xá ɛ jí. Xwétɔ́ enɛ e nylahun ɖ’ayǐ é ɖò Jehovah kpa wɛ dìn.
Wǔ e mǐ nɔ hwan ɖó sinsɛn-biblo nǔgbo ɔ wu é alǒ akpakpa e nɔ sɔ́ mǐ d’ewu é nɔ sísɛ́ mǐ bɔ mǐ nɔ ɖò acéjí bo nɔ zán ali e nɔ hun nú mǐ bɔ mǐ na ɖɔ xó dó nǔɖiɖi mǐtɔn wu, bo jɛhun d’eji ɖò azɔ̌mɛ, ɖò wemaxɔmɛ, ɖò cɔ́fu mɛ kpo hwenu e mǐ ɖò tomɛ yì wɛ é kpo lɛ é bǐ. Ði kpɔ́ndéwú ɔ, Midori wá gbeta ɔ kɔn bo na nɔ ɖɔ xó dó nǔɖiɖi tɔn wu xá azɔ̌watɔ́gbɛ́ tɔn lɛ. Azɔ̌gbɛ́ tɔn e ko ɖó hugǎn xwè 40 é ɖé ɖɔ emi kún ba na kpé nǔɖe xá Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn lɛ ó. Ðò xóɖɔɖókpɔ́ ɖevo hwenu ɔ, nyɔnu ɔ ɖɔ lee vǐ nyɔnu tɔn jɛ jijɔ nyanya ɖé lɛ ɖexlɛ́ jí gbɔn é sín xó nú Midori. Midori xlɛ́ ɛ wema Les jeunes s’interrogent: Réponses pratiques bo ɖɔ ɖɔ emi sixu bló tuto bo na kplɔ́n wema ɔ kpo vǐ nyɔnu tɔn kpo. Ye jɛ nǔ kplɔ́n jí, amɔ̌, nɔ ɔ nɔ nɔ nǔkplɔnkplɔn ɔ sín tɛn mɛ ǎ. Midori gbɔ bo ɖɔ emi na xlɛ́ video Les Témoins de Jéhovah : un nom, une organisation nawe ɔ. Enɛ ɖè linlin masɔgbe e é ɖó lɛ é gegě síìn. Nǔ e é mɔ é sísɛ́ ɛ kaka bɔ é ɖɔ: “Un jló na cí Kúnnuɖetɔ́ Jehovah tɔn lɛ ɖɔhun.” É wá gɔ́ nú vǐ nyɔnu tɔn, bo jɛ Biblu kplɔ́n jí.
Wuhwinhwan e sɔgbe é lɛ́ ɖó tɛn tɔn ɖò agun Klisanwun tɔn lɔmɔ̌ mɛ. É nɔ zɔ́n bɔ mǐ nɔ yí mǐɖée ganji kpo wanyiyi kpo lobo nɔ lɛ́ sísɛ́ mǐ bɔ mǐ nɔ gbɛ́ nǔ ɖebǔ e na dɔn tagba wá, bo wà nǔ dó nɔví mǐtɔn lɛ wu é, ɖé lɛ wɛ nyí mɛnúɖiɖɔ kpo linlin gǔfínfɔ́n dó Mawu jí tɔn lɛ kpo. Enyi mɛxo lɛ mɔ ɖɔ é ɖò dandan ɖɔ è ni gbɛ́ nǔ nú nǔnyanyawatɔ́ lɛ ɔ, wuhwinhwan e gosin Mawu gɔ́n é nɔ sísɛ́ mǐ bɔ mǐ nɔ nɔ gudo nú gbeta yetɔn lɛ. (1 Kɔlɛntinu lɛ 5:11-13; 1 Timɔtée 5:20) Pɔlu wlan nǔ dó wǔ e é hwan nǔɖitɔ́ hatɔ́ tɔn e ɖò agun Kɔlɛnti tɔn mɛ lɛ é wu bo ɖɔ: “Un nɔ hwanwǔ dó mi; wuhwinhwan e gosin Mawu gɔ́n ɔ wɛ un ka nɔ hwan dó mi; ɖó ɖyɔvǐ ɖò alɔji mímɛ́ ɖɔhun wɛ mi cí, bɔ un ko dó akpá nú asú ɖokpo géé ɖɔ un na sɔ́ mi da n’i; asú enɛ ɔ wɛ nyí Klisu.” (2 Kɔlɛntinu lɛ 11:2) Enɛ wu ɔ, wuhwinhwan mǐ lɔmɔ̌ tɔn nɔ sísɛ́ mǐ bɔ mǐ nɔ wà nǔ e wu mǐ kpé lɛ é dó nya xɛ ɖò mimɛ̌jininɔ mɛ e ɖò agun ɔ mɛ lɛ é bǐ tɔn jí ɖò sinsɛn-núkplɔnmɛ lixo, ɖò gbigbɔ lixo kpo walɔ lixo kpo.
Nǔgbo ɔ, enyi wuhwinhwan mǐtɔn nyí ee sɔgbe é, enɛ wɛ nyí ɖɔ ee gosin Mawu gɔ́n é ɔ, é nɔ wà ɖagbe nú mɛ ɖevo lɛ. É nɔ zɔ́n bɔ nǔ mɛtɔn nɔ nyɔ́ Jehovah nukúnmɛ, bɔ é ɖò jijɔ e Klisanwun lɛ ɖó na nɔ ɖexlɛ́ égbé lɛ é mɛ.—Jaan 2:17.
KLISANWUN GBƐ̀ ZINZAN
g17.5 6
Hwenu E Adla J’ayǐ É: Afɔɖiɖe Ðěɖee Sixu Hwlɛn Gbɛ̀ Lɛ É
A KA ÐÓ NǓ E SÍN HUDO A ÐÓ LƐ É À?
