Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w92 4/15 bf. 27-30
  • Fa 1—Yehowa Kwɛ Wɔnɔ Beni Agu Nitsumɔ Lɛ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Fa 1—Yehowa Kwɛ Wɔnɔ Beni Agu Nitsumɔ Lɛ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Haomɔi Ashishijee
  • Agu Wɔ Nitsumɔ Lɛ
  • Kpeei Afeemɔ Yɛ Naatsii lɛ Shishi
  • Mi-Klɛŋklɛŋ Nitsumɔ Titri
  • Okɛ Ohiɛ Afɔ Yehowa Nɔ
  • Yehowa Diɛŋtsɛ Kwɛɔ Wɔnɔ
  • Yehowa Kwɛ Wɔnɔ Beni Agu Nitsumɔ Lɛ—Fa2
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Yehowa Kwɛ Wɔnɔ Beni Agu Nitsumɔ Lɛ—Fa3
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Yehowa Tsɔɔ akɛ Ekɛ Mi Yɛ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1996
  • Mishiwoo Akɛ Masɔmɔ Nyɔŋmɔ Lɛ Mli Hiɛmɔ
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
w92 4/15 bf. 27-30

Fa 1​—Yehowa Kwɛ Wɔnɔ Beni Agu Nitsumɔ Lɛ

Yehowa Odasefoi kɛ afii nyɔŋmai abɔ esusu amɛnyɛmimɛi ni yɔɔ shikpɔji ni atsi amɛ Kristofoi anitsumɔi anaa yɛ jɛmɛ lɛ ahe. Wɔkɛ miishɛɛ miiha nyɛle saji etɛ ni aŋmala ni jieɔ nɔ ni ba lɛ kpo lɛ amli klɛŋklɛŋ nɔ lɛ mli saji. Enɛɛmɛi ji nyɛmimɛi anɔkwafoi ni yɔɔ he ni ale yɛ nakai beaŋ akɛ East Germany lɛ diɛŋtsɛ aniiashikpamɔ.

YƐ 1944 lɛ, no mli lɛ mi ji German tawuu mli gboklɛfonyo, ni miitsu nii akɛ mɔ ni yeɔ buaa helatsamɔ he yɛ Cumnock Camp, yɛ Ayr masɛi yɛ Scotland. Aŋmɛ mi gbɛ koni maya ŋsara lɛ sɛɛ, tsɛbelɛ aŋmɛɛɛ mi gbɛ koni mikɛ maŋbii lɛ awie. Beni mishɛraa shi Hɔgbaa ko lɛ, mikɛ nuu ko ni bɔ mɔdɛŋ waa ni etsɔɔ Biblia lɛ mli saji amli etsɔɔ mi kpe. Yɛ no sɛɛ lɛ wɔyi enyɔ lɛ fɛɛ fɔɔ shishɛramɔ.

Yɛ be ni sa mli lɛ efɔ mi nine kɛtee kpee ko yɛ shia ko mli. Enɛ yɛ oshara yɛ migbɛfaŋ, ejaakɛ miji henyɛlɔ maŋ ko mlinyo. No mli lɛ mileee akɛ eji Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ ko​—eka shi faŋŋ akɛ kpee lɛ ji amɛ Biblia kasemɔ kui bibii lɛ ateŋ ekome. Eyɛ mli akɛ minuuu nibii babaoo shishi moŋ, shi mikaiɔ gbekɛ ko ni wo atade yɛŋ futaa kakadaŋŋ ko mfoniri, kɛ jata kɛ toobi. Jeŋ hee lɛ mli mfoniri ni atsɔɔ mli yɛ Biblia mli wolo ni ji Yesaia lɛ bote mimli waa diɛŋtsɛ.

