Ye Obua Mɛi Krokomɛi Koni Amɛnyiɛ Bɔ ni Sa Yehowa Hiɛ
“Wɔfɔ̃ko sɔlemɔ kɛ faikpamɔ kɛ nyɛ hamɔ, koni . . . nyɛnyiɛ bɔ ni sa [Yehowa, “NW”] ni asa ehiɛ kwraa, ni nyɛwo yibii yɛ nitsumɔ kpakpa fɛɛ nitsumɔ kpakpa mli.”—KOLOSEBII 1:9, 10.
1, 2. Mɛni titri baanyɛ afee miishɛɛ kɛ tsui ni nyɔɔ mɔ mli jɛɛhe?
“WƆHIƆ tsũ ni lɔle gbalaa lɛ mli yɛ ŋmɔ ko mli. Akɛni wɔhaa wɔshihilɛ feɔ nɔ ni baa shi hewɔ lɛ, ehaa wɔnáa be babaoo ni wɔkɛshiɛɔ sanekpakpa lɛ. Ajɔɔ wɔ babaoo yɛ hegbɛ ni wɔná koni wɔye wɔbua gbɔmɛi pii ní amɛjɔɔ amɛwala nɔ amɛha Yehowa lɛ hewɔ.”—Gbalashihilɛ mli hefatalɔi, ni ji be-fɛɛ sɔɔlɔi yɛ South Africa.
2 Ani okpɛlɛŋ nɔ akɛ mɛi krokomɛi ayelikɛbuamɔ kɛ miishɛɛ baa? Mɛi komɛi bɔɔ mɔdɛŋ daa ni amɛye amɛbua helatsɛmɛi, mɛi ni bɛ nɔ ko, aloo amɛhe efee shoo lɛ—ni amɛtsui nyɔɔ amɛmli yɛ nakai feemɔ mli. Anɔkwa Kristofoi yɛ nɔmimaa akɛ Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ Yesu Kristo he nilee ni amɛgbaa mɛi krokomɛi lɛ ji yelikɛbuamɔ ni fe fɛɛ ni amɛbaanyɛ amɛkɛha. Enɛ pɛ ji nɔ ni baaha mɛi akpɛlɛ Yesu kpɔmɔ nɔ lɛ nɔ, amɛná amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ wekukpaa kpakpa, koni agbɛnɛ amɛbatsɔmɔ mɛi ni naanɔ wala hegbɛ kã shi ha amɛ.—Bɔfoi lɛ Asaji 3:19-21; 13:48.
3. Mɛɛ yelikɛbuamɔ esa akɛ wɔgbala wɔjwɛŋmɔ kɛya nɔ?
3 Shi kɛlɛ, mɛi ni miisɔmɔ Nyɔŋmɔ momo lɛ, ni amɛhiɛ “Tsɔɔmɔ Lɛ” mli lɛ ni aaaye abua amɛ lɛ hu? (Bɔfoi lɛ Asaji 19:9) Ŋwanejee ko bɛ he akɛ amɛhe miishɛɛ ni oyɔɔ lɛ daa waa be fɛɛ be, shi ekolɛ onaŋ bɔ ni ooofee ofee babaoo aloo okpã yelikɛbuamɔ ni baaya nɔ lɛ mli. Aloo ekolɛ shihilɛ mli ni oyɔɔ lɛ baatamɔ mɔ ko ni átsĩ yelikɛbuamɔ ni okɛaaha amɛ lɛ naa, ni ebaa otsui ni aaanyɔ omli yɛ enɛ he lɛ shi. (Bɔfoi lɛ Asaji 20:35) Wɔbaanyɛ wɔkase nii kɛjɛ Kolosebii awolo lɛ mli yɛ shihilɛi srɔtoi enyɔ nɛɛ fɛɛ mli.