Tutomɛ ɖěɖee nɔ kpé nukún dó adlaxó lɛ wu lɛ é nɔ dó wusyɛn lanmɛ nú xwédo lɛ ɖɔ ye ni nɔ sɔnǔ nú dandannú lɛ ɖ’ayǐ, lobo nɔ vɔ́ ye jlaɖó xwemɛ xwemɛ. É ɖò wɛn ɖɔ hudo lɛ kpo ninɔmɛ lɛ kpo nɔ gbɔn vo sín xá ɖé mɛ jɛ ɖevo mɛ. Enɛ wu ɔ, sɛkpɔ́ tutomɛ ɖěɖee nɔ kpé nukún dó ajijimɛ sín nǔ lɛ wu ɖò xá towe mɛ é, bá mɔ alixlɛ́mɛ ɖěɖee a sixu zán ɖò finɛ lɛ é.
Ðò kpaa mɛ ɔ, è byɔ ɖɔ é hwe bǐ ɔ, mɛ ɖokpo ɖokpo ni sɔnǔ nú sin litli 11 mɔ̌, bo hɛn nǔɖuɖu e è sɔ́ ɔ, é na yì nu tlolo, bo ma nɔ yawǔ gblé ǎ, bɔ è sixu ɖu nú azǎn atɔn é dó mɛɖée jí.
Gɔ́ na ɔ, xwédo ɖé lɛ nɔ sɔnǔ nú nǔ lěhun lɛ dó sáki ajijimɛnú lɛ tɔn yetɔn mɛ:
▪ Zan, cokoto kpo awu kpo e nɔ glɔ́n yǒzo é kpo afɔkpa e syɛn lɛ é kpo
▪ Tɔ́ci, hladio e nɔ zán pilu alǒ batelíi é
▪ Sáki kpɛví e mɛ nǔ e sín hudo è na yawǔ ɖó lɛ é ɖè é kpo fle e è na kwín dó byɔ alɔdó é kpo
▪ Nǔ ɖu gannú lɛ, nǔ e è nɔ dó hun nǔ lɛ é, jivǐ e nɔ ɖó azɔ̌wanú ɖevo lɛ é kpo blikée kpo
▪ Nǔ e è nɔ cyɔn dó awɔntín nu é, nǔtlɛnú e è nɔ zán dó sú ali dó sin é, kpo bǎci e è nɔ dó bló goxɔ na é kpo
▪ Numɛklɔ́nú, aɖǐ, wǔsúnsúnnú, kpo wema e è nɔ dó súnsún yonu na é kpo
▪ Nǔ e è nɔ zán dó kpé nukún dó vǐyɛyɛ̌ lɛ wu é kpo nǔ e ɖò taji nú mɛxomɔ, alǒ wɔ̌nɖowǔnanɔ lɛ é kpo
▪ Sáki e mɛ atínkɛ́n e ɖò dandan lɛ é ɖè é, wema e jí è wlan atínkɛ́n e è ɖó na zán lɛ é dó é, kpo wema taji ɖevo lɛ kpo
▪ Alokankɛ́n mɛ e è na ylɔ́ ɖò ajijimɛ lɛ é tɔn, fí e è na kplé ɖè ɖò xá ɔ mɛ lɛ é kpo ɖiɖe tò tɔn e dó gesí xá ɔ é ɖé kpo
▪ Káti e è nɔ dó yí kwɛ na é kpo akwɛ e ko ɖò alɔ mɛ é kpo
▪ Cávi xɔ lɛ tɔn kpo mɔ̌to lɛ tɔn kpo we we
▪ Wema, klɛnyɔ́ɔ, kpo ayihundanú yɔkpɔvu lɛ tɔn kpo
▪ Biblu
11-17 MAI
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | BǏBƐ̌MƐ 38-39
“Jehovah Jó Jozɛfu Dó Gbeɖé Ǎ”
w14 1/11 12 akpá. 4-5
“Un Sixu Dó Nǔ Baɖabaɖa Mɔhun Sin . . . Ǎ.”
“Isimayɛli ví lɛ kplá Jozɛfu yì Ejipu, bo sɔ́ ɛ sà xá nya Ejipunu ɖé; è nɔ ylɔ́ nya ɔ ɖɔ Potifáa. Potifáa ɔ wu wɛ axɔ́su Ejipu tɔn nɔ ɖeji dó. É wɛ nyí sɔja e nɔ cɔ́ axɔ́su ɔ lɛ sín gǎn.” (Bǐbɛ̌mɛ 39:1) Xó gǒ ɖokpo enɛ e ɖò tan Biblu tɔn mɛ é d’alɔ mǐ bɔ mǐ mɔ nǔ jɛ wu ɖɔ sà e è lɛ́ vɔ́ sà nyaví dɔnkpɛvu enɛ é nyí mɛ ɖekpo sín nǔɖe. È sɔ́ ɛ dó ɖó ajɔ̌nú ɖé na kpowun! Mǐ sixu dó nukún mɛ bo kpɔ́n hwenu e Jozɛfu xwedó gǎn tɔn yɔyɔ̌ ɔ, ee nyí axɔ́suzɔ́watɔ́ hɔnmɛ tɔn Ejipunu ɖé é bɔ ye ɖò toxo ɔ mɛ sín ali e nɔ gɔ́ tawun bɔ nǔsatɛn lɛ kpé kamɛ gomɛ na lɛ é jí gbɔn wɛ xwè Jozɛfu sín xwé yɔyɔ̌ ɔ gbè é.
Xwé! É gbɔn vo tawun nú nǔ e Jozɛfu ko nɔ ylɔ́ ɖɔ xwé ɖ’ayǐ lɛ é bǐ. Xwédo e ma nɔ nɔ fí ɖokpo ǎ, bo nɔ ɖò tɛn sɛ̀ wɛ hwɛhwɛ kpo lɛngbɔ̌ yetɔn lɛ kpo, lobo nɔ dɔ́ goxɔ lɛ mɛ é ɖé mɛ wɛ é sù ɖè. Ðò fí ɔ, xwé ɖɛkpɛɖɛkpɛ e è sá nǔ dó ganji lɛ é mɛ wɛ dɔkunnɔ Ejipunu Potifáa ɖɔhun lɛ nɔ nɔ. Dobanúnǔtɔ́ dokunkun tɔn lɛ ɖɔ ɖɔ hwenɛnu ɖò Ejipu ɔ, mɛ lɛ nɔ yí wǎn nú jikpá e è dó atín e nɔ na yɛtɛn lɛ é lɛlɛ̌ dó lɛ é kpo sindo e mɛ fɛ́n, atín e è nɔ ylɔ́ ɖɔ lotus é kpo atínví e nɔ nɔ sinmɛ lɛ é kpo nɔ sù ɖè lɛ é kpo. Xwé ɖé lɛ tíìn bɔ è nɔ bló ye ɖó jikpá lɛ tɛntin bɔ ye nɔ ɖó hɔnnuwa, fí e è sixu wá gbɔjɛ ɖè lɛ é, flɛtɛli e yì jǐ bɔ jɔhɔn nɔ gbɔn nu lɛ é kpo xɔnu gegě kpo, lobo nɔ lɛ́ ɖó nǔɖuxɔsa ɖaxó ɖé kpo xɔ mɛsɛntɔ́ lɛ tɔn lɛ kpo.
w14 1/11 14-15
“Un Sixu Dó Nǔ Baɖabaɖa Mɔhun Sin . . . Ǎ.”
Nǔ kpɛɖé jɛn mǐ tuùn dó nǔ e gantɔ́ nyínyí ɖò Ejipu nyí ɖò hwenɛnu é wu. Dobanúnǔtɔ́ dokunkun tɔn lɛ mɔ nǔ ahohó ɖɔhun e ɖó gankpá lɛ é sín dǒglin lɛ. Jozɛfu wá zán xógbe ɖé bɔ tinmɛ tɔn nyí ‘dò gɔngɔn’, bɔ é ɖò gesí dó fí e myɔ kpo nukúnɖiɖó kpo ɖě ma ɖè ǎ é wɛ. (Bǐbɛ̌mɛ 40:15) Ðò wema Ðɛhan tɔn mɛ ɔ, mǐ mɔ ɖɔ Jozɛfu lɛ́ mɔ wuvɛ̌ hú mɔ̌: “È dó gɛdɛ ɛ, è dó kan kɔ n’i.” (Ðɛhan 105:17, 18) Hweɖelɛnu ɔ, Ejipunu lɛ nɔ bla gantɔ́ lɛ sín alɔ dó gudo ɖò awagoli, mɛɖé lɛ nɔ sɔ́ gan dó kɔ nú ye. Jozɛfu wà nǔ ɖě bɔ é jɛxa ɖɔ è ni dóya tobutobu enɛ lɛ bǐ n’i ǎ có, kpɔ́n wuvɛ̌ tobutobu e é na ko mɔ é!
É ka nyí hwenu kpɛɖé wɛ é sè wuvɛ̌ enɛ na ǎ. Tan ɔ ɖɔ ɖɔ Jozɛfu “ɖò gankpá mɛ finɛ.” É bló xwè gegě ɖò nɔtɛn baɖabaɖa enɛ! Jozɛfu ka tó na wá gosin finɛ kpɔ́n hǔn, é tuùn ǎ. Ee azǎn wuvɛ̌ tɔn lɛ ɖò jijɛji wɛ, bɔ aklunɔzán gbla lɛ ɖò wiwáyi wɛ, bɔ sun lɛ lɔ ɖò wiwáyi wɛ é ɔ, nɛ̌ é ka kpéwú bo kpó ɖò nukúnɖiɖó ɖó wɛ bɔ awakanmɛ ma kú i ǎ gbɔn?
Tan ɔ na mǐ jiɖe ɖɔ: “Mawu Mavɔmavɔ ɖò kpɔ́ xá ɛ, bo kɔn nyɔna tɔn dó jǐ tɔn.” (Bǐbɛ̌mɛ 39:21) Gankpá ɖě ɖè, gɛdɛ ɖě ɖè, dò gɔngɔn e mɛ weziza ma ɖè ǎ é ɖě ka ɖè bo sixu zɔ́n nú Jehovah na gɔn xomɛ nyɔ́ dó mɛsɛntɔ́ tɔn lɛ wu ǎ. (Hlɔmanu lɛ 8:38, 39) Mǐ sixu dó nukún lee Jozɛfu nɔ ɖò wuvɛ̌ e mɔ wɛ é ɖè lɛ é ɖɔ nú Tɔ́ tɔn jixwé tɔn ɔ wɛ ɖò ɖɛ mɛ, bo nɔ mɔ fífá ayi mɛ tɔn kpo ayijayǐ kpo e “Mawu e nɔ dó gbɔ nú mɛ ɖò ali bǐ nu é” kɛɖɛ jɛn nɔ na mɛ é gbɔn é mɛ kpɔ́n. (2 Kɔlɛntinu lɛ 1:3, 4; Filipunu lɛ 4:6, 7) Nǔ ɖevo tɛ Jehovah ka lɛ́ wà nú Jozɛfu? Mǐ xà ɖɔ é bló bɔ “gankpácɔ́tɔ́ ɔ yí wǎn nú” Jozɛfu.
w14 1/11 15 akpá. 2
“Un Sixu Dó Nǔ Baɖabaɖa Mɔhun Sin . . . Ǎ.”
