Mɛi Krokomɛi ni Wɔɔye Wɔbua Amɛ ni Amɛkase Nyɔŋmɔ Taomɔ Nii
“Aŋɔ-fi minɔ akɛ mijaje, ejaakɛ kɛji mijajeee sanekpakpa lɛ, kpoo ha mi!”—1 KORINTOBII 9:16.
1, 2. (a) Mɛɛ nitsumɔ ni bɔ he enyɔ Yehowa taoɔ ni wɔna mli gbɛfaŋnɔ? (b) Mɛni esa akɛ gbɔmɛi ni yɔɔ tsuijurɔ lɛ akase bɔni afee ni amɛtsɔmɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ shishi bii?
YEHOWA yɛ shɛɛ sanekpakpa kɛha adesai. Eyɛ Maŋtsɛyeli, ni eesumɔ ni gbɔmɛi ni yɔɔ he fɛɛ he lɛ anu ehe sane! Kɛ wɔkase sanekpakpa nɛɛ pɛ lɛ, Nyɔŋmɔ kpaa wɔ gbɛ akɛ wɔɔgba mɛi krokomɛi ehe saji. Nitsumɔ ni bɔ he enyɔ nɛ. Klɛŋklɛŋ lɛ, esa akɛ wɔjaje Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa lɛ. Yesu kɛɛ yɛ egbalɛ ni kɔɔ “nibii agbɛjianɔtoo nɛɛ naagbee” lɛ he lɛ mli akɛ: “Ni aaashiɛ maŋtsɛyeli lɛ he sanekpakpa nɛɛ atsɔɔ je nɛŋ fɛɛ, ni akɛye jeŋmaji lɛ fɛɛ odase, ni no dani naagbee lɛ aaaba.”—Mateo 24:3, 14.
2 Nitsumɔ nɛɛ fã ni ji enyɔ lɛ kɔɔ nii ni aaatsɔɔ mɛi ni boɔ Maŋtsɛyeli sane lɛ jajemɔ lɛ toi jogbaŋŋ lɛ he. Yɛ eshitee lɛ sɛɛ lɛ, Yesu kɛɛ ekaselɔi babaoo ni amɛbua amɛhe naa lɛ akɛ: “No hewɔ lɛ nyɛyaa ni nyɛyafea jeŋmaji lɛ fɛɛ amli mɛi lɛ kaselɔi, nyɛbaptisia amɛ yɛ Tsɛ lɛ kɛ Bi lɛ kɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ gbɛi amli, ni nyɛtsɔɔa amɛ ni amɛye nii fiaa ni mifã nyɛ lɛ anɔ. Ni naa! Mikɛ nyɛ yɛ daa kɛyashi nibii agbɛjianɔtoo lɛ naagbee.” (Mateo 28:19, 20, NW) ‘Nibii ni Kristo efã’ lɛ jeee nii ni jɛ lɛ diɛŋtsɛ eŋɔɔ; etsɔɔ mɛi krokomɛi ni amɛye nibii ni Nyɔŋmɔ efã, loo etaomɔ nii anɔ. (Yohane 14:23, 24; 15:10) No hewɔ lɛ, ni aaatsɔɔ mɛi krokomɛi ni amɛye ‘nibii ni Kristo efã’ lɛ anɔ lɛ kɔɔ amɛ yelikɛbuamɔ koni amɛkase Nyɔŋmɔ taomɔ nii lɛ ahe. Esa akɛ mɛi ni yɔɔ tsuijurɔ lɛ ashɛ Nyɔŋmɔ taomɔ nii ahe bɔni afee ni amɛtsɔmɔ e-Maŋtsɛyeli lɛ shishi bii.
3. Mɛni ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ, ni mɛni ebaatsu ni hãa Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ feɔ sanekpakpa nakai lɛ?
3 Mɛni ji Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ? Ni mɛni ebaatsu ni no hãa Maŋtsɛyeli shɛɛ sane lɛ feɔ sanekpakpa nakai lɛ? Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ji ŋwɛi nɔyeli. Eji Yehowa tsui naa nii ni esumɔɔ waa, ejaakɛ no nɔ ebaatsɔ etse egbɛi lɛ he, ni ejie ahorabɔɔ ni akɛba nɔ lɛ fɛɛ kɛya kwraa. Maŋtsɛyeli lɛ ji dɛŋdade ni Yehowa kɛbaatsu nii, koni eha afee esuɔmɔnaa nii yɛ shikpɔŋ nɔ, taakɛ afeɔ yɛ ŋwɛi lɛ. Enɛ hewɔ Yesu tsɔɔ wɔ ni wɔsɔle ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ aba, ni ewo wɔ hewalɛ ni wɔkɛye klɛŋklɛŋ gbɛhe yɛ wɔ shihilɛ mli lɛ. (Mateo 6:9, 10, 33) Ani oona nɔ̃ hewɔ ni ehe hiaa Yehowa waa akɛ wɔgba mɛi krokomɛi e-Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ?
