BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • es21 lk. 17-26
  • Ngɔndɔ ka hende

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Ngɔndɔ ka hende
  • Tɔsɛdingolake Afundelo lushi la lushi—2021
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka hende 1
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka hende 2
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka hende 3
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 4
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka hende 5
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 6
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka hende 7
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka hende 8
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka hende 9
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka hende 10
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 11
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka hende 12
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 13
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 14
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka hende 15
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka hende 16
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka hende 17
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 18
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka hende 19
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 20
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka hende 21
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka hende 22
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka hende 23
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka hende 24
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 25
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka hende 26
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 27
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka hende 28
Tɔsɛdingolake Afundelo lushi la lushi—2021
es21 lk. 17-26

Ngɔndɔ ka hende

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka hende 1

[Jehowa] nangaka . . . losembwe.​—Os. 33:5.

“Losembwe” latɛkɛtama lo Bible, nembetshiyaka ntondotondo nsala kɛnɛ kata Nzambi dia kekɔ ɔlɔlɔ ndo nsala dui sɔ aha la shɔnɔdi. Tɔsɛdingole woho wakɛnyaka etsha wa Yeso woho wakandɔsaka losembwe. Lo nshi yande, ewandji w’ɛtɛmwɛlɔ w’ase Juda wakahetshaka wanɛ waki komonga ase Juda, wakahetshaka ase Juda wakawɔsaka oko anto w’anyanya ndo vɔ kɔmbɔsaka wamato la nɛmɔ. Koko, Yeso aki la losembwe ndo komonga la shɔnɔdi le anto tshɛ. Nde aketawɔ wanɛ waki komonga ase Juda waki la mbetawɔ le nde dia mboyela. (Mat. 8:5-10, 13) Nde akasambisha anto tshɛ aha la mbakanɛ kɔlɔ, akanga w’ɛngɔnyi ndo ase wola. (Mat. 11:5; Luka 19:2, 9) Nde komonga pondjo kanga awui wolo kana salɛ wamato akambo lo yoho ya kɔlɔ. Koko, nde akalɛmiyaka wamato ndo akaasalɛka ɔlɔlɔ, mbidja ndo anto akina wakɔsamaka oko anto w’anyanya. (Luka 7:37-39, 44-50) Sho koka mbokoya Yeso lo salɛka anto akina akambo aha la shɔnɔdi ndo sambishaka anto tshɛ walanga tohokamɛ, oyadi dihole diakɔna diele la wɔ lo tshunda kana ɔtɛmwɛlɔ wewɔ. Apami w’Akristo mbokoyaka ɛnyɛlɔ kande lo salɛ wamato akambo la dilɛmiɛlɔ. w19.05 2 od. 1; 5 od. 15-17

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka hende 2

Takayala anto w’ɛlɔlɔ l’atei anyu oko waale wa womoto wakokɛ la ngandji tshɛ anande wa pɛtɛ pɛtɛ.​—1 Tɛs. 2:7.

Dikumanyi diele la kɔlamelo ɛlɔ kɛnɛ koka vɔ la wɔ nkamba l’ɛtɛkɛta wa kɛtshi, w’amɛna etena kashawɔ wanɛ wele lo dihombo esambelo k’oma l’Afundelo. Onde dikumanyi nto mbahomba nsamba wanɛ wakaweyana la wɔ la wolo? Ndooko. Sho tshɛ tekɔ l’ɔkɛndɛ wa ‘ntetemala sambana lam’asaso.’ (1 Tɛs. 4:18) Akadiyɛso wambotshunda koka lo yoho ya laande nkeketsha akadiyɛso wele l’ohomba w’esambelo. Lo yoho yɔtɔnɛ la dui sɔ, Jehowa Nzambi akayaɛdika la ombutshi wa womoto lasamba ɔnande. (Isa. 66:13) Bible kekɔ la bɛnyɛlɔ dia wamato wakasambe wanɛ waki l’ekiyanu. (Jɔbɔ 42:11) Jehowa ngɛnangɛnaka etena kɛnande wamato w’Akristo ɛlɔ kɛnɛ wasamba akadiyɛwɔ wadiɛnɛ l’ekiyanu! Lo akambo amɔ, ekumanyi ɔtɔi kana pende koka nɔmba kadiyɛso kambotshunda dia kana nde koka nkimanyiya kadiyɛso kadiɛnɛ lo yoho shɔ. Lo mɛtɛ, sho la dia monga la yewo diaha ndjatambiya lo akambo wele osekaso Okristo nangaka dia vɔ ntshikala sheke.​—1 Tɛs. 4:11. w19.05 16-17 od. 10-12

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka hende 3

Lo etelo k’ɛmɛnyi 2 kana 3 oseka dikambo tshɛ kadioshikikɛme.​—Mat. 18:16.

La ntondo ka dikumanyi nkenga kɔmite ka kilombo, lande na kalɔmbama ɛmɛnyi oko ehende? Dui sɔ diekɔ l’atei w’atɔndɔ wa lo Bible wendana la losembwe. Naka onto hashodi kɔlɔ kakandasale, wayɔlɔmba ɛmɛnyi ehende dia mbuta woho wele dikambo ntondo ka dikumanyi nkenga kɔmite ka kilombo. (Eoh. 19:15; 1 Tim. 5:19) Naka onto hetawe kɛnɛ kofundawɔ, kete dikumanyi wayombola anto akina weya dui diakɔ. Naka anto oko ahende, mbuta ate ɔnɛ lakaye ndjota dui diakɔ ndo onto okina koka nshikikɛ dui sɔ, kete kɔmite ka kilombo kayokengama. Naka ɔmɛnyi wa hende bu, kete dui sɔ hɛnya di’onto lakaye ndjota ekɔ kanga kashi. Oyadi ɛmɛnyi ehende bu dia nshikikɛ dia pɛkato kakasalema, dikumanyi koka mbeya ɔnɛ pɛkato ka woke kakasalema. Dikumanyi wayotetemala nsamba ndo nkimanyiya wanɛ wakawasalɛ kɔlɔ ndo diayotetemala monga la yambalo dia nkokɛ etshumanelo oma le onto lele ondo akalanya ɔna dikɛnda.​—Ets. 20:28. w19.05 11 od. 15-16

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 4

Okanake yimba l’akambo asɔ . . . dia ohamelo ayɛ mɛnama hwe le anto tshɛ.​—1 Tim. 4:15.

