Shwiemɔ—Bɔ Ni Esa Akɛ Abu Lɛ Aha
“Yehowa, . . . namɔ aaahi ogɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ? Mɔ ni nyiɛɔ pɛpɛɛpɛ ni etsuɔ jalɛnii.”—Lala 15:1, 2.
1, 2. Te wɔfeɔ tɛɛŋ wɔleɔ akɛ Nyɔŋmɔ miikpa ejalɔi lɛ agbɛ ni amɛfi etɛi ni afolɔ eshwie shi lɛ asɛɛ?
1 YEHOWA ja ni eji mɔ krɔŋkrɔŋ. Eyɛ mli akɛ eji mɔbɔnalɔ ni enuɔ adesai ni yeee emuu lɛ shishi moŋ, shi kɛlɛ ekpaa gbɛ akɛ mɛi ni jaa lɛ lɛ baajie ekrɔŋkrɔŋfeemɔ lɛ kpo kɛtsɔ mɔdɛŋ ni amɛaabɔ ni amɛfi ejalɛ tɛi ni efolɔ eshwie shi lɛ asɛɛ lɛ nɔ.—Lala 103:8-14; 4 Mose 15:40.
2 Israelnyo ni jeɔ gbɛ ekuɔ Nyɔŋmɔ kitai lɛ amli, tamɔ nɔ ni teɔ shi woɔ hemɔkɛyeli-kwamɔ, gbalafitemɔ loo gbɔmɔgbee lɛ, abaafo lɛ ashɛ afɔ, abaagbe lɛ. (4 Mose 15:30, 31; 35:31; 5 Mose 13:1-5; 3 Mose 20:10) Nɛkɛ shiŋŋfeemɔ yɛ tɛi ni Nyɔŋmɔ efolɔ eshwie shi ni ja ni shishinumɔ yɔɔ mli lɛ asɛɛfimɔ ji nɔ ko ni hi kɛha Israelbii lɛ fɛɛ, ejaakɛ eye ebua asafo lɛ krɔŋŋfeemɔ. Ni etsi mɔ ni baasumɔ ni eha fitemɔ agbɛ ashwa gbɔmɛi ni Nyɔŋmɔ gbɛi ka amɛnɔ lɛ ateŋ lɛ naa.
3. Mɛɛ shihilɛ Yudanyo ni ashwie lɛ kɛjɛ kpeehe lɛ baa mli?
3 Yudafoi ni yɔɔ Roma nɔyeli lɛ shishi yɛ Ŋ.B. klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ bɛ hegbɛ akɛ amɛgbeɔ mɔ. (Yoh. 18:28-31) Shi abaanyɛ ashwie Yudanyo ni kuɔ Mla lɛ mli lɛ kɛjɛ kpeehe lɛ. Nɔ ni baajɛ nɛkɛ toigbalamɔ ni mliwa nɛɛ mli aba ji akɛ Yudafoi krokomɛi baakwa loo amɛbaakpoo mɔ ni ashwie lɛ lɛ. Akɛɔ po akɛ mɛi krokomɛi kɛ lɛ yeŋ jara ja niyenii kɛkɛ ni haa wala ni aaahɔ̃ɔ aha lɛ ni eye.a—Yoh. 9:22; 12:42; 16:2.
4, 5. Te esa akɛ Kristofoi asafo lɛ kɛ eshafeelɔ ni tsakeee etsui lɛ aye aha tɛɛŋ?
4 Beni ato Kristofoi asafo lɛ ama shi lɛ sɛɛ lɛ, ebaye Yuda maŋ lɛ najiaŋ ejaakɛ akɛ Nyɔŋmɔ gbɛi batsɛ lɛ. (Mat. 21:43; Bɔf.15:14) No hewɔ lɛ abaakpa Kristofoi agbɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ akɛ amɛaafi Nyɔŋmɔ jalɛ lɛ sɛɛ. Bɔfo Petro ŋma akɛ: “Bɔ ni mɔ ni tsɛnyɛ lɛ yɔɔ krɔŋkrɔŋ lɛ, nyɛ hu nyɛfea krɔŋkrɔŋ yɛ nyɛ jeŋba fɛɛ mli; ejaakɛ aŋma akɛ: Nyɛfea krɔŋkrɔŋ, ejaakɛ krɔŋkrɔŋ ji mi.” (1 Pet. 1:14-16) Yehowa sumɔɔ ewebii lɛ ni eesumɔ ni ebaa Kristofoi asafo lɛ krɔŋŋfeemɔ lɛ yi. No hewɔ lɛ eto gbɛjianɔ koni akpoo loo ashwie mɔ ni yaa nɔ yɛ gbɛ ni gbeɔ Nyɔŋmɔ gbɛi lɛ he guɔ lɛ nɔ ni ekɛ oshara baa asafo lɛ nɔ lɛ kɛjɛ asafo lɛ mli.
5 Bɔfo Petro wo ŋaa akɛ: “Gbɔmɔ ko ni kɛ mligbalamɔ baa lɛ, kɛ obɔ lɛ kɔkɔ shikome kɛ shii enyɔ lɛ, kwa lɛ; ejaakɛ ole akɛ mɔ ko ni yɔɔ nakai lɛ, eje eŋɛlɛnɔ ni efeɔ esha, ni ekɛaaabu lɛ diɛŋtsɛ ehe fɔ.” (Tito 3:10, 11) Hɛɛ, mumɔŋ onukpai, tamɔ bɔ ni Tito ji lɛ bɔ mɔdɛŋ koni amɛkɛ suɔmɔ aye abua efɔŋfeelɔ lɛ klɛŋklɛŋ. Kɛji akɛ ekpɛlɛɛɛ amɛ yelikɛbuamɔ lɛ nɔ ni “eyaa nɔ efeɔ esha lɛ” amɛyɛ hegbɛ akɛ amɛtsɛɔ ajinafoi ni ji onukpai koni “amɛkojo naanyobɔɔ lɛ mlinyo lɛ.” (1 Kor. 5:12, Today’s English Version) Suɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ kɛ ewebii lɛ akrɔŋŋfeemɔ biɔ ni mɛi ni yɔɔ “naanyobɔɔ,” asafo lɛ mli lɛ akpoo nakai mɔ lɛ.