Aŋmɛɛ mihe kɛjɛ gboklɛfoiatsu lɛŋ yɛ December 1947. Beni miku misɛɛ kɛtee Germany lɛ, mikɛ Margit ni mile lɛ dani ta lɛ je shishi lɛ bote gbalashihilɛ mli. Wɔyahi Zittau ni bɛŋkɛ Poland kɛ Czechoslovakia husui anaa lɛ mli. Gbii fioo ko sɛɛ pɛ kɛkɛ ni Yehowa Odasefoi lɛ ateŋ mɔ kome batswa wɔshinaa. Mikɛɛ miŋa akɛ: “Kɛji akɛ kuu nɛɛ nɔŋŋ mikɛkpe yɛ Scotland lɛ, belɛ esa akɛ wɔkɛ wɔhe abɔ amɛhe.” Wɔkɛ Odasefoi lɛ tee wɔ klɛŋklɛŋ kpee yɛ nakai otsi lɛ mli.

Wɔjɛ Biblia lɛ mli wɔkase bɔ ni ehe hiaa ni wɔya Kristofoi akpeei daa ni wɔkɛ wɔhe awo shiɛmɔ nitsumɔ lɛ mli. Yɛ anɔkwale mli lɛ, etsɛɛɛ ni nɔ ni Odasefoi lɛ tsɔɔ yɛ Biblia lɛ mli lɛ bafee nii ni he hiaa fe fɛɛ yɛ wɔshihilɛ mli. Yɛ be ni sa mli lɛ mije kuu Biblia kasemɔ shishi. Kɛkɛ ni yɛ February 1950 lɛ, Kristofoi nɔkwɛlɔi gbɛfalɔi enyɔ komɛi bi akɛ: “Ani nyɛsumɔɔɔ ni amii nyɛ nu?” Nakai gbi lɛ shwane mli ni Margit kɛ mi fee wɔ henɔjɔɔmɔ kɛha Nyɔŋmɔ lɛ he okadi kɛtsɔ nu mli baptisimɔ nɔ.

Haomɔi Ashishijee

Zittau yɛ Germany shikpɔŋ lɛ fa ni Sovietbii kwɛɔ nɔ lɛ nɔ, ni mɔdɛŋ ni abɔɔ koni ahao Yehowa Odasefoi lɛ eje shishi momo yɛ 1949. Etɔ wɔ dani wɔna nibii wɔkɛfee kpee fioo ko yɛ Bautzen. Kɛkɛ ni yɛ latsaa be mli lɛ afo oketekei krɛdɛɛ ni wɔkɛbaaya kpokpaa wulu nɔ kpee yɛ Berlin lɛ mli trukaa. Ni kɛlɛ mɛi akpei abɔ tee.

Agba asafoŋ kpeei hu naa. Basabasa-feelɔi baa koni amɛbabolɔ ni amɛfee hoo kɛkɛ. Gbi ko lɛ, shwɛ fioo ni wɔfo nɔkwɛlɔ gbɛfalɔ ko wiemɔ mli po. Adafitswaa woji lɛ tsɛ wɔ hiɛkpatamɔ he gbalɔi. Adafitswaa woji amli saji po tsɔɔ akɛ wɔbua wɔhe naa yɛ ŋmeŋmei anɔ ni wɔmiimɛ ni aloo wɔ kɛya yɛ atatui amli. Adafitswaa woji lɛ kɛɛ gbekɛbii yei komɛi kɛɛ Odasefoi lɛ bɔ mɔdɛŋ ni amɛkɛ amɛ ana bɔlɛ. Atsɔmɔ sane mlitsɔɔmɔ akɛ ‘mɛi ni jɔɔ amɛhe nɔ amɛhaa Yehowa lɛ anine baashɛ naanɔ wala nɔ’ lɛ afee lɛ mɛi ni kɛ Odasefoi lɛ naa bɔlɛ lɛ anine baashɛ naanɔ wala nɔ.

Yɛ sɛɛ mli lɛ afolɔ wɔnaa hu akɛ wɔji mɛi ni sumɔɔ tawuu. Atsɔmɔ shishinumɔ ni kɔɔ nɔ ni wɔwie yɛ Nyɔŋmɔ ta ni ji Harmagedon he lɛ afee lɛ akɛ wɔsumɔɔ tawuu nibii afeemɔ kɛ tawuu. Kwɛ buului asane ni enɛ ji! Ni kɛlɛ, yɛ August 1950, beni mitee nitsumɔ gbɛkɛ yɛ adafitswaa woji afeemɔ he ni mitsuɔ nii yɛ akɛ woji akalalɔ lɛ, atsi mi gbɛ yɛ agbo lɛ naa. Bulɔ lɛ ni polisinyo fata ehe lɛ kɛɛ mi akɛ: “Ashwie bo. Nyɛji gbɔmɛi ni sumɔɔ tawuu.”

Margit na miishɛɛ beni miba shia lɛ. Ekɛɛ akɛ, “gbɛkɛ nitsumɔ sɛɛ efo.” Shi wɔfeee yeyeeye. Etsɛɛɛ ni mina nitsumɔ kroko. Wɔkɛ wɔhiɛ fɔ Nyɔŋmɔ nɔ akɛ eeeye ebua, ni efee nakai.

Agu Wɔ Nitsumɔ Lɛ

Agu Yehowa Odasefoi anitsumɔ lɛ yɛ August 31, 1950, yɛ German Democratic Republic. Kɛkɛ ni mɛi pii amɔɔmɔ je shishi. Aye Odasefoi nɛɛ asane ni awo mɛi komɛi atsuŋ amɛwala be fɛɛ. Amɛteŋ mɛi enyɔ ni jɛ Zittau ni amɛna amanehulu yɛ Nazi gboklɛfoi aŋsaraŋ lɛ bafee mɛi ni Komunist bii lɛ emɔmɔ amɛ amɛto.

Amɔ mɔ ni kwɛɔ wɔ asafo lɛ nɔ lɛ kɛ eŋa. Mɛi ni mɔmɔ amɛ lɛ shi amɛbii bibii enyɔ lɛ ni amɛkwɛ amɛ diɛŋtsɛ amɛhe. Amɛnaamɛi baŋɔ amɛ kɛtee ni amrɔ nɛɛ gbekɛbii yei enyɔ nɛɛ kɛ ekaa miigba mɛi krokomɛi Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ.

Nyɛmimɛi ni jɛ East Germany asafoi amli faa gbɛ kɛbaa Berlin shii abɔ ni amɛbalooɔ woji yɛ anaigbɛ ni heyeli yɔɔ jɛmɛ lɛ kɛjɛɔ hei ni akɛtoɔ ahaa amɛ yɛ lɛ. Amɔmɔ nyɛmimɛi ekaalɔi ni tereɔ woji kɛyaa nɛɛ ateŋ mɛi pii, agbala amɛ kɛtee saneyeli hei ni awo amɛ tsuŋ.

Nɔyelɔi lɛ tsu kɛba wɔshia leebi maaŋkpa ko koni amɛbakwɛ jɛmɛ. Wɔmiikpa amɛbaa lɛ gbɛ, no hewɔ lɛ mikɛ asafo lɛ woji fɛɛ ni yɔɔ miŋɔɔ lɛ wo aboŋo ko mli yɛ he ni asagbai komɛi yɔɔ lɛ. Kooloi filikilɔi nɛɛ gbaaa minaa, shi beni gbɔmɛi lɛ bɔi nibii amli gbɛɛ yɛ jɛmɛ lɛ, trukaa ni asagbai lɛ bɔi amɛ yii. Nɔ ni amɛbaanyɛ amɛfee pɛ ji ni amɛjo foi kɛya he ni yɔɔ shweshweeshwe!

Yehowa etsɔ kpee ni wɔfee yɛ 1949 lɛ nɔ esaa wɔ eto kɛha nitsumɔ lɛ naatsii lɛ. Wiemɔi ahe gbɛjianɔtoo lɛ ewo wɔ hewalɛ koni wɔha wɔ teemɔŋ nikasemɔ, kpeei yaa, kɛ wɔshiɛmɔ nitsumɔ lɛ aya hiɛ, ni agbɛnɛ wɔkɛ wɔhe afɔ wɔnyɛmimɛi krokomɛi anɔ kɛha yelikɛbuamɔ kɛ hewalɛwoo. Enɛ ye ebua wɔ koni wɔhi shi akɛ anɔkwafoi No hewɔ lɛ eyɛ mli akɛ yɛ bei komɛi amli lɛ awieɔ ashiɔ wɔ ni ajɛɔ wɔ moŋ, shi enɛ gbaaa wɔnaa kwraa.

Kpeei Afeemɔ Yɛ Naatsii lɛ Shishi

Beni atswa adafi akɛ agu wɔnitsumɔ lɛ, mikɛ nanemɛi Odasefoi enyɔ kpe koni wɔsusu bɔ ni wɔɔfee wɔtsa wɔ asafoŋ kpeei anɔ lɛ he. Oshara ba kpeei ayaa he ejaakɛ tsuŋ awoɔ mɛi ni amɔmɔɔ amɛ lɛ. Wɔtee Odasefoi ni yɔɔ he ni wɔyɔɔ lɛ aŋɔɔ. Mɛi komɛi ehao, shi eji hewalɛwoo akɛ amɛteŋ mɔ fɛɛ mɔ yɔse bɔ ni ehe hiaa ni aya kpeei lɛ.

Nuu ko ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ ni yɔɔ aboŋo ko kɛha wɔ akɛ wɔkɛfee wɔ kpee he. Eyɛ mli akɛ eyɛ ŋmɔ ko mli, ni mɛi fɛɛ naa moŋ, shi shinaa ko yɛ aboŋo lɛ sɛɛ ni jwɛi etsa etsi naa. No hewɔ lɛ anaaa wɔbaa kɛ wɔyaa. Nakai aboŋo momo lɛ mli wɔfee wɔkpeei lɛ fɛɛ ni wɔkɛ kɛnɛrɛ feɔ lɛ yɛ, yɛ fɛi be lɛ fɛɛ mli, ni mɛi aaafee 20 baa kpee lɛ. Wɔkpeɔ daa otsi ni wɔkaseɔ wɔ Buu-Mɔɔ wolo tɛtrɛɛ lɛ ni wɔfeɔ Sɔɔmɔ Kpee lɛ. Atoɔ kpee lɛ he gbɛjianɔ koni ekɔ wɔshihilɛ lɛ he, ni amaa nɔ mi akɛ esa akɛ wɔfee ekaa yɛ mumɔŋ. Etsɛɛ ni wɔna miishɛɛ akɛ wɔɔhere nakai nuu ni yɔɔ wiemɔ lɛ he miishɛɛ lɛ kɛaaba wɔteŋ akɛ wɔnyɛmi nuu hee yɛ anɔkwale lɛ mli.

Aba tsuŋwoo kakadaji lɛ ashi fioo, yɛ 1950 afii lɛ teŋgbɛ, ni ajie nyɛmimɛi lɛ ateŋ mɛi komɛi kɛjɛ amɛtsuŋwoo lɛ mli. Atswa mɛi pii ananeshi tu kɛtee West Germany. Shi nibii tsake trukaa kɛha mi beni nyɛmi nuu ko ni jɛ West Germany ba ebasara biɛ lɛ sɛɛ.

Mi-Klɛŋklɛŋ Nitsumɔ Titri

Nyɛmi nuu lɛ kɛɛ atsɛɔ lɛ Hans. Yɛ wɔsanegbaa lɛ sɛɛ lɛ, akɛ Berlin adrɛs ha mi akɛ miya jɛmɛ. Beni miyoo kadimɔ gbɛi ni yɔɔ shinaa lɛ naa lɛ, atsɛ mi akɛ miba mli. Mɛi enyɔ bafata mihe ni amɛkɛ mi bɔi sanegbaa yɛ nibii sɔrɔtoi ahe yɛ miishɛɛ mli. Kɛkɛ ni nɔ ni amɛtaoɔ amɛfee lɛ je kpo: “Kɛ akɛ nitsumɔ krɛdɛɛ ko wo odɛŋ lɛ, ani obaakpɛlɛ nɔ?”

Miha hetoo akɛ, “Hɛɛ.”

Amɛkɛɛ, “Ojogbaŋŋ, fɛɛ ni wɔtaoɔ wɔle nɛ. Yaaba jogbaŋŋ.”

Otsii etɛ sɛɛ lɛ, abi ni miku sɛɛ miba Berlin ekoŋŋ, ni mina mihe yɛ nakai tsu lɛ nɔŋŋ mli. Amɛkɛ Zittau shikpɔŋ he mfoniri ha mi, kɛkɛ ni nyɛmimɛi lɛ wie yiŋtoo ni yɔɔ nɛkɛ kpee nɛɛ sɛɛ lɛ he. “Wɔleee he ni Odasefoi lɛ yɔɔ yɛ nɛkɛ he nɛɛ. Ani obaanyɛ oha wɔna amɛ?”

Hetoo ni miha amrɔ nɔŋŋ ji akɛ, “Mafee nakai.” Shikpɔŋ lɛ da, efe kilomitai 100 [shitooi 60], kɛjɛ Riesa kɛyashi Zittau yɛ ekɛlɛ naa, ni elɛɛmɔ shɛɔ kilomitai 50 [shitooi 30]. Ni baisekel pɛ miyɔɔ. Kɛ mina aŋkroaŋkro Odasefoi lɛ, mihaa amɛleɔ asafo mli ni amɛyɔɔ lɛ, ni asafoi nɛɛ tsuɔ najiaŋdamɔlɔi kɛyaa Berlin koni amɛyaloo amɛwoji kɛ gbɛtsɔɔmɔ. Nifeemɔ nɛɛ haaa asafoi krokomɛi abaje oshara mli kɛ eba akɛ nɔyeli lɛ miiwa asafo kome ko yi lɛ.

Okɛ Ohiɛ Afɔ Yehowa Nɔ

Yɛ yiwaa lɛ fɛɛ sɛɛ lɛ, yɛ toiboo ni wɔɔfee wɔha Biblia mli famɔi ahewɔ lɛ, wɔkpaaa Nyɔŋmɔ Maŋtsɛyeli lɛ he sane lɛ ni wɔkɛyaa shia kɛ shia lɛ kɔkɔɔkɔ. (Mateo 24:​14; 28:​19, 20; Bɔfoi lɛ Asaji 20:20) Wɔyaa mɛi ni mɛi aŋkroaŋkroi ni wɔle amɛ momo lɛ ejie amɛ yi ni wɔhiɛ amɛ adrɛs lɛ aŋɔɔ, ni wɔna niiashikpamɔi komɛi ni ŋɔɔ waa. Yɛ bei komɛi amli po lɛ wɔtɔmɔi lɛ batsɔɔ jɔɔmɔi, taakɛ nɔ ni nyiɛ sɛɛ nɛɛ feɔ he nɔkwɛmɔ nɔ lɛ.

Akɛ adrɛs ko ha mi kɛ miŋa ni wɔyadi sɛɛ, shi wɔyabote shia kroko ni jeee no moŋ mli. Beni agbele shinaa lɛ, wɔna ni polisinyo atade tsotsoro shi. Margit hiɛ bayɛ futaa; mitsui shi waa yɛ mimli. Enɛ baanyɛ afee tsuŋwoo. Esa ni wɔsɔle oya.

Nuu lɛ bi kpeŋ akɛ: “Namɛi ji nyɛ.” Wɔto wɔtsui shi.

Margit kɛɛ: “Miheɔ miyeɔ akɛ mile bo yɛ he ko, shi minyɛɛɛ makai he ni mile bo yɛ lɛ. Hɛɛ, polisifonyo jio. Ekolɛ mina bo yɛ onitsumɔ mli.”

Enɛ ha ehe jɔ kwraa, ni ekɛ naanyobɔɔ gbee bi akɛ, “Ani nyɛji Yehowa . . . ?”

Kɛkɛ ni miyafata he miha hetoo akɛ: “Hɛɛ, nakai wɔji, ni obaanyɛ okpɛlɛ nɔ akɛ ebi ekaa dani wɔnyɛ wɔtswa oshinaa lɛ. Wɔyɛ ohe miishɛɛ diɛŋtsɛ.”

Efɔ nine etsɛ wɔ ni wɔbote tsu lɛ mli. Wɔyasara lɛ shii abɔ ni wɔje shia Biblia mli nikasemɔ shishi. Yɛ be ni sa mli lɛ nuu nɛɛ batsɔ wɔnyɛmi Kristofonyo. Kwɛ bɔ ni nakai niiashikpamɔ lɛ waje hekɛnɔfɔɔ ni wɔyɔɔ yɛ Yehowa mli lɛ eha!

Yɛ be babaoo mli lɛ nyɛmimɛi yei tsuɔ nii akɛ mɛi ni atsɔɔ amɛnɔ akɛ woji yahaa mɛi krokomɛi, ni enɛ biɔ ni amɛkɛ amɛhe afɔ Yehowa nɔ kwraa. Nɛkɛ sane lɛ ji beni Margit tee Berlin be ko koni eyaloo woji kɛba lɛ. Woji lɛ fa fe nɔ ni wɔkpaa gbɛ lɛ. Kpãa ni ti ni akɛkaa atadei akɛfimɔ pɔtomanto loo gbɛfaa kotoku ni eyi fe nine lɛ. Nɔ fɛɛ nɔ tee nɔ jogbaŋŋ kɛyashi be mli ni Margit bote oketeke mli. Kɛkɛ ni husui anɔkwɛlɔi lɛ eko ba oketeke lɛ mli.

Ebɔi bimɔ ni ekɛ enine miitsɔɔ pɔtomanto lɛ akɛ: “Namɔ jatsu nɛ, ni mɛni yɔɔ mli?”

Margit ha hetoo akɛ: “Mitadei ni afɔ he yɔɔ mli.”

Akɛni eyiŋ etɛɛɛ lɛ hewɔ lɛ, efa lɛ ni egbele naa. Margit je gbɛ ekɛ shɔ̃ɔ-feemɔ bɔi kpɔi ni afimɔ kɛbɔle pɔtomanto lɛ fɛnemɔ blɛoo. Akɛni husui anɔkwɛlɔ lɛ nitsumɔ biɔ ni ekɛ oketeke lɛ afa gbɛ kɛyashɛ he ko ni eyi shi ni ebote oketeke kroko mli kɛku esɛɛ hewɔ lɛ, enaaa tsui kwraa. Yɛ naagbee lɛ, beni eshwɛ kpɔi etɛ ni abaafɛne agbe naa lɛ, eŋmɛɛ he. Ekɛ mlifu bolɔ akɛ: “Shi biɛ, ni owo ojatsu lɛ kɛya!”

Yehowa Diɛŋtsɛ Kwɛɔ Wɔnɔ

Yɛ be babaoo mli lɛ, ŋmɛlɛtswaa ni shɛɛɛ ejwɛ mikɛwɔɔ gbɛkɛ, ejaakɛ mitsuɔ asafo lɛ saji ahe nii yɛ nyɔɔŋ teŋ. Nyɔɔŋ teŋ nitsumɔ nɛɛ eko sɛɛ ni maŋ onukpai lɛ batswa wɔ shinaa sɛɛ gbi ko leebi lɛ. Amɛba koni amɛbakwɛ nɔ ni yaa nɔ yɛ shia lɛ mli. Akɛ mikɛ nɔ ko aaato lɛ ekpe sɛɛ.