Ekɔ ohomba mbetsha ana woho wakokawɔ mbekaka. Ɛnyɛlɔ vɔ la dia mbeka woho wa nɔngɔsɔlaka nsanganya kana woho wa nsala eyangelo lo dimbola dimɔ diakawawambola la kalasa. (Hɛb. 5:14) Naka vɔ mbetsha etena kɛmɔ dia mbeka dui dimɔ dia lo Bible la ngelo, kete ayonga dui dia wɔdu le wɔ dia mbidja yimba lo awui watawɔ lo nsanganya ya l’etshumanelo ndo nsanganya ya weke. Lo mɛtɛ, edja kasalema wekelo ayolemanɛ la ɛnɔnyi ndo lonto l’ana. Ambeki aso wa Bible vɔ lawɔ wekɔ l’ohomba wa mbeya woho wa mbeka. Etena kekewɔ eyoyo, sho mongaka l’ɔngɛnɔngɛnɔ etena kawaɛnaso wekɛ eshidi tsho lo ekadimwelo etena kalɔngɔsɔlawɔ wekelo wa Bible kana nsanganya ya l’etshumanelo. Koko sho la dia mbetsha ambeki aso wa Bible woho wakokawɔ nsala eyangelo ndo woho wakokawɔ mbeka vɔamɛ dimɛna. Lo nsala ngasɔ, etena kayotomba awui amɔ, vɔ wayeya woho wakokawɔ nkondja alako w’eshika vɔamɛ lo nsala eyangelo l’ekanda aso. w19.05 26 od. 2; 28 od. 10-11

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka hende 5

Tekɔ lo mbitola tokanyi ndo oseka wekamu tshɛ walɔshana la ewo ka Nzambi.​—2 Kɔr. 10:5.

Satana ekɔ lo nsala la wolo dia ntshikitanya ekanelo kaso. Nde kambaka la weho tshɛ wa tokanyi dia ndanya shɛnyiya ya dimɛna yele la Ɔtɛkɛta wa Nzambi le so. Satana ekɔ lo ntetemala mboka dimbola diakɔ diamɛ diakandoke Eva lo ekambɔ ka Ɛdɛna ɔnɛ: “Onde lo mɛtɛ mbakanyotɛ Nzambi ate . . . ?” (Eta. 3:1) L’andja ɔnɛ walɔmbɔma oma le Satana, mbala efula sho mbokaka anto woka ambola wakoka tokonya dia mbidja taamu lo awui wetawɔso, ɛnyɛlɔ: ‘Onde mɛtɛ mbahetawɔ Nzambi diwala dia lam’asa pami la pami kana womoto la womoto? Onde mɛtɛ mbahetawɔ Nzambi dia nyu nsala fɛtɛ ka Nɔɛlɛ kana ka lushi la eotwelo? Onde mɛtɛ Nzambi kanyu nyɔlɔmbaka dia ntona mbidja dikila? Onde mɛtɛ Nzambi ka ngandji nyɔlɔmbaka dia mbewɔ diɔtɔnganelo l’anto wakawatshanya wokanyu ngandji?’ Sho la dia monga l’eshikikelo dia dietawɔ diaso diekɔ mɛtɛ. Naka hatotanyi ekadimwelo lo ambola w’ohomba wendana la dietawɔ diaso, kete sho koka ndjotatɛ mbidja taamu dia kana kɛnɛ ketawɔso kekɔ mɛtɛ. Taamu tɔsɔ koka yema yema ntshikitanya ekanelo kaso ndo ndanya mbetawɔ kaso. w19.06 12-13 od. 15-17

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 6

Nyu tshɛ nyonge kaamɛ lo tokanyi, nyokane kandji, nyokane ngandji k’onto l’ɔnango, nyokane kɛtshi k’efula ndo nyonge la okitshakitsha.​—1 Pe. 3:8.

Jehowa tolangaka efula. (Jni. 3:16) Sho nangaka mbokoya Shɛso ka ngandji. Diakɔ diakitanyiyaso dako di’ɔnɛ “nyokane kandji, nyokane ngandji k’onto l’ɔnango, [ndo] nyokane kɛtshi k’efula” djekoleko wanɛ “wotɔ la so lo mbetawɔ.” (Ngal. 6:10) Etena konga ase nkumbo kaso ka lo nyuma l’ekakatanu, sho nangaka mbakimanyiya. Ngande wakokaso nsamba onto lambovusha olonganyi ande? Nna dia ntondo di’ohomba ele, nsawola la nde kaanga naka wɛ mbokaka nsɔnyi kana bu l’ɛtɛkɛta wa shikaa wa mbuta. Paula, lakavusha omɛnde la shashimoya mbutaka ate: “Dimi shihodiaka dia nyɔi konyaka anto dia monga la lɔkɔnyɔ. Vɔ ndjakiyanyaka ɔnɛ wayota ɛtɛkɛta wa kɔlɔ. Koko kɛnɛ koleki tshɛ kɔlɔ ele, naka onto hate ndooko dui.” Ondo onto lele la lɔkɔnyɔ halongamɛ dia sho mbuta dui dimɔ dia laande. Paula mbutaka ate: “Lakangɛnangɛnaka etena kakataka angɛnyi ami tsho ɔnɛ, ‘lekɔ la lonyangu l’ɔtɛ wa kɛnɛ kambokokomɛ.’” w19.06 20 od. 1; 23 od. 14

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka hende 7

Jehowa le, ohokame woho wataanɛwɔ ndo kimanyiya ekambi ayɛ dia vɔ ntetemala nsambisha ɔtɛkɛta ayɛ la dihonga tshɛ.​—Ets. 4:29.

Naka wamboshimba olimu aso, kete dikumanyi diayokongɛ dia nyu mbɔtɔka nsanganya lo yoho yahakotola yambalo y’anto. Vɔ koka nyɔlɔmba dia sanganaka lo tolui ta totshitshɛ ndo ondo wayotshikitanyaka wenya ndo dihole dia nsanganya mbala la mbala. Lo kɛnɛ kendana l’olimu w’esambishelo, awui wayotshikitana lo ndjela dihole la dihole. Koko sho mbokaka Jehowa ngandji ndo ngɛnangɛnaka mbutɛ anto akina awui wendana la Diolelo diande, diakɔ diele tayoyanga toho ta mbasambisha. (Luka 8:1) Ombeyi w’ɛkɔndɔ Emily B. Baran akate lo kɛnɛ kendana l’Ɛmɛnyi wa Jehowa wa lo Union soviétique w’edjedja ate: “Etena kakatɛ ewandji Ɛmɛnyi wa Jehowa diaha nsambisha, Ɛmɛnyi wakatatɛ nsawola [la] asukanyi awɔ, asekawɔ wa l’olimu ndo angɛnyi awɔ. Etena kakawaatome lo lokanu l’ɔtɛ wa dui sɔ, Ɛmɛnyi wa Jehowa wakasambisha wanɛ waki lo lokanu.” Kaanga mbakashimbama olimu awɔ, anangɛso kotshika nsambisha. Wɛ koka mbɔsa yɛdikɔ yakɔ yaamɛ! w19.07 11 od. 12-13

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka hende 8

Nyetɛ anto wa lo wedja tshɛ ambeki.​—Mat. 28:19.

Ngande wakokaso nkimanyiya anto wele bu atɛmɔdi dia mbeka dia nanga Nzambi ndo monga ambeki wa Kristo? Sho la dia mbeya dia woho wɔsa onto losango laso etena kosambishaso nemanɛka la dihole diakandodiama. Ɛnyɛlɔ, anto w’oma l’Asie koka monga ko hawotohokamɛ woho wakoka anto w’oma l’Erɔpɛ tohokamɛ etena kaasambishaso. Lande na? L’Erɔpɛ, anto efula mbeyaka awui amɔ wendana la Bible ndo vɔ mbeyaka dia Nzambi mbakatonge diangɔ tshɛ. Koko l’Asie, anto efula mbeyaka awui yema tshitshɛ kana haweye ndooko dui diendana la Bible ndo ondo vɔ bu la mbetawɔ le Otungi. Ɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ. Ɔnɔnyi tshɛ, anto wele bu atɛmɔdi mongaka Ɛmɛnyi wa Jehowa. Anto efula wokeyaka atɔndɔ wa laadiko wendana la lɔkɛwɔ ndo nyangaka l’ɔtɛ wa lɔkɛwɔ la dungi pende l’ase ɛtɛmwɛlɔ. Akina kombeyaka atɔndɔ wendana la lɔkɛwɔ ndo efula l’atei awɔ waki la mbekelo ya kɔlɔ yakawahombe ntshika. L’ekimanyielo ka Jehowa, sho koka monga l’eshikikelo dia tayotana wanɛ wele “suke dia mbetawɔ akambo wa mɛtɛ wakonya lo lɔsɛnɔ la pondjo.”​—Ets. 13:48; 1 Tim. 2:3, 4. w19.07 20-21 od. 3-4

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka hende 9

Sho hatohekɔ.​—2 Kɔr. 4:16.

Oyadi tekɔ l’elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo l’olongo kana lo paradiso ka la nkɛtɛ, sho la dia ntetemala la lɔkɛndɔ dia nkotsha oyango ɔsɔ. Oyadi awui akɔna wele la so, hatohombe mbohɔ awui wakatatshike l’ɔkɔngɔ ndo hatohombe mbetawɔ kaanga dui ɔtɔi toshimba dia kambɛ Jehowa. (Flpɛ. 3:16) Awui walongamɛso koka mɛnama oko wambotshimbatshimba, kana wolo aso wa demba koka nkitakita. Ondo tekɔ lo mbikikɛ ekakatanu ndo ɛhɛnyɔhɛnyɔ l’edja k’ɛnɔnyi efula. Oyadi okakatanu akɔna wele la yɛ “[t]oyakiyanyake.” Koko, tɛ Nzambi ehomba ayɛ lo dɔmbɛlɔ la ɛsɛngɔsɛngɔ ko nde ayokosha wɔladi woleki kɛnɛ kakokayɛ nkanyiya. (Flpɛ. 4:6, 7) L’ɛnyɛlɔ ka ondawi wa lowango wadja welo etena katandalawɔ dia nkoma l’oshidi w’ekomelo, nyɛsɔ totetemale mbidja yimba l’oyango aso wa ndawɔ polo l’ekomelo dia nkondja lɔsɛnɔ la pondjo. Lo yɛdikɔ yɛdimi la wolo aso ndo lo ndjela akoka aso, nyɛsɔ toyasha tshɛ ndo totetemale nomɔlomɔ dia mɛna awui wa diambo watokongɛɛ la ntondo. w19.08 7 od. 16-17

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka hende 10

Nyolele la wanɛ walela.​—Rɔmɔ 12:15.

Koka monga dui dia wolo dia mbeya kɛnɛ kakokaso mbutɛ onto ladiɛnɛ la lɔkɔnyɔ. Lo tena dimɔ delo diaso koka ndeka kaanga ɛtɛkɛta. Etena kakavu Lazaro, ɔngɛnyi wa Yeso, Mariya, Maata ndo anto akina wakalele ɔnangɛwɔ ndo ɔngɛnyi awɔ wa ngandji. Nshi nyɛi yakete la ntondo ka Yeso ndjokoma, nde lawɔ “akalele,” kaanga mbakandeyaka ɔnɛ nde ayanga mbolola Lazaro. (Jni. 11:17, 33-35) Delo dia Yeso diakɛnya woho wayaoka She lo dikambo dia nyɔi. Delo sɔ diakɛnya nto ngandji kakokaka Yeso nkumbo kakavusha ndo aha la taamu dui sɔ diakasambe Mariya ndo Maata. Woho akɔ waamɛ mbele, etena kashihodia anangɛso ngandji ndo woho wayakiyanyaso dikambo diawɔ, vɔ shihodiaka dia vɔ bu ekalema, koko vɔ dingama l’angɛnyi waasukɛ ndo waakeketsha. Tena dimɔ sho pombaka tsho monga ompokami wa dimɛna. Sha ɔnanyɔ diaaso dia nde kodiholɛ otema ndo tomalake l’ɔtɛ w’awui wa “ɔtɛkɛtatɛkɛta.” (Jɔbɔ 6:2, 3) Nde koka monga la ekiyanu wa wolo l’ɔtɛ wa tɔsɛngiya t’oma le ase nkumbo wele bu Ɛmɛnyi. Diakɔ diele lɔmba kaamɛ la nde. Sɛngasɛnga “[Ɔn]ɛ latokaka dɔmbɛlɔ” dia nde mbosha wolo ndo shɛnɔdi.​—Os. 65:2. w19.04 18-19 od. 18-19

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 11

Nyodihole etema anyu la ntondo kande.​—Os. 62:8.

Oyadi tekɔ lo nkamba l’ɛtshi kɛmɔ ka nkɛtɛ kana lo Bɛtɛlɛ, sho koka mbeka woho wa nanga anto ndo dihole diakambaso. Naka l’ɔtɛ w’ɔkɔkɔ ɔmɔtshi sho la dia ntshika olimu aso, kete dui sɔ koka tonyangiya efula. Sho mongaka l’olengolengo dia ntshika anangɛso l’akadiyɛso, ndo sho ndjakiyanyaka dikambo diawɔ, djekoleko naka sho la dia mimɔ l’ɔtɛ w’ɛhɛnyɔhɛnyɔ. (Mat. 10:23; 2 Kɔr. 11:28, 29) Ndo nto, koka monga tshondo y’okakatanu dia ntshɔ dihole dikina, nɛ dia sho koka nɔmbama dia ndjaekesanyiya la mbekelo y’eyoyo. Anto amɔ wambowotshikitanya ɛkɛndɛ awɔ koka monga l’ekakatanu wendana l’ekondjelo wakiwɔ konongamɛka. Vɔ koka monga oko anto wahayeya kɛnɛ ka nsala, ndjaoka oko bu l’ekokelo ndo nkɔmɔ. Kakɔna kakoka mbakimanyiya? Tshikala suke la Jehowa. (Jak. 4:8) Ngande wakokaso nsala dui sɔ? Ele lo ndjaɛkɛ le nde oko wende Ɔnɛ “latokaka dɔmbɛlɔ.” (Os. 65:2) Jehowa koka nsala “akambo efula oleki kɛnɛ tshɛ kalɔmbaso kana kakanyiyaso.” (Ɛf. 3:20) Nde hakomɛ lo tosalɛ kɛnɛ kɔlɔmbaso. Nde koka tosalɛ kɛnɛ kahatalongamɛ, kana ndeka ndo kɛnɛ kakokaso nkanyiya dia nkandola ekakatanu aso. w19.08 21 od. 5-6

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka hende 12

Wakaasanganya lo . . . Aramangɛdɔna.​—Ɛny. 16:16.

Anto amɔ mbutaka ɔnɛ, “Aramangɛdɔna” ekɔ ta dialɔwɔ la bɔmbɛ kana mpokoso kalanya ahole wadjasɛ anto. Koko, Bible mbutaka dia Aramangɛdɔna mendanaka la lokumu l’ɔlɔlɔ, kiɔkɔ y’ɔngɛnɔngɛnɔ! (Ɛny. 1:3) Ta dia Aramangɛdɔna hadiotolanya anto, koko diayowashimbɛ! Lo ngande? Lo nkomiya ɛlɔmbwɛlɔ ka anto. Ta sɔ diayoshimbɛ anto lo ndanya anto wa kɔlɔ ndo nshimbɛ anto w’ɛlɔlɔ. Ndo diɔ diayoshimbɛ anto lo nkokɛ nkɛtɛ oma l’elanyelo. (Ɛny. 11:18) Tshɛkɛta “Aramangɛdɔna” tanemaka mbala ɔtɔi l’Afundelo, ndo yɔ ndja oma lo tshɛkɛta ya lo Hɛbɛru yalembetshiya “Dikona dia Mengido.” (Ɛny. 16:16; nɔtɛ) Mengido aki osomba ɔmɔ wa l’Isariyɛlɛ w’edjedja. (Jas. 17:11) Koko Aramangɛdɔna bu dihole dimɔtshi dia mɛtɛ mɛtɛ diele la nkɛtɛ. Lo mbuta mɛtɛ, ɔsɔ mendanaka la dikambo diayokonya “nkumi ya dikanga ya lo nkɛtɛ k’otondo” dia nsangana dia ndɔshana la Jehowa.​—Ɛny. 16:14. w19.09 8 od. 1-3

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 13

Ndooko onto lakakoke mbɔkɔnɔla.​—Luka 8:43.

Womoto lakadiɛnɛka ɔsɔ aki l’ohomba w’ekimanyielo. Nde akatshu le adɔkɔtɛlɛ efula ele l’elongamelo ka nkɔnɔ. Nde akasowe ɛnɔnyi 12, koko nde kɔkɔnɔ. Lo ndjela Ɛlɛmbɛ, nde aki mindo. (Lɛw. 15:25) Oma laasɔ, nde akoke dia Yeso akakokaka nkɔnɔla wanɛ waki la hemɔ, diakɔ diele nde akatshu dia tɛnana la nde. Lam’akandawɛnyi, nde akananda ohembo wa dihɔndɔ diande dia laadiko, ndo mbala kakɔ ɔtɔi nde akakɔnɔ! Koko, Yeso akasale akambo efula laadiko dia mbɔkɔnɔla, nde akasale dia womoto ɔsɔ nyomonga la nɛmɔ. Ɛnyɛlɔ, etena kakandasawolaka la nde, Yeso akakambe la tshɛkɛta yɛnya dilɛmiɛlɔ ɔnɛ “ɔna womoto.” Womoto ɔsɔ akakeketshama efula mɛtɛ! (Luka 8:44-48) Tolembete dia womoto ɔsɔ akatshu le Yeso. Nde akadje welo dia ntshɔ le nde. Ngasɔ mbediɔ ndo lo nshi yaso nyɛ, sho la dia mbidja welo dia ‘ndja le’ Yeso. L’etena kɛnɛ, Yeso hɔkɔnɔla lo dihindo wanɛ wele la hemɔ l’alemba ‘waya le’ nde. Koko, nde ekɔ lo ntetemala telɛ lo mbuta ɔnɛ: “Nyoye le mi, . . . ko dimi layonyokeketsha.”​—Mat. 11:28. w19.09 20 od. 2-3

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 14

Dimi lakɛnyi, . . . olui a woke w’anto . . . oma lo wedja tshɛ, oma lo waoho tshɛ ndo weho w’anto tshɛ ndo oma l’ɛtɛkɛta tshɛ.​—Ɛny. 7:9.

Omvutshi Zɛkariya akatatshi yema la ntondo dui dimɔ dia ngasɔ. Nde akafunde ate: “Lo nshi shɔ, anto 10 w’oma l’ɛtɛkɛta tshɛ wa wedja wayokimɛ, ɛɛ, vɔ wayokukutɛ okutu w’ose Juda, wata vate: ‘Sho nangaka ntshɔ kaamɛ la nyu, nɛ dia takoke dia Nzambi ekɔ kaamɛ la nyu.’” (Zɛk. 8:23) Ɛmɛnyi wa Jehowa mbeyaka ɔnɛ dia anto w’oma l’ɛtɛkɛta tshɛ tshumanyema, lokumu l’ɔlɔlɔ la dia sambishama l’ɛtɛkɛta efula. Nshi nyɛ tamboleka nkadimola ekanda lo yɛdikɔ yahatasalemaka l’ɔkɔndɔ w’anto lo ɛtɛkɛta nkama. Mbokɛmaka hwe dia Jehowa ekɔ lo nsala dihindo dimɔtshi nshi nyɛ, dihindo dia ntshumanya olui a woke w’anto oma lo wedja tshɛ. Diɛsɛ la mbo ya ndɛ ya lo nyuma yataleke tanema l’ɛtɛkɛta efula, olui wele la weho w’anto wotshikitanyi ɔsɔ wekɔ lo ntɛmɔla Jehowa kaamɛ. Ndo Ɛmɛnyi wa Jehowa mbeyamaka dimɛna oma lo woho wasambishawɔ l’ohetoheto ndo oma lo ngandji kawɔ k’onto l’ɔnango. Dui sɔ keketshaka mbetawɔ mɛtɛ!​—Mat. 24:14; Jni. 13:35. w19.09 30-31 od. 16-17

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka hende 15

Mfɔnu ka woke kayoyala woho wahatayalaka oma ko etatelo k’andja polo ndo kakianɛ ndo woho wahayalaki nto.​—Mat. 24:21.

Lo mfɔnu ka woke, anto wayonyanga efula lo mɛna dia ɛngɔ tshɛ kakawafɔnyaka ɔnɛ kamboshikimala l’andja ɔnɛ kambotatɛ ndana. Vɔ wayoyala la “lɔkɔnyɔ,” woka wɔma ɔnɛ ondo wayanga ndjakema l’etena koleki kɔlɔ ka l’ɔkɔndɔ w’ana w’anto kɛsɔ. (Zɛf. 1:14, 15) L’etena kɛsɔ, ondo lɔsɛnɔ layoleka monga wolo kaanga ndo le ekambi wa Jehowa. Lam’ele sho bu ase andja ɔnɛ, ondo tayodiɛnɛ l’ekakatanu ɛmɔ. Ondo tayohomba diangɔ dimɔ di’ohomba dia nsɛna. “Ɔhɔmbɔ wa kɔlamelo ndo kɛsɔ” ekɔ lo tɔlɔngɔsɔla dia sho ndjotshikala la kɔlamelo lo mfɔnu ka woke. (Mat. 24:45) Dui sɔ diambosalema lo toho efula, koko tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ kɛnɛ: dikongelo dia la wonya dia nsanganya ya weke ya lo 2016-2018. Lo dikongelo sɔ, takakeketshama dia nkeketsha waonga weso l’ohomba oko wayasukana lushi la Jehowa. w19.10 14 od. 2; 16 od. 10; 17 od. 12

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka hende 16

Hanyokoke monga nyalɛ lo “mɛsa wa Jehowa” ko nyalɛ ndo lo mɛsa w’ɛdiɛngɛ.​—1 Kɔr. 10:21.

Kam’amɛnaso mbo ya ndɛ, kete hatoyokoka nsɔna shɛngiya yayonga la diɔ lo demba. Yangɔ ya ndɛ ya dimɛna koka tosha yoonge ya demba ya dimɛna; koko yangɔ ya ndɛ ya kɔlɔ hotosha yoonge ya dimɛna. Koka monga ko etombelo hatɛnama ko wonya akɔ waamɛ, koko vɔ wayoyɛnama l’ɔkɔngɔ. Woho akɔ waamɛ mbele, etena kasɔnaso tɔkɛnyɔ, sho la dia sɔnaka kɛnɛ kakokaso mbidja lo yimba. L’ɔkɔngɔ wa laasɔ, tɔkɛnyɔ takatasɔnyi koka monga la shɛngiya lo woho wakanyiyaso ndo woho wayaokaso. Tɔkɛnyɔ t’amɛna koka tokimanyiya; koko tɔkɛnyɔ ta kɔlɔ tayotosalɛ kɔlɔ. (Jak. 1:14, 15) Koka monga ko etombelo wele la tɔkɛnyɔ ta kɔlɔ hawɛnama mbala kakɔ ɔtɔi, koko l’ekomelo vɔ wayoyɛnama. Diakɔ diele Bible toshaka ɔhɛmwɛlɔ ɔnɛ: “Onto l’onto ayona kɛnɛ konɛnde. Dikambo onto lonɛ lo demba ayona ɛhɔndɛlɔ oma lo demba diande.” (Ngal. 6:7, 8) Ekɔ mɛtɛ ohomba dia sho ntona tɔkɛnyɔ tshɛ tasukɛ awui wahetsha Jehowa!​—Os. 97:10. w19.10 30 od. 12-14

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka hende 17

Nyokoyake Nzambi, oko wenyu anande wa ngandji, ndo nyotetemale nkɛndakɛnda lo ngandji.​—Ɛf. 5:1, 2.

Jehowa akɛnya ngandji kande le so sho tshɛ lo nkimɔ Ɔnande oko oshinga w’etshungwelo lo dikambo diaso. (Jni. 3:16) Ngande wakokaso mbokoya ngandji ka Jehowa? Etena kɔsaso dia anangɛso ndo akadiyɛso wekɔ la nɛmɔ ndo ohomba, ndo etena kalongolaso l’ɔngɛnɔngɛnɔ tshɛ “ɔkɔkɔ wamboshishɔ” ko wambokalola le Jehowa. (Os. 119:176; Luka 15:7, 10) Sho mɛnyaka dia sho mbokaka anangɛso l’akadiyɛso ngandji lo ndjakimɔ, ɛnyɛlɔ lo mbakimanyiya tena diewɔ lo dihombo. (1 Jni. 3:17) Yeso akadjangɛ ambeki ande dia nkɛnɛmɔla ngandji ka ndjahondja. (Jni. 13:34, 35) Ɔlɛmbɛ wa Yeso wekɔ oyoyo nɛ dia vɔ nɔmbaka dia mbokana woho wa ngandji waki kɔnɔmbamaka lo Ɛlɛmbɛ wakasha Nzambi ase Isariyɛlɛ: Langa asekayɛ ambetawudi oko wakakolange Yeso. Dui sɔ nɔmbaka dia monga la ngandji ka ndjahondja. Sho la dia mboka anangɛso l’akadiyɛso ngandji kaanga ndeka ndo woho wayalangaso. Sho la dia mbaoka ngandji polo lo yɛdikɔ ya mbetawɔ kaanga nkimɔ lɔsɛnɔ laso dikambo diawɔ oko wakatosalɛ Yeso. w19.05 4 od. 11-13

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 18

Nyotetemale nɔmba, ko wayonyosha; nyotetemale nyanga, ko nyayotana; ndo nyotetemale nkɔkɔla, ko wayonyodihola.​—Luka 11:9.

Dia nkondja ekimanyielo ka nyuma k’ekila, sho la dia nɔmba l’etete. (Luka 11:13) Ɛnyɛlɔ kakakambe la Yeso lo Luka 11:5-9 tokimanyiyaka dia mɛna lande na kayotosha Jehowa nyuma k’ekila. Pami ka l’ɛnyɛlɔ kɛsɔ akalange monga onto ɔlɔlɔ lalongola angɛndangɛnda. Nde akeye ɔnɛ nde ekɔ l’ɔkɛndɛ wa mbisha ɔngɛndangɛnda ande wakakome l’otsho wa kati mbo ya ndɛ koko nde komonga la ɛngɔ ka mbosha. Yeso akate dia osukanyi wa pami kɛsɔ akayodihola l’ɔtɛ wakatetemalaka pami kɛsɔ mbɔlɔmba mapa. Kakɔna kakalange Yeso teetsha? Naka onto lele keema kokele mbetawɔka nkimanyiya osukanyi ande wawembiya, kete sho koka ndeka monga l’eshikikelo dia Shɛso ka ngandji kele l’olongo ayokimanyiya wanɛ watetemala mbɔlɔmba nyuma kande! Ɔnkɔnɛ, sho koka monga l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa ayokadimola alɔmbɛlɔ aso naka sho mbɔlɔmba nyuma k’ekila. (Os. 10:17; 66:19) Sho koka monga l’eshikikelo ɔnɛ kaanga mbatetemala Satana mbidja welo dia tɔlɛndja, tayodja otshumba. w19.11 13 od. 17-19

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka hende 19

Nyoye . . . totshu lo dihole dia diɛta kele nyotomuya yema.​—Makɔ 6:31.

Yeso akeyaka dia lo tena dimɔ, nde l’apɔstɔlɔ ande waki l’ohomba wa momuya yema. Koko, anto efula wa lo nshi shɔ ndo efula wa nshi nyɛ wekɔ oko kanga ɔngɔnyi la lo wɛɛla wa Yeso. Pami kakɔ akayatɛ ate: “Aya wɛ tokomuya, ndɛka tsho, nɔka tsho ndo ngɛnangɛnaka.” (Luka 12:19; 2 Tim. 3:4) Nde akafɔnya di’awui woleki ohomba lo lɔsɛnɔ ele momuya la ngɛnangɛna. Koko, le Yeso ndo apɔstɔlɔ ande, aha ɔngɛnɔngɛnɔ awɔ hita mbaki dui diakaleke ohomba lo lɔsɛnɔ lawɔ. Ɛlɔ kɛnɛ, sho salaka la wolo dia mbokoya Yeso lo nkamba la wenya weso bu lo olimu aha tsho dia momuya, koko ndo dia nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ lo nsambisha anto akina lokumu l’ɔlɔlɔ ndo lo mbɔtɔka lo nsanganya y’Akristo. Le so olimu wa mbetɛ anto ambeki ndo wɔtwɛlɔ wa lo nsanganya wekɔ awui w’ohomba efula, diakɔ diele sho mbidjaka welo efula dia ndjashaka mbala la mbala l’elimu w’ekila ɛsɔ. (Hɛb. 10:24, 25) Kaanga etena keso lo vakashi, hatotshike mbekelo yaso y’amɛna ya lo nyuma ya sanganaka mbala la mbala oyadi dihole diakɔna dieso, ndo sho nyangaka waaso wa nsawola la wanɛ wahomana la so.​—2 Tim. 4:2. w19.12 7 od. 16-17

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 20

Nyoshidiya kɛnɛ kakanyatatɛ nsala.​—2 Kɔr. 8:11.

Jehowa toshaka diaaso dia mbɔsa yɛdikɔ ya woho wahombaso nsɛna. Nde tetshaka woho wahombaso nsala ɛsɔnwɛlɔ w’amɛna ndo nde tokimanyiyaka dia monga l’etombelo w’amɛna etena kɔsaso tɛdikɔ tawɔngɛnyangɛnya. (Os. 119:173) Lo yɛdikɔ yayototalekaka nkamba la lomba lele l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi, mbayototalekaka mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna. (Hɛb. 5:14) Koko, oyadi takɔshi yɛdikɔ ya dimɛna, sho koka monga l’okakatanu wa nshidiya kɛnɛ kakatatatɛ nsala. Tɔsɛdingole bɛnyɛlɔ dimɔ: Ɔnangɛso ɔmɔ l’ɔlɔngɔlɔngɔ ambɔsa yɛdikɔ ya mbadia Bible k’otondo. Nde ambadia dimɛna l’edja ka mingu mɔtshi, koko hayadia l’ɔtɛ w’ɔkɔkɔ ɔmɔ. Kadiyɛsɔ kɛmɔ ambɔsa yɛdikɔ ya nkamba olimu w’ombatshi mboka wa pondjo, koko ekɔ lo ntetemala ntaloya datɛ diahombande ntatɛ. Olui ɔmɔ wa dikumanyi wakɔshi yɛdikɔ kaamɛ dia nyomoleka ndjasha lo wembwelo w’ɛkɔkɔ wa l’etshumanelo, koko l’ɔkɔngɔ wa ngɔndɔ efula hawotatɛ nsala dui sɔ. Awui asɔ ntshikitana, koko vɔ fɔnaka lo dui dimɔ. Tɛdikɔ takawɔshi tɔsɔ kokotshama tshɛ lo tshɛ. w19.11 26 od. 1-2

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka hende 21

Asangwelo wa kanga etete konyaka mɛtɛ lo otondoyelo.​—Tok. 21:5.

Yeso akɛdika etena kaso la “nshi ya Nɔa,” ndo aha la taamu tekɔ lo nsɛna lo “tena dia paa dia wolo mbikikɛ.” (Mat. 24:37; 2 Tim. 3:1) Diakɔ diele atshukanyi amɔ mbɔsaka yɛdikɔ ya tokotaloya wotelo w’ana dia ndeka ndjasha efula l’olimu wa Jehowa. Etena kɔsa atshukanyi yɛdikɔ ya mbota ana ndo lofulo layowolanga mbota, atshukanyi wele la tomba ‘kambaka akumi.’ (Luka 14:28, 29) Ambutshi wakodia ana mbutaka dia mbodia ana nɔmbaka aha tsho falanga efula, koko dui sɔ nɔmbaka nto wenya ndo wolo. Diakɔ diele, ekɔ ohomba dia atshukanyi nsɛdingola ambola anɛ: ‘Onde sho akɔ ahende la dia kambaka olimu dia nsomba diangɔ diele ohomba lo nkumbo kaso? Onde tambosanga lolemi lo diangɔ diele mɛtɛ ohomba lo nkumbo kaso? Naka wadi l’omi wayokambaka olimu, ko onto akɔna ayolamaka ana? Onto akɔna ayonga la shɛngiya lo ekanelo ndo etsha awɔ?’ Atshukanyi wakɛtshanya ambola asɔ lo wɔladi kambaka l’ɛtɛkɛta wa lo divɛsa di’ɛlɔ. w19.12 23-24 od. 6-7

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka hende 22

Vɔ . . . mbakamba la mi dikambo dia Diolelo dia Nzambi ndo vɔ mbele kiɔkɔ ya esambelo k’efula le mi.​—Kɔl. 4:11.

Lɔsɛnɔ l’ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ lakonge lo waale mbala efula. (2 Kɔr. 11:23-28) Nde akahombe nto mbikikɛ “tɛndɛ lo demba,” ondo paa kɛmɔ ka lo demba. (2 Kɔr. 12:7) Ndo nde akadiɛnɛ l’ɔkɔmwɛlɔ etena kakotshike Dɛmasɛ lakakambaka la nde l’etena kɛmɔ, “dikambo [Dɛmasɛ] akalange dikongɛ nɛ di’akambo.” (2 Tim. 4:10) Pɔɔlɔ aki Okristo w’okitami w’esɔ waki la dihonga ndo la lokaho tshɛ akakimanyiyaka anto akina efula, koko l’etena kɛmɔ nde lawɔ akakɔmɔ. (Rɔmɔ 9:1, 2) Pɔɔlɔ akalongola esambelo ndo osukɔ wakinde l’ohomba. Ngande? Aha la taamu Jehowa akakambe la nyuma Kande k’ekila dia mbokeketsha. (2 Kɔr. 4:7; Flpɛ. 4:13) Jehowa akasambe Pɔɔlɔ nto lo tshimbo y’asekande Akristo. Pɔɔlɔ akate dia asekande Akristo amɔ waki “kiɔkɔ ya esambelo k’efula.” (Kɔl. 4:11) L’atei wa wanɛ wakandashile nkombo yawɔ mbele ndo Aristarako, Tishiko la Makɔ. Vɔ wakakeketsha Pɔɔlɔ ndo wakokimanyiya dia mbikikɛ. w20.01 8 od. 2-3

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka hende 23

Nde akahɛtshɛ washo w’etema anyu osase.​—Ɛf. 1:18.

Yeso akɛnya nto dia ekɔ dui dia wolo nembetshiya dimɛna onto ɔmɔtshi lele bu okitami kɛnɛ kalembetshiya “mbotɔ nto,” kana “[mb]otɔ oma le nyuma.” (Jni. 3:3-8) Otshikitanu akɔna wonga lo yimba etena koonga Akristo akitami? Ntondo ka Jehowa nkita Akristo asɔ nyuma, vɔ ngɛnangɛnaka elongamelo ka nsɛna pondjo pondjo la nkɛtɛ. Vɔ kongɛɛka l’asolo walomɔlomɔ etena kayonya Jehowa awui wa kɔlɔ tshɛ ndo kayondokadimola nkɛtɛ paradiso. Ondo vɔ wakakanyiyaka woho wayowolongola ose nkumbo kawɔ kana ɔngɛnyi awɔ ɔmɔtshi lakavu. Koko l’ɔkɔngɔ wa vɔ kitama nyuma, vɔ ndjotatɛka nkanyiya woho okina. Lande na? Aha ɔnɛ vɔ wakɔsaka elongamelo ka nsɛna la nkɛtɛ oko dui di’anyanya. Vɔ kotshikitanya ekanelo kawɔ l’ɔtɛ w’ekiyanu kana l’ɔtɛ wakawasowaka efula. Vɔ kombɔsa yɛdikɔ la shashimuya lo mɛna ɔnɛ nsɛna la nkɛtɛ pondjo pondjo howangɛnyangɛnya. Koko, Jehowa akakambe la nyuma kande dia ntshikitanya woho wakanyiyawɔ ndo elongamelo kɔsawɔ la nɛmɔ kɛsɔ. w20.01 22 od. 9-11

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka hende 24

Onto tshɛ ayakitshakitsha l’ɛse ka ewandji wa laadiko.​—Rɔmɔ 13:1.

Lo ndjela Ɛlɛmbɛ wakasha Nzambi ase Isariyɛlɛ, apami wakasɔnama wakakandolaka aha tsho akambo wa lo nyuma, koko ndo enongo w’anto k’anto ndo w’anto wakatshaka kɔlɔ. Koko lo ndjela “ɔlɛmbɛ wa Kristo,” ɔkɛndɛ wa dikumanyi ekɔ wa nkandola awui wa lo nyuma wendana la pɛkato ya weke. (Ngal. 6:2) Vɔ mbeyaka dia ewandji wa lɛɛta wekɔ l’ɔkɛndɛ wakawasha Nzambi wa kandolaka awui wendana la enongo w’anto k’anto ndo w’anto wasala kɔlɔ. L’atei w’awui akɔ mbele, vɔ wekɔ nto la lowandji la mbidjɛ onto kibawo kana mbodja lo lokanu. (Rɔmɔ 13:2-4) Ngande wakandola dikumanyi akambo wa lo nyuma wendana la pɛkato ya weke? Vɔ kambaka l’Afundelo dia nsɛdingola akambo ndo mbɔsa tɛdikɔ. Vɔ mbeyaka dia ɔlɛmbɛ wa Kristo mpikama lo ngandji. Ngandji tshutshuyaka dikumanyi dia mbidja yimba l’akambo anɛ: Kakɔna kahomba salema dia nkimanyiya onto tshɛ la l’etshumanelo lambowosalɛ dui dimɔ dia kɔlɔ? Lo kɛnɛ kendana la ɔnɛ lakasale pɛkato, ngandji tshutshuyaka dikumanyi dia ndjambola ɔnɛ: Onde nde ekɔ la ndjatshumoya? Onde sho koka mbokimanyiya dia nde nɔngɔsɔla diɔtɔnganelo diande la Jehowa? w19.05 7 od. 23-24

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka hende 25

‘Dimi lekɔ lo nsɛna lo dikambo dia Papa.’​—Jni. 6:57.

Yeso akeyaka dia She ekɔ Kiɔkɔ ndo Osukɔ wa lɔsɛnɔ lande etena kakandate ɛtɛkɛta wele la diko. Yeso akayaɛkɛ tshɛ lo tshɛ le She, ndo Jehowa akokotshɛ ehomba ande wa l’emunyi. Ndo kɛnɛ koleki tshɛ ele, Jehowa akakotshɛka Yeso ehomba ande wa lo nyuma. (Mat. 4:4) Jehowa tokotshɛka ndo sho ehomba aso wa lo nyuma. Lo tshimbo y’Ɔtɛkɛta ande, nde tosholɛka akambo wa mɛtɛ wendana la nde, sangwelo diande, oyango wele la lɔsɛnɔ ndo nshi yayaye. Nde akɛnya dia nde ndjashaka le so mbala ka ntondo kakateke akambo wa mɛtɛ, lo nkamba l’ambutshi aso kana ombetsha okina dia tokimanyiya dia mbeeya. Ndo nde ekɔ lo ntetemala tokimanyiya lo tshimbo ya dikumanyi dia l’etshumanelo ndo y’anangɛso l’akadiyɛso akina wambotshunda. Laadiko dia laasɔ, Jehowa tetshaka lo tshimbo ya nsanganya ya l’etshumanelo, lɛnɛ ekaso akambo kaamɛ la nkumbo kaso ka lo nyuma. Lo toho tɔsɔ ndo tokina, Jehowa ekɔ lo mɛnya oko ombutshi dia nde ndjashaka le so sho tshɛ.​—Os. 32:8. w20.02 3 od. 8; 5 od. 13

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka hende 26

Towese akambo wakimanyiya dia wɔladi monga lam’asaso ndo akambo watokeketsha.​—Rɔmɔ 14:19.

Naka sho monga la ɔkɔmiya, kete hatotonga la wɔladi lam’asaso. Sho la dia monola ɔkɔmiya oma l’etema aso ndo mbewɔ monɛ tokanyi t’ɔkɔmiya l’etema w’anto akina. Akokaso nsala shikaa dia nkimanyiya anto akina dia ndɔshana la ɔkɔmiya, ndo ngande wakokaso nsala dia wɔladi monga? Lɔkɛwɔ ndo etsha aso koka monga la shɛngiya ya wolo le anto akina. Andja ɔnɛ nangaka dia sho monga la “ɔsɛmɔ” wa kɛnɛ kele la so. (1 Jni. 2:16) Koko dionga sɔ tshutshuyaka anto dia monga la ɔkɔmiya. Sho koka mbewɔ nkonya anto akina dia monga l’ɔkɔmiya naka sho ntshika tɛkɛtaka mbala la mbala lo dikambo dia diangɔ diele la so kana diasangoyaso dia nsomba. Yoho kina yakokaso mbewɔ dia nkonya anto akina dia monga l’ɔkɔmiya ele monga la wɛdimo lo dikambo dia ɛkɛndɛ wele la so l’etshumanelo. Naka sho nkotola yambalo y’anto lo ɛkɛndɛ wele laso, kete tambɔlɔngɔsɔlɛ ɔkɔmiya dihole dia vɔ monga. Koko, naka sho ndjasha le anto akina l’otema ɔtɔi ndo nshihodia awui w’amɛna wasalawɔ, kete tayowakimanyiya dia vɔ ngɛnangɛna la kɛnɛ kele lawɔ ndo tayosala dia kaamɛ ndo wɔladi monga l’etshumanelo. w20.02 18 od. 15-16

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka hende 27

Waonga ande wahɛnama wekɔ lo mɛnama dimɛna oma lo etongelo k’andja, nɛ dia vɔ wekɔ lo mɛnama oma lo diangɔ diakatongama.​—Rɔmɔ 1:20.

Wɛ koka mbeka awui wendana la Jehowa lo tshimbo y’etongelo kande. (Ɛny. 4:11) Kana yimba lo woho wɛnya tombatomba ndo nyama dia Jehowa ekɔ la lomba l’efula. Eka yema lo kɛnɛ kendana la woho wakatongama demba diayɛ lo yoho ya diambo. (Os. 139:14) Kana yimba lo wolo wakadje Jehowa lo wonya ko wɛ ayɛna dia vɔ wekɔ paka yɔɔtɔ ɔtɔi l’atei wa miliyara ya tɔɔtɔ. (Isa. 40:26) Naka wɛ nsala ngasɔ, kete wɛ ayoleka nɛmiya Jehowa efula. Koko, mbeya ɔnɛ Jehowa ekɔ la lomba ndo la wolo ekɔ tsho etenyi kɛmɔ ka etatelo ka diɔtɔnganelo diasayɛ la nde. Dia mboka Jehowa ngandji k’efula, wɛ la dia mbeya awui efula wendana la nde. Wɛ la dia monga l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa ndjakiyanyaka dikambo diayɛ. Ohɔ dia “naka wɛ mboyanga, nde ayoyaɛnya le yɛ.” (1 Ɛk. 28:9) Jehowa akate ate ‘dimi lakakokotola oya le mi.’ (Jɛr. 31:3) Lo yɛdikɔ yayoyoleka monga la lowando lo kɛnɛ tshɛ kakosalɛ Jehowa, mbayoleka ngandji kawokayɛ mfula. w20.03 4 od. 6-7

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka hende 28

Lam’ele tekɔ la olimu ɔnɛ . . . , sho hatohekɔ.​—2 Kɔr. 4:1.

Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akatotshikɛ ɛnyɛlɔ ka dimɛna lo woho wakandetɛ olimu w’Okristo olimu woleki ohomba lo lɔsɛnɔ lande. Etena kakinde la Kɔrɛtɔ lo lɔkɛndɔ lande la hende la misiɔnɛrɛ, nde komonga la falanga efula ndo akahombe nkamba olimu wa mbika mvudu y’apɛma. Nde akakambe olimu ɔsɔ dia mbokimanyiya dia nsambisha ase Kɔrɛtɔ lokumu l’ɔlɔlɔ “aha la nyanga difuto” oma le wɔ. (2 Kɔr. 11:7) Kaanga mbakahombe Pɔɔlɔ nkamba olimu ɔmɔ wa l’emunyi, nde akatetemala mbetsha olimu w’Okristo lo dihole dia ntondo ndo nde akasambishaka lushi la Sabato tshɛ. L’ɔkɔngɔ w’akambo waki la nde ndowana, Pɔɔlɔ aki l’akoka wa ndeka ndjasha l’esambishelo. Nde “akatatɛ ndjasha tshɛ lo ɔtɛkɛta wa Nzambi, asambisha ase Juda dia mbashikikɛ dia Yeso kele Kristo.” (Ets. 18:3-5; 2 Kɔr. 11:9) L’ɔkɔngɔ diko, etena kakinde lo lokanu lo luudu lande la Rɔmɔ l’edja k’ɛnɔnyi ehende, Pɔɔlɔ akasambisha anto wakayaka ndjowenda ndo akafunde mikanda. (Ets. 28:16, 30, 31) Pɔɔlɔ akayashikikɛ diaha mbetawɔ kaanga ɛngɔ ɔtɔi mbekola yimba yande oma l’olimu ande w’Okristo. w19.04 4 od. 9

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto