Pozorujeme svet
Európa varovaná pred etnickými spormi
„Ľudí možno bez väčších problémov zmeniť na nenávidiace a zabíjajúce stroje,“ upozorňuje José-María Mendiluce, mimoriadny zástupca vysokého komisára OSN pre utečencov. Pán Mendiluce, ktorý v bývalej Juhoslávii dozeral 19 mesiacov na program OSN pre utečencov, povedal, že je „veľmi nebezpečnou chybou“ považovať ľudí na Balkáne za „podstatne odlišných od ostatných Európanov“, a poznamenal, že podobné etnické konflikty by ľahko mohli vypuknúť aj v ďalších európskych krajinách. Povedal: „Stačí na to ekonomická kríza a zopár cynických politikov, ktorí vinu za to zvalia na prisťahovalcov alebo na chudobných ľudí, alebo na ľudí, ktorí sú trochu odlišní.“ Podľa správy v The New York Times pán Mendiluce sa zmienil o tom, ako ľahko môžu vodcovia vyvolať nenávisť „rozširovaním lží v masmédiách a podnecovaním provokácií“, a vyhlásil, že tí, ktorí podpisujú mierové zmluvy, svoje správanie nemenia, ale ďalej „nenávidia a zabíjajú“.
Zneužívanie alkoholu v Austrálii
Dobrou správou v Austrálii je, že v celoštátnom meradle klesá množstvo skonzumovaného alkoholu. Ale zlou správou je, že zneužívanie alkoholu stojí túto krajinu ešte stále „6 miliárd [austrálskych] dolárov a 6000 životov ročne“, uvádzajú noviny The Sydney Morning Herald. Nedávna správa s názvom Rozsah a účinky zneužívania alkoholu odhalila, že 88 percent austrálskych mužov a 75 percent žien pije alkohol, a ako hlavné príčiny znepokojenia uviedla zvýšenie konzumácie alkoholu u žien a „bezuzdné pitky“ dospievajúcich.
Mierové snaženia OSN ochabujú pre nedostatok peňazí
Odhaduje sa, že náklady OSN na udržiavanie mieru dosiahnu tento rok výšku 3,7 miliardy dolárov. No „zlyhávanie členských krajín v platení svojho podielu vyvoláva pochybnosti o tom, či táto organizácia bude schopná financovať budúce operácie, alebo primerane udržiavať súčasné mierové snaženia“, uvádzajú The New York Times. Od OSN sa očakáva, že krajinám, ktoré pomáhajú pri mierových akciách, uhradí asi 1000 dolárov mesačne za každého vyslaného vojaka. Ale prešli mesiace a krajinám, ktoré vyslali svoje vojenské oddiely, aby sa zúčastnili operácií v bývalej Juhoslávii a v Kambodži, nebola poskytnutá úhrada. Do konca apríla dosiahli nezaplatené dlhy za udržiavanie mieru sumu 1,5 miliardy dolárov a ďalších 970 miliónov dolárov nebolo zaplatených v rámci pravidelných príspevkov. Vlády niektorých rozvojových krajín, ktorým úhrada nebola vyplatená, už stiahli svoje jednotky alebo odmietli zúčastniť sa na nových operáciách.
Rok nenávisti
„V roku 1992 sa znovu dostali do popredia niektoré staré otázky o ľudskej povahe,“ uvádza časopis Newsweek. „Nezhody medzi susedmi, rasami a národnosťami sú niečím, k čomu sme vždy mali sklon, a tohtoročné udalosti vyvolávajú pochybnosti o tom, či sme sa vôbec zlepšili v prekonávaní týchto rozdielov.“ Poznamenal: „Zdá sa, že mottom roka sa stalo: ‚Nenáviď svojho blížneho‘.“ Prečo bola „ľudská nevraživosť“ zvlášť výrazná v roku 1992? „Z veľkej časti možno násilie v minulom roku pripísať extrémnej anarchii,“ uvádza Newsweek, ako aj „náhlej ekonomickej neistote“, ktorá nasledovala po kolapse sovietskeho komunizmu. K tomu sa pridala aj nenávisť medzi rôznymi spoločenstvami, podnecovaná vládnymi autoritami. Sú riešením vojenskí ochrancovia mieru? „Na Cypre sú vojenské jednotky OSN oddeľujúce už vyše 20 rokov grécku komunitu od tureckej. V bezpečí za týmto ochranným štítom OSN ani jedna strana nedala najmenší podnet ku kompromisu s druhou stranou,“ odpovedá Newsweek.
Chýbajúce ženy
Vo vyspelých krajinách, ako je Británia, Francúzsko, Švajčiarsko a Spojené štáty, ženy čo do počtu prevyšujú mužov v pomere 105 k 100. Ale štatistiky OSN ukazujú, že v Ázii desiatky miliónov žien chýbajú. Napríklad v Afganistane a v Bangladéši na každých sto mužov pripadá iba 94 žien, v Indii 93 a v Pakistane iba 92. Oficiálne údaje pre Čínu ukázali, že na každých sto dievčat vo veku jeden až dva roky pripadá 114 chlapcov. Prečo ten rozdiel? „Odborníci poukazujú na diskrimináciu žien, ktorá ohrozuje ich život, a tým sa oproti mužom ich šance na prežitie zmenšujú. Patrí sem: interrupcia a usmrcovanie novorodencov na základe pohlavia, biedna výživa a nedostatočná zdravotnícka starostlivosť, časté tehotenstvá a vyčerpávajúca telesná práca,“ uvádzajú The Washington Post. Okrem toho v niektorých kultúrach muži, ktorí robia sčítanie, buď ženy ignorujú, alebo im nie je dovolené rozprávať sa s nimi. A niektorí otcovia, ktorí sa hanbia za to, že majú viac dcér ako synov, luhajú v otázke pohlavia svojich detí.
