Je váš život ovládaný osudom?
„ALA NÒ DON.“ Tento výrok v jazyku bambara, ktorým sa hovorí v Mali (západná Afrika), znamená: „To je dielo Božie.“ V tejto časti sveta sú podobné slogany celkom bežné. V jazyku wolof je zvykom hovoriť: „Yallah mo ko def“ (Vykonal to Boh). A v jednom miestnom dialekte kmeňa Dogon sa hovorí: „Ama biray“ (Spôsobil to Boh).
Tieto výroky majú svoje analógie aj v iných krajinách. Keď niekoho postihne smrť alebo tragédia, často počuť vyjadrenia ako: „Prišiel jeho čas“ a „Bola to Božia vôľa“. V západnej Afrike sú slogany typu „Človek mieni a Boh mení“ bežne namaľované na vozidlách verejnej dopravy a na vývesných tabuliach v obchodoch. Pre mnohých sú to iba slovné zvraty. Často však odrážajú hlboko zakorenený fatalizmus.
Čo je vlastne fatalizmus? The World Book Encyclopedia ho definuje ako „vieru, že udalosti sú určené silami, ktoré ľudské bytosti nemôžu ovládať“. Čo sú tieto „sily“? Babylončania pred tisícročiami verili, že osud jednotlivca je silne ovplyvnený konfiguráciou hviezd pri jeho narodení. (Porovnaj Izaiáša 47:13.) Gréci verili, že osud je v rukách troch mocných bohýň, ktoré pradú, merajú a strihajú niť života. Boli to však teológovia takzvaného kresťanstva, kto prišiel s myšlienkou, že osud človeka určuje sám Boh!
Napríklad „svätý“ Augustín odmietal „falošné a zhubné názory“ astrológov. Na druhej strane však tvrdil: „Vyznávať, že Boh existuje, a zároveň popierať, že vopred pozná budúce veci, je tou najočividnejšou pochabosťou.“ Dôvodil, že keď je Boh naozaj všemohúci, musí „vedieť o všetkom, skôr ako sa to udeje“, a nesmie nechať „nič nepredurčené“. No Augustín zanietene obhajoval názor, že napriek tomu, že Boh vie vopred o všetkom, čo sa stane, ľudia predsa majú slobodnú vôľu. — De civitate Dei, kniha V, kapitoly 7–9.
O stáročia neskôr protestantský teológ Ján Kalvín posunul záležitosti o krok ďalej, keď tvrdil, že kým niektorí sú „[Bohom] predurčení byť deťmi a dedičmi nebeského kráľovstva“, iní sú predurčení byť „príjemcami [Božieho] hnevu“!
Dnes sa viera v osud berie vážne v mnohých častiach sveta. Zamyslite sa nad skúsenosťou Ousmana, mladíka v západnej Afrike. Bol jedným z najlepších žiakov v škole, ale keď robil záverečné skúšky, prepadol! To znamenalo nielen opakovať ročník, ale aj pociťovať rozpaky pred rodinou a priateľmi. Jeden priateľ sa ho snažil utešiť slovami, že to bola Božia vôľa. Ousmanova matka podobne pripisovala vinu za jeho zlyhanie osudu.
Ousmane najprv s radosťou prijímal ich pokusy o vyjadrenie súcitu. Koniec koncov, ak jeho zlyhanie bolo naozaj Božou vôľou, nemohol urobiť nič, aby mu zabránil. Jeho otec však videl veci inak. Povedal Ousmanovi, že prepadnutie na skúškach bola jeho vlastná chyba — a nie Božia. Ousmane proste prepadol preto, že zanedbal štúdium.
Keďže Ousmanova viera v osud bola otrasená, rozhodol sa, že sám pre seba záležitosti preskúma. Pozývame vás, aby ste urobili to isté a zamysleli sa nad nasledujúcim článkom.