4. (a) Mɛɛ shihilɛi komɛi ha Paulo ŋma wolo eyaha Kolosebii lɛ? (b) Enɛ kɔɔ Epafra he yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
4 Beni bɔfo Paulo ŋma wolo eyaha Kristofoi ni yɔɔ Kolose lɛ, no mli lɛ eyɛ Roma akɛ gboklɛfonyo yɛ shia, eyɛ mli akɛ ahaa gbɔi basaraa lɛ. Taakɛ obaakpa gbɛ lɛ, Paulo kɛ heyeli fioo ni eyɔɔ lɛ tsu nii ni ekɛshiɛ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 28:16-31) Nanemɛi Kristofoi nyɛɔ amɛyasaraa Paulo, ni ekolɛ yɛ bei komɛi amli lɛ awoɔ mɛi komɛi atsuŋ afataa ehe. (Kolosebii 1:7, 8; 4:10) Mɔ kome ji Epafra, sanekpakpa shiɛlɔ ni yɔɔ ekãa ni jɛ Kolose maŋ ni yɔɔ Frigia, yɛ gɔji anɔ shikpɔŋ tɛtrɛɛ ni kã Efeso bokagbɛ yɛ Asia Bibioo (ni ji ŋmɛnɛŋmɛnɛ beaŋ Turkey) lɛ. Epafra ye ebua ni ato asafo yɛ Kolose, ni etsu nii waa yɛ Laodikea kɛ Hierapoli asafoi ni bɛŋkɛ jɛmɛ lɛ amli. (Kolosebii 4:12, 13) Mɛni hewɔ Epafra fã gbɛ kɛtee Roma koni eyana Paulo lɛ, ni mɛni wɔbaanyɛ wɔkase kɛjɛ bɔ ni Paulo here enɛ nɔ eha lɛ mli?
Yelikɛbuamɔ ni Mɔɔ Shi Kɛha Kolosebii Lɛ
5. Mɛni hewɔ Paulo ŋma nɔ ni efee lɛ eyaha Kolosebii lɛ?
5 Bɔni afee ni ekɛ Paulo agba shihilɛi ni yɔɔ Kolose asafo lɛ mli lɛ ahe sane lɛ, Epafra fã gbɛ ko ni wa kɛtee Roma. Ebɔ nakai Kristofoi lɛ ahemɔkɛyeli, suɔmɔ, kɛ sanekpakpa shiɛmɔ he mɔdɛŋbɔɔi ahe sane etsɔɔ lɛ. (Kolosebii 1:4-8) Ni kɛlɛ, ekolɛ egba saji ni haoɔ lɛ yɛ subaŋi gbohii ni woɔ Kolosebii lɛ amumɔŋ shihilɛ he gbeyei lɛ hu he sane. Paulo kɛ wolo ni jɛ mumɔŋ kũ nakai apasa tsɔɔlɔi lɛ asusumɔi komɛi ni amɛgbɛɔ amɛshwãa lɛ anaa. Egbala jwɛŋmɔ kɛtee nɔ̃ titri ni esa akɛ Yesu Kristo atsu lɛ nɔ.a Ani eyelikɛbuamɔ lɛ damɔ Biblia mli anɔkwalei titrii lɛ anɔmimaa nɔ kɛkɛ? Mɛɛ gbɛ kroko nɔ eeetsɔ eye ebua Kolosebii lɛ, ni mɛni wɔbaanyɛ wɔkase yɛ yelikɛbuamɔ ni akɛhaa mɛi krokomɛi lɛ mli?
6. Mɛni nɔ mi Paulo ma yɛ ewolo ni eŋma eyaha Kolosebii lɛ mli?
6 Paulo kɛ sɛɛyoomɔ ko wo yelikɛbuamɔ ko ni ekolɛ wɔbaanyɛ wɔku wɔhiɛ wɔshwie nɔ lɛ mli yɛ ewolo ni eŋma lɛ shishijee mli. Eji yelikɛbuamɔ ni mɔɔ shi ni ajɛɔ shɔŋŋ akɛhaa, ejaakɛ he ni Paulo kɛ Epafra yɔɔ lɛ kɛ Kolose teŋ jɛkɛ. Paulo jaje akɛ: “Wɔdaa Nyɔŋmɔ kɛ wɔ-Nuntsɔ Yesu Kristo tsɛ lɛ shi [NW shishigbɛ niŋmaa, “wɔsɔleɔ daa”] yɛ nyɛhewɔ daa nɛɛ yɛ wɔsɔlemɔi amli.” Hɛɛ, enɛɛmɛi ji sɔlemɔi pɔtɛɛi kɛha Kristofoi ni yɔɔ Kolose lɛ. Paulo kɛfata he akɛ: “Enɛ hewɔ lɛ wɔ hu, kɛjɛ gbi nɔ ni wɔnu lɛ, wɔfɔ̃ko sɔlemɔ kɛ faikpamɔ kɛ nyɛ hamɔ, koni nyɛyimɔ obɔ̃bɔ̃ kɛ esuɔmɔnaa nii alee yɛ mumɔŋ nilee kɛ shishinamɔ fɛɛ mli.”—Kolosebii 1:3, 9.
7, 8. Bei pii lɛ mɛni fataa wɔteemɔŋ kɛ asafoŋ sɔlemɔi ahe?