Eji Kaa shi Jeee Jatsũ
4. Mɛɛ gbɛ nɔ aaatsɔ afee nɔkwɛmɔ nɔ ko ni tsɔɔ akɛ wɔ gbɛnaa nii akɛ wɔshiɛ sanekpakpa lɛ jeee jatsũ?
4 Ani eji jatsũ akɛ aaashiɛ sanekpakpa nɛɛ? Dabi kwraa! Kɛ wɔɔfee ehe nɔkwɛmɔ nɔ lɛ: Gbɛnaa nii kã tsɛ ko nɔ akɛ ekɛ heloonaa nibii aha eweku lɛ. Nakai ni efeŋ lɛ tamɔ nɔ ni eekpoo Kristofoi ahemɔkɛyeli lɛ pɛpɛɛpɛ. Bɔfo Paulo ŋma akɛ: “Shi kɛ mɔ ko kwɛɛɛ lɛ diɛŋtsɛ emɛi, titri lɛ, lɛ diɛŋtsɛ eshiabii lɛ, ekpa yɛ hemɔkɛyeli lɛ sɛɛ, ni efaŋ mɔ ni heee yeee fe lɛ.” (1 Timoteo 5:8) Shi ani nakai gbɛnaa nii lɛ ji jatsũ kɛha Kristofonyo nuu lɛ? Efeŋ nakai kɛ esumɔɔ eweku lɛ, ejaakɛ eesumɔ ni eha amɛ nibii ni amɛtaoɔ.
5. Eyɛ mli akɛ shiɛmɔ kɛ kaselɔ feemɔ lɛ ji gbɛnaa nii moŋ, shi mɛni hewɔ esa akɛ wɔná wɔhe ni wɔkɛwoɔ mli lɛ he miishɛɛ lɛ?
5 Nakai nɔŋŋ shiɛmɔ kɛ kaselɔ feemɔ nitsumɔ lɛ ji gbɛnaa nii, taomɔ nii, ni wɔ wala diɛŋtsɛ damɔ nɔ. Paulo wie he yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ: “Aŋɔ-fi minɔ akɛ mijaje, ejaakɛ kɛji mijajeee sanekpakpa lɛ, kpoo ha mi!” (1 Korintobii 9:16; okɛto Ezekiel 33:7-9 he.) Shi kɛlɛ, jwɛŋmɔ ni yɔɔ wɔ shiɛmɔ lɛ sɛɛ ji suɔmɔ, jeee nitsumɔ kɛkɛ. Titri lɛ, wɔsumɔɔ Nyɔŋmɔ, shi wɔsumɔɔ wɔ nanemɛi hu, ni wɔle bɔ ni ehe hiaa akɛ amɛaanu sanekpakpa lɛ. (Mateo 22:37-39) Ehaa amɛnaa wɔsɛɛ be he hiɛnɔkamɔ. Etsɛŋ ni Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ baajaje jalɛsane ni ayeee, ebaajie nɔnyɛ̃ɛ fɛɛ kɛya, ni ekɛ toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ aba ekoŋŋ—fɛɛ kɛha mɛi ni baa amɛhe shi amɛhaa ejalɛ nɔyeli lɛ anaanɔ jɔɔmɔ. Ani wɔnaaa he miishɛɛ, hɛɛ, ani ekanyaaa wɔ akɛ wɔkɛ mɛi krokomɛi aaaja sanekpakpa ni tamɔ nɛkɛ?—Lala 110:3.
6. Mɛni hewɔ shiɛmɔ kɛ kaselɔ feemɔ nitsumɔ lɛ kɛ kaa diɛŋtsɛ baa lɛ?
6 Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, shiɛmɔ kɛ kaselɔ feemɔ nitsumɔ nɛɛ kɛ kaa diɛŋtsɛ baa. Gbɔmɛi yɛ sɔrɔto. Jeee mɛi fɛɛ yɔɔ miishɛɛ loo nyɛmɔi kome too lɛ nɔŋŋ. Mɛi komɛi le woloŋ jogbaŋŋ, yɛ be mli ni woloŋlee fioo ko pɛ mɛi krokomɛi yɔɔ. Nikanemɔ—ni be ko lɛ akɛjieɔ hiɛtserɛ lɛ—efee nɔ ni abuɔ akɛ nitsumɔ ni wa. Woloŋlee, ni atsɔɔ shishi akɛ “nyɛ ni anyɛɔ nii akaneɔ shi abɛ nakai feemɔ he miishɛɛ” lɛ etsɔ̃ naagba ni miiya hiɛ yɛ maji ni amɛpupuuɔ amɛhe akɛ amɛ woloŋlelɔi fa lɛ po ateŋ. Belɛ te wɔɔfee tɛŋŋ wɔye wɔbua gbɔmɛi ni jɛ shihilɛi sɔrɔtoi amli ni nibii ni amɛnyãa he lɛ yɔɔ sɔrɔtoi lɛ ni amɛkase nɔ ni Nyɔŋmɔ taoɔ?—Okɛto 1 Korintobii 9:20-23 he.
