Nonro mag Chenro mar Chokruok mar Ngimawa kod Tijwa
NOVEMBA 2-8
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | WUOK 39-40
“Musa Notimo Duto ma Jehova Nochike”
Be Jehova Ong’eyi?
13 Mopogore gi Kora, Musa “ne en ng’at mamuol ahinya maloyo ji duto man e piny.” (Kwan 12:3) Ne onyiso muolo mare koda bolruokne kuom luwo chuth kaka Jehova chiko. (Wuok 7:6; 40:16) Onge kama inyisoe ni Musa ne piem gi kaka Jehova ne timo gik moko, kata sin nikech luwo chenro ma Jehova oketo. Kuom ranyisi, Jehova nochiko kaka ne onego oger tabanakel kochiwo nyaka weche matindo tindo ma ne onego oluw, kaka kit range mar tol koda kwan mag ragemini mag tol monego oti godo e loso law hema. (Wuok 26:1-6) Ka nitie jarit moro e riwruok mar oganda Nyasaye, ma chiwo weche mang’eny ahinya matindo tindo monego iluw e timo gimoro, seche moko mano nyalo nyoso chunyi. Kata kamano, Jehova en jarit makare chuth, ma pogo ne jotichne migepe moko kendo ogenogi. Sama ochiwonwa weche mang’eny modwaro ni waluw, otimo kamano gi gimomiyo. Kata kamano, ng’e ni chuny Musa ne ok ojok gi Jehova kuom chiwone weche mang’eny kamano, ka gima Jehova ne dwoke piny, kata maye thuolo mar tiyo gi pache owuon. Kar mano, Musa ne otimo kinda mar neno ni jotich ‘ne otimo’ mana kamano, ka giluwo kaka Nyasaye ne ochiko. (Wuok 39:32) Mano kaka nonyiso bolruok! Musa ne ong’eyo ni tijno ne en tij Jehova, to en ne en mana gir tich mitiyogo
w05-SW 7/15 27 ¶3
Be In Ng’at Migeno e Gik Moko Duto?
3 Jo-Hibrania 3:5 wacho ni “Musa ne en jatich migeno.” Ang’o ma nokonyo janabi Musa mondo obed ng’at migeno? Ka ne igero hema mar lamo, “Musa notimo duto ma Jehova nochike. Notimo mana kamano.” (Wuok 40:16) Nikech wan jotich Jehova, wanyiso ni wan joma igeno kuom luwo kaka ochikowa. Mano oriwo makruok gi Jehova nyaka sama wakalo e tembe mager. Kata kamano, chung’ motegno e tembe mager kende ok oromo nyiso ni wan joma igeno. Yesu nowacho niya: “Ng’at migeno kuom gima tinie mogik igeno bende kuom gik mang’eny, to ng’at ma ok kare kuom gima tinie mogik ok en ng’at makare bende kuom gik mang’eny.” (Luka 16:10) Nyaka wabed joma igeno kata mana e gik ma nenore ni tindo.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
it-2-E 884 ¶3
Pien Le Miluongo ni Seal
Kaka Jo-Israel ne Yudoga Piendego. Ka po ni Muma mar taʹchash ok wach ni ne en seal mane, koro penjo en ni kare ere kaka Jo-Israel ne yudoga piende mag leno. Kata obedo ni seal ohero kuonde mang’ich ahinya, moko pod inyalo yud kuonde ma bet liet. E kindegi pod nitie moko e Nam Mediterranea kod e nembe moko ma pi bet liet. Kuom higni piche mosekalo, dhano osenego lego mang’eny ma gidong’ matin, to e kinde ma ne indikoe Muma lego ne ng’eny ahinya Nam Mediterranea kod Nam Makwar. E higa mar 1832 Dictionary of the Holy Bible (ite mar 139) mar Calmet nowacho kama: “Ne nitie seal mathoth e chulni matindo tindo ma yudore e Nam Makwar machiegni gi pi ma ne baro Sinai.”—Som bende The Tabernacle’s Typical Teaching, mondik gi A. J. Pollock, London, ite mar 47.
