Go Tseba Modimo le Morwa wa Gagwe ka mo go Nepagetšego go Iša Bophelong
“Bophelô byo bo sa felexo ké xe ba Xo tseba, Wene Modimo-dimo Ò le nnoši. Ba tsebê le Moromiwa wa xaxo Jesu Kriste.”—JOHANE 17:3.
1. Ke ka baka la’ng go tseba Modimo le Jesu Kriste ka mo go nepagetšego e le gabohlokwa gakaakaa?
GO TSEBA Modimo le Morwa wa gagwe Jesu Kriste ka mo go nepagetšego ke gabohlokwa go bao ba nyakago bophelo bjo bo sa felego. “Ke [Modimo] a rataxo xore batho bohle ba phološwê ba fihlêlê tsebô ya therešô.” (1 Timotheo 2:4) Tsebo e bjalo e tšwago Lentšung le buduletšwego la Modimo, Beibele, e tla re hlama gore re tsebe yoo Modimo e lego yena le boikarabelo bja rena go yena. (2 Timotheo 3:16, 17; 1 Johane 2:17) Le gona e tla re dira gore re kgone go hlaola Jesu Kriste ka tshwanelo le tswalano ya rena le yena.—Psalme 2:12; Ba-Filipi 2:5-11.
2. Ke’ng seo se ka tšweletšwago ke go hloka tsebo e nepagetšego?
2 Ka ntle le tsebo e nepagetšego, gona re ka tanywa ke dithuto tša maaka tšeo di hlohleletšwago ke moganetši wa Modimo, Sathane Diabolo, yo e lego “moaketši le rra-xo moaketši.” (Johane 8:44) Ka gona ge e ba thuto e ganetša Lentšu la Modimo, ge e ba e le maaka, gona go e dumela le go e ruta go hlompholla Jehofa gomme go re dira gore re be baganetši ba gagwe. Ka gona re swanetše go hlahloba Mangwalo ka kelohloko gore re tle re hlaole therešo maakeng. (Ditiro 17:11) Ga re nyake go swana le bao “ba kaxo rutwa ka mehla ’me ba se kxône xo fihlêla tsebô ya therešô le ka mohla o móngwê.”—2 Timotheo 3:1, 7.
3. Thuto e kwagalago ya Beibele ka Modimo, Jesu Kriste le moya o mokgethwa ke efe?
3 Ka ge re bone sehlogong se se fetilego, thuto ya Boraro botee ga se thuto ya Beibele. Modimo ka Lentšung leo e lego la Gagwe o re botša ka mo go kwagalago gore ke yena Mmopi wa dilo ka moka, le gore sebopiwa sa gagwe sa mathomo legodimong e bile Morwa wa gagwe. (Kutollo 4:11; Ba-Kolose 1:15, 16) Modimo o romile Morwa wa gagwe lefaseng e le motho gore a nee sehlabelo sa topollo seo se dirilego e le motheo wa go lebalelwa ga dibe tša batho, le go edišetša batho ba botegago ka mo go oketšegilego mabapi le Modimo le merero ya gagwe. (Mateo 20:28; Johane 6:38) Eupja, thuto e bonolo le e kwalago ya gore Modimo le Kriste ke batho ba babedi ba arogilego, le gore moya o mokgethwa ga se motho eupja ke matla a dirago a Modimo, e ile ya kgopamišwa ka makgolo a mantši a nywaga. Thuto ya boraro botee e bile thuto ya motheo ya Bojakane legatong la yona.
“Nna le Tate re Batee”
4. Ke ka baka la’ng polelo yeo dikereke di e dirago ka Johane 10:30 e se therešo?
4 Dikereke gantši di tsopola Johane 10:30 go leka go thekga thuto ya Boraro botee, gaešita lege go sa bolelwe ka motho wa boraro temaneng yeo. Moo Jesu o boletše gore: “Nna le Tate re batee.” Eupja na Jesu o be a bolela gore yena ka noši e be e le Modimo Ra-matla-ohle, yo a lego ka sebopego se se fapanego? Aowa, go be go ka se be bjalo, ka ge Jesu ka mehla a ile a bolela gore ke yena Morwa wa Modimo, ke o monyenyane go Yena gomme o ka tlase ga Gagwe. Ka gona, ke’ng seo Jesu a bego a se bolela go Johane 10:30?
