Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w89 6/15 bf. 21-24
  • “Mumɔŋ Wiemɔi” Kɛha Mɛi Ni Amɛhaa Yɛ Jwɛŋmɔŋ Lɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • “Mumɔŋ Wiemɔi” Kɛha Mɛi Ni Amɛhaa Yɛ Jwɛŋmɔŋ Lɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • “Afee Oya kɛ Ninumɔ”
  • Yelikɛbuamɔ ni Akɛhaa “Ni Awieee Mɔ ko Hiɛ”
  • Nilee Lilɛi ni Akɛtsaa Mɔ
  • Kpeei Kɛ Shiɛmɔyaa
  • Yelikɛbuamɔ Ni Akɛaaha Amɛwekui
  • Emuuyeli Mlihiɛmɔ
  • Obaanyɛ Ona Miishɛjemɔ Yɛ Haomɔ Bei Amli
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Tsɔselɔi Alilɛi​—‘Ni Akɛaawo Mɛi ni Etɔ Amɛ lɛ Hewalɛ’
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1983
  • Asafoŋ Onukpai​—Nyɛyaa Nɔ Nyɛkasea Bɔfo Paulo
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi (Nikasemɔ Nɔ)—2022
  • Te Ato Asafo Lɛ He Gbɛjianɔ Ahã Tɛŋŋ?
    Oyi Aná Wala Kɛya Naanɔ!—Biblia Kasemɔ Ni Baafee Sanegbaa
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1989
w89 6/15 bf. 21-24

“Mumɔŋ Wiemɔi” Kɛha Mɛi Ni Amɛhaa Yɛ Jwɛŋmɔŋ Lɛ

JWƐŊMƆŊ naagbai haoɔ Nyɔŋmɔ tsuji anɔkwafoi lɛ ateŋ mɛi komɛi po. Ni yɛ be mli ni yɛ bei komɛi amli lɛ ehe baahia ni ebaafee nɔ ni sa hu akɛ mɛi ni amɛhao lɛ aaatao yelikɛbuamɔ kɛaajɛ datrɛfoi adɛŋ lɛ, hewalɛwoo kɛ yelikɛbuamɔ ni aaajɛ Kristofoi asafo lɛ dɛŋ lɛ he baanya aba sɛɛnamɔ kɛha amɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, beni Kristofonyo anɔkwafo Epafrodito bahao waa lɛ, awo nanemɛi heyelilɔi ni yɔɔ Filipi lɛ hewalɛ koni amɛkaku amɛhiɛ amɛshwie ehaomɔ lɛ nɔ shi moŋ “nyɛherea lɛ atuu yɛ Nuŋtsɔ lɛ mli kɛ miishɛɛ sɔŋŋ, ni nyɛbua nɛkɛ gbɔmɛi akɛ mɛi ni sa woo.”​—Filipibii 2:​25-29.

Ŋmɛnɛ, gbɛnaa nii ka Yehowa Odasefoi anɔ akɛ ‘amɛshɛje amɛhe amɛhe mii’ ni ‘amɛshɛje mɛi ni tsui faa lɛ amii.’ (1 Tesalonikabii 5:​11, 14) Esa akɛ onukpai ni ji Kristofoi lɛ atsɔ hiɛ yɛ enɛ feemɔ mli.​—Yesaia 32:⁠2.

Shi, onukpai lɛ jeee mɛi ni he esa akɛ datrɛfoi ni baanyɛ amɛkɛ wiemɔi loo nifeemɔi komɛi atsu jwɛŋmɔ lɛ he nii yɛ gbɛ ko nɔ. Nakai feemɔ baatsɔɔ akɛ amɛbɛ hiɛshikamɔ ni ekolɛ ebaafee nɔ ni oshara po yɔɔ mli. (Abɛi 11:⁠2) Taakɛ bɔfo Paulo ji lɛ, esaaa akɛ amɛwiemɔi feɔ “wiemɔi ni gbɔmɛi anilee tsɔɔ . . . shi moŋ wiemɔi ni mumɔ lɛ tsɔɔ [beni amɛkɛ] mumɔŋ saji fataa mumɔŋ wiemɔi ahe lɛ.” (1 Korintobii 2:​13, New World Translation) Nɔ ni fata nɛkɛ “mumɔŋ wiemɔi” nɛɛ ahe ji mlai kɛ shishitoo mlai ni anaa yɛ Biblia lɛ mli lɛ. Kɛ akɛtsu nii yɛ gbɛ ni ja nɔ lɛ, enɛ baanyɛ afee babaoo yɛ mɛi ni amɛhao lɛ amiishɛjemɔ kɛ tswa ni etswaa amɛ emaa shi lɛ mli.​—2 Timoteo 3:⁠16.

“Afee Oya kɛ Ninumɔ”

Shi, klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ onukpai lɛ “afee oya kɛ ninumɔ, ahumi shi kɛ wiemɔ.” (Yakobo 1:19) ‘Ni aaaha sane ko hetoo beni anuko lɛ’ baanyɛ ni ekɛ ŋaawoo ni esaaa aba. (Abɛi 18:13) Akɛni onukpai akuu ko nyɛɛɛ anu nyɛminuu ko haomɔ ni gbaa enaa lɛ shishi hewɔ lɛ, amɛbu lɛ akɛ mɔ ni egbɔjɔ yɛ mumɔŋ. Amɛkɛɛ lɛ akɛ: “Sɔlemɔ babaoo,”​—famɔ ni ena akɛ ewa akɛ eeetsu he nii akɛni ehao yɛ jwɛŋmɔŋ lɛ hewɔ.

No hewɔ lɛ dani onukpai lɛ kɛ ŋaawoo aaaha lɛ, esa akɛ onukpai lɛ anu nɔ fɛɛ nɔ ni mɔ ni naa nɔ lɛ yɔɔ kɛɛmɔ. Ekolɛ, nɔ ni he hiaa lɛ ji toibolɔ kpakpa. Nyɛtsɔa tsuishitoo kɛ sanesɛɛkɔmɔ nɔ ‘nyɛgbalaa’ nɔ ni yɔɔ etsui mli lɛ kɛjea kpo. (Abɛi 20:⁠5) Kɛ ewa kɛha mɔ ni ehao lɛ akɛ eeetsɔɔ ehenumɔi amli yɛ wiemɔi amli lɛ, kaimɔ bɔ ni Elkana bi saji ni mlihilɛ yɔɔ mli ni yaa tɛɛ ni kɔɔ eŋa lɛ awerɛho shihilɛ lɛ he lɛ. Ebi akɛ, “Hana, mɛni hewɔ ofoɔ, mɛni hewɔ oyeee nii, ni mɛɛba hu otsui yeɔ?” (1 Samuel 1:⁠8) Saji ni abi yɛ ŋaa mli, blɛoo baanyɛ aye abua nyɛmi ni ehao lɛ yɛ be babaoo mli koni etsɔɔ “etsui mli ŋkɔmɔyeli” lɛ jɛɛhe. (Abɛi 12:25) Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, yɛ sane ko mli lɛ, gbalashihilɛ mli naagbai bafee nyɛminuu lɛ jwɛŋmɔŋ naagba.

Yelikɛbuamɔ ni Akɛhaa “Ni Awieee Mɔ ko Hiɛ”

Mɛi ni amɛhao yɛ jwɛŋmɔŋ lɛ bɛ sane mlitsɔɔmɔ ni mli ka shi faŋŋ kɛha bɔ ni amɛnuɔ he lɛ. Mɔ ko ni jwɛŋmɔŋ hela gbaa enaa ŋma akɛ: “Beni mihe baye lɛ, minuuu shishi ni mishwaa Yehowa yɛ bei komɛi amli.” No hewɔ lɛ mɛi ni ehao lɛ baanyɛ awie sane ko ni bɛ mli akɛ afee amɛ niseniianii loo asafo lɛ ekpoo amɛ. Te esa akɛ onukpai lɛ atsu enɛ he nii amɛha tɛŋŋ?

Yehowa feɔ nɔkwɛmɔ nɔ kɛtsɔɔ ‘nii ni ehaa faa ni ewieee mɔ ko hiɛ lɛ nɔ.’ (Yakobo 1:⁠5) Esaaa akɛ ahaa mɛi ni naa nɔ nɛɛ nuɔ he akɛ amɛleee nii loo kwashiai ji amɛ akɛni amɛnuɔ he nakai lɛ hewɔ. Eyɛ mli akɛ jwɛŋmɔ bɛ amɛhenumɔi lɛ amli moŋ nɛ​—shi bɔ ni amɛnuɔ he lɛ nakai nɔŋŋ eji diɛŋtsɛ kɛha amɛ. Nɔ ni he hiaa amɛ ji ‘henumɔ ni aaana aha amɛ,’ jeee wiemɔ kɛ shimɔ. (1 Petro 3:⁠8) Esa akɛ onukpai lɛ hu akwɛ jogbaŋŋ ni amɛkɛ nɔ ko akafata mɔ ni naa nɔ lɛ henumɔŋ jatsu ni ka enɔ lɛ he kɛtsɔ enaa ni aaafolɔ akɛ efee efɔŋ lɛ nɔ. Jalɔ Hiob hao aahu akɛ eye awerɛho akɛ: “Mijeŋ shihilɛ eje mitsine.” (Hiob 10:⁠1) Shi enanemɛi etɛ lɛ shɛjeee emii. Amɛteŋ mɔ kome po kɛɛ akɛ: “Ani jeee onifɔjianii lɛ ni fa babaoo, ni onishaianii lɛ aleee naa?”​—Hiob 22:⁠5.

Shi yɛ bei komɛi amli lɛ, jeŋba gbonyo ji nɔ ni kɛ henumɔŋ naagbai baa aloo eyeɔ ebuaa ni enaa waa. Lalatsɛ David kɛɛ: “Beni miŋɔ [nɔ fɔŋ feemɔ] tee lɛ, miwui ahe kwa yɛ mimli yɛ midaa huumɔ hewɔ.” (Lala 32:⁠3) Nakai nɔŋŋ hu nyɛminuu ko na nɔ waa yɛ yeyeeyefeemɔ mli, hewɔ lɛ enyɛɛɛ etsu nii dɔŋŋ. Mɛni kɛ ehaomɔ nɛɛ ba? Gbalafitemɔ mli nifeemɔ ko ni ekɛtee. No hewɔ lɛ kɛ nɔ ko yɛ ni aaanyɛ adamɔ nɔ asusu akɛ nɔ fɔŋ feemɔ ko fata he lɛ, onukpai lɛ baanyɛ abote enɛ mli amɛkwɛ. Shi esa akɛ amɛfee nakai yɛ mlihilɛ gbɛ nɔ, jeee ni aaawie mɔ lɛ hiɛ ni afolɔ enaa yɛ efɔŋ ni efee lɛ he.