Be Ochuno ni Nyaka Ji Opwo Tiji Eka Ibed Mamor?
Ka tij loso tabernakel norumo, “bor polo noumo hema mar chokruok, kendo duong’ maler mar Jehova nopong’o tabernakel.” (Wuok 40:34) Donge mano nyiso maler ni Jehova ne mor gi tich ma notimno? Iparo ni Bezalel gi Oholiab nowinjo nade sama mano notimore? Kata obedo ni nyingegi ne ok ondik e gik ma ne gilosogo, nyaka bed ni ne gimor ahinya ng’eyo ni Nyasaye noguedho kindagi. (Nge. 10:22) E higni ma noluwo, nyaka bed ni chunygi ne mor ahinya neno ka gik ma ne gilosogo pod itiyogo e tij Jehova. Kinde ma ibiro chier Bezalel gi Oholiab e piny manyien, onge kiawa ni gibiro bedo mamor ahinya ng’eyo ni tabernakel notigo e lamo madier kuom higni ma dirom 500!
NOVEMBA 9-15
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TIM JO-LAWI 1-3
“Gimomiyo ne Ichiwo Misengni”
it-2-E 525
Misengni
Misengni miwang’o. Misengni miwang’o ne ichiwo duto te ne Nyasaye; onge lemo moro amora ma ng’at mochiwo misango ne dong’go. (Pim gi Bur 11:30, 31, 39, 40.) Ng’ato ne chiwo misango miwang’o mondo Jehova oyie gi misangone mar richo ma samoro ne ichiwoga kanyachiel gi misango miwang’o. Yesu Kristo ne ochiwo ngimane duto ne Jehova mana kaka “misango miwang’o.”
it-2-E 528 ¶4
Misengni
Chiwo mag cham. Chiwo mag cham ne ichiwoga kanyachiel gi misengni mag kue, misengni miwang’o, misengni mag richo, kendo ne ichiwogiga ka gin nyak mokwongo; seche moko ng’ato ne nyalo chiwogi kendgi ma ok oriwo gi misengni mamoko. (Wu 29:40-42; Law 23:10-13, 15-18; Kwa 15:8, 9, 22-24; 28:9, 10, 20, 26-28; sula mar 29) Jo-Israel ne gologa chiwo mag cham mondo ginyis ni ne gimor gi gueth mathoth mag Jehova. Kinde mang’eny ne ichiwogiga kanyachiel gi mo kod ubani. Chiwo mag cham ne inyalo chiw ka gin kaka mogo mayom, cham mobul, kek molworore, makate mopamore, kata cham moted e tawo. Moko kuom chiwo mag cham ne iketoga e kendo miwang’oe misengni, moko jodolo ne chamo, to moko bende ne ng’at mochiwogi ne chamo sama ne gichamo misengni mag kue. (Law 6:14-23; 7:11-13; Kwa 18:8-11) Chiwo mag cham ma ne iwang’o e kendo mar misango ne ok onego oketie thowi kata mor kich (ma samoro ne en pi mag olembe mopogore opogore moriwo nyaka ng’owo) ma ne nyalo miyo gimoro obed ma wach.—Law 2:1-16.
it-2-E 526 ¶1
Misengni
Misengni mag kue. Misengni mag kue ma Jehova noyiego ne nyiso ni en gi kue gi ng’at mogolo misangono. Ng’at ma nogolo misangono kaachiel gi joode ne chamo misangono (e laru mar hema mar lamo; kaluwore gi chik, kiru ne ilosoga machiegni gi pasia ma nolworo laruno; hekalu to ne nigi kuonde michiemee). Jadolo ma ne tayo wach misangono ne ipogonega lemo, kendo jodolo mamoko ma ne timo migepe mamoko e hema kata e hekalu bende ne ipogonegi lemo. Jehova to ne yudo yiro man gi suya ma mit ma ne wuok kuom boche miwang’o. Remo ma en gima nochung’ ne ngima ne imiyo Nyasaye te. Kuom mano, ne chalo ka gima jodolo, joma nochiwo misengni, kod Jehova ne chiemo kanyachiel ma en gima ne nyiso ni gin gi kue e kindgi. Ng’at ma ne chamo misangono ka ok ler (kaluwore gi chike mag ler kaka nonyis e chike Musa) kata ma ne ochamo ring’ono ka thuolo ma ne oket ni ne onego ochame nosekalo (nikech en gima ne chako kethore ka piny liet) ne inego. Nonyiso ni ochayo chiemono kendo ni ochayo gik maler e wang’ Nyasaye kuom chame ka ok oler kata chame ka osechako ng’ue marach e wang’ Jehova Nyasaye.—Law 7:16-21; 19:5-8.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
w04-SW 5/15 22 ¶1
Puonj Mayudore e Bug Tim Jo-Lawi
2:13—Ang’o momiyo ne nyaka kel chumbi gi chiwo moro amora? Chumbino ne ok en mar medo ndhadhu e misengni ma ne ichiwo. E piny mangima, ji tiyoga gi chumbi e kano chiemo mondo kik kethre. Nyalo bedo ni ne iteroga chumbi sama igolo chiwo nikech ne ochung’ne gima ok tow kendo ok kethre.
it-1-E 813
Bor
Gimomiyo ne ochiw chikno. Kaluwore gi singruok mar Chik, remo gi bor ne gin mag Jehova kende. Remo oting’o ngima ma Jehova kende e ma chiwo, omiyo remo en mar Jehova. (Law 17:11, 14) Bor ne ikwano kaka gima chwe mogik e dend chiae. Chiwo boche mowuok kuom chiae ne en gima nyiso ni gik mabeyo mogik ne imiyo Jehova ma en Nyasaye ma jachiwo kendo ne nyiso ni ng’at ma nochiwo boche ne Jehova ne ochiwo gima berie mogik. Nikech boche ne nyiso ni Jo-Israel ne chiwo ne Jehova gima berie mogik, ne iwang’ogi e kendo mar misango kaka “chiemo” kendo mondo ogol “suya mamit” ne Jehova. (Law 3:11, 16) Kuom mano, chamo bor ne en ketho chik e wi gima ne owal ne Nyasaye kendo ne ketho ratiro ma Jehova nigo. Chamo bor ne miyo ng’ato yudo kum mar tho. Kata kamano, mopogore gi remo, bor to ne inyalo tigo e yore mamoko to ahinya ahinya kapo ni ne en bor mar le motho kende kata ma nyawadgi onego.—Law 7:23-25.
w04-SW 5/15 22 ¶2
Puonj Mayudore e Bug Tim Jo-Lawi
3:17. Nikech bor ne ikwano kaka gima berie mogik kuom chiae, chik ma ne tamo Jo-Israel chamo bor ne paronegi ni ne onego gimi Jehova gima berie mogik. (Chakruok 45:18) Mano paronwa wan bende ni onego wami Jehova gik mabeyo mogik.—Ngeche 3:9, 10; Jo-Kolosai 3:23, 24.
NOVEMBA 16-22
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TIM JO-LAWI 4-5
“Mi Jehova Gik Mabeyo Mogik”
it-2-E 527 ¶9
Misengni
Misango mar ketho. Misengni mag ketho bende ne ichiwoga nikech richo nimar misango moro amora mar ketho ne otudorega gi richo. Ne gin-ga richo makende ma ne miyo ikwano ng’ato kaka jaketho. Misengni mag ketho ne opogore matin gi misengni mamoko mag richo nikech misengni mag ketho ne itiyogo e duoko ne ng’ato ratiro mare. Nyalo bedo ni ne oketh ratiro mar Jehova kata ratiro mar ogandane maler. Misango mar ketho ne itiyogo e duoko ne Jehova ratiro mare ma ne okethi kata duokone jaketho moloko chunye ratiro moko ma ne omaye nikech kethone kendo mondo ogolne kum ma ne omiye.—Pim gi Isa 53:10.
w09-SW 6/1 26 ¶3
Ong’eyo Gima Wanyalo kod ma Ok Wanyal
Jehova nonyiso ni odewo joge ka ne ochiwo chik ma wacho niya: “ ‘Ka ng’ato odhier ma ok onyal kelo nyarombo, onego okel ne Jehova akuche ariyo madongo kata akuche ariyo matindo mondo obedne misango mar ketho.” (Kwan matindo 7) Wach motigo ni “ka ng’ato . . . ok nyal” bende inyalo loki ni “ka . . . lwet ng’ato ok nyal yudo.” Ka po ni Ja-Israel ne odhier ahinya ma ne ok onyal yudo nyarombo, Nyasaye ne oyie kawo gimoro machielo ma ne onyalo yudo mondo ochiw, ma ne gin akuche ariyo madongo kata akuche ariyo matindo.
w09-SW 6/1 26 ¶4
Ong’eyo Gima Wanyalo kod ma Ok Wanyal
To nade ka Ja-Israel ne nyalo bedo modhier ma kata akuche ariyo ne ok onyal yudo? Chik ne wacho niya: “Onego ochiw efa achiel kuom apar mar mogo mayom, mondo otimnego misango mar richo.” (Kwan matindo 11) Jehova noyie mondo ng’at modhier ahinya ochiw gima onge remo mondo obed misango mar richo. E piny Israel, bedo modhier ne ok mon ng’ato yudo gueth mar loso winjruok kata loso kue e kinde gi Nyasaye.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
Ranyisi mag Jotich Nyasaye ma Nomakore Kode Puonjowa Ang’o?
14 Kido mar ng’wono nyalo konyi mondo itim yiero maber kodok kor ka ng’at ma ibiro makorigo mokwongo. Kuom ranyisi, nyalo bedo ni ing’eyo Jakristo moro motimo richo moro mapek. Samoro ihere ahinya to moloyo ka en osiepni migeno kata watni. Kata kamano, ka po ni iumo richo motimo, to ng’e maler ni mano nyiso ni ok imakori gi Nyasaye. Jehova e ma onego ikwong iher. Omiyo mana kaka Nathan, bed mang’won to kik imbek chike Nyasaye. Jiw osiepni kata watnino omany jodongo mondo okonye. Ka po ni ok otimo kamano bang’ miye kinde moromo, hera momiyo imakori gi Nyasaye onego ochwali inyis jodongo wachno. Kuom timo kamano, inyiso ni imakori chuth gi Jehova kendo ing’won gi osiepni kata watnino, nimar jodong-kanyakla biro temo konye e yo mamuol kaka dwarore.—Som Tim Jo-Lawi 5:1; Jo-Galatia 6:1.
it-1-E 1130 ¶2
Ler
Chiae kod Cham. Ruedhi makayo, yimbe makayo, kod diek makayo ne ikwano kaka gik maler ma imiyo Jehova kendo ne ok onego owargi. Ne onego ochiwgi kaka misango kendo jodolo bende ne yudo lemo moko. (Kwa 18:17-19) Nyak mokwongo kod chiwo mar achiel kuom apar ne gin gik maler. Giduto ne gin misengni kod mich ma ne owal ne tij Jehova. (Wu 28:38) Gik moko duto ma ne ikwano kaka gik maler ma imiyo Jehova ne onego okaw mapek kendo ne ok onego oti kodgi e yo ma ok owinjore. Ranyisi maber en chik ma ne otudore gi chiwo mar achiel kuom apar. Ka ne ng’ato oketo gimoro tenge, kuom ranyisi, cham mar ngano mondo obed chiwo mar achiel kuom apar kae to en kata ng’at modakgo okaw moko ka ok ong’eyo mondo otigo e ot kaka e weche mag tedo, ng’atno ne ikwano kaka ng’at moketho chik Nyasaye motudore gi gik maler. Chik ne dwaro ni ochul cham mar ngano marom gi ma nokawo kendo omed moko e wiye ma romo pasent 20. E wi mano nonego ochiw yim ma onge mbala moro amora mondo obed misango mar ketho. Timo kamano ne miyo ji kawo mapek gik maler ma ne imiyo Jehova.—Law 5:14-16.