6. Mɛni hewɔ ni ehi ni eja gbɛ akɛ aaashwie eshafeelɔi ni tsakeee amɛtsui lɛ?
6 Efɔŋfeelɔi ni tamɔ nɛkɛ te shi yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli. Himeneo kɛ Aleksandro ji amɛteŋ mɛi komɛi, hii ni “amɛkɛ hemɔkɛyeli lɛ yasha shi lɛ.” Paulo kɛɛ akɛ: “Mɛi ni mitu miwo Satan dɛŋ, koni agbala amɛtoi, ni amɛkawie musubɔɔ wiemɔi dɔŋŋ lɛ.” (1 Tim. 1:19, 20) Nakai hii enyɔ lɛ ashwiemɔ ji hiɛkamɔ, aloo tsɔsemɔ, toigbalamɔ ni mliwa ni baatsɔɔ amɛ akɛ amɛkabɔ mɔ krɔŋkrɔŋ ni ji Nyɔŋmɔ hiɛkalɔ lɛ musu dɔŋŋ. (Okɛto Luka 23:16, heni akɛ Hela wiemɔ ni afɔɔ kɛ nitsumɔ ni ji “yii” tsu nii yɛ lɛ he.) Eja gbɛ ákɛ akɛ nɛkɛ musubɔlɔi nɛɛ aaawo Satan hewalɛ dɛŋ, ashɛrɛ amɛ ashwie je lɛŋ duŋ lɛ mli yɛ Satan hewalɛ shishi.—2 Kor. 4:4; Efe. 4:17-19; 1 Yoh. 5:19; Okɛto Bɔfoi lɛ Asaji 26:18 he.
BƆ NI ESA AKƐ AKƐ MƐI NI ASHWIE AMƐ LƐ AYE AHA
7, 8. Te wɔɔfee tɛɛŋ wɔle su ni esa akɛ wɔjie lɛ kpo yɛ mɔ ni ashwie lɛ Iɛ he?
7 Shi kɛlɛ, sanebimɔi komɛi baate shi yɛ bɔ ni esa akɛ wɔkɛ mɔ ni tsutsu lɛ eyɔɔ asafo lɛ mli ni ashwie lɛ lɛ aaaye aha he. Wɔmiida shi akɛ Nyɔŋmɔ kɛ hetoo kɛ gbɛtsɔɔmɔ ni wɔheɔ wɔyeɔ akɛ amɛyeɔ emuu, amɛja ni amɛyɛ pɛpɛɛpɛ eha yɛ e-Wiemɔ lɛ mli.—Yer. 17:10; 5 Mose 32:4.
8 Be ko shɛ ni nuu ko ni yɔɔ Korinto asafo lɛ mli lɛ bɔi ahoshwibɔɔ ni eka shi faŋŋ akɛ etsakeee etsui. Paulo ŋma akɛ ‘esa akɛ amɛjie nɛkɛ gbɔmɔ nɛɛ kɛjɛ amɛteŋ,’ ejaakɛ etamɔ masha bibioo ni baanyɛ asha ma sui lɛ fɛɛ, aloo efite asafo muu lɛ fɛɛ. (1 Kor. 5:1, 2, 6) Shi kɛji akɛ ana ashwie lɛ lɛ, ani esa akɛ akɛ lɛ aye tamɔ mɔ ko kɛkɛ ni yɔɔ je lɛ mli ni Kristofoi lɛ baanyɛ amɛkɛ lɛ akpe yɛ akutsoŋ ni amɛyɔɔ lɛ aloo yɛ amɛdaa gbi shihilɛ mli? Kadimɔ nɔ ni Paulo kɛɛ nɛɛ.
9. Mɛɛ ŋaawoo Paulo kɛha yɛ bɔ ni esa ákɛ akɛ mɛi fɛɛ ni ejaaa lɛ aye aha lɛ he?
9 “Miŋma nyɛ yɛ wolo lɛ mli akɛ nyɛkɛ ajwamaŋbɔlɔi akabɔ; jeee je nɛŋ ajwamaŋbɔlɔi loo hiɛjoolɔi loo amimyelɔi loo wɔŋjalɔi ahe kwraa miwieɔ nɛɛ, ejaakɛ amɛ ni kulɛ ja nyɛje je lɛŋ.” (1 Kor. 5:9, 10) Paulo tsɔɔ faŋŋ yɛ nɛkɛ wiemɔ nɛɛ mli akɛ ele akɛ mɛi pii yɛ ni wɔkɛ amɛ kpeɔ yɛ wɔ daa gbi shihilɛ mli ni amɛleee ni amɛnyiɛko Nyɔŋmɔ gbɛ lɛ sɛɛ hu da. Amɛbaanyɛ amɛfee ajwamaŋbɔlɔi, shishiulɔi aloo wɔjalɔi, no hewɔ lɛ amɛjeee gbɔmɛi ni Kristofoi halaa akɛ amɛkɛ amɛaaabɔ, amɛnanemɛi ni bɛŋkɛ amɛ daa. Shi kɛlɛ shibɔlemɔ ŋulami nɛɛ nɔ wɔyɔɔ yɛ adesai ateŋ, ni wɔbaahi nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ ateŋ ni wɔkɛ amɛ awie ni wɔkɛ amɛ atsu nii, yɛ skul, kɛ agbɛnɛ yɛ akutso lɛ mli.
10, 11. Mɛni hewɔ ni esa akɛ Kristofoi afee amɛnii yɛ gbɛ ni yɔɔ sɔrɔto nɔ yɛ eshafeelɔ ni ashwie lɛ lɛ he lɛ?
10 Paulo kɛ sɔrɔtofeemɔ ba shihilɛ nɛɛ mli yɛ kuku ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli yɛ bɔ ni esa akɛ Kristofoi akwɛ amɛhe nɔ jogbaŋŋ yɛ mɔ ni kulɛ tsutsu lɛ eji Kristofonyo “nyɛmi” shi ashwie lɛ kɛjɛ asafo lɛ mli yɛ efɔŋfeemɔ hewɔ lɛ he: “Shi agbɛnɛ miiŋma nyɛ akɛ nyɛkɛ amɛ akabɔ: Kɛji mɔ ko ni atsɛɔ lɛ nyɛmi lɛ ji ajwamaŋbɔlɔ loo hiɛjoolɔ loo wɔŋjalɔ loo mɔ jɛlɔ loo daatɔlɔ loo amimyelɔ lɛ, lɛ lɛ nyɛkɛ lɛ akayea nii tete.”—1 Kor. 5:11.