Awula Wɔ yɛ Gbɛ ni Sa Nɔ Koni Wɔye Wɔbua Mɛi Krokomɛi
7. Yɛ mɛɛ gbɛ nɔ “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ ewula wɔ koni wɔye wɔbua mɛi krokomɛi ni amɛkase Nyɔŋmɔ taomɔ nii?
7 Nitsumɔ ni wa lɛ tsumɔ waaa kɛ oyɛ nitsumɔ loo dɛŋdadei ni sa. Abaanyɛ atsake dɛŋdade ni sa kɛha nitsumɔ pɔtɛɛ ko ŋmɛnɛ loo atsake no po wɔ́ yɛ tsakemɔi ni he hiaa lɛ ahewɔ. Nakai eji yɛ wɔ nitsumɔ akɛ wɔshiɛ shɛɛ sane ni kɔɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he lɛ he. “Tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ kɛ dɛŋdadei ni sa jogbaŋŋ eha wɔ yɛ afii ni hoɔ lɛ amli, woji ni aje gbɛ afee koni wɔkɛfee shia Biblia mli nikasemɔi. (Mateo 24:45) No hewɔ lɛ, awula wɔ koni wɔye wɔbua “jeŋmaŋ fɛɛ jeŋmaŋ kɛ akutsei kɛ . . . wiemɔi” ni amɛkase Nyɔŋmɔ taomɔ nii. (Kpojiemɔ 7:9) Akɛ dɛŋdadei heei hãa yɛ be kɛ bei amli koni amɛkɛ tsakemɔi ni he hiaa yɛ jeŋ muu fɛɛ sɔɔmɔ lɛ mli lɛ anyiɛ pɛpɛɛpɛ. Nyɛhaa wɔsusua nɔkwɛmɔ nii fioo komɛi ahe.
8. (a) Mɛɛ gbɛfaŋnɔ “Ha Nyɔŋmɔ Afee Anɔkwafo” wolo lɛ na yɛ Biblia tsɔsemɔ ni ahaa eyaa hiɛ lɛ mli? (b) Mɛɛ dɛŋdade kɛha Biblia kasemɔ nitsumɔ lɛ akɛha yɛ 1968, ni mɛɛ gbɛ nɔ aje gbɛ ato he gbɛjianɔ yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ? (d) Anɔkwale wolo lɛ ye bua yɛ kaselɔ feemɔ nitsumɔ lɛ mli yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
8 Kɛjɛ 1946 kɛbashi 1968 lɛ, akɛ wolo ni ji “Ha Nyɔŋmɔ Afee Anɔkwafo” lɛ tsu nii akɛ dɛŋdade ni yɔɔ hewalɛ waa aha Biblia mli tsɔsemɔ, ni akala aaafee ekomekomei 19,250,000 yɛ wiemɔi 54 mli. Yɛ 1968 mli lɛ, ajie Anɔkwale ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli wolo lɛ kpo, ni akɛtsu nii yɛ gbɛ ni mɔɔ shi nɔ afii pii koni akɛ mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ akase Biblia lɛ. Tsutsu lɛ, ejeee nɔ ni efɔɔɔ kaa akɛ Yehowa Odasefoi kɛ mɔ ko aaakase nii afii pii ni abaptisiii lɛ. Shi ato dɛŋdade nɛɛ he gbɛjianɔ koni agbala nikaselɔ lɛ awo mli, awo lɛ hewalɛ koni ekɛ nɔ ni ekaseɔ lɛ atsu nii. Mɛni jɛ mli ba? Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom wolo lɛ kɛɔ akɛ: “Gbɔmɛi ni abaptisi amɛ yɛ sɔɔmɔ afii etɛ, ni je shishi kɛjɛ September 1, 1968, ni ba naagbee yɛ August 31, 1971 lɛ fɛɛ feɔ 434,906—efe mɛi ni abaptisi amɛ yɛ sɔɔmɔ afii etɛ ni tsɔ no hiɛ lɛ amli lɛ toi enyɔ!” Kɛjɛ be mli ni ajie lɛ kpo nɛɛ, Anɔkwale wolo lɛ falɛ ni akɛha lɛ hãa mɔ naa kpɛɔ ehe fe nine—efe 107,000,000 yɛ wiemɔi 117 mli.
9. Mɛɛ nɔ̃ krɛdɛɛ ko yɔɔ Hii Shi Daa wolo lɛ mli, ni mɛɛ hewalɛ ena yɛ Maŋtsɛyeli jajelɔi lɛ anɔ?
9 Yɛ 1982 mli lɛ, Obaanyɛ Ohi Shi Kɛya Naanɔ yɛ Paradeiso yɛ Shikpɔŋ Nɔ lɛ bafee wolo titri ni akɛtsu nii yɛ Biblia kasemɔi afeemɔ mli. Dɛŋdade nɛɛ hiɛ mfonirii fe 150, kɛ amɛ shishitsɔɔmɔi ni sa jogbaŋŋ ni maa nii ni mfonirii lɛ tsɔɔ lɛ anɔ mi. January 1983 Wɔ Maŋtsɛyeli Sɔɔmɔ lɛ kɛɛ akɛ: ‘‘‘Ha Nyɔŋmɔ Afee Anɔkwafo’ ni wɔkɛkase nii aahu afii 20 (kɛjɛ 1946 kɛbashi 1960 afii lɛ teŋgbɛ) lɛ ha Maŋtsɛyeli jajelɔi heei fe 1,000,000 bafata wɔhe. Kɛkɛ ni akɛ shiɛlɔi 1,000,000 kroko bafata he yɛ be mli ni Anɔkwale ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli wolo lɛ bafee wolo ni nyiɛ sɛɛ ni wɔkɛ mɛi kaseɔ ni ajie lɛ kpo yɛ 1968 lɛ. Agbɛnɛ ni wɔkɛ wɔ nikasemɔ wolo hee, Obaanyɛ Ohi Shi Kɛya Naanɔ yɛ Paradeiso yɛ Shikpɔŋ Nɔ lɛ baatsu nii nɛɛ, ani wɔbaana shweremɔ kroko yɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ateŋ lo? Nakai ni, kɛ eji Yehowa suɔmɔnaa nii!” Eji Yehowa suɔmɔnaa nii lɛlɛŋ, ejaakɛ kɛjɛ 1982 kɛbashi 1995 lɛ, akɛ mɛi fe 2,700,000 bafata Maŋtsɛyeli jajelɔi lɛ ahe!
10. Mɛɛ dɛŋdade hee akɛha yɛ 1955, ni mɛni hewɔ esa akɛ eye ebua Biblia kaselɔi ni amɛya amɛhiɛ yɛ mumɔŋ oyayaayai bɔ ni sa?
10 Yesu kɛɛ: “Nikpamɔ lɛ fa moŋ, shi nitsulɔi lɛ faaa.” (Mateo 9:37) Nikpamɔ lɛ fa lɛlɛŋ. Babaoo yɛ ni abaatsu lolo. Yɛ maji komɛi anɔ lɛ, esa akɛ mɛi komɛi amɛ kɛyashi be mli ni aaashɛ amɛnɔ ni akɛ amɛ afee Biblia mli nikasemɔ. No hewɔ lɛ, bɔni afee ni agbɛ Nyɔŋmɔ he nilee lɛ ashwã oyayaayai lɛ, “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ kɛ dɛŋdade hee ko ni egbɛi ji, Nilee Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli, ni hiɛ baafai 192 hã yɛ 1995 mli. Dɛŋdade ni sɛɛnamɔ yɔɔ he nɛɛ ewieee apasa tsɔɔmɔi ahe tsɔ. Ekɛ Biblia mli anɔkwalei haa yɛ gbɛ ni ja nɔ. Hiɛnɔkamɔ ji akɛ, ebaanyɛ eha Biblia kaselɔi aya amɛhiɛ oyayaayai bɔ ni sa yɛ mumɔŋ. Nilee wolo lɛ miina sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ nɔ hewalɛ kpakpa yɛ jeŋ fɛɛ kɛtsɔ ekomekomei 45,500,000 ni akala yɛ wiemɔi 125 mli lɛ nɔ, kɛ shishitsɔɔmɔi ni miiya nɔ yɛ wiemɔi krokomɛi 21 mli lɛ hewɔ.