Tan ɔ na mǐ jiɖe ɖɔ: “Mawu Mavɔmavɔ ɖò kpɔ́ xá ɛ, bo kɔn nyɔna tɔn dó jǐ tɔn.” (Bǐbɛ̌mɛ 39:21) Gankpá ɖě ɖè, gɛdɛ ɖě ɖè, dò gɔngɔn e mɛ weziza ma ɖè ǎ é ɖě ka ɖè bo sixu zɔ́n nú Jehovah na gɔn xomɛ nyɔ́ dó mɛsɛntɔ́ tɔn lɛ wu ǎ. (Hlɔmanu lɛ 8:38, 39) Mǐ sixu dó nukún lee Jozɛfu nɔ ɖò wuvɛ̌ e mɔ wɛ é ɖè lɛ é ɖɔ nú Tɔ́ tɔn jixwé tɔn ɔ wɛ ɖò ɖɛ mɛ, bo nɔ mɔ fífá ayi mɛ tɔn kpo ayijayǐ kpo e “Mawu e nɔ dó gbɔ nú mɛ ɖò ali bǐ nu é” kɛɖɛ jɛn nɔ na mɛ é gbɔn é mɛ kpɔ́n. (2 Kɔlɛntinu lɛ 1:3, 4; Filipunu lɛ 4:6, 7) Nǔ ɖevo tɛ Jehovah ka lɛ́ wà nú Jozɛfu? Mǐ xà ɖɔ é bló bɔ “gankpácɔ́tɔ́ ɔ yí wǎn nú” Jozɛfu.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
it-2 445
Ɔɔnani
(Ɔɔnani) [è ɖè sín xókwín dodó e tinmɛ tɔn nyí “hlɔnhlɔn vǐjiji tɔn; hlɔnhlɔn gbɛɖe” é mɛ].
Judáa sín vǐ sunnu wegɔ́ e é jì ɖò Cuwa Kanáanu ɔ sín vǐ nyɔnu xomɛ é wɛ. (Bǐ 38:2-4; 1 Tan 2:3) Jehovah hu Ɔɔnani sín fofó Ɛ́ɛ ɖó é wà nǔ nyanya wutu. Ðó Ɛ́ɛ ma jì vǐ cobo kú ǎ wutu ɔ, Judáa ɖɔ nú Ɔɔnani ɖɔ é ni sɔ́ nɔví tɔn sín asì Tamáa da. Enyi Tamáa jì vǐ sunnu ɖé n’i ɔ, é na nyí xwédo Ɔɔnani tɔn sín tɔ́gbó ǎ, loɔ, é na ɖu nǔ e nyí Ɛ́ɛ tɔn é sín gǔ, bɔ mɔ̌ mɛ ɔ, gǔ e nyí nukɔngbeví tɔn é na huzu étɔn; amɔ̌, nú é ma jì vǐ n’i ǎ ɔ, gǔ ɔ na nyí Ɔɔnani tɔn. Enyi Ɔɔnani ɖó xó xá Tamáa ɔ, é nɔ “na afɔ kɔn nyi kɔ́mɛ,” é nɔ na kɔn nyi Tamáa xomɛ ǎ. Enyi ɖɔ Ɔɔnani nɔ sɔ́ mɛ̌ tɔn dó d’ayihun wɛ ǎ, ɖó tan ɔ ɖɔ ɖɔ “nú é ɖóxó xá fofó tɔn sín asì ɔ,” é nɔ na afɔ kɔn nyi kɔ́mɛ. É cí ɖɔ “aca xóɖóxámɛ tɔn e hwenu è nɔ na afɔ kɔn nyi kɔ́mɛ é” ɖé wɛ bɔ hwe tɔn nu ɔ, Ɔɔnani nɔ tuùn ganji bo nɔ na afɔ kɔn nyi nyɔnuxwé Tamáa tɔn mɛ ǎ. Ɔɔnani ɖesu ɖó vǐ ǎ, Jehovah ka hu i ɖó é setónú nú tɔ́ tɔn ǎ, dó nukúnkɛ́n, bo ɖó sísí nú tuto alɔwliwli tɔn e Mawu sɔ́ ɖ’ayǐ é ǎ wutu, é nyí ɖó é sɔ́ mɛ̌ tɔn dó d’ayihun na wutu wɛ ǎ.—Bǐ 38:6-10; 46:12; Kɛ́ 26:19.
w04 15/1 30 akpá. 4-5
Nǔ E Nǔxatɔ́ lɛ Kanbyɔ lɛ É
Judáa wà nǔ nyanya ɖó é sɔ́ Tamáa da nú vǐ sunnu tɔn Cela lee é ko d’akpá tɔn gbɔn é ǎ wutu. É lɛ́ ɖó xó xá nyɔnu e é lin ɖɔ é nyí agalɛtɔ́ é ɖé. Enɛ sɔ́ ta linlin Mawu tɔn ee nyí ɖɔ alɔwliwli mɛ kɛɖɛ jɛn sunnu ɖé na ɖó xó xá nyɔnu ɖé ɖè é. (Bǐbɛ̌mɛ 2:24) É ɖò mɔ̌ có, é nyí agalɛtɔ́ ɖé wɛ Judáa ɖó xó xá nǔgbo nǔgbo ǎ. É nyɔ́ wà ɔ, é yí tɛn vǐ sunnu tɔn Cela tɔn ɖò manywɛ mɛ, bo ɖó xó xá vǐ sunnu ɖaxó tɔn e ma jì vǐ cobo kú ǎ é sín asì, lobo ɖó kúnkan ɖé ayǐ n’i sɔgbe xá sɛ́n.
