Katolícka cirkev v Španielsku — Protiklady

Od španielskeho dopisovateľa Prebuďte sa!

„Zriedkakedy sú veci tým, čím sa zdajú.“ Tento postreh Sira Williama Gilberta je priliehavým opisom chrámu Sagrada Familia v Barcelone (obr. na str. 10) Jeho majestátne veže zakrývajú prázdne vnútro — po sto rokoch, čo trvala jeho stavba, je chrám ešte stále iba škrupinou. Španielske katolíctvo je tiež takou podivnou zmesou sily a prázdnoty, ako odhaľujú výroky niektorých Španielov:

„Ján XXIII.? Znie mi to akosi povedome. Bol to kráľ?“ odpovedá Cristina, dospievajúce španielske dievča, ktoré nikdy nepočulo o tomto známom pápežovi.

Madridský taxikár José Luis a jeho manželka Isabel sa po dlhom čase objavili vo farskom kostole, aby dali pokrstiť svojho syna. „Prečo chcete dať syna pokrstiť?“ spýtali sa ich. „Pretože sme katolíci,“ odpovedal otec. Keď však naňho naliehali, priznal sa, že hlavným dôvodom bola snaha vyhnúť sa roztržke s rodinou.

NA ČLOVEKA, ktorý navštívi Španielsko cez Svätý týždeň, môžu zapôsobiť procesie, ktoré sa konajú v mestách po celej krajine. No niektorí Španieli — najmä mladší — vedia o náboženstve, ktoré vyznávajú, len máločo, pokiaľ vôbec niečo.

Náboženská nevzdelanosť je často spojená s náboženskou ľahostajnosťou. Hoci väčšina Španielov je krstená, sobášená a pochovávaná cirkvou — a sami seba pokladajú za katolíkov — aby žili podľa ustanovení Ríma, to je už iná vec.

Rodičia dávajú svoje deti krstiť, ale zriedka sa cítia povinní učiť ich katolícke náuky. Manželské dvojice možno svoje sľuby slávnostne potvrdili v kostole, ale zriedka sa cítia viazané riadiť sa učením cirkvi v manželských otázkach. A desať percent tých, ktorí o sebe hovoria, že sú katolíci, ani len neverí v osobného Boha.

Táto situácia ani neprekvapuje, keď vezmeme do úvahy trvalý, ale odporujúci si vzťah Španielska k cirkvi. Španielsko, kedysi opisované ako „svetlo Tridentu ]‏tridentského koncilu], kladivo kacírov a meč Ríma“, splodilo aj „najkrvavejšie prenasledovanie, aké trpela katolícka cirkev za celú svoju existenciu,“ ako hovorí profesor súčasných dejín na univerzite v Deusto, Vizcaya.

V 16. storočí španielske peniaze a španielske vojská bránili európske katolíctvo pred náporom protestantizmu, ale v roku 1527 sa Rím i samotný Vatikán stal bez milosti korisťou vojsk Karola V., kráľa španielskeho a cisára Svätej ríše rímskej.a Karol V., tak ako ďalší španielski panovníci, pokojne ignoroval všetky výnosy Vatikánu, ktoré sa mu nepáčili.

Za tieto protiklady vďačí nezávislá, a navyše výlučná odroda španielskeho katolíctva jedinečnému vzťahu cirkvi a štátu, ktorý sa vytvoril, keď bolo oboje na vrchole moci.

[Poznámka pod čiarou]