7 Wɔle akɛ Yehowa ji ‘sɔlemɔi a-Toibolɔ,’ no hewɔ lɛ wɔbaanyɛ ni wɔkɛ wɔhe afɔ̃ klalo ni efee akɛ eeebo wɔsɔlemɔi ni kɛ esuɔmɔnaa nii kpãa gbee ni wɔkɛfɔ̃ɔ ehiɛ lɛ atoi lɛ nɔ. (Lala 65:3; 86:6; Abɛi 15:8, 29; 1 Yohane 5:14) Shi kɛji akɛ eba akɛ wɔmiisɔle wɔha mɛi krokomɛi lɛ, te wɔsɔlemɔi lɛ yɔɔ ha tɛŋŋ?
8 Ekolɛ yɛ bei pii amli lɛ wɔbaajwɛŋ ni wɔsɔle wɔha ‘wɔnyɛmimɛi anaanyobɔɔ muu lɛ fɛɛ ni yɔɔ je lɛ mli lɛ.’ (1 Petro 5:9) Aloo ekolɛ wɔbaaya Yehowa ŋɔɔ kɛ sɔlemɔ ni kɔɔ Kristofoi kɛ mɛi krokomɛi ni yɔɔ he ni oshara loo haomɔ ko eba yɛ lɛ ahe. Beni klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli kaselɔi ni yɔɔ he kroko lɛ nu hɔmɔ ni ba Yudea lɛ he lɛ, eka shi faŋŋ akɛ amɛbaasɔle babaoo amɛha amɛnyɛmimɛi lɛ dani amɛtsu ni akɛ heloonaa nibii ayaha amɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 11:27-30) Yɛ wɔgbii nɛɛ amli lɛ, anuɔ sɔlemɔi ni kɔɔ nyɛmimɛi asafo muu lɛ fɛɛ loo nyɛmimɛi akuu ko ni da he yɛ bei babaoo mli yɛ Kristofoi akpeei ashishi, he ni ehe baahia ni mɛi pii anu shishi ni amɛnyɛ amɛkɛɛ akɛ “Amen” lɛ.—1 Korintobii 14:16.
Ha Osɔlemɔ Afee Nɔ ni Kɔɔ Nɔ ko Pɔtɛɛ He
9, 10. (a) Mɛɛ nɔkwɛmɔnii tsɔɔ akɛ gbɔmɛi pɔtɛɛi komɛi ni asɔleɔ ahaa amɛ lɛ sa? (b) Paulo bafee mɔ ni asɔleɔ ahaa lɛ yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
9 Ni kɛlɛ, Biblia lɛ kɛ sɔlemɔi ahe nɔkwɛmɔnii kɛha mɛi krokomɛi ni kɔɔ nɔ ko pɔtɛɛ he, aŋkro pɔtɛɛ ko he haa wɔ. Susumɔ Yesu wiemɔ ni aŋma afɔ̃ shi yɛ Luka 22:31, 32 lɛ he. Bɔfoi anɔkwafoi 11 ebɔle ehe. Nyɔŋmɔ sɛɛfimɔ yɛ jaramɔ bei ni jwere amɛhiɛ lɛ ahe baahia amɛ fɛɛ, ni Yesu sɔle kɛha amɛ. (Yohane 17:9-14) Kɛlɛ, Yesu tsĩ Petro kome tã, ni eje gbɛ esɔle yɛ gbɛ ni yɔɔ srɔto nɔ eha nakai kaselɔ kome lɛ. Nɔkwɛmɔnii krokomɛi: Elisha sɔle koni Nyɔŋmɔ aye abua mɔ pɔtɛɛ ko ni ji etsulɔ lɛ. (2 Maŋtsɛmɛi 6:15-17) Bɔfo Yohane sɔle koni Gaio aya nɔ jogbaŋŋ yɛ gbɔmɔtsoŋ kɛ mumɔŋ. (3 Yohane 1, 2) Ni atsɔ sɔlemɔi krokomɛi anɔ agbala jwɛŋmɔ kɛtee kui pɔtɛɛ komɛi anɔ.—Hiob 42:7, 8; Luka 6:28; Bɔfoi lɛ Asaji 7:60; 1 Timoteo 2:1, 2.
10 Woji ni Paulo ŋmala lɛ maa sɔlemɔi pɔtɛɛi ahe saji anɔ mi. Ebi ni asɔle aha lɛ aloo lɛ kɛ ehefatalɔi lɛ. Kolosebii 4:2, 3 kaneɔ akɛ: “Nyɛkãa sɔlemɔ he, ni nyɛshia kpe yɛ mli kɛ shidaa; ni nyɛsaa nyɛsɔlea nyɛhaa wɔ hu, koni Nyɔŋmɔ agbele wiemɔ lɛ shinaa aha wɔ ni wɔkɛwie Kristo teemɔŋ sane lɛ, nɔ hewɔ hu ni mikã kpaa mli nɛɛ.” Susumɔ nɛkɛ nɔkwɛmɔnii krokomɛi nɛɛ hu he okwɛ: Romabii 15:30; 1 Tesalonikabii 5:25; 2 Tesalonikabii 3:1; Hebribii 13:18.
11. Namɛi Epafra sɔleɔ kɛhaa amɛ beni eyɔɔ Roma lɛ?
11 Nakai nɔŋŋ eji anɔkwale yɛ Paulo hefatalɔ ni yɔɔ Roma lɛ he. “Epafra ni jɛ nyɛteŋ . . . ni daa nɛɛ ekɛ mɔdɛŋbɔɔ hiɛɔ sɔlemɔi amli kɛhaa nyɛ . . . lɛ, miibi nyɛ.” (Kolosebii 4:12, NW) Wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “mɔdɛŋbɔɔ” lɛ baanyɛ atsɔɔ “mpleshii,” tamɔ bɔ ni akaŋshilɔ shiɔ mple yɛ blema akaŋshii mli lɛ. Ani Epafra kɛ hiɛdɔɔ miisɔle kɛkɛ kɛmiiha jeŋ muu fɛɛ heyelilɔi akuu lɛ loo anɔkwa jálɔi ni yɔɔ Asia Bibioo lɛ fɛɛ po? Paulo tsɔɔ akɛ Epafra miisɔle kɛmiiha mɛi ni yɔɔ Kolose lɛ pɛ. Epafra le shihilɛ mli ni amɛyɔɔ lɛ. Wɔleee amɛ fɛɛ kɛ amɛgbɛi, ni asaŋ wɔleee nɔ haomɔ ni amɛkɛkpeɔ, shi wɔsusuɔ nibii komɛi ni baanyɛ aba lɛ ahe. Ekolɛ oblanyo Lino miiwuu kɛmiishi jeŋ nilee ni yɔɔ nakai beaŋ lɛ, ni ekolɛ hewalɛwoo he miihia Rufo koni ete shi ewo etsutsu Yuda jamɔ mli nifeemɔi ni gbalaa mɔ lɛ. Akɛni Persi wu lɛ jeee heyelilɔ hewɔ lɛ, ani tsuishiŋmɛɛ kɛ nilee he miihia lɛ koni ekɛtsɔse ebii lɛ yɛ Nuntsɔ lɛ mli, ni ani miishɛjemɔ kroko he miihia Asinkrito ni na gbele hela mli amanehulu lɛ? Hɛɛ, Epafra le mɛi ni yɔɔ asafo ni yɔɔ emaŋ lɛ mli lɛ, ni esɔle eha amɛ waa ejaakɛ lɛ kɛ Paulo fɛɛ miisumɔ ni mɛi ni amɛ́tu amɛhe amɛha nɛɛ anyiɛ bɔ ni sa Yehowa.
12. Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔha wɔteemɔŋ sɔlemɔi lɛ afee nɔ ni yɔɔ pɔtɛɛ?
12 Ani onaa nɔkwɛmɔnɔ ni yɔɔ mli kɛha wɔ lɛ—gbɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔye wɔbua mɛi krokomɛi? Taakɛ wɔkadi lɛ, bei pii lɛ sɔlemɔi yɛ mɛi pii ahiɛ yɛ Kristofoi akpeei ashishi lɛ ewieee nɔ kome pɛ he, yɛ gbɔmɛi srɔtoi ni amɛ́bua amɛhe naa lɛ hewɔ. Shi wɔteemɔŋ loo weku sɔlemɔi lɛ baanyɛ akɔ nibii pɔtɛɛ komɛi ahe. Yɛ be mli ni ekolɛ yɛ bei komɛi amli lɛ wɔbaasɔle koni Nyɔŋmɔ akudɔ ni ejɔɔ nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi loo mumɔŋ tookwɛlɔi fɛɛ lɛ, ani wɔnyɛŋ ni yɛ bei komɛi amli lɛ wɔfee enɛ yɛ gbɛ ni yɔɔ pɔtɛɛ nɔ? Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, mɛni hewɔ otsĩii kpokpaa nɔkwɛlɔ ni baasara nyɛ asafo lɛ loo mɔ ni kwɛɔ nyɛ Asafo Woloŋ Nikasemɔ nɔ lɛ gbɛi atã yɛ osɔlemɔ mli? Filipibii 2:25-28 kɛ 1 Timoteo 5:23 tsɔɔ bɔ ni Paulo susu Timoteo kɛ Epafrodito gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ he aŋkroaŋkro. Ani wɔ hu wɔbaanyɛ wɔjie miishɛɛ ni tamɔ nɛkɛ kpo yɛ mɛi ni he yeɔ ni wɔle amɛ gbɛi lɛ ahe?
