Manino ty Vavolombeloni-Jehovah ro tsy Manao Fety Sisany?
Akory ty ahaizani-Vavolombeloni-Jehovah hoe azo atao na tsy azo atao ty mankalaza fety raiky?
Malay ty longony va ty Vavolombeloni-Jehovah matoa tsy mankalaza fety sisany?
Mandrara ty hafa tsy hankalaza fety sisany va ty Vavolombeloni-Jehovah?
Akory ty ahaizani-Vavolombeloni-Jehovah hoe azo atao na tsy azo atao ty mankalaza fety raiky?
Mandiniky ty raha resahini-Baiboly ty Vavolombeloni-Jehovah alohani-hanapa-kevitsy hankalaza na tsy hankalaza fety raiky. Laha mifanohitsy amy torolalani-Baiboly ty fety noho fankalazà sisany, le tsy mandramby anjara ty Vavolombeloni-Jehovah. Mana ty safidiny manoka mikasiky ty fety hafa ty Vavolombelo kiraidraiky, fe miezaky ie mba ‘hana feoni-fieritsereta malio anatreha-Ndranahary noho ty olo.’—Asan’ny Apostoly 24:16.
Retoa ty fanontanea vitsivitsy apetrakini-Vavolombeloni-Jehovah amy ty vatany lafa hanapa-kevitsy hankalaza na tsy hankalaza fety raiky.a
Mifototsy amy fampianara tsy baka amy Soratsy Masy va fety io?
Torolalani-Baiboly: “‘Miboaha baka aminy ao nareo, sady misaraha aminy’, hoy Jehovah, ‘le ka mikasiky raha maloto sasy.’”—2 Korintianina 6:15-17.
Mba hialà tanteraky amy fampianara maloto ara-panahy, zany hoe fampianara mifanohitsy amy raha resahini-Baiboly, le tsy mankalaza ani-fety manaraky retoa ty Vavolombeloni-Jehovah:
Fety mifototsy amy finoa na ty fivavaha amy ndranahary hafa. Hoy Jesosy: “Jehovah Ndranaharinao ro tsy maintsy iankohofanao, le ho azy raiky avao ro tsy maintsy anaovanao fanompoa masy.” (Matio 4:10) Ho fanoriha ani-safàni-Jesosy io, le tsy mankalaza Krismasy, Paka na Voalohani-Vola Mey ty Vavolombeloni-Jehovah satria mifototsy amy fivavaha amy ndranahary hafa ankoatsini-Jehovah raha reo. Tsy mandramby anjara amy fety manaraky retoa koa rozy:
Kwanzaa. Ty anara hoe Kwanzaa, le “baka amy safà Swahili hoe matunda ya kwanza, midika hoe ‘voaloham-bokatsy’. Baka amy fetini-fijinjà voalohany nankalazà tan’Afriky any fety io.” (Encyclopedia of Black Studies) Ndre misy olo sisany tsy mieritseritsy ani-Kwanzaa io ho fety ara-pivavaha, ty Bokim-pahaia Mikasiky ty Fivavaha Afrikein, le mampitovy azy amy fetini-fijinjà Afrikein. “Nanao soro ho ahi-ty ndranahariny noho ty razany ty olo amy fankalazà Afrikein io mba ho fisaora an-drozy. Nifototsy amy fankalazà rey zay ty Kwanzaa, azy fetini-Afrikein Amerikein (Amerikein mainty) iny.”
Kwanzaa
Fetini-Vola. “Fety anomeza voninahitsy ty ndranahary vola” fety io. (Holidays, Festivals, and Celebrations of the World Dictionary) Misy fombafomba “kaihini-Sinoa hoe kowtow, ahità ampela an-trano ao miankohoky alohani-ndranahary vavy” fety io—Religions of the World—A Comprehensive Encyclopedia of Beliefs and Practices.
Nauruz (Nowruz). “Baka amy fivavaha Zoroastrianisma taloha tany fety io sady anisani-andro raiky masy marè voasoratsy amy kalandrien-drozy ao. . . Soa ho hay, fa nankalazà tamy andro antoandro ty androni-Nowruz ho fankalazà ty fimpoliani-fanahini-antoandro, kaihy amy anara hoe [Rapithwin], nieritserety fa hoe voafehini-herini-Asotry lafa amy vola manintsy.”—United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization.
