Ako sa vyrovnávam so zajakávaním

Rozpráva Sven Sievers

ZAJAKÁVAL som sa už ako dieťa. Pri spätnom pohľade si oceňujem prístup mojich rodičov k tomuto problému. Keď som sa zajakal, vždy sa snažili sústredene počúvať, čo chcem povedať, namiesto toho, aby ma opravovali. Podľa logopédov môžu rodičia, ktorí sústavne upriamujú pozornosť na zajakávanie svojho dieťaťa, túto poruchu ešte zhoršiť.a

Keď som mal tri roky, moja matka sa stala Jehovovou svedkyňou. A keď som dospieval, rozhodol som sa, že budem nasledovať jej príklad, a dostal som pomoc pri dôkladnom štúdiu Biblie. Dňa 24. júla 1982 som bol pokrstený ako oddaný Boží služobník na zjazde v Neumünsteri (Nemecko). Neskôr som sa presťahoval do Južnej Afriky, kde som sa naďalej zúčastňoval na verejnom kazateľskom diele, ktorým sú poverení všetci praví kresťania. (Matúš 28:19, 20) Možno sa pýtate, ako som to dokázal, keď sa zajakávam.

Odmena za pozitívny postoj

Musím sa priznať, že niekedy je pre mňa ťažké udržať si pozitívny postoj, ale zistil som, že skutočne záleží na tom, či som pozitívny. Je pravda, že nejakým spôsobom môžem komunikovať vždy. Ak nemôžem hovoriť, môžem iným niečo napísať alebo len jednoducho ukázať biblickú literatúru. Pozitívny prístup mi pomáha prekonávať ťažkosti so začatím rozhovoru. Snažím sa mať veľmi jednoduchý úvod. Na začiatku rozhovoru nechám majiteľa bytu hovoriť toľko, koľko je len možné. Ľudia radi rozprávajú, a to mi dáva príležitosť spoznať spôsob ich myslenia. Potom pokračujem v rozhovore o veciach, ktoré ich zaujímajú, pričom zdôrazním biblické posolstvo. Keď sa sústredím na to, čo hovoria, pomáha mi to zabudnúť na môj rečový problém a zajakávam sa menej.

Pozitívny prístup mi pomáha aj pri komentároch na kresťanských zhromaždeniach. Zistil som, že čím viac sa zapájam do biblického rozhovoru, tým viac si poslucháči i ten, kto rozhovor vedie, na mňa zvykajú a počúvajú to, čo hovorím, a nie to, ako to hovorím.

Ak sa chcem tešiť z úspechu, stále sa musím usilovať. To mi pomáha, aby som nepodľahol sebaľútosti a nestal sa introvertným. Boj so sebaľútosťou vediem stále. Hovorí sa, že ak niekoho zhodí kôň, je dôležité, aby ten človek na koňa opäť vysadol a nestratil sebadôveru. Teda ak sa v priebehu komentára zaseknem a musím prestať hovoriť, snažím sa akoby opäť vysadnúť na koňa, a to tak, že pri najbližšej príležitosti podám komentár.

Ako môžu pomôcť iní

Keď musím telefonovať alebo spýtať sa niečo niekoho cudzieho, cením si taktnú pomoc. No niektorí preháňajú svoju túžbu pomôcť mi a správajú sa ku mne ako k dieťaťu, ktoré nie je schopné robiť rozhodnutia.

Cením si aj pomoc mojej milujúcej manželky Tracy. Skôr než slúži ako moje „ústa“, situáciu si podrobne rozoberieme a ona vie, ako by som to rád povedal. (Porovnaj 2. Mojžišovu 4:10, 14, 15.) Takto mi prejavuje úctu ako svojmu manželovi a dáva mi pocítiť, že stále ovládam svoj život.

Ďalšou veľkou pomocou je teokratická škola kazateľskej služby. Na týchto týždenných zhromaždeniach majú študujúci účasť na verejnom čítaní Biblie a majú krátke prejavy na biblické témy. Bol som prekvapený, keď som zistil, že často dokážem dosť dobre hovoriť a čítať pred poslucháčmi. Keby som sa do tejto školy nezapísal, pravdepodobne by som si túto schopnosť nikdy neuvedomil.

Pri úlohách v teokratickej škole kazateľskej služby bolo zvlášť povzbudzujúce, keď sa dozorca zameral na to, čo som hovoril, a nie na to, ako som to hovoril. Veľmi mi pomohla Príručka pre školu teokratickej služby,b aj keď niektoré hľadiská, o ktorých táto kniha hovorí, sú oveľa náročnejšie pre tých, ktorí sa zajakávajú, než pre tých, ktorí hovoria normálne. Napríklad niekedy nie som schopný skončiť svoj prejav v určenom čase, lebo sa dosť zajakám. Je však pre mňa veľmi povzbudzujúce, keď sa dozorca zamerá na body, na ktorých môžem pracovať.