Amɛkɛ leebi muu lɛ fɛɛ kpa shia lɛ mli ni amɛmiigbɛ nɔ fɛɛ nɔ mli, ni amɛyakwɛ niiamli-yaa he lɛ po akɛ aleee nɔ akɛ nɔ ko eyatee yɛ jɛmɛ lo. Mɔ ko mɔ ko susuuu akɛ eeekwɛ mikootu ni tsotsoro shi lɛ mli. Mikɛ woji sɔrɔtoi ni aŋmala ehɔlɔ ekotokui lɛ fɛɛ mli yɛ oyaiyeli mli. Nibii ni hɔlɔ kotokui nɛɛ amli ni efũfũi yɛ mli lɛ nɔŋŋ ji woji ni onukpai nɛɛ taoɔ lɛ, shi amɛshi ni amɛnine shɛɛɛ nɔ ko nɔ ko nɔ.

Be kroko mli, yɛ August 1961 lɛ, no mli lɛ miyɛ Berlin. Efee naagbee woji ni mibaloo dani atswa Berlin Gbogbo lɛ. Gbɔmɛi eyi Berlin oketeke shidaamɔ he lɛ obɔ, beni misaa mihe koni maku misɛɛ kɛya Zittau lɛ. Oketeke lɛ ba, ni gbɔmɛi sha foi amɛyakwɔ. Mikɛ gbɔmɛi babaoo nɛɛ bote mli, ni trukaa lɛ mina mihe yɛ afa ko ni gbɔmɛi bɛ jɛmɛ. Beni mibote oketeke lɛ mli pɛ kɛkɛ ni mɔ ni kwɛɔ nɔ lɛ ŋa shinaai lɛ yɛ sɛɛgbɛ. Mikome midamɔ oketeke tsu lɛ fa kome mli, yɛ be mli ni abua gbɛfalɔi krokomɛi lɛ fɛɛ anaa awo etsui krokomɛi lɛ amli.

Wɔfa ni wɔmiiya Zittau. Mikome mihi oketeke tsu nɛɛ mli kɛyashi be ko. Kɛkɛ ni oketeke lɛ bawa, ni shinaa ni yɔɔ he ni miyɔɔ lɛ gbele. Soviet asraafoi babaoo bote mli. No ha miyoo akɛ he ni ashi aha Soviet asraafoi lɛ mibaje lɛ. Mina ni kulɛ shikpɔŋ gba ni mibote mli. Shi etamɔ nɔ ni asraafoi lɛ enaaa nɔ ko sɔrɔto ko.

Wɔtsa gbɛfaa lɛ nɔ kɛyashɛ Zittau ni agbele he ni wɔyɔɔ lɛ shinaa lɛ afɔ, kɛkɛ ni asraafoi lɛ je kpo. Kɛkɛ ni amɛbɔi gbɛfalɔi ni yɔɔ oketeke shidaamɔ he lɛ fɛɛ anibii amlikwɛmɔ. Mikome too pɛ ji mɔ ni shwɛ ni akwɛɛɛ enibii amli. Asraafoi lɛ ateŋ mɛi komɛi po ŋa mi, ni amɛmiisusu akɛ asraafonyo nukpa ko ji mi.

Sɛɛ mli kwraa dani wɔyɔse sɛɛnamɔ ni yɔɔ nakai woji lɛ ahe, ejaakɛ Berlin Gbogbo ni atswa lɛ tsi gbɛ ni wɔtsɔɔ nɔ ni wɔnine shɛɔ woji anɔ lɛ naa kɛyashi be ko. Ni kɛlɛ, nakai woji lɛ fa aahu akɛ wɔkɛtsu nii nyɔji babaoo. Beni be shwieɔ mli lɛ ato gbɛjianɔ koni nyɛmimɛi lɛ anine ashɛ wɔnɔ ekoŋŋ.

Berlin Gbogbo ni atswa yɛ 1961 mli lɛ kɛ tsakemɔi ba wɔnɔ yɛ East Germany. Shi taakɛ eji lɛ, Yehowa toɔ shihilɛ ni baaba lɛ he gbɛjianɔ kɛtsɔɔ hiɛ yɛ be fɛɛ mli. Etee nɔ ekwɛ wɔnɔ yɛ naatsii lɛ shishi.­​—Taakɛ Hermann Laube gba lɛ.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 27]

Wɔna kpee bibioo ko he sɛɛ waa yɛ Bautzen

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje