Cuzco — starobylé hlavné mesto Inkov

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Peru

AŽ SA nám zatajil dych, keď sa naše lietadlo naklonilo, opísalo široký oblúk a prudko klesalo do úzkeho údolia. Práve sme mali pristáť v historickom meste Cuzco v Peru. I keď mesto leží vo výške 3400 metrov, rozoklané vrchy sa týčia ešte vyššie, takže zostup na pristávaciu dráhu vyzerá veľmi nebezpečne. Pristáli sme našťastie v poriadku. Čakal nás príjemný zážitok pri prehliadke tohto povestného mesta s 275 000 obyvateľmi, ktoré bolo kedysi hlavným mestom nezmernej Inskej ríše.

V Cuzcu je staroveká inská kultúra ešte stále zreteľná. Veľa jeho obyvateľov ešte hovorí po kečuánsky. V skutočnosti týmto starovekým jazykom hovorí ešte asi osem miliónov ľudí žijúcich v horskom pásme Ánd. Nedávno kečuánska komunita presvedčila úrady, aby zmenili názov Cuzco na Qosqo, lebo fonetická výslovnosť Qosqo je bližšie k pôvodnému názvu v kečuánskom jazyku.

Starobylé mesto

Historici hovoria, že toto mesto vzniklo asi 1500 rokov pred narodením Krista. Bolo to približne v tom čase, keď Mojžiš vyviedol izraelský národ z Egypta. Neskôr, asi pred 600 rokmi, vzal Pačakuti, deviaty panovník Inskej ríše, hrsť hliny a vytvoril z nej model nového, prestavaného mesta Cuzco. Pačakuti začal panovať 89 rokov pred príchodom španielskych dobyvateľov, ktorí prišli asi v roku 1527. Pod jeho dohľadom sa mesto zmenilo na dobre rozvrhnutú metropolu s tisícami domov, ktoré tvoria základ moderného Cuzca.

Podľa niektorých domorodcov bolo mesto rozdelené na štyri časti, počínajúc centrom, kde bola plaza čiže mestské námestie. Toto námestie bolo známe v kečuánčine ako huacaypata, miesto, kde sa konali oslavy a kde sa odpočívalo a pilo. Niektorí odborníci na kečuánsky jazyk tvrdia, že „Cuzco“ čiže „Qosqo“ znamená „Stred sveta“. A tak sa centrum námestia v Cuzcu stalo chawpi čiže „stredom stredu Inskej ríše“.

Z Cuzca vládol panovník nazývaný inka nad časťami dnešnej Argentíny, Bolívie, Chile, Ekvádoru, Kolumbie a Peru — z čoho veľkú časť tvorila žírna a úrodná pôda. Obyvatelia boli úspešnými poľnohospodármi, keď v rôznych výškach vybudovali viacúrovňové terasy. Na týchto úrodných terasách domestikovali niektoré rastliny, ktoré ešte dnes predstavujú veľkú časť potravy sveta, ako sú napríklad biele zemiaky a limská fazuľa.

Cestovanie cez inské územie by bolo skutočne nemožné bez vynikajúceho systému ciest, ktoré viedli celou ríšou. V malebnom Cuzcu si človek ľahko predstaví starovekých Inkov prichádzajúcich so svojimi karavánami lám, ktoré sú v Andách ťažnými zvieratami. Ich cenný náklad obsahoval drahé kamene, meď, striebro a zlato.

Zlata bolo dostatok, ale Inkovia ho nepoužívali ako platidlo. Pre svoj žltý kovový lesk sa zlato spájalo s bohom Inkov, so slnkom. Ich chrámy a paláce boli často pokryté zlatými platničkami. Urobili dokonca zlatú záhradu so zvieratami a rastlinami vymodelovanými z čistého zlata. Predstavte si ten pôsobivý pohľad na starobylé Cuzco s jeho budovami pokrytými zlatom, žiariacimi v slnečnom svetle! Pochopiteľne, také množstvo zlata priťahovalo chamtivých španielskych dobyvateľov, ktorí roku 1533 Cuzco dobyli a vyplienili.

Jedinečná architektúra Cuzca

Inkovia zanechali modernému Cuzcu krásny a jedinečný štýl kamennej architektúry. Veľa dnešných stavieb je postavených na kamenných múroch, ktoré zostali po stáročia neporušené. Niektoré kamene boli vytesané tak, aby presne zapadli na určité miesta v stenách. Jedna stena, ktorá sa stala populárnou turistickou atrakciou, má jeden taký kameň s dvanástimi uhlami! Pre svoj mnohouholníkový tvar sú tieto kamene ako kľúče, ktoré sa hodia iba do príslušnej kľúčovej dierky!

Inskí kamenári boli majstrovskými staviteľmi. Bez pomoci modernej techniky dokázali vytesať kamene tak presne, že keď boli raz osadené, nedala sa medzi ne vsunúť ani čepeľ noža! Niektoré z týchto kameňov majú hmotnosť niekoľko ton! Ako títo starovekí ľudia dokázali nadobudnúť takú zručnosť, zostáva tajomstvom.

Náboženstvo v Cuzcu

Kečuánski domorodci prijali katolícke náboženstvo a všeobecne sa už nepovažujú za ctiteľov slnka. Zachovali si však pohanské animistické vierovyznanie, ktoré dokonca časovo predchádzalo uctievanie slnka u Inkov. Ešte stále slávia sviatok žatvy a prinášajú obete pre takzvanú Pacha-Mama, čo v kečuánčine znamená „matka zem“.

Jehovovi svedkovia uskutočňujú v Peru s veľkým úspechom svoj program biblického vzdelávania. Spoločnosť Watch Tower už nejaký čas poskytuje biblickú literatúru v kečuánskom jazyku, takže ľudia hovoriaci po kečuánsky sa môžu posolstvo o Kráľovstve dozvedieť vo svojom vlastnom jazyku. Teraz sa na šiestich miestach konajú kresťanské zhromaždenia v tomto jazyku.

Cuzco sa už nepovažuje za stred sveta, ale turisti naďalej húfne prichádzajú pozrieť si toto jedinečné mesto. Jedného dňa azda aj vy navštívite čarovné Peru!

[Obrázky na stranách 18, 19]

1. Pohľad zo vzduchu na Cuzco s jeho hlavným námestím

2. Inkovia tesali kamene tak presne, že sa medzi ne nedá vsunúť ani čepeľ noža

3. Typické oblečenie Peruáncov

4. Lamy sú v Andách ťažnými zvieratami