13. Mɛɛ shihilɛi nɛkɛ bafeɔ saji ni esa akɛ wɔkɛfata wɔteemɔŋ sɔlemɔi ahe?
13 Wɔle akɛ esaaa akɛ wɔkɛ wɔhe woɔ mɛi krokomɛi ateemɔŋ saji amli, shi eji nɔ ni sa akɛ wɔɔha wɔsɔlemɔi ajie miishɛɛ diɛŋtsɛ kpo yɛ mɛi ni wɔle ni wɔsusuɔ amɛhe lɛ ahe. (1 Timoteo 5:13; 1 Petro 4:15) Ekolɛ nyɛmi nuu ko nitsumɔ eje edɛŋ, ni wɔnyɛŋ wɔha lɛ ekroko. Ni kɛlɛ wɔbaanyɛ wɔtsĩ egbɛi atã ni wɔgbala jwɛŋmɔ kɛya enaagba lɛ nɔ yɛ wɔteemɔŋ sɔlemɔi amli. (Lala 37:25; Abɛi 10:3) Ani wɔle nyɛmi yoo oshijafonyo ko ni eda ni ebɛ wu kɛ bii akɛni etswa efai shi akɛ ebaabote gbalashihilɛ mli “yɛ Nuntsɔ lɛ mli” lɛ hewɔ? (1 Korintobii 7:39) Mɛni hewɔ obiii ni Yehowa ajɔɔ lɛ ni eye ebua lɛ ni eya nɔ eye anɔkwa yɛ esɔɔmɔ mli yɛ osɔlemɔi amli? Ákɛ nɔkwɛmɔnɔ kroko lɛ, ekolɛ onukpai enyɔ ewo nyɛmi nuu ko ni etɔ̃ lɛ ŋaa. Mɛni hewɔ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ etsĩii egbɛi atã yɛ be kɛ bei amli yɛ amɛteemɔŋ sɔlemɔi amli?
14. Sɔlemɔi pɔtɛɛ kɔɔ yelikɛbuamɔ ni akɛaaha mɛi krokomɛi lɛ ahe yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
14 Hegbɛi babaoo yɛ kɛha bo akɛ ooonyɛ ni okɛ aŋkroaŋkroi ni ole akɛ Yehowa sɛɛfimɔ, miishɛjemɔ, nilee, mumɔ krɔŋkrɔŋ loo eyibii krokomɛi ni jɛɔ mli baa lɛ ahe miihia amɛ lɛ awo osɔlemɔi amli. Yɛ gbɛ jɛkɛmɔ loo shihilɛi krokomɛi ahewɔ lɛ, ekolɛ obaanu he akɛ shihilɛi komɛi tsĩɔ heloo naa yelikɛbuamɔ loo yelikɛbuamɔ ni yɔɔ tɛ̃ɛ ni ooonyɛ okɛha lɛ naa. Shi ohiɛ akakpa nɔ akɛ ooosɔle oha onyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ. Ole akɛ amɛmiisumɔ ni amɛnyiɛ bɔ ni sa Yehowa hiɛ, ni kɛlɛ ekolɛ yelikɛbuamɔ diɛŋtsɛ he baahia amɛ koni amɛfee nakai daa. Nɔ titri ni yeɔ buaa ji osɔlemɔi.—Lala 18:3; 20:2, 3; 34:16; 46:2; 121:1-3.
Tsu Nii ni Okɛtswa Mɛi Krokomɛi Oma Shi
15. Mɛni hewɔ esa akɛ wɔnya Kolosebii awolo lɛ naagbee fã lɛ he?
15 Shi kɛlɛ, sɔlemɔi pɔtɛɛ ni jɛ tsuiŋ lɛ pɛ jeee gbɛ kome pɛ ni atsɔɔ nɔ ayeɔ abuaa mɛi krokomɛi, titri lɛ mɛi ni bɛŋkɛ bo ni osumɔɔ amɛ lɛ. Kolosebii awolo lɛ feɔ enɛ faŋŋ. Woloŋlelɔi pii susuɔ akɛ beni Paulo kɛ tsɔɔmɔi ahe gbɛtsɔɔmɔ kɛ ŋaawoo ni anyɛɔ atsuɔ he nii ha lɛ, kɛkɛ ni ekɛ lɛ diɛŋtsɛ eŋamɔi kɛkɛ fata he. (Kolosebii 4:7-18) Nɔ ni tamɔɔɔ nakai lɛ, wɔtsɔ hiɛ wɔna momo akɛ ŋaawoo ni sa kadimɔ waa yɔɔ wolo lɛ naagbee fã nɛɛ mli, ni babaoo yɛ ni abaanyɛ akase kɛjɛ efã nɛɛ mli.