11 Mɔ ni ashwie lɛ lɛ jeee je lɛŋ nyo kɛkɛ ni leee Nyɔŋmɔ aloo enyiɛko shihilɛ gbɛ ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli lɛ nɔ da. Shi moŋ, eba le anɔkwale lɛ kɛ jalɛsaneyeli, ni agbɛnɛ eshĩ nakai gbɛ lɛ ni etsakeee etsui shi moŋ etiu ni edi esha sɛɛ kɛyashɛ heni ehe ebahia akɛ ashwie lɛ kɛjɛ asafo lɛ mli. No hewɔ lɛ esa akɛ akɛ lɛ aye yɛ gbɛ ni yɔɔ sɔrɔto nɔ.b Petro wie bɔ ni esoro nɛkɛ tsutsu Kristofoi nɛɛ yɛ ‘gbɔmɛi ni wɔkɛ amɛ kpeɔ yɛ gbɛjegbɛi anɔ’ lɛ he lɛ he. Bɔfo lɛ kɛɛ: “Ejaakɛ kɛ amɛtsɔ Nuŋtsɔ kɛ yiwalaherelɔ Yesu Kristo he nilee lɛ nɔ amɛjo je nɛŋ mujinii lɛ anaa foi ni nomɛi amli nɔŋŋ asaa adu amɛ yɛ ni aye amɛnɔ ekoŋŋ lɛ, amɛnaagbee shihilɛ etsɔ efɔŋ fe tsutsu nii lɛ. . . . Shi anɔkwa abɛ lɛ eba mli yɛ amɛhe akɛ: ‘Gbee kuɔ esɛɛ kɛyaa lɛ diɛŋtsɛ eshwee he, ni kpolokoo ni aju ehe lɛ yakokoloɔ ŋmɔtɔ mli.’”—2 Pet. 2:20-22; 1 Kor. 6:11.
12. (a) Mɛni hewɔ wiemɔ “mɔ shwiemɔ” lɛ sa lɛ? (b) Mɛni ji nɔ ni yinɔsane tsɔɔ yɛ bɔ ni mɛi ni kɛɔ akɛ amɛnyiɛ Kristojamɔ sɛɛ lɛ kɛ eshafeelɔi yeɔ haa yɛ mra bei lɛ amli?
12 Hɛɛ, Biblia lɛ faa Kristofoi akɛ amɛkɛ mɛi ni ashwie amɛ kɛjɛ asafo lɛ mli lɛ akabɔ naanyo. No hewɔ lɛ, “shwiemɔ” ji wiemɔ ni Yehowa Odasefoi kɛtsɛɔ mɛi ni ajie amɛ kɛjɛ asafo lɛ mli lɛ yɛ gbɛ ni ja nɔ, ni amɛkwaa nɛkɛ efɔŋfeelɔ ni tsakeee etsui nɛɛ. Kpoomɔ ni amɛkpooɔ akɛ amɛkɛ nɛkɛ mɔ ni ashwie lɛ nɛɛ aaabɔ yɛ mumɔŋ aloo amɛkɛ lɛ aaakpe yɛ naanyobɔɔ gbɛ nɔ lɛ tsɔɔ anɔkwa ni amɛ yeɔ tɛi ni Nyɔŋmɔ efolɔ eshwie shi Iɛ, kɛ toiboo ni amɛfeɔ amɛhaa efamɔ ni yɔɔ 1 Korintobii 5:11, 13 lɛ. Enɛ kɛ Yesu ŋaawoo akɛ abu nɛkɛ gbɔmɔ nɛɛ tamɔ bɔ ni Yudafoi ni yɔɔ ebe lɛ mli lɛ buɔ “jeŋmajiaŋbii” lɛ kpaa gbee. Yɛ sɛɛ mli beni bɔfoi lɛ gboi lɛ, eka shi faŋŋ akɛ mɛi ni kɛɔ akɛ amɛnyiɛɔ Kristojamɔ sɛɛ lɛ di nɛkɛ Biblia mli gbɛtsɔɔmɔ nɛɛ sɛɛ kɛyashi be ko.c Shi sɔlemɔi enyiɛ yɔɔ ŋmɛnɛ ni diɔ Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔi ni kɔɔ enɛ he lɛ sɛɛ yɛ faŋŋ mli?
MƐI NI KPAA ASAFO LƐ KƐ BƆƆ
13. Mɛni esa akɛ afee yɛ mɔ ni he jɔɔ yɛ mumɔŋ aloo ekpaa shiɛmɔ lɛ he?
13 Kristofonyo baanyɛ agbɔjɔ yɛ mumɔŋ, ekolɛ akɛni ekaseee Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ daa, ekolɛ yɛ naagbai komɛi aloo yiwaa ni ekɛkpeɔ lɛ hewɔ. (1 Kor. 11:30; Rom.14:1) Mɔ ni tamɔ nɛkɛ Iɛ baakpa Kristofoi akpeei yaa. Mɛni esa akɛ afee? Kaimɔ akɛ bɔfoi lɛ jo foi amɛshi Yesu yɛ gbɛkɛ ni amɔ lɛ lɛ. Shi kɛlɛ Kristo wo Petro hewalɛ akɛ, “Ni bo, beni oookpale Iɛ, wo onyɛmimɛi lɛ [ni jo foi amɛshi Yesu] lɛ hewalɛ.” (Luka 22:32) No hewɔ lɛ yɛ suɔmɔ hewɔ lɛ onukpai ni ji Kristofoi kɛ mɛi krokomɛi baaya ni amɛyasra ni amɛye amɛbua mɔ ni egbɔjɔ ni ekɛ ehe wooo sɔɔmɔ lɛ mli Iɛ. (1 Tes. 5:14; Rom. 15:1, Heb. 12:12, 13) Shi eji sane kroko hu kɛji akɛ mɔ lɛ kwa yɛ enɔ akɛ ejeee Kristofonyo dɔŋŋ ni ekpa asafo lɛ kɛ bɔɔ.
