Buu-Mɔɔ INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Buu-Mɔɔ
INTANƐT NƆ WOJIATOOHE
Ga
@
  • ɛ
  • ɔ
  • ɛ́
  • ɛ̃
  • ɔ̃
  • ã
  • ŋ
  • á
  • BIBLIA
  • WOJI
  • ASAFOŊ KPEEI
  • w97 7/15 bf. 4-7
  • Beni Esha Bɛ Dɔŋŋ

Vidio ko bɛ kɛhã nɔ ni ohala nɛɛ.

Ofainɛ waa, be ni wɔtaoɔ wɔjie vidio lɛ, wɔná naagba ko.

  • Beni Esha Bɛ Dɔŋŋ
  • Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1997
  • Saneyitsei Bibii
  • Saji Ni Tamɔ Enɛ
  • Gbɔmɔ—Akɛ Esha Ebɔɔɔ Lɛ
  • Esha Shishijee
  • Henilee ‘Folɔɔ Mɔ Naa’ loo ‘Ejieɔ Mɔ Naa’
  • Heyeli Kɛmiijɛ Esha Mli —Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?
  • Nɔ ni Kristo Kpɔmɔ Nɔ lɛ Baanyɛ Afee Aha Wɔ
  • Kristo Kpɔmɔnɔ Lɛ Nyɔŋmɔ Yiwalaheremɔ Gbɛ Ni
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1999
  • Jeŋ ni Esha Bɛ Mli—Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1992
  • Yehowa To Gbɛjianɔ “yɛ Mɛi Pii Akpɔmɔ Hewɔ”
    Tsi Obɛŋkɛ Yehowa
  • Yesu Hereɔ Mɔ Yiwala—Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?
    Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—2001
Kwɛmɔ Ekrokomɛi Hu
Buu-Mɔɔ Eetswa Yehowa Maŋtsɛyeli He Adafi—1997
w97 7/15 bf. 4-7

Beni Esha Bɛ Dɔŋŋ

“ANI afɔ wɔ yɛ esha mli?” Nakai sanebimɔ lɛ hao nikaselɔ ko ni egbe nikasemɔ naa yɛ United States nikasemɔhe wulu ko mli beni eje Biblia lɛ kasemɔ shishi etsɛɛɛ lɛ. Akɛni ejɛ Hindubii ateŋ hewɔ lɛ, jwɛŋmɔ ni ahiɛ akɛ aná esha kɛjɛ fɔmɔ mli lɛ ji nɔ ko ni eleee. Esusu akɛ, kɛji akɛ aná esha kɛjɛ fɔmɔ mli lɛɛlɛŋ lɛ, belɛ kɛɛmɔ ni aaakɛɛ akɛ jeee nakai eji loo hiɛ ni aaaku ashwie bɔ ni eyɔɔ diɛŋtsɛ lɛ nɔ lɛ baafee nɔ ni sɛɛnamɔ bɛ he. Te mɔ ko aaafee tɛŋŋ aná sanebimɔ nɛɛ hetoo?

Kɛ aná kɛjɛ fɔmɔ mli lɛ, belɛ esha yɛ he ni eje shishi kɛjɛ. Ani abɔ klɛŋklɛŋ gbɔmɔ lɛ akɛ mɔ fɔŋ, ni no hewɔ lɛ ekɛ sui gbohii fɔ ebii? Aloo kpá lɛ je shishi yɛ sɛɛ mli? Mɛɛ be pɔtɛɛ mli esha je shishi? Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, kɛji akɛ esha ji efɔŋ su loo shishitoo mla ni yɔɔ sɛɛgbɛ kɛkɛ lɛ, belɛ ani wɔbaanyɛ wɔna hiɛnɔkamɔ akɛ wɔbaaye wɔhe kɛjɛ mli gbi ko?

Taakɛ Hindu hemɔkɛyeli ji lɛ, piŋmɔ kɛ efɔŋ fata adebɔɔ he. Hindu woloŋlelɔ ko kɛɛ: “Piŋmɔ [loo efɔŋ] ni tamɔ tswetsweetswe ni ehiii tsamɔ lɛ, bɔleɔ shi kɛjɛɔ he kome kɛyaa he kroko ni anyɛŋ afã shishi kwraa.” Efɔŋ efee adesai aje lɛ fã lɛɛlɛŋ kɛjɛ yinɔsane be ni aŋmala lɛ fɛɛ mli. Kɛji akɛ eba dani aŋmala gbɔmɔ yinɔsane ashwie shi lɛ, belɛ esa akɛ hetooi ni anyɛɔ akɛ he fɔ̃ɔ nɔ ni kɔɔ eshishijee he aba kɛjɛ jɛɛhe ni kwɔ fe gbɔmɔ lɛ ŋɔɔ. Esa akɛ hetooi lɛ aba kɛjɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ.—Lala 36:10.

Gbɔmɔ—Akɛ Esha Ebɔɔɔ Lɛ

Hindu jeŋ nilelɔ, Nikhilananda kpɛlɛɔ nɔ akɛ, bɔ ni atsɔɔ gbɔmɔ bɔɔ mli aha yɛ Vedas lɛ mli lɛ ji okaditoo nɔ̃. Nakai nɔŋŋ hu Bokagbɛ jamɔi babaoo kɛ adebɔɔ mlitsɔɔmɔ ni ji adesãi pɛ hãa. Ni kɛlɛ, yiŋtoi ni sanenaatsɔɔmɔ ni ja kɛ jeŋ nilee hu ni fiɔ sɛɛ yɛ ni aaadamɔ nɔ ahe Biblia mli sane ni kɔɔ klɛŋklɛŋ gbɔmɔ lɛ bɔɔ he lɛ aye.a Eklɛŋklɛŋ yitso kwraa lɛ kɛɔ akɛ: “Nyɔŋmɔ bɔ gbɔmɔ yɛ esubaŋ lɛ nɔ, Nyɔŋmɔ subaŋ lɛ nɔ ebɔ lɛ yɛ; nuu kɛ yoo ebɔ amɛ.”—1 Mose 1:27.

Akɛ abɔ gbɔmɔ ‘yɛ Nyɔŋmɔ subaŋ nɔ’ lɛ tsɔɔ mɛni? Nɔ ni etsɔɔ kɛkɛ ji akɛ: Afee gbɔmɔ tamɔ bɔ ni Nyɔŋmɔ yɔɔ lɛ, eyɛ sui ni Nyɔŋmɔ gbeyeishemɔ yɔɔ mli—tamɔ jalɛsaneyeli, nilee, kɛ suɔmɔ—ni hãa efeɔ sɔrɔto yɛ kooloi ahe. (Okɛto Kolosebii 3:9, 10 he.) Nɛkɛ sui nɛɛ ha ená nyɛmɔ ni baaha ehala akɛ eeefee ekpakpa loo efɔŋ, eha efee mɔ ni nyɛɔ efeɔ esuɔmɔnaa nii. Esha bɛ klɛŋklɛŋ gbɔmɔ lɛ he, efɔŋ loo piŋmɔ bɛ eshihilɛ mli beni abɔ lɛ lɛ.

Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ fãmɔ nɛɛ ha gbɔmɔ Adam akɛ: “Trom lɛ mli tsei lɛ fɛɛ nɔ yibii lɛ ye bɔ ni osumɔɔ; shi ekpakpa kɛ efɔŋ lee tso lɛ yibii lɛ kaaye eko; ejaakɛ gbi nɔ ni oooye eko lɛ, gbo ooogbo!” (1 Mose 2:16, 17) Kɛ amɛhala akɛ amɛaabo toi lɛ, Adam kɛ eŋa Hawa baanyɛ ni amɛkɛ yijiemɔ kɛ woo abaha amɛ Bɔlɔ lɛ, ni amɛhi shi akɛ mɛi ni eye amɛhe kɛjɛ esha he. Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, toigbele nifeemɔ baatsɔɔ akɛ amɛshɛɛɛ tɛi ni yeɔ emuu ni Nyɔŋmɔ efolɔ eshwie shi lɛ ahe, ni amɛbaafee mɛi ni yeee emuu—eshafeelɔi.

Akɛ ŋwɛi su ebɔɔɔ Adam kɛ Hawa. Shi kɛlɛ, amɛyɛ ŋwɛi sui komɛi kɛ nyɛmɔ ni amɛkɛaakpɛ amɛyiŋ yɛ jeŋba he. Akɛni amɛji Nyɔŋmɔ bɔɔ nii hewɔ lɛ, amɛbɛ esha, loo amɛyeɔ emuu. (1 Mose 1:31; 5 Mose 32:4) Shihilɛ mli ni akɛ amɛ ba lɛ fiteee gbeekpamɔ ni ehi Nyɔŋmɔ kɛ jeŋ muu fɛɛ teŋ yinɔi babaoo dani amɛba lɛ. Belɛ, te fee tɛŋŋ ni esha je shishi?

Esha Shishijee

Esha je shishi klɛŋklɛŋ yɛ mumɔŋ shihilɛhe lɛ. Dani Nyɔŋmɔ aaabɔ shikpɔŋ lɛ kɛ gbɔmɔ lɛ, no mli lɛ ebɔ mumɔŋ bɔɔ nii ni yɔɔ nilee momo—ŋwɛibɔfoi. (Hiob 1:6; 2:1; 38:4-7; Kolosebii 1:15-17) Ŋwɛibɔfoi nɛɛ ateŋ mɔ kome susu lɛ diɛŋtsɛ ehefɛo kɛ enilee he waa. (Okɛto Ezekiel 28:13-15 he.) Yɛ fãmɔ ni Nyɔŋmɔ kɛha Adam kɛ Hawa akɛ amɛfɔ bii lɛ hewɔ lɛ, nɛkɛ ŋwɛibɔfo nɛɛ baanyɛ ana akɛ, etsɛŋ ni shikpɔŋ lɛ fɛɛ nɔ baayi obɔ kɛ gbɔmɛi ni ja, ni amɛ fɛɛ amɛmiisɔmɔ Nyɔŋmɔ. (1 Mose 1:27, 28) Nɛkɛ mumɔŋ bɔɔ nɔ nɛɛ tao ni amɛkɛ amɛ jamɔ lɛ aha lɛ. (Mateo 4:9, 10) Nɛkɛ akɔnɔ nɛɛ hesusumɔ ha ekɔ gbɛ ni ejaaa.—Yakobo 1:14, 15.

Beni etsɔɔ onufu ko nɔ ewieɔ etsɔɔ Hawa lɛ, ŋwɛibɔfo atuatselɔ lɛ kɛɛ akɛ, ekpakpa kɛ efɔŋ lee tso lɛ yibii ni Nyɔŋmɔ egu eyeli lɛ tsɔɔ akɛ, Nyɔŋmɔ miitsĩ nilee ni esa akɛ ená lɛ naa. (1 Mose 3:1-5) Nakai kɛɛmɔ ji amale ni hetsɛ̃ yɔɔ mli—eshafeemɔ. Akɛni emale nɛkɛ hewɔ lɛ, ŋwɛibɔfo lɛ fee lɛ diɛŋtsɛ ehe eshafeelɔ. Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, abatsɛ lɛ akɛ Abonsam, mɔ heguɔgbelɔ, kɛ Satan, mɔ ni teɔ shi ewoɔ Nyɔŋmɔ.—Kpojiemɔ 12:9.

Satan ŋwanejee ni ekɛtsɔɔ mɔ yiŋ lɛ na Hawa nɔ hewalɛ yɛ gbɛ fɔŋ nɔ. Akɛni ehe Kaalɔ lɛ wiemɔi lɛ eye hewɔ lɛ, ekɛ ehe ha koni alaka lɛ, ni eye tso ni agu eyibii lɛ yeli lɛ eko. Ewu Adam yafata ehe yɛ yibii lɛ yeli mli, ni kɛtsɔ no nɔ lɛ, mɛi enyɔ lɛ fɛɛ batsɔmɔ eshafeelɔi. (1 Mose 3:6; 1 Timoteo 2:14) Eyɛ faŋŋ akɛ, akɛni amɛhala akɛ amɛbooo Nyɔŋmɔ toi hewɔ lɛ, wɔ klɛŋklɛŋ fɔlɔi lɛ shɛɛɛ emuuyeli kadimɔ nii lɛ he, ni amɛtsɔmɔ amɛhe eshafeelɔi.

Ni Adam kɛ Hawa shwiei hu? Biblia lɛ tsɔɔ mli akɛ: “Gbɔmɔ kome nɔ esha tsɔ kɛba je lɛŋ, ni gbele tsɔ esha nɔ kɛba, ni no ha gbele lɛ tsɛŋe gbɔmɛi fɛɛ, ejaakɛ amɛ fɛɛ amɛfee esha.” (Romabii 5:12) No mli lɛ fɔmɔ su mla lɛ ebɔi nitsumɔ momo. Adam nyɛɛɛ ekɛ nɔ ni ebɛ lɛ aha ebii. (Hiob 14:4) Akɛni amɛlaaje emuuyeli hewɔ lɛ, klɛŋklɛŋ hefatalɔi enyɔ lɛ ji eshafeelɔi beni aŋɔ amɛbii lɛ hɔ́ lɛ. Nɔ ni jɛ mli ba ji akɛ, wɔ fɛɛ—ni ajieee mɔ ko yɛ mli—ená esha akɛ gboshinii. (Lala 51:7; Romabii 3:23) No sɛɛ hu lɛ, esha kɛ nɔ ko nɔ ko bako akɛ ja efɔŋ kɛ piŋmɔ. Agbɛnɛ hu, yɛ no hewɔ lɛ, wɔ fɛɛ wɔgbɔɔ ni wɔgboiɔ, “ejaakɛ esha dɛŋ nyɔmɔwoo lɛ gbele ni.”—Romabii 6:23.

Henilee ‘Folɔɔ Mɔ Naa’ loo ‘Ejieɔ Mɔ Naa’

Agbɛnɛ hu susumɔ bɔ ni esha ná klɛŋklɛŋ adesai enyɔ lɛ asubaŋ nɔ hewalɛ eha lɛ he okwɛ. Amɛkɛ nibii hà amɛ gbɔmɔtsei lɛ fai komɛi ahe, ni amɛbɔ mɔdɛŋ ni amɛkɛ amɛhe atee yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ. (1 Mose 3:7, 8) No hewɔ lɛ, esha ha amɛnu fɔyeli, yeyeeyefeemɔ, kɛ hiɛgbele he. Ŋmɛnɛ, adesai le nɛkɛ henumɔi nɛɛ fɛɛ jogbaŋŋ.

Namɔ yɔɔ ni nako henumɔ mli piŋmɔi yɛ ejurɔ ko ni esa akɛ efee mɔ ko ni ehia lɛ lɛ ni efeee hewɔ, aloo enuuu dɔlɛ he yɛ wiemɔi komɛi ni esaaa akɛ ewieɔ kwraa ni ewie lɛ hewɔ? (Yakobo 4:17) Mɛni hewɔ wɔnaa henumɔi ni haoɔ mɔ nɛkɛ? Bɔfo Paulo tsɔɔ mli akɛ, ‘aŋma mla yɛ wɔtsuii amli.’ Kɛji akɛ wɔ henilee esako lɛ, belɛ nakai mla lɛ mlikuu kɛ mligbɛ haomɔi baa. Nakai eji akɛ, henilee gbee ‘folɔɔ’ loo ‘ejieɔ’ wɔnaa. (Romabii 2:15; 1 Timoteo 4:2; Tito 1:15) Kɛji akɛ wɔyɔseɔ loo wɔyɔseee lɛ, wɔyɛ efɔŋ loo esha henumɔ ko yɛ wɔmligbɛ!

Paulo le eshafeemɔ sui ni yɔɔ emli lɛ jogbaŋŋ. Ekpɛlɛ nɔ akɛ: “Mi ni misumɔɔ akɛ mafee nɔ ni hi lɛ, efɔŋ moŋ kpɛtɛ mihe. Ejaakɛ mimligbɛ gbɔmɔ lɛ mii shɛɔ yɛ Nyɔŋmɔ mla lɛ he; shi minaa mla kroko yɛ mihenii lɛ amli ni kɛ mijwɛŋmɔ mla lɛ wuɔ ta ni eŋɔɔ mi nom ehaa esha mla lɛ ni yɔɔ mihenii lɛ amli lɛ.” No hewɔ lɛ, Paulo bi akɛ: “Namɔ aaajie mi kɛaajɛ nɛkɛ gbele gbɔmɔtso nɛɛ dɛŋ?”—Romabii 7:21-24.

Heyeli Kɛmiijɛ Esha Mli —Yɛ Mɛɛ Gbɛ Nɔ?

Woloŋlelɔ ko kɛɛ, “kpɔmɔ, yɛ Hindu blemasaji anaa ji kpɔmɔ kɛmiijɛ fɔmɔi kɛ gbelei ni atiɔ mli lɛ mli.” Ákɛ tsabaa lɛ, Buddha jamɔ hu kɛ enine tsɔɔ Nirvana—shihilɛ ko ni hãa hiɛ kpaa nibii ni yɔɔ sɛɛ diɛŋtsɛ lɛ anɔ. Akɛni Hindu jamɔ nuko esha ni aná akɛ gboshinii lɛ shishi hewɔ lɛ, ekɛ shiwoo ni kɔɔ shihilɛ mli ni ajeɔ kɛkɛ lɛ he hãa.

Yɛ gbɛ kroko nɔ lɛ, nɔ ni Biblia lɛ tsɔɔ nɔ ekpɔ̃ɔ mɔ lɛ kɛ esha shihilɛ lɛ jiemɔ diɛŋtsɛ baa. Beni ebi bɔ ni eeefee ni ajie lɛ kɛjɛ esha mli lɛ sɛɛ lɛ, bɔfo Paulo tee nɔ eha hetoo: “Miitsɔ wɔ-Nuntsɔ Yesu Kristo nɔ miida Nyɔŋmɔ shi.” (Romabii 7:25) Hɛɛ, jiemɔ lɛ baa kɛjɛɔ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ kɛtsɔɔ Yesu Kristo nɔ.

Taakɛ Mateo Sanekpakpa lɛ tsɔɔ lɛ, “gbɔmɔ bi,” Yesu Kristo, ba “ni eŋɔ esusuma lɛ eha yɛ mɛi pii akpɔmɔ hewɔ.” (Mateo 20:28) Taakɛ aŋma yɛ 1 Timoteo 2:6 (NW) lɛ, Paulo ŋma akɛ Yesu “ŋɔ ehe eha akɛ kpɔmɔ nɔ ni yeɔ egbɔ eha mɛi fɛ.” Wiemɔ “kpɔmɔ nɔ” lɛ tsɔɔ nyɔmɔ ni awoɔ koni akɛjie nyɔji. Anɔkwale ni eji akɛ eji kpɔmɔ nɔ ni yeɔ egbɔ lɛ maa hewalɛ ni nyɔmɔ ni awo lɛ yɔɔ ni ekɛaaha jalɛsaneyeli mla naa nsɛnii lɛ aŋmɛ pɛpɛɛpɛ, ni nɔ ko eshwɛɛɛ lɛ nɔ mi. Shi te aaafee tɛŋŋ ni aaabu gbɔmɔ kome gbele akɛ “kpɔmɔ nɔ ni yeɔ egbɔ [kɛha] mɛi fɛɛ”?

Adam hɔ̃ɔ adesai fɛɛ, ni wɔfata he ewo esha kɛ gbele mli. Nyɔmɔ, loo toigbalamɔ ni ewo lɛ ji egbɔmɔtso akɛ adesa ni yeɔ emuu lɛ. Bɔni afee ni awo enɛ lɛ, esa ákɛ akɛ adesa wala kroko ni yeɔ emuu—kpɔmɔ nɔ ni yeɔ egbɔ—aha. (2 Mose 21:23; 5 Mose 19:21; Romabii 5:18, 19) Akɛni gbɔmɔ ko ni yeee emuu nyɛŋ ekɛ kpɔmɔ nɔ nɛɛ aha hewɔ lɛ, Nyɔŋmɔ jɛ enaanɔ nilee mli egbele gbɛ koni wɔje haomɔ nɛɛ mli. (Lala 49:7, 8) Ejie e-Bi koome lɛ wala kɛjɛ ŋwɛi ni ekɛbawo obalayoo fro musuŋ yɛ shikpɔŋ nɔ, ni eha afɔ lɛ akɛ gbɔmɔ ni yeɔ emuu.—Luka 1:30-38; Yohane 3:16-18.

Bɔni afee ni egbe nitsumɔ ni ji adesai akpɔmɔ lɛ naa lɛ, esa akɛ Yesu afee mɔ ni eshihilɛ he tse yɛ be ni eyɔɔ shikpɔŋ nɔ lɛ fɛɛ mli. Efee nakai. Kɛkɛ ni egbo afɔleshaa gbele. Nɛkɛ gbɛ nɔ Yesu tsɔ ema nɔ mi akɛ, adesa wala ni yeɔ emuu lɛ jara—lɛ diɛŋtsɛ enɔ̃ lɛ—baahi shi koni akɛwo nyɔmɔ akɛ kpɔmɔ nɔ ni akɛjieɔ adesai.—2 Korintobii 5:14; 1 Petro 1:18, 19.

Nɔ ni Kristo Kpɔmɔ Nɔ lɛ Baanyɛ Afee Aha Wɔ

Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ he baanyɛ aba sɛɛnamɔ aha wɔ bianɛ. Kɛ wɔtsɔɔ hemɔkɛyeli yɛ mli lɛ, wɔbaanyɛ wɔna shidaamɔ ni he tse yɛ Nyɔŋmɔ hiɛ, ni wɔbaanyɛ wɔba Yehowa suɔmɔ kwɛmɔ ni mli jɔ lɛ shishi. (Bɔfoi lɛ Asaji 10:43; Romabii 3:21-24) Yɛ nɔ najiaŋ ni wɔɔha eshai ni wɔfee lɛ ahe fɔyeli aye wɔnɔ kwraa lɛ, wɔbaanyɛ wɔdamɔ kpɔmɔ nɔ lɛ nɔ wɔtao eshaifaa yaka kɛjɛ Nyɔŋmɔ ŋɔɔ.—Yesaia 1:18; Efesobii 1:7; 1 Yohane 2:1, 2.

Kpɔmɔ nɔ lɛ baaha anyɛ atsa adesai ahela shihilɛ ni esha kɛba lɛ kwraa, yɛ gbii ni jwere wɔhiɛ lɛ amli. Biblia lɛ mli naagbee wolo lɛ tsɔɔ “wala nu faa” ni hoɔ kɛjɛɔ Nyɔŋmɔ maŋtsɛsɛi lɛ mli. Ni nɔ ni yɔɔ faa lɛ toi ji tsei ni woɔ yibii babaoo ni yɔɔ yibaai ni “akɛtsaa jeŋmaji lɛ.” (Kpojiemɔ 22:1, 2) Yɛ okadi gbɛ nɔ lɛ, Biblia lɛ miiwie Bɔlɔ lɛ gbɛjianɔtoo ni yɔɔ naakpɛɛ ni akɛbaaha adesai aye amɛhe kɛjɛ esha kɛ gbele mli kɛya naanɔ, ni damɔ Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ nɔ lɛ he.

Etsɛŋ kwraa ni Kpojiemɔ wolo lɛ mli gbalɛ ninaai lɛ baaba mli. (Kpojiemɔ 22:6, 7) Kɛkɛ lɛ mɛi fɛɛ ni yɔɔ tsui kpakpa lɛ baaye emuu, amɛbaaye “amɛhe kɛjɛ fitemɔ nyɔŋyeli lɛ mli.” (Romabii 8:20, 21) Ani esaaa akɛ enɛ tsirɛɔ wɔ koni wɔkase Yehowa Nyɔŋmɔ kɛ e-Bi anɔkwafo, Yesu Kristo ni batsɔ kpɔmɔ nɔ lɛ he sane babaoo?—Yohane 17:3.

[Shishigbɛ niŋmai]

a Kwɛmɔ Life—How Did It Get Here? By Evolution or by Creation? wolo ni Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc. fee lɛ.

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 6]

Adam kɛ esha kɛ gbele ba adesai anɔ

[Mfoniri ni yɔɔ baafa 7]

Yesu kpɔmɔ afɔleshaa lɛ kɛ heyeli kɛmiijɛ esha kɛ gbele mli baa

    Ga Woji (1980-2025)
    Shi Mli
    Botemɔ Mli
    • Ga
    • Kɛmaje
    • Bɔ Ni Misumɔɔ Lɛ Mihãa
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Mlai Ni Yɔɔ He
    • Ohe Saji
    • Ohe Saji Lɛ Ahe Gbɛjianɔtoo
    • JW.ORG
    • Botemɔ Mli
    Kɛmaje