Mì Nọ Do Lẹblanu Hia—Gbọnna?
“Mì gbọ mí ni nọ wadagbe hlan omẹ popo, humọ hlan yé he yin yise whédo tọn lẹ.”—GALATIANU LẸ 6:10.
1, 2. Etẹwẹ oló Samalianu he yin kọmẹnu dagbe lọ tọn plọn mí gando lẹblanu go?
TO WHENUENA dawe Osẹ́n yọnẹntọ de to hodọ hẹ Jesu, e kanse e dọmọ: “Mẹnu ka wẹ kọmẹnu ṣie?” Jesu na gblọndo gbọn oló de yiyizan dali dọmọ: “Dawe de jẹte sọn Jelusalẹm jei Jẹliko, bosọ jẹ alọ ajotọ lẹ tọn mẹ, he yí avọ̀ etọn sọn e go, bosọ húnu in, bosọ họ̀n jo e do yì bedebede. Gbọn kosọ dali wẹ yẹwhenọ de jẹte gbọn finẹ dali jei; whenuena e mọ ẹn, e lẹ́ gbọn awà awetọ ji yì. Mọkẹdẹ wẹ Levinu de ga, whenuena e jẹ filọ bo mọ ẹn, e lẹ́ gbọn awà awetọ ji. Ṣigba Samaliatọ de, le e gbejizọnlin ji jei jẹ fihe e te: whenuena e mọ ẹn, lẹblanu wà ẹ. E yì e dè, bo blá alán na ẹn, bo kọ̀n amì po ovẹn po do e mẹ, bosọ ze e do kanlin ewlọsu tọn ji, bo hẹn ẹn wá dohọ̀ mẹ, bo to e go pọ́n. Podọ to aihọngbè, whenuena e jei, e yí abọgankuẹ awe, bosọ na dohọ̀gán, bosọ dọhlan ẹn, dọ, Pọ́n e go: onú depope hiẹ sọ zan lánhu, whenuena yẹn lẹgọ, yẹn na sú we.” Enẹgodo, Jesu kanse dawe lọ dọmọ: “Mẹnu to yé omẹ atọ̀n helẹ mẹ, wẹ hiẹ lẹn do kọmẹnu hia hlan mẹhe jẹ alọ ajotọ lẹ tọn mẹ?” Dawe lọ yigbe dọmọ: “Ewọ he do lẹblanu hia to e ji.”—Luku 10:25, 29-37a.
2 Be aliho he mẹ Samalianu lọ penukundo dawe he gbleawu lọ go te ma do nuhe lẹblanu zẹẹmẹdo taun hia hezeheze ya? Samalianu lọ yin whinwhàn gbọn lẹblanu kavi awuvẹmẹ dali bo yinuwa nado hẹn kọgbọ wá na dawe he gbleawu lọ. Humọ, Samalianu lọ ma yọ́n dawe lọ dai. Akọ̀, sinsẹ̀n, kavi aṣa mẹde tọn ma nọ glọnalina lẹblanu didohia. To oló Samalianu he yin kọmẹnu dagbe lọ tọn didọ godo, Jesu na ayinamẹ dawe lọ dọmọ: “Yì, bo nọ wà mọkẹdẹ.” (Luku 10:37b) Mí sọgan hodo ayinamẹ enẹ bo dovivẹnu nado nọ do lẹblanu hia mẹdevo lẹ. Ṣigba gbọnna? Aliho tẹlẹ mẹ wẹ mí sọgan do lẹblanu hia to gbẹzan egbesọ tọn mítọn mẹ te?
“Eyin Mẹmẹsunnu . . . de Jẹmẹ́”
3, 4. Naegbọn e do yin dandannu nado nọ do lẹblanu hia mídelẹ to agun Klistiani tọn mẹ?
3 Apọsteli Paulu dọmọ: “Le míwlẹ mọtẹn do, mì gbọ mí ni nọ wadagbe hlan omẹ popo, humọ hlan yé he yin yise whédo tọn lẹ.” (Galatianu lẹ 6:10) Enẹwutu, mì gbọ mí ni gbadopọnna lehe mí sọgan sudeji to lẹblanu didohia mẹhe gando mí go to yise mẹ lẹ do whẹ́.