Nilee Lilɛi ni Akɛtsaa Mɔ

Yɛ be mli ni onukpai lɛ efee nɔ ni amɛbaanyɛ ni amɛkɛtsɔɔ nɔ ni gbaa gbɔmɔ lɛ naa lɛ, esa akɛ amɛtsu nii yɛ Abɛi 12:8 ni wieɔ nɛkɛ lɛ kɛ gbeekpamɔ naa: “Nilelɔi alilɛi tsaa mɔ.” Dabi, onukpai lɛ nyɛŋ atsa hela lɛ diɛŋtsɛ. Shi kɛ amɛkɛ wiemɔi ni ahala tsu nii jogbaŋŋ lɛ, amɛbaanyɛ amɛha mɔ ni ehao yɛ jwɛŋmɔŋ lɛ he ajɔ lɛ kɛjɛ yeyeeyefeemɔ nɔnyɛɛ ni he ehiaaa lɛ he. Onukpai lɛ baanyɛ aje shishi kɛtsɔ Buu-Mɔɔ lɛ kɛ Awake! lɛ mli saji ni kɔɔ jwɛŋmɔŋ kɛ henumɔŋ naagbai ahe lɛ nɔ. Abaanyɛ akɛ mɛi ni ehao lɛ asusu enɛɛmɛi ahe koni eye ebua amɛ ni amɛnu amɛshihilɛ lɛ shishi jogbaŋŋ. Yɛ bei babaoo mli lɛ, amɛhe jɔɔ amɛ kɛ amɛnu akɛ amɛnaagba lɛ jɛ emuu ni amɛyeee yɛ gbɔmɔtsoŋ hewɔ, shi jeee Yehowa hiɛ duromɔ ni amɛlaaje lɛ.

Abaanyɛ akpɛlɛ nɔ akɛ, ewa akɛ akɛ aŋkroaŋkroi ni ehao lɛ aaasusu saji ahe, ejaakɛ mɛi komɛi bafeɔ hoo diɛŋtsɛ. Ní kɛlɛ, onukpa ni ji nilelɔ lɛ kaiɔ akɛ “naajɔlɛ hetoo kuɔ mlila naa.” (Abɛi 15:⁠1) Kɛji akɛ ekwɛ ni eha ewiemɔi ahe ba nyam yɛ be fɛɛ mli lɛ, ehaŋ ewo shihilɛ ni eba lɛ mli wu yakatswaa (Kolosebii 4:⁠6) Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, nyɛminuu ko ni he yeɔ kɛjɛɔ hela ko ni ji schizophrenia (jwɛŋmɔŋ hela ni haaa mɔ lɛ henumɔ, susumɔ kɛ nifeemɔ akpa gbee) lɛ baama nɔ mi akɛ enuɔ gbeei komɛi ahe kɛjɛɔ he ko.a Dr. E. Fuller Torrey kɛɛ akɛ: ‘Akɛ ooobɔ mɔdɛŋ ni okɛ mɔ ni yɔɔ jwɛŋmɔŋ naagba ni tamɔ nɛkɛ aaaje ŋwane ni ogbala lɛ kɛjɛ nɔ ni bɛ mli ni eheɔ eyeɔ lɛ mli lɛ baafee nɔ ni sɛɛnamɔ bɛ he. Yɛ bei babaoo mli lɛ, nɔ ni jɛɔ mɔdɛŋ ni abɔɔ lɛ mli baa ji shishinumɔ ni bɛ kɛ mlifu. Ni okɛ lɛ aaaje ŋwane moŋ lɛ, wiemɔ nɔ ko kɛkɛ ni tsɔɔ akɛ okɛ lɛ kpaaa gbee.’ Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, onukpai lɛ baanyɛ ni amɛkɛ tsuishitoo atsɔɔ mli akɛ etamɔ nɔ ni gbee nɛɛ baa lɛ nakai diɛŋtsɛ moŋ, shi eka shi faŋŋ akɛ eeenyɛ efee akɛ ejwɛŋmɔ ji nɔ ni lakaa lɛ.

Biblia lɛ kɛ nitsumɔ yɛ gbɛ ni mɔɔ shi nɔ hu baaye abua. (Hebribii 4:12) Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, kɛji akɛ helatsɛ ko miijie gbeyeishemɔ ni jwɛŋmɔ bɛ mli kpo akɛ Nyɔŋmɔ ekpoo lɛ lɛ, okɛ mlihilɛ ajie henumɔ kpo yɛ egbeyeishemɔ lɛ he. Shi yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, okɛ tsuishitoo akai lɛ akɛ kpɔmɔ nɔ lɛ yɛ hewalɛ, ni obaanyɛ ni okɛ ŋmalɛi tamɔ Lala 103:​8-14 kɛ 1 Yohane 2:​1, 2 atsu nii. Petro Klɛŋklɛŋ Wolo lɛ 5: 6, 7 kɛ Romabii 8:​26, 27 baanyɛ aye abua lɛ ni eyoo akɛ Nyɔŋmɔ ‘buɔ ehe’ ni eboɔ esɔlemɔi atoi, kɛji akɛ ewa kɛha lɛ akɛ ekɛ ehenumɔi aaawo wiemɔi amli po. Kɛ anyiɛ shishitoo mla ni yɔɔ Yakobo 5:14 lɛ sɛɛ lɛ, onukpai lɛ baanyɛ ni agbɛnɛ amɛkɛ mɔ ni ehao lɛ asɔle.

Shi kɛji akɛ mɔ ni naa nɔ lɛ feɔ yeyeeye yɛ saji bibii ahe hu? Abaanyɛ akai lɛ Biblia mli ŋaawoo akɛ ‘mɔ akafee ehe jalɔ tuutu’ lɛ. (Jajelɔ 7:16) Hewalɛwoo ni yɔɔ Filipibii 4:8 lɛ hu he baanyɛ aba sɛɛnamɔ aha mɔ kroko, ebaanyɛ eye ebua lɛ ni ewuu eshi susumɔi ni ejaaa. Ni kɛlɛ, mɔ kroko hu ekpɛlɛŋ efatɔi anɔ ni enijiaŋ baaje wui akɛni ehela lɛ etsi e-Kristofoi anitsumɔ naa lɛ hewɔ. Abaanyɛ akɛ ŋmalɛi tamɔ Mateo 13:23 kɛ Luka 21:​1-4 atsu nii ni akɛye abua lɛ ni eyoo akɛ eyɛ mli akɛ shihilɛ mli ni wɔyɔɔ lɛ baanyɛ atsi nɔ ni wɔbaanyɛ wɔfee lɛ naa moŋ, shi Yehowa hiɛ sɔɔ wɔmɔdɛŋbɔi lɛ waa.

Hɛɛ, kɛ onukpai lɛ yɛ lilɛi ni akɛ Biblia etsɔse lɛ lɛ, amɛbaanyɛ amɛfee babaoo ni amɛkɛye amɛbua ni amɛshɛje nanemɛi heyelilɔi ni amɛhao lɛ amii. Nyɛmiyoo ko ni na jwɛŋmɔŋ hela mli naagbai kɛɛ: “Mihiɛ sɔɔ nɔ ni Yesaia 32:2 kɛɔ yɛ onukpai ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ ahe lɛ jogbaŋŋ. Amɛyɛ mimasɛi yɛ be fɛɛ mli ni amɛwoɔ mi ŋaa ni manyɛ matsu he nii kɛ ehe miihia mi.”

Kpeei Kɛ Shiɛmɔyaa

Mumɔŋ nibii he hiaa mɔ ni ehao yɛ jwɛŋmɔŋ lɛ lolo. (Mateo 5:⁠3) Yɛ anɔkwale mli lɛ, mumɔŋ hewalɛ mli ni aaahi lɛ kɛ sɔrɔtofeemɔ eba wala kɛ gbele mli kɛha mɛi komɛi. Irene, ni he ye yɛ jwɛŋmɔŋ hela ko ni haaa ehenumɔ, susumɔ kɛ nifeemɔ akpa gbee aahu afii 30 lɛ kaiɔ akɛ: “Yɛ bei komɛi amli lɛ, miyiŋ futuɔ. Shi anɔkwale lɛ yɛ mijwɛŋmɔ mli yɛ be fɛɛ mli​—shiŋŋ tamɔ kɔnkrit. Etsi minaa koni mikagbe mihe!”

No hewɔ lɛ kɛ aaahi lɛ, esa akɛ awo mɔ ni he yeɔ lɛ hewalɛ koni ena shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli gbɛfaŋnɔ ni eya kpeei shi ‘ekatse ehe.’ (Abɛi 18:⁠1) Yɛ jwɛŋmɔŋ hela hewɔ lɛ, bɔ ni nyɛmiyoo ko nu he nɛ: ‘Mihe miye diɛŋtsɛ akɛ mifee esha ko mishi wɔ-Nyɔŋmɔ ni ji Yehowa ni akɛkeŋ mi kɔkɔɔkɔ. Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, minu nɔ fɛɛ nɔ ni yaa nɔ yɛ kpee lɛ shishi lɛ shishi yɛ gbɛ kroko nɔ. Mikɛ nɔ fɛɛ nɔ ni awieɔ ashiɔ lɛ toɔ mi diɛŋtsɛ mihe.’ Shi etee nɔ eba kpeei ni yɛ naagbee lɛ enu wiemɔ ni ye bua lɛ koni eye esusumɔi ni tsɔɔ akɛ Nyɔŋmɔ ekpoo lɛ ni bɛ mli lɛ nɔ kunim.

Shi kɛji akɛ mɔ ni he yeɔ waa lɛ bafee hoo ni eefite asafoŋ kpee loo shiɛmɔyaa hu? Eka shi faŋŋ akɛ jeee akɛ mɔ ni naa nɔ lɛ hiɛ jwɛŋmɔ fɔŋ shi moŋ ehao ni ejwɛŋmɔ efutu kɛkɛ. Kɛlɛ, enɛ baafee nɔ ni kaa mɔ diɛŋtsɛ kɛha mɛi fɛɛ. Kɛji akɛ naagba lɛ ji nɔ ko bibioo loo ebaaa kpitiokpitio lɛ, eka shi faŋŋ akɛ asafo lɛ baajie tsuishiŋmɛɛ kpo. (Kolosebii 3: 12, 13) Kɛ jeee nakai lɛ, ehe baahia ni awo ŋaa akɛ mɔ ni naa nɔ lɛ ata he kroko yɛ he ni kɛ eefee hoo lɛ egbaŋ asafo lɛ naa tsɔ. Esa akɛ ato gbɛjianɔ yɛ suɔmɔ mli hu koni aha mɔ ni tamɔ nɛkɛ kɛ ehe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli, ni ekolɛ akwɛ koni shiɛlɔ ko ni eda yɛ mumɔŋ ni yɔɔ sɛɛyoomɔ afata ehe aloo ehi Biblia mli nikasemɔ ko ni anuɔ shihilɛ mli ni eyɔɔ lɛ shishi lɛ mli.

Shi yɛ bei komɛi amli lɛ helatsɛ lɛ jeŋba baafee nɔ ni haa mɔ he jɔ̃ɔ lɛ ni kɛ heguɔgbee baa aloo ebaanyɛ efee mɔ ni anyɛɛɛ enɔ aye dɔŋŋ. Ekolɛ mɔ lɛ ekpa tsofai ni atsɔɔ akɛ ekɔlɔ lɛ kɔmɔ ni ehe miihia ni awo lɛ hewalɛ waa koni eje etsofa kɔmɔ loo enumɔ lɛ shishi. Shi kɛji akɛ enɛ yeee omanye ni eeya nɔ eehao mɛi lɛ, ehe baahia ni atsi lɛ gbɛ koni ekaba kpeei ni ekaya shiɛmɔ hu bɔ ni afee ni basabasafeemɔ ko akaba. (1 Korintobii 14:40) Esa akɛ onukpai lɛ kɛ mlihilɛ akɛɛ mɔ ni he yeɔ nɛɛ akɛ akojooo lɛ akɛ mɔ ni yeee anɔkwale shi moŋ ehela lɛ miitsi nɔ ni ebaanyɛ efee lɛ gbɛ. ‘Nyɔŋmɔ jeee mɔ ni yeɔ sane ni ejaaa akɛ ehiɛ aaakpa enitsumɔ lɛ nɔ,’ ni E-nuɔ efatɔi lɛ ashishi. (Hebribii 6:10) Esaramɔ daa baaye abua mɔ lɛ koni ehiɛ emumɔŋ shihilɛ mli kɛyashi be mli ni shihilɛ mli ni eyɔɔ lɛ aaahi.

Yelikɛbuamɔ Ni Akɛaaha Amɛwekui

Jwɛŋmɔŋ hela kɛ naagba kpele baa wekui anɔ. Nyɛminuu ko ni ebinuu ni eda hiɛ jwɛŋmɔŋ hela waa ko lɛ kɛɛ: “Efiteɔ nii babaoo, ni onaaa nɔyaa ko kwraa ni enɛ yaa nɔ nakai aahu daa gbi.” Eŋa lɛ kɛfata he akɛ: “Esa wɔgbalashihilɛ lɛ he, ni yɛ bei komɛi amli lɛ wɔnaa ni wɔkɛ wɔhe miibe.” Agbɛnɛ hu susumɔ dɔlɛ ni baa kɛ ana ni jwɛŋmɔŋ hela emɔ gbalashihilɛ mli hefatalɔ ko. Nyɛminuu ko kɛɛ: “Atsɛɔ miŋa lɛ akɛ ‘paranoid schizophrenic’ (mɔ ni ehenumɔ, susumɔ kɛ nifeemɔ kpaaa gbee) . Enuɔ gbeei komɛi ahe ni esumɔɔɔ ni enuɔ tsofa ejaakɛ eheɔ eyeɔ akɛ ‘ebɔɔ’ yɛ mli. Eheee eyeee po akɛ ewu ji mi, ni esumɔɔɔ ni ekɛ ehe awo sɔɔmɔ loo kpeebaa mli.” Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔye wɔbua mɛi ni he yeɔ nɛɛ awekui lɛ?

Paulo kɛɛ: “Nyɛshɛjea mɛi ni tsui faa lɛ amii; nyɛherea mɛi ni feɔ gbedee lɛ.” (1 Tesalonikabii 5:14) Ebaafee yiwalɛ nii akɛ aaakpoo loo aku hiɛ ashwie nanemɛi Kristofoi ni miigbo deŋme kɛmiikwɛ amɛweku lɛ mli nyo ko ni ena jwɛŋmɔŋ hela lɛ nɔ. Paulo kɛɛ: “Nyɛherea nyɛhe.” (Romabii 15:⁠7) Kristofoi akpeei haa wɔnaa hegbɛi ni tamɔ nakai koni wɔkɛ miishɛɛ ajie suɔmɔ kɛ hiɛsɔɔ kpo wɔha mɛi ni ‘amɛjieɔ Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ mli hetuu-kɛ-hamɔ kpo yɛ amɛshiai amli lɛ.’​—1 Timoteo 5:⁠4.,

Kɛ onukpai lɛ miisara nyɛmimɛi lɛ, amɛbaanyɛ amɛwo mɛi ni tamɔ nɛkɛ hewalɛ ekoŋŋ ni amɛya nɔ yɛ amɛweku nikasemɔ mli, amɛba kpeei, ni amɛhi shi akɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ni yɔɔ ekaa. Shi kɛ eba amɛheloo gbɛfaŋ hiamɔ nii ahe lɛ, esa akɛ asafo lɛ afee babaoo fe ni amɛaakɛɛ akɛ: “Nyɛyawerea la, ni nyɛyayea nii nyɛtɔrɔa.” (Yakobo 2:16) Ekolɛ yelikɛbuamɔ he miihia weku lɛ ni amɛba kpeei. Mɛi komɛi baanyɛ aye abua amɛ yɛ shika ni amɛkɛheɔ tsofa lɛ mli. (1 Yohane 3:​17, 18) Kwɛ bɔ ni hiɛ sɔɔ suɔmɔ hesusumɔ ni tamɔ nɛkɛ! Nyɛmiyoo ko ni yɔɔ jwɛŋmɔŋ hela lɛ wu kɛɛ: “Asafo lɛ le wɔhaomɔ lɛ, ni amɛjɛɔ suɔmɔ mli amɛtsɔɔ akɛ amɛsusuɔ wɔhe.”

Emuuyeli Mlihiɛmɔ

Paulo kɛɛ: “Bɔɔ nii lɛ fɛɛ kɛ wɔ dɔmɔɔ ŋtsɔi ni amɛkɛ wɔ kɔmɔɔ kɛbashi ŋmɛnɛŋmɛnɛ.” (Romabii 8:22) Ni jwɛŋmɔŋ hela ji gboshinii ni wa ni emuu ni ayeee kɛha wɔ lɛ ekome. Datrɛfoi baanyɛ aha wɔhe ajɔ wɔ fioo ko. Shi mɛi pii ni amɛtao amɛyelikɛbuamɔ lɛ aniiashikpamɔ lɛ tamɔ yoo ko ni yɔɔ Yesu gbii lɛ amli ni “ena nɔ babaoo yɛ tsofatsɛmɛi pii adɛŋ, ni efite edɛŋ nii fɛɛ, ni kɛlɛ ehiko hako lɛ kwraa, shi wu moŋ ewoɔ lɛ.”​—Marko 5:⁠26.

No hewɔ lɛ, esa akɛ mɛi pii akase bɔ ni amɛaafee ni amɛkɛ amɛnaagbai lɛ ahi shi, ni amɛkpa kpɔmɔ gbɛ yɛ Nyɔŋmɔ jeŋ hee lɛ mli. (Kpojiemɔ 21:​3, 4) Lalatsɛ lɛ bolɔ akɛ: “Jiemɔ Yehowa yi, . . . lɛ etsaa ohelai fiaa kwa.” (Lala 103:​2, 3) Dani enɛ aaaba lɛ, esaaa akɛ nɔ ni wɔgbalaa wɔjwɛŋmɔ kɛyaa nɔ titri lɛ afee jwɛŋmɔŋ loo gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ ni yeɔ emuu, shi moŋ ni wɔɔha emuuyeli mli ni wɔhiɛ lɛ aya hiɛ. (Lala 26:​11; okɛto 1 Korintobii 7:​29-31 he.) Jwɛŋmɔŋ hela ni yɔɔ mɔ ko nɔ lɛ baaha enɛ feemɔ awa. Shi Nyɔŋmɔ tsuji babaoo, taakɛ Paulo ji lɛ, esɔmɔ yɛ anɔkwayeli mli ‘akɛ mɛi ni ŋmeei yɔɔ amɛheloo mli.’ (2 Korintobii 12:⁠7) Mɔ ko ni yeɔ jwɛŋmɔŋ hela kɛɛ: “Mikase mile akɛ datrɛfonyo ko kɛ nyɛmimɛi lɛ po nyɛŋ atsa mi. Shi mikase bɔ ni mafee ni mikɛ mihe afɔ Yehowa nɔ.” Mɛi ni ehao yɛ jwɛŋmɔŋ lɛ hu baanyɛ ni amɛkɛ amɛhe afɔ amɛnyɛmimɛi hii kɛ yei ni yɔɔ suɔmɔ ni kɛ tsuishitoo wieɔ “mumɔŋ wiemɔi” amɛtsɔɔ amɛ koni amɛkɛshɛje amɛmii ni amɛkɛye amɛbua amɛ lɛ anɔ.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Sane ni ji “Mental Distress​—When It Aflicts a Christian” (Jwɛŋmɔŋ Haomɔ​—Beni Egbaa Kristofonyo lɛ Naa) ni yɔɔ The Watchtower ni je kpo October 15, 1988 lɛ mli lɛ kɛ gbɛtsɔɔmɔi ni kɔɔ bɔ ni aaanyɛ atsu nɔ ni kɔɔ mumɔi fɔji ahe nii lɛ eha.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 21]

“Mumɔŋ wiemɔi” ni jɛ onukpai ni yɔɔ suɔmɔ Iɛ aŋɔɔ lɛ baanyɛ aye abua mɛi ni yɔɔ jwɛŋmɔŋ naagbai Iɛ babaoo

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje