Yọ́n Pinpẹn Nugbonọ-Yinyin po Jonamẹ Jehovah Tọn Po
‘Hiẹ, Jehovah, yin dagbe, bosọ nọ wleawu nado jona; a sù to lẹblanu mẹ hlan yé he to awhádo ylọ we lẹpo.’—PS. 86:5.
BE HIẸ SỌGAN NA GBLỌNDO YA?
Aliho tẹlẹ mẹ wẹ mí sọgan hodo apajlẹ nugbonọ-yinyin tọn Jehovah tọn te?
Nawẹ mí sọgan hodo apajlẹ lehe Jehovah nọ jonamẹ do tọn gbọn?
Naegbọn hiẹ jlo na zindonukọn nado to pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn towe na jẹhẹnu Jehovah tọn lẹ hẹn siso deji?
1, 2. (a) Naegbọn mí do nọ yọ́n pinpẹn họntọn he nọ yin nugbonọ bosọ nọ jonamẹ lẹ tọn? (b) Kanbiọ tẹlẹ wẹ mí na gbadopọnna?
NAWẸ hiẹ sọgan basi zẹẹmẹ họntọn nugbo de tọn gbọn? Mẹmẹyọnnu de he nọ yin Ashley dọmọ: “Na yẹn tọn, họntọn nugbo de yin mẹhe nọ gọalọnamẹ to whedepopenu he yè tindo nuhudo alọgọ tọn bosọ nọ jonamẹ eyin yè ṣinuwa do e.” Mímẹpo wẹ nọ yọ́n pinpẹn họntọn he nọ yin nugbonọ bosọ nọ jonamẹ lẹ tọn, na yé nọ gọalọna mí nado tindo numọtolanmẹ hihọ́ po owanyi po tọn.—Howh. 17:17.
2 Họntọn he nọ yin nugbonọ bosọ nọ jonamẹ hugan he mí sọgan tindo wẹ Jehovah. Abajọ, Psalm-kantọ lọ do dọmọ: ‘Hiẹ, Jehovah, yin dagbe, bosọ nọ wleawu nado jona; a sù to lẹblanu [kavi owanyi nugbo] mẹ hlan yé he to awhádo ylọ we lẹpo.’ (Ps. 86:5) Etẹwẹ e zẹẹmẹdo nado yin nugbonọ bosọ nọ jonamẹ? Nawẹ Jehovah nọ do jẹhẹnu he dọnmẹdogo enẹlẹ hia gbọn? Podọ, nawẹ mí sọgan hodo apajlẹ etọn gbọn? Gblọndo kanbiọ enẹlẹ tọn na gọalọna mí nado hẹn owanyi mítọn jideji na Họntọn dagbe hugan mítọn Jehovah, podọ nado hẹn haṣinṣan he mí tindo hẹ ode awetọ lodo.—1 Joh. 4:7, 8.
JEHOVAH NỌ YIN NUGBONỌ
3. Etẹwẹ e zẹẹmẹdo nado yin nugbonọ?
3 Nugbonọ-yinyin yin jẹhẹnu dagbe de he bẹ mẹdezejo, nugbodidọ, po godonọnamẹ mlẹnmlẹn po hẹn. Mẹhe yin nugbonọ sọgan yin jidedego to whepoponu. E nọ ze ede jo mlẹnmlẹn na mẹhe (kavi nuhe) e yiwanna, bo nọ yí gbemima do tẹdo mẹlọ (kavi nulọ) go, etlẹ yin to ninọmẹ sinsinyẹn lẹ mẹ. Na nugbo tọn, Jehovah wẹ yin “Omẹ nugbonọ” hugan lọ.—Osọ. 16:5.
4, 5. (a) Nawẹ Jehovah nọ do nugbonọ-yinyin hia gbọn? (b) Nawẹ nulinlẹnpọn do nuyiwa nugbonọ-yinyin tọn Jiwheyẹwhe tọn lẹ ji sọgan na mí tuli gbọn?
4 Nawẹ Jehovah nọ do nugbonọ-yinyin hia gbọn? Ewọ ma nọ gbẹkọ sinsẹ̀n-basitọ nugbonọ etọn lẹ go gbede. Ahọlu Davidi he yin dopo to sinsẹ̀n-basitọ enẹlẹ mẹ dekunnu gando nugbonọ-yinyin Jehovah tọn go dọmọ: “Hẹ mẹhe yin nugbonọ hiẹ na yinuwa po nugbonọ-yinyin po.” (2 Sam. 22:26, NW) To whenue Davidi tin to whlepọn voovo lẹ mẹ, Jehovah gbọn nugbonọ-yinyin dali deanana ẹn, basi hihọ́na ẹn, bosọ whlẹn ẹn. (2 Sam. 22:1) Davidi mọ to gbẹzan etọn titi mẹ dọ Jehovah ma nọ dọ poun dọ emi yin nugbonọ gba, ṣigba dọ e sọ nọ do e hia. Naegbọn Jehovah yinuwa hẹ Davidi po nugbonọ-yinyin po? Na Davidi lọsu yin “nugbonọ” wutu. Jehovah nọ yọ́n pinpẹn nugbonọ-yinyin sinsẹ̀n-basitọ etọn lẹ tọn, bo nọ suahọ etọn yé gbọn nugbonọ-yinyin hlan yé dali.—Howh. 2:6-8.
5 Nulinlẹnpọn do nuyiwa nugbonọ-yinyin tọn Jehovah tọn lẹ ji sọgan na mí tuli. Mẹmẹsunnu nugbonọ de he nọ yin Reed dọmọ: “Eyin n’hianu gando lehe Jehovah yinuwa hẹ Davidi do to whenue ewọ tin to ojlẹ ayimajai tọn lẹ mẹ go, enẹ nọ gọalọna mi taun. Etlẹ yin to whenue Davidi họ̀njẹgbé bo nọ nọ̀ osókla lẹ mẹ, Jehovah nọgodona ẹn to ojlẹ enẹ lẹpo mẹ. Ehe nọ yin tulinamẹnu daho de na mi! E sọ nọ flin mi dọ mahopọnna ninọmẹ depope he mẹ n’na tin te, podọ lehe ninọmẹ lọ sọgan sinyẹn sọ, Jehovah na nọgodona mi dile e na dẹnsọ bọ n’na gbọṣi nugbonọ-yinyin mẹ na ẹn.” Matin ayihaawe, numọtolanmẹ dopolọ wẹ hiẹ lọsu nọ tindo.—Lom. 8:38, 39.
6. Aliho devo tẹlẹ mẹ wẹ Jehovah nọ do nugbonọ-yinyin hia te, podọ ale tẹwẹ enẹ nọ hẹnwa na sinsẹ̀n-basitọ etọn lẹ?
6 Aliho devo tẹlẹ mẹ wẹ Jehovah nọ do nugbonọ-yinyin hia te? E nọ tẹdo nujinọtedo etọn lẹ go to whepoponu. Ewọ na mí jide dọmọ: “Kakajẹ yọnho mìtọn mẹ yẹn lọ wẹ.” (Isa. 46:4) E nọ basi nudide etọn lẹpo sọgbe hẹ nujinọtedo dagbe po oylan po tọn etọn he ma nọ diọ gbede lẹ. (Mal. 3:6) Humọ, Jehovah nọ do nugbonọ-yinyin hia gbọn opagbe etọn lẹ hinhẹndi dali. (Isa. 55:11) Taidi kọdetọn de, nugbonọ-yinyin Jehovah tọn nọ hẹn ale wá na sinsẹ̀n-basitọ nugbonọ etọn lẹpo. Gbọnna? Eyin mí nọ wà nuhe go mí pé lẹpo nado yinuwa sọgbe hẹ nujinọtedo Jehovah tọn lẹ, mí sọgan deji dọ ewọ na dona mí kẹdẹdi opagbe etọn.—Isa. 48:17, 18.