NOVEMBA 23-29
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TIM JO-LAWI 6-7
“Go ne Jehova Erokamano”
Puonj ma Wanyalo Yudo e Bug Tim Jo-Lawi
9 Puonj mar ariyo: Watiyo ne Jehova nikech wamor gi gik motimonwa. Mondo wawinj kor wachno maber, wanon ane gima chielo ma Jo-Israel ne timo e lamo maler, ma en chiwo misengni mag kue. E bug Tim Jo-Lawi, waneno ni Ja-Israel ne nyalo golo misango mar kue kaka yo mar “goyo erokamano.” (Lawi 7:11-13, 16-18) Nogolo chiwono mana kodwaro, ma onge achune. Notimo mano nikech nohero Jehova Nyasache. Ng’at ma golo chiwono, joode, kod jodolo ne chamo ring le mochiwno kanyachiel. Kata kamano, nitie lemo moko mag leno ma nichiwo ne Jehova kende. Gin lemo mage?
w00-SW 8/15 15 ¶15
Misengni ma ne Moro Nyasaye
15 Chiwo machielo ma ng’ato ne nyalo golo kohero ne en misango mar kue kaka onyis e bug Tim Jo-Lawi sula mar 3. E dho Hibrania, wach motigo ni “kue” ochung’ ne gik mang’eny moloyo mana bedo ma onge lweny. Buk miluongo ni Studies in the Mosaic Institutions wacho niya: “E Muma wachno ochung’ ne bedo ma onge lweny, kue ma ng’ato nigo e kinde gi Nyasaye, bedo gi ngima maber, kod mor.” Kuom mano, misengni mag kue ma ne ichiwo ne ok gin mana mag loso kue e kind ng’ato gi Nyasaye kende ka gima ne nitie wach moro ma ne okethore, to bende ne gin mag goyo erokamano nikech kue ma ne nitie. E wi mano joma Nyasaye ne oyiego bende ne chiwoga misengnigo mondo ginyis ni ne gimor gi kue ma ne gin-go e kindgi gi Nyasaye. Jodolo gi joma ne chiwo misangono ne chame bang’ ka ne osegol kuome remo gi boche ma ne imiyo Jehova. (Tim Jo-Lawi 3:17; 7:16-21; 19:5-8) Kuom mano, ne chalo ka gima jodolo, joma nochiwo misengnigo, kod Jehova ne chiemo kanyachiel ma en gima ne nyiso ni gin gi kue e kindgi.
w00-SW 8/15 19 ¶8
Misengni mag Pak ma ne Ichiwo ne Jehova
8 To nade ng’at ma ne chiwo misangono? Chik ne wacho ni ng’ato ang’ata ma ne biro e nyim Jehova ne nyaka bed maler. Ng’ato ang’ata ma ne nyalo bedo ni ok ler e yo moro ne nyaka chiw misango mar richo mondo mi obed maler kendo e nyim Jehova eka ochiw misango miwang’o kata misango mar kue ma moro Jehova. (Lawi 5:1-6, 15, 17) Donge waneno gimomiyo nyaka wabed maler e nyim Jehova kinde duto? Ka wadwaro ni Nyasaye oyie gi lamowa, nyaka watem matek mondo kik waketh chike Nyasaye e yo moro amora. Nyaka wakaw okang’ mapiyo mar manyo kony kuom joma Nyasaye oketo mondo okonywa ma gin jodongo kod Yesu Kristo ma en “misango ma loso winjruok nikech richowa.”—Jakobo 5:14; 1 Johana 2:1, 2.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
it-1-E 833 ¶1
Mach
Kaka ne itiyo kode e hema mar lamo kod e hekalu. Mach ma ne itiyogo e lamo mar Jehova e hema mar lamo kae to bang’e e hekalu ne ok thoga. Jadolo maduong’ ne wang’oga ubani e kendo mar wang’o ubani okinyi kokinyi kod e kind odhiambo ariyo. (Wuo 30:7, 8) Chik Nyasaye ne dwaro ni mach ma ne nie kendo mar wang’o misengni oliel kinde duto. (Law 6:12, 13) Jo-Yahudi machon ne wacho ni Nyasaye e ma ne miyo majno dhi nyime liel e yor hono kata obedo ni Ndiko to ok sir wachno. Kaluwore gi chik ma Jehova nokwongo miyo Musa, yawuot Harun ne onego ‘omok mach e kendo mar misango kendo giket yien’ ka pok giketo misango e wi kendo mar wang’o misango. (Law 1:7, 8) Mana bang’ ka noseket Harun gi yawuote obedo jodolo kendo bang’ golo misango miwalogigo, eka mach mowuok kuom Jehova ma nyalo bedo ni ne owuok e boche mag polo ma ne oumo hema mar lamo, ne owang’o misango ma ne nitie e wi kendo. Kaluwore gi wachno, mach ma nowuok e polo e yor hono ne en mar ‘wang’o misango miwang’o kaachiel gi boche ma ne nie kendo mar misango’ to ok ne en mar miyo yien ma ne nie kendo odhi nyime liel. Omiyo mach ma ne dhi nyime liel e kendo mar wang’o misango nyalo bedo ni ne en mach mowuok kuom Nyasaye ma ne oriwore gi ma ne nitie chon e kendo mar misango. (Law 8:14–9:24) E yo machalo kamano bende, bang’ ka Solomon noselemo ka ne iwalo ne Jehova hekalu, mapiyo nono, mach nowuok kuom Jehova e yor hono mowang’o misengni ma ne ochiw.—2We 7:1; ne bende Bur 6:21; 1Ru 18:21-39; 1We 21:26 mondo ine ranyisi mamoko ma nyiso kaka mach nowuok e polo e yor hono ka Jehova nyisogo ni noyie gi misengni mag jotichne.
si-SW 27 ¶15
Bug Muma Namba 3—Tim Jo-Lawi
15 (3) Misango mar richo ne ichiwo ka ng’ato otimo richo kobothne. Kit le ma ne ichiwo ne luwore gi ng’at ma ne dwaro loso winjruok gi Nyasaye—dibed ni ne en jadolo, koso oganda duto, jatelo mar oganda, koso ne en ng’at ma onge gi migawo moro amora e oganda? Mopogore gi chiwo miwang’o ma ng’ato ne golo kohero kod misango mar kue, misango mar richo ne en gima ochuno.—4:1-35; 6:24-30.
NOVEMBA 30–DESEMBA 6
MWANDU MA YUDORE E WACH NYASAYE | TIM JO-LAWI 8-9
“Gik Manyiso Gueth mag Jehova”
it-1-E 1207
Walo Ji
Musa nolwoko Harun gi yawuote ma gin Nadab, Abihu, Eleazar, kod Ithamar (kata nochikogi mondo giluokre) e besen mar mula ma ne nitie e laru kae to norwako ne Harun lep jadolo maduong’. (Kwa 3:2, 3) Law ma jaber ma ne orwak ne Harun ne nyiso kido kod migawo ma ne odhi bedogo. Bang’ mano, Musa nowalo hema mar lamo kod gik moko duto ma ne nie iye, kod kendo mar wang’o misengni, kaachiel gi besen kod gigene. Nowalgi moketgi tenge ne tij Nyasaye. Gikone Musa nowalo Harun ka oolo ne mo e wiye.—Law 8:6-12; Wuo 30:22-33; Za 133:2.
