Ajwamaŋ Lɛ Kɛ “Shikpɔŋ Lɛ Nɔ Maŋtsɛmɛi Lɛ”
KRISTENDOM yinɔsane eyi obɔ kɛ nɔkwɛmɔ nii ni kɔɔ jeŋ hewalɛ ni ekɛ ehe woɔ mli lɛ mli. Nyɛhaa wɔsusua fioo ko pɛ he. Charlemagne (742-814 Ŋ.B.) ji nɔyelɔ ko ni na bɔ ni sɛɛnamɔ yɔɔ jamɔ ni akɛ he kpɛtɛɔ ehe lɛ he koni ena Katolek Sɔlemɔ lɛ osɔfo lɛ jɔɔmɔ.
The New Encyclopedia Britannica lɛ tsɔɔ mli akɛ paapa lɛ fɔ Charlemagne, etsɛ kɛ enyɛminuu lɛ mu akɛ nɔ ni abaadamɔ nɔ atswa maŋtsɛmɛi aweku hee be ni ‘ajie tsutsu weku ni yeɔ nɔ lɛ ato afa’ lɛ. Kɛkɛ ni ekɛfata he akɛ: “Ama maŋkwramɔŋ ekomefeemɔ ni ka Franks [Charlemagne webii] lɛ kɛ Pope lɛ teŋ ni amɛkɛteɔ shi amɛwoɔ Lombards lɛ nɔ mi yɛ nakai gbi lɛ nɔŋŋ nɔ. . . . Charles [ni batsɔ Charlemagne lɛ] kpɛlɛ tsakpaa ni bɛŋkɛ ni ka jeŋ hewalɛ lɛ kɛ sɔlemɔ lɛ teŋ lɛ nɔ kɛjɛ shishijee.”
Yɛ afi 800 Ŋ.B. lɛ, Paapa Leo III, “tswa efai shi akɛ ebaafee Charles nɔyelɔ” yɛ Roma Anaigbɛ Maŋtsɛyeli lɛ nɔ, ni ewo lɛ maŋtsɛ ni ekɛ akekere bu lɛ yɛ Blonya Sɔlemɔ ni afee yɛ St. Peter’s, Roma lɛ mli.
Ajwamaŋ Ni Hiɛ Jooɔ
Shi esa akɛ awo ajwamaŋ lɛ nyɔmɔ. Mɛni ji nɔ ni Charlemagne baanyɛ ekɛwo Babilon najiaŋdamɔlɔ, Roma nyɔmɔ? “Charles . . . ti etsɛ shiwoo akɛ ekɛ Italia shikpɔŋ lɛ fai wuji komɛi baawo paapa lɛ nɔyeli shishi lɛ mli yɛ St. Peter’s Basilica.” Wolo kome too lɛ nɔŋŋ kɛfata he akɛ: “Yɛ maŋkwramɔŋ kɛ jamɔŋ jwɛŋmɔ ni ehiɛ nɛɛ hewɔ lɛ, maŋtsɛyeli lɛ kɛ sɔlemɔ lɛ fɛɛ da kɛfee maŋ nɔkwɛmɔ gbɛjianɔtoo kɛ mumɔŋ nɔ yɛ ekomefeemɔ mli.”
Tsutsu hewalɛ ni jamɔ yɔɔ ni ekɛnaa nɔyelɔi anɔ hewalɛ lɛ ekroko ji Osɔfonukpa Wolsey ni jɛ England (1475-1530) lɛ nɔ lɛ. Britannica lɛ jaje akɛ “eji osɔfo kɛ maŋ nɔkwɛlɔ ni ye Ŋleshi Maŋtsɛ Henry VIII lɛ nɔyeli lɛ nɔ. . . Yɛ December 1515 lɛ, Wolsey batsɔ kojolɔ loo mlawoo bɛgwafoi lɛ anɔ onukpa yɛ England . . . Wolsey kɛ hewalɛ kpele ni ena yɛ nɔyeli lɛ mli kɛ osɔfoyeli lɛ mli lɛ bua jwetri babaoo naa bɔ ni yɛ Maŋtsɛ lɛ sɛɛ lɛ, lɛ ji mɔ ni yɔɔ shika fe fɛɛ.” Kɛ akɛ Kpojiemɔ okadi wiemɔ lɛ aaatsu nii lɛ, ajwamaŋbɔɔ ni nɔ kwɔ lɛ biɔ shika loo nyɔmɔwoo ni da.
Hewalɛ ni jamɔ naa yɛ maŋ saji amli lɛ he nɔkwɛmɔ nɔ kroko ni he gbɛi waa ji osɔfonukpa kɛ maŋ nɔkwɛlɔ Richelieu (1585-1642) , mɔ ni na hewalɛ kpele yɛ France ni ebua jwetri babaoo naa “ni teke nɔ loo efa tsɔ yɛ nakai yinɔ lɛ mli” taakɛ Britannica lɛ jajeɔ lɛ nɔ lɛ.