11. Mɛɛ dɛŋdade ni hi jogbaŋŋ akɛha koni eye ebua ni anyɛ atsɔɔ mɛi ni leee woloŋ aloo amɛ nikanemɔ ehiii lɛ anii, ni éye ebua wɔ jeŋ muu fɛɛ nitsɔɔmɔ gbɛjianɔtoo lɛ babaoo yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
11 “Tsulɔ anɔkwafo” lɛ kɛ dɛŋdadei ni ajeɔ gbɛ atoɔ he gbɛjianɔ ahaa gbɔmɛi krɛdɛɛi fioo ko haa yɛ be kɛ bei amli. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, gbɔmɛi ni ekolɛ yelikɛbuamɔ krɛdɛɛ he baahia amɛ yɛ amɛ kusumii loo jamɔ gbɛfaŋ lɛ hu? Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔye wɔbua amɛ ni amɛkase Nyɔŋmɔ taomɔ nii? Wɔnine shɛ nɔ ni he hiaa wɔ pɛpɛɛpɛ lɛ nɔ yɛ 1982 mli—wolo bibioo, Na Wala Mli Ŋɔɔmɔ yɛ Shikpɔŋ Nɔ Kɛya Naanɔ! ni hiɛ baafai 32 lɛ. Wolo kɛ emli mfonirii fɛfɛji babaoo nɛɛ hu efee dɛŋdade ni hi jogbaŋŋ yɛ mɛi ni leee woloŋ loo amɛnyɛɛɛ amɛkane nii jogbaŋŋ lɛ anitsɔɔmɔ mli. Nɔ ni yɔɔ mli ji shishijee Ŋmalɛ mli tsɔɔmɔi ni akɛhaa yɛ gbɛ ni amɛ shishinumɔ waaa nɔ. Kɛjɛ be mli ni ajie lɛ kpo nɛɛ, Na Wala Mli Ŋɔɔmɔ wolo bibioo lɛ eye ebua babaoo yɛ wɔ jeŋ muu fɛɛ nitsɔɔmɔ he gbɛjianɔtoo lɛ mli. Akala ekomekomei fe 105,100,000 yɛ wiemɔi 239 mli, ni éfee wolo ni atsɔɔ shishi babaoo fe fɛɛ eko ni Buu Mɔɔ Asafo lɛ efee kɛbashi bianɛ!
12, 13. (a) Kɛjɛ 1990 kɛbaa nɛɛ, mɛɛ gbɛ hee ni haa nine shɛɔ toibolɔi ni amɛgbɛ amɛshwa lɛ anɔ “tsulɔ anɔkwafo” lɛ kɛha? (b) Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ ni wɔkɛ Asafo lɛ video sɔrɔtoi lɛ atsu nii yɛ wɔ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli? (d) Mɛɛ dɛŋdade hee akɛha nyɛsɛɛ nɛɛ koni eye ebua wɔ kaselɔ feemɔ nitsumɔ lɛ?
12 Kɛfata woji ni akala lɛ ahe lɛ, kɛjɛ 1990 kɛbaa nɛɛ, “tsulɔ anɔkwafo” lɛ kɛ tsɔsemɔ gbɛ ko ni kɛ gbɛ hee hãa yɛ gbɛ ni aaatsɔ nɔ ni nine ashɛ toibolɔi ni fa nɔ eha—videokasɛt sɔrɔtoi. Yɛ nakai afi lɛ October mli lɛ, ajie klɛŋklɛŋ video ni heɔ minitii 55, ni Buu Mɔɔ Asafo lɛ fee, ni ji, Jehovah’s Witnesses—The Organization Behind the Name lɛ kpo. Nɔ ni akɛha fɛfɛo ni tsɔɔ saji amli fɛfɛo, ni yɔɔ wiemɔi 35 mli lɛ tsɔɔ bɔ ni Yehowa jeŋ muu fɛɛ webii agbɛjianɔtoo lɛ hãa Yesu famɔ akɛ ajaje sanekpakpa lɛ yɛ shikpɔŋ muu lɛ fɛɛ nɔ lɛ baa mli ehaa. Aje gbɛ afee video lɛ koni eye ebua yɛ wɔ kaselɔi afeemɔ nitsumɔ lɛ mli. Maŋtsɛyeli shiɛlɔi lɛ fiteee be ko kwraa yɛ dɛŋdade hee nɛɛ kɛ nitsumɔ yɛ sɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli lɛ mli. Mɛi komɛi kɛwo amɛ baagii amli, ni amɛfee klalo be fɛɛ be akɛ amɛkɛaatsɔɔ loo ni amɛkɛmã gbɔmɛi ni yɔɔ he miishɛɛ lɛ. Beni ajie lɛ kpo lɛ sɛɛ etsɛɛɛ ni nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko ŋma akɛ: “Videoi sɔrɔtoi ebatsɔ afii ohai 21 nɛɛ mli gbɛ ni atsɔɔ nɔ koni nine ashɛ gbɔmɛi akpekpei abɔ ajwɛŋmɔi kɛ tsuii anɔ, no hewɔ lɛ, wɔ hiɛnɔkamɔ ji akɛ, video nɛɛ baafee klɛŋklɛŋ nɔ̃ yɛ videoi ni Asafo lɛ kɛbaatsu nii ni ekɛha jeŋ muu fɛɛ Maŋtsɛyeli nitsumɔ lɛ aya hiɛ lɛ mli.” Yɛ anɔkwale mli lɛ, akɛ videoi babaoo eha, ni nɔ ni hiɛ fãi etɛ, The Bible—A Book of Fact and Prophecy kɛ Jehovah’s Witnesses Stand Firm Against Nazi Assault lɛ fata he. Kɛ Asafo lɛ videoi lɛ yɛ owiemɔ mli lɛ, ani okɛtsu nii yɛ osɔɔmɔ nitsumɔ lɛ mli?a
13 Nyɛsɛɛ nɛɛ nɔŋŋ akɛ dɛŋdade hee ko, wolo bibioo, Mɛni Nyɔŋmɔ Taoɔ yɛ Wɔdɛŋ? ha, koni eye ebua yɛ wɔ kaselɔ feemɔ nitsumɔ lɛ mli. Mɛni hewɔ afee enɛ? Mɛɛ gbɛ nɔ abaatsɔ ni akɛtsu nii?
Dɛŋdade Hee Mlipɛimɔ
14, 15. Ato Taoɔ wolo bibioo lɛ he gbɛjianɔ aha namɛi, ni mɛni yɔɔ mli?
14 Afee wolo hee, Mɛni Nyɔŋmɔ Taoɔ yɛ Wɔdɛŋ? lɛ aha gbɔmɛi ni heɔ Nyɔŋmɔ nɔ amɛyeɔ momo ni amɛyɔɔ bulɛ kɛha Biblia lɛ. Nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi kɛ agbɛnɛ maŋsɛɛ sanekpakpa shiɛlɔi ni atsɔse amɛ yɛ Gilead, ni amɛhi maji ni kpaako amɛnaa nɔyaa lɛ amli afii babaoo lɛ ye amɛbua yɛ wolo bibioo nɛɛ feemɔ mli. Nikasemɔ muu yɔɔ mli, ni ekɔɔ Biblia mli shishijee tsɔɔmɔi ahe. Emli wiemɔi lɛ amli jɔ, ewaaa, ni eyɛ tɛ̃ɛ. Yɛ nakai beaŋ nɔŋŋ lɛ, emli saji lɛ jeee nɔ ni yɔɔ mlɛo kwraa tsɔ. Jeee “fufɔ” kɛkɛ ekɛhaa, shi “niyenii ni wa” ni jɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli, yɛ gbɛ ni esa akɛ gbɔmɛi pii anyɛ anu shishi hu nɔ.—Hebribii 5:12-14.
15 Yɛ nyɛsɛɛ afii nɛɛ amli lɛ, Maŋtsɛyeli shiɛlɔi ni yɔɔ shikpɔji sɔrɔtoi anɔ ebi ni ana wolo ni tamɔ nɛkɛ pɛpɛɛpɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔ he nine ni yɔɔ Papua New Guinea lɛ ŋma akɛ: “Jamɔ mli tsɔɔmɔi ni teɔ shi woɔ amɛhe eha gbɔmɛi lɛ ayiŋ efutu. Anɔkwale wiemɔi ni ja ni yɔɔ kuku, ni Biblia mli ŋmalɛi sɔrɔtoi fiɔ sɛɛ, ni amɛbaanyɛ amɛgbele ni amɛna yɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛ Bibliai amli he miihia amɛ. Nɔ ni Nyɔŋmɔ taoɔ yɛ anɔkwa Kristofoi adɛŋ, kɛ nɔ̃ kusumii kɛ nifeemɔi ni ekpɛlɛɛɛ nɔ lɛ ahe wiemɔ ni mli ka shi faŋŋ ni yɔɔ pɔtɛɛ he miihia amɛ.” Taoɔ wolo bibioo lɛ ji nɔ̃ pɛ ni he hiaa wɔ koni wɔkɛye wɔbua gbɔmɛi ni tamɔ nɛkɛ koni amɛkase Nyɔŋmɔ taomɔ nii.
16. (a) Namɛi bɔ ni atsɔɔ saji amli aha yɛ gbɛ ni yɔɔ mlɛo nɔ yɛ wolo hee bibioo lɛ mli lɛ he baaba sɛɛnamɔ aha amɛ titri? (b) Te aaafee tɛŋŋ ni Taoɔ wolo lɛ he aaaba sɛɛnamɔ aha mɛi ni yɔɔ oshikpɔŋkuku lɛ mli lɛ?
