“Dagbewanyi Towe Yọ́nhu Ogbẹ̀”
Dile e yin didọ gbọn Calvin H. Holmes dali
E yin décembre 1930, podọ yẹn ṣẹṣẹ finyọ́n yìnnọsìn fó to whenuena Papa wá whégbè sọn dlapọn bibasi na kọmẹnu sẹpọ de dè. “Ehe wẹ owe he Wyman whé na mi,” wẹ e dọ dile e de owe sinmẹ jujunọ de tọ́n sọn apò etọn mẹ. Hosọ etọn wẹ Délivrance, heyin zinzinjẹgbonu gbọn Watch Tower Bible and Tract Society dali. Papa, he ma nọ saba hia nudepope, hia owe enẹ jẹ zanhomẹ.
ENẸGODO, Papa whé owe devo lẹ, po hosọ lẹ po taidi Lumière po Réconciliation po, gbọn zinjẹgbonutọ dopolọ lẹ dali. E mọ Biblu hoho Onọ̀ mítọn tọn de bo nọ e kọ̀n kakajẹ zanhomẹ to hinhọ́n gomiyọngban tọn nù. Diọdo daho de jọ do Papa ji. To avivọ-whenu enẹ ewọ dọho na ganhiho lẹ na mí—yèdọ onọ̀ ṣie, nọviyọnnu ṣie atọ̀n lẹ, po yẹn lọsu po—dile mí jagla lẹdo adògbẹ́ hoho mítọn.
Papa dọ dọ zinjẹgbonutọ owe ehelẹ tọn nọ yin yiylọ dọ Biblu Plọntọ lẹ podọ dọ, sọgbe hẹ yé, mí to gbẹnọ to ‘azán godo tọn lẹ’ mẹ. (2 Timoti 3:1-5) E basi zẹẹmẹ dọ aigba ma na yin vivasudo to vivọnu aihọn tọn gba ṣigba dọ to Ahọluduta Jiwheyẹwhe Tọn glọ e na yin didiọ zun paladisi de. (2 Pita 3:5-7, 13; Osọhia 21:3, 4) Enẹ dọnú di ojlofọndotenamẹnu taun na mi.
Papa bẹ hodọ hẹ mi jẹeji dile mí to azọ́nwa to pọmẹ. Yẹn flin dọ mí to gbado-fle to whenuena e basi zẹẹmẹ dọ oyín Jiwheyẹwhe tọn wẹ Jehovah. (Psalm 83:18) Gbọnmọ dali, to amàkikọ-whenu 1931 tọn, to whenuena yẹn yin owhe 14 mẹvi, yẹn ze teninọ ṣie na Jehovah po Ahọluduta etọn po. Yẹn hodẹ̀ hlan Jehovah to ogle pomme tọn he tin to ohọ̀ lọ godo mẹ bo dopagbe vẹkuvẹku dọ yẹn na basi sinsẹ̀n hlan ẹn kakadoi. Ahun ṣie ko yin whinwhan gbọn dagbewanyi Jiwheyẹwhe jiawu mítọn tọn dali.—Psalm 63:3.
Mí nọ nọ̀ ogle de mẹ nudi kilomẹtlu 30 sọn St. Joseph, Missouri, États-Unis, bo whè sọn kilomẹtlu 65 mẹ do Otòdaho Kansas tọn mẹ. Papa yin jiji to ohọ̀ pẹvi de mẹ he baba daho ṣie ko gbá do ogle lọ mẹ to adà fliflimẹ owhe kanweko 19tọ tọn mẹ.
Azọ́nplọnmẹ na Lizọnyizọn Lọ
To alunlun 1931 tọn lọ mẹ, whẹndo mítọn sè hodidọ gbangba tọn lọ to ladio mẹ “Ahọluduta lọ, Todido Aihọn Tọn,” ehe Joseph Rutherford, azinponọ Ogbẹ́ Watch Tower ojlẹ enẹ mẹ tọn, na to plidopọ de ji to Columbus, Ohio. E whàn ahun ṣie, podọ yẹn jaya nado tindo mahẹ po Papa po to mimá alọnuwe apomẹ tọn lọ to hẹnnumẹ mítọn lẹ ṣẹnṣẹn he bẹ hodidọ gbangba nujọnu tọn ehe hẹn.
