Boraro Botee
Tlhaloso: Thuto ya motheo ya bodumedi bja Bojakane. Ka go ya ka Tumelo ya Athanasia, ruri go na le Batho ba bararo bao e lego bo-Modimo (Tate, Morwa le Moya o Mokgethwa), bao o mongwe le o mongwe a bolelwago gore ke wa ka mo go sa felego, gomme o mongwe le o mongwe o bolelwa e le ra-matla-ohle, bao go se nago o mogolo goba o monyenyane go feta ba bangwe, le gona ba bolelwa gore o mongwe le o mongwe ke Modimo, fela ka moka ga bona e le Modimo o tee. Dipolelo tše dingwe tša thuto di gatelela gore “Batho” ba ba bararo ga se ba arogana, eupja ke batho ba bararo bao go bona go dutšego matla a Modimo. Ka gona ba Boraro botee ba bangwe ba gatelela tumelo ya bona ya gore Jesu Kriste ke Modimo goba gore Jesu le Moya o Mokgethwa ke bo-Jehofa. Ga se thuto ya Beibele.
Mathomo a thuto ya Boraro botee ke afe?
The New Encyclopædia Britannica e re: “Gaešita le ka lentšu Boraro botee goba thuto e bolelwago e le e bjalo ga le tšwelele Testamenteng e Mpsha, gomme Jesu le balatedi ba gagwe ga se ba ka ba ikemišetša go ganetšana le Shema [taelo] e lego Testamenteng ya Kgale, e rego: ‘Theetša, Isiraele! Morêna Modimo wa rena ké Morêna à nnoši.’ (Doit. 6:4). . . . Thuto e ile ya godišwa ka lenelo ka makgolo a nywaga a mantši gomme e le ka dingangišano tše dintši. . . . Bofelong bja lekgolo la nywaga la bo-4 . . . thuto ya Boraro botee e ile ya tšea e le ka kgonthe sebopego seo e bilego go sona ga e sa le go tloga ka nako yeo.”—(1976), Micropædia, Puku X, letl. 126.
New Catholic Encyclopedia e re: “Thuto ya ‘Modimo o tee Bathong ba bararo’ e be e se ya thewa ka go tiišwa gomme e be e se ya nwelela e le ka kgonthe bophelong bja Bokriste gotee le boipolelong bja yona bja tumelo bja pele ga bofelo bja lekgolo la nywaga la bo-4. Eupja e bile gona go tšweletšwa mo e le ka kgonthe mo go thomilego go bolelwa ka gore ke thuto ya Boraro botee. Gare ga bo-Tate ba Baapostola go be go se na selo seo se bego se bakela gaešita le go nagana ka kgopolo e bjalo goba go e holofela.”—(1967), Puku XIV, letl. 299.
Go The Encyclopedia Americana re a bala: “Bokriste bo tšerwe Bojudeng, gomme Bojuda bo be bo dumela e le ka kgonthe gore Modimo ke motho o tee. Tsela yeo e bego e tloga Jerusalema e e-ya Nicea e be e le ye e tlogago e sa lebanya. Ba Boraro botee ba lekgolo la nywaga la bone ga se ba ka ba bonagatša ka mo go nepagetšego thuto ya Bokriste bja pele mabapi le tlhago ya Modimo; ge e le gabotse e be e le bao ba arogilego thutong ye.”—(1956), Puku XXVII, letl. 294L.
Ka go ya ka Nouveau Dictionnaire Universel, ruri “Boraro botee bja Plato e be e le feela go rulaganywa gape ga boraro botee bja kgale bjoo bo lotolotšwago go fihla bathong ba pele-pele, bo bonala e le boraro botee bjo bo ratwago bja mahlale a mekgwa yeo e belegilego batho ba bararo bao e lego bo-Modimo bao ba rutwago ke dikereke tša Bokriste. . . . Kgopolo ye ya mohlalefi wa Mogerika ya [Plato, lekgolong la nywaga la bone Pele ga Mehla ya Rena] ya boraro botee bja Modimo . . . e ka hwetšwa bodumeding ka moka [bja boheitene].”—(Paris, 1865-1870), e ngwadilwego ke M. Lachâtre, Puku 2, letl. 1467.
John L. McKenzie, S.J., go Dictionary of the Bible ya gagwe, o re: “Boraro botee bja batho bao ba lego batee ka tlhago bo hlaloswa ka mantšu a ‘motho’ le a ‘tlhago’ ao e lego mantšu a mahlale a Bagerika; ge e le gabotse mantšu ga a tšwelele ka Beibeleng. Ditlhaloso tša ba boraro botee di tšweletše ka baka la dingangišano tše di telele tšeo go tšona mantšu a le a mangwe a swanago le . . . le ‘motswako’ a ilego a dirišwa ka phošo go Modimo ke baruti ba bangwe.”—(New York, 1965), letl. 899.
Gaešita lege go etša ge ba Boraro botee ba dumela gore lentšu “Boraro botee” goba lege e le polelo ya thuto ya ba Boraro botee ga le hwetšwe ka Beibeleng, fela na dikgopolo tšeo di logeletšwego thutong yeo di a hwetšwa?
Na Beibele e ruta gore “Moya o Mokgethwa” ke motho?
Ditemana tše dingwe tšeo di bolelago ka moya o mokgethwa mo gongwe di ka bonala ekare di šupa motho. Ka mohlala, moya o mokgethwa o bolelwa e le mothuši (Segerika, pa·raʹkle·tos; “Mohomotši,” KJ; “Mmoleledi,” JB, NE) yo a ‘rutago,’ ‘beago bohlatse,’ ‘bolelago’ le ‘go kwa.’ (Joh. 14:16, 17, 26; 15:26; 16:13) Eupja mangwalo a mangwe a bolela gore batho ba ile ba ‘tlatšwa’ ka moya o mokgethwa, gore ba bangwe ba ile ba ‘kolobetšwa’ ka wona goba ba ‘tlotšwa’ ka wona. (Luka 1:41; Mat. 3:11; Dit. 10:38) Dipolelo tše tša morago tše di bolelago ka moya o mokgethwa ruri ga di swanele motho. Go kwešiša seo Beibele ka moka e se rutago, gona ditemana tše ka moka di swanetše go elwa hloko. Go ka fetšwa ka polelo efe ya tlhaloganyo? Gore ditemana tša pele tše di bontšhitšwego mo ke tšeo di tšweletšago seka sa polelo yeo e dirago moya o mokgethwa wa Modimo, e lego matla a gagwe a dirago tšeo e ka rego ke motho go etša ge Beibele e bile e dira bohlale, sebe, lehu, meetse le madi tše e ka rego ke batho. (Bona gape le matlakala 345, 346, tlase ga hlogo ya ditaba ya “Moya.”)
Mangwalo a Makgethwa a re botša leina leo e lego la Tate, leo e lego Jehofa. A re botša gore Morwa ke Jesu Kriste. Eupja Mangwalong ga go na moo leina le itšego le reilwego moya o mokgethwa.
Ditiro 7:55, 56 e bega gore Stefano o ile a newa pono ya legodimo yeo go yona a ilego a bona “Jesu a eme ka letsoxong le letona la Modimo.” Eupja ga se a ka a bolela gore o bone moya o mokgethwa. (Bona gape le Kutollo 7:10; 22:1, 3.)
New Catholic Encyclopedia e re: “Ditemana tše dintši tša T[estamente] e M[psha] di utolla moya wa Modimo e le selo se sengwe e sego motho o mongwe; se se bonwa gabotse tabeng ya go swana mo go lego gona magareng ga moya le matla a Modimo.” (1967, Puku XIII, letl. 575) Le gona e bega gore: “Bangwadi ba Bakriste ba Bagerika ba lekgolo la nywaga la bobedi ba boletše ka go se kgonthiše o šoro ka Moya; ka go lekanywa mo go itšego, motho mo gongwe a ka bolela gore ke woo e sego motho.”—Puku XIV, letl. 296.
Na Beibele e dumelelana le batho bao ba rutago gore Tate le Morwa ga se batho ba ba aroganego?
Mat. 26:39: “[Jesu Kriste] a fetêla pejana, a wêla fase ka sefahloxô, a rapêla a re: Tata, xe xo kxônêxa, a senwêlô se se fetê se ntloxê. Fêla, e se bê ka mo xo rataxo Nna, e bê ka mo xo rataxo Wene.” (Ge e ba Tate le Morwa e be e se batho ba ba aroganego, gona thapelo e bjalo e be e ka se be le seo e se bolelago. Jesu o be a tla ba a ithapela, gomme thato ya gagwe e be e tla ba e le yona yela ya Tate.)
Joh. 8:17, 18: “[Jesu a araba Bafarisei ba ba-Juda]: Molaong wa lena xo ngwadilwe xore bohlatse bya batho ba babedi ké bya therešô. Xe e le Nna ke hlatsêlwa ké Nna mong, xomme le Tate e a nthomilexo ó a nthlatsêla.” (Ka gona, Jesu ruri o ipoletše e le motho yo a arogilego go Tate.)
Bona gape le matlakala 211, 212, tlase ga “Jehofa.”
Na Beibele e ruta gore batho ka moka bao ba bolelwago gore ke karolo ya Boraro botee ke ba ka mo go sa felego, go se na yo a nago le mathomo?
Ba-Kol. 1:15, 16: ‘Jesu Kriste ke yena seswantšho sa Modimo e a sa bonwego, leitšibulo la dibopja tšohle. Ka gobane tšohle tša kwa magodimong le mo lefaseng di hlodilwe ka yena.’ Ke ka tlhaloganyo efe Jesu Kriste e lego ‘leitšibulo la dibopja tšohle’? (1) Ba Boraro botee ba bolela gore ‘leitšibulo’ mo le bolela sa pele, se se kgahlišago kudu, se se hlaotšwego kudu; ka gona Kriste o be a tla kwešišwa e se karolo ya tlholo, eupja e le yo a hlaotšwego kudu tswalanong le tšeo di bego di hlodilwe. Ge e ba seo se le bjalo gomme ge e ba thuto ya Boraro botee e le ya therešo, gona ke ka baka la’ng Tate le moya o mokgethwa ba sa bolelwe gore ke maitšibulo a tlholo ka moka? Beibele e diriša polelo ye go Morwa feela. Ka go ya ka tlhaloso e tlwaetšwego ya ‘leitšibulo,’ ruri go bontšhwa gore ke e mogolo lapeng la Jehofa la barwa. (2) Pele ga ge le ka tšwelela go Ba-Kolose 1:15, ruri lentšu ‘leitšibulo la’ le tšwelela ga-30 ka Beibeleng gomme kae le kae moo le dirišetšwago go dibopiwa tše di phelago, go dirišwa tlhaloso e swanago, e lego ya gore leitšibulo ke karolo ya sehlopha. “Leitšibulo la Isiraele” ke o mongwe wa barwa ba Isiraele; “leitšibulo la Farao” ke o mongwe wa lapa la Farao; “maitšibulo a diphoofolo” ke tšona diphoofolo. Ke’ng yeo e dirago ba bangwe gore ba bolele tlhaloso e fapanego ka se go Ba-Kolose 1:15? Na ke kamoo Beibele e le dirišago ka gona goba na ke tumelo yeo ba šetšego ba e kgomaretše gomme e le yeo ba tsomago go e hlatsela? (3) Na Ba-Kolose 1:16, 17 e beela Jesu ka thoko e le yo a se a hlolwago ge e re “tšohle . . . di hlodilwe ka yena, . . . ’me tšohle tša ba xôna ka yêna”? Lentšu la Segerika mo leo le bolelago “tšohle” ke panʹta, e lego sebopego se se kgopamišitšwego sa pas. Go Luka 13:2, RS e bolela se e le “dilo tše dingwe . . . ka moka”; JB e re “selo se sengwe lege e le sefe”; NE e re “motho o mongwe o šele.” (Bona gape le Luka 21:29 go NE le Ba-Filipi 2:21 go JB.) Ka go dumelelana le dilo ka moka tšeo Beibele e di bolelago mabapi le Morwa, ruri NW e diriša tlhaloso e swanago go panʹta go Ba-Kolose 1:16, 17 moo e balegago ka dikgao-kgao, ka gore “ka yena dilo ka moka tše dingwe di ile tša hlolwa . . . Dilo ka moka tše dingwe di hlodilwe ka yena gomme di hloletšwe yena.” Ka gona, o bontšhwa e le yo a hlodilwego, e lego karolo ya tlholo yeo e hlodilwego ke Modimo.
Kut. 1:1; 3:14, RS: “Kutollo ya Jesu Kriste ye Modimo a mo filego yona . . . ‘Morongwa wa phuthego ya Laoditsea mo ngwalele o re: “Go bolela Amen, yena hlatse ye e botegago, morereši, yena wa mathomo [Segerika, ar·kheʹ] wa hlolo ya Modimo.”’” (KJ, Dy, CC le NW gotee le tše dingwe di balega ka wona mokgwa wo.) Na polelo ye e nepagetše? Ba bangwe ba bolela gore seo se bego se bolelwa ke gore Morwa e be e le ‘mothomi wa tlholo ya Modimo,’ gore e be e le ‘mothopo o mogolo’ wa yona. Eupja Greek-English Lexicon ya Liddell le Scott e bolela “mathomo” e le tlhaloso ya pele ya ar·kheʹ. (Oxford, 1968, letl. 252) Polelo ya tlhaloganyo yeo go ka fetšwago ka yona ke ya gore motho yo a tsopolwago go Kutollo 3:14 e le tlholo, e lego wa mathomo wa tlholo ya Modimo, ruri o be a e-na le mathomo. Bapiša le Diema 8:22 moo bahlalosi ba bantši ba Beibele ba dumelago gore Morwa o bolelwa e le bohlale bjo bo mothofaditšwego. Ka go ya ka RS, NE le JB, ruri motho yo a bolelago moo o bolelwa e le “yo a hlodilwego.”)
Mika 5:2 (KJ) ge e bolela ka mokgwa wa boporofeta ka Mesia, e bolela gore “go tšwa ga gagwe ke ga bogolo-golo, ga ka mo go sa felego.” Dy e re: “go tšwa ga gagwe ke ga go tloga mathomong, go tloga mehleng ya neng le neng.” Na se se mo dira gore a swane le Modimo? Ke mo go hlokomelwago gore go e na le go bolela ka “mehleng ya neng le neng,” ruri RS e diriša lentšu la Sehebere e le “mehleng ya kgale”; JB, “mehleng ya bogolo-golo”; NW, “mehleng ya go ya go ile.” Mika 5:2 ge e lebelelwa seetšeng sa Kutollo 3:14, ga e hlatsele gore Jesu o be a se na mathomo.
Na Beibele e ruta gore ga go le o tee wa batho bao go bolelwago gore ba akaretšwa Borarong botee yo e lego e mogolo goba yo a fetwago ke o mongwe, gore ka moka ba a lekana le gore ka moka ke bo-ra-matla-ohle?
Mar. 13:32: “Xe e le letšatši leo le nakô ya tšôna, xa xo e a di tsebaxo. Le Barongwa ba lexodimong, le Yêna Morwa, xa ba di tsebe. Xo tseba Tate a nnoši.” (Ee, ye e be e ka se ke ya ba yona taba ge e ba Tate, Morwa le Moya o Mokgethwa ba be ba lekana, gomme ba dira Modimo o tee. Ge e ba go etša ge ba bangwe ba bolela Morwa a be a šitišitšwe ke tlhago ya gagwe go tseba, gona potšišo e be e tla botšišwa ya gore, Ke ka baka la’ng Moya o Mokgethwa o be o sa tsebe?)
Mat. 20:20-23: “Mmaxo barwa ba Tsebedeo . . . a re [go Jesu]: A k’O re barwa ba-ka ba babedi bá be mmušong wa xaxo e mongwê a dulê ka xo le letona la xaxo, e mongwê a dulê xo la ntsôxôšô. Jesu a fetola a re: . . . Senwêlô sa-ka Le tlo se nwa; le kolobetšo ye ke kolobetšwaxo ka yôna, Le tlo kolobetšwa ka yôna; xe e le xo dula ka mo letsoxong la-ka le letona le xo la ntsôxôšô, xa se mo motho a kaxo newa ke Nna; xo tlo newa bao ba xo lokišeditšwexo ke Tate.” (Ke mo go makatšago gakaakang, ge e ba go etša ge go bolelwa Jesu e be e le Modimo! Na Jesu mo o be a araba feela ka go ya ka “seo a bego a inaganela sona”? Ge e ba go etša ge ba Boraro botee ba bolela, Jesu e be e le “Modimo-motho” e le ka kgonthe, e lego ka bobedi go ba Modimo le go ba motho e sego go ba se sengwe, gona na e be e tla ba mo go dumelelanago e le ka kgonthe go ithekga ka tlhaloso e bjalo? Na Mateo 20:23 ga e bolele feela gore Morwa ga a lekane le Tate le gore Tate o ipoloketše ditokelo tše dingwe?)
Mat. 12:31, 32: “Batho ba tlo lebalêlwa sebe mang le mang, le yôna thoxakô; fêla, xo roxaka Môya, batho ba ka se kê ba xo lebalêlwa. Le xôna, e a boletšexo lentšu à xanetša Morwa-motho, ó tlo lebalêlwa; fêla e a xanetšaxo Môya-mokxêthwa, a ka se kê a ba a lebalêlwa lebakeng leno le lebakeng le le tl’o xo tla.” (Ge e ba Moya o Mokgethwa e be e le motho gomme e be e le Modimo, gona temana ye e be e tla ba e ganetša o šoro thuto ya Boraro botee, ka gobane e be e tla ba e bolela gore Moya o Mokgethwa ka tsela e nngwe e be e le o mogolo go feta Morwa. Go e na le moo, seo Jesu a se boletšego se bontšha gore Tate yo “Moya” e lego wa gagwe, ke o mogolo go feta Jesu, yena Morwa-motho.)
Joh. 14:28: “[Jesu a re:] Xe Le nthata, Le tlo thaba xe ke re: Ke ya xo Tate; xobane Tate o mpheta ka boxolo.”
