Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • lfb nikasemɔ 63 bf. 150-bf. 151 kk. 1
  • Aŋma Nɔ Ko Yɛ Gbogbo Lɛ He

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Aŋma Nɔ Ko Yɛ Gbogbo Lɛ He
  • Kasemɔ Nii Kɛjɛ Biblia Lɛ Mli
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Ninenaa Niŋmaa Yɛ Gbogbo Lɛ He
    Mi-Wolo Ni Gbaa Biblia Mli Saji
  • Nyɔŋmɔ Webii Shi Babilon
    Mi-Wolo Ni Gbaa Biblia Mli Saji
  • Wiemɔi Ejwɛ Ni Tsake Je Lɛ
    Bó Daniel Gbalɛ lɛ Toi!
  • Na Yehowa Mli Hekɛnɔfɔɔ​—Jeee Yɛ “Apam” Mli!
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1987
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Kasemɔ Nii Kɛjɛ Biblia Lɛ Mli
lfb nikasemɔ 63 bf. 150-bf. 151 kk. 1
Nine ko miiŋma nii yɛ gbogbo lɛ he

NIKASEMƆ 63

Aŋma Nɔ Ko Yɛ Gbogbo Lɛ He

Yɛ mli aahu lɛ, Belshazar batsɔ Babilon maŋtsɛ. Gbɛkɛ ko lɛ, efɔ̃ mɛi akpe ni abuɔ amɛ waa yɛ maŋ lɛ mli lɛ nine ni amɛbaye ni amɛnu. Efã etsuji lɛ ni amɛkɛ shika kɔɔpoi ni Nebukadnezar yaloo kɛjɛ Yehowa sɔlemɔ shĩa lɛ aba. Belshazar kɛ egbɔi lɛ kɛ kɔɔpoi lɛ nu dãa ni amɛjie amɛnyɔŋmɔi lɛ ayi. Trukaa lɛ, amɛna gbɔmɔ ko nine ní eeŋmala nibii komɛi yɛ tsũ ni amɛyeɔ ni amɛnuɔ yɛ mli lɛ gbogbo lɛ he. Mɔ ko mɔ ko nuuu nibii ni nine lɛ ŋmalaa lɛ shishi.

Belshazar she gbeyei waa. Etsɛ emɛi ni feɔ majik lɛ, ni ekɛɛ amɛ akɛ: ‘Mɔ ni baatsɔɔ mi wiemɔi nɛɛ ashishi lɛ, mahã etsɔ mɔ ni ji etɛ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ Babilon.’ Amɛbɔ mɔdɛŋ akɛ amɛbaatsɔɔ wiemɔi lɛ ashishi, shi amɛnyɛɛɛ. Kɛkɛ ni maŋnyɛ lɛ ba ni ekɛɛ akɛ: ‘Nuu ko yɛ ni atsɛɔ lɛ Daniel, lɛ ji mɔ ni no mli lɛ etsɔɔ Nebukadnezar nibii ashishi. Ebaanyɛ etsɔɔ bo wiemɔi nɛɛ ashishi.’

Belshazar hã atsɛ Daniel kɛba ni ekɛɛ lɛ akɛ: ‘Kɛ́ onyɛ okane wiemɔi nɛɛ ni ogbala mli ohã mi lɛ, mahã bo shika kuɛnii ni mahã otsɔ mɔ ni ji etɛ ni he hiaa fe fɛɛ yɛ Babilon.’ Shi Daniel kɛɛ lɛ akɛ: ‘Misumɔɔɔ onikeenii lɛ, kɛ̃lɛ, matsɔɔ bo wiemɔi lɛ ashishi. Opapa Nebukadnezar wó ehe nɔ, ni Yehowa ba lɛ shi. Ole nibii fɛɛ ni ba enɔ lɛ, shi fɛɛ sɛɛ lɛ, obuuu Yehowa. Okɛ shika kɔɔpoi ni ayaloo kɛjɛ Esɔlemɔ shĩa lɛ nu dãa. No hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ eŋmala wiemɔi nɛɛ: Mene, Mene, Tekel, kɛ Parsin. Nɔ ni amɛtsɔɔ ji akɛ, Mediabii lɛ kɛ Persiabii lɛ baaye Babilon nɔ kunim, ni oyeŋ maŋtsɛ dɔŋŋ.’

Maŋtsɛ Koresh asraafoi lɛ miinyiɛ kɛmiitsɔ faa lɛ mli kɛmiiya Babilon geeti lɛ naa

No mli lɛ, mɛi pii susuɔ akɛ anyɛŋ aye Babilon nɔ kunim, ejaakɛ maŋ lɛ gbogboi lɛ ti ni faa ni bɔle maŋ lɛ he lɛ hu mli kwɔ. Shi nakai gbɛkɛ lɛ nɔŋŋ lɛ, Mediabii lɛ kɛ Persiabii lɛ batutua Babilon. Persia maŋtsɛ Koresh gbá gbɛ kroko ehã faa lɛ, bɔ ni afee ni esraafoi lɛ anyɛ aya maŋ lɛ geeti lɛ naa tɔ̃ɔ. Be ni amɛshɛ geeti lɛ naa lɛ, agbele geeti lɛ afɔ̃ shi! No hewɔ lɛ, amɛbote mli. Amɛye maŋ lɛ nɔ kunim, ni amɛgbe maŋtsɛ lɛ. No sɛɛ lɛ, Koresh batsɔ Babilon maŋtsɛ.

Eyeee afi ni Koresh tswa adafi akɛ: ‘Yehowa kɛɛ mima esɔlemɔ shĩa ni yɔɔ Yerusalem lɛ ekoŋŋ. Nyɔŋmɔ webii fɛɛ ni miisumɔ ni amɛyaye amɛbua kɛ nitsumɔ nɛɛ baanyɛ aya.’ No hewɔ lɛ, tamɔ bɔ ni Yehowa wo shi lɛ, Yerusalem hiɛkpãtamɔ lɛ sɛɛ afii 70 lɛ, Yudabii babaoo ku amɛsɛɛ kɛtee jɛmɛ. Koresh hã akɛ shika kɛ jwiɛtɛi kɔɔpoi kɛ nibii krokomɛi ni Nebukadnezar loo kɛjɛ sɔlemɔ shĩa lɛ ku sɛɛ kɛtee. Ani oona bɔ ni Yehowa kɛ Koresh tsu nii kɛye ebua Nyɔŋmɔ webii lɛ?

“Egbee shi! Babilon Kpeteŋkpele lɛ egbee shi, ni etsɔ daimonioi ashihilɛhe.”​—Kpojiemɔ 18:2

Sanebimɔi: Mɛni ji wiemɔi ni aŋmala yɛ gbogbo lɛ he lɛ ashishi? Mɛni Yehowa kɛɛ Koresh akɛ efee?

Ezra 1:1-11; Daniel 5:1-30; Yesaia 44:27–45:2; Yeremia 25:11, 12

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje