Zabijaci na slobode

MARGARET horúčkovito hľadala liek, keď jej syn Tito ochorel na maláriu. Podávali mu troje lieky vrátane vychváleného chlorochinu. Avšak Tito zomrel — a mal iba deväť mesiacov.

V Keni, Margaretinej domovine, sú také tragédie až príliš bežné. „Newsweek“ píše: „Komárovi druhu ‚Anopheles gambiae‘, kráľovi medzi komármi prenášajúcimi maláriu, sa v tejto časti sveta darí. Deťom nie. Päť percent ich zomiera na maláriu skôr, ako dosiahnu školský vek.“

Roku 1991 zomrelo v štáte New York (USA) na tuberkulózu 12 väzňov a strážca. „Vo väzniciach ju budeme kontrolovať,“ hovorí Dr. George DiFerdinando ml., „no skutočným problémom je, ako ju budete kontrolovať teraz vy, keď sa rozšírila medzi obyvateľstvom?“

Svetová zdravotnícka organizácia oznamuje, že 1,7 miliardy osôb — takmer tretina svetovej populácie — je nosičom baktérií tuberkulózy. Každoročne prepukne choroba u ôsmich miliónov a tri milióny na ňu zomierajú.

V jednej newyorskej nemocnici sa predčasne, o 11 týždňov skôr, narodilo dievčatko; no to je iba časť jeho problému. Odlupujúca sa koža rúk, rany na nohách, zväčšená pečeň a slezina, to všetko sú jasné doklady toho, že sa v maternici svojej matky nakazilo syfilisom.

„Niektoré deti postihne choroba už v maternici matky tak vážne, že sa narodia mŕtve,“ uvádzajú noviny „The New York Times“. „Niekoľko ďalších zomiera krátko po pôrode, niektoré s vážnymi poraneniami kože, k čomu dochádza počas pôrodu.“

Malária, tuberkulóza a syfilis — všetky tri choroby boli pred niekoľkými desaťročiami považované za zvládnuté a takmer vyhladené. Prečo sa teraz objavujú s takými ničivými účinkami znovu?