Nehody — osud alebo zhoda okolností?

CRISTINA, príťažlivá mladá manekýnka, prechádzala rušnou ulicou Nove de Julho v São Paulo v Brazílii a nevšimla si prichádzajúci autobus. Vodič sa zúfalo pokúšal zastaviť svoje vozidlo, ale bolo príliš neskoro. Prešlo a zabilo Cristinu.

Táto tragická nehoda si vyslúžila správu na prvej strane v brazílskych novinách O Estado de S. Paulo. (29. júla 1990) Bola to však len jedna z 50 000 tragických dopravných nehôd, ktoré sa stanú v Brazílii každý rok. A kým ďalšie tisíce ľudí sú pri takýchto nehodách zmrzačené, niektorí vyviaznu bez zranenia. Prečo teda neprežilo toto mladé dievča? Bolo predurčené zomrieť toho dňa?

Nespočetné množstvo ľudí by tvrdilo, že je to tak. Mnohí veria v osud, v to, že závažnejšie udalosti, ako je napríklad čas smrti človeka, sú predurčené. Táto viera dala podnet na zrod takých vyjadrení ako: „Osudu sa nikto neubráni“, „Jeho čas prišiel“ alebo „Čo sa má stať, stane sa“. Je niečo pravdy na týchto populárnych porekadlách? Sme iba pešiakmi na šachovnici osudu?

Fatalizmus alebo predstava, že všetky udalosti sú predurčené, bol rozšírený medzi starovekými Grékmi a Rimanmi. Dokonca i dnes táto myšlienka stále silno zaznieva v mnohých náboženstvách. Islam sa napríklad pridŕža slov Koránu: „Žiadna duša nemôže zomrieť, len s Alahovým pripustením a v ustanovený čas.“ Viera v osud je bežná aj v kresťanstve a je živená náukou o predestinácii, ktorú vyučoval Ján Kalvín. Je preto obvyklé, keď duchovní povedia smútiacim príbuzným, že určitá nehoda bola „Božou vôľou“.

Názor, že nehody sú dielom osudu, je však v protiklade k zdravému rozumu, skúsenosti a logike. Z jednoduchého dôvodu: automobilové nehody môžu byť sotva následkom Božieho zásahu, pretože dôkladné vyšetrovanie obyčajne odhalí úplne logickú príčinu. Okrem toho štatistiky jasne ukazujú, že keď sa podniknú primerané opatrenia — ako je pripútanie sa bezpečnostnými pásmi — značne klesá pravdepodobnosť smrteľnej nehody. Mohli by akékoľvek bezpečnostné opatrenia prekaziť predurčenú Božiu vôľu?

Viera v osud však nepriaznivo ovplyvňuje veriaceho. Či nepovzbudzuje k riskantnému konaniu, ako je ignorovanie obmedzení rýchlosti a dopravných značiek, alebo jazda pod vplyvom alkoholu či drog? Ešte vážnejšie je to, že viera vo fatalizmus podnecuje niektorých ľudí k tomu, aby obviňovali Boha, keď sa ich dotkne nejaká nehoda. Z pocitov hnevu a bezmocnosti a z presvedčenia, že Boh je ľahostajný, môžu dokonca stratiť vieru. Básnik Emerson výstižne povedal: „Najkrutejším tragickým prvkom v živote je viera v krutý osud či predurčenie.“

Ale čo hovorí Biblia o nešťastných náhodách a nehodách? Učí skutočne, že sú dielom osudu? A čo hovorí o našich vyhliadkach na záchranu? Máme v tomto nejakú možnosť voľby?

[Zvýraznený text na strane 4]

„Najkrutejším tragickým prvkom v živote je viera v krutý osud či predurčenie.“ Ralph Waldo Emerson