5, 6. (a) Ke ka kgopolo efe Jesu a bego a bolela gore yena le Tatagwe e be e le batee? (b) Se se hlalositšwe bjang mabapi le barutiwa ba Jesu?
5 Jesu o be a bolela gore o be a le o tee ka kgopolo le ka morero le Tatagwe. Se se ka bonwa go Johane 17:21, 22 moo Jesu a rapetšego Modimo gore barutiwa ba gagwe “bohle e bê batee, byalo ka xe Wene Tate Ò le xo Nna, le Nna ke le go Wene. E bê batee ka rena . . . xore e bê batee, byalo ka xe rena rè le batee.” Na Jesu o be a rapelela gore barutiwa ba gagwe ka moka e be motho o tee? Aowa, o be a rapelela gore ka moka ba be le botee, e be ba monagano o swanago le morero o swanago, bjalo ka ge Jesu le Modimo ba be ba le bjalo.
6 Kgopolo e swanago e boletšwe go 1 Ba-Korinthe 1:10 moo Paulo a bolelago gore Bakriste ‘ba swanetše go bolela ka go dumelelana, le gore ga se gwa swanela go ba le dikarogano gare ga bona, eupja ba swanetše go ba batee ka mo go swanetšego ka monagano o swanago, le ka go bapelana kgopolong.’ Ka gona ge Jesu a be a bolela gore yena le Tatagwe e be e le batee, o be a sa bolele gore e be e le motho o tee, go swana lege a be a re barutiwa ba gagwe e swanetše go ba batee a be a sa bolele gore e be e le motho o tee.
Ke Mang yo e Bego e le “Lentšu”?
7. (a) Bojakane bo re’ng ka Johane 1:1? (b) Ke’ng seo se lego go Johane 1:1 seo se bontšhago kapejana gore ga go bolelwe ka Boraro botee?
7 Lega go le bjalo, go thwe’ng ka Johane 1:1, yeo ka Beibeleng ya King James Version e rego: “Mathomong yo a bego a le gona ke Lentšu, gomme Lentšu le be le e-na le Modimo, gomme Lentšu e be e le Modimo”? Johane 1:14 e re botša gore “’Me Yena Lentšu a ba nama, a tla a axa le rena.” Bojakane bo bolela gore “Lentšu” yo (Segerika, loʹgos) yo a tlilego lefaseng e le Jesu Kriste e be e le Modimo Ra-matla-ohle ka noši. Eupja, ela hloko gore gaešita le ka go King James Version Johane 1:1 e re, “Lentšu o be a e-na le Modimo.” Motho yo a nago le motho o mongwe ga se motho o tee le motho yoo. Ka gona gaešita le go tšwa phetolelong ye batho ba babedi ba fapanego ba a bontšhwa. Le gona, ga go motho wa boraro wa Boraro botee yo a bolelwago le gatee-tee.
8. Diphetolelo tše dingwe tša Beibele di fetolela bjang karolo ya mafelelo ya Johane 1:1?
8 Ka ge King James Version e bolela karolong ya mafelelo ya Johane 1:1 gore “Lentšu e be e le Modimo,” diphetolelo tše dingwe di bolela selo se sengwe se fapanego. Tše dingwe di bolela ka tsela e latelago:
1808: “gomme lentšu e be e le modimo.” The New Testament, in an Improved Version, Upon the Basis of Archbishop Newcome’s New Translation: With a Corrected Text, London.
1864: “gomme Lentšu e be e le modimo.” The Emphatic Diaglott, ka Benjamin Wilson, New York le London.
1935: “gomme Lentšu e be e le wa bomodimo.” The Bible—An American Translation, ka J. M. P. Smith le E. J. Goodspeed, Chicago.
1935: “Logos e be e le wa bomodimo.” A New Translation of the Bible, ka James Moffatt, New York.
1975: “gomme Lentšu e be e le modimo (goba, wa mohuta wa Modimo).” Das Evangelium nach Johannes, ka Siegfried Schulz, Göttingen, Germany.
1978: “gomme Logos e be e le wa mohuta wa go swana le Modimo.” Das Evangelium nach Johannes, ka Johannes Schneider, Berlin.
1979: “gomme Logos e be e le modimo.” Das Evangelium nach Johannes, ka Jurgen Becker, Würzburg, Germany.
Gape ka 1950 New World Translation of the Greek Scriptures, yeo e gatišitšwego ke Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc., e fetoletše lefokwana le ka gore, “gomme Lentšu e be e le modimo.”
9. Temaneng ya Segerika ke’ng seo se tlago pele ga leina the·osʹ (modimo) ya pele go Johane 1:1, seo se bontšhago gore go šupja Modimo ra-matla-ohle?
9 Na diphetolelo tše bjalo di dumelelana le popopolelo ya Johane 1:1 lelemeng la Segerika? Ee, go bjalo. Go Johane 1:1 leina la Segerika the·osʹ (modimo) le tšwelela ka makga a mabedi. Lekga la mathomo le šupa go Modimo ra-matla-ohle, yoo Lentšu a bego a e-na le yena—“gomme Lentšu [loʹgos] o be a e-na le Modimo [sebopego sa the·osʹ].” The·osʹ ye ya mathomo e latelwa ke lebopi-kgetho la Segerika ho. Leina the·osʹ le lebopi-kgetho ho ka pele ga lona le šupa go motho yo a kgethegilego, gomme tabeng ye le šupa go Modimo ra-matla-ohle—“gomme Lentšu le be le e-na le Modimo.”
10. Mabapi le the·osʹ ya bobedi go Johane 1:1, go tlogelwa ga lebopi ho go bontšha’ng?
10 Eupja karolong ya mafelelo ya Johane 1:1 diphetolelo tše bjalo ka ge di lokeleditšwe go serapa 8 di fetolela the·osʹ ya bobedi (leinantšu) e le “wa bomodimo” goba “modimo [Seisemane, a god]” go e na le “Modimo.” Ka baka la’ng? Ka gobane the·osʹ ya bobedi ke leinantšu leo le lego ka botee le le tlago pele ga lediri ka ntle le lebopi-kgetho ho ka Segerika. Temaneng ye popo e bjalo ya lefoko e šupa seka sa selo. Ka gona e gatelela sebopego sa Lentšu, gore ke wa “sebopego sa Modimo,” “modimo [Seisemane, a god]” eupja e sego Modimo ra-matla-ohle. Se se dumelelana le mangwalo a mantši ao a bontšhago gore “Lentšu” e be e le mmoleledi wa Modimo, yo a bego a romilwe lefaseng ke Modimo. Ka ge Johane 1:18, NW e bolela: “Ga go e a kilego a bona Modimo lege e ka ba nakong efe; modimo e a tswetšwego a nnoši [Morwa yo a bopilwego legodimong ke Modimo ra-matla-ohle] e a lego difarong tša Tate ke yena yo [a tlilego lefaseng e le motho Jesu] a mo hlalositšego [Modimo ra-matla-ohle].”
11. Ke mohlala ofe wa Beibele o lego gona wa go tsenya ga mofetoledi lebopi “a” moo le sego gona Segerikeng, gomme se se direlwa’ng?
11 Go na le ditemana tše dintši tša Beibele moo bao ba fetolelago lelemeng le lengwe go tloga Segerikeng ba tsenyago lebopi (Seisemane, “a”) pele ga leinantšu gaešita lege go se na lebopi temaneng ya Segerika. Go tsenywa mo ga lebopi phetolelong go tšweletša sebopego sa leina. Ka mohlala, go Mareka 6:49, nakong ya ge barutiwa ba bona Jesu a sepela godimo ga meetse, King James Version e re, “ba ile ba nagana gore ke moya [Seisemane, a spirit]” (Segerika, phanʹta·sma). New World Translation e fetolela lefoko le ka go nepagala kudu, “Ba ile ba nagana gore: ‘Ke seriti!’ [an apparition]” Ka tsela e swanago, phetolelo e nepagetšego ya Johane 1:1 e bontšha gore Lentšu e be e se “Modimo,” eupja “modimo [Seisemane, a god].”