To amàkikọ-whenu 1932 tọn, yẹn yì opli Kunnudetọ Jehovah Tọn lẹ tọn ṣie tintan. Kọmẹnu mítọn basi oylọ na Papa po yẹn po nado sè hodidọ de to St. Joseph gbọn George Draper dali, yèdọ nugopọntọ tomẹyitọ Kunnudetọ Jehovah Tọn lẹ tọn de. To whenuena mí wá, opli lọ ko jẹ odá, podọ yẹn mọ otẹn de do adó lọ godo, yèdọ godo J. D. Dreyer tọn, he na yí azọngban titengbe de basi to gbẹzan ṣie mẹ.
To septembre 1933, yẹn yì plidopọ de hẹ Papa to Todaho Kansas tọn mẹ, fie yẹn tindo mahẹ to yẹwhehodidọ gbangba tọn mẹ to tintan whenu te. Papa na mi alọnuwe apomẹ tọn atọ̀n bo plọn mi nado dọmọ: “Yẹn yin dopo to Kunnudetọ Jehovah Tọn lẹ mẹ bo to wẹndagbe Ahọluduta Jiwheyẹwhe Tọn lá. Matin ayihaawe hiẹ na ko sè Whẹdatọ Rutherford to ladio mẹ. Hodidọ etọn lẹ nọ yin lilá gbọn ladio họnu he hugan 300 lẹ to osẹ dopodopo mẹ.” Enẹgodo yẹn nọ ze alọnuwe apomẹ tọn de donukọnnamẹ. To whèjai enẹ, dile yẹn ko finyọ́n yìnnọsìn bo lẹkọ sọn ogle mẹ, yẹn lẹn dọ ehe ko yin azán ayidego tọn de to gbẹzan ṣie mẹ.
To madẹnmẹ avivọ-whenu wá, podọ gbejizọnlin bibasi mítọn tindo dogbo. Ṣigba to enẹgodo mẹmẹsunnu Dreyer po asi etọn po basi dlapọn bo kanse eyin yẹn na jlo nado wá owhé yetọn gbè to samedi whèjai bo dọ́ jẹ wunkẹngbe. Zọnlin kilomẹtlu 10 he yì owhé Dreyer tọn gbè jẹ na vivẹnu lọ na yẹn penugo nado zọnhẹ yé to lizọnyizọn lọ mẹ to wunkẹngbe bo yì Oplọn Atọ̀họ̀-Nuhihọ́ Lọ Tọn to St. Joseph. Sọn whelọnu gbọ́n, yẹn nọ saba sọgbe to mahẹ tintindo to lizọnyizọn lọ mẹ to dimanche lẹ. Azọ́nplọnmẹ mẹmẹsunnu Dreyer tọn po ayinamẹ etọn po tindo nuhọakuẹ tlala.
To 2 septembre 1935, yẹn penugo to godo mẹ nado basi yẹhiadonu klandowiwe ṣie tọn hlan Jehovah gbọn baptẹm osìn tọn dali to plidopọ de to Todaho Kansas tọn mẹ.
Bẹjẹeji Gaa Yanwle Gbẹ̀mẹ Tọn
To fliflimẹ 1936 tọn, yẹn doalọwemẹ nado wà devizọn taidi gbehosọnalitọ de, kavi lizọnyizọnwatọ whenu-gigọ tọn, podọ yẹn yin zizedo todohukan mẹhe to azọ́nwahẹmẹtọgbẹ́ gbehosọnalitọ de dín lẹ tọn ji. To madẹnmẹ to enẹgodo yẹn mọ wekanhlanmẹ de yí sọn Edward Stead Arvada tọn dè, to Wyoming. Ewọ basi zẹẹmẹ dọ emi nọ yí kẹkẹ sẹkunọ tọn zan bo tindo nuhudo alọgọ tọn nado basi gbehosọnalitọ. Yẹn kẹalọyi nuzedonukọnnamẹ etọn to afọdopolọji bo yin dide taidi gbehosọnalitọ de to 18 avril 1936.
Whẹpo yẹn yì nado kọnawudopọ hẹ mẹmẹsunnu Stead, onọ̀ ṣie dọho hẹ mi to nuglọ. “Visunnu, be nuhe hiẹ jlo na wà na taun tọn die ya?” wẹ ewọ kanse.
“Ogbẹ̀ ma na jẹ nado yin ninọ e mẹ to alọdevo mẹ,” wẹ yẹn yigbe dọ. Yẹn ko wá mọnukunnujẹemẹ dọ dagbewanyi Jehovah tọn yin onú titengbe hugan nudevo depope.
Gbehosọnalitọ bibasi hẹ Ted, dile mí nọ ylọ Mẹmẹsunnu Stead dọ, yin azọ́nplọnmẹ dagbe taun. Ewọ gọna zohunhun bo tindo aliho ojlofọndotenamẹ tọn lẹpo nado ze owẹ̀n Ahọluduta lọ tọn donukọnnamẹ. Ṣigba nuhe Ted sọgan wà lẹpo wẹ nado kanwe bo dọho; agómẹ etọn lẹpo yin jinjan po húdu-húdu po. Yẹn nọ yawu fọ́n bo nọ lawu na ẹn bo vunda na ẹn, bo wleawu na núdùdù afọnnu tọn, bo na ẹn núdùdù. Enẹgodo yẹn na sọnú na ẹn bo na wleawu na ẹn na sinsẹ̀nzọn lọ. To alunlun enẹ mẹ mí basi gbehosọnalitọ to Wyoming po Montana po, bo nọ dọ́ gohọ mẹ to ozan mẹ. Ted nọ damlọn to abò vonọtaun lọ mẹ heyin gbigbá to ohọ̀ he nọ yin zize pé etọn mẹ, podọ yẹn nọ dọ́ aigba. To adà godo tọn owhe enẹ tọn mẹ yẹn sẹtẹn yì huwaji nado basi gbehosọnalitọ to Tennessee, Arkansas, po Mississippi po.
To septembre 1937, yẹn yì plidopọ daho ṣie tintan to Columbus, Ohio. To finẹ tito yin bibasi nado yin nukọntọ na azọ́n yẹwhehodidọ tọn po yizan glamafonu tọn po. Mí nọ na linlin hiho dopo tọn to whenuena whétọ de dotoai na glamafonu lọ. To osun dopo mẹ yẹn tindo hugan hiho 500 lẹ, podọ hugan gbẹtọ 800 lẹ wẹ dotoai. To kunnudide to otò susu whezẹtẹn Tennessee tọn mẹ, yèdọ Virginia, po Wheyihọ Virginia tọn po godo, yẹn yin oylọ basina nado wà sinsẹ̀nzọn taidi gbehosọnalitọ titengbe to azọ́ntẹn yọyọ de mẹ, azọ́nwiwa to kọndopọmẹ po devizọnwatọ pọnla tọn po, dile nugopọntọ tomẹyitọ lẹ nọ yin yiylọ dọ to whenẹnu.
Yẹn basi dlapọn na agun lẹ po kando lẹ po to Wheyihọ Virginia tọn—bo zan osẹ awe jẹ ẹnẹ hẹ dopodopo—bo yin nukọntọ to lizọnyizọn kunnudegbe tọn mẹ. Enẹgodo, to janvier 1941, yẹn yin azọ́ndena taidi devizọnwatọ pọnla tọn. To whenẹnu Onọ̀ ṣie po nọviyọnnu ṣie atọ̀n lẹ po,—Clara, Lois, po Ruth po—ko ze teninọ yetọn na Ahọluduta lọ. Enẹwutu whẹndo mítọn blebu yì opli daho lọ to St. Louis to pọmẹ to alunlun enẹ mẹ.
