Ha “Nyɔŋmɔ Toiŋjɔlɛ Lɛ” Abu Otsui He
“Yehowa awo ehiɛ nɔ yɛ onɔ, ni ehao toiŋjɔlɛ!”—4 MOSE 6:26, New World Translation.
1. Beni eshwɛ be fioo ni Paulo baagbo lɛ, mɛni eŋma eyaha Timoteo, ni ekɛjie mɛni kpo?
AFI 65 Ŋ.B. mli lɛ, awo bɔfo Paulo tsuŋ akɛ gboklɛfonyo yɛ Roma. Eyɛ mli akɛ etsɛŋ ni ebaagbo yɛ yiwalɛ gbɛ nɔ yɛ Roma blafo ko dɛŋ moŋ, shi Paulo yɛ toiŋjɔlɛ. Anaa enɛ he odaseyeli yɛ wiemɔi ni eŋma eyaha enaanyo fioo Timoteo lɛ mli, beni ekɛɛ lɛ nɛkɛ lɛ: “Ta kpakpa lɛ, miwuu; foidamɔ lɛ, mida migbe naa; hemɔkɛyeli lɛ mihiɛ mli tswɛ; nɔ ni eshwɛ ni ka shi ha mi ji jalɛ akekre lɛ, ni Nuŋtsɔ ni ji jalɛ kojolɔ lɛ baaha mi yɛ nakai gbi lɛ nɔ lɛ.”—2 Timoteo 4:7, 8.
2. Mɛni bu Paulo tsui he yɛ eshihilɛ ni eyi obɔ kɛ saji babaoo lɛ fɛɛ mli, aahu kɛyashi egbele mli?
2 Te fee tɛŋŋ ni Paulo nyɛ ehi shi dioo yɛ gbele ni ka ehiɛ nɛɛ mli lɛ? Ejaakɛ “Nyɔŋmɔ toiŋjɔlɛ ni fe jwɛŋmɔi fɛɛ lɛ” miibu etsui he. (Filipibii 4:7, NW) Nakai toiŋjɔlɛ lɛ nɔŋŋ ebu ehe yɛ afii babaoo ni mli eyi obɔ kɛ nifeemɔi kɛjɛ be mli ni atsake lɛ ni ebatsɔ Kristofonyo lɛ fɛɛ mli. Efi esɛɛ yɛ gbɔmɛi ni feɔ basabasa adɛŋ, yɛ tsuŋwoi amli, yɛ yii kɛ tɛ tswiamɔ mli. Ewaje lɛ yɛ be mli ni ewuɔ eshiɔ hemɔkɛyeli kwamɔ kɛ hewalɛ ni Yudafoi ajamɔ naa yɛ mɛi anɔ lɛ mli. Ni eye ebua lɛ ni enyɛ ewuu eshi mumɔi fɔji ahewalɛi ni anaaa lɛ hu. Eka shi faŋŋ akɛ ewo lɛ hewalɛ aahu kɛyashi naagbee tɔɔ.—2 Korintobii 10:4, 5; 11:21-27; Efesobii 6:11, 12.
3. Mɛɛ saji abiɔ yɛ Nyɔŋmɔ toiŋjɔlɛ lɛ he?
3 Mɛɛ hewalɛ kpele nɛkɛ toiŋjɔlɛ nɛɛ aaanyɛ afee nɛkɛ! Ani wɔbaanyɛ wɔkase nɔ ni eji lɛ ŋmɛnɛ? Ani ebaaye ebua ni ebu wɔtsuii ahe ni ewo wɔ hewalɛ ni wɔwuu “hemɔkɛyeli he ta kpakpa lɛ” yɛ nɛkɛ be ni mli wa, ni ji “jaramɔ bei” nɛɛ amli?—1 Timoteo 6:12; 2 Timoteo 3:1.
Wɔkɛ Nyɔŋmɔ Teŋ Toiŋjɔlɛ—Bɔ ni Fee ni Elaaje
4. Mɛni ji wiemɔ “toiŋjɔlɛ” lɛ shishinumɔi komɛi yɛ Biblia lɛ mli?
4 Yɛ Biblia lɛ mli lɛ, wiemɔ “toiŋjɔlɛ” lɛ yɛ shishinumɔi pii. Ekomɛi nyiɛ sɛɛ nɛɛ, taakɛ ato naa yɛ The New International Dictionary of New Testament Theology lɛ mli lɛ: “Yɛ Kpaŋmɔ Momo lɛ mli fɛɛ lɛ, [sha·lohmʹ] (toiŋjɔlɛ) wieɔ shihilɛ kpakpa he yɛ wiemɔ lɛ shishinumɔ ni mli lɛɛ naa (Koj. 19:20); shweremɔ (Lala 73:3), yɛ mɛi ni sheee Nyɔŋmɔ gbeyei lɛ po agbɛfaŋ; gbɔmɔtsoŋ hewalɛnamɔ (Yes. 57:18, 19; Lala 38:3); mii ni shɛɔ nii ahe . . . (1 Mose 15:15 kɛ ekrokomɛi); wekukpaa kpakpa ni kaa jeŋmaji ateŋ kɛ gbɔmɛi aŋkroaŋkroi ateŋ ( . . . Koj. 4:17; 1 Kro. 12:17, 18); yiwalaheremɔ; ( . . . Yer. 29:11; okɛto Yer. 14:13 he.).” Nɔ ni he hiaa fe fɛɛ ji toiŋjɔlɛ wekukpaa ni aaaka wɔkɛ Yehowa teŋ, ejaakɛ kɛ enɛ bɛ lɛ toiŋjɔlɛ loo hejɔlɛ kroko ni wɔɔna, kɛ ehi fe fɛɛ po lɛ, baafee be kukuoo mli nɔ kɛkɛ.—2 Korintobii 13:11.
5. Mɛɛ gbɛ nɔ atsɔ afite toiŋjɔlɛ ni Nyɔŋmɔ nibɔɔ nii lɛ yɔɔ lɛ kɛjɛ shishijee mli tɔɔ?
5 Kɛjɛ shishijee mli lɛ, adebɔɔ nibii lɛ fɛɛ kɛ Yehowa yɛ toiŋjɔlɛ ni eye emuu mli. Ni yiŋtoo kpakpa Nyɔŋmɔ kɛjaje akɛ enibɔɔ nitsumɔi lɛ fɛɛ hi naakpa lɛ. Lɛlɛŋ, ŋwɛibɔfoi lɛ bolɔ kɛ nyamɔ lala beni amɛna nibii nɛɛ lɛ. (1 Mose 1:31; Hiob 38:4-7) Shi, dɔlɛ sane ji akɛ, nakai jeŋ muu fɛɛ toiŋjɔlɛ lɛ sɛɛ etsɛɛɛ. Afite lɛ beni mumɔŋ bɔɔnɔ ni amrɔ nɛɛ ale lɛ akɛ Satan lɛ laka Nyɔŋmɔ bɔɔnii ni yɔɔ nilee lɛ ateŋ mɔ ni etsɛko kwraa fe fɛɛ, ni ji Hawa ni etsi ehe kɛjɛ toiboo ni eeefee eha Nyɔŋmɔ lɛ he lɛ. Hawa wu, Adam hu nyiɛ sɛɛ, ni akɛni agbɛnɛ amɛbafee atuatselɔi etɛ sɔŋŋ hewɔ lɛ, ekomefeemɔ kɛ gbeekpamɔ ni bɛ ba jeŋ muu fɛɛ.—1 Mose 3:1-6.
6. Mɛni jɛ toiŋjɔlɛ ni laaje yɛ gbɔmɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ mli ba ha adesai?
6 Toiŋjɔlɛ ni ka amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ ni laaje lɛ bafee oshara kɛha Adam kɛ Hawa, ni enɛ ha amɛgbɔmɔtsoŋ hewalɛ bɔi shibaa fiofio kɛyashi amɛyagbe naa kwraa yɛ gbele mli. Ni eeena toiŋjɔlɛ mli ŋɔɔmɔ yɛ Paradeiso moŋ lɛ, ebahi ni Adam ana amanehulu yɛ shikpɔŋ ni yɔɔ Eden sɛɛ ni asako nɔ lɛ nɔ koni ekɛlɛ eweku ni daa kɛyaa hiɛ lɛ. Yɛ nɔ najiaŋ ni eeetsɔ nyɛ ni mii eshɛ ehe kɛha adesai aweku ni eye emuu lɛ, Hawa fɔ bii ni yeee emuu yɛ piŋmɔ kɛ amanehulu mli. Toiŋjɔlɛ ni laaje yɛ amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ ha awuŋayeli kɛ awuiyeli ba adesai ateŋ. Kain gbe enyɛmi Habel, ni beni shɛɔ Nu Afua be lɛ mli lɛ, no mli lɛ je lɛ fɛɛ eyi obɔ kɛ yiwalɛ. (1 Mose 3:7–4:16; 5:5; 6:11, 12) Beni wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ gboi lɛ, eka shi faŋŋ akɛ amɛkɛ miishɛɛ eyaaa amɛgbohii abui lɛ amli, “yɛ hejɔlɛ mli,” taakɛ Abraham nɔ ji yɛ no sɛɛ afii ohai abɔ sɛɛ lɛ.—1 Mose 15:15.
7. (a) Mɛɛ gbalɛ ko Nyɔŋmɔ kɛha ni tsɔɔ bɔ ni abaasaa akɛ toiŋjɔlɛ ni eye muu aba ekoŋŋ? (b) Te Nyɔŋmɔ henyɛlɔ Satan hewalɛ ni ena yɛ mɛi anɔ lɛ tee hiɛ eha tɛŋŋ?
7 Beni Adam kɛ Hawa laaje toiŋjɔlɛ lɛ sɛɛ, dani wɔna ni atsi nyɛɛ ta klɛŋklɛŋ kwraa yɛ Biblia lɛ mli. Nyɔŋmɔ kɛ Satan wie ni ekɛɛ: “Ni mikɛ nyɛɛ aaaŋmɛ okɛ yoo lɛ teŋ, kɛ oseshi kɛ eseshi teŋ; eeetswa oyitso nɔ, ni bo hu oootswa enanetsitsi nɔ.” (1 Mose 3:15) Beni be hoɔ yaa lɛ, hewalɛ ni Satan naa yɛ mɛi anɔ lɛ tee hiɛ aahu kɛyashɛ he ni bɔfo Yohane nyɛ ekɛɛ akɛ: “Jeŋ muu lɛ fɛɛ ka mɔ fɔŋ lɛ mli.” (1 Yohane 5:19) Eka shi faŋŋ akɛ toiŋjɔlɛ bɛ jeŋ ni yɔɔ Satan kudɔmɔ shishi nɛɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ. No hewɔ lɛ, eja jogbaŋŋ akɛ kaselɔ Yakobo aaabɔ Kristofoi akɔkɔ akɛ: “Nyɛleee akɛ je nɛɛ hedɔɔ lɛ, Nyɔŋmɔ nyɛɛ ni lo?”—Yakobo 4:4.
Ni Aaana Toiŋjɔlɛ yɛ Je ni Nyɛɔ Mɔ Mli
8, 9. Beni Adam fee esha lɛ sɛɛ lɛ,mɛɛ gbɛ nɔ adesai aaanyɛ atsɔ amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ aba toiŋjɔlɛ?
8 Mra mli yɛ Eden, beni Nyɔŋmɔ tsi wiemɔi “nyɛɛ” lɛ ta klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, egba bɔ ni abaafee ni asaa akɛ toiŋjɔlɛ ni eye emuu aba bɔɔnii fɛɛ ateŋ lɛ hu efɔ shi. Nyɔŋmɔ yoo lɛ shiwoo seshi lɛ baajwara mɔ ni fite toiŋjɔlɛ lɛ kɛjɛ shishijee lɛ yitso kwraa. Kɛjɛ Eden nɔ kɛbaa lɛ, mɛi ni naa nakai shiwoo lɛ mli hemɔkɛyeli lɛ naa amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ toiŋjɔlɛ mli ŋɔɔmɔ. Kɛha Abraham lɛ, enɛ tsa nɔ kɛtee naanyobɔɔ mli.—2 Kronika 20:7; Yakobo 2:23.
9 Yɛ Mose beaŋ lɛ, Yehowa bua Israel bii, ni ji Abraham nabii lɛ anaa, ni efee amɛ jeŋmaŋ. Ekɛ etoiŋjɔlɛ lɛ ha maŋ nɛɛ, taakɛ anaa yɛ jɔɔmɔ wiemɔ ko ni osɔfonukpa Aaron jaje eshwie nakai maŋ lɛ nɔ lɛ mli lɛ: “Yehowa ajɔɔo ni etoo! Yehowa aha ehiɛ akpɛ yɛ onɔ, ni eduroo! Yehowa awo ehiɛ nɔ yɛ onɔ ni ehao toiŋjɔlɛ!” (4 Mose 6:24-26, NW) Yehowa toiŋjɔlɛ lɛ kɛ nyɔmɔwoo kpakpai baaba, shi ekɛhaa yɛ yiŋtoi komɛi ahewɔ.
10, 11. Yɛ Israel gbɛfaŋ lɛ, mɛni nɔ toiŋjɔlɛ ni aaaka amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ damɔ, ni mɛni aaajɛ mli aba aha amɛ?
10 Yehowa kɛɛ maŋ lɛ akɛ: “Kɛji nyɛnyiɛ yɛ mikpɔi lɛ anaa ni mikitai lɛ hu nyɛbu ni nyɛye nɔ lɛ, no lɛ maha nugbɔ anɛ aha nyɛ yɛ be ni sa mli, ni shikpɔŋ lɛ hu aaaba enii, ni ŋmɔji amli tsei lɛ aaawo amɛyibii. Ni maha toiŋjɔlɛ ahi shikpɔŋ lɛ nɔ, ni nyɛaawɔ, ni mɔ ko mɔ ko woŋ nyɛhe gbeyei, ni maha kooloi fɔji asɛɛ afo yɛ nyɛshikpɔŋ lɛ nɔ, ni klante hu tsɔŋ nyɛshikpɔŋ lɛ nɔ. Ni manyiɛ nyɛteŋ, ni matsɔ nyɛ-Nyɔŋmɔ, ni nyɛ hu nyɛaatsɔ mimaŋ.” (3 Mose 26:3, 4, 6, 12, NW) Israel baanyɛ ana toiŋjɔlɛ mli ŋɔɔmɔ ejaakɛ abu amɛhe shweshweeshwe kɛjɛ amɛhenyɛlɔi lɛ adɛŋ, ni amɛyɛ heloonaa nibii babaoo, kɛ amɛkɛ Yehowa teŋ wekukpaa ni bɛŋkɛ kpaakpa. Shi enɛ fɛɛ damɔ Yehowa Mla lɛ ni amɛbaaye nɔ pɛpɛɛpɛ lɛ nɔ.—Lala 119:165.
11 Yɛ maŋ lɛ yinɔsane fɛɛ mli lɛ, Israelbii ni kɛ anɔkwayeli bɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaaye Yehowa mlai anɔ lɛ na amɛkɛ lɛ teŋ toiŋjɔlɛ mli ŋɔɔmɔ, ni yɛ bei babaoo mli lɛ ekɛ jɔɔmɔi babaoo baha amɛ. Maŋtsɛ Salomo nɔyeli be lɛ shishijee beaŋ lɛ, toiŋjɔlɛ ni ka amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ ha amɛna heloonaa nii babaoo, ni eha Israel he jɔ lɛ hu yɛ tai ni ekɛ maji ni bɛŋkɛ lɛ aaawuu lɛ mli. Yɛ be mli ni etsɔɔ nakai be lɛ mli lɛ, Biblia lɛ kɛɛ akɛ: “Ni Salomo yinɔ lɛ fɛɛ lɛ Yuda kɛ Israel hi shi shweshweeshwe, mɔ fɛɛ mɔ yɛ eweintso shishi kɛ egbamitso shishi, kɛjɛ Dan kɛyashi Beersheba.” (1 Maŋtsɛmɛi 5:5) Ni beni tai te shi yɛ amɛkɛ maji ni bɛŋkɛ amɛ lɛ ateŋ po lɛ, Israelbii anɔkwafoi lɛ tee nɔ amɛna nakai toiŋjɔlɛ ni he hiaa lɛ, amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ toiŋjɔlɛ. No hewɔ lɛ, Maŋtsɛ David, ni eji tatsɛ ni ale lɛ jogbaŋŋ lɛ ŋma akɛ: “Hejɔlɛ mli kwraa po ni maka shi mawɔ yɛ; ejaakɛ bo, Yehowa, okome ohaa mihiɔ shi shweshweeshwe.”—Lala 4:9.
Nɔdaamɔ nɔ ni Hi Kɛha Toiŋjɔlɛ
12. Mɛɛ gbɛ nɔ Israel kpoo toiŋjɔlɛ ni aaaka amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ yɛ naagbee kwraa yɛ?
12 Yɛ naagbee lɛ, Seshi ni kɛ toiŋjɔlɛ ni eye emuu baaku sɛɛ aba ekoŋŋ lɛ bashɛ shi ni abale lɛ akɛ Yesu, ni beni afɔ lɛ lɛ, ŋwɛibɔfoi la akɛ: “Anunyam aha Nyɔŋmɔ yɛ ŋwɛi flooflo, ni hejɔlɛ aba shikpɔŋ lɛ nɔ, ni ana gbɔmɛi ahe tsuijurɔ!” (Luka 2:14) Yesu bapue yɛ Israel, ni eyɛ mli akɛ amɛyɛ Nyɔŋmɔ kpaŋmɔ shishi moŋ, shi nakai maŋ muu lɛ fɛɛ kpoo lɛ ni amɛkɛ lɛ ha Romabii lɛ ni amɛgbe lɛ. Beni eshwɛ fioo ni ebaagbo lɛ, Yesu fo yɛ Yerusalem hewɔ, ni ekɛɛ: “Eji yɛ ogbii nɛɛ nɔ lɛ ona ole nii ni hi ha ohejɔlɛ lɛ, kulɛ saŋŋ! Shi agbɛnɛ aŋɔteeo.” (Luka 19:42; Yohane 1:11) Akɛni amɛkpoo Yesu hewɔ lɛ, Israel laaje toiŋjɔlɛ ni ka ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ kwraa.
13. Mɛɛ gbɛ hee ko Yehowa to ema shi eha gbɔmɔ adesa koni etsɔ nɔ etao ekɛ Lɛ teŋ toiŋjɔlɛ?
13 Shi yɛ enɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, atswaaa Nyɔŋmɔ yiŋtoo lɛ ashɛɛɛ afɔɔɔ. Atee Yesu shi kɛjɛ gbohii ateŋ ni ekɛ ewala ni eye emuu lɛ jarawalɛ lɛ yaha Yehowa akɛ kpɔmɔ nɔ kɛha adesai ni hiɛ tsui ni ja lɛ. (Hebribii 9:11-14) Yesu afɔleshaa lɛ batsɔ gbɛ hee ni hi fe fɛɛ kɛha adesai—heloonaa Israel kɛ Jeŋmajiaŋbii fɛɛ—koni amɛtao amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ toiŋjɔlɛ. Paulo kɛɛ yɛ ewolo ni eŋma eyaha Kristofoi ni yɔɔ Roma lɛ mli akɛ: “Be mli ni wɔji henyɛlɔi lɛ ni akɛ Nyɔŋmɔ Bi lɛ gbele lɛ bakpata wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ.” (Romabii 5:10) Yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ, akɛ mumɔ krɔŋkrɔŋ lɛ fɔ mɛi ni na toiŋjɔlɛ yɛ nɛkɛ gbɛ nɔ lɛ mu koni amɛbatsɔmɔ Nyɔŋmɔ bii ni ekpɛlɛɔ amɛnɔ kɛ agbɛnɛ mumɔŋ maŋ hee ni atsɛɔ lɛ “Nyɔŋmɔ Israel lɛ” mlibii.—Galatabii 6:16; Yohane 1:12, 13; 2 Korintobii 1:21, 22; 1 Petro 2:9.
14, 15. Tsɔɔmɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ toiŋjɔlɛ lɛ yɔɔ, ni otsɔɔ gbɛ nɔ ni ebuɔ Kristofoi ahe yɛ kɛji amɛtsɔmɔ mɛi ni Satan mlifu baa amɛnɔ po lɛ mli.
14 Nɛkɛ mumɔŋ Israelbii heei nɛɛ baafee mɛi ni Satan kɛ eje lɛ ejie amɛhiɛ amɛka ni amɛtutuaa amɛ. (Yohane 17:14) Shi kɛlɛ, amɛbaana “toiŋjɔlɛ ni jɛ Tsɛ Nyɔŋmɔ lɛ kɛ wɔ-Nuŋtsɔ Kristo Yesu lɛ dɛŋ.” (2 Timoteo 1:2, NW) Yesu kɛɛ amɛ akɛ: “Miikɛɛ nyɛ nii nɛɛ, koni nyɛwo nyɛtsuii yɛ mimli. Je lɛŋ lɛ, hejaramɔ nyɛnaa, shi kɛlɛ nyɛtsuii anyɔa nyɛmli; miye je lɛ nɔ kunim.”—Yohane 16:33.
15 Enɛ ji toiŋjɔlɛ ni ye ebua Paulo kɛ enanemɛi Kristofoi lɛ ni amɛnyɛ amɛŋmɛ amɛtsui shi yɛ amanehului ni amɛkɛkpe lɛ fɛɛ mli lɛ. Ejieɔ dioofeemɔ, kɛ wekukpaa ni tsɔɔ gbeekpamɔ ko ni ka mɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ ni Yesu afɔleshaa lɛ nyɛɔ ekɛbaa lɛ kpo. Ehaa mɔ ni yɔɔ eko lɛ naa jwɛŋmɔŋ toiŋjɔlɛ ko ni kɛ kpoofeemɔ baa yɛ be mli ni ebaleɔ akɛ Yehowa susuɔ ehe lɛ. Abifao ni etsɛ hiɛ lɛ dɔdɔɔdɔ yɛ ekpɔkɔiaŋ lɛ naa toiŋjɔlɛ loo hejɔlɛ ni tamɔ enɛ, ni enaa nɔmimaa ni yiŋkɔshikɔshifeemɔ ko bɛ mli akɛ mɔ ko ni sumɔɔ esane diɛŋtsɛ miibu ehe. Paulo wo Filipibii lɛ hewalɛ akɛ: “Nyɛkahaoa yɛ nɔ ko nɔ ko he, shi moŋ nɔ fɛɛ nɔ mli lɛ nyɛkɛ sɔlemɔ kɛ faikpamɔ kɛ shidaa atsia nyɛtutɔmɔi lɛ ata yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ; ni Nyɔŋmɔ toiŋjɔlɛ ni fe jwɛŋmɔi fɛɛ lɛ aaato nyɛtsuii kɛ nyɛjwɛŋmɔi lɛ yɛ Kristo Yesu mli.”—Filipibii 4:6, 7, NW.
16. Mɛɛ gbɛ nɔ toiŋjɔlɛ ni ka klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ sa wekukpaa ni ka amɛteŋ lɛ he yɛ?
16 Nɔ kome ni jɛ toiŋjɔlɛ ni laaje yɛ gbɔmɔ kɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ mli ba ji hetsɛ kɛ gbeekpamɔ ni bɛ. Kɛha klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli Kristofoi lɛ, toiŋjɔlɛ ni amɛtao yɛ amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ kɛ shihilɛ sɔrɔto ko kwraa ba: toiŋjɔlɛ kɛ ekomefeemɔ yɛ amɛteŋ, nɔ ni Paulo tsɛ lɛ “hejɔlɛ kpaa lɛ.” (Efesobii 4:3) ‘Amɛsusu nii ahe yɛ gbeekpamɔ mli ni amɛhi shi yɛ toiŋjɔlɛ mli, ni suɔmɔ kɛ toiŋjɔlɛ Nyɔŋmɔ lɛ kɛ amɛ hi shi.’ Kɛfata he lɛ, amɛshiɛ “hejɔlɛ sanekpakpa” lɛ, ni ji titri lɛ, yiwalaheremɔ sanekpakpa kɛha ‘toiŋjɔlɛ bii’ lɛ, amɛha mɛi ni boɔ sanekpakpa lɛ toi lɛ.—2 Korintobii 13:11; Bɔfoi lɛ Asaji 10:36; Luka 10:5, 6.
Toiŋjɔlɛ he Kpaŋmɔ Ko
17. Mɛni Nyɔŋmɔ kɛ ewebii ni yɔɔ wɔgbii nɛɛ amli lɛ efee?
17 Ani abaanyɛ ana toiŋjɔlɛ ni tamɔ nakai ŋmɛnɛ? Hɛɛ, abaanyɛ. Kɛjɛ be ni ato Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ama shi yɛ Yesu Kristo ni awo ehiɛ nyam lɛ shishi yɛ 1914 kɛbaa nɛɛ, Yehowa ebua Nyɔŋmɔ Israel lɛ mlibii ni eshwɛ lɛ anaa kɛjɛ je nɛɛ mli ni ekɛ amɛ efee toiŋjɔlɛ he kpaŋmɔ ko. No hewɔ lɛ etsɔ enɛ nɔ eha shiwoo ni etsɔ gbalɔ Ezekiel nɔ ekɛha lɛ ba mli: “Ni mikɛ amɛ aaakpaŋ toiŋjɔlɛ kpaŋmɔ, eeetsɔ naanɔ kpaŋmɔ eha amɛ; ni maŋɔ amɛ mato, ni maha amɛshwere, ni mikɛ mihe krɔŋkrɔŋ lɛ aaama amɛteŋ kɛaatee naanɔ.” (Ezekiel 37:26, NW) Yehowa kɛ Kristofoi ni afɔ amɛ mu, ni na hemɔkɛyeli yɛ Yesu afɔleshaa lɛ mli, taakɛ amɛnyɛmimɛi lɛ fee yɛ klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ fee kpaŋmɔ nɛɛ. Akɛni aju amɛhe kɛjɛ mumɔŋ mujiwoo mli hewɔ lɛ, amɛjɔɔ amɛhe nɔ amɛha amɛŋwɛi Tsɛ lɛ ni amɛbɔɔ mɔdɛŋ ni amɛnyiɛ ekitai lɛ asɛɛ, ni nɔ ni sa kadimɔ fe fɛɛ ji bɔ ni amɛnyiɛɔ Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli ni ato ama shi lɛ he sanekpakpa shiɛmɔ yɛ jeŋ muu fɛɛ lɛ hiɛ lɛ.—Mateo 24:14.
18. Te gbɔmɛi ni yɔɔ jeŋmaji lɛ amli lɛ ateŋ mɛi komɛi fee amɛnii amɛha tɛŋŋ beni amɛyoo akɛ Nyɔŋmɔ gbɛi ka Nyɔŋmɔ Israel lɛ nɔ lɛ?
18 Gbalɛ lɛ yaa nɔ akɛ: “Ni mishihilɛ he aaahi amɛnɔ, ni matsɔ amɛ-Nyɔŋmɔ, ni amɛ hu amɛaatsɔ mimaŋ. Ni jeŋmaji lɛ aaana ale akɛ mi ji Yehowa, mɔ ni feɔ Israel krɔŋkrɔŋ lɛ.” (Ezekiel 37:27, 28) Yɛ enɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, gbɔmɛi akpei ohai abɔ, hɛɛ, akpekpei abɔ ni jɛ “jeŋmaji lɛ” ateŋ eyoo faŋŋ akɛ Yehowa gbɛi yɛ Nyɔŋmɔ Israel nɔ. (Zakaria 8:23) Amɛjɛ jeŋmaji fɛɛ amli, ni amɛke yuu kɛba koni amɛbafata nakai mumɔŋ maŋ lɛ he kɛsɔmɔ Yehowa, ni amɛbafee “asafo babaoo” ni atsɔ hiɛ ana yɛ Kpojiemɔ lɛ. Akɛni “amɛfɔ amɛtadei lɛ ahe, ni amɛha eyɛ futaa yɛ Toobi lɛ la lɛ mli” hewɔ lɛ, amɛbaaje amanehulu kpeteŋkpele lɛ mli kɛyabote toiŋjɔlɛ jeŋ hee lɛ mli.—Kpojiemɔ 7:9, 14.
19. Mɛɛ toiŋjɔlɛ Nyɔŋmɔ webii lɛ naa mli ŋɔɔmɔ ŋmɛnɛ?
19 Nyɔŋmɔ Israel lɛ kɛ asafo babaoo lɛ fɛɛ efee ekome ni amɛkɛnaa mumɔŋ toiŋjɔlɛ ni abaanyɛ akɛto toiŋjɔlɛ ni Israel na yɛ Maŋtsɛ Salomo nɔyeli shishilɛ he lɛ mli ŋɔɔmɔ. Mika gba yɛ amɛhe akɛ: “Ni amɛkɛ amɛklantei aaasɔ̃ kɔii, ni amɛkɛ amɛkplɔi hu aaasɔ̃ adedai. Jeŋmaŋ ko woŋ klante nɔ eshiŋ jeŋmaŋ ko, ni amɛkaseŋ tawuu dɔŋŋ! Ni mɔ fɛɛ mɔ aaata eweintso kɛ egbamitso shishi, ni mɔ ko woŋ amɛhe gbeyei.” (Mika 4:3, 4; Yesaia 2:2-4) Yɛ enɛ kɛ gbeekpamɔ naa lɛ, amɛtsɔ amɛsɛɛ amɛha tawuu kɛ bei, ni amɛkɛ amɛklantei esɔ̃ kɔii ni amɛkɛ amɛkplɔi hu esɔ̃ adedai yɛ mfonirifemɔ mli. Enɛ hewɔ lɛ, amɛnaa toiŋjɔlɛ nyɛmifeemɔ mli ŋɔɔmɔ yɛ amɛ majimaji ateŋ nyɛmifeemɔ lɛ mli, ni maŋ nɔ he ni mɔ ko jɛ, ewiemɔ, ehewolonɔ su, aloo bɔ ni eshihilɛ ji lɛ kɔɔɔ he eko. Ni amɛmli filiɔ amɛ yɛ bɔ ni eyɔɔ faŋŋ akɛ Yehowa hebuu hiɔ amɛnɔ be fɛɛ be lɛ mli. ‘Mɔ ko mɔ ko wooo amɛhe gbeyei.’ Yɛ anɔkwale mli lɛ, ‘Yehowa diɛŋtsɛ eha ewebii lɛ hewalɛ lɛlɛŋ. Yehowa diɛŋtsɛ ejɔɔ emaŋ lɛ kɛ toiŋjɔlɛ.’—Lala 29:11.
20, 21. (a) Mɛni hewɔ ni esa akɛ wɔtsu nii waa ni wɔkɛbaa toiŋjɔlɛ ni ka wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ yi lɛ? (b) Mɛni wɔbaanyɛ wɔkɛɛ yɛ mɔdɛŋ ni Satan bɔɔ ni ekɛfite toiŋjɔlɛ ni Nyɔŋmɔ webii yɔɔ lɛ he?
20 Shi kɛlɛ, taakɛ eji yɛ Ŋ.B. klɛŋklɛŋ afii oha lɛ mli lɛ, Nyɔŋmɔ tsuji atoiŋjɔlɛ lɛ etee Satan mlifu shi. Akɛni ashɛ lɛ afɔ kɛjɛ ŋwɛi yɛ be mli ni ato Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ ama shi yɛ 1914 lɛ sɛɛ hewɔ lɛ, Satan kɛ “yoo lɛ seshibii ni eshwɛ” lɛ ewuu kɛjɛ nakai be lɛ mli aahu kɛbaa. (Kpojiemɔ 12:17) Paulo bɔ kɔkɔ yɛ egbii lɛ amli po akɛ: “Jeee heloo kɛ la wɔkɛna nɔmɔ lɛ, shi moŋ wɔkɛ . . . mumɔi fɔji asafo ni yɔɔ ŋwɛi niiaŋ lɛ.” (Efesobii 6:12) Akɛni amrɔ nɛɛ atsi Satan naa awo shikpɔŋ nɛɛ niiaŋ hewɔ lɛ, nakai kɔkɔbɔɔ lɛ he miihia waa diɛŋtsɛ.
21 Satan kɛ ŋaa gbɛi fɛɛ ni eyɔɔ lɛ etsu nii yɛ mɔdɛŋ ni ebɔɔ koni efite Nyɔŋmɔ webii atoiŋjɔlɛ lɛ kwraa lɛ mli, shi enine enyɛ shi. Mra mli yɛ 1919 lɛ, no mli lɛ mɛi ni bɔɔ mɔdɛŋ akɛ amɛaasɔmɔ Nyɔŋmɔ yɛ anɔkwayeli mli lɛ ayifalɛ shɛɛɛ 10,000 po. Shi ŋmɛnɛ, gbɔmɛi fe akpekpei ejwɛ yɛ ni miiye je lɛ nɔ kunim kɛtsɔ amɛhemɔkɛyeli lɛ nɔ. (1 Yohane 5:4) Kɛha amɛ lɛ, toiŋjɔlɛ ni ka amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ kɛ toiŋjɔlɛ ni yɔɔ amɛteŋ lɛ ji nɔ ni yɔɔ diɛŋtsɛ, yɛ be mli ni amɛŋmɛɔ amɛtsui shi yɛ mlifu ni Satan kɛ eseshi lɛ keteɔ shi woɔ amɛ lɛ mli lɛ. Shi yɛ nɛkɛ mlifu nɛɛ hewɔ, kɛ agbɛnɛ kɛ wɔsusu emuu ni wɔyeee kɛ “jaramɔ bei” ni wɔyɔɔ mli lɛ he lɛ, esa akɛ wɔtsu nii waa kɛ hiɛdɔɔ bɔni afee ni wɔkɛbaa wɔ toiŋjɔlɛ lɛ yi. (2 Timoteo 3:1) Wɔbaana nɔ ni enɛ biɔ ni wɔfee yɛ nikasemɔ ni nyiɛ sɛɛ lɛ mli.
Ani Obaanyɛ Otsɔɔ Mli?
◻ Mɛni hewɔ ni adesa laaje toiŋjɔlɛ ni yɔɔ ekɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ kɛjɛ shishijee lɛ?
◻ Yɛ Isreal gbɛfaŋ lɛ, mɛni nɔ toiŋjɔlɛ ni aaaka amɛkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ damɔ?
◻ Mɛni nɔ toiŋjɔlɛ ni aaaka wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ damɔ ŋmɛnɛ?
◻ Mɛni ji “Nyɔŋmɔ toiŋjɔlɛ” ni buɔ wɔtsuii ahe lɛ?
◻ Kɛji toiŋjɔlɛ ba wɔkɛ Nyɔŋmɔ teŋ lɛ, mɛɛ jɔɔmɔi krokomɛi wɔnaa mli ŋɔɔmɔ?