Yehowa Kwɛ Wɔnɔ Beni Agu Nitsumɔ Lɛ—Fa3
BE LƐ ji March 14, 1990. Mifata mɛi ni yɔɔ jɛmɛ lɛ ahe beni nɔyeli lɛ mli onukpa waa ko ni jɛ Ministry for Religious Affairs ni yɔɔ East Berlin lɛ kɛ wolo ko ni tsɔɔ akɛ akpɛlɛ Yehowa Odasefoi anɔ yɛ mla naa yɛ maŋ ni atsɛɔ lɛ yɛ nakai be mli akɛ German Democratic Republic, loo East Germany lɛ mli lɛ ha yɛ nakai gbi ni sa kaimɔ lɛ nɔ. Beni nifeemɔ nɛɛ yaa nɔ lɛ, misusu nibii ahe kɛtee sɛɛ yɛ be mli ni mibatsɔ Odasefonyo lɛ, ni misusu bei ni mliwawai ni wɔtsɔ mli lɛ he.
Yɛ 1950 afii lɛ teŋgbɛ, beni Margarete, ni ji naanyo nitsulɔ kɛ Odasefonyo lɛ wie ehemɔkɛyelii ni damɔ Biblia lɛ nɔ lɛ he etsɔɔ mi klɛŋklɛŋ kwraa lɛ, no mli lɛ Yehowa Odasefoi ayiwaa yɛ East Germany lɛ mli wa naakpa. Shi etsɛɛɛ ni eshi koni eyatsu nii yɛ he kroko, ni mikɛ Odasefonyo kroko je Biblia lɛ kasemɔ shishi. Abaptisi mi yɛ 1956, ni mikɛ Margarete bote gbalashihilɛ mli yɛ nakai afi lɛ nɔŋŋ mli. No mli lɛ Lichtenberg Asafo ni yɔɔ Berlin lɛ mli wɔyɔɔ. Asafo lɛ yɛ Maŋtsɛyeli shiɛlɔi aaafee 60 ni kɛ amɛhe woɔ shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli.
Mibaptisimɔ lɛ sɛɛ afii enyɔ ni nɔyeli lɛ mli onukpai ba mɔ ni nyiɛɔ wɔ asafo lɛ hiɛ lɛ shia. Amɛka ni kulɛ amɛmɔ lɛ, shi no mli lɛ eetsu nii yɛ West Berlin. Eweku lɛ nyɛ amɛbɔ lɛ kɔkɔ koni ehi jɛmɛ, ni yɛ nyɔji komɛi asɛɛ lɛ, amɛyafata ehe yɛ jɛmɛ. Eyɛ mli akɛ miye afii 24 pɛ moŋ, shi akɛ gbɛnaa nii ni tsii ha mi yɛ asafo lɛ mli. Miida shi akɛ Yehowa kɛ nilee kɛ hewalɛ ni he hiaa kɛha nitsumɔi nɛɛ haa.—2 Korintobii 4:7.
Mumɔŋ Niyenii ni Akɛha
Beni atswa Berlin gbogbo lɛ ama shi yɛ August 1961 lɛ, kɛkɛ ni trukaa lɛ Yehowa Odasefoi ni yɔɔ Bokagbɛ lɛ baafee mɛi ni atse amɛ kɛjɛ amɛnyɛmimɛi ni yɔɔ Anaigbɛ lɛ ahe. Kɛkɛ ni be ni wɔkwɛɔ wɔ woji lɛ anɔ wɔŋmalaa ekomɛi lɛ je shishi, klɛŋklɛŋ lɛ kɛ taip, agbɛnɛ kɛtsɔ tsɔnei bibii ni akɛshaa nɔ ni akala lɛ mfoniri ni afeɔ lɛ pii lɛ anɔ. Afi 1963 mli ni mije shishi ni mikɛ afii enyɔ fee teemɔ he ko ni mikɛkala woji nɛɛ. Beni mitsu nii gbi muu fɛɛ akɛ dɛŋdadei afeelɔ lɛ, mikɛ nyɔɔŋnyɔɔŋ fɛɛ feɔ Buu-Mɔɔ lɛ ekomɛi kɛ nyɛmimɛi hii enyɔ komɛi ni yeɔ buaa mi. Nɔyelɔi lɛ etswa amɛfai shi akɛ esa akɛ amɛle he ni wɔ woji akalamɔ gbɛjianɔtoo lɛ yɔɔ, shi Yehowa ye bua wɔ, ni wɔniyenii lɛ, taakɛ wɔtsɛɔ lɛ lɛ, ba yɛ ebe naa pɛpɛɛpɛ.
Wɔ woji tɛtrɛbii nɛɛ ni wɔɔkwɛ nɔ wɔfee ekomɛi lɛ biɔ woji babaoo, ni nɔ ni fa hemɔ bɛ mlɛo. Eji wɔheɔ woji babaoo shikome kulɛ, enɛ baagbala nɔyelɔi lɛ ajwɛŋmɔ. No hewɔ lɛ wɔyɛ Odasefoi aŋkroaŋkroi komɛi ni heɔ woji lɛ fiofio ni amɛkɛhaa wɔ akutseiaŋ Biblia nikasemɔ lɛ shishi. Ni ajɛɔ biɛ akɛyaa he ni wɔkalaa woji lɛ yɛ lɛ. Kɛkɛ lɛ Odasefoi krokomɛi hu eja woji tɛtrɛbii ni wɔfee wɔgbe naa lɛ.
Akɛni nɔyelɔi lɛ mli onukpai lɛ susuɔ akɛ mikɛ mihe ewo woji akalamɔ nitsumɔ ko mli hewɔ lɛ, amɛbɔi mi kwɛmɔ jogbaŋŋ. Kɛmiiba 1965 naagbee gbɛ lɛ, miyoo akɛ amɛmiigbɔbi mi fe nine agbɛnɛ ni minu he akɛ amɛmiito nɔ ko he gbɛjianɔ. Trukaa ni amɛba miŋɔɔ leebi maaŋkpa ko.
Oshara Ko ni Mije Mli
Miiya nitsumɔ leebi ko yɛ fɛ̃i be lɛ mli. No mli lɛ eshɛko jetsɛremɔ, ni misaa mihe akɛ matsɔ fɛ̃i ni naa wa lɛ mli. Beni miyaa lɛ, mina yitsei ejwɛ ko yɛ afabaŋ lɛ sɛɛ. Hii nɛɛ dɔ ni amɛtsɔ nanegbɛ ni minyiɛ nɔ lɛ nɔ. Mitsui fa waa beni miyoo amɛ akɛ nɔyeli lɛ mli onukpai lɛ. Mɛni mafee?
Snoo enɛ babaoo ni aloo ashwie gbɛ lɛ afa gbɛ ni ashi nanegbɛ leleoo ko. Mitee nɔ minyiɛ. Mima miyi shi ni miikwɛ shikpɔŋ kɛkɛ kɛmiiya. Misɔle oya. Hii nɛɛ bɔi mi ninamɔ. Ani amɛyoo mi? Beni amɛbanina mi ni wɔhoɔ wɔhe yɛ gbɛ fintɔŋŋ lɛ nɔ lɛ, agbɛnɛ minyɛɛɛ mahe nɔ ni minaa lɛ maye. Mitee nɔ minyiɛ oyayaayai. Kɛkɛ ni amɛteŋ mɔ kome bo akɛ: “Hei, naa lɛ. Daamɔ shi!”
Mikɛ mihewalɛ fɛɛ wo foi. Mikɛ foi gba shi ni mihuru mɔ ni wɔkɛ lɛ jeɔ husu lɛ afabaŋ lɛ kɛyabote mitsu sɛɛ. Mikɛ oyaiyeli bote tsu mli ni miŋa shinaa lɛ sɛɛ kpɛŋŋ. Mibo waa akɛ: “Mɔ fɛɛ mɔ ate shi! Aaba ni abamɔ mi.”
Margarete kɛ oyaiyeli kpeleke shi ni eyadamɔ shinaa lɛ sɛɛ. Mikɛ oyaiyeli kwɔ kɛtee tsu lɛ yiteŋ fiase lɛ mli ni mishɛre la yɛ latɛ lɛ mli. Miloo asafo lɛ woji ni aŋmala lɛ fɛɛ ni yɔɔ miŋɔɔ lɛ miwo la lɛ mli.
Hii lɛ shimɔ shinaa lɛ amɛkɛɛ: “Gbelemɔ! Gbelemɔ shinaa lɛ! Polisifoi eba biɛ lɛ.”
Margarete gbeleee kɛyashi yɛ be mli ni mishã nɔ fɛɛ nɔ ni anyɛɛɛ ayoo nɔ ko dɔŋŋ lɛ. Kɛkɛ ni miyafata Margarete he ni mikɛ miyitso kɛɛ lɛ akɛ egbele shinaa lɛ. Hii nɛɛ kɛ oyaiyeli bote mli.
Amɛbi akɛ: “Mɛni hewɔ ojo foi?”
Etsɛɛɛ ni polisifoi pii bafata amɛhe ni amɛtao shia lɛ mli he fɛɛ he. Nɔ ni misusuɔ he fe fɛɛ ji teemɔ he ni wɔ tsɔne ni wɔkɛ kalaa woji tɛtrɛbii lɛ kɛ woji komekomei 40,000 ni akɛbaakala woji yɔɔ jɛmɛ lɛ. Shi amɛnaaa enaa shinaa ni etee ehe lɛ. Eyɛ mli ákɛ akɛ ŋmɛlɛtswaa babaoo bi mi saji ni ata midaaŋ moŋ, shi Yehowa ye ebua mi ni mito mitsui shi. Nakai niiashikpamɔ lɛ gbala wɔ kɛbɛŋkɛ wɔ-ŋwɛi Tsɛ ni yɔɔ suɔmɔ lɛ he gbagbalii ni ewaje wɔ koni wɔŋmɛ wɔtsui shi.
Awo Mi Tsuŋ Shi Miye Mihe
Yɛ 1960 afii lɛ naagbee gbɛ lɛ, akɛɛ mi akɛ miba ni mibatsu asraafoi anitsumɔ. Akɛni minyɛŋ ni mikɛ henilee kpakpa atsu enɛ hewɔ lɛ, anyɛ minɔ awo mi tsuŋ nyɔji kpawo yɛ gboklɛfoi aŋsaraŋ. Odasefoi 15 yɛ nakai ŋsara lɛŋ yɛ Cottbus, yɛ Berlin wuoyi-bokagbɛ. Wɔ fɛɛ wɔyɛ jɛmɛ yɛ wɔ Kristofoi ahe ni wɔkɛwooo maŋ saji amli lɛ hewɔ. (Yesaia 2:2-4; Yohane 17:16) Ŋmɛlɛtswai ni wɔkɛtsuɔ nii yɛ gbi lɛ mli lɛ fa, ni nitsumɔ lɛ wa. Wɔteɔ shi leebi 4:15, ni akɛ wɔ yaa ŋsara lɛ sɛɛ koni wɔyatsu nii yɛ oketeke gbɛjegbɛi lɛ anɔ. Shi yɛ wɔ tsuŋwoo lɛ mli fɛɛ lɛ, wɔna hegbɛi wɔgba mɛi krokomɛi Yehowa Maŋtsɛyeli lɛ he saji.
Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ, klamɔi enyɔ kɛ wɔ yɛ Cottbus. Gbi ko lɛ minu ni akɛɛ fioo ni yɔɔ mli lɛ miitao mi waa ni ekɛ mi awie. Mɛni nɛkɛ ekolɛ etaoɔ? Egba mi nɔ fɛɛ nɔ ni yɔɔ etsui mli. Kulɛ enaa kalaa, ni lɛ hu ebana hewalɛi komɛi beni ekane enaa nɛɛ woji lɛ sɛɛ. Eyɛ mli akɛ nuu nɛɛ miisumɔ waa ni eye ehe kɛjɛ hewalɛ ni kudɔɔ lɛ nɛɛ shishi moŋ, shi eeshe gbeyei akɛ aaaye lɛ awui ato najiaŋ. Efo aahu. Shi mɛni ji nɔ ni enɛ kɔɔ yɛ mihe?
Yɛ wɔ sanegbaa lɛ mli lɛ, ekɛɛ kɛ eyɛ Yehowa Odasefoi ateŋ lɛ, enyɛɛɛ egba loo ekala ni etsɔɔ nii ni baaba wɔsɛɛ. Mitsɔɔ mli miha lɛ akɛ mumɔi fɔji loo daimonioi kɛ ekpakpai loo ŋwɛibɔfoi ni ji jalɔi fɛɛ yɛ. Beni mikɛ nɔkwɛmɔ nɔ ni kɔɔ mɛi ni batsɔmɔ Kristofoi yɛ blema Efeso lɛ tsu nii lɛ, mima nɔ mi miha lɛ akɛ ehe miihia ni ekpata nibii fɛɛ ni kɔɔ kalamɔ loo mumɔi atsɛmɔ nifeemɔi ahe nibii ahe lɛ hiɛ. (Bɔfoi lɛ Asaji 19:17-20) Mikɛɛ lɛ akɛ: “Koni otao Odasefoi lɛ. Odasefoi lɛ yɛ he fɛɛ he.”
Obalanyo lɛ shi ŋsara lɛŋ no sɛɛ gbii fioo ko, ni minuuu ehe dɔŋŋ. Shi niiashikpamɔ ni mikɛ nakai nuu ni tsui efa ni anyɛɛɛ ashɛje emii ni sumɔɔ babaoo akɛ eeeye ehe lɛ na lɛ ha suɔmɔ ni miyɔɔ kɛha Yehowa lɛ bada waa diɛŋtsɛ. Wɔ Odasefoi 15 lɛ yɛ tsuŋwoo he lɛ yɛ wɔhemɔkɛyeli hewɔ, shi wɔye wɔhe yɛ mumɔŋ. Aŋmɛɛ nakai obalanyo lɛ he kɛjɛ tsuŋwoo he lɛ, eye ehe, shi eka he eji nyɔŋ lolo kɛha “nyɔŋmɔ” ni woɔ ehe gbeyei lɛ. (2 Korintobii 4:4) Kwɛ bɔ ni esa akɛ wɔ Odasefoi lɛ wɔbu wɔmumɔŋ heyeli lɛ akɛ nɔ ko ni jara wa waa ha!
Aka Wɔbii lɛ Akwɛ
Jeee onukpai pɛ ehe bahia ni amɛdamɔ shi amɛha nibii ni amɛyɔɔ nɔmimaa yɛ he ni damɔ Biblia lɛ nɔ lɛ, shi moŋ obalaŋtai hu. Anyɛ amɛ nɔ ni amɛŋmɛɛ saji ahe yɛ skul kɛ nitsumɔ he fɛɛ. Ehe bahia ni wɔbii ejwɛ lɛ fɛɛ adamɔ shi aha amɛhemɔkɛyelii lɛ.
Afeɔ aflaŋaa-ŋamɔ nifeemɔ ko yɛ skul daa Ju. Gbekɛbii lɛ batoɔ sɛrɛnɛɛ yɛ kpo lɛ nɔ, amɛlaa lala, ni amɛfeɔ nɔ ni akɛɛ atsɛɔ lɛ Thãlmann ŋamɔ lɛ he okadi lɛ beni akɛ flaŋaa lɛ tsotsoroɔ shi lɛ. Ernst Thãlmann ji German Komunistnyo ni Nazi SS asraafoi lɛ gbe lɛ yɛ 1944. Thãlmann bahe gbɛi yɛ East Germany yɛ jeŋ ta ni ji enyɔ lɛ sɛɛ. Yɛ nɔ ni wɔheɔ wɔyeɔ ni damɔ Biblia lɛ nɔ akɛ esa ákɛ akɛ sɔɔmɔ krɔŋŋ aha Yehowa Nyɔŋmɔ pɛ hewɔ lɛ, mikɛ miŋa fɛɛ tsɔse wɔbii lɛ koni amɛkɛ bulɛ adamɔ shi yɛ nifeemɔi nɛɛ ashishi ni amɛkɛ amɛhe wooo mli.
Atsɔɔ skul gbekɛbii lɛ Komunist lalai hu. Margarete kɛ mi fɛɛ tee skul ni wɔbii lɛ yaa lɛ ni wɔtsɔɔ nɔ hewɔ ni amɛlaŋ maŋkwramɔŋ lalai nɛɛ mli. Shi wɔkɛɛ moŋ akɛ amɛbaanyɛ amɛkase lalai krokomɛi. No hewɔ lɛ mra mli ni wɔbii lɛ kase bɔ ni amɛaafee ni amɛdamɔ shi shiŋŋ ni amɛfee gbɔmɛi sɔrɔto yɛ amɛ tipɛŋfoi lɛ ahe.
Kɛmiiba 1970 afii lɛ naagbee mli lɛ, wɔbiyoo nukpa lɛ basumɔ akɛ eeekase nii yɛ nitsumɔ he ko. Shi esa akɛ nikaselɔ fɛɛ nikaselɔ kɛ gbii 14 ayakase asraafoi anitsumɔ shishijee nɔ ko dã. Akɛni Renate henilee eŋmɛŋ lɛ gbɛ ni ekɛ ehe awo enɛ mli hewɔ lɛ, ekɛ ekãa damɔ shi shiŋŋ ni yɛ naagbee lɛ ajie lɛ kɛjɛ tsɔsemɔ ni tamɔ nɛkɛ he gbɛnaa nii lɛ shishi.
Renate tee klas ko ni bi ni eba tutswaa kasemɔ ko shishi yɛ enikasemɔ be lɛ mli. Tsɔɔlɔ lɛ kɛɛ: “Renate, bo hu ooba tutswaa kasemɔ lɛ shishi.” Tsɔɔlɔ lɛ efooo eshitee-kɛ-woo lɛ mli. Shi ewo lɛ shi akɛ: “Ehe ehiaaa ni otswa tu. Obaanyɛ okwɛ daaŋjiemɔ nibii lɛ anɔ.”
Wɔgba nibii ahe sane akɛ weku yɛ nakai gbɛkɛ lɛ. Wɔnu he akɛ tutswaa kasemɔ lɛ shishi ni Renate tee lɛ ejaaa, kɛji akɛ ekɛ ehe wooo tutswaa lɛ diɛŋtsɛ mli po. Akɛni sane ni wɔgba lɛ kɛ sɔlemɔ wo lɛ hewalɛ hewɔ lɛ, eŋmɛɛɛ gbɛ ni awo ehe gbeyei dɔŋŋ. Mɛɛ hewalɛwoo enɛ ji nɛkɛ akɛ wɔɔna ni wɔ biyoo obalayoo nɛɛ miidamɔ shi kɛmiiha jalɛ shishitoo mlai!
Wɔshiɛmɔ Nitsumɔ yɛ Maŋ lɛ ni Wɔɔha Eya Hiɛ
Beni shi ni ateɔ awoɔ wɔnitsumɔ lɛ ba shi yɛ 1970 afii lɛ naagbee gbɛ lɛ, ajɛ Anaigbɛ akɛ wɔ Kristofoi awoji lɛ babaoo baha wɔ. Eyɛ mli akɛ oshara nitsumɔ nɛ moŋ, shi nyɛmimɛi ni yɔɔ ekãa kɛ amɛhe ha akɛ amɛbaatsu. Wɔhiɛ sɔ woji ni efa babaoo nɛɛ kɛ mɔdɛŋ ni mɛi ni ha eba lɛ nakai lɛ bɔ lɛ babaoo. Beni yiwaa lɛ mli wa yɛ naatsii lɛ shishijee afii lɛ amli lɛ, no mli lɛ shia-kɛ-shia shiɛmɔ nitsumɔ lɛ bafee nɔ ni kaa mɔ waa diɛŋtsɛ. Yɛ anɔkwale mli lɛ toigbalamɔi he gbeyeishemɔ ha mɛi komɛi kpa shiɛmɔ. Shi yɛ be ni sa mli lɛ wɔ shiɛmɔ yɛ maŋ lɛ tee hiɛ waa yɛ naakpɛɛ gbɛ nɔ. Maŋtsɛyeli shiɛlɔi lɛ ateŋ oha fɛɛ mli 25 pɛ kɛ amɛhe woɔ shia-kɛ-shia sɔɔmɔ lɛ mli daa, yɛ 1960 afii lɛ amli. Shi beni shɛɔ 1980 afii lɛ anaagbee gbɛ lɛ, yibɔ ni kɛ amɛhe woɔ sɔɔmɔ nitsumɔ nɛɛ mli daa lɛ eyashɛ oha fɛɛ mli 66! No mli lɛ nɔyelɔi lɛ ebuuu wɔ shiɛmɔ yɛ maŋ lɛ he akɔntaa tsɔ ko.
Be ko lɛ, nyɛminuu ni mikɛ lɛ tsuɔ nii yɛ sɔɔmɔ lɛ mli lɛ kɛ ebiyoo fioo ba. Akɛni gbekɛyoo ni fata wɔhe lɛ ha yoo nukpa ko na miishɛɛ hewɔ lɛ, efɔ nine etsɛ wɔ akɛ wɔba eshia. Ehiɛ sɔ wɔ shiɛmɔ wiemɔ ni damɔ Ŋmalɛ lɛ nɔ lɛ, ni ekpɛlɛ nɔ akɛ wɔba ekoŋŋ. Yɛ sɛɛ mli lɛ mikɛ yoo nɛɛ ha miŋa ni eyasara lɛ, kɛkɛ ni ekɛ yoo nɛɛ je Biblia lɛ kasemɔ shishi amrɔ nɔŋŋ. Yɛ bɔ ni afii ni eye lɛ etee hiɛ ni ehewalɛ nɔ miigbɔ lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, yoo nɛɛ batsɔ wɔnyɛmi yoo ni ekɛ ekãa yaa nɔ yɛ Yehowa sɔɔmɔ mli.
Tsakemɔi Beni Heyeli Bɛŋkɛ Lɛ
Yehowa saa wɔ kɛha be mli ni wɔbaana heyeli babaoo mli ŋɔɔmɔ lɛ. Akɛ nɔkwɛmɔ nɔ lɛ: Beni eshwɛ fioo ni abaajie naatsii lɛ, awo wɔ ŋaa akɛ wɔtsake gbɛi ni wɔkɛtsɛɔ mɛi yɛ kpeei ashishi lɛ mli. Kɛha hebuu hewɔ lɛ, wɔkɛ wɔ klɛŋklɛŋ gbɛi tsɛɔ wɔhe. Tsɛ, wɔteŋ mɛi pii le wɔhe afii pii moŋ, shi wɔleee nyɛmi nuu kɛ nyɛmi yoo ko naagbee gbɛi. Bɔni afee ni wɔsaa wɔhe ni wɔhere mɛi pii ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ atuu kɛba wɔkpeei ashishi hewɔ lɛ, awo wɔ hewalɛ ni wɔkɛ wɔweku gbɛi atsɛ wɔhe. Mɛi komɛi susu akɛ henumɔ bɛ enɛ mli, shi yɛ sɛɛ mli lɛ mɛi ni di ŋaawoo lɛ sɛɛ lɛ tsake yɛ gbɛ ni waaa nɔ beni wɔna wɔ heyeli lɛ.
Awo wɔ hewalɛ hu ni wɔkɛ lala aje wɔkpeei ashishi. Wɔtsɔ nɛkɛ gbɛ nɔ wɔbale gbɛjianɔtoo ni anyiɛɔ sɛɛ yɛ asafoi ni yɔɔ he fɛɛ he lɛ amli. Tsakemɔ kroko hu ni ba ji wɔ akutseiaŋ nikasemɔ kui lɛ ayifalɛ. Amɛtee hiɛ fiofio kɛjɛ mɛi ejwɛ yɛ 1950 afii lɛ amli kɛyashɛ kpaanyɔ. Yɛ sɛɛ mli lɛ etee hiɛ kɛyashɛ 10 kɛ agbɛnɛ, yɛ naagbee lɛ kɛyashɛ 12. Kɛfata he lɛ, apɛi nibii amli koni ana nɔmimaa akɛ he ni asafo fɛɛ asafo ko yɔɔ lɛ yɛ he ni sa ni jɛkɛɛɛ kɛha Odasefoi lɛ ateŋ mɛi ni fa.
Yɛ bei komɛi amli lɛ, wɔnyɛɔ wɔnaa nilee ni yɔɔ tsakemɔ ko ni awo he ŋaa lɛ mli lɛ yɛ be mli ni akɛha lɛ sɛɛ. Kwɛ shii abɔ ni Yehowa jie ehe kpo akɛ Tsɛ ni yɔɔ nilee ni susuɔ mɔ he! Eye ebua wɔ fiofio koni wɔtamɔ eshikpɔŋ nɔ gbɛjianɔtoo ni eshwɛ lɛ, ni wɔnu he babaoo akɛ wɔfata ewebii anyɛmi-feemɔ ni yɔɔ jeŋ muu fɛɛ lɛ he. Yɛ anɔkwale mli lɛ, Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ suɔmɔ ebu ewebii ahe yɛ nɔ ni miihe ashɛ afii 40 ni amɛkɛtsu nii yɛ naatsii shishi yɛ East Germany lɛ fɛɛ mli. Kwɛ bɔ ni wɔmli filiɔ wɔ akɛ agbɛnɛ akpɛlɛ wɔnɔ yɛ mla naa!
Ŋmɛnɛ, Yehowa Odasefoi fe 22,000 yɛ he ni tsutsu lɛ eji East Germany lɛ. Amɛdamɔ shi akɛ odaseyeli kɛha Yehowa Nyɔŋmɔ gbɛtsɔɔmɔ ni nilee yɔɔ mli kɛ esuɔmɔ kwɛmɔ lɛ. Esɛɛfimɔ ni ekɛha wɔ yɛ afii ni wɔkɛhi naatsii shishi lɛ fɛɛ mli lɛ tsɔɔ akɛ ebaanyɛ emɔ shihilɛ fɛɛ shihilɛ naa. Tawuu nii fɛɛ ni aaafee ashi ewebii lɛ yeŋ omanye. Yehowa kwɛɔ mɛi ni kɛ amɛhiɛ fɔɔ enɔ lɛ anɔ jogbaŋŋ yɛ be fɛɛ mli. (Yesaia 54:17; Yeremia 17:7, 8)—Taakɛ Horst Schleussner gba lɛ.
[Mfoniri ni yɔɔ baafa 31]
Horst kɛ Margarete Schleussner yɛ Asafo lɛ shĩa ni yɔɔ East Berlin lɛ