Učí Biblia viere v osud?

HANOBENIE! OHOVÁRANIE! Keď je nejaký vážený člen spoločnosti presvedčený, že jeho meno alebo povesť boli poškodené falošnou správou, núti ho to, aby uviedol záležitosti na pravú mieru. Proti tým, ktorí sú zodpovední za toto hanobenie, môže dokonca podniknúť právne kroky.

Nuž a fatalizmus nie je nič menšie ako ohováranie namierené proti Všemocnému Bohu. Táto teória tvrdí, že Boh je osobne zodpovedný za všetky tragédie a nešťastia, ktoré postihujú ľudstvo. Ak veríte v osud, možno si predstavujete, že Univerzálny Zvrchovaný Panovník si zostavil program, ktorý obsahuje niečo také ako: ‚Dnes bude John zranený pri automobilovej nehode, Fatou dostane záchvat malárie, Mamadouovi víchrica zničí dom‘! Naozaj by ste mohli byť podnecovaní slúžiť takému Bohu?

‚Ale ak za naše nešťastia nie je zodpovedný Boh, kto potom?‘ pýtajú sa tí, čo veria v osud. Ousmane, mladík spomenutý v predošlom článku, o tom tiež premýšľal. Nemusel však hádať ani mudrovať, aby dospel k pravde. Dozvedel sa, že Boh sám sa očistil od takéhoto ohovárania za pomoci učenia, ktoré sa nachádza v Jeho inšpirovanom Slove, v Biblii. (2. Timotejovi 3:16) Pouvažujme teda o tom, čo Biblia hovorí na tento námet.

Kto je vinný?

Záplavy, víchrice, zemetrasenia — také katastrofy sú často označované za Božie dopustenie. Ale Biblia nenaznačuje, že také katastrofy spôsobuje Boh. Zamyslite sa nad tragédiou, ku ktorej došlo pred stáročiami na Strednom východe. Biblia nám hovorí, že jediný človek, ktorý túto katastrofu prežil, o nej podal správu: „Oheň od Boha [hebrejský výraz, ktorý často znamená blesk] padol z nebies a vzbĺkol medzi ovcami a slúžiacimi a pohltil ich.“ — Jób 1:16.

Hoci si tento vydesený muž azda myslel, že za oheň je zodpovedný Boh, Biblia ukazuje, že Boh nebol vinný. Prečítajte si sami Jóba 1:7–12 a dozviete sa, že blesk nespôsobil Boh, ale jeho Protivník — Satan Diabol! Niežeby všetky nešťastia boli priamym dielom Satana. Ale je jasné, že nie je dôvod viniť za ne Boha.

Keď niečo zlyháva, v skutočnosti sú často vinní ľudia. Zlyhania v škole, v práci alebo v spoločenských vzťahoch môžu vyplývať z nedostatku úsilia a dobrého školenia alebo azda z nedostatočného ohľadu na iných. Podobne aj ochorenia, nehody a úmrtia môžu byť následkom nedbalosti. Veď už len tým, že máte pri riadení auta zapnutý záchranný pás, sa značne znižuje pravdepodobnosť, že sa pri dopravnej nehode zabijete. Záchranný pás by nič neznamenal, keby záležitosti riadil nezmeniteľný „osud“. I patričná lekárska starostlivosť a hygiena výrazne redukuje počet predčasných úmrtí. Ba i niektoré katastrofy, bežne označované ako „Božie dopustenie“, sú v skutočnosti ľudským dopustením — smutným dedičstvom toho, ako zle človek spravuje zem. — Porovnaj Zjavenie 11:18.

