LAHATSORATSY FIANARA 31
HIRA 12 Jehovah Tompo, Ilay Avo Indrindra
Ino ty Nataon’i Jehovah mba Hanavota ty Olombelo?
“Tena tea ani-zao tontolo zao Ndranahary, le nanome an’ny Anakilahiny toka iny.”—JAONA 3:16.
INO TY HIANARA ATO?
Ho hitantsika ato hoe akory ty nataon’i Jehovah mba hanampea antsika handresy ty fahotà noho hahavita hanompo azy avao. Ho hitantsika ato koa ty raha nataony mba hanampea antsika hiay tsy misy farany noho tsy ho mpanota sasy.
1-2. a) Ino ty atao hoe fahotà, le akory ty handreseantsika an’ny raha io? (Henteo koa “Fanazavà.”) b) Ino ty hodinihintsika ato noho amy lahatsoratsy hafa amy Tilikambo toy? (Henteo koa ty hoe “Ho an’ny Mpamaky.”)
TEANAO ho hay va hoe manao akory ty fitiavan’i Jehovah Ndranahary anao? Mba hahaizanao ty valini-zay, le ianaro hoe ino ty raha nataony mba hanavota anao amy fahotà noho fahafatesa. Fahavalo tena raty ty fahotàa, ka laha ty herinao avao tsy ahavitanao mandresy azy. Manota avao tsika sanandro, le maty tsika vokatsin’ny fahotà. (Rom. 5:12) Fe toy misy vaovao soa: Afaky handresy ty fahotà tsika, sady azo antoky raha zay satria manampy antsika Jehovah!
2 Fa 6 000 tao eo ho eo zay Jehovah ro nanampy ty olombelo handresy ty fahotà. Ino ty antony? Satria tea antsika ie. Vo namoro antsika olombelo ie le fa nitea antsika. Ka lafa nimpanota amy zay tsika, le nanao raha maro ie mba hahavitantsika hialy amy raha zay. Hai-Ndranahary hoe ty fahotà ro mahavy antsika maty. Fe tsy teany ho maty tsika. Teany hiay tsy misy farany tsika. (Rom. 6:23) Zay mihintsy ty faniriany ho anao. Amy lahatsoratsy toy ato, le hodinihintsika fanontanea telo retoa: 1) Ino ty raha nampitamanin’i Jehovah ho an’olombelo? 2) Ino ty nataon’olo tamy andron’ny Baiboly mba hahavy an-drozy hahazo hatò amy Jehovah? 3) Ino ty nataon’i Jesosy mba hanavota ty olombelo ho afaky amy fahotà noho fahafatesa?
INO TY RAHA NAMPITAMANIN’I JEHOVAH HO AN’OLOMBELO?
3. Akory ty nahavy an’ny ray aman-drenintsika voalohany rey ho lasa mpanota?
3 Lafa namoro ty lahilahy noho ampela voalohany Jehovah, le niteany ho sambatsy rozy. Nameany pilasy soasoa rozy mba hipetrahan-drozy, nameany valy, noho asa mahafa-po. Teany hameno ty tany ty taranakin-drozy, le hanova an’ny tany toy ho paradisa manahaky an’ny zaridain’i Edena iny. Fe nisy raha tsotra avao nandraràny an-drozy. Le nampitandrina an-drozy ie hoe laha tsy manoriky an’ny raha io rozy, le ho maty. Haintsika moa ty tohiny. Nisy anjely raiky zay nitao an’i Adama noho Eva hanao an’ny raha nandraràn’i Jehovah iny. Tsy ia io fa Satana. Raty fanahy ie sady tsy tea a-Ndranahary noho tsy tea an-drozy. Mampalahelo moa fa nijanjy azy rozy. Lasa tsy natoky an’ny Baba tena tea an-drozy iny rozy, fa naleon-drozy nanota. Niseho amy zay raha nivolanin’i Jehovah iny. Nanomboky teo le tsy maintsy nibaby ty vokatsiny rozy. Lafa tsy nanoriky ty safàn’i Jehovah Adama noho Eva, le tsy nizarizary ty fiainan-drozy. Lasa niha antitsy rozy, le farany nimaty.—Gen. 1:28, 29; 2:8, 9, 16-18; 3:1-6, 17-19, 24; 5:5.