12. Ke go dirišwa gofe mo go swanago ga lebopi-kakaretšo “a” mo go hwetšwago go Johane 8:44?
12 Mehlala e mebedi e swanago e hwetšwa go Johane kgaolo 8 temana 44. Moo Jesu ge a bolela ka Diabolo, o re: “Yena yoo e be e le mmolai [Seisemane, a manslayer] ge a thoma . . . Ke moaketši [Seisemane, a liar] le rrago maaka.” (NW) Ka go swana le Johane 1:1, leinantšung la mathomo la Segerika mantšung a ka bobedi (“mmolai,” “moaketši”) a tla pele ga lediri gomme ga a na lebopi-kgetho. Go le lengwe le le lengwe, seka sa Diabolo se hlalositšwe gomme diphetolelong tše dintši tša leleme la mehleng yeno ke mo go swanetšego go tsenya lebopi-kakaretšo [Seisemane, “a”] e le gore se se tšweletšwe gabotse. Ka gona King James Version e fetolela mafoko a ka gore, “E be e le mmolai [Seisemane, a murderer] . . . ke moaketši [Seisemane, a liar] le rrago ona.”—Bona le Mareka 11:32; Johane 4:19; 6:70; 9:17; 10:1, 13, 21; 12:6.
“Morena wa-ka le Modimo wa-ka”
13, 14. Ke ka baka la’ng Tomase a be a ka bitša Jesu “Modimo wa-ka” ka ntle le go bolela gore Jesu e be e le Jehofa?
13 Bao ba dumelago Boraro botee le gona ba tsopola Johane 20:28 go thekga tšeo ba di bolelago. Moo Tomase o itše go Jesu: “Morêna wa-ka! Modimo wa-ka!” Ka ge go bontšhitšwe ka mo godimo, ga se taba e sa swanelago ge Tomase a bitša Jesu e le modimo [Seisemane, a god]. Se e tla ba se se dumelelanago le therešo ya gore Jesu pele a e-ba motho wa nama e be e tloga e le modimo, ke gore motho yo matla wa sebopego sa Modimo. Le gona o tloga a bile sona seo go thoma lehung la gagwe le tsogong go iša bophelong bja legodimo. Jesu le gona o ile a tsopola go Dipsalme go bontšha gore batho ba matla ba be ba bolelwa e le “medimo.” (Psalme 82:1-6; Johane 10:34, 35) Moapostola Paulo o ile a lemoga gore go be go e-na le “‘medimo’ e mentši le ‘marena’ a mantši.” (1 Ba-Korinthe 8:5, NW) Gaešita le Sathane o bitšwa “modimo wa lefase lé.”—2 Ba-Korinthe 4:4.
14 Kriste o na le boemo bjo bo fetago kudu bja batho ba sego ba phethega goba Sathane. Ge e ba batho ba ba bjalo ba ka bitšwa “medimo” ka kgonthe le Jesu e ka ba yena, gomme o be a bitšwa modimo [Seisemane, a god]. Jesu ka baka la boemo bja gagwe bjo bo kgethegilego ge a tswalanywa le Jehofa, ke “modimo yo a tswetšwego a nnoši” (Johane 1:18, NW), “Modimo yo matla” (Jesaya 9:5), le “modimo” (Johane 1:1, NW). Ka gona go be go se na phošo ka go bitša ga Tomase Jesu ka tsela yeo. Tomase o be a bolela gore Jesu e be e le modimo go yena, wa sebopego sa Modimo, yo matla. Eupja o be a sa bolele gore Jesu e be e le Jehofa, e lego lebaka leo ka lona Tomase a itšego Modimo “wa-ka” gomme e sego “Modimo” feela.
15. Temana 31 ya Johane kgaolo 20 e hlaola bjang ka mo go kwagalago yoo Jesu e lego yena?
15 Ditemaneng tše tharo feela ka morago, go Johane 20:31, Phetolelo ya Kgale, Beibele e bolela gore: “Gomme tšeo di ngwadilwe, gore le dumele gobane Jesu ke Kriste, Morwa wa Modimo.” Dipelaelo ka moka ge e le ka seo Tomase a ka bago a be a se bolela di tlošitšwe mo. Mongwadi wa Beibele Johane o bolela ka mo go kwalago gore Jesu ke Morwa wa Modimo, e sego Modimo ra-matla-ohle ka noši.