16, 17. Mɛni wɔbaanyɛ wɔwie yɛ nyɛmimɛi hii ni atsĩ amɛ tã yɛ Kolosebii 4:10, 11 lɛ ahe?
16 Paulo ŋma akɛ: “Aristarko, minaanyo gboklɛfonyo lɛ, kɛ Marko ni ji Barnaba nyɛmi bi lɛ, mɔ hewɔ ni nyɛná woji lɛ (kɛji eba nyɛŋɔɔ lɛ, nyɛherea lɛ hiɛmɛɛ!), kɛ Yesu ni atsɛɔ lɛ Yusto lɛ, mɛi ni jɛ ketiafolɔi lɛ ateŋ lɛ, miibi nyɛ. Mɛnɛɛmɛi pɛ ji minanemɛi nitsulɔi yɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ hewɔ, ni etsɔmɔ tsuiwoo eha mi.”—Kolosebii 4:10, 11.
17 Paulo tsĩ nyɛmimɛi hii komɛi ni sa kadimɔ krɛdɛɛ lɛ atã yɛ jɛmɛ. Ekɛɛ amɛfata ketiafolɔi lɛ ahe, amɛji Yudafoi. Yudafoi ketiafolɔi babaoo yɛ Roma, ni amɛteŋ mɛi komɛi etsɔmɔ Kristofoi agbɛnɛ. Kɛlɛ, mɛi ni Paulo tsĩ amɛ tã lɛ baye amɛbua lɛ. Eka shi faŋŋ akɛ amɛshashaooo shi kwraa akɛ amɛkɛ amɛhe aaabɔ Kristofoi ni jɛ Jeŋmaji lɛ amli lɛ ahe, ni amɛbaanyɛ amɛfee mɛi ni kɛ Paulo ná shiɛmɔ ni amɛshiɛ amɛha Jeŋmajiaŋbii lɛ mli gbɛfaŋ nɔ yɛ miishɛɛ mli.—Romabii 11:13; Galatabii 1:16; 2:11-14.
18. Paulo jie mɛi komɛi ni kɛ lɛ yɔɔ lɛ ayi yɛ mɛɛ gbɛ nɔ?
18 Kadimɔ Paulo wiemɔi lɛ: ‘Mɛnɛɛmɛi etsɔmɔ hewalɛwoo kɛha mi.’ Ekɛ Hela wiemɔ ko ni jeɔ kpo shikome nɛɛ pɛ yɛ Biblia lɛ mli tsu nii. Shishitsɔɔlɔi pii tsɔɔ shishi akɛ “miishɛjemɔ.” Shi kɛlɛ, Hela wiemɔ kroko (pa·ra·ka·le’o) ni afɔɔ eshishitsɔɔmɔ babaoo akɛ “miishɛjemɔ” (tsuiwoo) lɛ hu yɛ. Paulo kɛ enɛ tsu nii yɛ he kroko yɛ ewolo nɛɛ nɔŋŋ mli, shi jeee yɛ Kolosebii 4:11.—Mateo 5:4; Bɔfoi lɛ Asaji 4:36; 9:31; 2 Korintobii 1:4; Kolosebii 2:2; 4:8.
19, 20. (a) Mɛɛ shishinumɔ yɔɔ wiemɔ ni Paulo kɛtsu nii yɛ nyɛmimɛi ni yeɔ buaa lɛ yɛ Roma lɛ ahe lɛ mli? (b) Mɛɛ gbɛ̀i anɔ nɛkɛ nakai nyɛmimɛi lɛ ye bua Paulo yɛ?
19 Ekolɛ mɛi ni Paulo tsĩ amɛ tã lɛ efee babaoo fe amɛnaabu kɛkɛ ni amɛkɛshɛje emii. Yɛ bei komɛi amli lɛ akɛ Hela wiemɔ ni atsɔɔ shishi akɛ “hewalɛwoo” (NW) yɛ Kolosebii 4:11 lɛ tsuɔ nii yɛ je lɛŋ woji amli kɛhaa tsofa ni haa mɔ he jɔɔ lɛ. New Life Version lɛ kaneɔ akɛ: “Mɛɛ yelikɛbuamɔ po amɛji kɛha mi nɛkɛ!” Today’s English Version lɛ kɛ wiemɔ kuku, ni ji: “Amɛye amɛbua mi babaoo” tsu nii. Mɛni eeenyɛ efee akɛ nakai Kristofoi ni bɛŋkɛ Paulo lɛ fee koni amɛkɛye amɛbua lɛ?
