LAHATSORATSY FIANARA 6
HIRA 18 Ankasitrahantsika ny Vidim-panavotana
Tena Ankasitrahantsika Jehovah Satria Manenga Hadisoa
“Tena tea ani-zao tontolo zao Ndranahary ka nanome an’ny Anakilahiny toka iny.”—JAONA 3:16.
INO TY HIANARA ATO?
Tena teantsika ty hankasitraky an’i Jehovah satria manenga hadisoa ie. Akory ty hanaovantsika ani-zay? Hianarantsika hoe ino ty nataon’i Jehovah mba hahavy azy hanenga ty fahotantsika.
1-2. Manino ty raha iainantsika olombelo ro mitovitovy amy raha iainan’ny pamaraky amy fehintsoratsy 1 io?
ALAO sary an’eritseritsy hoe misy pamaraky raiky mana ray aman-dreny mpanarivo. Fe ndraiky andro, niaksidà ray aman-dreniny reo le nimaty. Tena nalahelo biby ie. Fe mbo nisy raha hafa koa vomaiky nampalahelo azy. Hainy fa nandanilany ty fananan-drozy ray aman-dreniny rey sady nananan’olo trosa be. Mba diniho amy zay moa. Sady tsy afaky nandova an’ny hanana rey zany ie, no mbo voatery nibaby an’ny trosan’ny ray aman-dreniny rey koa, amin’io tsy maintsy aloany farani-ze malaky raha io. Tsy ho voaloany mihintsy trosa io satria drala be.
2 Mitovitovy amy raha iainan’ny pamaraky io ty raha iainantsika. Nilavorary Adama noho Eva, azy ray aman-drenintsika voalohany rey sady nipetraky tamy paradisa soasoa. (Gen. 1:27; 2:7-9) Niada rozy sady nankafỳ fiaina, le afaky ho nanao ani-zay avao mandrakizay. Fe nampalahelo fa niova raha zay. Nanota rozy, farany niroasin’i Jehovah baka amy zaridain’i Edena ao sady tsy afaky niay mandrakizay. Ino amy zay ty raha nilovan’ny taranakin-drozy baka amin-drozy? Hoy ty Baiboly: ‘Baka amy lahilahy raiky [Adama] ro niliran’ny ota tamy zao tontolo zao, le ty ota ro nahavy ty fahafatesa, ka niparitaky tamin’olo iaby ty fahafatesa, satria samby fa nanota rozy iaby.’ (Rom. 5:12) Nandova ota baka amy Adama tsika ka lasa maty. Mitovy amy trosa be ota io, ka tsy misy olo hahavita handoa azy mihintsy.—Sal. 49:8.
3. Manino ty fahotantsika ro azo ampitovizy amy “trosa”?
3 Nampitovizin’i Jesosy tamy “trosa” ty ota. (Mat. 6:12, f.a.p.) Lafa tsika manota, le sahala ananan’i Jehovah trosa. Tsy maintsy mandoa ty vokatsin’ny fahotantsika amy Jehovah zany tsika. Fe tsy ho voaloantsika mihintsy trosa io sady tsy ho afaky laha tsy hoe maty tsika.—Rom. 6:7, 23.
4. a) Ino ty raha hahazo ty mpanota iaby laha tsy ampea? (Salamo 49:7-9) b) Ino ty dikan’ny safà hoe “ota” amy Baiboly ao? (Henteo ty efajoro hoe “Ota.”)
4 Azo tamany va hoe mbo ho azontsika ndraiky ty raha iaby nafoin’i Adama noho Eva? Eka. Fe tsy ty ezaky ataontsika ro hahazoantsika ani-zay. (Vakio Salamo 49:7-9.) Tsy afaky mitamà hiay mandrakizay na hovelomy amy maty tsika laha tsy misy manampy. Ho maty tsika sady tsy ho velo sasy, manahaky biby maty rey.—Mpito. 3:19; 2 Pet. 2:12.
5. Ino ty nataon’ny Babantsika be fitiava iny mba hanampea antsika handoa an’ny fahotà nilovantsika iny? (Henteo amy fonon’ny gazety toy.)
5 Eritsereto ndraiky moa pamaraky niresahintsika taloha eroy iny. Ino ty ho tsapany laha misy olo mpanarivo mivola aminy hoe handoa an’ny trosany iny iaby iaby? Azo antoky fa tena ho falifaly ie sady hankasitraky an’ny fanomeza feno fitiava io. Manahaky ty nataon’ny lahilahy mpanarivo io koa ty nataon’i Jehovah, azy Babantsika be fitiava iny. Nanao fanomeza ie mba handoava an’ny fahotà nilovantsika baka amy Adama iny. Nanazava mikasiky ani-zay Jesosy, le nivola hoe: “Tena tea ani-zao tontolo zao Ndranahary ka nanome an’ny Anakilahiny toka iny, mba tsy ho ripaky ze mampiseho finoa azy fa hahazo fiaina mandrakizay.” (Jaona 3:16) Tsy zay avao ty soa rambesintsika baka amy fanomeza io fa afaky mifandramby soa amy Jehovah koa tsika.
Nitory ty vaovao soa Jesosy hoe manenga hadisoa Jehovah, miory amy sorom-panavota. (Jaona 3:16) Bakeo nanao soro ty ainy antsitra-po ie mba hanomeza an’ny sorom-panavota io (Fehintsoratsy 5)
6. Ino ty safà amy Baiboly ao hodinihintsika, le ino ty antony?
6 Tsy maintsy manao ino tsika laha ta handramby soa baka amy fanomeza miavaky io noho laha teantsika hengà ty fahotantsika na ty “trosantsika”? Ho hitantsika amy safà ampiasan’ny Baiboly retoa ty valin’ny fanontanea zay: Fampilongoa, fandimbofa fahotà, vilim-panavota, fanavota, noho ty hoe ambara ho marina. Hodinihintsika amy lahatsoratsy toy ato ty dikan’ny safà reo kiraidraiky. Lafa tsika mametsivetsy an’ny fanazavà rezay, le vomaiky tsika hankasitraky ty raha nataon’i Jehovah mba hanengà ty fahotantsika.
FAMPILONGOA
7. a) Ino koa ty raha nafoin’i Adama noho Eva? b) Ino ty raha tena ilàntsika amy maha taranakin’i Adama noho Eva antsika? (Romanina 5:10, 11)
7 Lafa nanota Adama noho Eva le lasa tsy afaky niay mandrakizay. Fe tsy zay avao ty raha nafoin-drozy. Lasa tsy nifandramby tamy Jehovah Baban-drozy sasy koa rozy. Anisan’ny fianakavian’i Jehovah, Adama noho Eva tamy voalohany. (Lioka 3:38) Fe lafa tsy nanoriky ty safàny rozy le niroasiny. Mbo tsy niteraky rozy tamy zay. (Gen. 3:23, 24; 4:1) Tsy afaky ho anisan’ny fianakavian’i Jehovah zany ty taranakin-drozy, le anatini-zay tsika. Mila milongo amy Jehovah tsika. (Vakio Romanina 5:10, 11.) Laha atao amy safà hafa le hoe mila miezaky hifandramby soa amy Jehovah tsika. Mivola boky raiky zay fa ty safà grika hoe “milongo” eto, le midika hoe “minama amin’olo fahavalo.” Mahatseriky fa Jehovah ro nanao ezaky voalohany mba hinamà amintsika. Amy fomba akory?
FANDIMBOFA FAHOTÀ
8. Ino ty fandahara nataon’i Jehovah mba hahavy antsika hifandramby aminy ndraiky?
8 Nanao fandahara Jehovah mba hahavy ty olombelo mpanota hifandramby soa aminy ndraiky. Tsy ino zay fa ty fandimbofa fahotà. Nila fomba ie mba hanonera ty raha nafoin’i Adama. Farany ie nanome raha mitovy valera amy ty raha nafoin’i Adama. Misy safà mitovitovy amy fandimbofa fahotà io koa amy Soratsy Grika Kristiana ao. Resahiny ao ty raha nataon’i Jehovah mba hahavy ty olo kiraidraiky hifandramby soa aminy.—Rom. 3:25, f.a.p.
9. Ino ty fandahara nataon’i Jehovah mba hanengà ty fahotan’ny Israelita?
9 Nanao fandahara tsy maharitsy Jehovah mba hanengà ty fahotan’ny Israelita, amy zay rozy hifandramby soa aminy. Nisy fety raiky zay tsy maintsy nankalazan-drozy indraiky santao. Nikaihy hoe Andro Fandimbofa Fahotà raha io. Tamy andro io, le manao soro biby ty mpisorobe mba handimbofa ty fahotan’ny vahoaky. Mazava ho azy fa tsy afaky manafaky tanteraky ty fahotan’ny Israelita ty biby atao soro, satria ambany laha ampitovizy amy ty olombelo. Fe parè hanenga hadisoa Jehovah laha misy Israelita mibebaky ka manao soro mifanaraky amy ty nitakin’i Jehovah. (Heb. 10:1-4) Ankoatsini-zay, nanampy ty Israelita hieky koa soro natolotsin-drozy tamy Andro Fandimbofa Fahotà noho tamy fotoa hafa rey hoe mpanota rozy sady mila raha mandilatsy ty soro biby mba hangalaky tanteraky ty fahotan-drozy.
10. Ino ty fandahara maharitsy nataon’i Jehovah mba hanafaha ty fahotan’olombelo?
10 Nanao fandahara maharitsy Jehovah mba hahazoa fanengà hadisoa. Nirahiny Anakilahiny tsy foiny iny mba hatao soro ka ‘natolotsy indraiky mandeha avao mba handay ty fahotan’olo maro.’ (Heb. 9:28) Nanome “ty ainy ho vilim-panavota ho takalon’olo maro” Jesosy. (Mat. 20:28) Fa ino marina ty atao hoe vilim-panavota?
VILIM-PANAVOTA
11. a) Vilim-panavota manao akory ro tsy maintsy naloa laha hentea ty Baiboly? b) Olo manao akory ro afaky mandoa ty vilim-panavota?
11 Laha hentea ty Baiboly, le nanapa-kevitsy Jehovah hoe nila nanome ty vilim-panavota ie amy zay tsika hahazo fanengà hadisoa noho ho lasa namany.a Ka ino vilim-panavota tsy maintsy naloa io mba hahavy ty olombelo hahazo ndraiky ty raha nafoin’i Adama? Tiarovo fa lasa tsy lavorary Adama noho Eva lafa nanota sady tsy afaky niay mandrakizay. Tsy maintsy raha mitovy amy ze nafoin’i Adama zany ro azo atao vilim-panavota. (1 Tim. 2:6) Ka olo manao akory ro mahafeno fepetra hatao vilim-panavota? Tsy maintsy lahilahy fa be ie, fe 1) lavorary, 2) afaky miay mandrakizay an-tany eto, sady 3) parè hahafoy na hanao soro an’ny ainy lavorary zay ho antsika. Ty ain’olo raiky zay avao ro hahavita hampimpoly ndraiky ty raha nafoin’i Adama.
12. Manino Jesosy ro afaky nanome ty vilim-panavota?
12 Manino Jesosy ro afaky nanome ty vilim-panavota? Misy antony telo retoa: 1) Lavorary ie sady “tsy nanota.” (1 Pet. 2:22) 2) Afaky miay mandrakizay an-tany eto ie. 3) Parè ho maty noho hahafoy ty ainy lavorary ho antsika ie. (Heb. 10:9, 10) Lavorary Jesosy, ka mitovy amy Adama azy lahilahy voalohany iny, tamy ie mbo tsy nanota. (1 Kor. 15:45) Ka lafa nimaty Jesosy, le afaky nandimboky ty fahotan’i Adama ie, zany hoe afaky nanonitsy ty raha nafoin’i Adama. (Rom. 5:19) Lasa “Adama farany” zany Jesosy. Tsy nila olo lavorary hafa sasy tafarani-zay mba ho avy noho handoa ty raha nafoin’i Adama. Nimaty “indraiky mandeha avao” Jesosy.—Heb. 7:27; 10:12.
13. Ino ty tsy mampitovy ty fandimbofa fahotà noho ty vilim-panavota?
13 Ka ino zany ty tsy mampitovy ty fandimbofa fahotà noho ty vilim-panavota? Ty fandimbofa fahotà, le fandahara natao-Ndranahary mba hahavy ty olombelo hifandramby soa aminy ndraiky. Ty vilim-panavota, le vilin’ny raha naloa mba hahavy ty olombelo mpanota ho afaky amy ty fahotany. Tsy ino vilin’ny raha resahy eto io fa ty lio lafovily nalatsakin’i Jesosy mba hanavota antsika.—Efes. 1:7; Heb. 9:14.
AVOTSY SADY AMBARA HO MARINA
14. Ino ty hodinihintsika henanizao, le ino ty antony?
14 Ino ty soa rambesintsika baka amy fandahara nataon’i Jehovah mikasiky fandimbofa fahotà iny? Mampiasa safà maromaro ty Baiboly mba hanazavà ty soa azontsika baka amy raha io. Ndao hodinihintsika ty dikan’ny safà reo kiraidraiky fa hanampy antsika hahay hoe manino ro mahasoa antsika ty hoe manenga ty hadisoantsika Jehovah.
15-16. a) Ino “fanavota” resahy amy Baiboly ao io? b) Ino ty vokatsin’ny raha zay amintsika?
15 Mivola ty Baiboly fa nahazo fanavota na fahafaha tsika satria fa nivoaloa ty vilim-panavota. Zao ty nivolanin’ny apostoly Petera mikasiky ani-zay: “Hainareo fa tsy tamy raha mety simba, manahaky volafoty na volamena, ro nanafaha anareo [abt: “nanavota; nanaova vilim-panavota ho”] tamy fomba fiaina tsy mahasoa nilovanareo tamy razambenareo, fa tamy lio lafovily, le ty lion’i Kristy, manahaky lion’ny anak’aondry tsy misy handrany noho tsy misy tasy.”—1 Pet. 1:18, 19, f.a.p.
16 Nafaha tsy ho andevon’ny ota noho fahafatesa tsika vokatsin’ny vilim-panavota. (Rom. 5:21) Ino ty vokatsin’ny raha zay amintsika? Tsy mahavy antsika tena hankasitraky an’i Jehovah noho Jesosy va raha zay, satria nanavotsy antsika rozy tamy alalan’ny lion’i Jesosy?—1 Kor. 15:22.
17-18. a) Ino ty dikan’ny hoe ambara ho marina? b) Ino ty soa azontsika baka amy raha zay?
17 Mivola ty Baiboly fa ambara ho marina ty mpanompon’i Jehovah. Midika raha zay fa tsy takìny amintsika sasy ty handoava ty vilin’ny fahotantsika. Fe ndre manao ani-zay Jehovah, le tsy mandika ty fitsipikiny mihintsy ie. Tsy hoe ty ezaky nataontsika ro mahavy azy manambara antsika ho marina. Tsy tean’i Jehovah koa ty fahotà. Fe lafa asehontsika hoe mino ty vilim-panavota tsika, le parè hanenga ty fahotantsika ie.—Rom. 3:24; Gal. 2:16.
18 Ino ty soa azontsika lafa tsika ambaran’i Jehovah ho marina? Fa nambara ho marina azy nifilỳ hiaraky manjaka amy Jesosy an-danitsy any rey ka lasa anaki-Ndranahary. (Tit. 3:7; 1 Jaona 3:1) Fa nengany ty fahotan-drozy. Sahala tsy nanota mihintsy ty fahitany an-drozy ka mahafeno fepetra ho anisan’ny Fanjakà iny rozy. (Rom. 8:1, 2, 30) Hiay mandrakizay an-tany eto ty olo hafa ambaran’i Jehovah hoe marina. Fa nengan’i Jehovah ty fahotan-drozy ka lasa namany rozy. (Jak. 2:21-23) Afaky mitamà ty vahoaky be ho tafaboaky velo amy Aramagedona hoe tsy ho maty sasy rozy. (Jaona 11:26) Hovelomy “ty marina” noho ty “tsy marina.” (Asa. 24:15; Jaona 5:28, 29) Amy farany, le “hahazo an’ny fahafaha miavaky ananan’ny anaki-Ndranahary” ze mpanompon’i Jehovah mankatò. (Rom. 8:21) Afaky ho lavorary manahaky an’i Jehovah Babantsika ndraiky tsika. Tena fa tsy linintsika ty hiavian’ny fotoa zay!
19. Manino ro nihasoa ty raha iainantsika? (Henteo koa ty efajoro hoe “Midika Ino ho Antsika Raha Zay?”)
19 Mitovy tamy pamaraky niresahy taloha teroy iny vatany ty raha iainantsika. Tsy nisy raha tamany sasy ie satria maro ty raha nafoiny sady nibaby trosa tsy ho voaloany mihintsy ie. Fe soa avao fa nanampy antsika Jehovah. Lasa niova ty fiainantsika satria nanao raha Jehovah mba handimbofa ty fahotantsika, le Jesosy koa nanome ty vilim-panavota. Ho avotsy tsika, na ho afaky amy ota noho fahafatesa laha mino an’i Jesosy Kristy. Lafa manenga ty fahotantsika Jehovah le sahala tsy nanota ty fahitany antsika. Fa ty tena vatan-draha, afaky mifandramby soa amy Jehovah, azy Babantsika be fitiava an-danitsy any iny tsika henanizao.
20. Ino ty hodinihintsika amy lahatsoratsy manaraky?
20 Tena mankasitraky an’i Jehovah noho Jesosy tsika lafa mametsivetsy ty raha iaby nataon-drozy ho antsika. (2 Kor. 5:15) Tsy ho nana fanantenà mihintsy tsika laha tsy nanampy antsika rozy! Hiresaky fanohara maromaro amy Baiboly ao ty lahatsoratsy manaraky, mba hanampea antsika hahay hoe lafa manenga ty hadisoantsika Jehovah, le tsy mila manamelo tena sasy tsika.
HIRA 10 Derao i Jehovah Andriamanitsika!
a Lafa mandika ty safà hoe “vilim-panavota” ty fivolana sisany, le misy dikany ara-bakiteny hoe “vilin’ny ay” na “drala aloa” ty safà ampiasan-drozy.