Nú nǔ e kan Tamáa é ɔ, nǔbliblí wɛ é wà ǎ. È nɔ kpɔ́n vǐ sunnu tɔn hoxo lɛ dó mɔ agaví na ǎ. Hwenu e Bowozi Bɛteleyɛmunu ɔ da Hwliti Mɔwabunu e asú tɔn ma jì vǐ na cobo kú ǎ é ɔ, mɛxo e ɖò Bɛteleyɛmu lɛ é ɖɔ xó ɖagbe dó Tamáa sín vǐ sunnu Pɛlɛsi wu, bo ɖɔ nú Bowozi ɖɔ: “Mawu Mavɔmavɔ ni bló bonu nyɔnu enɛ ɔ ni jì vǐ gegě nú we, bonu xwé towe ni gɔ́ Pɛlɛsi e Judáa jì ɖò Tamáa xomɛ ɔ sí xwé ɖɔhun.” (Hwliti 4:12) Pɛlɛsi lɛ́ ɖò tɔ́gbó Jezu Klisu tɔn lɛ mɛ.—Matie 1:1-3; Luki 3:23-33.
18-24 MAI
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | BǏBƐ̌MƐ 40-41
“Jehovah Hwlɛn Jozɛfu”
w15 1/2 14 akpá. 4-5
“Mawu Wɛ Nɔ Tín Nǔ Mɛ nú Mɛ.”
Sinnukáhɛntɔ́ ɔ sixu ko wɔn Jozɛfu, amɔ̌, Jehovah ka wɔn ɛ gbeɖé ǎ. Zǎn ɖokpo mɛ ɔ, é bló bɔ Falawɔ́ɔn kú dlɔ̌ manawɔn we. Ðò nukɔntɔn ɔ mɛ ɔ, axɔ́su ɔ mɔ bɔ nyibu asì kloklo ɖɛkpɛɖɛkpɛ tɛnwe tɔ́n sín Nilu Tɔ̀ ɔ mɛ, bɔ nyibu asì gǒxúxú kannylamɔnɔ tɛnwe xwedó ye. Nyibu asì gǒxúxú lɛ fɔ kloklo lɛ ɖu. Ðò wegɔ́ mɛ ɔ, Falawɔ́ɔn mɔ blěe e hwán, bo dó kwín ganji lɛ é tɛnwe ɖò hankán ɖokpo ɔ jì. Amɔ̌, blěe e ma ɖi be ǎ, bɔ jɔhɔn zǎnzǎnhweji tɔn ko hɛn fyɔ́ lɛ é tɛnwe tɔ́n ɖò blěe e hwán, bo dó kwín ganji lɛ é kpá bo fɔ ye ɖu. Ee Falawɔ́ɔn fɔ́n ɖò ayihɔngbe tɔn zǎnzǎn ɔ, ayi tɔn bǐ gbá dó ɖó dlɔ̌ e é kú lɛ é wu, enɛ wu ɔ, é ylɔ́ nǔnywɛtɔ́ lɛ kpo majikiblotɔ́ lɛ kpo nú ye na tinmɛ dlɔ̌ lɛ n’i. Ye bǐ ka hwe d’ewu. (Bǐbɛ̌mɛ 41:1-8) Dlɔ̌ lɛ ka jiwǔ nú ye wɛ à, alǒ tinmɛ e ye na lɛ é sɔ́ ta yeɖée? Mǐ sixu ɖɔ ǎ. Ðebǔ wɛ é na bo nyí gbɔn ɔ, Falawɔ́ɔn mɔ tinmɛ nú dlɔ̌ tɔn lɛ ǎ. Nǔ e ba wɛ é ka ɖè hugǎn é wɛ nyí ɖɔ é ni mɔ nǔ jɛ nǔbudo enɛ mɛ.
Wǎgbɔ tɔn ɔ, sinnukáhɛntɔ́ ɔ flín Jozɛfu! Ayixa tɔn dóhwɛ ɛ, bɔ é ɖɔ dɔnkpɛvu nukúnɖeji e tinmɛ dlɔ̌ e é kpo wɔ̌xúxúɖatɔ́ ɔ kpo kú é nú ye kpo gbesisɔ kpo xwè we ɖíe ɖò gankpá mɛ é xó nú Falawɔ́ɔn. Tɛn tɔn mɛ jɛn Falawɔ́ɔn ɖegbe bɔ è yì ɖè Jozɛfu tɔ́n sín gankpá mɛ.—Bǐbɛ̌mɛ 41:9-13.
w15 1/2 14-15
“Mawu Wɛ Nɔ Tín Nǔ Mɛ nú Mɛ.”
Jehovah nɔ yí wǎn nú mɛ e nɔ sɔ́ yeɖée hwe, bo nɔ nɔ gbeji n’i lɛ é, enɛ wu ɔ, enyi é d’alɔ Jozɛfu b’ɛ tinmɛ dlɔ̌ lɛ, bo ka sú ali tɔn dó nǔnywɛtɔ́ lɛ kpo majikiblotɔ́ lɛ kpo ɔ, é kpaca mǐ ǎ. Jozɛfu tinmɛ ɖɔ dlɔ̌ we e Falawɔ́ɔn kú lɛ é bǐ wɛ ɖó tinmɛ ɖokpo ɔ. Wɛn ɔ e è dó ɖó azɔn we jí é ɖò xlɛ́xlɛ́ wɛ ɖɔ Jehovah kún na huzu linlin e é ɖó dó xó ɔ wu é ó, “wà jɛn é na wà dandan,” é na jɛnu jɛn wɛ. Nyibu asì ɖɛkpɛɖɛkpɛ lɛ kpo blěe ɖɛkpɛɖɛkpɛ lɛ kpo nɔte nú xwè tɛnwe e nǔɖuɖu na gɔ́ Ejipu na lɛ é, bɔ nyibu asì gɔ̌xúxú lɛ kpo blěe tófwé lɛ kpo nɔte nú xwè tɛnwe e adɔ na tɔ́n na lɛ é. Xwè tɛnwe e adɔ na tɔ́n na lɛ é na bɔ dó xwè tɛnwe e nǔɖuɖu na ɖè na lɛ é wu. Adɔ ɔ na gbà nǔ tawun.—Bǐbɛ̌mɛ 41:25-32.
w15 1/2 15 akpá. 3
“Mawu Wɛ Nɔ Tín Nǔ Mɛ nú Mɛ.”