16 Mɛɛ gbɛ nɔ oootsɔ ni okɛ dɛŋdade hee nɛɛ atsu nii? Klɛŋklɛŋ lɛ, abaanyɛ akɛtsu nii ni akɛ mɛi ni nikanemɔ wa kɛha amɛ loo mɛi ni sumɔŋ ni amɛkane nii lɛ akase.b Wolo bibioo lɛ mli saji lɛ amlitsɔɔmɔ ni waaa lɛ he baaba sɛɛnamɔ aha aŋkroaŋkroi ni tamɔ nɛkɛ. Beni Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔ he niji lɛ anine shɛ wolo lɛ eko nɔ kɛtsɔ hiɛ lɛ, amɛŋma nɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ: “Wolo bibioo nɛɛ he baaba sɛɛnamɔ yɛ maŋ lɛ mli hei sɔrɔtoi babaoo, yɛ hei ni gbɔmɛi lɛ nyaaa nikanemɔ he tsɔ lɛ.” (Brazil) “Mɛi pii efã kɛbahi biɛ ni amɛnyɛɛɛ amɛkane amɛ diɛŋtsɛ amɛmaŋ wiemɔ, ni ewa kɛha amɛ lolo akɛ amɛaakane French. Abaanyɛ akɛ wolo bibioo nɛɛ atsu nii akɛ nɔ ni yeɔ buaa ni haa anyɛɔ akɛ gbɔmɛi ni tamɔ nɛkɛ kaseɔ nii.” (France) Ani obaanyɛ osusu gbɔmɛi ni yɔɔ oshikpɔŋkuku lɛ mli ni Taoɔ wolo bibioo lɛ he baanyɛ aba sɛɛnamɔ kɛha amɛ lɛ ahe?
17. Wolo hee bibioo lɛ he baanyɛ aba sɛɛnamɔ yɛ maji pii anɔ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ, ni mɛni hewɔ?
17 Nɔ ni ji enyɔ lɛ, wolo bibioo lɛ he baaba sɛɛnamɔ yɛ maji pii anɔ yɛ Biblia mli nikasemɔi ni akɛ gbɔmɛi ni sheɔ Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ jeɔ shishi lɛ mli, ni bɔ ni amɛ woloŋlee ji lɛ kɔɔɔ he eko. Shi, esa akɛ abɔ mɔdɛŋ ni aje nikasemɔ shishi yɛ Nilee Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli wolo lɛ mli. Shi, yɛ shihilɛi komɛi amli lɛ, ebaafee mlɛo akɛ oooje nikasemɔ shishi yɛ wolo bibioo ko mli. Kɛkɛ lɛ yɛ be ni sa mli lɛ, esa akɛ otsɔ̃ nikasemɔ lɛ kɛya Nilee wolo lɛ, ni ji wɔ nikasemɔ wolo titri ni wɔsumɔɔ lɛ mli. Buu Mɔɔ Asafo lɛ nitsumɔ he niji lɛ ŋma yɛ Taoɔ wolo bibioo lɛ kɛ nitsumɔ nɛɛ he akɛ: “Biblia kasemɔi ashishijee wa, ni efeɔ tamɔ nɔ ni hegbɛi ni anaa akɛjeɔ nikasemɔ shishi lɛ hiɔ kɛ shiɛlɔi kɛ wolo bibioo ko je shishi.” (Germany) “Wolo bibioo ni tamɔ nɛkɛ lɛ kɛ Biblia mli nikasemɔi heei, ni abaanyɛ atsa nɔ yɛ Nilee wolo lɛ mli lɛ ashishijee baamɔ shi jogbaŋŋ.” (Italy) “Eyɛ mli akɛ Japanbii awoloŋlee etee hiɛ babaoo moŋ, shi Biblia lɛ kɛ eshishijee tsɔɔmɔi lɛ ahe nilee fioo ko pɛ amɛyɔɔ. Esa akɛ wolo bibioo lɛ afee nɔ ko ni hi jogbaŋŋ ni atsɔɔ nɔ aboteɔ Nilee wolo lɛ kasemɔ mli.”—Japan.