To plidopọ lọ godo tlolo, devizọnwatọ pọnla tọn lẹ yin didọna dọ azọ́n pọnla tọn na doalọte to vivọnu novembre 1941 tọn. To osun he bọdego mẹ États-Unis biọ Wẹkẹ Whàn II mẹ. Yẹn yin azọ́ndena nado wà sinsẹ̀nzọn taidi gbehosọnalitọ titengbe de, he biọ ganhiho 175 lẹ to osun dopo mẹ to lizọnyizọn lọ mẹ.
Lẹblanulọkẹyi Vonọtaun Sinsẹ̀nzọn Tọn Lẹ
To juillet 1942, yẹn mọ wekanhlanmẹ de yí he kanse vlavo yẹn na jlo nado wadevizọn to tògodo. To whenue yẹn yigbe dagbe godo, yẹn yin oylọ basina wá Bẹtẹli, tatọtẹnnọ aihọn tọn Kunnudetọ Jehovah Tọn lẹ tọn, to Brooklyn, New York. Nudi mẹmẹsunnu tlẹnnọ 20 wẹ yin yiylọ wá na azọ́nplọnmẹ vonọtaun to ojlẹ dopolọ mẹ.
Nathan H. Knorr, azinponọ Ogbẹ́ Watch Tower tọn whenẹnu tọn, basi zẹẹmẹ dọ nuwiwa yẹwhehodidọ tọn ko depò podọ mí na yin azọ́nplọn nado hẹn agun lẹ lodo to gbigbọmẹ. “Mí ma jlo nado yọ́n nuhahun he tin to agun lọ mẹ kẹdẹ gba, ṣigba nuhe mì wà dogbọn dali etọn” wẹ e dọ.
To whenuena mí tin to Bẹtẹli, Fred Franz, he jẹ mẹmẹsunnu Knorr tẹnmẹ taidi azinponọ to 1977, na hodidọ de he mẹ ewọ dọ te dọmọ: “Wẹkẹ-Whàn II na wá opodo, podọ azọ́n yẹwhehodidọ tọn daho de na hun dote. Matin ayihaawe livi susu lẹ na gbẹ́ sọ yin bibẹpli do titobasinanu Jehovah tọn mẹ!” Hodidọ enẹ diọ pọndohlan ṣie mlẹnmlẹn. To whenuena azọ́ndenamẹ lẹ yin bibasi, yẹn mọ dọ yẹn wẹ na dla agun lẹpo to ayimatẹn Tennessee po Kentucky tọn po pọ́n. Mí nọ yin yiylọ dọ devizọnwatọ lẹ hlan mẹmẹsunnu lẹ, hogbe mẹyinyọnẹn tọn de he ko yin didiọ do nugopọntọ lẹdo tọn sọn whenu dindẹn die.
Yẹn bẹ devizọnwiwa hlan agun lẹ jẹeji to 1er octobre 1942, to whenuena yẹn gbẹsọ yin owhe 25 mẹvi poun. To ojlẹ enẹ mẹ aliho dopo kẹdẹ lọ nado jẹ agun delẹ dè wẹ gbọn afọ kavi gbọn osọ́ji dali. To ojlẹ delẹ mẹ yẹn nọ damlọn to abò dopolọ mẹ taidi whẹndo he na mi adọtẹn.
To whenuena yẹn to dlapọn basina Agun Greeneville tọn to Tennessee to juillet 1943, yẹn yin oylọ basina nado yì klasi awetọ Wehọmẹ Biblu Giliadi Watchtower tọn. To Giliadi, yẹn plọn nuhe e zẹẹmẹdo na taun tọn nado “nọ doayi onú he mí sè lẹ go tlala” podọ nado tindo ‘onú susu nado wà to azọ́n Oklunọ tọn mẹ’ whepoponu. (Heblu lẹ 2:1; 1 Kọlintinu lẹ 15:58) Osun atọ́n mẹpinplọn wehọmẹ lọ tọn juwayi po awuyiya po, podọ azán gbedewema yíyí tọn wá to 31 janvier 1944.