Falawɔ́ɔn bló nǔ e é ɖɔ é ɖ’eji. È dó akwɛnúwu ɖagbeɖagbe ɖé nú Jozɛfu tlolo. Falawɔ́ɔn zé sikáwlɔ dó kɔ n’i, dó alɔkɛ́ n’i, na ɛ ahwankɛkɛ ɖokpo, bo lɛ́ na ɛ acɛ lɛ bǐ bonu é na gbɔn tò ɔ bǐ mɛ. Jozɛfu na lɛ́ w’azɔ̌ sɔgbe xá wě e é ɖè lɛ é. (Bǐbɛ̌mɛ 41:42-44) Ðò kéze ɖokpo vlamɛ kpowun ɔ, Jozɛfu gosin gankpá mɛ, bo yì hɔnmɛ. Ee é fɔ́n gbè nɛ gbè é ɔ, gantɔ́ yayǎ ɖé kpowun wɛ é nyí, bo ka wá huzu mɛ e kp’acɛ bɔ dó Falawɔ́ɔn wu tlolo é cobɔ zǎn kú. Nǔɖiɖi e Jozɛfu ɖó nú Jehovah Mawu é sɔgbe tawun! Jehovah mɔ nǔagɔwaxámɛ e sín ya mɛsɛntɔ́ tɔn jì nú xwè mɔkpan lɛ é bǐ. É jla nǔ enɛ lɛ bǐ ɖó hwenu e é jɛxa dó é, kpo lee é jɛxa gbɔn é kpo. É nyí nǔ agɔ e è wà xá Jozɛfu lɛ é kɛɖɛ wɛ Jehovah hɛn dó ayi mɛ, bo wá jla ye ɖó ǎ, loɔ, é lɛ́ gbɔn mɔ̌ mɛ bo cyɔn alɔ togun Izlayɛli tɔn jí ɖò nukɔnmɛ. Mǐ na mɔ lee é wà mɔ̌ gbɔn é ɖò xóta e na tɔ́n ɖò nukɔnmɛ é ɖé mɛ ɖò xóta ɖebɔdoɖewu elɔ mɛ.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
w15 1/11 9 akpá. 1-3
A ka Tuùn À?
Etɛwu Jozɛfu ka xwlɛ́ ta cobo wá Falawɔ́ɔn nukɔn?
Sɔgbe xá tan e ɖò Bǐbɛ̌mɛ mɛ é ɔ, Falawɔ́ɔn ɖegbe ɖɔ è ni yawǔ kplá Jozɛfu e nyí gantɔ́ Eblée é wá nukɔn tɔn bonu é na tinmɛ dlɔ̌ e é kú bɔ ye ɖò ayi mɛ ɖu n’i wɛ lɛ é n’i. Jozɛfu ko bló xwè mɔkpan ɖò gankpá mɛ hwenɛnu. Falawɔ́ɔn jló ɖɔ Jozɛfu ni yawǔ wá có, é ka nɔte bo xwlɛ́ ta tɔn hwɛ̌. (Bǐbɛ̌mɛ 39:20-23; 41:1, 14) Nǔ enɛ e sixu cí tinmɛ e ma hwɛ́n nǔɖe ǎ é ɖɔhun bɔ nǔwlantɔ́ ɔ ɖɔ xó d’ewu é xlɛ́ ɖɔ Jozɛfu tuùn aca Ejipunu lɛ tɔn ganji.
Akɔta hwexónu tɔn gegě kaka jɛ Eblée lɛ jí wɛ nɔ jó atán yetɔn lɛ dó. Amɔ̌, sɔgbe xá xókwíntinmɛwegbo McClintock kpo Strong kpo tɔn ɔ, “Ejipu hwexónu tɔn kɛɖɛ wɛ nyí akɔta Zǎnzǎnhweji tɔn e mɛ è ma nɔ jó atán dó ɖè ǎ é.” (Cyclopedia of Biblical, Theological, and Ecclesiastical Literature)
Atán kɛɖɛ jɛn è nɔ xwlɛ́ bɔ xó nɔ fó à? Xójlawema Biblical Archaeology Review ɖɔ ɖɔ yɛsu Ejipunu lɛ tɔn ɖé lɛ nɔ byɔ ɖɔ sunnu ɖé ni sɔnǔ hwɛ̌, cobo wá Falawɔ́ɔn nukɔn lee é nɔ bló gbɔn cobo nɔ yì tɛmpli mɛ é ɖɔhun. Ðò ninɔmɛ mɔhun mɛ ɔ, Jozɛfu ɖó na ko xwlɛ́ ta kpo fún e ɖò wǔtu tɔn lɛ é kpo bǐ.
w09 15/11 28 akpá. 14
Sinsɛnzɔ́watɔ́ Mawu Tɔn E Nɔ Ðè Zinzan Ðagbe Xlɛ́ lɛ É
14 Mɛjitɔ́ e nɔ ɖó sísí nú Mawu ɖò Biblu sín táan mɛ lɛ é nɔ kánɖeji ɖɔ emi kplɔ́n walɔ sísí ɖexlɛ́ mɛ tɔn taji taji lɛ vǐ emitɔn lɛ ɖò xwégbe. Ð’ayi lee Ablaxamu kpo vǐ sunnu tɔn Izaki kpo ɖɔ xó nú yeɖée kpo sísí kpo gbɔn ɖò Bǐbɛ̌mɛ 22:7 mɛ gbɔn é wu. Ninɔmɛ Jozɛfu tɔn lɔ xlɛ́ nyi wɛn ɖɔ é yí kplɔ́n ɖagbe sín mɛjitɔ́ tɔn lɛ gɔ́n. Hwenu e é ɖò gankpá mɛ é ɔ, é nɔ sí mɛ bǐ, kaka jɛ gantɔ́ hatɔ́ tɔn lɛ jí. (Bǐb. 40:8, 14) Lee é ɖɔ xó nú Falawɔ́ɔn gbɔn é xlɛ́ ɖɔ é kplɔ́n lee è nɔ ɖɔ xó nú mɛ e ɖò tɛn acɛkpikpa tɔn mɛ é ɖé gbɔn b’ɛ nɔ sɔgbe é.—Bǐb. 41:16, 33, 34.