HODO APAJLẸ NUGBONỌ-YINYIN TỌN JEHOVAH TỌN
7. Etẹwẹ yin dopo to aliho he mẹ mí sọgan hodo apajlẹ nugbonọ-yinyin tọn Jehovah tọn te lẹ mẹ?
7 Nawẹ mí sọgan hodo apajlẹ nugbonọ-yinyin tọn Jehovah tọn gbọn? Aliho dopo wẹ nado nọ gọalọna mẹhe to pipehẹ ninọmẹ sinsinyẹn lẹ. (Howh. 3:27) Di apajlẹ, be hiẹ yọ́n yisenọ hatọ de he gbọjọ, vlavo na manọna, nukundiọsọmẹ whẹndo tọn, kavi awugbopo mẹdetiti tọn lẹ wutu ya? Be e ma na yọ́n dọ hiẹ ni ze afọdide tintan lọ nado yí ‘ohó dagbe lẹ, yèdọ ohó homẹmiọnnamẹ tọn lẹ’ do na ẹn tuli ya? (Zek. 1:13)a Gbọnmọ dali, hiẹ na dohia dọ emi yin họntọn nugbonọ, yèdọ họntọn dagbe he “sẹpọmẹ hú nọvisunnu.”—Howh. 18:24.
8. Di apajlẹ, na nuhe dù alọwle, nawẹ mí sọgan do nugbonọ-yinyin Jehovah tọn nkọ hia gbọn?
8 Aliho devo he mẹ mí sọ sọgan do apajlẹ nugbonọ-yinyin tọn Jehovah tọn hia te wẹ nado nọ yin nugbonọ na mẹyiwanna mítọn lẹ. Di apajlẹ, eyin mí ko wlealọ, mí yọnẹn dọ mí dona yin nugbonọ na alọwlemẹ mítọn. (Howh. 5:15-18) Enẹwutu, mí nọ họ́ míde sọta nudepope he sọgan plan mí jẹ ayọdide kọ̀n. (Mat. 5:28) Humọ, mí nọ dohia dọ mí yin nugbonọ na yisenọ hatọ mítọn lẹ eyin mí nọ dapana mẹnudidọ ylankan kavi mẹhẹngble tọn bosọ nọ payi ma nado hẹn hodidọ he ma sọgbe mọnkọtọn lẹ gbayipe kavi tlẹ dotoaina yé.—Howh. 12:18.
9, 10. (a) Mẹnu na taun tọn wẹ mí jlo na gbọṣi nugbonọ-yinyin mẹ na? (b) Naegbọn e ma nọ bọawu to whepoponu nado setonuna gbedide Jehovah tọn lẹ?
9 Hú popolẹpo, ojlo mítọn wẹ nado gbọṣi nugbonọ-yinyin mẹ na Jehovah. Nawẹ mí sọgan wàmọ gbọn? Mọwiwà nọ biọ dọ mí ni dovivẹnu nado nọ pọ́n nulẹ hlan dile Jiwheyẹwhe nọ wà do—enẹ wẹ nado nọ yiwanna nuhe e yiwanna lẹ bo nọ gbẹwanna nuhe e gbẹwanna lẹ—bosọ nọ yinuwa sọgbe hẹ nujinọtedo etọn lẹ. (Hia Psalm 97:10.) Lehe mí dovivẹnu nado hẹn linlẹn po numọtolanmẹ mítọn lẹ po sọgbe hẹ linlẹn po numọtolanmẹ Jehovah tọn lẹ po do sọ, mọ wẹ mí na yin whinwhàn nado nọ setonuna gbedide etọn lẹ do niyẹn.—Ps. 119:104.