Canada Podọ Wá Belgique
Mímẹ sọha delẹ yin azọ́ndena hlan Canada, fie alọhẹndotenamẹ ko yin didesẹ to agọe sọn nuwiwa Kunnudetọ Jehovah Tọn lẹ tọn ji te. Yẹn yin azọ́n tomẹyitọ tọn dena, ehe biọ gbejizọnlin dindẹn lẹ bibasi to agun delẹ ṣẹnṣẹn. Dile yẹn to gbejizọnlin basi, ayajẹnu wẹ e yin nado sè numimọ lẹ dogbọn lehe azọ́n yẹwhehodidọ tọn mítọn ko yin bibasi to alọhẹndotenamẹ lọ whenu do to Canada. (Owalọ lẹ 5:29) Mẹsusu dọ dogbọn nuhe nọ yin yiylọ dọ nujijla gbloada he mayin awhànfuntọ lẹ tọn dali na to ojlẹ ozanto dopo tọn mẹ, alọnuwe apomẹ tọn de yin didogbonu diblayin to owhé lẹpo gbè sọn opodo de jẹ opodo devo Canada tọn. Wẹndagbe nankọtọn die e yin nado mọ to mai 1945 dọ awhàn to Europe ko doalọte!
To alunlun enẹ mẹ, to whenuena yẹn to agun de dlapọn to otò pẹvi Osage, Saskatchewan tọn mẹ, yẹn mọ wekanhlanmẹ de yí sọn mẹmẹsunnu Knorr de, ehe hia dọmọ: “Yẹn to lẹblanulọkẹyi nado yì Belgique tọn dlẹn dohlan we. . . . Azọ́n susu dona yin wiwà to otò enẹ mẹ. E yin otò he awhàn ko hẹn tlẹn de, podọ mẹmẹsunnu mítọn lẹ tindo nuhudo alọgọ tọn, podọ e sọgbe nado do mẹde hlan sọn Amelika nado na alọgọ he jẹ po homẹmiọnnamẹ he yé tindo nuhudo etọn po.” Yẹn yigbe to afọdopolọji, bo kẹalọyi azọ́ndenamẹ lọ.
To novembre 1945, yẹn tin to Bẹtẹli Brooklyn tọn bo to Flansegbe plọn po Charles Eicher po, yèdọ mẹmẹsunnu mẹhomẹ Alsatia tọn de. Yẹn sọ mọ azọ́nplọnmẹ niyaniya tọn delẹ yí do aliho nuwiwa alahọ tọn ji. Whẹpo yẹn do yì Europe, yẹn basi dlapọn kleun de na whẹndo ṣie po họntọn lẹpo po to St. Joseph, Missouri.
To 11 décembre, yẹn tọ́n sọn New York gbọn bato Queen Elizabeth mẹ, podọ to azán ẹnẹ godo yẹn wá Southampton, Angleterre. Yẹn nọ alahọ Grande Bretagne tọn mẹ na osun dopo, fie yẹn mọ azọ́nplọnmẹ dogọ yí te. To enẹgodo, to 15 janvier 1946, yẹn dasa otọ̀ Angleterre tọn bo jẹage to Ostend, Belgique. Sọn finẹ yẹn do gànjihun yì Bruxelles, fie hagbẹ whẹndo Bẹtẹli lọ tọn blebu wá pe mi to gànjihun glintẹn lọ te.
Jideji Nuwiwa he Bọdo Awhàn Go Tọn
Azọ́ndenamẹ ṣie wẹ nado penukundo azọ́n Ahọluduta lọ tọn go to Belgique, ṣogan yẹn ma tlẹ sọgan do ogbè lọ. To nudi osun ṣidopo lẹ mẹ, yẹn sè Flansegbe jẹ obá de mẹ na hodọdopọ egbesọegbesọ tọn. E yin lẹblanulọkẹyi de nado wazọ́n to pọmẹ hẹ mẹhe ko ze ogbẹ̀ yetọn lẹ do owù mẹ nado to azọ́n yẹwhehodidọ tọn basi to owhe atọ́n nuwiwa Nazi tọn lẹ mẹ. Mẹdelẹ to yé mẹ ko yin didetọn to agọe sọn opá yasanamẹ tọn lẹ mẹ.