25-31 MAI
DƆKUN MAWUXÓ Ɔ TƆN ÐÉ LƐ | BǏBƐ̌MƐ 42-43
“Jozɛfu Nɔ Ðu Ðò Éɖée Jí Tawun”
w15 1/5 13 akpá. 5-6
“Un Sixu Sɔ́ Nyɛɖée Ðó Mawu Tɛnmɛ Ǎ.”
Bɔ Jozɛfu ka lo? Ee é mɔ fofó tɔn lɛ lě tlolo é jɛn é tuùn ye! Nyla hú bǐ ɔ wɛ nyí hwenu e fofó tɔn lɛ yì dò n’i é, é flín hwenu e é kpò ɖò yɔkpɔvu mɛ é. Tan ɔ ɖɔ nú mǐ ɖɔ Jozɛfu “flín dlɔ̌” e Jehovah bló bɔ é “kú” hwenu e é kpò ɖò vǔ lɛ é tlolo; dlɔ̌ enɛ lɛ ko xlɛ́ ɖɔ hweɖenu na wá sù bɔ fofó tɔn lɛ na wá yì dò ɖò nukɔn tɔn lee ye ɖ’ewu gbɔn dìn é pɛ́pɛ́pɛ́. (Bǐbɛ̌mɛ 37:2, 5-9; 42:7, 9) Etɛ Jozɛfu ka na wà? É na zunfan ye wɛ à? Alǒ ba hlɔn?
Jozɛfu tuùn ɖɔ emi kún ɖó na zɔ́n dó lee nǔ cí nú emi é wu bo wà nǔ ó, nú é na bo syɛn gbɔn ɖebǔ ɔ nɛ. É ɖò wɛn ɖɔ Jehovah wɛ ɖò gudo nú lee nǔ lɛ huzu gbɔn ɖò ajijimɛ é. Linlin tɔn ɖò atɛ jí. É dó akpá ɖɔ emi na bló bɔ kúnkan Jakɔbu tɔn na huzu togun ɖaxó ɖé. (Bǐbɛ̌mɛ 35:11, 12) Enyi Jozɛfu sín nɔví lɛ lɛ́ kpò ɖò daka xò wɛ, cejɛnnabinɔ nyí wɛ, bo lɛ́ kpò ɖò nǔ wà wɛ ma sí tamɛ wɛ ɔ, nǔ e é na wá jì ɖò nukɔn mɛ lɛ é na nyla tawun! Gɔ́ na ɔ, enyi Jozɛfu zɔ́n dò lee nǔ cí n’i é wu bo wà nǔ xá nɔví tɔn lɛ ɔ, boya é sixu zɔ́n bɔ tɔ́ tɔn sín xwédo e ma ɖò ganji kaka ɖé ǎ é na flú, bo tlɛ sixu wà nǔ dó tɔ́ tɔn kpo Bɛnjamɛ́ɛ kpo wu. Ye ka tlɛ kpò ɖò gbɛ̀ lɔ à? Jozɛfu ɖè éɖée xlɛ́ nɔví tɔn lɛ hwɛ̌ ǎ, bo na dó dó ye kpɔ́n bá dó tuùn mɛ alɔkpa e ye nyí dìn é. Enɛ gudo ɔ, é sixu tuùn nǔ e Jehovah ba ɖɔ é ni wà é.
w15 1/5 14 akpá. 1
“Un Sixu Sɔ́ Nyɛɖée Ðó Mawu Tɛnmɛ Ǎ.”
Vlafo a sixu nɔ ma ko mɔ hwiɖée ɖò tɛn enɛ mɛ kpɔ́n. É ɖò mɔ̌ có, wuvɛ̌ lɛ kpo gbemanɔkpɔ́ lɛ kpo hán ɖò xwédo ɖě mɛ ɖò gbɛ̀ ɔ mɛ ǎ. Enyi mǐ ɖò wuvɛ̌ enɛ lɛ ɖí xwi xá wɛ ɔ, é sixu jló mǐ ɖɔ mǐ ni xwedó ayi mǐtɔn bo wà nǔ lee hwɛhuhu gbaza mǐtɔn jló gbɔn é kpowun. Nǔnywɛnú wɛ é na nyí ɖɔ mǐ ni xwedó kpɔ́ndéwú Jozɛfu tɔn, bo tɛ́n kpɔ́n bo mɔ nǔ jɛ lee Mawu jló ɖɔ mǐ ni ɖeɖɛ tagba lɛ gbɔn é wu. (Nǔnywɛxó 14:12) Flín ɖɔ fífá mɛ ninɔ xá mɛ e ɖò xwédo mɛtɔn mɛ lɛ é ɖò taji tawun, é ɖò mɔ̌ có, fífá mɛ ninɔ xá Jehovah kpo Vǐ Sunnu tɔn kpo lɛ́ ɖò taji hugǎn.—Matie 10:37.
w15 1/5 14 akpá. 2
“Un Sixu Sɔ́ Nyɛɖée Ðó Mawu Tɛnmɛ Ǎ.”