4 Devi Jakobu dotuhomẹna Klistiani nugbo lẹ nado nọ do lẹblanu hia yedelẹ bo wlan dọmọ: “Whẹdida tin matin lẹblanu hlan ewọ he ma ko do lẹblanu hia.” (Jakobu 2:13) Lẹdo hodidọ gbọdo ehelẹ tọn zinnudo aliho he mẹ mí sọgan do lẹblanu hia te delẹ ji. Di apajlẹ, mí hia to Jakobu 1:27 mẹ dọmọ: “Sinsẹ̀n wiwe magble to Jiwheyẹwhe Otọ́ nukọn wẹ ehe, nado nọ dla tọṣiọvi po asuṣiọsi lẹ po pọ́n to nukunbibia yetọn mẹ, podọ nado whlá ede mado dihó sọn aihọn dè.” Jakobu 2:15, 16 dọmọ: “Eyin mẹmẹsunnu kavi mẹmẹyọnnu de jẹmẹ́, bo ma tindo núdùdù gbèdopo tọn, bọ dopo to mì mẹ dọhlan yé, dọ, Mì yì jijọho, awutu mìtọn ni hùnmiyọ́n, na mì ni gọ́ho; bo ma yí nuhe agbasa yetọn ma tindo lẹ na yé gba; ale tẹwẹ enẹ?”
5, 6. Nawẹ mí sọgan sudeji to nuyiwa lẹblanu tọn lẹ mẹ to agun mítọn mẹ gbọn?
5 Mẹdevo lẹ tọn hihopọn po alọgigọna mẹhe tin to nuhudo mẹ lẹ po yin apadewhe ohia sinsẹ̀n nugbo tọn. Na aliho sinsẹ̀n-bibasi tọn mítọn wutu, mẹtọnhopọn he mí nọ dohia mẹdevo lẹ ma sọgan nọte do didọna yé poun dọ onú lẹpo na wá yọ́n ji gba. Kakatimọ, numọtolanmẹ sisosiso awuvẹmẹ tọn nọ whàn mí nado yinuwa do ota mẹhe tin to nuhudo sinsinyẹn mẹ lẹ tọn mẹ. (1 Johanu 3:17, 18) Mọwẹ, awuwiwlena núdùdù na awutunọ de, alọgigọna mẹhomẹ de po whégbè-zọ́n lẹ wiwà po, zize yé yì opli Klistiani tọn lẹ eyin e biọ domọ, podọ alọtútlú hlan mẹhe jẹ lẹ yin delẹ to nuyiwa lẹblanu tọn he mẹ mí dona sù te lẹ mẹ.—Deutelonomi 15:7-10.
6 Alọgigọna hagbẹ agun Klistiani tọn he fọ́n bo to jijideji lọ lẹ to gbigbọ-liho yin nujọnu taun hugan nunina bibasi to agbasa-liho. Mí yin tudohomẹna nado nọ ‘miọnhomẹna ayi mawhiwhẹnọ lẹ bo nọ gọalọna madogánnọ lẹ.’ (1 Tẹsalonikanu lẹ 5:14) ‘Yọnnu mẹhomẹ lẹ’ yin tulina nado yin “mẹplọntọ onú dagbe lẹ tọn.” (Titu 2:3) Biblu dọ gando Klistiani nugopọntọ lẹ go dọmọ: “Gbẹtọ dopo na taidi otẹn whiwhla tọn sọn jẹhọn nù, bẹtẹn sọn yujẹhọn nù.”—Isaia 32:2.
7. Etẹwẹ mí plọn gando lẹblanu didohia go sọn devi he tin to Antioku Silia tọn lẹ dè?
7 Gbọnvona nukunpipedo asuṣiọsi, tọṣiọvi, gọna mẹdevo he tindo nuhudo alọgọ po tulinamẹ po tọn to lẹdo lọ mẹ lẹ go, to whedelẹnu agun owhe kanweko tintan tọn lẹ nọ do nunina kọgbọ tọn hlan yisenọ hatọ he tin to fidevo lẹ. Di apajlẹ, to whenuena yẹwhegán Agabu dọ dọdai dọ “huvẹ daho de na tọ́n lẹdo aihọn lẹpo,” devi he tin to Antioku Silia tọn lẹ, “omẹ dopodopo kẹdẹdile huhlọn etọn sọ, dogbepọ nado do alọgọ dohlan mẹmẹsunnu he nọ nọ̀ Jude lẹ.” Ehe yin didohlan mẹho he tin to finẹ lẹ “gbọn alọ Balnaba po Saulu po tọn mẹ.” (Owalọ lẹ 11:28-30) Egbehe lo? “Afanumẹ nugbonọ, nuyọnẹntọ” lọ ko wleawuna wedegbẹ́ kọgbọ tọn lẹ nado penukundo mẹmẹsunnu he to pipehẹ nugbajẹmẹji jọwamọ tọn lẹ go, taidi jẹhọn-ahizi, aigba sisọsisọ, kavi tsunami. (Matiu 24:45) Whenu, huhlọn, po nutindo mítọn lẹ po nina sọn ojlo mẹ wá to gbekọndopọ mẹ hẹ tito ehe yin aliho dagbe de nado do lẹblanu hia.