4. Manino Jehovah ro malay ty fahotà noho manampy antsika hialy amy raha io? (Romanina 8:20, 21)
4 Nampanoratin’i Jehovah amy Baiboly ao tantara mampalahelo io mba handrambesantsika fianara. Manampy antsika raha io mba hahay hoe manino ie ro tena malay ty fahotà. Vokatsin’ny fahotà, le lasa tafasaraky amy Babantsika iny tsika sady lasa maty. (Isaia 59:2) Malay an’i Jehovah noho ty olombelo Satana. Zay ty antony nahavy azy nitao an’i Adama noho Eva hanota, sady mbo mitao ty olombelo hanota avao ie zisiky amy zao. Mety nieritseritsy ie hoe nandresy lafa nahavita nitao an’i Adama noho Eva hanota, ta Edena tany. Fe ty raha tsy nihainy le zao: Be fitiava Jehovah. Tsy nataony nampiova ty raha teany hatao ho an’ny taranakin’i Adama noho Eva mihintsy raha niseho iny. Teany tsika olombelo, farany avy le nanome raha tamàny ho antsika ie. (Vakio Romanina 8:20, 21.) Hain’i Jehovah fa hisy amy taranakin’i Adama noho Eva ho tea azy noho hanoriky ty safàny. Baban-drozy Jehovah sady namoro an-drozy, le nanao raha ie mba hanampea an-drozy ho afaky amy fahotà noho mba hifandramby marìny aminy. Fe akory ty hanatanterahan’i Jehovah an’ny raha iaby rezao?
5. Ino ty raha nampitamanin’i Jehovah ty olombelo laha vo nanota Adama noho Eva? (Genesisy 3:15)
5 Vakio Genesisy 3:15. Nanome fampitamana ho an’olombelo Jehovah amy faminania io. Nampiboaky didim-pitsarà Jehovah hoe haripakiny Satana, le nivola ie fa hisy “taranaky” raiky hanatanteraky an’ny raha zay. Amy farany, hanorotoro an’i Satana taranaky io sady hofoanany ze voka-dratin’ny raha iaby nataony ta Edena tany iny. (1 Jaona 3:8) Fe tsy maintsy hijaly tse taranaky io zisiky hiaviani-zay. Hanisy azy Satana, ka ho maty mihintsy ie. Tena tsy ho tantin’i Jehovah raha zay. Fe raha biby moa fitiavany antsika olombelo zao, le niaretany iaby raha rezao! Nengany hijalijaly taranaky io mba hanavota antsika amy fahotà noho fahafatesa.
INO TY NATAON’OLO TALOHA TANY MBA HAHAVY AN-DROZY HAHAZO HATÒ AMY JEHOVAH?
6. Ino ty nataon’i Abela, Noa, noho ty olo sisany tsy nivaliky mba hahavy an-drozy hifandramby soa amy Jehovah?
6 Lafa nanota Adama noho Eva, le nihazavanin’i Jehovah tsikelikely nanomboky teo hoe akory ty hahavy ty olombelo hifandramby soa aminy. Tafaran’ny raha niseho ta Edena tao iny, le Abela azy anakilahin’i Adama noho Eva faharoe iny ro olombelo voalohany nino an’i Jehovah. Nanao soro ho an’i Jehovah ie satria tea azy, sady ta hampifalifaly azy, noho ta hifandramby marìny aminy. Mpiarakandro moa Abela. Nangalaky tamy anak’aondriny rey amy zay ie, le nivonoany mba hatao soro ho an’i Jehovah. Nanao akory ty fahitan’i Jehovah an’ny raha zay? ‘Nankasitrahany Abela noho ty fanatitsiny.’ (Gen. 4:4) Nisy olo hafa koa nankasitrahan’i Jehovah ty soro nataony satria tea azy noho natoky azy. Anatini-zay, ohatsy, Noa. (Gen. 8:20, 21) Lafa nankasitraky an’ny soro manahaky ani-rey Jehovah, le nasehony hoe afaky hahazo hatò aminy noho hifandramby soa aminy ndraiky ty olombelo ndre tsy lavorary aza.b
7. Parè hanao soro an’ny anakilahiny iny Abrahama. Ino ty ianarantsika baka amy zay?
7 Tena nino an’i Jehovah Abrahama. Fe nisy fotoa ie nampanaovin’i Jehovah raha tena sarotsy aminy. Nivola taminy Jehovah mba hanao soro an’i Isaka anakilahiny. Mety ho nanao akory hoasanao zay Abrahama? Azo antoky fa tena tsy mora aminy ty hanao ani-zay. Fe ndre zay, parè hanao an’ny raha nampanaovin’i Jehovah iny avao ie. Le ie Abrahama hamono an’ny anakilahiny iny, le nisaka azy Ndranahary. Tsapan’i Jehovah hoe tsy ho tantin’i Abrahama maty anaky zao. Hitantsika baka amin’io sahady ty raha hataon’i Jehovah afara atoy. Parè hanome an’ny Anakilahiny teany iny Jehovah mba hatao soro. Tsy hitanao baka amy zay va hoe tena tea antsika Jehovah?—Gen. 22:1-18.
8. Ino ty ianarantsika baka amy biby natao soro nitakin’ny Lalànan’i Mosesy rey? (Levitikosy 4:27-29; 17:11)
8 Taonjato maro tafara atoy, le nanome Lalàna ty firenenan’Israely Jehovah. Nivola tamin-drozy ie mba hanao soro biby, mba handimbofa ty fahotàn-drozy. (Vakio Levitikosy 4:27-29; 17:11.) Hita baka amy soro rey fa hanome soro soa marè Jehovah afara atoy, le soro raiky hanafaky tanteraky ty fahotàn’olombelo. Nivola tamy mpaminaniny rey Jehovah mba hanoratsy mikasiky an’ny taranaky nampitamàny iny. Nihazavanin-drozy fa Anakilahi-Ndranahary iny taranaky io. Nivola koa rozy fa tsy maintsy hijaly ie sady hovonoa. Hovonoa manahaky aondry natao soro rey ie. (Isaia 53:1-12) Eritsereto avao moa: Foin’i Jehovah hatao soro mihintsy Anakilahiny teany iny satria teany ty olombelo. Teany havota ho afaky amy fahotà noho fahafatesa tsika. Anatini-zay iha!
INO TY NATAON’I JESOSY MBA HANAVOTA TY OLOMBELO?
9. Ino ty nivolanin’i Jaona Mpanao Batisa mikasiky an’i Jesosy? (Hebreo 9:22; 10:1-4, 12)
9 Lafa nahita an’i Jesosy baka Nazareta any iny Jaona Mpanao Batisa mpanompo-Ndranahary, tamy tao 29, le zao ty nivolaniny: “Ingy Anak’aondri-Ndranahary iny, azy manafaky ty fahotàni-zao tontolo zao iny!” (Jaona 1:29) Hita amy safà reo fa Jesosy azy taranaky nampitamani-Ndranahary fa ela iny. Hanome ty ainy Jesosy mba hatao soro. Zay vo afaky mitamà amy zay ty olombelo hoe ho afaky tanteraky amy fahotà.—Vakio Hebreo 9:22; 10:1-4, 12.
10. Akory ty nampisehoan’i Jesosy hoe “avy hikaiky” ty mpanota ie?
10 Maro ty olo nikivy tamy andron’i Jesosy satria nahatsapa hoe mpanota. Rozy ro tena nifantohan’i Jesosy, le nitaominy rozy mba ho lasa mpanori-dia azy. Hainy fa ty fahotà ro tena mahavy ty olombelo hijaly. Farany olo nikivy vokatsin’ny fahotàny rey ro tena nampeany. Nanao fanohara ie ndraiky zay, le zao ty nivolaniny: “Tsy mila dokotera ty olo salama fa ty marary ro mila ani-zay.” Hoy koa ty asany: “Tsy avy hikaiky ty olo marina aho, fa hikaiky ty mpanota.” (Mat. 9:12, 13) Tsy hoe nivola ani-reo avao Jesosy fa nataony mihintsy raha zay. Lafa nisy ampela raiky zay, ohatsy, nitany tan-tombokiny teo, ka nanasa ty tombokiny tamy ty ranomasony, le nisoa fanahy taminy ie sady nanenga ty fahotàny. (Lioka 7:37-50) Mbo manahaky ani-zay avao koa ty nataony tamy ampela samaritana nantsaka tam-bovo teo iny. Mbo nampianatsy fahamarina bevata an’ny ampela io avao ie, ndre nihainy aza hoe raty fandaisam-bata ie. (Jaona 4:7, 17-19, 25, 26) Namea-Ndranahary hery mihintsy aza Jesosy mba hangalaky ty raha iaby vokatsin’ny fahotà, anisani-zay ty fahafatesa. Tamy fomba akory? Namelo ty olo fa nimaty Jesosy, ndre lahilahy zay ndre ampela, ndre ajà ndre olobe.—Mat. 11:5.
11. Manino ty olombelo mpanota ro nitea niaraky tamy Jesosy?
11 Ndre ty olo nanao raha raty aza nitea niaraky tamy Jesosy. Fa nanino? Satria ie mba nahatsapa ty raha nahazo an-drozy sady niferinay an-drozy. Lasa tsy nisalasala amy zay olo rey namonjy azy. (Lioka 15:1, 2) Nidera noho namaly soa an’olo rey koa Jesosy satria nino azy rozy. (Lioka 19:1-10) Nasehon’i Jesosy hoe nahay niferinay olo manahaky an’ny Babany ie. (Jaona 14:9) Hita tamy ty raha nivolaniny noho nataony fa tena miferinay olo Babany. Tean’i Jehovah avao rozy ndre mpanota aza, sady teany hampea mba handresy ty fahotà. Nampean’i Jesosy ze olo ta hanova ty fomba fiainany noho ta hanori-dia azy.—Lioka 5:27, 28.
12. Ino ty nivolanin’i Jesosy tamy mpianatsiny rey mikasiky ty hahafatesany?
12 Fa hain’i Jesosy hoe ino ty raha hahazo azy afarafara ao. Tsy indraiky tsy indroe ie ro nivola tamy mpanori-dia azy rey hoe hisy hamadiky ie, le hovonoa amy tsato-kazo. (Mat. 17:22; 20:18, 19) Hainy fa hanafaky ty fahotàni-zao tontolo zao ty soro hataony. Fa nivola ani-zay moa Jaona noho mpaminany rey. Nampianatsy koa Jesosy hoe lafa baka nanome ty ainy ie, le hitao ty “karazan’olo iaby” hamonjy azy. (Jaona 12:32) Afaky hampifalifaly an’i Jehovah ty olombelo mpanota laha maneky an’i Jesosy ho Tompony, sady manahaky ty modeliny. Laha manao ani-zay ie le ho ‘afaky amy fahotà.’ (Rom. 6:14, 18, 22; Jaona 8:32) Zay ty antony nahavy an’i Jesosy tsy natahotsy sady parè hijalijaly noho ho maty, mba hanavota antsika.—Jaona 10:17, 18.
13. Akory ty fomba nahafatesan’i Jesosy, le ino ty ianarantsika mikasiky an’i Jehovah Ndranahary baka amy raha zay? (Henteo koa sary io.)
13 Nisy namadiky Jesosy, bakeo nisamborin’ny fahavalony rey ie, nanaovan-drozy vava raty, sady nasaran-drozy nanao raha tsy nataony. Nampiboaky didim-pitsarà rozy hoe tsy maintsy hovonoa ie, le bakeo nampijalijalin-drozy. Nifantsihin’ny maramila rey tamy hazo fijalea amy zay Jesosy soa ho maty. Niaritsy avao Jesosy ndre narary azy aza raha iaby natao azy rezay. Fe mbo lakolakoni-zay ty raha nitsapan’i Jehovah lafa nahita an’ny Anany io nijalijaly. Narary mihintsy ty ainy. Mana hery ie, ka azo antoky hoe ta hanao raha mba hanampea an’ny Anany io. Fe nitanjaky ty ainy avao ie. Ndraso tse! Baba be fitiava hoasantsika Jehovah. Fe nanino ie nanenty avao lafa nijalijaly noho nimaty Anany io? Satria tea antsika ie. Hoy Jesosy: “Tena tea ani-zao tontolo zao Ndranahary, le nanome an’ny Anakilahiny toka iny, mba tsy ho ripaky ze mampiseho finoa azy, fa hahazo fiaina mandrakizay.”—Jaona 3:16.
Tsy ho azontsika an’eritseritsy mihintsy ty alahelo nitsapan’i Jehovah lafa nahita an’ny Anany iny nimaty, mba hanavota antsika ho afaky amy fahotà noho fahafatesa (Fehintsoratsy 13)
14. Ino ty ianaranao baka amy soro nataon’i Jesosy iny?
14 Porofo bevata soro nataon’i Jesosy iny, fa tena tea ty taranakin’i Adama noho Eva Jehovah. Hita baka amy raha io koa fa tena tea anao Jehovah. Nanao raha bevata ie sady niaritsy raha tena mafy, mba hanafaha anao amy fahotà noho fahafatesa. (1 Jaona 4:9, 10) Ta hanampy antsika kiraidraiky koa ie mba hialy amy fahotà noho handresy!
15. Ino ty tsy maintsy ataontsika mba hahasoa antsika soro nataon’i Jesosy iny?
15 Lasa afaky mahazo fanengà hadisoa tsika vokatsin’ny fanomeza-Ndranahary iny, zany hoe ty soro nataon’ny Anakilahiny teany iny. Fe misy raha tsy maintsy ataontsika laha teantsika hanenga ty hadisoantsika Ndranahary. Namaly ani-zay Jaona Mpanao Batisa noho Jesosy Kristy. Hoy rozy: “Mibebaha fa fa marìny ty Fanjakàn’ny lanitsy.” (Mat. 3:1, 2; 4:17) Tsy maintsy mibebaky amy ty fahotantsika zany tsika laha ta hifandramby soa amy Jehovah noho ta hahazo fanengà hadisoa. Fe ino moa ty tafilitsy amy hoe mibebaky, le manino raha zay ro manampy antsika hampifalifaly an’i Jehovah avao ndre mpanota aza tsika? Ho hitantsika zay amy lahatsoratsy manaraky ao.
HIRA 18 Ankasitrahantsika ny Vidim-panavotana
a FANAZAVÀ: Ty safà hoe “ota” amy Baiboly ao le mety hanondro ty raha raty ataontsika, na ty raha ataontsika tsy mifanaraky amy fitsipikin’i Jehovah mikasiky fandaisam-bata. Mety hanondro ty tsy fahalavoraria nilovantsika tamy Adama koa anefa raha io. Nandova ota tsika, le zay ty antony mahavy antsika iaby maty.