Saji Ni Atsɛ Yisɛɛ Yɛ Wɔshiɛmɔ Kɛ Wɔshihilɛ Kpee Nifeemɔ Wolo Lɛ Mli
NOVEMBER 2-8
NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | 2 MOSE 39-40
Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ
it-2 884 kk. 3
Nu Mli Gbee Hewolo
Bɔ Ni Fee Ni Israelbii Lɛ Ná Eko. Kɛ́ Hebri wiemɔ ni ji, taʹchash ni akɛtsu nii yɛ Biblia lɛ mli lɛ ji nu mli gbee henɔ ko lɛ, no lɛ, ekolɛ mɔ ko baabi akɛ, ‘Te fee tɛŋŋ ni Israelbii lɛ ná nu mli gbee hewoji lɛ?’ Eyɛ mli akɛ nu mli gbei sumɔɔ hei ni fɛ̃i yeɔ waa yɛ moŋ, shi ekomɛi sumɔɔ hei ni dɔɔ. Ŋmɛnɛ lɛ, nu mli gbee henɔi komɛi (monk seal) yɛ Mediterenia Ŋshɔ lɛ, kɛ ŋshɔi krokomɛi ni mli dɔɔ amli lolo. Yɛ afii ohai abɔ ni eho lɛ amli lɛ, adesai egbɔ nu mli gbei ayifalɛ lɛ nɔ waa, ni eeenyɛ efee akɛ, yɛ Biblia beiaŋ lɛ, amɛyi fa waa yɛ Mediterenia Ŋshɔ lɛ kɛ Ŋshɔ Tsuru lɛ mli. Ŋmɛnɛŋmɛnɛ beiaŋ, yɛ afi 1832 mli lɛ, aŋma yɛ wolo ko [Calmet’s Dictionary of the Holy Bible, Blɔfo nɔ lɛ (bf. 139)] mli akɛ: “Yɛ Sinai shikpɔŋ ni naa ebote ŋshɔ mli lɛ niiaŋ lɛ, anaa nu mli gbei yɛ ŋshɔkpɔi bibii ni yɔɔ Ŋshɔ Tsuru lɛ mli lɛ ateŋ babaoo nɔ.”
w15 7/15 21 kk. 1
Namɔ Naa Nɔ Ni Otsuɔ Lɛ?
Be ni agbe sɔlemɔ buu lɛ naa lɛ, atatu ko “baha kpee buu lɛ nɔ, ni Yehowa anunyam lɛ yi sɔlemɔ buu lɛ obɔ.” (2 Mo. 40:34) Enɛ hã ana faŋŋ akɛ, Yehowa ekpɛlɛ nɔ! Kɛ́ okwɛ lɛ, te Bezalel kɛ Oholiab nu he amɛhã tɛŋŋ? Eyɛ mli akɛ aŋmalaaa amɛgbɛii yɛ nibii ni amɛfee lɛ ahe moŋ, shi wɔbaanyɛ wɔkɛɛ akɛ, amɛtsui nyɔ amɛmli akɛni amɛle akɛ Nyɔŋmɔ jɔɔ nibii fɛɛ ni amɛfee lɛ nɔ lɛ hewɔ. (Abɛi 10:22) Yɛ afii ni nyiɛ sɛɛ lɛ amli lɛ, eeenyɛ efee akɛ, amɛmii shɛ amɛhe waa akɛni amɛna ni akɛ nibii ni amɛfee lɛ miitsu nii lolo yɛ Yehowa sɔɔmɔ lɛ mli lɛ hewɔ. Wɔheɔ wɔyeɔ akɛ, kɛ́ atee Bezalel kɛ Oholiab shi yɛ jeŋ hee lɛ mli, ní amɛná amɛle akɛ akɛ nibii ni amɛfee lɛ tsu nii aaafee afii 500 lɛ, amɛtsui baanyɔ amɛmli waa!
NOVEMBER 9-15
NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | 3 MOSE 1-3
“Nɔ Hewɔ Ni Akɛ Afɔlei Hã”
it-2 525
Afɔlei
Shãa afɔlei. Akɛ shãa afɔle muu lɛ fɛɛ hã Nyɔŋmɔ; akɛ efã ko kwraa hãaa mɔ ni kɛba lɛ. (Okɛto Koj 11:30, 31, 39, 40 lɛ he.) Ashã shãa afɔle kɛkpa Yehowa fai koni ekpɛlɛ esha afɔle ni bei komɛi lɛ ashãa afataa he lɛ nɔ, loo ashã kɛtsɔɔ akɛ, Yehowa ekpɛlɛ esha afɔle ko nɔ. Akɛni afɔle ni Yesu Kristo shã lɛ ji “shãa afɔle” hewɔ lɛ, ekɛ egbɔmɔtso muu lɛ fɛɛ shã.
it-2 528 kk. 4
Afɔlei
Ŋmaa afɔlei. Ashã ŋmaa afɔlei afata naanyobɔɔ afɔlei, shãa afɔlei, kɛ esha afɔlei ahe, ni akɛhã akɛ klɛŋklɛŋ yibii hu; bei komɛi lɛ, ashãa no pɛ. (2Mo 29:40-42; 3Mo 23:10-13, 15-18; 4Mo 15:8, 9, 22-24; 28:9, 10, 20, 26-28; kɛ yitso 29) Ashã kɛda Nyɔŋmɔ shi yɛ jɔɔmɔi babaoo kɛ shweremɔ ni ehã eba lɛ hewɔ. Bei pii lɛ, akɛ mu kɛ frankinsɛnsi fataa he. Nibii ni akɛshã ŋmaa afɔlei lɛ ekomɛi ji, ashikishaŋ kpakpa, ŋmaa ni ashĩ, loo blodoi ni abɔlɔ lɛ tamɔ gai loo akpɔɔnɔi, nɔ ni ashã jio, nɔ ni ashã yɛ kã tɛtrɛɛ nɔ jio, loo nɔ ni ashĩ yɛ pan mli jio. Ashã ŋmaa afɔlei lɛ ekomɛi yɛ shãa afɔle afɔleshaa latɛ lɛ nɔ, osɔfoi lɛ ye ekomɛi, ni mɛi ni kɛ naanyobɔɔ afɔlei ba lɛ ye eko. (3Mo 6:14-23; 7:11-13; 4Mo 18:8-11) Akɛ ashikishaŋ-sha loo “wo” (ni eeenyɛ efee akɛ, eji nu ni aŋa kɛjɛ aduawai tamɔ agbami mli) ni baanyɛ asha lɛ, wooo ŋmaa afɔlei ni ashã yɛ afɔleshaa latɛ lɛ nɔ lɛ eko kwraa mli.—3Mo 2:1-16.
it-2 526 kk. 1
Afɔlei
Naanyobɔɔ afɔlei (loo toiŋjɔlɛ afɔlei). Kɛ́ mɔ ko shã naanyobɔɔ afɔle ni sa Yehowa hiɛ lɛ, etsɔɔ akɛ toiŋjɔlɛ yɛ lɛ kɛ Yehowa teŋ. Mɔ ni kɛ afɔle lɛ ba lɛ kɛ eshiabii lɛ ye eko (yɛ sɔlemɔ buu lɛ kpo lɛ nɔ; blema saji komɛi tsɔɔ akɛ, afee agbai yɛ kpo ni akɛ pateeshɛŋ efo he lɛ nɔ fɛɛ; be ni ama sɔlemɔ shĩa lɛ, aye yɛ niyelihei lɛ). Osɔfo ni shã afɔle lɛ ná egbɛfaŋnɔ, ni osɔfoi krokomɛi ni sɔmɔɔ nakai gbi lɛ hu ná amɛgbɛfaŋnɔ. Kɛ́ wɔɔkɛɛ lɛ, Yehowa hu here lasu ni jɛ kooloo lɛ fɔ lɛ ni ashã lɛ mli lɛ ŋma lɛ. Akɛ lá lɛ, ni damɔ shi kɛhã wala lɛ, hã Nyɔŋmɔ akɛ enɔ. No hewɔ lɛ, efee tamɔ nɔ ni osɔfoi lɛ, mɛi ni kɛ afɔle lɛ ba lɛ, kɛ Yehowa fɛɛ fee ekome kɛye nii, ni tsɔɔ akɛ, toiŋjɔlɛ yɛ amɛteŋ. Kɛ́ mɔ ko ye eko be ni ehe tseee (nibii fɛɛ ni atsĩ tã yɛ Mla lɛ mli ni hãa mɔ ko feɔ mɔ ni he tseee) loo eye loo ni sɛɛ etsɛ fe bɔ ni atsɔɔ (akɛni jɛmɛ dɔɔ hewɔ lɛ, ebaabɔi shaa) lɛ, abaafo lɛ ashɛ afɔ̃ kɛje emaŋbii lɛ ateŋ. Akɛni ehe tseee loo eye loo ni esaaa yɛ Yehowa Nyɔŋmɔ hiɛ hewɔ lɛ, ebule niyenii lɛ, ni tsɔɔ akɛ, ebuuu krɔŋkrɔŋ nibii.—3Mo 7:16-21; 19:5-8.
Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ
it-1 813
Kooloo Fɔ
Nɔ hewɔ ni awo mla lɛ. Yɛ Mla kpaŋmɔ lɛ mli lɛ, abu lá kɛ kooloo fɔ fɛɛ akɛ Yehowa pɛ nɔ. Lá lɛ mli wala ni Yehowa pɛ baanyɛ eŋɔ hã lɛ yɔɔ; no hewɔ lɛ, lɛ enɔ ni. (3Mo 17:11, 14) Abu fɔ lɛ akɛ kooloo lɛ fã ni hi fe fɛɛ. Kɛ́ mɔ ko kɛ kooloo fɔ shã afɔle lɛ, etsɔɔ akɛ ekpɛlɛɔ nɔ akɛ esa akɛ akɛ fã ni hi fe fɛɛ lɛ ahã Yehowa, mɔ ni hãa mɔ nɔ waa lɛ, ni no baatsɔɔ akɛ, mɔ ni kɛ afɔle lɛ ba lɛ miisumɔ ni ekɛ fã ni hi fe fɛɛ lɛ ahã Nyɔŋmɔ. Akɛni nifeemɔ nɛɛ feɔ Israelbii lɛ anii ni hi fe fɛɛ ni amɛkɛhãa Yehowa lɛ he mfoniri hewɔ lɛ, awie akɛ abaashã yɛ afɔleshaa latɛ lɛ nɔ akɛ “niyenii” kɛ nɔ ko ni “jeɔ ŋma jogbaŋŋ” woɔ Yehowa. (3Mo 3:11, 16) No hewɔ lɛ, kɛ́ mɔ ko ye kooloo ko fɔ lɛ, belɛ, eju nɔ ko ni ajɔɔ nɔ ahã Nyɔŋmɔ, ni eŋɔ hegbɛ ko ni ji Yehowa nɔ. Nakai mɔ lɛ sa gbele. Akɛ lá shã afɔle pɛ, shi akɛ kooloo fɔ feɔ nibii krokomɛi; akɛ nɔkwɛmɔnɔ lɛ, abaanyɛ akɛ kooloo ni egbo loo kooloo ni kooloo kroko gbe lɛ lɛ fɔ lɛ afee nɔ kroko.—3Mo 7:23-25.
HII SHI AKƐ KRISTOFONYO
‘Kapɛji Bibii Enyɔ’ Lɛ
nwtsty lɛ mli sane ni kɔɔ Luka 21:4 lɛ he
nibii ni eyɔɔ ni ekɛlɛɔ ehe lɛ fɛɛ: Tamɔ bɔ ni atsɔɔ mli yɛ nwtsty lɛ mli sane ni kɔɔ Luk 21:2 lɛ he lɛ mli lɛ, kapɛji ni yoo okulafo lɛ kɛyawo onia adeka lɛ mli lɛ ji “leptoi enyɔ,” ni eji gbi kome nyɔmɔwoo mlijai 64 mli ekome. Lepto ji kapɛji ni akɛtsu nii yɛ Israel yɛ nakai beiaŋ lɛ ateŋ nɔ ni edaaa fe fɛɛ. Taakɛ Mat 10:29 lɛ tsɔɔ lɛ, kɛji mɔ ko hiɛ asarion kome (leptoi kpaanyɔ) lɛ, ebaanyɛ ehé afilimatai enyɔ, ni amɛji loofɔji ni aye yɛ nakai beiaŋ lɛ ateŋ nɔ ni jara waaa kwraa lɛ eko. No hewɔ lɛ, shika ni akɛhéɔ afilimata kome lɛ fã pɛ yoo okulafo lɛ hiɛ lɛ; eshɛŋ niyenii ni ebaaye shi kome po hemɔ.