Osɔfonukpa kroko ni baye Richelieu sɛɛ ji Jules Mazarin (1602-61) , ni bafee klɛŋklɛŋ maŋ sɔɔlɔ yɛ France yɛ Maŋtsɛ Louis XIV nɔyeli be mli lɛ. Eyɛ mli akɛ ejeee osɔfo ni ahala lɛ moŋ, shi Paapa Urban VIII fee lɛ osɔfonukpa yɛ 1641. Osɔfonukpa Mazarin hu ji mɔ ko ni sumɔɔ shika babaoo. Ensaiklopedia lɛ jaje akɛ: “Mazarin henyɛlɔi lɛ sopa lɛ yɛ ehiɛjoomɔ lɛ hewɔ. Nitsumɔi hei kɛ sɛɛnamɔi pii batsɔ enɔ ni yɛ bei komɛi amli lɛ, ekɛ nɔyeli lɛ shika futuɔ lɛ diɛŋtsɛ enɔ.”
Yɛ ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ hu lɛ, apasa jamɔ miibua shika loo ninamɔ naa ni ebɔɔ mɔdɛŋ ni ena maŋkwramɔŋ nɔyelɔi lɛ anɔ hewalɛ ni kɛ aaahi lɛ ni ekudɔ amɛ. Nɔkwɛmɔ nɔ ko ni ekaaa ji Katolek teemɔŋ gbɛjianɔtoo ko ni ji Opus Dei [Latin, Nyɔŋmɔ Nitsumɔ] lɛ, ni amrɔ nɛɛ amɛhiɛ eba nyam yɛ paapa lɛ hiɛ ni taakɛ woloŋmalɔ Lawrence Lader kɛɛ lɛ, eji “nɔ ko ni teɔ shi woɔ komunisim kɛ maŋkwramɔŋ kui ni yɔɔ keketee fɛɛ lɛ.” Nɔ ni ji kuu nɛɛ jwɛŋmɔ ji ni ehala Katolek obalaŋtai ni lɛ nii lɛ ni etsɔse amɛ kɛtsɔ skul wuji kɛ univɛsitii sɔrɔtoi amli ni agbɛnɛ ekɛ amɛ awo gbɛhei ni nɔ kwɔlɔ ni amɛkudɔ nɔyeli lɛ, shika kɛ adafitswaa nitsumɔ hei. Amɛhé gbɛi waa yɛ Spain yɛ Katolek nɔyelɔ yiwalɔ Franco shishi, yɛ be mli ni be ko lɛ, ebɛgwafoi 19 lɛ mli 10 sɔŋŋ ji mɛi ni ji nɛkɛ Opus Dei ni kɛɛ amɛle nii nɛɛ amli bii lɛ.a
Yɛ U.S. Amerika lɛ, ale TV nɔ sanekpakpashiɛlɔi akɛ amɛsumɔɔ shika kɛ fɛo nibii babaoo. Protestant osɔfoi komɛi po etsɔ henɔwomɔ nɔ amɛkɛ amɛhe ewo maŋkwramɔ mli koni amɛtsɔmɔ maŋ nɔkwɛlɔi. Ŋwanejee ko bɛ he akɛ eyɛ mli akɛ egbee shi moŋ, shi blema ajwamaŋ lɛ tsakeɔ ehe yɛ gbɛi sɔrɔtoi anɔ ni enaa elahoo kɛ hewalɛnamɔ lɛ mli ŋɔɔmɔ ni ebɔɔ mɔdɛŋ ni eye nɔyelɔ lɛ nɔ.—Kpojiemɔ 17:4.
Shi ajwamaŋ lɛ gbɛi, Babilon Kpeteŋkpele lɛ hu? Mɛɛ gbɛ nɔ no yeɔ buaa ni emaa mɔ ni yoo ni afee ehe mfoniri yɛ Kpojiemɔ lɛ mli lɛ ji lɛ nɔ mi?
[Shishigbɛ niŋmai]
a Kɛha adafitswaa babaoo ni kɔɔ Opus Dei lɛ kɛ bɔ ni sɔlemɔ lɛ kɛ ehe wo maŋkramɔ mli babaoo lɛ, kwɛmɔ woji Hot Money and the Politics of Debt, ni R. T. Naylor ŋma lɛ kɛ Politics, Power, and the Church ni L. Lader ŋma lɛ mli.
[Mfonirii ni yɔɔ baafa 6]
Osɔfonukpai Wolsey, Mazarin, kɛ Richelieu bua heloo gbɛfaŋ nibii babaoo naa yɛ be mli ni amɛsɔmɔɔ akɛ maŋ onukpai lɛ
[He ni Sane lɛ Jɛ]
Photos: Culver Pictures