1 Ba-Kor. 11:3: “Ke rata xe Le tseba xore hlôxô ya monna mang le mang ké Kriste; ’me hlôxô ya mosadi ké monna; hlôxô ya Kriste ke Modimo.” (Go molaleng gore Kriste ga se Modimo, le gore Modimo ke o mogolo go feta Kriste. Go swanetšwe go hlokomelwa gore se se ngwadilwe mo e ka bago ka 55 Mehleng ya Rena, e lego nywaga e 22 ka morago ga ge Jesu a boetše legodimong. Ka gona, therešo e bolelwago mo e dirišwa tswalanong e lego gona magareng ga Modimo le Kriste legodimong.)
1 Ba-Kor. 15:27, 28: “Tšohle di beilwe [ke Modimo] ka tlase xa ’naô tša xaxwe [tša Jesu]. Xe xo thwe “tšohle” di bušwa ke Yêna, xa se xore xo balwa le e a mmeilexo mmuši. Mohla tšohle di tl’o xo ba di beilwe ka tlase xa ’naô tša xaxwe, ké mo le Yêna Morwa a tl’o xo bewa ka tlase xa E a mmeilexo mmuši wa tšohle, xore Modimo e bê Yêna Mo-ba-tšohle-xo-bohle.”
Lentšu la Sehebere la Shad·daiʹ le lentšu la Segerika la Pan·to·kraʹtor ka bobedi a fetoletšwe e le “Ra-matla-ohle.” Mantšu ao a maleme a mathomo ka bobedi a dirišwa gantši go Jehofa, yena Tate. (Ek. 6:3; Kut. 19:6) Ga go na le lengwe la mantšu a leo le ka mohla le kilego la dirišetšwa go Morwa goba go moya o mokgethwa.
Na Beibele e ruta gore o mongwe le o mongwe wa batho bao ba bolelwago gore ke karolo ya Boraro botee ke Modimo?
Jesu o itše thapelong: “Bophelô byo bo sa felexo ké xe ba Xo tseba, Wene Modimo-dimo Ò le nnoši [wa therešo]. Ba tsebê le Moromiwa wa xaxo Jesu Kriste.” (Joh. 17:1-3, mongwalo o sekamego o okeditšwe.) (Diphetolelo tše dintši mo di diriša lefoko “Modimo o nnoši wa therešo” mabapi le Tate. NE e balega ka gore “wena o nnoši o lego Modimo wa therešo.” O be a ka se ke a ba “Modimo o nnoši wa therešo,” yena “yo a nnoši [e] lego Modimo,” ge e ba go be go e-na le ba bangwe ba babedi bao e bego e ka ba bo-Modimo bao ba Modimo yo a lekanago le yena, na o be a ka ba bjalo? Ba bangwe bao ba bolelwago e le “medimo” e swanetše go ba ba maaka goba bao ba ekišago feela Modimo wa therešo.)
1 Ba-Kor. 8:5, 6: “Le xe xo ka ba le tše ba rexo ké medimo lexodimong le lefaseng, etšwe xò na le medimo e mentši le marêna a mantši, wa rena Modimo ké o tee fêla, Yêna Tata-wešo, Yêna thlaxô ya tšohle le boyô bya rena bohle. Le Mong wa rena ké o tee, Yêna Jesu Kriste Mo-tšweletša-tšohle le rena.” (Seo se bontšha Tate e le ‘Modimo o tee’ wa Bakriste gomme e le yo a arogilego go Jesu Kriste.)
1 Pet. 1:3: “A xo rêtwê Modimo Tata xo Mong wa rena Jesu Kriste.” (Gaešita le ka morago ga ge Jesu a rotogetše legodimong, ruri Mangwalo gantši a boletše ka Tate e le “Modimo” wa Jesu Kriste. Yena ka noši ka morago ga tsogo ya gagwe, o boletše go Johane 20:17 ka Tatagwe e le “Modimo wa-ka.” Ka morago ge a be a le legodimong go etša ge go ngwadilwe go Kutollo 3:12, o dirišitše gape polelo e swanago. Eupja le ka mohla Tate ka Beibeleng ga se a ka a begwa a bolela ka Morwa e le “Modimo wa-ka,” goba gaešita le gore Tate goba Morwa o kile a bolela ka moya o mokgethwa e le “Modimo wa-ka.”)
Bakeng sa ditlhaloso tše di bolelago ka mangwalo tšeo di dirišitšwego ke ba bangwe ka maiteko a go hlatsela gore Kriste ke Modimo, hle bona matlakala 215-220, tlase ga hlogo ya ditaba ya “Jesu Kriste.”
Karl Rahner, S.J., go Theological Investigations, o re: “Θεός [Modimo] le ka mohla ga se ya ka ya dirišetšwa go Moya,” le “ὁ θεός [gabotse-botse, Modimo] ga se ya ka ya dirišwa Testamenteng e Mpsha go bolela ka πνεῦμα ἅγιον [moya o mokgethwa].”—(Baltimore, Md.; 1961), e fetoletšwego go tšwa go Sejeremane, Puku I, matl. 138, 143.
Na a mangwe a mangwalo a dirišwago ke ba Boraro botee go thekga tumelo ya bona, a nea motheo o tiilego wa thuto yeo?
Motho yo a tsomago e le ka kgonthe go tseba therešo ka Modimo, a ka se ke a nyakišiša ka Beibeleng ka go holofela gore o tla hwetša temana yeo a ka e hlalosago e le yeo e swanelago seo a šetšego a se dumela. O rata go tseba seo Lentšu la Modimo ka noši le se bolelago. Mo gongwe a ka hwetša ditemana tšeo a bonago gore di ka balwa ka ditsela tšeo di fetago tsela ka e tee, eupja ge tše di bapišwa le dipolelo tše dingwe tša Beibele ka yona taba yeo, ruri seo di se bolelago e tla ba seo se kwalago kudu. Go swanetšwe go lemogwa tabeng ya gore ditemana tše dintši tšeo di dirišwago e le tše di “hlatselago” Boraro botee ke tšeo gantši di bolelago feela ka batho ba babedi, e sego ba bararo; gaešita lege e ba go hlalosa ga ba Boraro botee mangwalo go be go nepagetše, fela a a be a ka se ke a hlatsela gore Beibele e ruta Boraro botee. Ela hloko se se latelago:
Mangwalo ao go wona leina leo e lego la Jehofa le dirišwago go Jesu Kriste, goba go bolelwago gore le dirišwa go Jesu
A le O: Leina le ge e le gabotse ke la mang? (1) Go Kutollo 1:8, mong wa lona o bolelwa e le Modimo, Ra-matla-ohle. Leina leo Kut 1 temaneng ya 11 le dirišwa go motho yo go hlaloswa ga gagwe ka morago go mmontšhago e le Jesu Kriste. Eupja barutegi ba lemoga gore go dirišwa ga A le O Kut 1 temaneng ya 11 ke mo e lego ga maaka gomme ga go tšwelele go RS, NE, JB, NAB le Dy. (2) Diphetolelo tše dintši tša Kutollo ka Sehebere di lemoga gore motho yo a hlaloswago Kut 1 temaneng ya 8 ke Jehofa, ka gona di bušetša leina leo e lego la Modimo moo. Bona NW, kgatišo ya 1984 ya Ditšhupetšo. (3) Kutollo 21:6, 7 e bontšha gore Bakriste bao e lego bafenyi ba moya ba swanetše go ba ‘barwa’ ba motho yo a tsebjago e le A le O. Seo ga se sa ka sa bolelwa ka tswalano ya Bakriste ba tloditšwego ka moya go Jesu Kriste. Jesu o ba bolela e le “bana babô.” (Ba-Heb. 2:11; Mat. 12:50; 25:40) Eupja ‘bana bao babo’ Jesu ba bolelwa e le “bana ba Modimo.” (Ba-Gal. 3:26; 4:6) (4) TEV go Kutollo 22:12 e tšweletša leina la Jesu moo e dirago gore go bolelwa ga A le O Kut 22 temaneng ya 13 go bonale ekare go dirišwa go yena. Eupja leina Jesu ga le tšwelele ka Segerika, gomme diphetolelo tše dingwe ga di le akaretše. (5) A le O go Kutollo 22:13 di bile di bolelwa gore ke “mathomô le pheletšo,” e lego polelo yeo e dirišetšwago go Jesu go Kutollo 1:17, 18. Ka mo go swanago, lentšu “moapostola” le dirišetšwa go Jesu Kriste gotee le go ba bangwe ba balatedi ba gagwe. Eupja se ga se bontšhe gore ke bona motho o tee goba ba lekana ka maemo, na se bolela bjalo? (Ba-Heb. 3:1, PK) Ka gona bohlatse bo phetha ka go bontšha gore leina “A le O” le dirišetšwa go Modimo Ra-matla-ohle, yena Tate, e sego go Morwa.