NOVEMBER 16-22
NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | 3 MOSE 4-5
“Okɛ Onii Ni Hi Fe Fɛɛ Lɛ Ahã Yehowa”
it-2 527 kk. 9
Afɔlei
Sɔ̃ afɔlei. Ashã sɔ̃ afɔlei hu yɛ esha hewɔ, ejaakɛ kɛ́ mɔ ko ye sɔ̃ loo eye fɔ lɛ, belɛ, efee esha. Ashã yɛ eshai pɔtɛi komɛi ni hãa mɔ yeɔ sɔ̃ loo fɔ lɛ hewɔ, ni esoro no fioo yɛ esha afɔlei krokomɛi lɛ ahe, ejaakɛ etamɔ nɔ ni akɛ sɔ̃ afɔle kpãtãa mɔ loo akɛhãa mɔ ko nine shɛɔ hegbɛ ko nɔ ekoŋŋ. Kɛ́ mɔ ko fee nɔ ko ni teɔ shi woɔ hegbɛ ni Yehowa loo emaŋ krɔŋkrɔŋ lɛ yɔɔ lɛ, eye sɔ̃. Ashãa sɔ̃ afɔle lɛ koni akɛkpãtã Yehowa yɛ ehegbɛ lɛ ni ate shi awo lɛ hewɔ, loo koni eshafeelɔ ni etsake etsui lɛ nine ashɛ hegbɛi komɛi ni sa akɛ enine ashɛ nɔ yɛ kpaŋmɔ lɛ hewɔ lɛ nɔ ekoŋŋ, ni agbɛnɛ hu, eye ehe kɛje sɔ̃ ni eye lɛ he.—Okɛto Yes 53:10 lɛ he.
w09 6/1 26 kk. 3
Enaa Mli Ehãa Wɔ
Nɔ ko yɛ Mla lɛ mli ni hãa wɔnaa akɛ Yehowa naa mli ehãa mɔ. Mla lɛ kɛɛ: “Shi kɛ́ enyɛɛɛ too ehé lɛ, no lɛ, ekɛ ŋa mli okpoi enyɔ loo shĩa okpoi bibii enyɔ abahã Yehowa akɛ esɔ̃ afɔle yɛ esha lɛ hewɔ.” (3 Mose 5:7) Abaanyɛ atsɔɔ wiemɔ ni ji, “kɛ́ enyɛɛɛ . . . ehé lɛ” shishi hu akɛ, “kɛ́ enine nyɛŋ ashɛ . . . nɔ.” Kɛ́ Israelnyo ko miiye ohia aahu akɛ enyɛŋ too ehé lɛ, no lɛ, Nyɔŋmɔ baakpɛlɛ nɔ ko ni enine baanyɛ ashɛ nɔ lɛ nɔ—ŋa mli okpoi enyɔ loo shĩa okpoi bibii enyɔ.
w09 6/1 26 kk. 4
Enaa Mli Ehãa Wɔ
Ni kɛ́ mɔ lɛ nyɛŋ loofɔji enyɔ lɛ ehé hu? Mla lɛ kɛɛ: “No lɛ, ekɛ ashikishaŋ kpakpa efa mlijai nyɔŋma mli ekome [kɔɔpoi kpaanyɔ loo nɛɛhu] aba akɛ esha afɔle yɛ esha ni efee lɛ hewɔ.” (3 Mose 5:11) Yɛ mɛi ni yeɔ ohia futaa lɛ agbɛfaŋ lɛ, Yehowa kpɛ mli akɛ ebaana mli ehã amɛ, ní ehã amɛshã esha afɔle ni akɛ lá tsuuu nii. Yɛ blema Israel lɛ, ohia nyɛɛɛ atsĩ mɔ ko mɔ ko naa koni akakpãtã ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ, loo ni toiŋjɔlɛ akahi ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ.
Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ
it-1 1130 kk. 2
Krɔŋkrɔŋfeemɔ
Kooloi Kɛ Ŋmɔshi Nibii. Abu tsinai, gwantɛŋi, kɛ abotiai akromɔ bihii akɛ nii ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ kɛhã Yehowa, ni esaaa akɛ akpɔ̃ɔ amɛ. Agbeɔ amɛ akɛ afɔle, ni akɛ amɛloo lɛ fã ko hãa osɔfoi ni afee amɛ krɔŋkrɔŋ lɛ. (4Mo 18:17-19) Klɛŋklɛŋ yibii lɛ kɛ nibii amlijai nyɔŋma mli ekomekomei lɛ yɛ krɔŋkrɔŋ, tamɔ bɔ ni afɔlei fɛɛ kɛ nikeenii fɛɛ ni akɛhãa kɛhã jamɔhe lɛ sɔɔmɔ lɛ ji lɛ nɔŋŋ. (2Mo 28:38) Abu nɔ fɛɛ nɔ ni ajɔɔ nɔ ahã Yehowa lɛ akɛ nii ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ, ni esaaa akɛ abuɔ lɛ flɛflɛ loo akɛtsuɔ nɔ ko ni kɔɔɔ Yehowa jamɔ lɛ he lɛ he nii. Wɔbaanyɛ wɔkɛ mlijai nyɔŋma mli ekome he mla lɛ afee enɛ he nɔkwɛmɔnɔ. Kɛ́ nuu ko kpa wiiti ni eŋɔ eko eto afã akɛ mlijai nyɔŋma mli ekome, ni lɛ loo eshiabii lɛ ateŋ mɔ ko ejeee gbɛ ni eyaka eko, ni ekolɛ ehoo eye lɛ, etɔ̃ Nyɔŋmɔ mla ni kɔɔ nibii ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ he lɛ nɔ. Mla lɛ bi ni eto nii lɛ najiaŋ pɛpɛɛpɛ, ni ekɛ nii lɛ mlijai enumɔ mli ekome afata he, ni ekɛ gwantɛŋnuu ni kpa ko bɛ ehe hu ahã akɛ afɔle. Enɛ hã mɛi ná bulɛ ni mli kwɔ waa amɛhã Yehowa nibii ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ lɛ.—3Mo 5:14-16.
NOVEMBER 23-29
NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | 3 MOSE 6-7
Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ
it-1 833 kk. 1
La
Bɔ ni akɛtsu nii ahã yɛ sɔlemɔ buu lɛ kɛ sɔlemɔ shĩa lɛ mli. Akɛ la tsu nii waa yɛ Yehowa jamɔ mli yɛ sɔlemɔ buu lɛ mli, kɛ sɛɛ mli lɛ, yɛ sɔlemɔ shĩa lɛ mli. Afã osɔfonukpa lɛ ni eshã tsofa-kɛ-ŋma yɛ tsofa-kɛ-ŋma afɔleshaa latɛ lɛ nɔ daa leebi kɛ hulushinyɔɔ mli. (2Mo 30:7, 8) Nyɔŋmɔ mla lɛ bi ni ahã la ni yɔɔ shãa afɔle afɔleshaa latɛ lɛ nɔ lɛ aya nɔ atso daa, ni akahã egbo. (3Mo 6:12, 13) Yudafoi komɛi hiɛ susumɔ ko akɛ, Nyɔŋmɔ ji mɔ klɛŋklɛŋ ni tsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ etsɛ̃ la ni yɔɔ afɔleshaa latɛ lɛ nɔ lɛ, ni mɛi babaoo kpɛlɛɔ enɛ nɔ, shi nɔ ko nɔ ko bɛ Ŋmalɛ lɛ mli ni tsɔɔ nakai. Be ni Yehowa kɛ Mose wieɔ enɛ he klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, ekɛɛ lɛ akɛ, Aaron bihii lɛ “kɛ la ashwie afɔleshaa latɛ lɛ nɔ, ní amɛto lai amɛshwie la lɛ nɔ,” dani amɛkɛ afɔle lɛ afɔ̃ afɔleshaa latɛ lɛ nɔ. (3Mo 1:7, 8) Be ni akɛ afɔlei ni akɛto Aaron weku lɛ osɔfoyeli lɛ shishi lɛ shwie afɔleshaa latɛ lɛ nɔ lɛ sɛɛ dani la jɛ Yehowa ŋɔɔ ebashã afɔlei ni jwere afɔleshaa latɛ lɛ nɔ lɛ, ni eeenyɛ efee akɛ, la nɛɛ jɛ atatu ni yɔɔ sɔlemɔ buu lɛ nɔ lɛ mli. Enɛ hewɔ lɛ, jeee la ni ba yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ lɛ ji nɔ ni tsɛ̃ la ni yɔɔ afɔleshaa latɛ lɛ nɔ lɛ, moŋ lɛ, la ni jɛ Yehowa ŋɔɔ nɛɛ shã “shãa afɔle lɛ kɛ fɔi lɛ ni yɔɔ afɔleshaa latɛ lɛ nɔ lɛ wɛlɛŋŋ.” No hewɔ lɛ, ekã shi faŋŋ akɛ, la ni tee nɔ etso yɛ afɔleshaa latɛ lɛ nɔ lɛ ji, la ni jɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ lɛ kɛ la ni miitso yɛ nɔ momo lɛ ni efutu. (3Mo 8:14–9:24) Nakai nɔŋŋ be ni ajɔɔ sɔlemɔ shĩa lɛ nɔ lɛ, be ni Solomon sɔle etã lɛ, la jɛ Yehowa ŋɔɔ ni ebashã afɔlei lɛ yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ.—2Kr 7:1; kwɛmɔ Koj 6:21; 1Ma 18:21-39; 1Kr 21:26 lɛ hu kɛhã bei krokomɛi ni Yehowa tsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ ehã la bashã afɔlei ni etsuji shã ni ená he miishɛɛ lɛ.
si 27 kk. 15
Biblia Mli Wolo Ni Ji 3—3 Mose
(3) Kɛ́ mɔ ko tɔ̃ loo ejeee gbɛ efee esha ko lɛ, abiɔ ni eshã esha afɔle. Mɔ ni akpatãa ahãa lɛ lɛ—osɔfo lɛ jio, maŋ muu lɛ fɛɛ jio, wekunukpa ko jio, maŋbii lɛ ateŋ mɔ ko jio—nɔ adamɔɔ anaa kooloo ni akɛbaashã afɔle lɛ. Kɛ́ mɔ ko tɔ̃ loo ejeee gbɛ efee esha ko lɛ, bɔ fɛɛ bɔ ni fee lɛ, esa akɛ eshã esha afɔle, shi shãa afɔle kɛ naanyobɔɔ afɔle lɛ, mɔ diɛŋtsɛ ni baakpɛ eyiŋ kɛji ebaashã loo eshãaa.—4:1-35; 6:24-30.
NOVEMBER 30–DECEMBER 6
NYƆŊMƆ WIEMƆ LƐ MLI JWETRII | 3 MOSE 8-9
“Nɔ Ni Tsɔɔ Akɛ Yehowa Miijɔɔ Wɔ”
it-1 1207
Osɔfoyeli Lɛ Shishitoo
Mose fɔflɔ Aaron kɛ Aaron bihii Nadab, Abihu, Eleazar, kɛ Itamar he (loo efã amɛ ni amɛfɔflɔ amɛhe) yɛ akɔɔble okpolu ni yɔɔ sɔlemɔ buu lɛ kpo lɛ nɔ lɛ he, ni ekɛ osɔfonukpa atade fɛfɛo lɛ wo Aaron. (4Mo 3:2, 3) Atade fɛfɛo ni akɛwo Aaron lɛ feɔ sui ni esa akɛ osɔfonukpa lɛ ajie lɛ kpo kɛ sɔ̃i ni tere lɛ lɛ ahe mfoniri. No sɛɛ lɛ, Mose fɔ sɔlemɔ buu lɛ mu, ni nakai nɔŋŋ efee nibii fɛɛ ni yɔɔ mli kɛ nibii ni akɛbaatsu nii yɛ mli lɛ, shãa afɔle afɔleshaa latɛ lɛ, kɛ okpolu lɛ kɛ nibii ni akɛbaatsu amɛhe nii lɛ. Ekɛ no fee nibii nɛɛ krɔŋkrɔŋ, ni tsɔɔ akɛ, akɛ amɛ eto afã kɛhã nitsumɔ yɛ Nyɔŋmɔ sɔɔmɔ mli pɛ kɛjɛ nakai beiaŋ kɛyaa. Naagbee kwraa lɛ, Mose fɔse mu eshwie Aaron yiteŋ ni ekɛfɔ lɛ mu.—3Mo 8:6-12; 2Mo 30:22-33; kɛ La 133:2.
it-1 1208 kk. 8
Osɔfoyeli Lɛ Shishitoo
Yɛ gbi ni ji kpaanyɔ lɛ nɔ lɛ, Aaron kɛ ebihii ni ahole amɛ osɔfoi etsɛko, ní asaa amɛ jogbaŋŋ kɛhã amɛnitsumɔ lɛ, sɔmɔ klɛŋklɛŋ kwraa akɛ osɔfoi (ni Mose fataaa he); amɛshã kpatamɔ afɔle amɛhã Israel maŋ lɛ, ejaakɛ maŋbii lɛ yeee emuu, ni kɛfata he lɛ, etsɛko tsɔ nɛ ni amɛgbo toi ni amɛyajá shika tsuru tsinabi lɛ, ni no hewɔ lɛ, Yehowa bɛ amɛhe miishɛɛ. (3Mo 9:1-7; 2Mo 32:1-10) Be ni amɛgbe sɔɔmɔ ni amɛsɔmɔ klɛŋklɛŋ kwraa akɛ osɔfoi lɛ naa lɛ, Yehowa tsɔ naakpɛɛ gbɛ nɔ ehã la bashã afɔlei lɛ fã ni eshwɛ yɛ afɔleshaa latɛ lɛ nɔ lɛ wɛlɛŋŋ kɛtsɔɔ akɛ, eyɛ amɛhe miishɛɛ, ni ekpɛlɛ amɛnɔ akɛ osɔfoi, ni ekã shi faŋŋ akɛ, la nɛɛ jɛ atatu ni damɔ shi jaŋŋ ni yɔɔ sɔlemɔ buu lɛ nɔ lɛ mli.—3Mo 9:23, 24.
Pɛimɔ Ŋmalɛi Lɛ Amli Jogbaŋŋ
it-2 437 kk. 3
Mose
Nyɔŋmɔ wó Mose kpaŋmɔ ni ekɛ Israelbii lɛ kpaŋ lɛ teŋdamɔlɔ, ni hegbɛ nɛɛ hã wekukpaa ni mli wa waa hi ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ. Gbɔmɔ adesa ko nako hegbɛ ni tamɔ nakai dã, ja Yesu Kristo, kpaŋmɔ hee lɛ Teŋdamɔlɔ lɛ. Mose kɛ kooloi ni akɛshã afɔle lɛ alá shwã kpaŋmɔ lɛ wolo lɛ ni damɔ shi kɛhã Yehowa yɛ kpaŋmɔ lɛ mli lɛ nɔ, ni ekɛshwã maŋ lɛ ni Yehowa kɛ amɛ fee kpaŋmɔ lɛ (ni ŋwanejee ko bɛ he akɛ, onukpai lɛ damɔ maŋ lɛ najiaŋ) hu nɔ. Ekane kpaŋmɔ lɛ wolo lɛ etsɔɔ maŋ, ni amɛhere nɔ akɛ, “Nibii fɛɛ ni Yehowa ekɛɛ lɛ wɔbaafee, ni wɔbaabo toi.” (2Mo 24:3-8; Heb 9:19) Akɛ kpaŋmɔ lɛ teŋdamɔlɔ lɛ, Mose kwɛ ni afee sɔlemɔ buu lɛ kɛ nibii ni akɛtsu nii yɛ mli lɛ yɛ bɔ ni Nyɔŋmɔ etsɔɔ lɛ ni afee lɛ lɛ naa, eto osɔfoyeli lɛ shishi, ni ekɛ mu ni afutu lɛ yɛ gbɛ krɛdɛɛ nɔ fɔ sɔlemɔ buu lɛ kɛ osɔfonukpa Aaron mu. No sɛɛ lɛ, ekwɛ sɔɔmɔ ni osɔfoi ni afee amɛ krɔŋkrɔŋ lɛ sɔmɔ klɛŋklɛŋ kwraa lɛ nɔ.—2Mo yitso 25-29 kɛ 3Mo yitso 8, 9.