„Nikdy viac Hirošima!“

HOCI Japonci boli hrdí na víťazstvo v Pearl Harbor a spomínali naň, kým vyhrávali, keď prehrali vojnu, upadlo do zabudnutia. Keď sa nedávno pýtali japonskej vlády na to, prečo sa nikdy neospravedlnila za tento útok, ministerský predseda odpovedal: „Všeobecne povedané, mám pocit, že zo strategického hľadiska nebol útok na Pearl Harbor ničím chvályhodným. Záležitosti týkajúce sa vojny medzi Spojenými štátmi a Japonskom boli vyriešené mierovou dohodou v San Francisku.“

Jeho slová vyjadrujú názory niektorých Japoncov na tento prekvapivý útok, ktorým bola rozpútaná vojna v Tichomorí. Hoci Havajské ostrovy navštívi každoročne vyše milióna Japoncov — uvádzajú noviny Mainiči Šimbun — len pomerne málo ich navštívi americký pamätník U.S.S. Arizona Memorial, ktorý bol postavený, aby pripomínal útok na Pearl Harbor.

Zatiaľ čo slogan „Pamätajte na Pearl Harbor!“ vracia trpké spomienky niektorým Američanom, Japonci si spomínajú na svoje utrpenie pri zvolaní „Nikdy viac Hirošima!“ Atómové bomby, ktoré vybuchli nad mestami Hirošima a Nagasaki v auguste 1945, mali šokujúci účinok nielen na priame obete, ale aj na celý národ.

Ak si vypočujeme zážitky tých, ktorí to prežili, pomôže nám to porozumieť ich pocitom. Vypočujme si napríklad Itoko, ktorá vtedy práve skončila školu a začala pracovať ako sekretárka námornej spoločnosti v Hirošime. Napriek tomu, že bola vo vnútri budovy, kde pracovala, pocítila záblesk atómovej bomby, ako keby ju zmietlo samotné svetlo. „Pracovala som s vojakmi pri odpratávaní mŕtvych tiel z mesta,“ vysvetľuje Itoko. „V rieke vojaci natiahli z člna rybársku sieť a pri každom vytiahnutí siete v nej bolo viac ako 50 mŕtvych tiel. Brali sme telá na breh, ukladali sme ich po piatich a pálili sme ich. Väčšinou boli nahé. Nedokázala som rozoznať mužov od žien. Ich pery boli nafúknuté ako kačacie zobáky.“ Japonci nemôžu zabudnúť na hrôzy spôsobené dvoma atómovými bombami.

Prečo bola použitá zbraň hromadného ničenia

Profesor Šigetoši Iwamacu z univerzity v Nagasaki, ktorý je sám obeťou atómovej bomby, napísal pred dvadsiatimi rokmi do západných novín, aby podal informácie o utrpení obetí. „Bol ohromený odozvami,“ uvádzajú noviny Asahi Evening News. „V polovici odpovedí sa uvádzalo, že práve atómové bomby zastavili japonskú agresiu a že je zvláštne, že obete bômb sa dovolávajú mieru.“

Vysvetľujúc dôvod použitia zbrane hromadného ničenia, uvádza The Encyclopedia Americana: „[Harry S. Truman] sa rozhodol pre použitie atómových bômb proti Japonsku s presvedčením, že rýchlo ukončia vojnu a záchránia ľudské životy.“ Hoci Kenkiči Tomioka, japonský novinár, ktorý opisoval chaotické povojnové pomery, nie je necitlivý k pocitom obetí atómovej bomby, pripúšťa: „Pri spätnom pohľade na obdobie medzi marcom, aprílom až augustom 1945, keď operácie na rozhodnutie vojny dosahovali svoj vrchol, vkladajúc osud národa do nebezpečenstva, nemôžeme ignorovať úlohu, ktorú zohrali dve dávky špecifickej nápravnej medicíny [atómové bomby] na ochladenie horúcich hláv, podané militaristom dožadujúcim sa boja za každú cenu na obranu vlasti. Takýto boj by bol znamenal gjokusai (radšej sa vystaviť smrti, než sa vzdať) pre 100 miliónov obyvateľov krajiny.“

No tí, čo stratili svojich blízkych pri bombardovaní, a tí, čo trpia chorobami z ožiarenia, cítia, že ich bolesť nemôže byť zahojená slovami, ktoré ospravedlňujú použitie pikadonu alebo „ohnivého výbuchu“, ako niektorí prežijúci nazvali atómové bomby. Hoci niektorí z tých, čo prežili atómový útok, sa dlho považovali za nevinné obete, teraz si uvedomujú, že ako Japonci si musia priznať — ako to ďalej povedal profesor Iwamacu — „zločiny, ktorých sa dopustili v agresii proti iným krajinám v ázijsko-tichomorskej oblasti“. V roku 1990 sa jedna obeť bombardovania ospravedlnila pred zahraničnými delegátmi pri výročných protibombových demonštráciách v Hirošime za japonské vojnové zločiny.

Mali naozaj dôvody zabíjať?

V srdciach mnohých prežijúcich a očitých svedkov z Pearl Harbor, Hirošimy a Nagasaki je silná nenávisť voči vojne. Pri spätnom pohľade sa niektorí zamýšľajú nad tým, či ich krajiny mali oprávnené dôvody vyžadovať ako obete ich milovaných.

Na roznecovanie vojnových vášní a ospravedlnenie zabíjania používali obe strany slovné útoky. Američania nazývali Japoncov „zákerní Japončíci“ a dokázali ľahko rozdúchať oheň nenávisti a odplaty slovami „Pamätajte na Pearl Harbor!“ V Japonsku sa ľuďom vštepovalo, že Angličania a Američania sú kičiku, čo znamená „démonské šelmy“. Mnoho ľudí na Okinawe dokonca volilo radšej samovraždu, než by mali padnúť do rúk „šeliem“. Podobne, po kapitulácii Japonska, keď americké invázne jednotky pristáli v neďalekom prístave, mladej Itoko, o ktorej sme písali, podal veliteľ dve dávky jedovatého kyanidu draselného. „Nestaň sa hračkou cudzích vojakov,“ prikázal jej.

Avšak pomocou jej havajských priateľov japonského pôvodu sa Itako postupne otvárali oči a uvedomila si, že Američania aj Angličania môžu byť priateľskí, zdvorilí a milí. Zoznámila sa s Georgom, Írom narodeným v Singapúre, ktorého otca zabili Japonci. Spoznali sa a uzavreli manželstvo. Sú len jedným príkladom z mnohých, ktorí zistili, že ich bývalí nepriatelia sú priateľskí ľudia. Keby sa všetci ľudia pozerali na „nepriateľov“ vlastnými nezaujatými očami a nenechali sa zaslepiť vojnovými vášňami, mohli by ich namiesto bombami zahŕňať láskou.

Skutočne, mier medzi jednotlivcami založený na vzájomnom porozumení je základom pre svetový mier. No s ohľadom na množstvo vojen od roku 1945 je zrejmé, že ľudia sa nepoučili z lekcií Pearl Harbor a Hirošimy. Avšak ani mier medzi jednotlivcami nestačí na privodenie svetového mieru. Čo ho teda môže zabezpečiť? Vysvetlí to nasledujúci článok.

[Zvýraznený text na strane 7]

Zatiaľ čo slogan „Pamätajte na Pearl Harbor!“ vracia trpké spomienky niektorým Američanom, Japonci si spomínajú na svoje utrpenie pri zvolaní „Nikdy viac Hirošima!“

[Zvýraznený text na strane 8]

Mier medzi jednotlivcami založený na vzájomnom porozumení — základ svetového mieru

[Obrázok na strane 7]

Lloyd Barry a Adrian Thompson, misionári Spoločnosti Strážna veža, pred mierovým pamätníkom v Hirošime (1950)

[Obrázok na strane 8]

Hirošima v troskách po výbuchu atómovej bomby

[Prameň ilustrácie]

U.S. Army/​Courtesy of The Japan Peace Museum