Mophološi: Mangwalo gantši a bolela ka Modimo e le Mophološi. Go Jesaya 43:11 Modimo o bile o re: “Xa xo mophološi xe e se Nna.” Ka ge Jesu le yena a bolelwa e le Mophološi, ruri na Modimo le Jesu ba swana? Le gatee-tee. Tito 1:3, 4, PK e bolela ka “Modimo Mophološi wa rena,” gomme ya bolela gape ka “Modimo Tate le . . . Morena Jesu Kriste, mophološi wa rena.” Ka gona, batho ba ka bobedi ke baphološi. Juda 25, NW e bontšha tswalano yeo ka gore: “Modimo, Mophološi wa rena ka Jesu Kriste Morena wa rena.” (Mongwalo o sekamego o okeditšwe.) (Bona gape le Ditiro 13:23.) Lona lentšu le le swanago la Sehebere (moh·shiʹa‛ leo le bolelago “mophološi”) leo le dirišitšwego go Jesaya 43:11, go Baahlodi 3:9 le dirišwa go Othiniele, moahlodi wa Isiraele, eupja seo ruri ga se sa ka sa dira Othiniele Jehofa, na se dirile bjalo? Go balwa ga Jesaya 43:1-12 go bontšha gore Jes 43 temana ya 11 e bolela gore Jehofa a nnoši e be e le Yena yo a ilego a nea phološo go Isiraele; gore phološo ga se ya ka ya tšwa go o mongwe wa medimo ya ditšhaba tšeo di bego di ba dikologile.
Modimo: Jehofa go Jesaya 43:10 o re: ‘Ga go Modimo yo mongwe pele ga-ka, gomme ga go sa tlo ba le e mongwe ka morago ga-ka.’ Na seo se bolela gore ka gobane Jesu Kriste a bolelwa ka mokgwa wa boporofeta gore ke “Modimo yo matla” go Jesaya 9:5, ruri Jesu o swanetše go ba Jehofa? Le gona mo, ditemana tše di dikologilego di e araba ka gore Aowa! Ga go setšhaba lege e le sefe sa ditšhaba tša Ba-ntle tšeo di bego di rapela medimo ya diswantšho seo se ilego sa dira modimo pele ga Jehofa, ka gobane ga go le setee seo se bego se le gona pele ga Jehofa. Le gona di ka se ke tša dira modimo lege e le ofe wa kgonthe le o phelago nakong e tlago, yeo o tlago go kgona go porofeta. (Jes. 46:9, 10) Eupja se ga se bolele gore Jehofa le ka mohla ga se a ka a dira gore go be le motho yo a ka bolelwago ka tshwanelo gore ke modimo. (Ps. 82:1, 6, PK; Joh. 1:1) Jehofa go Jesaya 10:21 o bolelwa e le “Modimo Ra-matla,” go etša ge Jesu a bolelwa go Jesaya 9:5; eupja ke Jehofa feela yo ka mehla a bitšwago “Modimo Ra-matla-ohle.”—Gen. 17:1.
Ge e ba leina goba lefoko le le hlalosago le hwetšwa mafelong a fetago ka letee Mangwalong, ruri le ka mohla ga se gwa swanelwa go akgofela go fetša ka go bolela gore le swanetše go ba ka mehla le bolela motho yo a swanago. Go bolela mo go bjalo go ka dira gore go fetšwe ka go bolelwa gore Nebukadinetsara e be e le Jesu Kriste, ka gobane bobedi bja bona ba be ba bitšwa “kxoši ya maxoši” (Dan. 2:37; Kut. 17:14); le gore barutiwa ba Jesu ruri e be e le bo-Jesu Kriste, ka gobane bona gotee le Jesu Kriste ba be ba bitšwa “seetša sa lefase.” (Mat. 5:14; Joh. 8:12) Ka mehla re swanetše go ela hloko ditemana tše di dikologilego, le mehlala e mengwe lege e le efe ka Beibeleng yeo go yona polelo e swanago e tšwelelago.
Seo se dirišwago go Jesu Kriste ke bangwadi ba buduletšwego ba Beibele ba ditemana tšeo di tšwago Mangwalong a Sehebere, tšeo di dirišwago gabotse go Jehofa
Ke ka baka la’ng Johane 1:23 e tsopola Jesaya 40:3 gomme e e dirišetša go seo Johane Mokolobetši a se dirilego ge a be a lokišetša Jesu Kriste tsela, ge Jesaya 40:3 e bolela gabotse go lokišwa ga tsela pele ga Jehofa? Ke ka gobane Jesu o be a emela Tatagwe. O be a tlile ka leina la Tatagwe gomme o be a kgonthišega gore Tatagwe ka mehla o be a e-na le yena, ka gobane o dirile dilo tšeo di kgahlišago Tatagwe.—Joh. 5:43; 8:29.
Ke ka baka la’ng Ba-Hebere 1:10-12 e tsopola Psalme 102:25-27 gomme e e dirišetša go Morwa, ge psalme e bolela gore e dirišetšwa go Modimo? Ke ka gobane Morwa ke motho yoo ka yena Modimo a dirilego mediro ya tlholo yeo e bolelwago ke mopsalme. (Bona Ba-Kolose 1:15, 16; Diema 8:22, 27-30.) Go swanetše go hlokomelwa go Ba-Hebere 1:5b gore go tsopotšwe seo se tšwago go 2 Samuele 7:14 gomme sa dirišetšwa go Morwa wa Modimo. Gaešita lege temana ye e thomile ka go dirišetšwa go Salomo, fela go dirišwa ga yona ga ka morago go Jesu Kriste ga go bolele gore Salomo le Jesu ke batho ba swanago. Jesu ke “e moxolo xo Salomo” gomme o phetha modiro woo o swantšheditšwego ke Salomo.—Luka 11:31.
Mangwalo ao a bolelago ka Tate, Morwa le Moya o Mokgethwa
Mateo 28:19 le 2 Ba-Korinthe 13:13 ke mehlala ya se. Ga go le letee la mangwalo a leo le bolelago gore Tate, Morwa le Moya o Mokgethwa ba a lekana goba ke ba ka mo go sa felego ka go lekana goba gore ka moka ga bona ke bo-Modimo. Bohlatse bja Mangwalo bjo bo šetšego bo tšweleditšwe matlakaleng 111 go ya go 115 bo bontšha mabapi le go bala dintlha tše bjalo mangwalong.
Cyclopedia of Biblical, Theological, and Ecclesiastical Literature, ya McClintock le Strong gaešita lege e bolelela thuto ya Boraro botee, fela e bolela mabapi le Mateo 28:18-20, ka gore: “Lega go le bjalo, temana ye ge e tšewa ka mokgwa wo e lego ka wona e ka se ke ya hlatsela e le ka kgonthe ge e le ka sebopego sa batho ba bararo bao ba bolelwago, goba go lekana ga bona goba go ba ga bona bo-Modimo.” (E gatišitšwego gape ka 1981, Puku X, letl. 552) Mabapi le mangwalo a mangwe ao le ona a bolelago ka batho ba bararo ba le gotee, ruri Cyclopedia ye e bolela gore ge ba tšewa ka mokgwa wo ba lego ka wona, ke bao ba sa “lekanego” go hlatsela Boraro botee. (Bapiša le 1 Timotheo 5:21, moo Modimo le Kriste gotee le barongwa ba bolelwago ba le gotee.)
Mangwalo ao go wona sebopego sa bontši sa maina-ntšu se dirišwago go Modimo Mangwalong a Sehebere
Leina “Modimo” go Genesi 1:1 le fetoletšwe go tšwa go ’Elohimʹ, yeo e lego ka sebopego sa bontši ka Sehebere. Ba Boraro botee ba bolela gore se ke seo se bontšhago Boraro botee. Ba bile ba hlalosa le Doiteronomio 6:4 gore e swanele go kopanywa gotee ga ditho tša Boraro botee, ge e re “Morena Modimo [e tšwago go ’Elo·himʹ,] wa rena ké Morena a nnoši.”
Sebopego sa bontši sa leina-ntšu mo ka Sehebere ke sebopego sa bontši sa tlhompho goba kgodišo. (Bona NAB, Kgatišo ya St. Joseph, Puku-ntšu ya Beibele, letl. 330; gape le New Catholic Encyclopedia, 1967, Puku V, letl. 287.) Ga e nee megopolo ya sebopego sa bontši sa batho bao ba lego go modimo yo e lego hlogo. Ka mokgwa o swanago, ge go Baahlodi 16:23 go bolelwa ka modimo wa maaka Dagoni, ruri sebopego sa leina ’elo·himʹ se a dirišwa; lediri leo le sepedišanago le lona le ka sebopego sa botee seo se bontšhago gore le dirišeditšwe feela go modimo o tee. Josefa go Genesi 42:30, PK, o bolelwa e le “morena” (’adho·nehʹ, sebopego sa bontši sa kgodišo) wa Egipita.
Leleme la Segerika ga le na ‘sebopego sa bontši sa tlhompho goba kgodišo.’ Ka gona bafetoledi ba LXX go Genesi 1:1 ba dirišitše ho The·osʹ (Modimo, ke botee) e le yeo e lekanago le ’Elo·himʹ. Go Mareka 12:29 moo karabo ya Jesu e tšweletšwago gape yeo go yona a tsopotšego Doiteronomio 6:4, sebopego sa botee sa Segerika sa ho The·osʹ se dirišitšwe ka mokgwa o swanago.
Temana ya Sehebere go Doiteronomio 6:4 e tšweletša Tetragrammaton gabedi, gomme e swanetše go balega ka tshwanelo ka gore: “[Jehofa] Modimo wa rena ké [Jehofa] a nnoši.” Setšhaba sa Isiraele seo go sona se se ilego sa bolelwa, se be se sa dumele Boraro botee. Ba-Babele le ba-Egipita ba be ba rapela Boraro botee bja medimo, eupja go ile gwa bolelwa gabotse go ba-Isiraele gore Jehofa o arogile go yona.