„Čas a nepredvídaná udalosť“

Je pravda, že sú mnohé smutné udalosti, ktorých príčiny nie sú úplne zrejmé. Všimnite si však, čo Biblia hovorí v Kazateľovi 9:11: „Obrátil som sa, aby som videl pod slnkom, že preteky nepatria rýchlym ani bitka mocným, ani pokrm múdrym, ani bohatstvo tým, ktorí majú porozumenie, ba ani priazeň tým, ktorí majú poznanie; lebo čas a nepredvídaná udalosť postihujú všetkých.“ Nie je preto nijaký dôvod veriť, že za nehodami stojí Stvoriteľ alebo že obete nehôd sú ním nejako trestané.

Ježiš Kristus sám vyvracal fatalistické úvahy. Keď poukázal na tragédiu, ktorá bola jeho poslucháčom dobre známa, opýtal sa: „Domnievate [sa], že tých osemnásť, na ktorých spadla veža v Siloáme a zabila ich, boli väčšími dlžníkmi ako všetci ostatní ľudia bývajúci v Jeruzaleme? Určite nie, hovorím vám.“ (Lukáš 13:4, 5) Ježiš zjavne pripísal toto nešťastie ‚času a nepredvídanej udalosti‘, a nie Božiemu zásahu.

Ničivé účinky nedokonalosti

Ako je to však s nevysvetlenými úmrtiami a chorobami? Biblia podáva takýto priamy opis stavu, v akom sa nachádzajú ľudia: „V Adamovi všetci zomierajú.“ (1. Korinťanom 15:22) Smrť postihuje ľudstvo, odkedy sa náš praotec Adam vydal cestou neposlušnosti. Presne podľa Božieho varovania Adam zanechal svojmu potomstvu dedičstvo smrti. (1. Mojžišova 2:17; Rimanom 5:12) V konečnom dôsledku teda pôvod všetkých chorôb možno nájsť už u nášho spoločného predka Adama. Aj naše zdedené slabosti majú veľa spoločného so sklamaniami a zlyhaniami, ktoré v živote zažívame. — Žalm 51:5.

Uvažujme o probléme chudoby. Viera v osud často povzbudzovala trpiacich, aby sa zmierili so svojou náročnou existenciou. ‚Je to náš osud,‘ myslia si títo ľudia. Biblia však ukazuje, že na vine je ľudská nedokonalosť, nie osud. Niektorí sa stávajú chudobnými, keď ‚žnú to, čo zasiali‘ prostredníctvom lenivosti či zlého hospodárenia s prostriedkami. (Galaťanom 6:7; Príslovia 6:10, 11) Nespočetné milióny žijú v chudobe, pretože sú obeťami chamtivých ľudí, ktorí sú pri moci. (Porovnaj Jakuba 2:6.) „Človek panoval nad človekom na jeho škodu,“ hovorí Biblia. (Kazateľ 8:9) Nejestvuje nijaký dôkaz, na základe ktorého by sme všetku chudobu mohli pripísať Bohu alebo osudu.

Viera v osud — jej škodlivé účinky

Ďalším presvedčivým argumentom proti viere v osud je účinok, ktorý fatalizmus môže mať na tých, čo v neho veria. Ježiš Kristus povedal: „Každý dobrý strom nesie znamenité ovocie, ale každý skazený strom nesie bezcenné ovocie.“ (Matúš 7:17) Pouvažujme o jednom „ovocí“ fatalizmu — o spôsobe, akým fatalizmus ovplyvňuje zmysel ľudí pre zodpovednosť.

Zdravý zmysel pre osobnú zodpovednosť je dôležitý. Je jednou z vecí, ktoré motivujú rodičov, aby sa starali o svoju rodinu, zamestnancov, aby svedomito vykonávali svoje úlohy, výrobcov, aby poskytovali kvalitné výrobky. Viera v osud môže tento zmysel otupiť. Predstavte si napríklad, že niekto má na aute chybný mechanizmus riadenia. Ak má ten človek jasný zmysel pre zodpovednosť, dá ho opraviť, pretože si robí starosti o svoj život i o život pasažierov. Naproti tomu ten, kto verí v osud, môže ignorovať riziko, uvažujúc, že k havárii dôjde, len ak je to ‚Božia vôľa‘!

Áno, viera v osud môže ľahko podporovať nedbalosť, lenivosť, neprijímanie zodpovednosti za svoje konanie a množstvo iných negatívnych čŕt.

Prekážka v našom vzťahu k Bohu?

Čo je najhoršie zo všetkého, viera v osud môže potlačiť niečí zmysel pre zodpovednosť či povinnosť voči Bohu. (Kazateľ 12:13) Žalmista nabáda celé ľudstvo, aby ‚okúsilo a videlo, že Jehova je dobrý‘. (Žalm 34:8) Boh kladie určité požiadavky na tých, ktorí sa chcú tešiť z jeho dobroty. — Žalm 15:1–5.

Jednou takou požiadavkou je pokánie. (Skutky 3:19; 17:30) K tomu patrí uznať svoje chyby a urobiť potrebné zmeny. Ako nedokonalí ľudia všetci robíme veľa chýb, z ktorých potrebujeme robiť pokánie. No ak človek verí, že je bezmocnou obeťou osudu, je ťažké cítiť potrebu kajať sa či prijať zodpovednosť za svoje chyby.

Žalmista povedal o Bohu: „Tvoja milujúca láskavosť je lepšia ako život.“ (Žalm 63:3) Ale viera v osud presvedčila milióny ľudí, že Boh je pôvodcom ich biedy. To, prirodzene, mnohých naplnilo pocitmi horkosti voči nemu a zavrelo im to dvere k ozaj blízkemu vzťahu k Stvoriteľovi. Napokon, ako by ste mohli cítiť lásku k niekomu, koho považujete za pôvodcu všetkých svojich problémov a skúšok? Fatalizmus takto stavia prekážku medzi Boha a človeka.

Oslobodení od tyranie osudu

Mladý Ousmane, ktorého sme spomenuli v úvode, bol kedysi zotročený vierou v osud. Ale keď mu Jehovovi svedkovia pomohli, aby zhodnotil svoje zmýšľanie vo svetle Biblie, Ousmane bol podnietený zanechať vieru v osud. Výsledkom bol hlboký pocit úľavy a nový, pozitívny pohľad na život. A čo je ešte dôležitejšie, začal spoznávať Jehovu ako Boha, ktorý je „milosrdný a milostivý, pomalý do hnevu a hojný v milujúcej láskavosti a pravde“. — 2. Mojžišova 34:6.

Ousmane si tiež začal uvedomovať, že i keď Boh neplánuje každý detail v našom živote, predsa má predsavzatie do budúcnosti.a V 2. Petra 3:13 sa hovorí: „Sú... nové nebesia a nová zem, ktoré očakávame podľa jeho sľubu, a v tých bude bývať spravodlivosť.“ Jehovovi svedkovia už pomohli miliónom ľudí vypestovať si nádej, že budú môcť žiť večne a patriť k tejto sľúbenej „novej zemi“. Radi by pomohli aj vám.

Keď budete rásť v presnom poznaní Biblie, začnete si uvedomovať, že vaša budúcnosť nezávisí od nejakého vopred určeného osudu, nad ktorým nemáte nijakú moc. Dobre to vystihujú slová Mojžiša starovekým Izraelitom: „Predložil [som ti] život a smrť, požehnanie a zlorečenie; a vyvolíš si život, aby si zostal nažive ty a tvoje potomstvo, tým, že budeš milovať Jehovu, svojho Boha, tým, že budeš počúvať jeho hlas, a tým, že sa ho budeš pridržiavať.“ (5. Mojžišova 30:19, 20) Áno, k svojej budúcnosti máte čo povedať. Nie je v rukách osudu.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na stranách 6, 7]

Tieto katastrofy nespôsobil Boh

[Pramene]

U.S. Coast Guard photo

WHO

UN PHOTO 186208 / M. Grafman