“Eyin Mì Tindo Mẹhopọn Gbẹtọ Tọn”
8. Nawẹ mẹnukuntahihopọn nọ glọnalina lẹblanu didohia gbọn?
8 Jakobu na avase gando nude he nọ glọnalina lẹblanu po owanyi he yin “tado osẹ́n tọn” po didohia go bo wlan dọmọ: “Eyin mì tindo mẹhopọn gbẹtọ tọn, oylan wẹ mì wà, yè sọ hẹn mì huwhẹ̀ gbọn osẹ́n dali di sẹ́nmẹjẹtọ.” (Jakobu 2:8, 9) Homẹdagbe he ma sọgbe didohia adọkunnọ kavi mẹhe diyin lẹ sọgan hẹn mí ma nado na ayidonugo “awhá wamọnọ lẹ tọn” sọmọ. (Howhinwhẹn lẹ 21:13) Mẹnukuntahihopọn nọ glọnalina gbigbọ lẹblanu tọn. Mí nọ do lẹblanu hia gbọn nuyiwa hẹ mẹdevo lẹ matin mẹnukuntahihopọn dali.
9. Naegbọn e do yin nuhe sọgbe nado nọ do gbégbò vonọtaun hia mẹhe jẹna ẹn lẹ?
9 Be mẹnukuntamahopọn zẹẹmẹdo dọ mí ma sọgan do gbégbò vonọtaun hia mẹde paali wẹ ya? Lala. Apọsteli Paulu wlanwe gando azọ́nwatọgbẹ́ etọn Epafloditu go hlan Klistiani he tin to Filipi lẹ dọmọ: “Mì . . . nọ na yẹyi omẹ mọnkọtọn lẹ.” Etẹwutu? “Na azọ́n Klisti tọn wutu wẹ e do dọnsẹpọ kúdonu, bo masọ hò ogbẹ̀ ede tọn pọ́n, nado gọ̀ do azọ́n wàpò mìtọn go hlan yẹn dali.” (Filippinu lẹ 2:25, 29, 30) Devizọn nugbonọ he Epafloditu wà jẹna gbégbò susu. Humọ, mí hia to 1 Timoti 5:17 mẹ dọmọ: “Mẹho he pọ́n onú go dagbe wẹ yè ni lẹn jẹna yẹyi whlaawe, humọ mẹhe to tukla ohó po oplọn po tọn jẹ lẹ.” Jẹhẹnu dagbe gbigbọmẹ tọn lẹ sọ jẹna gbégbò ga. Gbégbò mọnkọtọn didohia ma yin mẹnukuntahihopọn gba.
“Nuyọnẹn He sọn Aga . . . Gọ́ Na Lẹblanu”
10. Naegbọn mí dona nọ dava odẹ́ mítọn?
10 Jakobu dọ gando odẹ́ go dọmọ: “Onú ylankan tolivẹtọ wẹ, e gọ́ na adí okú tọn. Ewọ wẹ mí do nọ pà Jiwheyẹwhe, yèdọ Otọ́; ewọ lọ wẹ mí sọ do nọ zùn gbẹtọ, he yè dá to apajlẹ Jiwheyẹwhe tọn mẹ. Sọn onù dopolọ mẹ wẹ pipà po ozun po to tintọ́nsọn.” To lẹdo hodidọ ehe tọn mẹ, Jakobu yidogọ dọmọ: “Eyin mì tindo awuwhàn vivẹ, po avùn po to ayiha mìtọn mẹ, mì doawagun blo, mì sọ dolalo do nugbo kọ̀ blo. Nuyọnẹn he ma jẹte sọn aga gba, ṣigba aigbanu wẹ, gbẹtọ tọn wẹ, aovi tọn wẹ. Na fie awuwhàn po avùn po te, finẹ wẹ bẹwlu po azọ́n ylankan lẹpo po te ga. Ṣigba nuyọnẹn he sọn aga whẹ́ wẹ wé, whenẹnu wẹ e yin jijọho, bosọ nọ wà dẹẹdẹ, e ma sinyẹnawu nado vẹvẹna, e gọ́ na lẹblanu po sinsẹ́n dagbe po, matin [mẹnukuntahopọn], matin yẹnuwiwa.”—Jakobu 3:8-10a, 14-17.