it-1-E 1208 ¶8
Walo Ji
E odiechieng’ mar aboro, ka ne osemi jodolo gik moko duto ma opwodhgi mondo gichak tich, gima ne gikwongo timo ma Musa ne ok okonyogie ne en golo misengni mar loso winjruok e kind Jo-Israel gi Nyasaye, ok mana ni mondo owenegi richogi mapile to bende mondo owenegi richo ma ne gitimo ka ne giketho chik Jehova kuom loso nyaroya mar dhahabu ma en gima nochwanyo Jehova. (Law 9:1-7; Wuo 32:1-10) Bang’ ka jodologo nosetieko golo misengni, Jehova nonyiso ni noyie gi migawo margi mar bedo jodolo ka ne ooro mach e yor hono, ma nyalo bedo ni ne owuok e siro mar boche ma ne nie wi hema mar lamo, mowang’o misango duto ma ne pod nitie e kendo mar misango.—Law 9:23, 24.
Puonj ma Wanyalo Yudo e Bug Tim Jo-Lawi
13 Puonj mar ang’wen: Jehova guedho riwruok mar ogandane ma ni e piny ka. Par ane gima notimore e higa mar 1512 Ka Kristo Podi e kinde ma ne ochung tabenakel e tie Got Sinai. (Wuok 40:17) Musa notayo nyasi mar keto Harun kod yawuote mondo gibed jodolo. Oganda Israel nochokore mondo gine ka jodologo timo migapgi mokwongo tik-tik mar chiwo misengni mag le. (Lawi 9:1-5) Jehova nonyiso nade ni nomor gi chenro mar bedo gi jodologo? Sama Harun gi Musa ne guedho ji, Jehova nokelo mach mowuok e polo mi owang’o misengni ma ne ni e wi kendo mar misango.—Som Tim Jo-Lawi 9:23, 24.
Nono Puonj Manie Wach Nyasaye
Gimomiyo Nyaka Wabed Maler
6 Chik ma ne dwaro ni jodolo mag Jo-Israel oluokre puonjo jotich Jehova me kindegi weche moko. Joma wapuonjo Muma nenoga kaka kuonde ma wachokoree ler, kaka waler, kendo warwakore maber. Kata kamano, ler ma jodolo ne lergo paronwa ni ng’ato ka ng’ato mabiro e god Jehova mondo olame nyaka bed ng’at ma “chunye ler.” (Som Zaburi 24:3, 4; Isa. 2:2, 3.) Tich ma watiyo ne Nyasaye chunowa ni nyaka wabed gi paro maler, chuny maler, kaachiel gi del maler. Mani dwaro ni wanonre wawegi kinde ka kinde, to mano nyalo chuno ni jomoko otim lokruok moko eka gibed joma ler. (2 Kor. 13:5) Kuom ranyisi, Jakristo mosebatisi ma ng’iyo ponografi goyiem onego openjre kama, ‘Be adier anyiso ni aler? ’ Kae to onego okwa kony mondo owe tim mochidono.—Jak. 5:14.
it-2-E 437 ¶3
Musa
Nyasaye noketo Musa mondo obed jagach e singruok mar Chik ma notimo gi Jo-Israel ma en migawo makende ma dhano moro amora pok nobedogo e nyim Nyasaye mak mana Yesu Kristo ma en Jagach e singruok manyien. Musa nokawo remb le ma notimgo misango mokiro e bug singruok, ma nochung’ ne Jehova konchiel kod ji (ma nyalo bedo ni ne gin jodongo) komachielo. Nosomo ne ji bug singruok ma gidwoko niya, “Wayie winjo kendo timo gik moko duto ma Jehova osewacho.” (Wuo 24:3-8; Hib 9:19) Nikech Musa ne en jagach, nomiye thuolo makende mar chung’ ne tij gero hema mar lamo kod gik moko duto ma ne idhi tigo e hemano koluwo chenro ma Nyasaye nomiye, kendo walo jodolo, kaachiel gi walo hema mar lamo kendo walo Harun jadolo maduong’ kotiyo gi mo molos e yo makende. E wi mano, en ema notimo migepe mokwongo mag jodolo ma noseyier ne tijego.—Wuo sula mar 25-29; Law sula mar 8, 9.