Ga a Lekane le Modimo
16. Ke polelo efe yeo e ilego ya bolelwa ke ba-Juda, gomme Jesu o ile a e ganetša bjang?
16 Lengwalo le lengwe leo dikereke di le dirišago ke Johane 5:18. Le bolela gore ba-Juda ba be ba rata go bolaya Jesu ka gobane “a re Modimo ké Tat’axwe ka sebele, a itekanya le Modimo.” Ke bomang bao ba bego ba re Jesu o itekanya le Modimo? Ga se Jesu. O bolela se ka mo go kwagalago temaneng e latelago (Joh 5:19) ka go re: “Xa xo se Morwa a kxônaxo xo se dira ka la xaxwe; xobane tše Tat’axwe a di diraxo, ké tšôna tše le Morwa a di diraxo.” Ka gona Jesu ga se a ka a bolela gore e be e le Modimo ra-matla-ohle goba gore o lekana le Yena. O be a bontšha ba-Juda gore ba be ba fošitše, le gore e be e se Modimo, eupja e be e le Morwa wa Modimo, gomme e le mmoleledi wa Modimo, o be a ka se dire selo ka la gagwe. Na re ka nagana ka Modimo ra-matla-ohle wa legohle a bolela gore a ka se dire selo ka la gagwe? Ka gona ba-Juda ba ile ba mmea molato, gomme Jesu a o gana.
17. (a) Bohlatse bjo bo kwagalago bjo bo tšwago Lentšung la Modimo ka noši le buduletšwego ke bofe mabapi le boitšhupo bja Jehofa, Jesu Kriste le moya o mokgethwa? (b) Ke’ng seo se swanetšego go dirwa ka lengwalo lege e le lefe leo bao ba dumelago Boraro botee ba ka le šupago ba leka go lokafatša tumelo ya bona?
17 Ka gona go tšwa bohlatseng bja Modimo ka Lentšung leo e lego la gagwe le buduletšwego, go tšwa bohlatseng bja Jesu, le go tšwa bohlatseng bja barutiwa ba Jesu, bohlatse bjo bo apareditšego bo bontšha molaleng gore Modimo ra-matla-ohle le Jesu Kriste ke batho ba babedi ba arogilego, Tate le Morwa. Bohlatse bjoo le gona bo bontšha molaleng gore moya o mokgethwa ga se motho wa boraro wa boraro botee lege e le bofe eupja ke matla a dirago a Modimo. Ga go hole selo go ntšha mangwalo ditemaneng tšeo di a dikologilego goba go leka go a kgopamiša bakeng sa go thekga Boraro botee. Mangwalo lege e le afe a bjalo a swanetše go dumelelanywa le bohlatse ka moka bjo bo kwagalago bja Beibele.
Ke ka Baka La’ng Boraro Botee bo Ile bja Tšwelela?
18. Thuto ya Boraro botee e ile ya thoma kae?
18 Ge e ba o ka hlahloba letlakala 18 la “Historical Development of the Trinity Doctrine,” o tla bona gore Boraro botee bo thomile boheiteneng. Ga se thuto ya Beibele, eupja e ile ya amogelwa ke Bojakane lekgolong la nywaga la bone. Lega go le bjalo, kgale pele ga moo, go be go e-na le mehuta ya boraro botee kua Babele ya bogologolo, Egipita le mafelo a mangwe. Ka gona Bojakane bo akareditše kgopolo ya boheitene dithutong tša bjona. Se se ile sa thongwa ke mmušiši wa Roma Constantine yo a bego a sa kgahlišwe ke therešo mabapi le taba ye eupja a rata go tiiša mmušo wa gagwe wo o dirilwego ke baheitene le bahlanogi ba Bakriste. Boraro botee ka go fapana le go ba tiragalo ya thuto ya Bokriste, e be e le bohlatse bja gore Bojakane bo hlanogile dithutong tša Kriste gomme bja amogela dithuto tša boheitene legatong la tšona.