Shab-e Yalda. Resahini-boky Sufism in the Secret History of Persia, fa “mifandramby tanteraky amy fanompoa ani-Mithra,” azy ndranaharini-hazavà iny ty fankalazà ty fimpoliani-masoandro lafa tampitsy ty asotry. Mety misy ifandrambesany amy fivavaha amy ndranahary masoandroni-Romanina noho Grika avao koa fety io.b
Thanksgiving. Manahaky ani-Kwanzaa avao koa fety io satria mifototsy amy fankalazà ty fotoam-pijinjà taloha tany, natao hanomeza voninahitsy ndranahary sankarazany. Lafa nandeha ty fotoa, le “nampiliry tamy fivavaha Kristiana fomban-draza malaza taloha tany reo.”—A Great and Godly Adventure—The Pilgrims and the Myth of the First Thanksgiving.
Fety mifototsy amy finoanoa fahatany na finoa ty vinta. Mivola ty Baiboly fa ze “manoma latabo ho ahi-ty ndranaharini-Vinta”, le “mahafoy ani-Jehovah.” (Isaia 65:11) Zay ty antony mahavy ani-Vavombeloni-Jehovah tsy mankalazà ani-fety manaraky retoa:
Ivan Kupala. Resahini-boky The A to Z of Belarus fa mana hery raty ty zavaboary amy androni-[Ivan Kupala] iny, ka “mino ty olo maro hoe laha be herim-po noho soa vinta iha,” le afaky mahazo ampahany amy hery io. Fetini-mpanompo sampy natao ankalazà ty andro misy hazavà ela kokoa amy Hemisfera avaratsy any Yvan Kupala io, le amy vola Ziein ty fankalazà azy. Fe ndre zay, le resahini-Encyclopedia of Contemporary Russian Culture, fa lasa “natambatsy tamy fetini-Fiangona [“andro masy” ho ani-Jaona mpanao Batisa] fety io tafarani-niovani-mpanompo sampy ho Kristiana.”
Taom-baovao Sinoa (Taom-baovao Sinoa na Taom-baovao Korèein). “Tena miavaky amy andro iaby fotoa io satria manao ze farani-heriny ty olo amin’io mba ho soa vinta ty fianakaviany, ty namany sady maniry ani-zay ho ahi-ty hafa koa amy tao vaovao io. Ta hanome voninahitsy a ndranahary rey noho ty fanahy koa rozy.” (Mooncakes and Hungry Ghosts—Festivals of China) Manahaky ani-zay koa, fa ty Taom-baovao Korèein, le atao ho “fanompoa ty raza, anaova fombafomba handroaha ty fanahy raty noho anaova ze hahazoa antoky mba ho soa vinta amy tao io sady mamantatsy hoe ino ty raha hiseho amy tao io.”—Encyclopedia of New Year’s Holidays Worldwide.
Taom-baovao Sinoa
Fety mifotosy amy finoa ty fanahy tsy mety maty. Mivola mazava soa ty Baiboly fa mety maty ty fanahy. (Ezekiela 18:4) Zay ty antony mahavy ani-Vavolombeloni-Jehovah tsy mankalaza ani-fety manaraky retoa satria manoha ty fanahy tsy mety maty raha reo:
Androni-Maty (Fetini-Maty). Resahini-Bokim-pahaia Katolika Vaovao fa andro raiky “fahatiarova ty olo maty iaby,” andro io. “Tanelanelani-tao 500 noho 1500 talohani-Kristy tany ho any, le nino ty olo fa miseho amy andro io fanahy amy afo fandiova any rey. Ataho angatsy zao hoe ty fahità azy, na mpamosavy, na tsaboketra, na manahatahaky ani-zay, le miseho amy ty olo nanao raty azy tamin’ie mbo nivelo.”
Fetini-Qingming (Ch’ing Ming) noho ty Fetini-Angatsy Mosarè. Samby natao hanomezam-boninahitsy ty raza fety roe reo. Resahini-boky hoe Celebrating Life Customs Around the World—From Baby Showers to Funerals, fa amy Ch’ing Ming, le anoroa “sakafo, raha finomy noho drala taratasy ty maty amy zay azo antoky hoe tsy mosarè na mangetaheta noho ampy drala rozy.” Mbo resahini-boky io avao koa fa “amy fetini-Angatsy Mosarè iny, le mino ty olo mankalaza ani-fety io fa tena mifandramby ty maty noho ty velo, sirto amy haliky maha boribory soa ani-vola iny laha ohary amy haliky hafa. Tsy soa zany ty manao raha mampeloky ty maty satria hanomezam-boninahitsy ty raza fotoa io.”
Chuseok. Misy “fanomeza sakafo noho divay ho ani-fanahy ty maty” fety io hoy ty The Korean Tradition of Religion, Society, and Ethics. Hita amy fomba io ty “finoa hoe mbo velo avao ty fanahy lafa maty ty olo.”
Fety misy ifandrambesany amy fanahy raty. Hoy ty Baiboly: “Ze manao sikily, na mampiasa herini-fanahy raty, na mila famantara, na mpihisa aoly, na mpivola ozo fanosavia, na olo mamonjy mpamoha angatsy, na mamonjy ty mpivola ty hoavy, na olo mpanontany amy maty . . . le mampagaroharo ani-Jehovah.” (Deoteronomia 18:10-12) Mba tsy hanaova raha misy ifandrambesany amy fanahy raty, anisani-zay ty fanentea andro (karazani-sikily), le tsy mankalaza Halloween na fety manaraky retoa ty Vavolombeloni-Jehovah:
Taom-baovaoni-Cinghalais noho Tamoul. “Misy ifandrambesany amy fombafomban-draza fety io, anisani-zay ty fanaova raha amy fotoa volanini-mpanenty andro fa handay vinta soa na hasoava.”—Encyclopedia of Sri Lanka.
Songkran. “Baka amy safà Karàny midika hoe ‘fihetseha’ na ‘fiovà’ ty anarani-fety an’Azia any io sady manamariky ty fikisahani-masoandro ho amy antoko-basia fanentea tonon’andro aondrilahy (bélier).”—Food, Feasts, and Faith—An Encyclopedia of Food Culture in World Religions.
Fety nifandramby amy lalànani-Mosesy, nitampitsy tamy soroni-Jesosy iny. Hoy ty Baiboly: “Kristy ro farani-lalàna.” (Romanina 10:4) Mbo mahasoa ty Kristiana ty torolala baka amy Lalànani-Mosesy namea ty Israelita taloha tany. Fe ndre zay, le tsy mankalaza fety voasoratsy amy lalànani-Mosesy ao ty Kristiana, sirtò ty fety manambara ani-Mesia, satria mino ty Kristiana fa fa niavy ie. Volanini-Baiboly hoe “Talinjoni-raha ho avy raha rey, fa ty tena ie, le ty ani-Kristy.” (Kolosianina 2:17) Zay ty antony mahavy ani-Vavolombeloni-Jehovah tsy mankalaza ani-fety sisany misy fombafomba tsy mifanaraky amy Soratsy Masy retoa:
Hanoukka. Fahatiarova ani-fitokàna ndraiky ty tempoloni-Jiosy ta Jerosalema tao fety io. Fe mivola ty Baiboly fa nanjary Mpisorobe “tamy tranolay tena bevata noho tena lavorary sady tsy natao tana, zany hoe tranolay [na tempoly] tsy amy zao tontolo zao” Jesosy (Hebreo 9:11) Amy Kristiana, le nisoloa ani-tempoly ara-panahy io ty tempoly ta Jerosalema tao.
Rosh Hashanah. Io ty andro voalohany amy tao Jiosy. Taloha tany, le nisy soro manoka natao ho ahi-Ndranahary tamy fety io. (Nomery 29:1-6) Fe, nampieny “ty soro noho ty fanatitsy atao fanomeza,” nahavy an-drozy tsy hahazo hatò amy Ndranahary, Jesosy Kristy azy Mesia iny.—Daniela 9:26, 27
Manoha fotoam-pivavaha irasaim-pinoa va fety io?