14. Mɛɛ gbɛ mɔ ko baanyɛ atsɔ nɔ ni lɛ diɛŋtsɛ ekpa asafo lɛ kɛ bɔɔ?
14 Mɔ ni be ko lɛ eji anɔkwa Kristofonyo lɛ baanyɛ akwa anɔkwale lɛ gbɛ lɛ, ebaanyɛ ekɛɛ akɛ ebuuu ehe akɛ Yehowa Odasefonyo loo amɛteŋ mɔ kome dɔŋŋ aloo esumɔɔɔ ni efeɔ amɛteŋ mɔ ko. Kɛji akɛ nii ni efɔɔɔ kaa nɛɛ eko ba lɛ, belɛ gbɔmɔ lɛ miikwa eshidaamɔ akɛ Kristofonyo, eje gbɛ eegbala ehe shi kɛmiijɛ asafo Iɛ he. Bɔfo Yohane ŋma akɛ: “Wɔteŋ amɛjɛ amɛtee, shi kɛlɛ amɛjeee wɔteŋ mɛi komɛi, ejaakɛ wɔteŋ mɛi komɛi ji amɛ kulɛ, amɛkɛwɔ hi shi.”—1 Yoh. 2:19.
15, 16. (a) Mɛɛ gbɛ kroko mɔ ko baanyɛ atsɔ nɔ afee ehe mɔ ni kɛ asafo lɛ ebɔɔɔ dɔŋŋ? (b) Te esa akɛ Kristofoi abu mɛi ni kɛ asafo lɛ ebɔɔɔ dɔŋŋ lɛ ni amɛkɛ amɛ aye aha tɛɛŋ?
15 Aloo, mɔ ko baanyɛ akwa egbɛhe yɛ Kristofoi asafo lɛ mli kɛtsɔ enifeemɔi anɔ, tamɔ gbɛjianɔtoo ko ni yiŋtoo teɔ shi woɔ Biblia lɛ mlinyo ni eeetsɔ, ni haa ebaa Yehowa Nyɔŋmɔ kojomɔ shishi lɛ nɔ lɛ. (Okɛto Kpojiemɔ 19:17-21; Yesaia 2:4 he.) No hewɔ lɛ kɛji akɛ mɔ ni ji Kristofonyo lɛ hala akɛ ekɛ ehe aaabɔ mɛi ni Nyɔŋmɔ ekpɛlɛɛɛ amɛnɔ lɛ ahe lɛ, ebaahi akɛ asafo lɛ aaatsu enɛ he nii kɛtsɔ adafitswaa kuku nɔ, akɛ, ekpa asafo lɛ kɛ bɔɔ ni ejeee Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ ko dɔŋŋ.
16 Mɛi ni feɔ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe mɛi ni “jeee wɔteŋ mɛi komɛi” kɛtsɔ gbɛ ni amɛjeɔ amɛkpooɔ Yehowa Odasefoi ahemɔkɛyeli kɛ tsɔɔmɔi lɛ hewɔ lɛ, esa akɛ abu amɛ ni akɛ amɛ aye akɛ mɛi ni ashwie amɛ yɛ eshafeemɔ hewɔ yɛ gbɛ ni sa nɔ.
EKOME NI WƆKƐ ASAFO LƐ AAAFEE
17, 18. Mɛni yɔɔ asafo lɛ ni wɔkɛ lɛ aaafee ekome yɛ mɔ shwiemɔ he lɛ mli?
17 Eyɛ mli akɛ Kristofoi naa mumɔŋ naanyobɔɔ mIi ŋɔɔmɔ beni amɛkɛ amɛnyɛmimɛi loo mɛi ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ susuɔ loo amɛkaseɔ Biblia lɛ moŋ, shi amɛbasumɔŋ akɛ amɛkɛ eshafeelɔi ni ashwie amɛ (aloo mɔ ni ekwa Yehowa Odasefoi ahemɔkɛyeli lɛ kɛ tsɔɔmɔi ni egbala ehe shi kɛjɛ asafo lɛ he) lɛ aaabɔ naanyo. ‘Akpoo’ mɔ ni ashwie Iɛ lɛ, akɛni ‘ebu lɛ diɛŋtsɛ ehe fɔ’ yɛ “esha ni efeɔ” lɛ hewɔ, ni mɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ kpɛlɛɔ Nyɔŋmɔ kojomɔ lɛ nɔ ni amɛfiɔ sɛɛ. Shi mɔ shwiemɔ tsɔɔ babaoo fe kpa ni aaakpa lɛ kɛ bɔɔ yɛ mumɔŋ pɛ kɛkɛ.—Tito 3:10, 11.
18 Paulo ŋma akɛ: “Nyɛkɛ amɛ akabɔ . . . nyɛkɛ lɛ akayea nii tete.” (1 Kor. 5:11) Niyeli be ji hiɛtserɛjiemɔ kɛ naanyobɔɔ be. No hewɔ lɛ, Biblia lɛ tsɔɔ ákɛ akɛ lɛ akabɔ naanyo hu, tamɔ mɔ ni ashwie lɛ lɛ ni akɛ Iɛ aaafa gbɛ kɛha hiɛtserɛjiemɔ aloo okpɔlɔŋmɛɛ aloo kɛya shwɛmɔ ko shishi, aloo ni akɛ lɛ aaafa gbɛ kɛya ŋshɔnaa aloo nikwɛmɔhe aloo akɛ lɛ aaata shi kɛha niyeIi.d (Átsɔɔ naagbai krɛdɛɛi komɛi ni baaba ni kɔɔ wekunyo ko ni ashwie lɛ lɛ he Iɛ mli yɛ nikasemɔ ni nyiɛ enɛ sɛɛ lɛ mli.)
19. Mɛni hewɔ ekolɛ eeefee tamɔ sane ni wa akɛ wɔɔfĩ shwiemɔ ni ashwie mɔ ko lɛ sɛɛ Iɛ, shi mɛni hewɔ ni ehe hiaa akɛ wɔfee nakai lɛ?
19 Yɛ bei komɛi amli lɛ Kristofonyo ko baanu he akɛ aanyɛ enɔ waa ni eku ehiɛ eshwie Biblia mli ŋaawoo nɛɛ nɔ. Lɛ diɛŋtsɛ ehenumɔi baatee nɔnyɛɛ nɛɛ shi, aloo ekolɛ enanemɛi kɛ nɔnyɛɛ nɛɛ baaba enɔ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, anyɛ nyɛminuu ko nɔ ni ekpee mɛi enyɔ ko ni ashwie amɛ kɛjɛ asafo lɛ mli lɛ yɛ gbalashihilɛ mli. Ani aaanyɛ abu nɛkɛ sɔɔmɔ nɛɛ akɛ mIihilɛ kpojiemɔ kɛkɛ? Eko lɛ mɔ ko baanyɛ anu he nakai. Shi mɛni hewɔ ni amɛtaoɔ esɔɔmɔi moŋ fe ni amɛaaya maŋ lɛ mli onukpa lɛ ŋɔɔ aloo mɔ ni tsuɔ nɔyeli lɛ gbɛjianɔtoo kɛha gbalashihilɛ mlibotemɔ he nii lɛ ŋɔɔ lɛ? Ani jeee shidaamɔ ni eyɔɔ akɛ sɔɔlɔ kɛ gbalashihilɛ he ŋaawoo ni ebaanyɛ ejɛ Nyɔŋmɔ Wiemɔ lɛ mli ekɛha amɛ lɛ hewɔ? Ehe ni eeeŋmɛɛ yɛ nɔnyɛɛ ni tamɔ nɛkɛ shishi lɛ baaha ashwie lɛ kɛ mɛi ni boteɔ gbalashihilɛ mli lɛ, mɛi ni ashwie amɛ kɛjɛ asafo lɛ mli yɛ amɛgbɛ ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ bɛ mli lɛ hewɔ lɛ.—1 Kor. 5:13.
20. Mɛni esa akɛ afee wɔ subaŋ yɛ be mli ni ashwie wɔ hefatalɔ ko yɛ nitsumɔ mli Iɛ?
20 Naagbai krokomɛi teɔ shi ni kɔɔ nitsumɔ loo nitsumɔ taomɔ he. Mɛni, kɛji akɛ otsuɔ nii ohaa nuu ni agbɛnɛ ashwie lɛ kɛjɛ asafo lɛ mli, aloo mɔ ko ni ashwie lɛ lɛ tsuɔ nii ehaa bo? Agbɛnɛ mɛni? Kɛji akɛ yɛ kpaŋmɔ loo shika he gbɛjianɔtoo komɛi ahewɔ lɛ ebi ni okɛ lɛ aya nɔ yɛ nitsumɔ ni nyɛfee ekome nyɛtsuɔ bianɛ lɛ mli lɛ, belɛ eka shi faŋŋ akɛ obaatsake osubaŋ yɛ nɛkɛ mɔ ni ashwie lɛ nɛɛ he. Ehe baahia ni okɛ lɛ asusu nitsumɔ lɛ mli saji aloo kpe ni nyɛaakpe yɛ nitsumɔ lɛ hewɔ lɛ he moŋ, shi mumɔŋ nibii ahe susumɔ kɛ naanyobɔɔ baafee nibii ni eho etee. Nɛkɛ gbɛ nɔ obaatsɔ ni ojie toiboo ni ofeɔ ohaa Nyɔŋmɔ lɛ kpo koni oná husu ko ni baabaa oyi. Agbɛnɛ enɛ hu baaha eyoo bɔ ni esha ni efee lɛ eye lɛ awui yɛ gbɛi sɔrɔtoi babaoo nɔ lɛ yɛ gbɛ ni mliwa nɔ.—2 Kor. 6:14, 17.
ANI ESA AKƐ OKƐ MƆ NI ASHWIE LƐ LƐ LOO MƆ NI EKPA ASAFO LƐ KƐ BƆƆ LƐ AWIE?
21, 22. Mɛɛ ŋaawoo Ŋmalɛi lɛ kɛhaa yɛ wiemɔ ni wɔkɛ mɔ ni ashwie Iɛ Iɛ aaawie he?
21 Ani Nyɔŋmɔ jalɛnifeemɔ kɛ mɔ shwiemɔ he gbɛjianɔ ni eto lɛ sɛɛfimɔ tsɔɔ akɛ esaaa akɛ Kristofonyo Iɛ kɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ wieɔ kwraa, ni “ŋamɔ” po bɛ mli? Mɛi komɛi esusu enɛ he, yɛ ŋaa ni Yesu wo akɛ asumɔ henyɛlɔi ni ‘akaŋa nyɛmimɛi pɛ’ lɛ hewɔ.—Mat. 5:43-47.
22 Yɛ anɔkwale mli lɛ, yɛ Nyɔŋmɔ nilee mli lɛ, ebɔɔɔ mɔdɛŋ akɛ eeewie shihilɛ fɛɛ shihilɛ he sane. Nɔ ni he hiaa wɔ ji ni wɔnu nɔ ni Yehowa kɛɔ yɛ bɔ ni akɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ yeɔ haa lɛ shishi, ejaakɛ nɛkɛ gbɛ nɔ wɔɔnyɛ wɔfi bɔ ni E-susuɔ enɛ he ehaa lɛ sɛɛ. Nyɔŋmɔ tsɔ bɔfo Yohane nɔ etsɔɔ mli akɛ:
“Mɔ fɛɛ mɔ ni tɔɔ ni ehiii Kristo tsɔɔmɔ lɛ mli lɛ, ebɛ Nyɔŋmɔ; . . . Kɛ mɔ ko ba nyɛŋɔɔ ni ehiɛɛɛ nɛkɛ tsɔɔmɔ nɛɛ lɛ, nyɛkaherea lɛ kɛbaa nyɛwe, ni nyɛkafalaa lɛ tete; ejaakɛ mɔ ni falaa lɛ lɛ ekɛ lɛ feɔ ekome yɛ enitsumɔi fɔji lɛ amli.”—2 Yohane 9-11.
23, 24. Mɛni hewɔ ni jwɛŋmɔ yɔɔ mli akɛ wɔɔkpa mɛi ni ashwie amɛ lɛ kɛ wiemɔ Iɛ?
23 Bɔfo lɛ ni kɛ nakai kɔkɔbɔɔ ni nilee yɔɔ mli lɛ ha lɛ bɛŋkɛ Yesu he kpaakpa ni ele nɔ ni Kristo ewie ni kɔɔ mɛi krokomɛi aŋamɔ he lɛ jogbaŋŋ. Ele hu akɛ ŋamɔ ni afɔɔ numɔ yɛ nakai be lɛ mli ji “Hejɔlɛ.” Enɛ yɛ sɔrɔto kwraa yɛ mɔ ko “henyɛlɔ” aloo jeŋnyo ko ni yɔɔ hegbɛ ni teɔ shi woɔ Kristofoi lɛ he, ejaakɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ loo ekpa asafo lɛ kɛ bɔɔ ni miibɔ mɔdɛŋ ni ebu ehemɔkɛyeli-kwamɔ nifeemɔ lolo susumɔ lɛ bem aloo eeya nɔ yɛ ejeŋba ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ bɛ mli lɛ nɔ lɛ jeee mɔ ni wɔbiɔ ni “hejɔlɛ” aba enɔ. (1 Tim. 2:1, 2) Taakɛ bɔ ni wɔfɛɛ wɔle kɛjɛ wɔ niiashikpamɔ mli yɛ afii ni eho lɛ amli lɛ, “ŋamɔ” folo ni oooŋa mɔ ko lɛ baanyɛ afee klɛŋklɛŋ nifeemɔ ni teeɔ sanegbaa shi ni eko lɛ naanyobɔɔ po aaanyiɛ sɛɛ aba. Ani wɔbaasumɔ ni wɔkɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ atsɔ klɛŋklɛŋ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ nɔ?
24 Shi mɔ ko baasusu akɛ, ‘shi kɛji akɛ etamɔ mɔ ni etsake etsui ni hewalɛwoo he miihia lɛ lɛ hu?’ Gbɛjianɔtoo yɛ ni abaatsɔ nɔ atsu shihilɛi ni tamɔ nɛkɛ he nii. Nɔkwɛlɔi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ tsuɔ nii akɛ mumɔŋ tookwɛlɔi kɛ asafoku lɛ yibaalɔi. (Heb. 13:17; 1 Pet. 5:2) Kɛji akɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ loo mɔ ni ekpa asafo lɛ kɛ bɔɔ lɛ bi aloo ana odaseyeli ko yɛ ehe ni tsɔɔ akɛ eesumɔ ni ena Nyɔŋmɔ hiɛ duromɔ ekoŋŋ lɛ, onukpai lɛ baanyɛ amɛkɛ lɛ awie. Amɛkɛ mlihilɛ baatsɔɔ nɔ ni he hiaa akɛ efee lɛ mli ni amɛkɛ ŋaawoo ni sa aha lɛ. Amɛbaanyɛ amɛdamɔ esha ni efee tsutsu kɛ subaŋ ni ejie lɛ kpo lɛ nɔ amɛkɛ lɛ aye. Mɛi krokomɛi ni yɔɔ asafo lɛ mli lɛ leee nɔ ni efee lɛ. No hewɔ lɛ kɛji akɛ mɔ ko nu he akɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ loo mɔ ni kpa asafo lɛ kɛ bɔɔ lɛ ‘etsake etsui’ lɛ, ani enɛ aaanyɛ afee kojomɔ ni damɔ nɔ ni enaa kɛkɛ nɔ fe nɔ ni mɔ lɛ fee lɛ he nilee diɛŋtsɛ ni eyɔɔ lɛ nɔ? Kɛji akɛ nɔkwɛlɔi lɛ na le diɛŋtsɛ akɛ gbɔmɔ lɛ etsake etsui ni eewo tsuitsakemɔe yibii lɛ, abaaku sɛɛ ahe lɛ awo asafo lɛ mli ekoŋŋ. Yɛ enɛ sɛɛ lɛ, mɛi ni eshwɛ yɛ asafo lɛ mli lɛ kɛ miishɛɛ baahere lɛ kɛba asafoŋ kpeei ashishi, amɛjie eshaifaa kpo amɛtsɔɔ lɛ, amɛshɛje emii ni amɛma amɛsuɔmɔ ni amɛyɔɔ kɛha lɛ lɛ nɔ mi taakɛ Paulo wo Korintobii lɛ aŋaa akɛ amɛfee nuu ni áku sɛɛ ahe lɛ ekoŋŋ lɛ.—2 Kor. 2:5-8.
WƆKANA NITSUMƆI FƆJI AMLI GBƐFAŊNƆ
25, 26. Mɛɛ ŋaa Nyɔŋmɔ woɔ yɛ ‘ekome’ ni wɔkɛ mɔ ni ashwie lɛ Iɛ ‘aaafee’ he?
25 Ehe miihia ni anɔkwa Kristofoi fɛɛ kɛ anɔkwale ni hiɛdɔɔ yɔɔ mli ni Nyɔŋmɔ tsɔ emumɔ nɔ eha Yohane ŋma lɛ ato amɛtsui mli: “Ejaakɛ mɔ ni falaa lɛ [eshafeelɔ ni ashwie lɛ ni miitsɔɔ apasa tsɔɔmɔ loo ekɛ ehe ewo jeŋba ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ bɛ mli] lɛ, ekɛ lɛ feɔ ekome yɛ enitsumɔi fɔji lɛ amli.”—2 Yoh.11.
26 Kristendom niŋmalɔi lɛ ateŋ mɛi pii teɔ shi woɔ 2 Yohane 11. Amɛkɛɔ akɛ ‘ejeee Kristofoi aŋaawoo, ekɛ Nuŋtsɔ lɛ mumɔ lɛ kpaaa gbee,’ aloo ákɛ ewoɔ tsui ni anaaa ahaaa mɔ lɛ he hewalɛ. Shi kɛlɛ nɛkɛ henumɔi nɛɛ faa kpo kɛjɛɔ Nyɔŋmɔjamɔ gbɛjianɔtooi ni kɛ Nyɔŋmɔ famɔ akɛ “nyɛjiea mɔfɔŋ lɛ yɛ nyɛteŋ” lɛ tsuuu nii lɛ aŋɔɔ, ejaakɛ amɛji mɛi ni amɛshwieee efɔŋfeelɔi ni amɛhe gbɛi lɛ po kɛjɛɛɛ amɛ sɔlemɔi lɛ amli. (1 Kor. 5:13) Amɛ “tsui ni amɛna” lɛ jeee nɔ ni damɔ ŋmalɛ lɛ nɔ, ejeee Kristofoi asubaŋ.—Mat. 7:21-23; 25:24-30; Yoh. 8:44.