10 Na nugbo tọn, e ma nọ bọawu to whepoponu nado setonuna gbedide Jehovah tọn lẹ. To ninọmẹ delẹ mẹ, e sọgan biọ dọ mí ni dovivẹnu taun nado hẹn nugbonọ-yinyin mítọn go. Di apajlẹ, Klistiani tlẹnnọ de sọgan jlo nado wlealọ, ṣigba bo ma ko mọ alọwlemẹ he sọgbe hẹ ẹ de to sinsẹ̀n-basitọ Jehovah tọn lẹ mẹ. (1 Kọl. 7:39) Azọ́nwatọgbẹ́ mẹmẹyọnnu tlẹnnọ de tọn he ma yin Klistiani lẹ sọgan nọ tẹnpọn to whelẹponu nado dín asu na ẹn. Mẹmẹyọnnu lọ sọgan to ahidi hẹ numọtolanmẹ ṣokẹdẹninọ tọn. Etomọṣo, e magbe sinsinyẹn nado hẹn tenọgli etọn go. Be apajlẹ nugbonọ-yinyin tọn mọnkọtọn lẹ ma jẹna ayidego ya? Mí deji dọ sinsẹ̀n-basitọ Jehovah tọn he to pipehẹ ninọmẹ sinsinyẹn ṣigba bo gbọṣi nugbonọ-yinyin mẹ na ẹn lẹpo wẹ ewọ na dona.—Heb. 11:6.
JEHOVAH NỌ JONAMẸ
11. Etẹwẹ e zẹẹmẹdo nado nọ jonamẹ?
11 Dopo to jẹhẹnu Jehovah tọn he dọnmẹdogo hugan lẹ mẹ wẹ ojlo etọn nado nọ jonamẹ. Etẹwẹ e zẹẹmẹdo nado nọ jonamẹ? Do glido, e zẹẹmẹdo nado jona mẹhe ṣinuwa do mí de, eyin mẹlọ do lẹnvọjọ nujọnu tọn hia. Enẹ ma dohia dọ mẹhe nọ jonamẹ nọ miọnnukundo nuṣiwa lẹ kavi nọ yí nukunpẹvi do pọ́n yé gba. Kakatimọ, e nọ magbe ma nado hẹnmẹdohomẹ. Owe-wiwe lẹ plọn mí dọ Jehovah “nọ wleawu nado jona” mẹhe do lẹnvọjọ nujọnu tọn hia lẹ.—Ps. 86:5.
12. (a) Nawẹ Jehovah nọ jonamẹ gbọn? (b) Etẹwẹ e zẹẹmẹdo dọ ylando mẹde tọn ni yin ‘súnsúnsún sẹ̀’?
12 Nawẹ Jehovah nọ jonamẹ gbọn? Jehovah nọ jonamẹ “susugege;” enẹ wẹ yindọ e nọ jonamẹ mlẹnmlẹn podọ kakadoi. (Isa. 55:7) Nawẹ mí wagbọn do yọnẹn dọ Jehovah nọ jonamẹ mlẹnmlẹn? Lẹnnupọndo jidenamẹ he tin to Owalọ 3:19 mẹ ji. (Hia.) Apọsteli Pita dotuhomẹna hosetọ etọn lẹ nado “lẹnvọjọ bo diọ.” Eyin ylanwatọ de lẹnvọjọ nugbonugbo, nuṣiwa etọn nọ vẹna ẹn yì ahun mẹ. Podọ, e sọ nọ magbe ma nado vọ́ ylando lọ wà. (2 Kọl. 7:10, 11) Lẹnvọjọ nujọnu tọn sọ nọ whàn ylanwatọ lọ nado “diọ,” enẹ wẹ nado jo walọ ylankan etọn do bo doafọna walọ he nọ hẹn homẹ Jiwheyẹwhe tọn hùn. Eyin hosetọ Pita tọn lẹ do lẹnvọjọ mọnkọtọn hia, etẹwẹ na yin kọdetọn lọ? Pita dọ dọ ylando yetọn lẹ sọgan yin ‘súnsúnsún sẹ̀.’ Hogbe enẹ wá sọn hogbe Glẹki tọn de mẹ ehe zẹẹmẹdo nado “klọ́ nude wé kavi de nude sẹ̀ pete.” Enẹ dohia dọ, eyin Jehovah jonamẹ, e nọ de ylando lọ sẹ̀ pete. E nọ jonamẹ mlẹnmlẹn.—Heb. 10:22; 1 Joh. 1:7.
13. Jide tẹwẹ hodidọ lọ “ylando yetọn wẹ yẹn masọ to na flin ba gba” na mí?
13 Nawẹ mí wagbọn do yọnẹn dọ Jehovah nọ jonamẹ kakadoi? Lẹnnupọndo dọdai he Jelemia dọ gando alẹnu yọyọ he Jiwheyẹwhe basi hẹ Klistiani yiamisisadode lẹ lọ go ji, yèdọ alẹnu he hẹn ẹn yọnbasi na mẹhe do yise hia to ofligọ lọ mẹ lẹ nado mọ jona nujọnu tọn yí na ylando yetọn lẹ. (Hia Jelemia 31:34.) Jehovah dọmọ: “Yẹn na jona ylanwa yetọn, ylando yetọn wẹ yẹn masọ to na flin ba gba.” Po hogbe ehelẹ po, Jehovah to jide na mí dọ eyin emi jona mí, emi ma nasọ yinuwa sọta mí to nukọn mẹ na ylando enẹlẹ wutu gba. E ma nọ lẹkọwa ylando mítọn lẹ ji gbọzangbọzan nado gblewhẹdo mí kavi sayana mí gba. Kakatimọ, Jehovah nọ jo ylando enẹlẹ na mí bo nọ wọn yé pete, yèdọ kakadoi.—Lom. 4:7, 8.
14. Nawẹ ayihamẹlinlẹnpọn do lehe Jehovah nọ jonamẹ do ji sọgan miọnhomẹna mí gbọn? Na apajlẹ.
14 Ayihamẹlinlẹnpọn do lehe Jehovah nọ jonamẹ do ji sọgan miọnhomẹna mí. Apajlẹ he bọdego do enẹ hia. Owhe susu delẹ die wayi, mẹmẹyọnnu de he mí na ylọdọ Elaine yin didesẹ sọn agun mẹ. Ṣigba to owhe lẹ godo, e yin gigọyí. Elaine dọmọ: “Mahopọnna dọ n’nọ lẹn to dee mẹ dọ n’yise dọ Jehovah ko jona mi, bo tlẹ sọ nọ dọ mọ na mẹdevo lẹ, n’gbẹ́ nọ tindo numọtolanmẹ lọ dọ ewọ dẹn do mi, kavi dọ n’ma sẹpọ ẹ sọ mẹhe pò lẹ podọ ewọ yiwanna yé hugan mi.” Ṣigba, Elaine mọ homẹmiọnnamẹ yí to whenue e hia bosọ lẹnayihamẹpọn do hogbe yẹhiadonu tọn voovo he Biblu yizan nado basi zẹẹmẹ lehe Jehovah nọ jonamẹ do tọn lẹ ji. E yidogọ dọmọ: “Owanyi po awuvẹmẹ sisosiso he Jehovah tindo na mi po wá họnwun na mi hugan gbede pọ́n.” Nugbo he yinuwado e ji hugan lọ wẹ yindọ: “Eyin Jehovah jo ylando mítọn lẹ na mí, mí ma dona nọ lẹndọ mí na hẹn oblọ ylando enẹlẹ tọn na pipotọ gbẹzan mítọn tọn gba.”b Elaine yidogọ dọmọ: “N’wá mọdọ n’ma kudeji dai dọ Jehovah sọgan jona mi mlẹnmlẹn, podọ n’nọ lẹndọ nuhe n’wà lọ sin obá na to hihò mi na pipotọ gbẹzan ṣie tọn. N’yọnẹn dọ vudevude wẹ numọtolanmẹ enẹ na yì, ṣigba todin n’ko jẹ mimọ ji dọ n’sọgan dọnsẹpọ Jehovah nugbonugbo, podọ n’nọ tindo numọtolanmẹ lọ dọ agbàn de yin didesọn kọ̀ji na mi.” Homẹmiọnnamẹnu nankọ die nado nọ sẹ̀n Jiwheyẹwhe owanyinọ de he nọ jonamẹ!—Ps. 103:9.
HODO APAJLẸ LEHE JEHOVAH NỌ JONAMẸ DO TỌN
15. Nawẹ mí sọgan hodo apajlẹ lehe Jehovah nọ jonamẹ do tọn gbọn?
15 Mí sọgan hodo apajlẹ lehe Jehovah nọ jonamẹ do tọn gbọn jijona mẹhe ṣinuwa do mí lẹ dali, to whedepopenu he yé do lẹnvọjọ nujọnu tọn hia. (Hia Luku 17:3, 4.) Flindọ eyin Jehovah jona mí, e nọ wọn ylando mítọn lẹ to linlẹn lọ mẹ dọ e masọ nọ hia yé dokọna mí ba. To whenue mí jona mẹdevo lẹ, e na yọ́n dọ mílọsu ni nọ wọn bo ma nọ gọwá whẹho lọ ji to nukọn mẹ.
16. (a) Be nado nọ jonamẹ zẹẹmẹdo nado nọ miọnnukundo nuṣiwa lẹ kavi na dotẹnmẹ mẹdevo lẹ nado tafu mí wẹ ya? Basi zẹẹmẹ. (b) Nado mọ jona Jiwheyẹwhe tọn yí, etẹwẹ mí dona wà?
16 Nado nọ jonamẹ ma zẹẹmẹdo nado nọ miọnnukundo nuṣiwa lẹ kavi na dotẹnmẹ mẹdevo lẹ nado tafu mí gba. Kakatimọ, e zẹẹmẹdo nado magbe ma nado nọ hẹnmẹdohomẹ. Eyin Jehovah na jona mí, mílọsu dona nọ jona mẹdevo lẹ. (Mat. 6:14, 15) Jehovah nọ flindọ “kọ́gudu wẹ mí.” E yọnẹn dọ mapenọ wẹ mí yin. (Ps. 103:14) Enẹwutu, to whenue mẹdevo lẹ dọ kavi wà nude he vẹna mí, mí dona nọ flindọ mapenọ wẹ yé yin di míwlẹ bo nọ jona yé sọn ahun mẹ wá.—Efe. 4:32; Kọl. 3:13.
17. Etẹwẹ sọgan gọalọna mí nado jonamẹ eyin yè ṣinuwa do mí?
17 Na nugbo tọn, e ma nọ bọawu nado jonamẹ to whepoponu. To owhe kanweko tintan whenu, e tlẹ vẹawuna Klistiani yiamisisadode delẹ nado didẹ gbemanọpọ yetọn lẹ. (Flp. 4:2) Etẹwẹ sọgan gọalọna mí eyin yisenọ hatọ de hẹn homẹgble mí? Mì gbọ mí ni lẹnnupọndo apajlẹ Job tọn ji. Owhẹ̀ agọ̀ he họntọn etọn lẹ—yèdọ Elifazi, Bildadi po Zofali po—sadokọna ẹn lẹ hẹn ẹn jẹflumẹ taun. (Job 10:1; 19:2) Ṣigba to godo mẹ, Jehovah wọhẹ whẹsadokọnamẹtọ lalo enẹlẹ. Jiwheyẹwhe degbena yé nado yì Job dè bo na avọ́nunina de na ylando yetọn lẹ. (Job 42:7-9) Amọ́, Jehovah sọ biọ nude to Job lọsu si. Etẹwẹ yin nulọ? Jehovah biọ to Job si nado hodẹ̀ do whẹsadokọnamẹtọ etọn lọ lẹ tamẹ. Job wà kẹdẹdile Jehovah biọ do, podọ Jehovah dona ẹn na gbigbọ jonamẹ tọn etọn. (Hia Job 42:10, 12, 16, 17.) Etẹwẹ ehe plọn mí? Dẹ̀hiho sọn ahun mẹ wá do mẹhe ṣinuwa do mí de tamẹ sọgan gọalọna mí ma nado hẹn mẹlọ do homẹ.
ZINDONUKỌN NADO TO PINPẸN JẸHẸNU JEHOVAH TỌN LẸ TỌN YỌNẸN TO GIGỌ́ MẸ
18, 19. Nawẹ mí sọgan zindonukọn nado to pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn mítọn na jẹhẹnu dagbedagbe Jehovah tọn lẹ hẹn siso deji gbọn?
18 Matin ayihaawe, homẹmiọnnamẹnu wẹ e yin na mí nado gbadopọnna jẹhẹnu Jehovah tọn voovo he dọnmẹdogo lẹ. Mí plọn dọ ewọ yọ́n dọnsẹpọ, ma nọ homẹnukuntapọn, nọ tlúalọ, yin lẹnpọn dagbenọ, nugbonọ bosọ nọ jonamẹ. Na nugbo tọn, vude poun to jẹhẹnu Jehovah tọn susu lẹ mẹ wẹ ehelẹ yin. Mí na tindo lẹblanulọkẹyi lọ nado to nuplọn dogọ gando Jehovah go kakadoi. (Yẹwh. 3:11) Mí kọngbedopọ hẹ nuhe apọsteli Paulu wlan dọmọ: “Lehe dona susugege, nuyọnẹn po oyọnẹn Jiwheyẹwhe tọn po siso do sọ!” Mí sọgan dọ nudopolọ gando jẹhẹnu devo lẹ taidi owanyi po jẹhẹnu ṣidopo he mí gbadopọnna lẹ po go.—Lom. 11:33.
19 Mì gbọ mímẹpo ni zindonukọn nado to pinpẹn-nutọn-yinyọnẹn mítọn na jẹhẹnu dagbedagbe Jehovah tọn lẹ hẹn siso deji. Mí sọgan wàmọ gbọn akọjijẹ hẹ jẹhẹnu etọn lẹ, nulinlẹnpọn do yé ji, po dido yé hia to gbẹzan mítọn mẹ po dali. (Efe. 5:1) Dile mí na to mọwà, ayihaawe ma tin dọ mí na wá kọngbedopọ hẹ Psalm-kantọ lọ he jihàn dọmọ: “Eyin yẹn tọn wẹ, e yọ́n na mi nado sẹpọ Jiwheyẹwhe.”—Ps. 73:28.
[Nudọnamẹ odò tọn]
a Na nudọnamẹ dogọ gando adà ehe go, pọ́n hosọ lọ, “Avez-vous encouragé quelqu’un récemment?” (Be hiẹ ko na tuli mẹde to agọe ya?) to Atọ̀họ̀-Nuhihọ́ lọ Tọn [Flansegbe] 15 janvier 1995 mẹ, gọna hosọ lọ “Homẹjladonamẹ to Owanyi po Azọ́n Dagbe po mẹ—Gbọnna?” to Atọ̀họ̀-Nuhihọ́ lọ Tọn 1er avril 1995 mẹ.
b Pọ́n owe Dọnsẹpọ Jehovah, weta 26, hukan 10.
[Yẹdide to weda 19]
“Họntọn de . . . tin bo sẹpọmẹ hú nọvisunnu.”—Howh. 18:24 (Pọ́n hukan 7tọ)
‘Mì nọ jona ode awetọ sọn ojlo mẹ wá.’—Efe. 4:32 (Pọ́n hukan 16tọ)
[Yẹdide to weda 21]
Nọ hodẹ̀ ahundopo tọn do mẹhe ṣinuwa do we lẹ tamẹ (Pọ́n hukan 17tọ)