Ino ty Raha Nahazo ty Vavolombeloni-Jehovah Tamy Fotoani-Aly Bevata II Iny?
Nisy Vavolombeloni-Jehovah 35 000 eo ho eo nipetraky tan’Alemainy any noho tamy firenena nifeheziny, fe fa ho 1 500 tamin-drozy ro nimaty tamy Aly Bevata II iny. Tsy de tena hay ty tsipiriany mikasiky nahafaty an-drozy. Fe lafa nandeha ty fikaroha, le nihay avao ty isaky noho ty tsipiriany hafa.
Akory ty nahafaty an-drozy?
Fanapahan-doha nampiasani-Nazỳ
Famonoa: Fa ho 400 ty Vavolombelo nivonoa tan’Alemainy tany noho tamy firenena nifeheziny. Maro tamy azy niazom-boy reo ro nandesy tamy fitsarà, nimelohy ho maty, noho nitampahy loha. Ty sisany nitifiry na nahanto amy taly kanefa mbo tsy nandalo tribinaly.
Fanagadrà tsy zaka: Mandilatsini-1 000 ty Vavolombeloni-Jehovah nimaty tamy toby figadrà ahini-Nazỳ noho tamy prizòn. Nimaty rozy satria nampanaovy asa an-tery vozo na nampijalijalea, kerè, navonga tamy nintsy, narary, sady tsy nizarizary koa ty fitsaboa niazon-drozy. Vokatsini-fampijalejalea nahazo an-drozy zay, le nimaty ty sisany tafara kelini-namotora an-drozy tamy farani-Aly Bevata II iny.
Antony hafa: Ty Vavolombeloni-Jehovah sisany nivonoa tamy efitsy nasia gazy, nanandrama fitsaboa mahafaty, na nitombohy tamy pikira mahafaty.
Nanino rozy ro nenjehy?
Nenjehy ty Vavolombeloni-Jehovah satria nanoriky ty raha ampianarini-Baiboly. Nampanaovini-Nazỳ raha raràni-Baiboly ty Vavolombeloni-Jehovah, fe tsy naneky. Nifily a Ndranahary ho mpanday an-drozy rozy ka ie ro ‘norihin-drozy safà fa tsy olo.’ (Asan’ny Apostoly 5: 29) Eritsereto moa ty antony roe nahavy an-drozy hanao ani-zay.
Tsy niporo ndre ia ndre ia. Manahaky ty Vavolombeloni-Jehovah amy tany toy iaby, le tsy nilitsy amy politiky mihintsy ty Vavolombeloni-Jehovah niay tamy fandaisani-Nazỳ. (Jaona 18:36) Farany rozy nandà tsy
Hanao maramila na hanao asa misy ifandrambesany amy aly.—Isaia 2:4; Matio 26:52.
Handatsa-bato na hilitsy amy fikambanani-Nazỳ.—Jaona 17:16.
Hiondriky tamy lakroani-Nazỳ na hiarahaba hoe “Heil Hitler!”—Matio 23:10; 1 Korintianina 10:14.
Nanoriky ty raha inoany. Ndre nirarà mafy aza rozy mba tsy hanoriky ty raha inoany, le niezaky avao ty Vavolombeloni-Jehovah
Nivory mba hivavaky amy Ndranahary.—Hebreo 10:24, 25.
Nitory hafatsy baka amy Baiboly ao noho nizara boky noho gazety.—Matio 28:19, 20.
Nisoa fanahy tamin’olo nanodidy an-drozy, anatini-zay ty Jiosy.—Marka 12:31.
Tsy niala tamy finoany mihintsy, le nandà tsy hanao sonia taratasy misy fanambarà hoe hiala amy finoany.—Marka 12:30.
Mivola Profesera Robert Gerwarth hoe ty Vavolombeloni-Jehovah avao ro “olo nenjehy vokatsini-finoany tamy Fandaisani-Nazỳ.”a Nisy tamin’olo niaraky nigadra tamin-drozy tamy toby tao rey niavy mba hidera an-drozy satria tsy mivaliky rozy. Nivola gadra raiky baka a Otrisy zay hoe: “Tsy mandeha mialy rozy. Aleon-drozy maty tozay hamono ndre ia ndre ia.”
Nimaty taia rozy?
Toby Figadrà: Maty tamy toby figadrà ty ankamaroani-Vavolombeloni-Jehovah. Nigadrà rozy tamy tobini-Auschwitz , Buchenwald, Dachau, Flossenbürg , Mauthausen , Neuengamme , Niederhagen , Ravensbrück , noho Sachsenhausen. Tamy tobini-Sachsenhausen avao, ohatsy, le 200 eo ho eo ty fatini-Vavolombeloni-Jehovah nihita tao.
Prizòn: Nampijalijalỳ tam-prizòn tao ty Vavolombeloni-Jehovah sisany. Ty sisany nimaty lafa natao ankety satria naratsy marè.
Pilasy famonoa: Vavolombeloni-Jehovah maro ro nivonoa tamy prizòni-Berlin-Plötzensee , Brandenburg , noho Halle/Saale. Ankoatsini-zay, le natao an-taratasy koa ty pilasy 70 hafa namonoa ani-Vavolombeloni-Jehovah rey.
Sisany amy azy nivonoa rey
Anara: Helene Gotthold
Pilasy namonoa azy: Plötzensee (Berlin)
Nigadrà imaro Helene, renim-pianakavia sady mana anaky roe. Lafa natao ankety ie tamy 1937, le niafak’anaky satria nampijalea marè. Le tamy 8 Desambra 1944, tamy prizòni-Plötzensee ta Berlin tao le nitapahy tamy fitaova fanapaha loha ty lohany.
Anara: Gerhard Liebold
Pilasy namonoa azy: Brandenburg
Roapolo tao Gerhard tamin’ie nitapahy loha tamy 6 Mey 1943, roe tao tafarani-nanapaha ty lohani-babany, mbo tamy prizòn io tao avao. Nanoratsy taratasy fanaovam-beloma tamy fianakaviany noho tamin’olo ho valiny iny ie hoe: “Laha tsy teo ty herini-Tompo, le tsy ho nivitako mihintsy ty hiatriky ani-zao.”
Anara: Rudolf Auschner
Pilasy namonoa azy: Halle/Saale
Vo 17 tao Rudolf tamin’ie nitapahy loha tamy 22 Septambra 1944. Nanoratsy ho zao ie tamy taratasy fanaovam-beloma ani-mamany: “Rahalahy noho anabavy maro ro nandalo ani-zao, le ho zay koa aho.”
a Hitler’s Hangman: The Life of Heydrich, pejy 105.