27. Mɛɛ gbɛ nɔ Kristofonyo aaatsɔ afee ‘mɔ ni kɛ lɛ efee ekome,’ ni mɛni baajɛ mli aba?
27 Shi akɛ mɔ ko aaaye Biblia lɛ Nyɔŋmɔ ni ji jalɔ lɛ anɔkwa lɛ jeee nɔ ni ejaaa. Ekɛɔ wɔ akɛ mɛi ni ebaakpɛlɛ amɛnɔ yɛ ‘egɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ’ ji mɛi ni nyiɛɔ yɛ emuuyeli mli lɛ pɛ, mɛi ni tsuɔ jalɛnii ni amɛwieɔ anɔkwale. (Lala 15:1-5) No hewɔ lɛ kɛji akɛ Kristofonyo ko kɛ ehe yabɔ efɔŋfeelɔ ni Nyɔŋmɔ ekpoo lɛ kɛtsɔ shwiemɔ nɔ, aloo lɛ diɛŋtsɛ ekpa asafo lɛ kɛ bɔɔ lɛ he lɛ, nɔ ni enɛ baatsɔɔ nɔŋŋ ji akɛ mɔ lɛ miikɛɛ akɛ ‘Mitaooo gbɛhe ko yɛ Nyɔŋmɔ gɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ po.’ Kɛji akɛ onukpai lɛ na akɛ enyiɛ gbɛ ni tamɔ nɛkɛ nɔ kɛtsɔ bɔ ni ekɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ bɔɔ daa nɔ lɛ, amɛbaajɛ amɛsuɔmɔ mli amɛkɛ tsuishitoo aye abua lɛ ekoŋŋ koni ena jwɛŋmɔ ni Nyɔŋmɔ hiɛ lɛ. (Mat. 18:18; Gal. 6:1) Amɛbaawo lɛ ŋaa ni kɛji akɛ ehe miihia lɛ, amɛkɛ ‘hiɛdɔɔ baakã lɛ.’ Amɛmiisumɔ ni amɛye amɛbua lɛ ni ehi ‘Nyɔŋmɔ gɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ.’ Shi kɛji akɛ ekpaaa nakai mɔ ni ashwie lɛ lɛ kɛ naanyobɔɔ lɛ, belɛ ebaafee ehe ‘mɔ ni naa enitsumɔi fɔji lɛ amli gbɛfaŋnɔ’ (kɛtsɔ esɛɛfimɔ aloo ehe ni ekɛ woɔ mli lɛ nɔ) ni esa akɛ ajie lɛ kɛjɛ asafo lɛ mli, ashwie lɛ.—Tito 1:13; Yuda 22, 23; okɛto 4 Mose 16:26 he.
ANƆKWA NI WƆƆYE NYƆŊMƆ SUSUMƆI
28. Mɛɛ gbɛ nɔ wɔɔtsɔ wɔjie anɔkwa ni wɔyeɔ bɔ ni Yehowa susuɔ nibii ahe ehaa lɛ kpo?
28 Anɔkwayeli kɛha Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ egbɛjianɔtoo lɛ ji miishɛɛ jɛɛhe, ejaakɛ egbɛi fɛɛ lɛ jalɛ ni, ni fɛɛ ja pɛpɛɛpɛ ni amɛhi hu. Enɛ hu ji anɔkwale yɛ gbɛjianɔ ni eto akɛ ashwie efɔŋfeelɔi ni tsakeee amɛtsui lɛ ahe. Kɛji akɛ wɔkɛ nakai gbɛjianɔtoo lɛ fee ekome lɛ, wɔbaanyɛ ni wɔkɛ wɔhe afɔ David wiemɔi lɛ anɔ: “Nyɛnaa nyɛlea akɛ Yehowa kɛ sɔrɔtofeemɔ baaba mɔ ni yeɔ lɛ anɔkwale lɛ tɛŋ kɛ̃.” (Lala 4:4, NW) Hɛɛ, Nyɔŋmɔ kɛ mɛi ni yeɔ lɛ kɛ egbɛi lɛ anɔkwale lɛ toɔ afa, ewoɔ amɛhiɛ nyam, ni etsɔɔ amɛ gbɛ. Jɔɔmɔi babaoo ni wɔnine shɛɔ nɔ kɛjɛɔ nɛkɛ anɔkwayeli nɛɛ mli lɛ ji miishɛɛ ni wɔnaa akɛ wɔfata mɛi ni Nyɔŋmɔ ekpɛlɛ amɛnɔ ni ehaa amɛbaa ‘egɔŋ krɔŋkrɔŋ’ lɛ nɔ lɛ ahe lɛ.f—Lala 84:11, 12.
ANI OKAIƆ NƐKƐ SAJI OTII NƐƐ?
Kɛ ashwie Yudafoi kɛjɛ kpeehe lɛ, te akɛ amɛ yeɔ ahaa tɛɛŋ?
Mɛɛ sɔrɔtofeemɔ Paulo tsɔɔ akɛ esa akɛ eba bɔ ni akɛ nɛkɛ gbɔmɛi nɛɛ yeɔ haa lɛ mli
(1) gbɔmɛi ni bɛ jeŋba ni yɔɔ je lɛ mli?
(2) gbɔmɛi ni bɛ jeŋba ni ashwieɔ amɛ kɛjɛɔ asafo lɛ mli?
Te esa akɛ Kristofonyo abu mɔ ni lɛ diɛŋtsɛ ekpa asafo lɛ kɛ bɔɔ lɛ tɛɛŋ?
“Mɔ shwiemɔ” tsɔɔ mɛɛ naanyobɔɔ nɛkɛ ni afo mli?
Mɛni hewɔ ni Kristofonyo lɛ ŋaaa loo ekɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ ewieee lɛ?
Yɛ shwiemɔ he lɛ, mɛni he hiaa akɛ wɔfee koni wɔnyɛ wɔhi ‘Nyɔŋmɔ gɔŋ krɔŋkrɔŋ lɛ nɔ’?
[Shishigbɛ niŋmai]
a “Kɛjɛ enɛ nɔ kɛyaa lɛ etamɔ mɔ ni egbo. Aŋmɛɛɛ lɛ gbɛ ni ekɛ mɛi krokomɛi akase nii, akɛ lɛ ebɔɔɔ naanyo, atsɔɔɔ lɛ gbɛ ni esa akɛ etsɔ nɔ lɛ po. Ehe baahia ni lɛ diɛŋtsɛ ehé nibii ni he hiaa lɛ yɛ shihilɛ mli, ni agu hu ákɛ akɛ mɔ ni tamɔ nɛkɛ akaye nii po.”—The Life and Times of Jesus the Messiah, ni A. Edersheim ŋma. Kpo II, bf. 184.
b Taakɛ ekɛ Biblia mli tsɔɔmɔ nɛɛ kpaa gbee lɛ, Adam Clarke ma sɔrɔtofeemɔ Iɛ nɔ mi akɛ: “ kɛ mɔ ko ni ji [eshafeelɔ ni ashwie lɛ] akagba sane yɛ nibii ni yɔɔ krɔŋkrɔŋ aloo maŋ nibii ahe. Obaanyɛ ni okɛ mɔ ni leee Nyɔŋmɔ he nɔ ko lɛ atsu nii yɛ je Iɛ mli, aloo mɔ ni jeee Kristofonyo ni ejeŋba loo esubaŋ kɔɔɔ he eko; shi nyɛkaherea mɔ ni kɛɔ akɛ eji Kristofonyo ni eba jeŋ gbonyo lɛ. Nyɛhaa enaa kadimɔ nɛɛ ni tsɔɔ akɛ nyɛnyɛɔ esha fɛɛ esha lɛ.”
c Sɔlemɔ lɛ yinɔsaneŋmalɔ Joseph Bingham ŋma yɛ mra be mli afii ohai lɛ ahe akɛ: “Tsɔsemɔ hewalɛ ni sɔlemɔ lɛ yɔɔ lɛ kɔɔ baptisimɔ he gbɛ ni akɛhaaa gbɔmɛi ni tamɔ nakai Iɛ, ni ashwieɔ amɛ kɛjɛɔ sɔlemɔ lɛ kɛ naanyobɔɔ he, . . . ni mɔ fɛɛ mɔ kpooɔ amɛ ni akwaa amɛ kɛ sanegbaa, beni afee ni akɛma nɔ mi akɛ sɔlemɔ lɛ ete shi ewo amɛ, ni agbɛnɛ aha amɛhiɛ agboi yɛ gbɛ ko nɔ, koni amɛtsi amɛhe ni efɔŋ nɛɛ akasa amɛhe.” “. . . esaaa akɛ mɔ ko ŋɔɔ mɔ ni ashwie lɛ lɛ kɛbaa eshia, aloo ekɛ lɛ yeɔ nii yɛ okpɔlɔ ko he; esaaa akɛ amɛkɛ lɛ gbaa sane akɛ mɔ ni amɛle, beni eyɔɔ wala mli; ni atoŋ amɛfuu he gbɛjianɔ hu, beni amɛgboi, . . . Ato nɛkɛ gbɛtsɔɔmɔi nɛɛ yɛ mlai kɛ nɔkwɛmɔ nii ni bɔfoi lɛ kɛha nɔ, enɛ gu Kristofoi lɛ akɛ amɛkɛ nɔtɔlɔi ni ehiii kwraa lɛ akana nɔ ko feemɔ.”—The Antiquities of the Christian Church, pp. 880, 891.
d Nɔ ni wɔkase yɛ November 1, 1981. Buu-Mɔɔ lɛ mli lɛ tsɔɔ 2 Tesalonikabii 3:14, 15 mli, yɛ heni Biblia lɛ kɛɔ akɛ ehe baahia ni ‘akadi’ Kristofonyo ni yaa nɔ ebaa jeŋ fɔŋ lɛ. Eka he eji nyɛmi ni esa akɛ abɔ lɛ kɔkɔ nakai, shi esa akɛ Kristofoi krokomɛi lɛ “kɛ lɛ akpa naanyobɔɔ.” Kɛji akɛ amɛkɛ lɛ ebɔɔɔ naanyo lɛ, ebaaha ana sɔrɔtofeemɔ ni ka shi faŋŋ yɛ efɔŋfeeIɔi ni ashwie amɛ loo amɛ diɛŋtsɛ amɛkɛ asafo lɛ ebɔɔɔ dɔŋŋ lɛ ateŋ.
e Kɛha tsuitsakemɔ he susumɔ lɛ kwɛmɔ Buu-Mɔɔ lɛ ni ji November 1, 1981 nɔ lɛ mli.
f Ajie kɛjɛ September 15, 1981 Blɔfo Buu-Mɔɔ lɛ mli
[Nikasemɔ lɛ he Sanebimɔi]
[Wiemɔ ni akɔ ni akɛmiitsu nii ni yɔɔ baafa 15]
“Kwɛ bɔ ni oshihilɛhei lɛ yɔɔ akɔnɔ ha, Yehowa Zebaot! Misusuma hiɛ miitse Yehowa kpoi lɛ, etɔ biti po yɛ hewɔ; mitsui kɛ miheloo miinya kɛyaakpee Mawu hiɛkalɔ lɛ. Ajɔɔ mɛi ni hiɔ owe lɛ; amɛaaka he amɛjie oyi. Ejaakɛ gbi kometoo ni aaaye yɛ okpoi lɛ anɔ lɛ ehi fe gbii akpe; miisumɔ ni maka mi-Nyɔŋmɔ we lɛ shinaa lɛ shi moŋ fe nɔ ni mahi shi efɔŋfeelɔi buui amli.”—Lala 84:2, 3, 5, 11.
[Mfonirii ni yɔɔ baafa 12]
Nyɛkɛ mɔ ni ashwie lɛ lɛ “akayea nii tete”