Mangwalo ao go wona motho mo gongwe a ka bago le dikgopolo tšeo di fetago ka e tee ka ona, ka go ithekga ka phetolelo ya Beibele yeo e dirišwago
Ge e ba temana ka go ya ka mokgwa wa popo-polelo e fetoletšwe ka ditsela tšeo di fetago ka e tee, gona ke efe yeo e nepagetšego? Ke yeo e dumelelanago le ditemana tše dingwe tša Beibele. Ge e ba motho a hlokomologa dikarolo tše dingwe tša Beibele gomme a thea tumelo ya gagwe mantšung a rategago a temana e itšego, gona seo a se dumelago se ka se ke sa bonagatša e le ka kgonthe Lentšu la Modimo, eupja se tla bonagatša megopolo yeo e lego ya gagwe le yeo mo gongwe e lego ya motho o mongwe yo a se a phethegago.
Beibele ya Sepedi e balega ka gore: “Mathomong E A bexo a le xôna ké Yêna LENTŠU. Xomme Yêna LENTŠU ó be a le xo Modimo. Xomme Yêna LENTŠU e be e le Modimo.” (RS, KJ, Dy, JB, NAB di diriša mantšu a swanago.) Lega go le bjalo, NW e balega ka gore: “Mathomong Lentšu le be le le gona, gomme Lentšu le be le e-na le Modimo, Lentšu e be e le modimo. Yo o be a le gona mathomong gotee le Modimo.” Hlokomela gore lebakeng le lengwe lentšu “modimo” le ngwadilwe ka ditlhaka tše nyenyane ka moka, gomme se se hlaola modimo yo e le yo a sa swanego le “Modimo” o mongwe yeo go bolelwago ka yena ditemaneng tše.
Ke phetolelo efe ya Johane 1:1, 2 yeo e dumelelanago le ditemana tše dingwe? Johane 1:18 e re: “Ga go yo a kilexo a bona Modimo.” Joh 1 Temana ya 14 e bolela gabotse gore “Lentšu la fetoga nama gomme la dula gare ga rena . . . re bone letago la gagwe.” Joh 1 Temana ya 1 le ya 2 di bolela gore mathomong le be le e-na “le Modimo.” Na motho a ka ba le o mongwe gomme ka nako e swanago a ba motho yoo? Jesu go Johane 17:3 o bolela Tate e le ‘Modimo o nnoši wa therešo’; ka gona Jesu ka ge e le “modimo” o bonagatša feela dika tša Tatagwe.—Ba-Heb. 1:3.
Na phetolelo ya “modimo [a god]” e dumelelana le melao ya popopolelo ya Segerika? Dipuku tše dingwe tša ditšhupetšo di ganetša ka matla gore temana ya Segerika e swanetše go fetolelwa e le, “Lentšu e be e le Modimo.” Eupja ga se bohle bao ba dumelago. Ka sehlogong sa gagwe seo se rego “Maina-tiro a Hlalosago Boemo ao a se Nago Lebopi: Mareka 15:39 le Johane 1:1,” Philip B. Harner o boletše gore dipolelwana tše swanago le tšeo di lego go Johane 1:1, “tšeo di nago le tiro yeo e se nago lebopi yeo e tlago pele ga lediri, ge e le gabotse ke tšeo di hlalosago boemo bja selo. Di bontšha gore logos o na le sebopego sa theos.” O šišinya gore: “Mohlomongwe polelwana e be e ka fetolelwa ka gore, ‘Lentšu o be a e-na le sebopego sa Modimo.’” (Journal of Biblical Literature, 1973, matl. 85, 87) Ka go rialo, temaneng ye, ntlha ya gore lentšu the·osʹ go tšweleleng ga lona ka lekga la bobedi le tšwelela le se na lebopi-kgetho (ho) gomme le beilwe pele ga lediri lefokong, ka Segerika ke ya bohlokwa. Ka mo go kgahlišago, bafetoledi bao ba phegelelago go fetolela Johane 1:1 ka gore, “Lentšu e be e le Modimo,” ga ba dika-dike go diriša lebopi-kakaretšo (Seisemane a, an) ge ba fetolela ditemana tše dingwe moo leina-tiro le le se nago lebopi leo le lego ka botee le tlago pele ga lediri. Ka go rialo go Johane 6:70, JB le KJ bobedi di bolela ka Judase Isikariothe e le “diabolo [a devil],” gomme go Johane 9:17 di hlalosa Jesu e le “moporofeta [a prophet].”
John J. McKenzie, S.J., go Dictionary of the Bible ya gagwe, o re: “Jn 1:1 e swanetše gore e fetolelwe e le ka kgonthe e le ‘lentšu le be le e-na le Modimo [= Tate], gomme lentšu e be e le modimo.’”—(Mašakana ke a gagwe. E gatišitšwe ka go dumelelwa ke molao le ke ba tša kgatišo.) (New York, 1965), letl. 317.
Ka go dumelelana le se se lego ka mo godimo, Mo e balega ka gore: “Logos e be e le seka-modimo”; NTIV, “lentšu e be e le modimo.” Ludwig Thimme phetolelong ya gagwe ya Sejeremane o e bolela ka tsela ye: “Modimo wa mohuta wo Lentšu le bego le le ka wona.” Go bolela Lentšu (leo le ilego la fetoga Jesu Kriste) e le “modimo,” ke moo go dumelelanago le go dirišwa ga lentšu leo ditemaneng tše dingwe tša Mangwalo. Ka mohlala, go Psalme 82:1-6, PK, baahlodi ba batho Isiraeleng ba be ba bolelwa e le “medimo” (Sehebere, ’elo·himʹ; Segerika, the·oiʹ, go Johane 10:34) ka gobane e be e le baemedi ba Jehofa gomme ba be ba swanetše go bolela molao wa gagwe.
Bona gape le mametletšo a NW, kgatišo ya 1984 ya Ditšhupetšo, letl. 1579.
Beibele ya Sepedi e balega ka gore: “Jesu a fetola a re: Ruri, ruri, ke a Le botša, mola Aborahama a sešo a tšwêlêla ké xe Nna kè le xôna [Segerika, e·goʹ ei·miʹ].” (RS, NE, KJ, TEV, JB, NAB ka moka di balega ka gore “nna ke le gona,” mo tše dingwe di bilego di diriša ditlhaka tše dikgolo go tšweletša kgopolo ya leina. Ka gona, di ikemišeditše go kgomaganya polelo le Ekisodo 3:14, moo go ya ka diphetolelo tša bona, ruri Modimo a ipolelago ka leina la “ke Nna E A lexô xona.”) Lega go le bjalo, karolo ya mafelelo ya Johane 8:58 go NW e balega ka gore: “Pele ga ge Aborahama a ka ba gona, ke be ke šetše ke le gona.” (Kgopolo e swanago e tšweletšwa ke mantšu a lego go AT, Mo, CBW le SE.)
Ke phetolelo efe yeo e dumelelanago le temana? Potšišo ya ba-Juda (Joh 8 temana ya 57) yeo Jesu a bego a e araba e be e le mabapi le nywaga, e sego go tsebja. Karabo ya Jesu e dirišane ka bohlale le nywaga ya gagwe, e lego nako e telele ya go ba gona ga gagwe. Ka mo go kgahlišago, ruri ga go na boiteko bjo bo kilego bja dirwa go diriša e·goʹ ei·miʹ e le leina go moya o mokgethwa.
A Grammar of the Greek New Testament in the Light of Historical Research, ka A. T. Robertson, e re: “Lediri [ei·mʹi] . . . ka dinako tše dingwe le bolela go ba gona e le tiro go swana le lediri lege e le lefe le lengwe go etša go [e·goʹ ei·miʹ] (Joh. 8:58).”—Nashville, Tenn.; 1934, letl. 394.
Bona gape le mametletšo a NW, kgatišo ya 1984 ya Ditšhupetšo, matl. 1587, 1583.
Beibele ya Sepedi e balega ka gore: “Itoteng-xê; Le lôtôlê le mohlape ka moka wo Môya o mokxêthwa o Le xafetšexo wôna, la ba badiši ba wôna, xore Le dišê phuthêxô ya Modimo, ye a inyaketšexo yôna ka madi a xaxwe Yêna Mong.” (JB, KJ, Dy, NAB di diriša mantšu a swanago.) Lega go le bjalo, karolo ya mafelelo ya temana ya NW e balega ka gore: “ka madi a [Morwa] wa gagwe.” (TEV e balega ka mokgwa o swanago. Gaešita lege kgatišo ya 1953 ya RS e balega ka gore: “ka madi ao e lego a gagwe,” fela kgatišo ya 1971 e balega ka gore, “madi a Morwa yo e lego wa gagwe.” Ro le Da di balega feela ka gore, “madi ao e lego a gagwe.”)
Ke mantšu afe ao a dumelelanago le 1 Johane 1:7, yeo e rego: “Madi a Jesu Kriste Morwa wa xaxwe [wa Modimo] a re hlatswa dibe tšohle”? (Bona gape le Kutollo 1:4-6.) Go etša ge go bolelwa go Johane 3:16, ruri na Modimo o ile a romela Morwa wa gagwe yo a tswetšwego a nnoši, goba na yena ka noši o ile a tla e le motho e le gore re tle re hwetše bophelo? E be e le madi a Morwa wa gagwe ao a ilego a tšhollwa, eupja e sego a Modimo.