Jozɛfu jɛ fofó tɔn lɛ tɛ́n kpɔ́n jí bá mɔ tɛn dó tuùn nǔ e ɖò ayi yetɔn mɛ é. É jɛ xó ɖɔ xá ye jí kpo xomɛsin kpo gbɔn gbesetɔ́ ɖé jí, bo jɛ hwɛ dó ye jí ɖɔ nǔ dò ba gbé wɛ ye tɔ́n bo wá. Bo na dó jɛ ahwan yeɖée jí ɔ, ye ɖɔ xó n’i dó xwédo yetɔn wu, bo tlɛ ɖɔ nǔ taji ɖé; ye ɖɔ ɖɔ nɔví emitɔn kpɛví ɔ kpó ɖò xwé. Jozɛfu tɛ́n kpɔ́n bo ɖu ɖò lee nǔ cí n’i é jí. Nɔví tɔn kpɛví ɔ kpó ɖò gbɛ̀ nǔgbo à? Jozɛfu tuùn lee é na wà nǔ gbɔn dìn é. É ɖɔ: “Un na tɛ́n mi kpɔ́n,” enɛ gudo ɔ, é ɖɔ nú ye ɖɔ emi ɖó na mɔ nɔví yetɔn kpɛví ɔ. Wǎgbɔ tɔn ɔ, é ɖɔ nú ye ɖɔ enyi mɛ ɖokpo yí gbè bo na cí ayǐ bonu ye na yì kplá nɔví yetɔn kpɛví ɔ wá ɔ, emi na jó ye dó bɔ ye na yì.—Bǐbɛ̌mɛ 42:9-20.
it-2 50 akpá. 4
Jozɛfu
Ee nǔ enɛ lɛ jɛ gudo é ɔ, Jozɛfu sín tɔ́ví lɛ jɛ mimɔ jí ɖɔ Mawu wɛ ɖò sà e emi sà ɛ dó kannumɔgbenu xwè ɖé lɛ ɖíe é sín axɔ́ byɔ emi wɛ. Ye ɖò nɔví yetɔn e ye ma ko tuùn kaka jɛ finɛ ɖɔ è wɛ ǎ é sín nukɔn finɛ, bo jɛ hwɛ dó yeɖée lɛ jí. Ee Jozɛfu gblá tó hwɛvɛ́númɛ sín xó e ɖɔ wɛ ye ɖè lɛ é wu é ɔ, é dɛ kaka bɔ é gló, b’ɛ gbɔ bo jó ye dó bo yì y’avǐ. Ee é lɛkɔ wá é ɔ, é ɖɔ bɔ è bla Sinmɛnyɔ́ɔ kaka jɛ hwenu e è kplá nɔví yetɔn kpɛví ɔ wá dó é.—Bǐ 42:21-24.
Nǔ Xɔ Akwɛ Biblu Tɔn lɛ Biba
it-2 835
Hwlibɛni
Jijɔ ɖagbe ɖěɖee Hwlibɛni ɖó lɛ é jɛ wě hwenu e é gbɛ́ nú nɔví tɔn tɛnnɛ lɛ ɖɔ ye ni ma hu Jozɛfu ó, lé ye ni sɔ́ ɛ nyí dó dotɔ e mɛ sin ma ɖè ǎ é ɖé mɛ é. Biba wɛ é ɖè bo na gbɔn nǔglɔ bo yì ɖè Jozɛfu sín dotɔ ɔ mɛ. (Bǐ 37:18-30) Ðò xwè 20 jɛji gudo, hwenu e nɔví nɔví enɛ lɛ ɖokpo ɔ wá ɖò ɖiɖɔ wɛ ɖɔ daka e emi xò Jozɛfu wu é wɛ zɔ́n bɔ awě wá ɖò emi xò wɛ ɖò Ejipu é ɔ, Hwlibɛni flín ye ɖɔ emi kún ɖ’alɔ ɖò sé e ye bla dó Jozɛfu wu é mɛ ó. (Bǐ 42:9-14, 21, 22) Gɔ́ na ɔ, hwenu e Jakɔbu gbɛ́ ɖɔ emi kún na jó Bɛnjamɛ́ɛ dó bɔ é na xwedó fofó tɔn lɛ yì Ejipu ɖò tomɛyiyi yetɔn wegɔ́ ɔ hwenu ó é ɔ, Hwlibɛni wɛ sɔ́ vǐ sunnu tɔn we lɛ jó dó na jiɖe è bo ɖɔ: “Nú un ma kplá [Bɛnjamɛ́ɛ] wá nú we ǎ hǔn, hu vǐ ce sunnu we lɛ.”—Bǐ 42:37.
w04 15/1 29 akpá. 1
Nǔ Taji Ðěɖee Ðò Wema Bǐbɛ̌mɛ Tɔn Mɛ lɛ É: Akpáxwé II
43:32—Etɛwu Ejipunu lɛ ka gbɛ́ wǎn nú nǔ ɖuɖu ɖó kpɔ́ xá Eblée lɛ? Klánklán ɖò sinsɛn linu alǒ akɔ klánklán wu wɛ é sixu ko sín hugǎn. Gɔ́ na ɔ, Ejipunu lɛ gbɛ̀ wǎn nú kanlinnyitɔ́ lɛ. (Bǐbɛ̌mɛ 46:34) Etɛwu? É sixu nyí ɖɔ ye nɔ mɔ kanlinnyitɔ́ lɛ dó mɔ mɛ e ma hwɛ́n nǔɖe ɖò Ejipunu ɖě lɛ kpá ǎ lɛ é. Ayikúngban e ma sukpɔ́ bonu è na lɛ̀ gle ɖ’eji ǎ é lɔ sixu zɔ́n bɔ Ejipunu lɛ nɔ gbɛ́ wǎn nú mɛ e nɔ ɖò amagbo ba nú kanlin yetɔn lɛ wɛ lɛ é.