20 Paulo baanyɛ ahere mɛi ni basaraa lɛ lɛ, shi nibii pii yɛ ni enyɛɛɛ efee, tamɔ nibii ni he hiaa lɛ lɛ ni eeehe—niyenii kɛ hehaa nii kɛha fɛ̃i be. Te eeefee tɛŋŋ ni enine aaashɛ wolokpoi kɛha nikasemɔ loo ni eeehe nibii ni ekɛaaŋmala woji lɛ anɔ? (2 Timoteo 4:13) Ani osusuuu bɔ ni nakai nyɛmimɛi hii lɛ baanyɛ aye abua Paulo yɛ ehiamɔ nii lɛ amli lɛ he, ni amɛfee nibii ni he hiaa tamɔ nii ni amɛaahe amɛha lɛ loo tsu ni eeetsu amɛ lɛ he? Ebaasumɔ ni eyasara asafo ko ni etswa amɛ ema shi. Akɛni eka hekome hewɔ lɛ, enyɛɛɛ efee nakai, no hewɔ lɛ nɛkɛ nyɛmimɛi nɛɛ yasaraa mɛi kɛhaa Paulo, amɛkɛ shɛɛ saji yaa, ni amɛkuɔ amɛsɛɛ amɛkɛ amaniɛbɔi baa. Kwɛ hewalɛwoo ni enɛ ji kɛha lɛ!
21, 22. (a) Mɛni hewɔ esa akɛ wɔnya wiemɔi ni yɔɔ Kolosebii 4:11 he lɛ? (b) Mɛni ji gbɛ̀i komɛi ni wɔɔtsɔ nɔ wɔkɛ mɛi ni kɛ Paulo hi shi lɛ anɔkwɛmɔnii lɛ atsu nii?
21 Nɔ ni Paulo ŋma yɛ ‘hewalɛwoo nɔ’ he lɛ haa wɔnuɔ bɔ ni wɔɔfee wɔye wɔbua mɛi krokomɛi lɛ shishi. Ekolɛ amɛnyiɛ bɔ ni sa Yehowa hiɛ yɛ ejeŋba he tɛi ni efolɔ eshwie shi lɛ naa, amɛyaa Kristofoi akpeei, ni amɛkɛ amɛhe woɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Esa akɛ wɔkɛ wiemɔi atsɔɔ akɛ wɔhiɛ sɔɔ nɔ ni amɛfeɔ lɛ. Shi, ani wɔ hu wɔbaanyɛ wɔfee babaoo, ‘akɛ mɛi ni woɔ mɔ hewalɛ,’ taakɛ mɛi ni kɛ Paulo hi shi lɛ ji lɛ?
22 Kɛji akɛ ole nyɛmi yoo ko ni kɛ ehe kpɛtɛ 1 Korintobii 7:37 he, shi amrɔ nɛɛ weku ko bɛŋkɛɛɛ lɛ lɛ, ani obaanyɛ ni okɛ lɛ afata oweku lɛ nifeemɔi komɛi ahe, ekolɛ nine ni ooofɔ̃ lɛ koni ekɛ bo abaye nii aloo ni eeefata ohe kɛya nanemɛi loo wekui ahenaabuamɔ fioo ko shishi? Ni nine ni ooofɔ̃ lɛ koni ebafata oweku lɛ he kɛfã gbɛ kɛya kpee loo hiɛtserɛjiemɔ ko shishi lɛ hu? Aloo yɛ be ni sa mli lɛ, bi lɛ ni ebafata ohe kɛ ooya shwapo mli oyahe niyenii. Abaanyɛ awie nakai nɔŋŋ yɛ okulafoi hii kɛ yei ahe, aloo ekolɛ mɛi ni nyɛɛɛ akudɔ tsɔne bianɛ lɛ ahe. Eeefee sɛɛnamɔ babaoo kɛha bo akɛ ooobo amɛ niiashikpamɔi atoi aloo ni oooná nilee ni amɛyɔɔ yɛ nibii tamɔ aduawai kpakpai ahalamɔ loo gbekɛbii atadei ahemɔ mli lɛ ahe sɛɛ. (3 Mose 19:32; Abɛi 16:31) Nɔ ni baajɛ enɛ mli aba lɛ baaha nyɛ naanyobɔɔ lɛ mli awa. No hewɔ lɛ, amɛbaanyɛ amɛbi oyelikɛbuamɔ yɛ heyeli mli kɛji akɛ amɛmiitao ni amɛhe tsofa ko kɛjɛ tsofahɔɔmɔhe, aloo nɔ ko ni tamɔ nakai. Nyɛmimɛi ni kɛ Paulo yɔɔ Roma lɛ nyɛ amɛkɛ yelikɛbuamɔ ni woɔ mɔ hewalɛ waa ha, tamɔ bɔ ni onɔ̃ lɛ baanyɛ afee lɛ. Nɔ ni jɛɔ mli baa yɛ no beaŋ kɛ ŋmɛnɛ fɛɛ ji jɔɔmɔi ni fata he ni woɔ suɔmɔ kpãa lɛ mli hewalɛ, ni wɔtswaa wɔfai shi shiŋŋ akɛ wɔ fɛɛ wɔɔsɔmɔ Yehowa yɛ anɔkwayeli mli.