Bona gape le mametletšo a NW, kgatišo ya 1984 ya Ditšhupetšo, letl. 1580.
Beibele ya Sepedi e balega ka gore: “Ba ba naxo le bô-tat’abô, xo bao ka la nama xo tšwilexo Yêna Kriste, Yêna Modimo wa xodimo xa tšohle, Morêtwa wa mehleng le mehla. Amene.” (JB, KJ, Dy di balega ka mokgwa o swanago.) Lega go le bjalo, karolo ya mafelelo ya temana go NW e balega ka gore: “yoo go yena Kriste a tšweletšego ka go ya ka nama: Modimo, yoo a lego ka godimo ga tšohle a ke a šegofatšwe ka mo go sa felego. Amene.” (RS, NE, TEV, NAB, Mo ka moka di balega ka mokgwa o swanago le wa NW.)
Na temana ye e bolela gore Kriste o “ka godimo ga tšohle” le gore ke yena Modimo? Goba, na e bolela Modimo le Kriste e le batho ba aroganego gomme e bolela gore Modimo o “ka godimo ga tšohle”? Ke mantšu afe a Ba-Roma 9:5 ao a dumelelanago le Ba-Roma 15:5, 6, yeo e thomago ka go hlaola Modimo go Kriste Jesu, gomme ya eletša mmadi gore a ‘rete Modimo tatago Mong wa rena Jesu Kriste’? (Bona gape le 2 Ba-Korinthe 1:3 le Ba-Efeso 1:3.) Ela hloko seo se latelago go Ba-Roma kgaolo ya 9. Ro 9 Ditemana 6-13 di bontšha gore morero o rerilwego wa Modimo o ithekgile e sego ka bohwa bjo bo hwetšwago ka go ya ka nama, eupja bjo bo hwetšwago ka go ya ka thato ya Modimo. Ro 9 Ditemana 14-18 di bolela ka molaetša wa Modimo go Farao go etša ge o ngwadilwe go Ekisodo 9:16, go bolela kudu ka taba ya gore Modimo o ka godimo ga tšohle. Go phagama ga Modimo go bapišwa gape Ro 9 ditemaneng 19-24 ka go swantšhwa le mmopi le dipitša tša letsopa tšeo a di dirago. Ke mo go swanetšego gakaakang ge Ro 9 temaneng ya 5 go bolelwa ka gore: “Modimo yo a lego ka godimo ga tšohle, a a ke a retwe ka mo go sa felego. Amene”!—NW.
The New International Dictionary of New Testament Theology e re: “Ba-Roma 9:5 e a akgwa-akgwa. . . . Go be go tla ba bonolo le mo go kgonegago e le ka kgonthe ka mokgwa wa polelo go bolela polelo yeo go Kriste. Temana ka gona e be e tla balega ka gore, ‘Kriste yo e lego Modimo ka godimo ga tšohle, a a ke a retwe ka mo go sa felego. Amene.’ Le gona moo, Kriste o be a ka se ke a lekanywa e le ka kgonthe le Modimo, eupja o be a tla bolelwa feela e le wa tlhago ya Modimo ka gobane lentšu theos ga le na lebopi. . . . Tlhaloso e kwalago kudu ke ya gore polelo ke theto yeo e išwago go Modimo.”—(Grand Rapids, Mich.; 1976), yeo e fetoletšwego go tšwa go Sejeremane, Puku 2, letl. 80.
Bona gape le mametletšo a NW, kgatišo ya 1984 ya Ditšhupetšo, matl. 1580, 1581.
Beibele ya Sepedi e balega ka gore: “Kxopolô ye e swanetšexo xo ba mo xo lena, ké yeo e bexo e le xo Kriste Jesu. Eo, à le ka lebopô le Modimo a lexo ka lôna, a se re: xo swana le Modimo xo mo ana hlôxô.” (KJ le Dy di balega ka mokgwa o swanago. JB e balega ka gore: “ga se a ka a kgomarela go lekana ga gagwe le Modimo.”) Lega go le bjalo, karolo ya mafelelo ya temana yeo go NW e balega ka gore: “yo gaešita lege a be a le ka lebopo la Modimo, a se a kago a itekanya le yena [Segerika, har·pag·monʹ], e lego gore o swanetše go lekana le Modimo.” (RS, NE, TEV, NAB di tšweletša kgopolo e swanago.)
Ke kgopolo efe yeo e dumelelanago le temana? Fil 2 Temana ya 5 e eletša Bakriste gore ba ekiše Kriste ka tsela yeo e bolelwago mo. Na ba ka kgothatšwa gore ba se ke ba bona e se ‘bohodu,’ eupja ba bona e le tshwanelo ya bona go ‘itekanya le Modimo’? Ruri ga go bjalo! Lega go le bjalo, ba ka ekiša motho yo “a se a kago a ipona a swanetšwe ke go lekanywa le Modimo.” (NW) (Bapiša le Genesi 3:5.) Phetolelo e bjalo le gona e dumelelana le Jesu Kriste ka noši yo a itšego: “Tate ó mpheta ka boxolo.”—Joh. 14:28.
The Expositor’s Greek Testament e re: “Ga go na temana yeo re ka e hwetšago lege e le efe moo [har·paʹzo] goba dibopego lege e le dife tša yona [go akaretša har·pag·monʹ] e nago le kgopolo ya go ‘huparetša lehumo,’ ‘go lota.’ E bonagala e le yeo e ka se bolelego ‘go thopa,’ ‘go ubula ka bošoro.’ Ka gona, ga se mo go dumelelwago go široga seo se bolelwago ke ‘go tšea’ gomme gwa dirišwa se sengwe seo se arogilego kudu, e lego ‘go kgomarela.’”—(Grand Rapids, Mich.; 1967), e ngwadilwego ke W. Robertson Nicoll, Puku III, matl. 436, 437.
Beibele ya Sepedi e balega ka gore: “Mo xo Yêna [Kriste] ké mo xo axilexo botlalô bya xo ba Modimo [Segerika, the·oʹte·tos] ka lebopô la mmele.” (Kgopolo e swanago e bolelwa ke mantšu a lego go KJ, NE, RS, JB, NAB, le Dy.) Lega go le bjalo, NW e balega ka gore: “Ke go yena moo botlalo ka moka bja dika tša Modimo bo dutšego lebopo la mmele.” (AT, We le CKW di balega ka gore “tlhago ya Modimo,” go e na le ‘Modimo yo e lego hlogo.’ Bapiša le 2 Petro 1:4.)
Ee, ga se batho bohle bao ba neago tlhaloso e swanago ka Ba-Kolose 2:9. Eupja, ke’ng seo se dumelelanago le karolo e šetšego ya lengwalo le le buduletšwego le le ngwaletšwego Bakolose? Na Kriste ka noši o be a e-na le selo se sengwe seo e bego e le sa gagwe ka ge e le Modimo, e lego karolo ya Boraro botee? Gona na “botlalô” bjo bo dulago go yena ke selo se sengwe seo e bilego sa gagwe ka baka la go se newa ke motho o mongwe o šele? Ba-Kolose 1:19 (KJ, Dy) e bolela gore botlalo bo agile go Kriste ka baka la ge “go kgahlišitše Tate” gore se se be bjalo. NE e bolela gore e bile ka “go ikgethela ga Modimo.”
Ela hloko ditemana tše dingwe tše di dikologilego Ba-Kolose 2:9: Babadi Kol 2 temaneng ya 8 ba lemošwa malebana le gore ba se ke ba forwa ke bao ba bolelago mahlale le mekgwa ya batho. Le gona ba botšwa gore go Kriste ‘mahumo ka moka a bohlale le a tsebo a fihlilwe,’ gomme ba kgothatšwa go ‘swara tsela e le ba gagwe’ le go ‘tsema medu ba agilwe godimo ga gagwe ba tiile tumelong.’ (Kol 2 Ditemana 3, 6, 7) Ke go yena e sego go batšweletši goba barutiši ba mahlale a batho moo “botlalô” bjo bo itšego bja bohlokwa bo agilego. Na moapostola Paulo mo o be a bolela gore “botlalô” bjo bo lego go Kriste bo dira Kriste Modimo ka noši? E sego ka go ya ka Ba-Kolose 3:1 moo Kriste a bolelwago a ‘dutše ka letsogong le letona la Modimo.’—Bona KJ, Dy, TEV le NAB.
Ka go ya ka Greek-English Lexicon ya Liddell le Scott, the·oʹtes (sebopego seo se kgethago seo go sona the·oʹte·tos e ntšhitšwego), se bolela sebopego sa “Modimo, tlhago ya Modimo.” (Oxford, 1968, letl. 792) Ka go ba ka sebopego sa “Modimo” e le ka kgonthe goba ka “tlhago ya Modimo,” ruri seo ga se dire Jesu ka ge e le Morwa wa Modimo gore e be yo a lekanago le Tatagwe le go ba wa neng le neng ka go swana le yena, go etša taba ya gore lege batho ka moka e le “batho” goba “ba tlhago ya batho” fela se ga se ba dire gore ba lekane goba go dira gore ka moka ga bona e be ba nywaga e swanago.
