Ospravedlnenie cirkvi odkrýva hlboký rozkol

„PRIZNÁVAM pred vami a pred Pánom nielen svoj vlastný hriech a vinu... ale súc poverený, dovoľujem si to urobiť v mene Holandskej reformovanej cirkvi.“ Profesor Willie Jonker, popredný duchovný Holandskej reformovanej cirkvi predniesol toto prekvapujúce verejné ospravedlnenie pred národnou konferenciou cirkví 6. novembra 1990 v Rustenburgu (Južná Afrika). A k akým hriechom sa W. Jonker priznával? K „politickej, sociálnej, ekonomickej a organizačnej nespravodlivosti, ktorá bola spáchaná“ v dôsledku politiky apartheidu Juhoafrickej republiky.

„Cítim, že to môžem urobiť,“ pokračoval profesor, „pretože Holandská reformovaná cirkev na svojej poslednej synode vyhlásila, že apartheid je hriechom, a priznala si vlastnú vinu“. Široká odozva na Jonkerovo ospravedlnenie však naznačuje, že mnohí prívrženci cirkvi vôbec nesúhlasia s vyhlásením svojej cirkvi o apartheide.

Príčinou sporu je to, že Holandská reformovaná cirkev v Južnej Afrike, ktorej členmi sú zväčša bieli Afrikánci, sa dlho stotožňovala s politikou apartheidu.

No v októbri 1986 urobila cirkevná synoda prekvapujúcu zmenu vo svojom postoji vyhlásením, že členstvo v cirkvi je otvorené všetkým rasám a že cirkev nemala pravdu, keď sa pokúšala použiť Bibliu na ospravedlnenie politiky apartheidu. Ba čo viac, v roku 1990 synoda vyhlásila, že cirkev „sa mala jasne dištancovať od tohto postoja oveľa skôr“ a že „uznáva a vyznáva, že v tom zlyhala“.

Jonkerovo ospravedlnenie rozpútalo spor odhaľujúc tak hlboké rozdiely názorov v cirkvi na apartheid. Skutočne sa zdá, že trhlina rozdeľuje cirkev na všetkých úrovniach, počnúc laikmi až po predstaviteľov generálnej synody. Ako odozvu na Jonkerovo ospravedlnenie vyjadril Willie Potgieter, duchovný Holandskej reformovanej cirkvi, presvedčenie, že bolo „necitlivé urobiť to tak znenazdania“. Tvrdil, že takmer polovica jeho zboru ešte považuje apartheid za funkčný model kresťanstva.

Je pochopiteľné, že mnohí členovia Holandskej reformovanej cirkvi sú touto nejednotou skľúčení. Vyjadrujú to slová jedného nespokojného člena, ktorý napísal do johannesburských novín Beeld: „Nastal čas, aby... sme si všetci kľakli a prosili o odpustenie za naše hriešne rozdelenie a hrozné veci, ktoré sme vyriekli jeden proti druhému.“

Takáto zhoda však nie je pravdepodobná; a Holandská reformovaná cirkev nie je v Južnej Afrike jediná, ktorú postihuje takéto rozdelenie. Trenice medzi týmito takzvanými kresťanmi sa určite veľmi odlišujú od lásky a jednoty, o ktorých Ježiš hovoril ako o charakteristickom znaku svojich pravých nasledovníkov. — Ján 17:20, 21, 26; porovnaj 1. Korinťanom 1:10.