23. Ebaahi kɛha wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ akɛ wɔkɛ be ko aaafee mɛni?
23 Wɔteŋ mɔ fɛɛ mɔ baanyɛ asusu shihilɛi ni atsĩ tã yɛ nikasemɔ nɛɛ mli lɛ ahe. Amɛji nɔkwɛmɔnii kɛkɛ, shi enɛɛmɛi baanyɛ akai wɔ shihilɛi diɛŋtsɛ ni wɔbaanyɛ wɔtsɔ nɔ wɔtsɔmɔ “tsuiwoo nɔ” loo hewalɛwoo wɔha wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ. Nɔ titri lɛ jeee ni wɔtsɔmɔ ejurɔfeelɔi kɛkɛ. Jeee no ji oti ni ma nyɛmimɛi ni atsĩ amɛ tã yɛ Kolosebii 4:10, 11 lɛ ahiɛ. Amɛji ‘nanemɛi nitsulɔi yɛ Nyɔŋmɔ maŋtsɛyeli lɛ hewɔ.’ Hewalɛwoo ni jɛɔ mli baa lɛ kɔɔ no he tɛ̃ɛ. Eba akɛ eeefee nakai nɔŋŋ yɛ wɔgbɛfaŋ.
24. Mɛni ji yiŋtoo titri hewɔ ni wɔsɔleɔ wɔhaa mɛi krokomɛi ni wɔtaoɔ ni wɔwo amɛ hewalɛ lɛ?
24 Wɔtsĩɔ mɛi komɛi agbɛi atã yɛ wɔteemɔŋ sɔlemɔi amli ni wɔbɔɔ mɔdɛŋ ni wɔwo amɛ hewalɛ yɛ enɛ hewɔ: Wɔheɔ wɔyeɔ akɛ wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei lɛ miisumɔ ni “amɛnyiɛ bɔ ni sa Yehowa ni asa ehiɛ kwraa.” (Kolosebii 1:10, NW) Nakai anɔkwa sane lɛ kɔɔ nɔ kroko ni Paulo tsĩ tã lɛ he, beni eŋmaa yɛ Epafra sɔlemɔi ni kɔɔ Kolosebii lɛ ahe, koni ‘amɛdamɔ shi ni amɛye emuu ni amɛyimɔ obɔbɔ yɛ Nyɔŋmɔ suɔmɔnaa nii fɛɛ mli’ lɛ. (Kolosebii 4:12) Te wɔɔfee tɛŋŋ ni wɔ diɛŋtsɛ lɛ wɔnine aaashɛ enɛ nɔ? Nyɛhaa wɔkwɛa.
[Shishigbɛ niŋmaa]
a Kwɛmɔ Insight on the Scriptures, Volume 1, baafai 490-491, kɛ “All Scripture Is Inspired of God and Beneficial,” baafai 226-228, ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee lɛ mli.
Ani Okadi Enɛ?
• Te wɔɔfee tɛŋŋ wɔfee mɛi ni yeɔ buaa mɔ babaoo yɛ wɔteemɔŋ sɔlemɔi amli?
• Kristofoi komɛi fee “tsuiwoo” loo hewalɛwoo jɛɛhei amɛha Paulo yɛ mɛɛ shishinumɔ naa?
• Mɛɛ shihilɛi amli nɛkɛ wɔbaanyɛ wɔtsɔmɔ “tsuiwoo” loo hewalɛwoo yɛ?
• Mɛni ji oti ni yɔɔ sɔlemɔ ni wɔsɔleɔ wɔhaa wɔnyɛmimɛi hii kɛ yei kɛ hewalɛ ni wɔtaoɔ wɔwo amɛ lɛ sɛɛ?
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 18]
Ani obaanyɛ okɛ Kristofonyo kroko afata oweku lɛ he beni nyɛjeɔ kpo nyɛyashara shi lɛ?
[He ni Sane lɛ Jɛ]
Courtesy of Green Chimney’s Farm