Beibele ya Sepedi e balega ka gore: “Rè dula rè lebeletše mahlôxônôlô a re a holofetšexo, le xo bonala xa Modimo o moxolo le Mophološi wa rena Jesu Kriste.” (Mantšu a swanago a hwetšwa go RS, NE, TEV le JB.) Lega go le bjalo, NW e balega ka gore: “ge re dutše re letetše kholofelo e thabišago le go bonagala ga letago ga Modimo o mogolo le ga Mophološi wa rena, yena Kriste Jesu.” (NAB e balega ka tsela e swanago.)
Ke phetolelo efe yeo e dumelelanago le Tito 1:4, yeo e bolelago ka ‘Modimo Tate le Kriste Jesu Mophološi wa rena’? Gaešita lege Mangwalo a bolela le ka Modimo e le Mophološi, feela temana ye e bontšha gabotse go se swane mo go lego gona magareng ga gagwe le Kriste Jesu, motho yo ka yena Modimo a neago phološo.
Ba bangwe ba ganetša ka gore Tito 2:13 e bontšha gore Kriste ke Modimo e bile ke Mophološi. Ka mo go kgahlišago, RS, NE, TEV le JB di bolela Tito 2:13 ka tsela yeo e ka bago ye e ganetšago go etša ge e dumelela kgopolo yeo, eupja ga di latele molao o swanago phetolelong ya tšona ya 2 Ba-Thesalonika 1:12. Henry Alford go The Greek Testament, o re: “Ke tla rata go dumela gore [temana yeo e bontšhago gabotse go se swane ga Modimo le Kriste go Tito 2:13] e kgotsofatša tše di nyakegago ka moka tša popo-polelo lefokong: gore ke mo e lego mo go agago le mo go dumelelanyago mangwalo e le ka kgonthe, le go ba mo go dumelelanago e le ka kgonthe le tsela ya Moapostola ya go ngwala.”—(Boston, 1877), Puku III, letl. 421.
Bona gape le mamatletšo a NW, kgatišo ya 1984 ya Ditšhupetšo, matl. 1581, 1582.
Beibele ya Sepedi e balega ka gore: “Xe e le Morwa ó mmolêla a re: Sedulô sa xaxo, Wene Modimo, ké sa neng le neng.” (RS, KJ, NE, TEV, Dy, JB le NAB di balega ka tsela e swanago.) Lega go le bjalo, NW e balega ka gore: “Eupja mabapi le Morwa: ‘Modimo ke sedulo sa gago sa bogoši sa neng le neng.’” (AT, Mo, TC le By di nea kgopolo e swanago.)
Ke phetolelo efe yeo e dumelelanago le temana? Ditemana tša pele ga ye di bolela gore Modimo o a bolela e sego gore o a botšwa; gomme temana e latelago e diriša polelo ‘Modimo, Modimo wa gago,’ go bontšha gore motho yo a botšwago ga se Modimo Yo Godimo-dimo eupja ke morapedi wa Modimo yoo. Ba-Hebere 1:8 e tsopotšwe go Psalme 45:6, yeo mathomong e bego e lebišitšwe go kgoši ya motho ya Isiraele. Ge e le gabotse, mongwadi wa Beibele wa psalme ye ga se a ka a nagana gore kgoši ye ya motho e be e le Modimo Ra-matla-ohle. Go e na le moo, Psalme 45:6 go RS e balega ka gore: “Sedulo sa gago sa bogoši sa Modimo.” (NE e re, “Sedulo sa gago sa bogoši se swana le sedulo sa bogoši sa Modimo.” JP [temana ya 7]: “Sedulo sa gago sa bogoši o se neilwe ke Modimo.”) Salomo yo e bego e le yena kgoši yeo e bego e bolelwa go Psalme ya 45, o be a bolelwa gore o dutše “sedulong sa bogoši sa Jehofa.” (1 Kor. 29:23, NW) Daniele 7:13, 14 le Luka 1:32 ka go dumelelana le taba ya gore Modimo ke “sedulo sa bogoši” goba Mothopo le Mothekgi wa bogoši bja Kriste, di bontšha gore Modimo o nea taolo e bjalo go yena.
Ba-Hebere 1:8, 9 e tsopola Psalme 45:6, 7, yeo mabapi le yona B. F. Westcott morutegi wa Beibele a rego: “LXX. e amogela mafoko a mabedi [ho the·osʹ] e ka tšewa e le yeo e swanelago ditabeng tše pedi (Sedulo sa bogoši sa Gago, wena Modimo, . . . ka gona Wena Modimo, Modimo wa Gago . . . ) goba e ka tšewa e le taba (goba tiro) tabeng ya pele (Modimo ke sedulo sa bogoši sa Gago, goba Sedulo sa gago sa bogoši ke Modimo . . . ), ka go emelana le [ho the·osʹ sou] tabeng ya bobedi (Ka gona Modimo, yena Modimo wa Gago . . . ). . . . Ke mo e lego ga sewelo gore [’Elo·himʹ] mathomong e be e lebišwa go kgoši. Ka gona, kgopolo ye e ganetšana le tumelo ya gore [ho the·osʹ] ke lentšu le le dirišitšwego go LXX. Ge e le gabotse, go bonagala e le mo go kaone go diriša mantšu a rego: Modimo ke sedulo sa Gago sa bogoši (goba, sedulo sa bogoši sa Gago ke Modimo), ke gore ‘Mmušo wa Gago o theilwe go Modimo, e lego Lefsika le le sa šišinyegego.’”—The Epistle to the Hebrews (London, 1889), matl. 25, 26.
Beibele ya Sepedi e balega ka gore: “Dihlatse tša kwa maxodimong ké tše tharo: Ké Tata-wešo, le Yêna Lentšu, le Môya o mokxêthwa. Xomme ba bararo bá ké batee. Le mo lefaseng dihlatse ké tše tharo: Ké Môya, le meetse le madi, Le tše tharo tše di iša xotee.” (KJ le Dy le tšona di akaretša temana ye ya ba Boraro botee.) Lega go le bjalo, NW ga e akaretše mantšu “kwa maxodimong . . . ké Tata-wešo, le Yêna Lentšu, le Moya o mokxêthwa. Xomme ba bararo bá ké batee. Le mo lefaseng dihlatse ké tše tharo.” (RS, NE, TEV, JB le NAB le tšona di tlogela temana ya ba Boraro botee.)
Mabapi le temana ye ya ba Boraro botee, ruri F. H. A. Scrivener montšhi-diphošo temaneng ye o ngwadile ka gore: “Re swanetše gore re se ke ra dika-dika go bolela seo re se dumelago ka gore mantšu a a gakantšhago ga se a ka a ngwalwa ke Mokgethwa Johane: gore a ile a thoma go tlišwa dikoping tša se-Latine mo Afrika a e-tšwa mongwalong wa ka tlase moo a ilego a ngwalwa e le a neetšwego borapeding le tumelong 1Joh 5 temaneng ya 8: gore go tšwa se-Latineng a ile a khukhunetša mengwalong e mebedi goba e meraro ya Segerika sa kgale gomme a feleletša ka go gatišwa lengwalong la Segerika, e lego moo a se nago tshwanelo ya go ba gona.”—A Plain Introduction to the Criticism of the New Testament (Cambridge, 1883, kgatišo ya boraro), letl. 654.
Bona gape le mongwalo wa ka tlase ka ditemana tše go JB, le mametletšo a NW, kgatišo ya 1984 ya Ditšhupetšo, letl. 1580.
Mangwalo a mangwe ao a bolelwago ke ba Boraro botee go bontšha mabaka a thuto ya bona
Hlokomela gore la pele la mangwalo a le bolela feela ka Morwa; a mangwe a bolela ka Tate le Morwa; ga go le letee leo le bolelago ka Tate, Morwa le Moya o Mokgethwa, gomme la bolela gore ba dira Modimo o tee.
Na Jesu ka seo a bego a se bolela moo o be a bolela gore o be a tla itsoša bahung? Na seo se bolela gore Jesu ke Modimo, ka gobane Ditiro 2:32 e re: “Yêna Jesu eo, Modimo ó mo tsošitše bahung”? Le gatee-tee. Kgopolo e bjalo e be e tla ganetšana le Ba-Galatia 1:1 yeo e bolelago gore tsogo ya Jesu e dirilwe ke Tate, e sego Morwa. Jesu ka go diriša mantšu a swanago go Luka 8:48, o tsopolwa a bolela le mosadi ka gore: “Tumêlô ya xaxo e Xo phološitše.” Na mosadi o ile a iphodiša? Aowa; e be e le matla a tšwago go Modimo ka Kriste ao a mo fodišitšego, ka gobane o be a dumela. (Luka 8:46; Dit. 10:38) Ka mokgwa o swanago, Jesu ka go kwa ga gagwe ga kgonthe e le motho, o neile motheo o kwalago gore Tatagwe a mo tsoše bahung, gomme ya ba go bontšha Jesu e le Morwa wa Modimo. Ka baka la tsela ya Jesu ya bophelo e botegago, ruri go be go ka bolelwa ka tshwanelo gore Jesu ka noši o be a e-na le boikarabelo tsogong ya gagwe.
A. T. Robertson o bolela go Word Pictures in the New Testament ka gore: “Gopola [Johane] 2:19 moo Jesu a itšego: ‘Ke tla e tsoša ka matšatši a mararo.’ O be a sa bolele gore o be a tla itsoša bahung ka noši ka ntle go Tate, ka ge e le yo a ikemelago (Ba-Roma 8:11).”—(New York, 1932), Puku V, letl. 183.
Ge Jesu a be a re, “Nna le Tate re batee,” na o be a bolela gore ba a lekana? Ba bangwe ba Boraro botee ba bolela gore o be a bolela bjalo. Eupja Jesu go Johane 17:21, 22 o rapetše mabapi le balatedi ba gagwe, ka gore: “Xore bohle e bê batee,” gomme a oketša ka gore “xore e bê batee, byalo ka xe rena rè le batee.” O dirišitše lentšu le le swanago la Segerika la (hen) bakeng sa “batee” ditemaneng tše ka moka. Ruri, barutiwa ba Jesu ka moka ga ba fetoge karolo ya Boraro botee. Eupja ba ba batee morerong o tee le Tate le Morwa, ka bjona botee bjoo bo kopanyago Modimo le Kriste.
Go dumela go Boraro botee go bea bao ba bo kgomaretšego boemong bofe?
Go ba bea boemong bjo kotsi e le ka kgonthe. Bohlatse ke bjo bo sa ganetšwego bja gore thuto ya Boraro botee ga e hwetšwe ka Beibeleng, le gona ga e dumelelane le seo Beibele e se rutago. (Bona matlakala ao go fetilwego go ona.) Ruri e emela Modimo wa therešo ka phošo. Ee, Jesu Kriste o itše: “Xo tla lebaka, le byale ké lôna, leo barapedi ba makxonthe ba tl’o xo rapêla Tate ka Môya le ka therešô. Le xôna Tate ó nyaka ba ba Mo rapêlaxo ka mokxwa woo. Modimo ké Môya; xomme ba ba Mo rapêlaxo ba tlo mo rapêla ka môya le ka xo rereša.” (Joh. 4:23, 24) Ka gona, Jesu o bontšhitše gabotse gore batho bao ba rapelago e sego “ka xo rereša,” e sego ka go dumelelana le therešo e lego Lentšung la Modimo, ruri ga se “barapedi ba makxonthe.” Jesu go baetapele ba bodumedi ba ba-Juda ba lekgolo la pele la nywaga, o itše: “Le lahla Molaô wa Modimo, Lè e-ya ka metlwaê ya lena. Baikaketši-tenang! Jesaya o porofetile xa-botse à e-ra bô-lena, xe a re. Sethšaba sé se mpatamêla ka lexano, se nthêta ka melomo; mola dipelo tša bôná di le kxolê le Nna. Xomme xe ba mpoifa, e fo ba lefêla, ke thutô ya ma-laya-batho.” (Mat. 15:6-9) Se se dira ka matla a swanago go bao ba lego Bojakaneng lehono, bao ba bolelago mekgwa yeo ba e ratago ya batho go e na le go bolela ditherešo tše di kwalago tša Beibele.
Tumelo ya Athanasia (ka Seisemane) ge e bolela mabapi le Boraro botee, e bolela gore ditho tša yona ke tšeo “di sa kwagalego.” Barutiši ba thuto gantši ba bolela gore ke “sephiri.” Ge e le gabotse, Modimo o bjalo wa Boraro botee ga se yena yo Jesu a bego a gopola ka yena ge a be a re: “Rena re rapêla se re se tsebaxo.” (Joh. 4:22) Na ruri o tseba Modimo yo o mo rapelago?
Dipotšišo tše matla di lebane le o mongwe le o mongwe wa rena: Na re rata therešo e le ka kgonthe? Na ruri re rata kwano yeo Modimo a e amogelago? Ga se batho bohle bao ba ratago therešo e le ka kgonthe. Ba bangwe ba dirile gore go amogelwa ga bona ke metswalo le bagwera go be ka godimo ga lerato la go rata therešo le la go rata Modimo. (2 Ba-Thes. 2:9-12; Joh. 5:39-44) Eupja go etša ge Jesu a boletše thapelong yeo a bego a rapela Tatagwe wa legodimo ka yona: “Bophelô byo bo sa felexo ké xe ba Xo tseba, Wene Modimo-dimo [wa therešo] Ò le nnoši. Ba tsebê le Moromiwa wa xaxo Jesu Kriste.” (Joh. 17:3) Psalme 144:15, PK e bolela ka go rereša ka gore: “Go šego setšhaba seo Jehofa e lego Modimo wa sona.”
Ge o Mongwe a Bolela Gore
‘Na o dumela Boraro botee?’
Mo gongwe o ka araba ka gore: ‘Yeo ke tumelo e ratwago kudu mehleng ya rena. Eupja na o be o tseba gore se ga se seo se ilego sa rutwa ke Jesu le barutiwa ba gagwe? Ka gona, re rapela Motho yo Jesu a boletšego gore re mo rapele.’ Mo gongwe o ka oketša ka gore: (1) ‘Ge Jesu a be a ruta, ruri mo ke molao wo a boletšego gore ke o mogolo. . . . (Mar. 12:28-30).’ (2) ‘Jesu le ka mohla ga se a ka a bolela gore o lekana le Modimo. O itše . . . (Joh. 14:28)’ (3) ‘Mathomo a Thuto ya Boraro botee ke afe? Hlokomela seo di-encyclopedia tše di tsebjago kudu di se bolelago ka yona. (Bona matlakala 109, 110.)’
Goba o ka re: ‘Aowa, ga ke bo dumele. Bona, go na le ditemana tša Beibele tšeo le ka mohla nka se kego ka di dira gore di swanele tumelo yeo. Mo ke e nngwe ya tšona. (Mat. 24:36) Mo gongwe o ka ntlhalosetša yona.’ Mo gongwe o ka oketša ka gore: (1) ‘Ge e ba Morwa a lekana le Tate, gona ke bjang Tate a tsebago dilo tšeo Morwa a sa di tsebego?’ Ge e ba ba araba ka gore se e be e le sa therešo feela mabapi lege e be e le motho, gona botšiša: (2) ‘Ke ka baka la’ng moya o mokgethwa o sa tsebe?’ (Ge e ba motho a thabela e le ka kgonthe therešo, gona mmontšhe seo Mangwalo a se bolelago ka Modimo. (Ps. 83:19, PK Ps 83:18, NW; Joh. 4:23, 24)’
Tsela e nngwe ya go araba: ‘Re dumela Jesu Kriste, eupja e sego Boraro botee. Ka baka la’ng? Ka gobane re dumela seo moapostola Petro a bego a se dumela ka Kriste. Hlokomela seo a se boletšego . . . (Mat. 16:15-17).’
Keletšo e nngwe: ‘Ke hwetša gore batho bohle ga ba gopole ka selo se se swanago ge ba bolela ka Boraro botee. Mo gongwe nka araba potšišo ya gago kaone ge e ba ke be nka tseba seo o se bolelago.’
Mo gongwe o ka oketša ka gore: ‘Ke leboga tlhaloso yeo. Eupja seo ke se dumelago ke feela seo Beibele e se rutago. Na o šetše o kile wa bona lentšu “Boraro botee” ka Beibeleng? . . . (Šupa concordance e lego ka Beibeleng ya gago ya Seisemane.) Eupja na Kriste o a bolelwa ka Beibeleng? . . . Ee, gomme re a mo dumela. Hlokomela mo go concordance tlase ga “Kriste,” e nngwe ya ditšhupetšo e re šupa go Mateo 16:16. (E bale.) Se ke seo ke se dumelago.’
Mo gongwe o ka araba ka gore (ge e ba motho a bolela kudu ka Johane 1:1): ‘Ke tlwaetše temana yeo. Diphetolelong tše dingwe tša Beibele e bolela gore Jesu ke “Modimo” (le ngwadilwe ka tlhaka e kgolo), gomme tše dingwe di bolela gore ke “modimo” (le ngwadilwe ka ditlhaka tše nyenyane ka moka). Ke ka baka la’ng go le bjalo?’ (1) ‘Na ekaba ka gobane temana e latelago e bolela gore o be a e-na “le Modimo”?’ (2) ‘Na mo gongwe ekaba e le ka baka la seo se hwetšwago mo go Johane 1:18?’ (3) ‘Na o šetše o kile wa rata go tseba ge e ba Jesu ka noši a rapela motho o mongwe e le Modimo? (Joh. 20:17)’
‘Na o dumela go ba ga Kriste seka-modimo?’
Mo gongwe o ka araba ka gore: ‘Ee, ruri ke a dumela. Eupja mo gongwe ga ke gopole ka selo se se swanago le seo o se gopolago ge o bolela ka “go ba ga Kriste seka-modimo.”’ Mo gongwe o ka oketša ka gore: (1) ‘Ke ka baka la’ng ke bolela bjalo? Jesu Kriste go Jesaya 9:5 o hlaloswa e le “Modimo yo matla,” eupja ke Tatagwe feela yo a bolelwago ka Beibeleng e le Modimo Ra-matla-ohle.’ (2) ‘Hlokomela gore Jesu go Johane 17:3 o bolela ka Tatagwe e le ‘Modimo o nnoši wa therešo.’ Ka gona, Jesu ge e le gabotse ke feela yo a bonagatšago Modimo wa therešo.’ (3) ‘Go nyakega’ng go rena gore re kgahliše Modimo? (Joh. 4:23, 24)’