18. Mɛni esa akɛ wɔkai yɛ Nyɔŋmɔ taomɔ nii ni esa akɛ wɔshɛ he lɛ he?
18 Asafo lɛ nitsumɔ he niji ni yɔɔ jeŋ fɛɛ lɛ bi ni afee wolo bibioo nɛɛ, ni akpɛlɛ nɔ akɛ, atsɔɔ shishi kɛya wiemɔi 221 mli. Eba akɛ nɛkɛ wolo hee nɛɛ aaafee nɔ ni sɛɛnamɔ yɔɔ he waa yɛ yelikɛbuamɔ ni ekɛhaa wɔ koni wɔye wɔbua mɛi krokomɛi ni amɛkase nɔ ni Yehowa Nyɔŋmɔ taoɔ kɛjɛɔ amɛdɛŋ lɛ mli. Yɛ wɔgbɛfaŋ lɛ, nyɛhaa wɔkaia akɛ, Nyɔŋmɔ taomɔ nii ni wɔɔshɛ he, ni famɔ akɛ ashiɛ ni afee kaselɔi lɛ fata he lɛ, haa wɔnaa hegbɛ ni sɛɛnamɔ yɔɔ he waa koni wɔtsɔɔ Yehowa bɔ ni wɔsumɔɔ lɛ babaoo ha. Hɛɛ, nɔ ni Nyɔŋmɔ taoɔ yɛ wɔdɛŋ lɛ jeee jatsũ. Eji gbɛ ni hi fe fɛɛ ni aaatsɔ nɔ ahi shi!—Lala 19:8-12.
[Shishigbɛ niŋmai]
a Jehovah’s Witnesses—Proclaimers of God’s Kingdom wolo lɛ kɛɔ akɛ: “Videokasɛt sɔrɔtoi lɛ yeee woji ni akala loo odase ni gbɔmɛi yeɔ lɛ najiaŋ yɛ gbɛ ko kwraa nɔ. Asafo lɛ woji lɛ yaa nɔ amɛtsuɔ nitsumɔ ni he hiaa he nii yɛ sanekpakpa lɛ ni agbɛɔ ashwaa lɛ mli. Shia-kɛ-shia nitsumɔ ni Yehowa Odasefoi tsuɔ lɛ ka he eji amɛ sɔɔmɔ lɛ Ŋmalɛ naa nitsumɔ ni ma shi shiŋŋ. Shi, videokasɛt sɔrɔtoi lɛ yeɔ buaa enɛɛmɛi akɛ dɛŋdadei ni he yɔɔ sɛɛnamɔ ni akɛnaa hemɔkɛyeli yɛ Yehowa shiwooi ni jara wawai lɛ amli, ni ekanyaa hiɛsɔɔ kɛhaa nɔ ni ehaa afeɔ yɛ shikpɔŋ nɔ yɛ wɔgbii nɛɛ amli lɛ.”
b Kɛha bɔ ni akɛ Taoɔ wolo bibioo lɛ feɔ nikasemɔ mlitsɔɔmɔ lɛ, kwɛmɔ sane ni yitso ji “Dɛŋdade Hee ni Baaye Abua Gbɔmɛi ni Amɛkase Nyɔŋmɔ Taomɔ Nii,” ni yɔɔ baafai 16, 17 lɛ.
Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?
◻ Mɛɛ nitsumɔ ni bɔ he enyɔ Yehowa taoɔ ni etsuji kɛ amɛhe awo mli?
◻ Mɛni hewɔ wɔ gbɛnaa nii akɛ wɔshiɛ ni wɔfee kaselɔi lɛ jeee jatsũ kɛha wɔ lɛ?
◻ Mɛɛ dɛŋdadei “tsulɔ anɔkwafo kɛ nilelɔ” lɛ kɛha ni wɔkɛtsu nii yɛ wɔ shiɛmɔ kɛ kaselɔ feemɔ nitsumɔ lɛ mli?
◻ Afee Taoɔ wolo bibioo lɛ aha namɛi, ni mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ ni wɔkɛtsu nii yɛ wɔ sɔɔmɔ lɛ mli?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 24]
Wɔ shiɛmɔ kɛ kaselɔ feemɔ nitsumɔ lɛ jeee jatsũ
[Mfonirii ni yɔɔ baafa 26]
“Ha Nyɔŋmɔ Afee Anɔkwafo” (1946, ati mli afee yɛ 1952): 19,250,000 yɛ wiemɔi 54 mli
“Anɔkwale ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli” (1968): 107,000,000 yɛ wiemɔi 117 mli (Atsɔɔ French nɔ̃)
“Obaanyɛ Ohi Shi Kɛya Naanɔ yɛ Paradeiso yɛ Shikpɔŋ Nɔ” (1982): 80,900,000 yɛ wiemɔi 130 mli (Atsɔɔ Russia nɔ̃)
“Nilee Ni Kɛ Mɔ Yaa Naanɔ Wala Mli” (1995): 45,500,000 yɛ wiemɔi 125 mli (Atsɔɔ German nɔ̃)