Drevorezbári z Kavango
Od dopisovateľa Prebuďte sa! z Južnej Afriky
ČO sa stalo? Preľaknutý som sa posadil. Niečo ma prebudilo. S úzkosťou som sa zahľadel do africkej noci. Videl som iba hviezdy jasno blikotajúce cez tŕnisté konáre akácie.
Vtedy som ho zachytil — počul som ho! To ticho!
Bubny umĺkli. Bubnovanie tom–tom–tetum–tum po celú noc tvorilo pozadie iným zvukom afrického buša. Teraz však bubny utíchli. Spočiatku vás to vyľaká. Potom znovu rozoznávate obvyklé nočné zvuky. Cvrlikanie cikád a bzukot moskytov, drnčanie, svišťanie, bzučanie myriád hmyzu, ktoré vytvára hudobnú mozaiku tropickej noci. Už som sa celkom prebral. Ležím a myslím na tieto úchvatné bubny a na to, ako sme mali možnosť byť pri tom, keď ich vyrezávali.
Nocovali sme s manželkou v prívese na brehu rieky Okavango. Navštívili sme zbor Jehovových svedkov v Rundu, v jednom z obchodných stredísk provincie Kavango v severovýchodnej časti Namíbie na hranici s Angolou. Na našej ceste cez buš nás zvábili dielne na otvorenom priestranstve, kde drevorezbári usilovne lúpali a orezávali, štiepali a sekali, rezali a brúsili kmene stromov.
Medzi rezbami boli masky používané pri rituálnych tancoch i ako „ukazovatele“ označujúce zvonku kraaly, kde bývajú chorí ľudia. Tieto masky majú slúžiť na výstrahu návštevníkom a na odháňanie zlých duchov. I keď mnohí považujú masky za nádherné, kresťania v Kavango ich doma neprechovávajú, pretože masky sa spájajú so zlými duchmi. Preto je sympatické, že na mnohých objektoch sa už neobjavujú ako centrálny motív tieto vyrezávané masky, ale sú ako výzdoba použité všetky možné druhy geometrických vzorov.
Používa sa teakové drevo. Je smutné, že toto pekné drevo sa v Kavango stáva vzácnosťou. Dúfajme, že sa bude venovať viac pozornosti výsadbe nových stromčekov, pretože trvá 50 rokov, než strom dorastie. Drevo má príťažlivú kresbu so svetlými a tmavými vzorkami, čo sa pri drevorezbe účinne využíva. Rezbári vyberú vhodný strom, zotnú ho alebo vypália ohňom pri koreni. Odtiahnu ho k dielenskému objektu, kde ho postupne rozrezávajú na okrúhle kláty alebo ploché dosky podľa toho, aký umelecký predmet sa chystajú zhotoviť.
Píliarsky závod v lese?
Keď som pozoroval rezbárov pri práci v ich chatke, zazrel som v kúte niekoľko takých hladko odrezaných dosiek. Bol som zvedavý, ako ich režú, pretože v pralese nie je žiaden píliarsky závod ani elektrina. Spýtal som sa Joakima, ktorý osekával drevo na bubon.
„Viete, Tatekulu [starší človek],“ vysvetľoval, „je to skutočne jednoduché. Kmeň uložíme priečne nad jamu. Jonas vlezie do jamy a ja stojím hore, na kmeni. Jonas ťahá pílu dolu a ja ju potom ťahám hore. Obaja stále ťaháme. Keď skončíme rezanie kmeňa, máme narezané dosky.“
„Ale iste vám to dlho trvá a musíte byť veľmi unavení,“ povedal som.
„Nie, Tatekulu, naozaj nie. Keď vyjde slnko, pracujeme, keď slnko zapadne, odpočívame. Zajtra vyjde slnko znovu. Ďalší deň zase, i ďalší deň. Je mnoho dní a mnoho času. Čas na prácu i na odpočinok.“
Taxi na Okavango
Taxi uprostred afrických pralesov? Áno, ale nie sú to taxíky ako v New Yorku alebo ako rikše v Yangone. Ľudia od rieky Okavango robia ešte inú rezbársku prácu. Taxíky od Okavango sa nazývajú mawato alebo mekoro, ako ich volajú nižšie dolu prúdom rieky. Sú to člny z vydlabaného kmeňa stromu.
Ako vidíte, rieka Okavango tvorí severnú hranicu medzi Kavango a Angolou a poskytuje najjednoduchší spôsob dopravy — hore i dolu prúdom alebo cez rieku. Či hore prúdom do Owambo, dolu prúdom do Botswany, alebo cez rieku do Angoly, vodný taxík mawato môže putovať po tejto vodnej diaľnici bez ohľadu na hranice alebo človekom ohradené územia.
Lenže, sú tu dvaja obyvatelia rieky, ktorých musia cestujúci vo wato (jednotné číslo) brať veľmi vážne. Navzdor ľudským zásahom do ich prírodného obydlia nachádzajú sa tu ešte krokodíly a hrochy. A vzbudzujú strach! Nedávno sa blízko Rundu prevrátilo jedno wato a nešťastný pasažier bol príliš pomalý, a nedosiahol včas breh. Usmrtil ho krokodíl.
Pokiaľ ide o „pána rieky“, hrocha, jeho výstražné chrochtanie je už i z diaľky signálom prievozníkom vo vodných taxíkoch, aby zamierili k brehu a vyčkali, kým bude isté, že sa môžu bezpečne preplaviť. Dobre vedia, že obávané čeľuste hrocha môžu ľahko rozdrúzgať wato.
Ale tieto taxíky sa neobmedzujú len na vodné cesty. Keď wato alebo mokoro zostarne a tvoria sa v ňom väčšie a nebezpečnejšie pukliny, je stiahnuté z riečnej služby a používa sa na pobreží ako akési sane alebo vlečniak. Videli sme mnoho starých člnov naložených drevom alebo tovarom z blízkych obchodných skladov, zapriahnutých za volmi alebo somármi, ako sa pomaly posúvali a kĺzali po jemnom piesku Kavango.
Tieto taxíky na Okavangu, nateraz vybavené spoľahlivým pohonom s jedným somárom, dokážu dopraviť tovar a zásoby cez územie, kde moderné a výkonné dopravné prostriedky zapadnú do hlbokého piesku. Archaické? Azda! Zdĺhavé? Možno. Pomalé? Áno, ak si niekto všíma pomalosť. Ale Afrika je zem, kde čas neplatí. Tak ako povedal rezbár Joakim: ‚Zajtra znovu vyjde slnko. Je ešte mnoho dní.‘
Toto sú teda rezbári z Kavango. Aká je to radosť, podeliť sa s nimi o posolstvo pokoja, ktorý prichádza prostredníctvom Božieho kráľovstva. (Matúš 24:14) V mnohých kmeňoch sú rozšírené mnohé predsudky, ale semená biblickej pravdy predsa zapustili korene.
Pred troma rokmi bolo v zbore v Rundu 23 pokrstených svedkov. Schádzali sa v malej sále kráľovstva s drevenými stenami a nízkou strechou z vlnitého plechu. „Keď sa trochu potisneme, zmestí sa sem 40 osôb,“ poznamenáva Christo, cestujúci dozorca Jehovových svedkov, „ale na verejnú prednášku prišlo 56 osôb. Toto je tropická oblasť Afriky a býva tu horúco a vlhko. Moja košeľa zvlhla od potu, keď som prednášal. V tesnej malej sále kráľovstva bolo nepohodlné obliecť si sako.“
Napriek týmto nepríjemným podmienkam počet záujemcov, ktorí navštevovali zhromaždenie, stále rástol. A tak sa plány na výstavbu väčšej a vhodnejšej sály stali naliehavými. Jeden miestny svedok láskavo venoval na tento cieľ pozemok.
Svedkovia z iných častí Namíbie a Južnej Afriky reagovali na výzvu a prišli do tejto vzdialenej oblasti na svoje vlastné náklady, aby pomohli vybudovať sálu. Projekt zaujal aj miestnych obyvateľov. Napríklad mladý Ambiri a mladý Willem, hoci sami neboli svedkami, ochotne poskytli pomoc. Čoskoro obaja začali študovať Bibliu a navštevovať zhromaždenia. Teraz sú aj oni pokrstenými svedkami.
Iný záujemca, ktorý pomáhal na stavbe, bol utečenec z Angoly menom Pedro. Ako oddaný katolík sa Pedro na tomto svojom pracovisku dostal so svedkami do náboženských rozhovorov. Ale potom sa zamyslel: ‚Ako je možné, že Jehovovi svedkovia tak dobre poznajú Bibliu?‘ A tak si načrtol plán. Požiada svedkov o biblické štúdium. Potom, len čo získa dostatočné poznanie, preruší štúdium a použije Bibliu, aby dokázal, že svedkovia nemajú pravdu. Bol jeho plán úspešný? „Po treťom štúdiu,“ spomína Pedro, „som prišiel domov a povedal som matke: ‚Mamka, od dnešného dňa už nie som člen katolíckej cirkvi.‘“ Hoci sa rodina postavila proti jeho rozhodnutiu, Pedro robil rýchle pokroky a onedlho vystúpil z katolíckej cirkvi. V decembri 1989 bol pokrstený na zjazde Jehovových svedkov „Zbožná oddanosť“ vo Windhoeku v Namíbii.
Na stavbe sály kráľovstva pomáhali aj iní záujemci. „Spomínam si, čo sa prihodilo, keď sme práve zalievali základy,“ hovorí Christo, cestujúci dozorca. Pracovali sme na mieste asi štyridsiati. Všimol som si muža, ktorý sa zdal byť trochu rezervovaný. Predstavil som sa mu a spýtal som sa: ‚Kto s vami študuje Bibliu?‘ Mladý Mateus odpovedal: ‚Musíte sa porozprávať s týmito ľuďmi, pretože nechcú so mnou študovať Bibliu. Žiadal som ich veľa ráz, aby mi pomohli, ale neurobili nič.‘ Dôvodom bola skutočnosť, že miestni svedkovia už mali tak veľa biblických štúdií, že museli dať Mateusa do zoznamu čakateľov. Mne sa však podarilo zariadiť biblické štúdium a dnes je Mateus pokrstený svedok.“
V júli 1989 zbor v Rundu zasvätil svoju novú sálu kráľovstva. Odkedy bola sála daná do užívania, bolo pokstených 10 nových a tým sa počet pokrstených svedkov zvýšil na 33. Mnoho ďalších postupuje ku krstu a počas poslednej návštevy cestujúceho dozorcu prišlo na verejnú prednášku 118 osôb.
Dúfam, že sa vám páčil náš krátky výlet do Kavango s jeho pozoruhodnou riekou, pôvabnými pralesmi, šikovnými rezbármi a taxíkmi z kmeňov stromov, kde posolstvo o Jehovovom kráľovstve nachádza počujúce uši a naklonené srdcia.
[Obrázky na stranách 16, 17]
Zľava v smere hodinových ručičiek:
▪ Zvestovatelia pred starou sálou kráľovstva
▪ Nová sála kráľovstva v Rundu
▪ Krokodíl a hroch v rieke Okavango
▪ Rôzne masky a drevorezby