Torolalani-Baiboly: “Ino ty raha iharoani-mpino amy ty tsy mpino? Ino ty ifanarahani-tempoly Ndranahary amy ty sampy?”—2 Korintianina 6:15-17.
Miezaky milongo soa amin’olo tanà raiky aminy noho manaja ty zoni-kiraidraiky hifily ty finoany ty Vavolombeloni-Jehovah. Fe ndre eo zay, le tsy mankalaza fety manoha fotoam-pivavaha irasaim-pinoa rozy. Tafilitsy amy zay fankalazà manaraky retoa:
Fankalazà olo malaza ara-pivavaha na fisehoan-draha mampirisiky ty olo samby hafa finoa hiaraky hivavaky. Tamy Ndranahary nanday ty vahoakiny taloha ho amy tany vaovao ao, le fa nana ty fivavahany ty olo tamy tany io tao. Le nivolaniny vahoakiny reo hoe: “Ka manao fifankea amin-drozy na amy ndranaharin-drozy. . . . Laha sanatria ka manompo ani-ndranahariny rey iha, le ho fandriky ho anao raha zay” (Eksodosy 23: 32, 33) Zay ty antony mahavy ani-Vavolombeloni-Jehovah tsy mankalaza ani-fety manaraky retoa:
Loy Krathong. Zao ty raha atao amy fetini-Thai toy: “Mamboatsy finga vita amy ravin-kazo ty olo, le asia labozy na hazo manimanitsy finga iny bakeo alefa anabo rano eny amy zay. Midika raha zay hoe andesiny lavitsy any ty raha raty. Natao hahatiarova ty lian-tomboky masini-Buddha koa fety io.”—Encyclopedia of Buddhism.
Androni-Fibebaha Nasionaly. Nivola tamy gazety The National, a Papouasie-Nouvelle-Guinée any ty tompon’andraikitsy raiky hoe “maneky ty foto-pinoa Kristiana” ty olo mandramby anjara amy fety io. Resahiny amy gazety io koa fa “manampy amy fanorihani-firenena iny ty foto-pinoa Kristiana” fety io.
Vesak. “Toy ty andro masy marè amy androni-Bodista. Ankalazà amin’io ty nahaterahani-Bouddha, ty fahazavàny noho ty nahafatesany na ty fahazoany fahasambara noho fiadana.”—Holidays, Festivals, and Celebrations of the World Dictionary.
Vesak
Fety mifototsy amy fombafombani-fivavaha tsy baka amy Baiboly ao. Nivola ani-mpitariky fivavaha rey Jesosy hoe: ‘Le ataonareo tsy misy heriny ty Safà-Ndranahary satria manaraky ty fomban-drazanareo nareo.’ Mbo nivola koa ie fa tsy misy vokany ty ivavahan-drozy satria ‘didin’olombelo ty ampianarin-drozy.’ (Matio 15:6, 9) Maro ty fety ara-pivavaha tsy ankalazàni-Vavolombeloni-Jehovah satria mandramby am-po ani-fampitandrema io rozy.
Epiphany (Fetini-mpanjaka, Timkat, na Los Reyes Magos). Natao fankalazà io mba hahatiarova ani-mpanenty andro nitsidiky ani-Jesosy rey na ty batisani-Jesosy. Fetini-mpanompo sampy “novà ho fetini-Kristiana nanomeza voninahitsy ty ndranaharini-vavarano na sakasakan-drano raha io.” (Bokim-pahaia Mikasiky ty Krismasy) Fety “mifototsy tanteraky amy fomban-draza” Timkat io.”—Encyclopedia of Society and Culture in the Ancient World.
Fankalazà ty Niakarani-Maria Virjiny An-danitsy any. Fety natao ankalazà ty finoa fa niakatsy velo an-danitsy any Maria renini-Jesosy iny. Tsy miresaky mikasiky ani-zay ty Soratsy Masy sady “tsy misy fahaiza hoe nana “ani-finoa io” ty Kristiana voalohany” hoy ty Religion and Society—Encyclopedia of Fundamentalism.
Fankalazà fa tsy Nandova ota Mihintsy Maria. “Tsy resahini-Soratsy Masy mihintsy hoe tsy nandova ota Maria. Fampianara niforonini-eglizy avao raha io.”—Bokim-pahaia Katolika Vaovao.
Fifadian-kany. Fotoa fibebaha noho fifadian-kany raha io hoy ty Bokim-pahaia Katolika Vaovao, le nanomboky tamy “taon-jato fahaefatsy,” zany hoe 200 tao mahery tafarani-nahavità ty Baiboly. Laha hentea ty raha atao amy andro voalohany amy fifadian-kany, le mivola bokim-pahaia io hoe: “Manoritsy sary lakroa baka amy lavenoky amy handrini-mpivavaky avy an-deglizy ao mompera rey saky Larobia. Mampitiaro an-drozy raha zay hoe tokony hibebaky rozy. Nanomboky tamy 1091 ty Fiangona Katolika ro nanao ani-fombafomba io.”
Meskel na (Maskal). Mivola ty Encyclopedia of Society and Culture in the Medieval World fa fankalazà ty fahità ty “lakroa namantsiha ani-Kristy iny fety Etiopiein io. Mamelo afo rozy bakeo mitsinjaky manodidy ani-afo iny.” Fe tsy mampiasa lakroa ty Vavolombeloni-Jehovah amy fivavahan-drozy any.
Mandrengy olo, na fikambana, na raha natao ho famantara firenena va fety io?
Torolalani-Baiboly: “Nivola ho zao Jehovah: ‘Voaozo ze matoky olo noho miantehitsy amy herin’olombelo, ka miala amy Jehovah ty fony.’”—Jeremia 17:5.
Ndre maneho fankasitraha noho mivavaky ho ani-mpiara-belo aminy aza ty Vavolombeloni-Jehovah, le tsy mandramby anjara amy karazam-pety na fankalazà manaraky retoa:
Fety mandrengy mpanday na olo malaza. Hoy ty Baiboly: “Le mitandrema amy olombelo, laha tsy ta hahita loza nareo. Fa fofon’ay avao ty am-bavorony eo, ka misy dikany ino moa ie? (Isaia 2:22) Zay ro antony mahavy ty Vavolombeloni-Jehovah tsy mankalaza ty daty nahaterahani-mpanjaka na ty mpanday fanjakà.
Fankalazà sainam-pirenena. Tsy mankalaza ty Andro natokà ho ani-Sainam-pirenena ty Vavolombeloni-Jehovah. Ino ty antony? Satria hoy ty Baiboly: “Anako teako, mitandrema nareo amy sampy.” (1 Jaona 5:21) Tsy mihevitsy ty sainam-pirenena ho sampy, zany hoe raha ivavaha ty olo sisany amy andro henanizao. Fe zao ty nisoratini-Carlton Hayes, mpahay tantara: Mitovy amy fivavaha ty ‘fandrengea firenena, ka ty “sainam-pirenena ro marikini-finoa sady fitaova voalohany ampiasà amy raha zay.’
Fety na fankalazà mandrengy olo-masy. Ino ty niseho lafa niankohoky tamy apostoly Petera ty lahilahy raiky matahotsy a Ndranahary? Hoy ty Baiboly: “Natsangani-Petera ie, le nivolaniny hoe: “Mitsangana, fa olo avao anie aho!” (Asan’ny Apostoly 10:25, 26) Satria tsy naneky hamea voninahitsy manoka na hevery ho olo masy Petera noho ty apostoly hafa, le tsy mandramby anjara amy fety na fankalazà natao hanomezam-boninahitsy olo hevery ho masy, manahaky fankalazà manaraky retoa ty Vavolombeloni-Jehovah:
Fetin’Olo-masy. “Fety natao hanomezam-boninahitsy ty olo-masy . . . Tsy tena hay ty tena niaviani-fety io.”—Bokim-pahaia Katolika Vaovao.
Fetini-Virjinini-Goadelopy. Manome voninahitsy “ani-olo-masy mpiaro ani-Mexico,” azy inoan’olo sisany fa Maria renini-Jesosy iny fety io. Resahy fa niseho tamy mpamboly ie tamy 1531.—The Greenwood Encyclopedia of Latino Literature.
Fetini-Virjinini-Goadelopy
Androni-Anara. Hoy ty boky Celebrating Life Customs Around the World—From Baby Showers to Funerals: “Fetin’olo-masy androni-anara io satria lafa atao batisa na atao konfirmasion ty ajà raiky, le amea anaran’olo-masy bakeo anaova fety amy zay.” Resahini-boky io koa fa“manao raha misy ifandrambesany amy fivavaha ty olo amy andro io.”
Fankalazà ara-politiky na hetsiky ara-tsosialy. Hoy ty Baiboly: ‘Aleo mialoky amy Jehovah, toy zay matoky olombelo.’ (Salamo 118:8, 9) Ndranahary ro atokisani-Vavolombeloni-Jehovah hamaha ty problemo amy tany toy iaby fa tsy olo. Zay ty antony mahavy an-drozy tsy mandramby anjara amy Androni-Tanora na fankalazà ty Androni-Ampela satria manoha hetsiky ara-politiky na hetsiky ara-tsosialy raha reo. Tsy mandramby anjara amy fahatiarova ty Andro Fanafaha amy Fanandevoza na fankalazà mitovitovy amy reo koa rozy. Mitamà rozy fa ty Fanjakà-Ndranahary ro hamaha ty problemo amy resaky fanavakavaha noho ty tsy fitovian-jo.—Romanina 2:11; 8:21.
Mandrengy firenena raiky na foko hevery fa miavaky amy foko hafa va fety io?
Torolalani-Baiboly: “Tsy mitingy volon’olo Ndranahary, fa amy firenena iaby, ze olo matahotsy azy ka manao ty marina ro mahazo hatò aminy.”—Asan’ny Apostoly 10:34, 35.
Marina fa maro ty Vavolombeloni-Jehovah tea ty tanin-drazany, fe tsy manao fankalazà mandrengy firenena na foko amy fomba manaraky retoa rozy:
Fety anomeza voninahitsy ty tafiky. Tsy nampirisiky ty mpanori-dia azy hialy Jesosy. Hoy ie: “Tiavo avao ty fahavalonareo, le mivavaha avao ho ani-ze mampijaly anareo.” (Matio 5:44) Zay mahavy ani-Vavolombeloni-Jehovah tsy manao fankalazà hanomezam-boninahitsy ty tafiky io, anisani-zay fankalazà manaraky retoa:
Androni-Anzac. “Antoko Maramila Ôstralien noho Nouvelle-Zélande, Anzac io.” “Niova tsikelikely ho andro fahatiarova ty olo nimaty tamy aly ty Androni-Anzac.”—Historical Dictionary of Australia.
Androni-Veteran (Remembrance Day, Remembrance Sunday, na Memorial Day). Manome voninahitsy “ani-maramila nandramby anjara tamy aly taloha noho ze maty tamy aly nataoni-firenena” fety reo.—Bokim-pahaia Britannica.
Fankalazà tantaram-pirenena na fankalazà fahaleovan-tena. Hoy Jesosy tamy mpanori-dia azy: “Tsy miharo amy zao tontolo zao rozy, manahaky ahy tsy miharo amy zao tontolo zao.” (Jaona 17:16) Ndre kinto mianatsy mikasiky ty tantarani-firenena misy azy ty Vavolombeloni-Jehovah, le tsy mandramby anjara amy fankalazà manaraky retoa:
Fahaleovan-tenani-Ôstralỳ. Araky ty Worldmark Encyclopedia of Cultures and Daily Life, le fahatiarova “ty tao 1788 fety io satria nananga sainam-pirenena ta Ôstralỳ tao ty maramilani-Anglisy tamin’io sady nanambara hoe lasa zanatany vaovao Ôstralỳ.”
Androni-Guy Fawkes. Tsy ino raha io fa “andro natao ankalazà noho ahatiarova ty tetiky tsy nisy vokany nataoni-Guy Fawkes noho ty olo Katolika mpiaraky tsikombakomba aminy. Nitetiky handrava ty parlemantani-Angletera noho hamono ani-Mpanjaka James rozy tamy 1605.”—A Dictionary of English Folklore.
Androni-Fahaleovan-tena. “Andro raiky ankalazan’olo ty tao nahazoani-firenenany fahaleovan-tena” raha io amy tany maro any.—Merriam-Webster’s Unabridged Dictionary.
Feno habaleha na fandaisam-bata raty va fety io?
Torolalani-Baiboly: “Ampy zay ty fotoa lasa nanaovanareo ty sitraponi-zao tontolo zao, tamy nareo niay tanatini-fandaisam-bata baranahiny, noho ty filàn-dratini-nofotsy, noho fety feno habaleha, noho fanaova kirebaky amy finoma, voho fanompoa sampy tsy araky ty lalàna.”—1 Petera 4:3.
Ho fanoriha ani-torolala io, le tsy manao fankalazà feno fibobohan-toaky noho feno habaleha ty Vavolombeloni-Jehovah. Tea miaraky amy ty namany ty Vavolombeloni-Jehovah sady mety hanapa-kevitsy hino toaky na tsy hino. Miezaky mafy rozy mba hanoriky ani-torohevitsini-Baiboly toy: “Ndre mihina nareo ndre mino, ndre ino ndre ino ataonareo, le ataovo ho voninahitsi-Ndranahary ty raha iaby.”—1 Korintianina 10:31.
Zay mahavy ani-Vavolombeloni-Jehovah tsy mandramby anjara amy karnavaly na ze fety mitovitovy amy reo, mampirisiky olo hana fandaisam-bata mifanohitsy amy raha volanini-Baiboly. Tafilitsy amy zay ty fetini-Jiosy atao hoe Porima. Ndre fa ela fety io ro natao ho fahatiarova ty nanafaha ani-Jiosy tamy taon-jato faha limy talohani-Kristy, le somary fa “miharava raha io satria lasa Mardi Gras na Karnavaly ty ikaihan-Jiosy azy” henanizao, hoy ty boky hoe Essential Judaism. Maro amy ty olo manao ani-raha io, ro “manao fisikina hafahafa (matetiky ty lahilahy manao fisikinan’ampela), manao raha tafahoatsy, miboboky toaky noho mikorakoraky marè.”
Malay ty longony va ty Vavolombeloni-Jehovah matoa tsy mankalaza fety sisany?
Aha. Satria mampianatsy anay ho tea noho hanaja ty olo iaby amy fianakavianay ao ty Baiboly, ndre ino ndre ino ty finoany. (1 Petera 3:1, 2, 7) Mazava ho azy, fa lafa tsy mandramby anjara amy fankalazà sisany ty Vavolombeloni-Jehovah raiky, le mety hasiaky, halahelo na mety mieritseritsy ho nivaliha mihintsy ty sisany amy fianakaviany. Zay ty antony mahavy ani-Vavolombeloni-Jehovah maro manome toky ty fianakaviany hoe teany rozy. Manazava soa ty antony tsy anaovany fety na fankalazà sisany rozy sady mitsidiky ty fianakaviany amy fotoa hafa.
Mandrara ty hafa tsy hankalaza fety sisany va ty Vavolombeloni-Jehovah?
Aha. Hain-drozy fa ty olo kiraidraiky ro tsy maintsy mandramby fanapaha-kevitsy ho ahi-ty vatany (Josoa 24:15) “Manaja ty karazan’olo iaby,” ty Vavolombeloni-Jehovah ndre ino ndre ino ty fivavahany.—1 Petera 2:17.
a Tsy miresaky ani-fety iaby tsy ankalazàni-Vavolombeloni-Jehovah na ty torolalani-Baiboly iaby tokony orihy lahatsoratsy toy.
b Mithra, Mithraism, Christmas Day & Yalda, by K. E. Eduljee, pejy 31-33.