Väčšie výsady služby

V minulosti som mal výsadu verejne čítať z kresťanských publikácií, ktoré študujeme na našich zhromaždeniach. Mal som aj výsadu viesť štúdium, keď nebol prítomný žiaden iný spôsobilý služobník, a dnes to robím pravidelne. Hoci som bol spočiatku nervózny, pocítil som Božiu pomoc, aby som zvládol takéto úlohy.

Mnoho rokov bolo však málo príležitostí, keď som mohol čítať alebo vyučovať v zbore z pódia. Je to pochopiteľné, keďže sa stávalo, že mi veľmi dlho trvalo, kým som sa zrozumiteľne vyjadril. A tak som svoju energiu naplno využíval v spĺňaní iných úloh. Najskôr som slúžil ako pomocník v starostlivosti o zborovú zásobu časopisov Strážna veža a Prebuďte sa! Potom, keď som bol vymenovaný za služobného pomocníka, som sa začal starať o zásobu Biblií, kníh a inej literatúry. Neskôr som bol poverený kontrolovať karty s obvodmi, ktoré sa používajú pri našej verejnej zvestovateľskej činnosti. Keď som sa zameral na tieto úlohy a snažil som sa ich dobre spĺňať, prinieslo mi to veľa radosti.

Uplynulých osem rokov som s Tracy slúžil aj ako zvestovateľ celým časom. Jehova ma aj v tomto smere nepochybne požehnal. Skutočne, niekedy sa pýtam, či Jehova nepoužíva moju slabosť zajakávania. Z piatich ľudí, ktorým som mal výsadu pomôcť stať sa oddanými kresťanmi, sa dvaja zajakávajú.

Stále si s radosťou spomínam na deň, keď som bol vymenovaný slúžiť ako zborový starší. Hoci moja schopnosť vyučovať z pódia je obmedzená, snažím sa zameriavať na osobnú pomoc iným. Zajakávanie neobmedzuje moju schopnosť robiť biblický výskum, aby som pomohol členom zboru, ktorí čelia vážnym problémom.

Za posledných viac než päť rokov som dostával stále viac rečníckych úloh. Okrem prejavov v teokratickej škole kazateľskej služby som zvládol aj krátke oznamy na iných zhromaždeniach. Plynulosť sa mi postupne zlepšila. Ale potom som zažil vážne zhoršenie. Plný úzkosti som si myslel: ‚Už nedostanem žiadne úlohy,‘ ale na moje prekvapenie bolo moje meno hneď v ďalšom rozpise! Predsedajúci dozorca nášho zboru povedal, že keď sa zaseknem tak, že nebudem môcť pokračovať, môžem sa naňho len pozrieť a on vyjde na pódium a dokončí to. Túto láskavú ponuku som raz alebo dvakrát využil, ale v minulých mesiacoch som to nemusel urobiť. Ako sa mi reč zlepšovala, boli mi prideľované dlhšie prejavy vrátane verejných prednášok. Pokrok, ktorý som urobil, som si plne uvedomil, keď som bol nedávno požiadaný, aby som mal účasť na dvoch predvedeniach na krajskom zjazde Jehovových svedkov.

Ak mám byť úprimný, nerozumiem úplne, prečo sa mi reč zlepšila. No a tiež by sa mi mohla zajtra zhoršiť. Skutočnosť je taká, že zatiaľ čo sa zdá, že som urobil jednoznačný pokrok v hovorení z pódia, niekoľkokrát sa mi reč vážne zhoršila, keď som sa s ľuďmi rozprával osobne. Takže toto nie je úspešný príbeh v tom zmysle, že by som zvíťazil nad zajakávaním. Keď sa to zhorší, snažím sa pripomínať si, že musím prijať svoje obmedzenia a ‚byť skromný, keď chodím s Bohom‘. — Micheáš 6:8.

Nech budúcnosť prinesie čokoľvek, budem sa naďalej snažiť, vediac, že v Božom prichádzajúcom novom svete bude zajakávanie úplne odstránené. „Jazyk zajakavých,“ hovorí Biblia, „bude rýchlo hovoriť jasné veci.“ Som si istý, že sa to splní v doslovnom aj v duchovnom zmysle a že aj „jazyk nemého vykríkne radosťou“. — Izaiáš 32:4; 35:6.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 15]

S manželkou Tracy