Klesajúca pôrodnosť v Číne
Štatistiky za rok 1992 ukazujú najnižšiu pôrodnosť, aká kedy bola v Číne zaznamenaná — 18,2 pôrodov na 1000 obyvateľov; poklesla z 23,33 v roku 1987, uvádzajú The New York Times. Hoci sa neočakávalo, že sa tento cieľ dosiahne do roku 2010, bol dosiahnutý „preto, že stranícki a vládni činitelia na všetkých stupňoch venovali väčšiu pozornosť plánovaniu rodičovstva a prijali účinnejšie opatrenia“, hovorí Peng Peijunová, ministerka zo Štátnej komisie pre plánovanie rodičovstva. V tomto programe boli miestni činitelia osobne zodpovední za znižovanie počtu pôrodov v oblasti svojej pôsobnosti a keby sa im to nepodarilo, mohli byť potrestaní. V mnohých prípadoch to znamenalo povinnú sterilizáciu žien, ktoré už mali dieťa, a veľmi vysoké pokuty pre tie, ktoré mali nepovolený pôrod. Keď vidiečania nie sú schopní zaplatiť pokutu, majetok im je buď skonfiškovaný, alebo zničený a ich domy im často zbúrajú. Čína so svojimi 1,17 miliardy obyvateľov predstavuje už zhruba 22 percent svetovej populácie.
‚Veľký zdravotný problém do roku 2000‘
Francúzski zdravotnícki činitelia predpovedajú, že „chronická hepatitída typu C bude vo Francúzsku do roku 2000 veľkým zdravotným problémom“. Výňatky z lekárskej správy, ktoré sa objavili v parížskych novinách Le Monde, hovoria, že problém má dve základné charakteristiky: „výrazný podiel, ktorý na rozširovaní vírusu majú transfúzie krvi“ a „mimoriadne agresívny vývoj [vírusu] v jeho chronickej podobe“. Odhaduje sa, že vo Francúzsku je teraz týmto vírusom infikovaných 500 000 až 2 000 000 osôb a že u 62 percent z nich sa pravdepodobne za 10 až 30 rokov vyvinie chronická hepatitída s rizikom vzniku cirhózy pečene alebo rakoviny. Lekári hovoria, že hoci u väčšiny tých, ktorí sú infikovaní hepatitídou C, sa neprejavujú žiadne príznaky, prognóza v ich prípade je i tak hrozivá.
Nebezpečný odpad vo vesmíre
„Vesmírny odpad sa stáva stále väčšou prekážkou kozmických letov,“ uvádzajú noviny Süddeutsche Zeitung. Prvá Európska konferencia o vesmírnom odpade, ktorá sa konala v apríli v nemeckom Darmstadte, sa zaoberala „otázkou, čo by sa malo robiť so stále sa zväčšujúcim pásom odpadkov tvorených nečinnými družicami, vypálenými raketovými stupňami alebo strateným zariadením zo skorších kozmických misií“. Odhaduje sa, že okolo Zeme lieta vyše 7000 predmetov veľkosti tenisovej loptičky alebo väčších a vyše 100 000 menších kusov. Za 95 percent odpadu vo vesmírnom priestore sú zodpovedné ruské a americké lety. „V posledných rokoch sa aktívne kozmické zariadenia niekoľkokrát len tesne vyhli letiacemu odpadu,“ dodali tieto noviny. „Prísne predchádzanie vytvárania odpadu a medzinárodné dohody o budúcich kozmických projektoch sú jediným riešením, ak nemá v budúcom tisícročí hroziť skončenie kozmických letov.“
Japonský spor o zástavu a hymnu
Nedávno zverejnené záznamy v japonskom Jamate ukazujú, že riaditelia škôl „presadzovali smernicu ministerstva školstva o vztyčovaní zástavy a speve národnej hymny... napriek silnému odporu radových učiteľov“, uvádzajú Mainichi Daily News. „Otázka zahrnutia vztyčovania Hinomaru [národnej zástavy] a spevu Kimigajo [národnej hymny] do školských ceremónií vyvolala celonárodný spor pre ich spojitosť s japonským vojnovým ultranacionalizmom a imperializmom.“ Podľa Asahi Evening News odporcovia spájajú hymnu s uctievaním cisára a hovoria, že nútiť deti spievať hymnu „by znamenalo vnucovať im určité náboženské vyznanie“. Hovoria, že sa tým porušuje ústavné právo na slobodu náboženského vyznania a svedomia.
Odhalené jadrové katastrofy
Po rokoch utajovania boli zverejnené nové informácie o mieste jednej z najhorších jadrových nehôd na svete, uvádza parížsky denník International Herald Tribune. V pretekoch vo vývoji jadrových zbraní postavila bývalá sovietska vláda v pohorí Uralu zariadenie na výrobu plutónia. Od začiatku stavby v roku 1948 do roku 1951 bol rádioaktívny odpad z tohto zariadenia jednoducho hádzaný do miestnych riek, ktoré sa využívali aj na poľnohospodárske účely a ako zdroje pitnej vody. Potom v roku 1957 tam jadrový odpad niekoľkokrát vybuchol a do zemskej atmosféry sa dostalo obrovské množstvo rádioaktívneho materiálu. K ďalšej nehode došlo v roku 1967, keď vyschlo neďaleké jazero, ktoré sa používalo ako jadrová skládka. Vietor roznášal rádioaktívny odpad po celom obrovskom území. Vedci sú presvedčení, že tieto tri nehody postihli asi 450 000 ľudí.