Okavango — raj v africkej púšti

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Juhoafrickej republike

KRUH svetla, ktorý vrhala benzínová lampa, nás sotva upokojoval, keď sa v tme vôkol nás ticho pohybovalo stádo slonov. Ich prítomnosť prezrádzalo iba hlboké oddychovanie a šum konárov. Keď nastala tichá africká noc, vedeli sme, že nás pozoruje nejeden pár očí.

Púšť

Naše auto uviazlo v delte Okavanga — jedinečnej oblasti ríše močiarov, ktorá začína práve tak náhle, ako končí — na rozľahlom piesku púšte Kalahari v severnej Botswane. Hoci má delta veľkosť Severného Írska, takmer sa stráca na 260 000 kilometroch štvorcových nedotknutej púšte Kalahari, ktorou nevedú cesty. Keď sme prekročili hranice Juhoafrickej republiky, 600 kilometrov sme sa prebíjali tŕnistými krovinami, trávnatými savanami a soľnými panvami rovnomernou rýchlosťou 20 kilometrov za hodinu. Na obzore sa klamne mihotala trblietavá fatamorgána.

Na štvrtý deň sa objavil pozoruhodný povzbudivý jav. Obloha začala získavať jasnomodré sfarbenie. Niekde pred nami bola voda. Veľa vody! Močiare, ktoré sa rozprestierajú ako prsty obrej ruky, menia vyprahlú púšť na zelenú záhradu. Rieka Okavango pramení v pohorí strednej Angoly a kľukatí sa 1 600 kilometrov Afrikou hľadajúc oceán. Je to však márne, pretože zaniká v pustej, rozľahlej Kalahari. Ale skôr ako rieka úplne zanikne, umožňuje vznik jedinečného ekosystému.

Delta

Voda sa naširoko rozlieva na piesočnatom podloží a tvorí spletité kanály, jazerá tvaru polmesiaca a šachorom lemované vodné plochy. Stromy a rastliny hýriace rôznymi tvarmi a farbami pútajú našu pozornosť. Palmy, figovníky natalské, ebenové stromy a kigélie africké lemujú deltu. Vysoká tvrdá tráva, vodné ľalie a tmavočervené kvety rozptyľujú prenikajúce svetlo zimného rána. Je to však Afrika, a tak zakrátko pociťujeme pálčivú horúčavu dňa. Vítanú úľavu nachádzame v hájoch vysokých stromov mopani. Práve ony umožňujú prechod touto divočinou, pretože pohupujúce sa, vŕzgajúce mosty zhotovené z kmeňov týchto stromov, sú jediným spojením s okolitým svetom.

Obyvatelia delty

Nádherná rozmanitosť obyvateľov delty nás láka vpred. Na rozdiel od vyprahnutej púšte sa nám zdá, že v ovzduší panuje bezstarostná nálada, pretože všetky tvory šantia a užívajú život bez pomyslenia na budúci deň. Asi tridsať vypasených hrochov nás uprene pozoruje svojimi vlhkými očami. Ich krátke, hlboké chrochtanie nás vystríha, aby sme ich nerušili v pôžitkárskom spôsobe života. Stádo vyše 100 slonov práve rozvírilo toľko prachu, že poskakujúce lúče svetla sa zvláštne mihajú pred našimi očami.

Delta Okavanga ohromuje svojím nesmiernym počtom zvierat. Dvadsať tisíc pabyvolov širokorohých sa pokojne pasie v stádach v počte až do 200 kusov na trávnatých okrajoch delty. Občas narušia pokoj šelmy — lev, leopard, hyena a pes hyenovitý. Rozruch obyčajne trvá krátko a len krúžiace kŕdle supov nám skoro ráno ukazujú, kde šelma zabila predchádzajúcu noc nejaké zviera.

Veľké kolónie termitov zhromažďujú piesok v delte do kôp, ktoré sa neustále zväčšujú. Keď hladina Okavanga stúpne, tieto vŕšky vybudované termitmi sa stávajú úrodnými ostrovmi. Na týchto ostrovoch roztrúsených v delte nachádzajú bezpečné útočište rozličné druhy antilop, pakone, antilopy kudu, hrivnatce a vzácna sitatunga. Táto plachá antilopa žije skrytá v rákosí a iba zriedkakedy sa odváži na otvorené priestranstvo. Pri najmenšom náznaku nebezpečenstva sa skryje vo vode, z ktorej jej vyčnieva iba nos.

Voda — životodarná voda! Delta rieky Okavango rozhodne nie je nejakým vlhkým močiarom. Bádateľ, misionár a lekár David Livingstone, ktorý prechádzal touto oblasťou v roku 1849, povedal: „Prišli sme k veľkému toku... Vypytoval som sa, odkiaľ tečie. ‚Z krajiny, kde je veľa riek. . .‘ Našli sme vodu, ktorá bola taká čistá, chladná a mäkká... že nám v mysli skrsla predstava topiaceho sa snehu!“ Potravu africkým obyvateľom delty poskytuje hojné množstvo rýb.

Počas rokov sa iba málo zmenilo a zdá sa, že muchám tse-tse a moskytom sa úspešne podarilo odradiť moderného človeka od pustošenia tohto raja divých zvierat. Riečni Krováci boli kedysi skutočnými majstrami plavby na Okavangu. Neskôr sa k nim pripojil kmeň baYei. Aj dnes sa vám môže pošťastiť stretnúť týchto majstrov, plaviacich sa pri západe slnka vo svojich mekoro (kanoe), odstrkujúc sa tyčami. Majú staré príslovie: „Kto zatlačí svoju tyč príliš hlboko, zostane na mieste!“ Keď sa pozriete znova, zistíte, že už zmizli v niektorom zo skrytých kanálov vysekaných v rákosí.

Rieka Okavango je rajom tiež pre milovníkov vtákov. Stovky druhov tu majú svoj domov aspoň určitú časť roka. V noci vás môže ostrý krik priviesť k vzácnej sove Pelovej, ktorá loví ryby v noci. Cez deň sa mieša prenikavý, jasný krik kršiaka rybára s rýchlym štebotom zobákorožcov. Sú tu tiež trpasličie kačice, volavky obrovské, ibisy posvätné a pekne sfarbené jakany africké. Rôznorodosť druhov je nekonečná. Svätuškársky vyzerajúce marabu, odeté akoby v šatách hrobárov, sa pozerajú hnevlivo a odmietavo z vyvýšeného, výhodného miesta na tento ľahkomyseľný zhon.

Obraz zapadajúceho afrického slnka vytvára na vode dojem tekutého ohňa a jemne ukladá ďalší deň v tomto raji na odpočinok. Odniekiaľ ponad lagúny nesie jemný vánok rytmickú hudbu kalimby (afrického hudobného nástroja). Zebry, žirafy a slony prichádzajú zo savany, aby si bok po boku uhasili smäd.

Ako dlho pretrvá?

Doslova potôčiky blata z prachu a potu nám tečú po tele, keď s námahou vymieňame nápravu nášho landrovera. Kolesá zapadli až po nápravy do piesku, jemného ako púder. Vtedy praskla náprava. Nová náprava zapadla s upokojujúcim cinknutím na svoje miesto.

Pretože to bola naliehavá práca, nevyrušili nás ani slony, ktoré nás obklopovali, a zdalo sa, že sa tiež neboja. To nás viedlo k úvahe o čase, keď bude človek a zvieratá znova žiť v dokonalom súlade. (1. Mojžišova 2:19; Izaiáš 11:6–9) Ľutovali sme iba to, že čoskoro sa budeme musieť vrátiť a vydať sa na dlhú, prašnú cestu domov.

Ale tak ako na iných krásnych miestach zeme, i tu vzrastajú obavy z vplyvu človeka a jeho moderných spôsobov lovu. „Každoročne zabije v delte 1 300 domorodých a 200 rekreačných lovcov 8 000 zvierat,“ píše Creina Bondová v knihe Okavango — Sea of Land, Land of Water. Okrem toho, ďalší ľudia snívajú o odvedení vôd Okavanga, aby ich mohli využiť.

Čokoľvek už človek urobí, máme istotu, že Stvoriteľ tohto divu uskutoční svoj zámer a zem sa zmení na raj. Potom bude jej pôvab ešte väčší, pretože „púšťová rovina sa bude tešiť a rozkvitne ako šafran. A žiarom vyprahnutá zem bude ako trstinový rybník a smädná zem ako vodné žriedla.“ — Izaiáš 35:1, 7.

[Mapa/obrázky na stranách 24, 25]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

ANGOLA

ZAMBIA

ZIMBABWE

NAMÍBIA

BOTSWANA

JUHOAFRICKÁ REPUBLIKA

ATLANTICKÝ OCEÁN

INDICKÝ OCEÁN