11. Nawẹ mí sọgan do lẹblanu hia to odẹ́ mítọn yiyizan mẹ gbọn?
11 Enẹwutu, lehe mí to odẹ́ mítọn yizan gbọn wẹ na dohia eyin mí tindo nuyọnẹn he “gọ́ na lẹblanu.” Etẹwẹ mí na dohia gando míde go eyin mí nọ kla, dolalo, kavi nọ dọmẹnu pé na mí nọ whànwu mẹdevo lẹ kavi na mí tindo dẹ́sọ-dẹ́mẹ hẹ yé wutu? Psalm 94:4 dọmọ: “Ylanzọnwatọ lẹpo to awagundo na yede.” Podọ lehe ohó ylankan didọ do homẹvọnọ de go sọgan yawu hẹn yinkọ dagbe etọn gble do sọ! (Psalm 64:2-4) Humọ, lẹnnupọndo awugble he “kunnudetọ lalonọ [he nọ dọ oklọ] jẹgbonu” sọgan hẹnwa ji. (Howhinwhẹn lẹ 14:5; 1 Ahọlu lẹ 21:7-13) To hodidọ do odẹ́ ṣiṣizan ji godo, Jakobu dọmọ: “Mì mẹmẹsunnu ṣie emi, onú helẹ ma jẹ ni yinmọ gba.” (Jakobu 3:10b) Lẹblanu nugbo nọ biọ dọ mí ni nọ wà dẹẹdẹ po odẹ́ mítọn po bo nọ yí ì zan to aliho he wé bo gọ́ na jijọho mẹ. Jesu dọmọ: “Ṣigba yẹn dọhlan mì, dọ, hogblo he gbẹtọ to didọ lẹpo, yé na whè yé dọ to azán whẹdida tọn gbè.” (Matiu 12:36) Lehe e yin nujọnu dọ mí ni nọ do lẹblanu hia to odẹ́ mítọn yiyizan mẹ do sọ!
“Mì Jona Gbẹtọ lẹ Ylando Yetọn Lẹ”
12, 13. (a) Etẹwẹ oló afanumẹ he duahọ daho do klunọ etọn plọn mí gando lẹblanu go? (b) Etẹwẹ e zẹẹmẹdo nado jona mẹmẹsunnu mítọn “kakajẹ whla kandegbàn-atọ́n-nukunawe”?
12 Oló Jesu tọn gando afanumẹ he duahọ talẹnti 10 000 [abọgankuẹ 60 000 000] do ahọlu, klunọ etọn go, zinnudo aliho devo he mẹ lẹblanu dona yin didohia te ji. Na afanumẹ lọ ma tindo nude nado suahọ lọ wutu, e vẹvẹ bo biọ lẹblanu. Na “yè yí lẹblanu do whàn” klunọ afanumẹ lọ tọn wutu, e jo ahọ́ lọ na ẹn. Ṣigba afanumẹ lọ tọnjẹgbonu bo mọ devi hatọ he dù abọgankuẹ kanweko poun họ́ do e bo gbọn lẹblanu matindo dali ze e dlan ganpamẹ. Whenuena klunọ lọ sè nuhe jọ, e ylọ afanumẹ he e jona lọ bo dọna ẹn dọmọ: “Hiẹ afanumẹ ylankan, yẹn jo ahọ́ nẹlẹ pó na we, na hiẹ vẹvẹna mi wutu: be hiẹ ga ma do sọ tindo lẹblanu to devi hatọ towe ji yèdọ dile yẹn tindo lẹblanu to hiẹ ji do?” Enẹwutu klunọ lọ jo e hlan gàntọ-ṣọ́tọ lẹ. Jesu dotana oló lọ dọmọ: “Mọkẹdẹ ga wẹ Otọ́ ṣie olọn tọn na wà hlan mì do, eyin dopodopo mìtọn sọn ayiha mìtọn mẹ ma jona mẹmẹsunnu etọn lẹ.”—Matiu 18:23-35.
13 Lehe oló ehelẹ zinnudeji po huhlọn po dọ lẹblanu nọ biọ awuwlefó nado jonamẹ do sọ! Jehovah ko jo ahọ́ daho ylando tọn na mí. Be e ma jẹ dọ mílọsu ni ‘jo ylando gbẹtọ lẹ tọn’ na yé ya? (Matiu 6:14, 15) Whẹpo Jesu do dọ oló afanumẹ he ma tindo lẹblanu lọ tọn, Pita kanse e dọmọ: “Oklunọ, whla nẹmu wẹ mẹmẹsunnu ṣie na waylan do ogo e, bọ yẹn na jona ẹn? Kakajẹ whla ṣinawe?” Jesu gblọn dọmọ: “Yẹn ma dọhlan we, dọ, Kakajẹ whla ṣinawe gba: adavo kakajẹ whla [kandegbàn-atọ́n-nukunawe, NW ].” (Matiu 18:21, 22) Mọwẹ, lẹblanunọ nọ wleawufo nado jonamẹ “kakajẹ whla kandegbàn-atọ́n-nukunawe,” enẹ wẹ yindọ e ma tindo dogbó.
14. Sọgbe hẹ Matiu 7:1-4, nawẹ mí sọgan do lẹblanu hia egbesọegbesọ gbọn?
14 Jesu zinnudo aliho devo he mẹ lẹblanu sọgan yin didohia te ji to Yẹwhehodidọ Osó ji tọn etọn mẹ dọmọ: “Mì dawhẹ blo, na mì ma yin mẹdawhẹna na blo. Na whẹdida he mì yí do dawhẹ, wẹ yè na do dawhẹna mì . . . Etẹwutu wẹ hiẹ to núyọ he tin to nukun mẹmẹsunnu towe tọn mẹ pọ́n, ṣigba hiẹ ma lẹn atinpo he tin to nukun hiẹ lọsu tọn mẹ tọn pọ́n? Kavi nawẹ hiẹ na dọhlan mẹmẹsunnu towe do, dọ, Gbọ yẹn ni dè núyọ sẹ̀ sọn nukun towe mẹ, bo doayi e go, atinpo tin to nukun hiẹ lọsu tọn mẹ?” (Matiu 7:1-4) Enẹwutu, mí sọgan do lẹblanu hia egbesọegbesọ gbọn akọndidona awugbopo mẹdevo lẹ tọn dali bo ma nọ mọhodọdo yé go zẹjlẹgo.
“Nọ Wadagbe Hlan Omẹ Popo”
15. Naegbọn lẹblanu didohia ma nọte do yisenọ hatọ lẹ kẹdẹ ji?
15 Nugbo lọ dọ owe Jakobu tọn zinnudo lẹblanu didohia to yisenọ lẹ ṣẹnṣẹn ji ma zẹẹmẹdo dọ hagbẹ agun Klistiani tọn lẹ kẹdẹ wẹ lẹblanu dona yin didohia gba. “OKLUNỌ yin yinyọ́n hlan omẹ popo,” wẹ Psalm 145:9 dọ, “lẹblanu bibọ etọn lẹ sọ tin to azọ́n etọn lẹpo ji.” Mí yin tulina nado yin “mẹhodotọ Jiwheyẹwhe tọn” podọ nado nọ “wadagbe hlan omẹ popo.” (Efesunu lẹ 5:1; Galatianu lẹ 6:10) Dile etlẹ yindọ mí ma yiwanna “aihọn . . . kavi nuhe tin to aihọn mẹ” lẹ, nuhudo mẹhe tin to aihọn mẹ lẹ tọn nọ duahunmẹna mí.—1 Johanu 2:15.
16. Etẹlẹ wẹ na magbe lehe mí na do lẹblanu hia mẹdevo lẹ do tọn?
16 Taidi Klistiani lẹ, mí ma nọ whleawu nado wà nuhe go mí pé lẹpo nado gọalọna mẹhe go nujijọ “ojlẹ po kosọ po” tọn jọ do lẹ kavi mẹhe tin to ninọmẹ sinsinyẹn mẹ lẹ. (Yẹwhehodọtọ 9:11) Na nugbo tọn, ninọmẹ mítọn lẹ wẹ na magbe nuhe mí sọgan wà po obá he mẹ mí sọgan wà ẹ jẹ po tọn. (Howhinwhẹn lẹ 3:27) To whenuena mí to alọgọna mẹdevo lẹ to agbasa-liho, mí dona hẹn ẹn diun dọ dagbe he wà mí te ma na tuli yé nado lẹzun adidọnọ. (Howhinwhẹn lẹ 20:1, 4; 2 Tẹsalonikanu lẹ 3:10-12) Enẹwutu, mẹhe to lẹblanu nugbo dohia nọ yinuwa po numọtolanmẹ awuvẹmẹ tọn po gọna lẹnpọn dagbe.
17. Etẹwẹ yin aliho dagbe hugan lọ nado do lẹblanu hia mẹhe ma tin to agun Klistiani tọn mẹ lẹ?
17 Aliho dagbe hugan nado do lẹblanu hia mẹhe ma tin to agun Klistiani tọn mẹ lẹ wẹ nado má nugbo Biblu tọn hẹ yé. Etẹwutu? Na suhugan gbẹtọ lẹ tọn to egbehe wẹ to avìdla to zinvlu gbigbọmẹ tọn mẹ. Na suhugan yetọn ma tindo aliho depope nado didẹ nuhahun he yé pannukọn lẹ kavi todido nujọnu tọn depope na sọgodo wutu, “yè hẹn agbọ́pé yé, bosọ hẹn apọṣi yé di lẹngbọ he ma tindo lẹngbọhọtọ de.” (Matiu 9:36) Owẹ̀n he Ohó Jiwheyẹwhe tọn bẹhẹn sọgan yin ‘zògbán de hlan afọ yetọn,’ bo gọalọna yé nado pehẹ nuhahun gbẹ̀mẹ tọn lẹ. E sọ sọgan yin ‘hinhọ́n hlan omọ́-liho yetọn’ to enẹ mẹ dọ Biblu dọ dọdai lẹndai Jiwheyẹwhe tọn na sọgodo, he na hẹn ẹn yọnbasi na yé nado tindo todido he họnwun de. (Psalm 119:105) Lẹblanulọkẹyi nankọtọn die nado dó owẹ̀n jiawu nugbo tọn ehe na mẹhe tin to nuhudo etọn mẹ badabada lẹ! Na “nukunbibia daho” he to unklẹn lọ ko sẹpọ wutu, din wẹ ojlẹ lọ nado tindo mahẹ zohunhun tọn to azọ́n yẹwhehodidọ Ahọluduta lọ tọn po gbẹtọ lẹ hinhẹnzun devi po tọn mẹ. (Matiu 24:3-8, 21, 22, 36-41; 28:19, 20) Nuyiwa lẹblanu tọn depope ma yin nujọnu sọ ehe gba.
Mì Na “sọn Onú Depope Mì Tindo Mẹ”
18, 19. Naegbọn mí dona dovivẹnu nado nọ do lẹblanu hia dogọ to gbẹzan mítọn mẹ?
18 “Mì ni kúkú nọ na nunina lẹblanu tọn sọn onú depope mì tindo mẹ,” kavi sọn homẹ wẹ Jesu dọ. (Luku 11:41) Whẹpo dagbewiwa nido sọgan yin nuyiwa lẹblanu nugbo tọn, nunina bibasi dona wá sọn homẹ—enẹ wẹ sọn ahun owanyi tọn he yin whinwhàn gbọn ojlo dali mẹ. (2 Kọlintinu lẹ 9:7) To aihọn he gọ́ na kanyinylan po ṣejannabi po bọ yajiji po nuhahun mẹdevo lẹ tọn po ma nọ duahunmẹnamẹ sọmọ te ehe mẹ, lehe lẹblanu mọnkọtọn yin kọfanamẹnu do sọ!
19 Enẹwutu, mì gbọ mí ni dovivẹnu nado nọ do lẹblanu hia dogọ to gbẹzan mítọn mẹ. Lehe mí do lẹblanu hia sọ, mọ wẹ mí na to apajlẹ Jiwheyẹwhe tọn hodo dogọ do niyẹn. Ehe na gọalọna mí nado zan gbẹzan he gọ́ na zẹẹmẹ bo tindo pekọ.—Matiu 5:7.
Etẹwẹ Hiẹ Plọn?
• Naegbọn e do yin dandannu nado nọ do lẹblanu hia yisenọ hatọ lẹ?
• Nawẹ mí sọgan do lẹblanu hia to agun Klistiani tọn mẹ gbọn?
• Nawẹ mí sọgan wadagbe na mẹhe ma tin to agun Klistiani tọn mẹ lẹ gbọn?
[Yẹdide to weda 26]
Samalianu lọ yinuwa po lẹblanu po
[Yẹdide to weda 27]
Klistiani lẹ nọ do lẹblanu hia to ninọmẹ susu mẹ
[Yẹdide to weda 30]
Aliho dagbe hugan nado do lẹblanu hia mẹhe ma tin to agun mẹ lẹ wẹ nado má nugbo Biblu tọn hẹ yé