19. Ke ka baka la’ng thuto ya Boraro botee e ile ya tšwelela?
19 Ke ka baka la’ng thuto e bjalo e ile ya tšwelela? Ka kgonthe Modimo ga a kgahlišwe ke ge Yena le Morwa wa Gagwe, le Moya wa gagwe o mokgethwa ba dirwa selo se se gakantšhago le sa sephiri. Le gona ga go hole batho ka selo ge ba e-ba ba gakanegilego. Go e na le moo ge batho ba gakanega kudu ka Modimo le merero ya gagwe ke mo go holago Sathane Diabolo kudu, e lego moganetši wa Modimo, ‘modimo wa lefase le,’ yo a dirago modiro wa go ‘foufatša dikelelo tša bao ba sa dumelego.’ (2 Ba-Korinthe 4:4) Ka ge thuto e bjalo e dira gore go bonale ekare ke baruti feela bao ba ka kwešišago dithuto tša Beibele, le gona go hola baetapele ba bodumedi ba Bojakane. Se se ba thuša gore ba ithuele batho feela ba tlwaelegilego.
20. (a) Therešo e bonolo mabapi le Boraro botee ke efe? (b) Go tsenya tsebo e nepagetšego ya ditherešo tše hunollago go tla bolela’ng go rena?
20 Eupja therešo mabapi le taba ye e bonolo kudu mo e lego gore le ngwana a ka e kwešiša. Mošimanyana o monyenyane o tseba gore ga se motho o tee le tatagwe, eupja ke batho ba babedi ba ba arogilego. Ka mo go swanago, ge Beibele e re Jesu ke Morwa wa Modimo, seo ke sona se e se bolelago. Yeo ke therešo e bonolo, mola thuto ya Boraro botee e se yona. Ke maaka. Ka gona e swanetše go ba e e-tšwa go “Diabolo le Sathane, motimetši wa lefase ka moka la batho.” (Kutollo 12:9) Eupja ditherešo tše bonolo tše lapološago mabapi le Modimo, Morwa wa gagwe, Jesu Kriste le moya o mokgethwa o matla wa Modimo di lokolla batho tlemong ya dithuto tša maaka tšeo di thomilego boheiteneng le tšeo di theilwego ke Sathane. Ka ge Jesu a boletše le batsomi ba botegago ba therešo: “La tlo tseba therešô ’me therešô ya tlo Le lokolla.” (Johane 8:32) Go tsenya tsebo e nepagetšego ya ditherešo tše hunollago, le ka go di diriša, ‘go bolela bophelo bjo bo sa felego.’—Johane 17:3.
O tla Araba Bjang?
◻ Ke ka baka la’ng go tseba Modimo le Morwa wa gagwe ka mo go nepagetšego e le gabohlokwa gakaakaa?
◻ Jesu o be a bolela’ng ge a be a re, “Nna le Tate re batee”?
◻ Johane 1:1 e kgetholla bjang magareng ga Lentšu le Modimo?
◻ Ke ka baka la’ng Tomase ka mo go swanetšego a be a ka bitša Jesu “Modimo wa-ka”?
◻ Thuto ya Boraro botee e ile ya thoma bjang, gomme mothei wa yona ke mang?
[Lepokisi go letlakala 18]
Tiragalo ya Histori ya Thuto ya Boraro Botee
The New Encyclopædia Britannica, 1985, Micropædia, Volume 11, letlakala 928, ka tlase ga taba ya Boraro botee e re: “Lentšu Boraro botee goba gaešita le thuto e hlalositšwego ka mo go kwagalago mabapi le bjona ga di hwetšwe ka Testamenteng e Mpsha, gaešita le gore Jesu le balatedi ba gagwe ba ile ba ikemišetša go ganetša Shema Testamenteng ya Kgale: ‘Theetša Isiraele! Morêna Modimo wa rena ké Morêna a nnoši.’ (Doit. 6:4)” Encyclopedia ye gape e re: “Thuto ye e ile ya tšwelela gasele ka makgolo a mantši a nywaga le ka dingangišano tše dintši . . . Lekgotla la Nicaea ka 325 le boletše taba ya motheo e bohlokwa ka thuto yeo boipobolong bja lona bja gore Morwa ke ‘wa sebopego se se swanago . . . le sa Tate,’ gaešita lege e boletše mo go nyenyane kudu ka Moya o Mokgethwa. . . . Mafelelong a lekgolo la nywaga la bo-4 . . . thuto ya Boraro botee e ile ya tšea sebopego se tiilego seo e nago le sona ga e sa le go tloga moo go iša pele.”
New Catholic Encyclopedia, 1967, Volume 14, letlakala 299, e dumela gore: “Taba ya motheo ya ‘Modimo o tee go Batho ba bararo’ e be e se ya hlongwa ka go tia, ka kgonthe e be e se ya amogelwa ka botlalo bophelong bja Bokriste le boipolelong bja bjona bja tumelo, pele ga bofelo bja lekgolo la nywaga la bo-4. . . . gare ga bo-Tate ba Baapostola, ga se gwa ka gwa rotoga kgopolo e bjalo goba kakanyo”.
Ka gona, thuto ya Boraro botee ga se ya Mangwalo, eupja e ile ya amogelwa ka molao Lekgotleng la Nicaea ngwageng wa 325 Mehleng ya Rena. Thuto ye e ile ya akaretša kgopolo ya boheitene yeo e bego e thomile kgale-kgale pele ga Babele ya bogologolo gotee le Egipita gomme e be e dirišwa le dinageng tše dingwe. Ra-dihistori Will Durant ka go The Story of Civilization: Part III, letlakala 595 o lemogile gore: “Bokriste ga se bja fediša boheitene; bo bo amogetše. . . . Kgopolo ya boraro botee bja Modimo e tšwa Egipita.”
Ka go An Encyclopedia of Religion, yeo e rulagantšwego ke Vergilius Ferm, 1964, matlakaleng 793 le 794, tlase ga lentšu “boraro botee,” go lokeleditšwe mehuta ya boraro botee ya ba-Babele ma-Buddha, ma-Hindu, ma-Norse, ma-Tao, le mehuta e mengwe ya bodumedi, gotee le ya Bojakane. E le mohlala wa se, e bolela gore kua India, “Boraro botee bjo bogolo bo akaretša Brahma, Mmopi, Vishnu, Mošireletši le Shiva, Mofediši. Ba ba emela mogato wa tše di lego gona go fo swana lege boraro botee bja Babele bja Anu, Enlil le Ea bo emela dikarolo tša legohle tše di lego gona, moya, meetse le lefase.”
Musiamo wa Brithania wa London o na le dilo tša bokgabo tšeo di bontšhago mehuta ya boraro botee ya bogologolo, bjalo ka Isis, Harpokratès, le Nephthys ba Egipita. Puku ya Department of Medieval and Later Antiquities ya musiamo e ela hloko dilo tše di latelago tše di ngwadilwego mafsikeng a bohlokwa a bogologolo: “Ka pele [ka thoko], medimo ya ba-Egipita Horus-Baït (yo a nago le hlogo ya pekwa), Buto-Akori (noga), le Hathor (yo a nago le hlogo ya segwagwa). Ka morago [ka thoko], temana ya Segerika ‘Baït o tee, Hathor o tee, Akori o tee; matla a bona ke a tee. Hlompha, tatago lefase, hlompha, modimo wa dibopego tše tharo!’ Ka gona medimo e hlaolwa e le dipontšho tše tharo tša matla a tee, mo gongwe ke modimo wa letšatši.”
Histori e kgonthišetša gore Boraro botee bo adimilwe go baheitene gomme bo bile gona ka makgolo a nywaga pele ga ge Jesu a e-tla lefaseng. Ka morago-rago ga lehu la gagwe bo ile bja hlohleletšwa ke bao ba ilego ba tutuetšwa ke difilosofi tša boheitene le bao ba ilego ba hlanoga borapeding bja therešo bja Modimo ka ge bo rutilwe ke Jesu le baapostola ba gagwe.
[Seswantšho go letlakala 16]
Jesu Kriste o rapeletše barutiwa ba gagwe gore e be batee ka kgopolo le morero bjalo ka ge yena le Tatagwe ba be ba le batee