Mẹmẹsunnu lẹ to jejeji nado hẹn azọ́n lọ yin titobasina podọ nado na núdùdù mẹhe huvẹ nugbo Biblu tọn to hùhù lẹ. Enẹwutu tito lẹ yin bibasi nado basi plidopọ lẹ podọ na nugopọntọ tomẹyitọ lẹ nado dla agun lẹ pọ́n. Mí sọ tindo dlapọn tulinamẹ tọn lẹ sọn Nathan Knorr, Milton Henschel, Fred Franz, Grant Suiter, po John Booth po dè—yemẹpo yin nukunmọnu lẹ sọn tatọ-tẹnnọ Brooklyn tọn. To azán fliflimẹ tọn enẹlẹ mẹ, yẹn wadevizọn taidi nugopọntọ lẹdo tọn, nugopọntọ agbegbe tọn, po nugopọntọ alahọ tọn po. To 6 décembre 1952, to nudi owhe ṣinawe sinsẹ̀nzọnwiwa to Belgique godo, yẹn wlealọ hẹ Emilia Vanopslaugh, he nọ wazọ́n to alahọ Belgique tọn mẹ ga.
To osun kleun delẹ godo, to 11 avril 1953, yẹn yin whẹylọ to ponọzọ́nwatẹn lẹdo lọ tọn mẹ bo yin didọna dọ tintin to Belgique ṣie yin owù na vivomẹ-ninọ Belgique tọn. Yẹn yì Luxembourg nado nọte to whenue whẹvọylọ whẹho ṣie tọn yin didọ hlan Tohodọtọ Tohọluduta tọn lẹ.
To février 1954 Tohodọtọ Tohọluduta Belgique tọn ze osẹ́n lọ dai dọ tintin tofi ṣie yin owù hlan otò lọ. Kunnudenu heyin nina wẹ yin dọ sọn whenue gbọ́n yẹn ko wá Belgique, sọha Kunnudetọ lẹ tọn to otò lọ mẹ ko jideji po awuyiya po—sọn 804 to 1946 jẹ 3 304 to 1953—podọ, taidi kọdetọn de, vivomẹ-ninọ Belgique tọn yin nukunvando na jọja Kunnudetọ susu lẹ wẹ to teninọ gligli ze na kadaninọ Klistiani tọn. Gbọnmọ dali, Emilia po yẹn po yin azọ́ndena hlan Suisse, fie mí bẹ azọ́n lẹdo tọn jẹeji te to mimá he nọ do Flansegbe mẹ.
Wehọmẹ Lizọnyizọn Ahọluduta Tọn—wehọmẹ de nado wleawu azọ́nplọnmẹ dogọ na mẹho Klistiani lẹ—yin zizedai to 1959 to Huwaji Lansing tọn, New York. Yẹn yin oylọ basina wá finẹ nado mọ azọ́nplọnmẹ yí nado plọn klasi lẹ to wehọmẹ ehe to Europe. To whenuena yẹn tin to États-Unis, yẹn basi dlapọn na whẹndo ṣie to St. Joseph, Missouri. To finẹ yẹn mọ onọ̀ yiwanna ṣie na ojlẹ godo tọn. Ewọ kú to janvier 1962; Papa ko juwayi to juin 1955.
Wehọmẹ Lizọnyizọn Ahọluduta tọn to Paris, France, bẹjẹeji to mars 1961, podọ Emilia gọna mi nado nọ̀ finẹ. Nugopọntọ agbegbe tọn lẹ, nugopọntọ lẹdo tọn lẹ, devizọnwatọ agun tọn lẹ, po gbehosọnalitọ titengbe lẹ po wá na wehọmẹ lọ sọn France, Belgique, po Suisse po. To osun 14 he bọdego lẹ mẹ, yẹn deanana klasi 12 mẹpinplọn osẹ-ẹnẹ tọn ehe. Enẹgodo, to avril 1962, mí mọ dọ Emilia tin to ohò.
Vọjlado Bibasi na Ninọmẹ Lẹ
Mí lẹkọwá Genève, Suisse, fie mí tindo alọkẹyi tovi yinyin tẹgbẹ̀ tọn te. Etomọṣo, e ma bọawu nado mọ nọtẹn de nado nọ̀, na whèdomẹ ohọ̀ tọn sinsinyẹn de tin. Mọdopolọ azọ́n mimọ ma bọawu. To godo mẹ yẹn mọ azọ́n de to azọ́nwhé agbanbẹpli tọn daho de mẹ to ṣẹnṣẹn Genève tọn mẹ.
Yẹn ko yí owhe 26 zan to lizọnyizọn whenu-gigọ tọn mẹ, enẹwutu diọdo ninọmẹ tọn mítọn biọ vọjlado na taun tọn. To owhe 22 he yẹn yído wazọ́n to azọ́nwatẹn agbanbẹpli tọn lọ mẹ bo gọalọ nado penukundo viyọnnu mítọn awe lẹ, Lois po Eunice po go whenu, whẹndo mítọn nọ ze dagbenu Ahọluduta lọ tọn lẹ do otẹn tintan mẹ to whepoponu. (Matiu 6:33) To gbọjẹyíyí sọn agbasazọ́n ṣie mẹ to 1985 godo, yẹn bẹ sinsẹ̀nzọnwiwa taidi nugopọntọ lẹdo tọn tẹnmẹpọnnamẹtọ tọn de jẹeji.
Agbasalilo Emilia tọn ko ylan dogọ taun, ṣigba ewọ nọ wà nuhe go e pe lẹpo to lizọnyizọn lọ mẹ. Lois wà sinsẹ̀nzọn taidi gbehosọnalitọ de na nudi owhe ao. Lehe e yin nujijọ mẹjlọdote gbigbọmẹ tọn titengbe de nado penugo bo duvivi hẹ ewọ to plidopọ akọjọpli sẹhundaga tọn enẹ to Moscou to alunlun 1993 tọn mẹ do sọ! Ojlẹ vude to enẹgodo, to gbejizọnlin gbọjẹyíyí tọn de mẹ to Sénégal, Aflika, Lois hẹn ogbẹ̀ etọn bu to whenuena e to sìnlin to ohù mẹ. Owanyi po homẹdagbe mẹmẹsunnu mítọn Aflika tọn lẹ po gọna mẹdehlan lẹ tọn yin homẹmimiọn tlala de na mi to whenuena yẹn zìn gbejizọnlin yì Sénégal nado penukundo ṣiọdidi lọ go. Lehe yẹn to jejeji nado mọ Lois to fọnsọnku mẹ do sọ!—Johanu 5:28, 29.
Yẹn yin homẹhunnọ nado duvivi gbẹdohẹmẹ dagbe owanyinọ taun de hugan owhe kande lẹ. Na nugbo tọn, mahopọnna awubla po nuhahun ṣie lẹ po, dagbewanyi Jehovah tọn ko yin awuvivinu bo ko hẹn ogbẹ̀ jẹ na ninọ e mẹ. Ahun ṣie yin whinwhan nado lá gando Jiwheyẹwhe mítọn go, yèdọ Jehovah, to ohó psalmkantọ lọ tọn lẹ mẹ dọmọ: “Na dagbewanyi towe yọnhu ogbẹ̀; nuflo ṣie na nọ pa we.”—Psalm 63:3.
[Yẹdide to weda 26]
Mí yin nukọntọ na azọ́n yẹwhe- hodidọ tọn po glamafonu po
[Yẹdide to weda 26]
Mẹjitọ ṣie lẹ to 1936
[Yẹdide to weda 26]
Kunnudide tòhomẹ-liho ji tọn to Belgique to 1948