Ngɔndɔ ka nɛi
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka nɛi 1
Lande na kamboyonsalɛ nganɛ? . . . Ko lande na kamboyonkesa?—Eta. 29:25.
Ekambi wa Jehowa wa lo nshi yakafundamaka Bible wakahomana l’ekakatanu wakiwɔ konongamɛ. Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka Jakɔbɔ. She akawodjangɛ dia nde tɔsa wadi l’atei w’ana a wamato waki Labana, ose nkumbo ɔmɔ laki ombetawudi ndo nde akoshikikɛ dia Jehowa ayowɔtshɔkɔla efula. (Eta. 28:1-4) Ɔnkɔnɛ Jakɔbɔ akasale dui diakawɔlɔmbɛ dia nsala. Nde akamɔ oma l’ɛtshi ka nkɛtɛ ka Kanana ndo akatshu laka Labana, ɔnɛ laki la ana wa wamato ahende, mbuta ate Lea nde la Rashɛlɛ. Jakɔbɔ akalangaka ɔnaki Labana la womoto la kose hakoke, mbuta ate Rashɛlɛ ndo nde aketawɔ dia kambɛ she l’edja k’ɛnɔnyi esambele la ntondo ka nde ndjootshuka. (Eta. 29:18) Koko awui kombeta lo yoho yakalongamɛka Jakɔbɔ. Labana akokese lo mbosha ɔnande l’enondo la womoto, mbuta ate Lea. Labana akayetawɔ dia Jakɔbɔ ntshuka Rashɛlɛ l’ɔkɔngɔ wa lomingu, koko paka naka nde nkamba l’edja k’ɛnɔnyi ekina esambele. (Eta. 29:26, 27) Labana komonga la losembwe l’awui wakandokana la Jakɔbɔ. Lo tshɛ, Labana kosalɛ Jakɔbɔ akambo la losembwe l’edja k’ɛnɔnyi 20!—Eta. 31:41, 42. w23.04 15 od. 5
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka nɛi 2
Nyodihole etema anyu la ntondo kande.—Os. 62:8.
Le na akokaso ntshɔ etena keso l’ohomba w’esambelo ndo ɛlɔmbwɛlɔ? Sho mbeyaka okadimwelo wa dimbola sɔ. Sho koka ndjasukanya la Jehowa Nzambi lo dɔmbɛlɔ. Jehowa tɔlɔmbaka dia sho nsala dui sɔ. Nde nangaka dia sho mbɔlɔmbaka mbala la mbala, mbuta ate ‘ntetemala nɔmba.’ (1 Tɛs. 5:17) Sho koka mbɔlɔmba aha la wengengo ndo nyanga ɛlɔmbwɛlɔ kande lo dui tshɛ diendana la lɔsɛnɔ laso. (Tok. 3:5, 6) Lam’ele nde ekɔ Nzambi kele la lokaho l’efula, Jehowa hatodjɛ elelo lo lofulo la mbala yakokaso mbɔlɔmba. Yeso akashihodia dia Jehowa mbɔsaka dɔmbɛlɔ la nɛmɔ. Edja efula la ntondo ka nde ndja lanɛ la nkɛtɛ, nde akɛnyi woho wakakadimolaka She alɔmbɛlɔ w’apami ndo wa wamato wa kɔlamelo. Ɛnyɛlɔ, Yeso aki suke la She etena kakandakadimolaka alɔmbɛlɔ wa l’otema ɔtɔi waki Hana, Davidɛ, ndo Elidja ndo anto akina waki la kɔlamelo. (1 Sa. 1:10, 11, 20; 1 Nku. 19:4-6; Os. 32:5) Diakɔ diele Yeso aketsha ambeki ande woho wa nɔmbaka mbala la mbala ndo l’eshikikelo!—Mat. 7:7-11. w23.05 2 od. 1, 3
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka nɛi 3
Didima la ntondo ka anto ekɔ djonga, koko ɔnɛ layaɛkɛ le Jehowa ayokokamɛ.—Tok. 29:25.
Ɔlɔmbɛdi a laadiko Jɛhɔyada akokaka Jehowa wɔma. Dui sɔ diakɛnama hwe etena kaki Ataliya ɔnaki Jezabɛlɛ ɔnɛ lakakombolaka dia monga nkumekanga ka Juda la wolo. Nde aki ngala efula ndo nde akalangaka monga nkumekanga, diakɔ diakandahembe ndjaka tokanula tande tshɛ dia nde ntatɛ mbolɛ! (2 Ɛk. 22:10, 11) Ɔna ɔmɔ l’atei awɔ, mbuta ate Jɛhɔashi akake nɛ dia wadaki Jɛhɔyada le Jɛhɔshabeatɛ akawotsha. Nde l’omɛnde wakashɛ ɔnakɔ ndo wakokokɛ. Lo yoho shɔ mbele Jɛhɔyada nde la Jɛhɔshabeatɛ wakakimanyiya dia nama ɔlɔndji wa nkumekanga Davidɛ. Jɛhɔyada aki la kɔlamelo le Jehowa ndo komboka Ataliya wɔma. Etena kakakotsha Jɛhɔashi ɛnɔnyi esambele, Jɛhɔyada akanyomɛnya kɔlamelo yande otsha le Jehowa. Nde akakongɛ yoho mɔ. Naka nde ndjitondoya, kete Jɛhɔashi ayokoma nkumekanga, okitɔ wa lo dioho dia Davidɛ. Ko naka nde hatondoyisha, kete ndooko onyake, Jɛhɔyada otohomba nshisha lɔsɛnɔ lande. Diɛsɛ l’ɔtshɔkɔ wa Jehowa, nde akatondoya. w23.06 17 od. 12-13
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka nɛi 4
Wɛ ambeya dia Ɔnɛ-Laheme-Tshɛ ekɔ Omboledi lo diolelo di’anto ndo nde dishaka onto tshɛ lalangande. —Dan. 4:25.
Nkumekanga Nɛbukadinɛza akakoke esadi eto mbɔsa Danyɛlɛ oko otunyi ande ndo nde akakoke mbodiakisha. Koko Danyɛlɛ akonge la dihonga ndo nde akewoya nkumekanga losango lɔsɔ. Kakɔna ondo kakakimanyiya Danyɛlɛ dia monga la dihonga lo lɔsɛnɔ lande l’otondo? Etena kakinde ɔlɔngɔlɔngɔ, ndooko onyake Danyɛlɛ akakondja wetshelo oma le nyango la she. (Eoh. 6:6-9) Danyɛlɛ akeyaka Ɛlɛmbɛ dikumi ndo awui akina efula wendana la ɛlɛmbɛ akɔ. Ɛnyɛlɔ, nde akeyaka kɛnɛ kakakokaka ose Isariyɛlɛ ndɛ ndo kɛnɛ kakinde kokokaka ndɛ. (Lɛw. 11:4-8; Dan. 1:8, 11-13) Danyɛlɛ akeke nto ɔkɔndɔ wendana l’ekambi wa Nzambi ndo akeyaka kɛnɛ kakaakomɛ etena kakawatone nkitanyiya atɔndɔ wa Jehowa. (Dan. 9:10, 11) Awui wakakomɛ Danyɛlɛ lo lɔsɛnɔ wakokimanyiya dia monga l’eshikikelo ɔnɛ Jehowa la andjelo Ande wa wolo waki lo mbosukɛ.—Dan. 2:19-24; 10:12, 18, 19. w23.08 3 od. 5-6
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka nɛi 5
Lomba lekɔ kaamɛ la akanga w’okitshakitsha.—Tok. 11:2.
Tɔsɛdingole ɛnyɛlɔ ka Rɛbɛka womoto laki la lomba ndo lele l’edja tshɛ ka lɔsɛnɔ lande akɔsaka tɛdikɔ la dihonga ndo akeyaka etena ndo woho wa nkamba la tɔ. (Eta. 24:58; 27:5-17) Koko, nde aki la dilɛmiɛlɔ di’efula ndo aki suke dia ndjela ɛlɔmbwɛlɔ. (Eta. 24:17, 18, 65) Naka wɛ sukɛ l’okitshakitsha tshɛ tɛdikɔ ta Jehowa oko wakasale Rɛbɛka, kete wɛ ayonga la shɛngiya ya dimɛna le nkumbo ndo l’etshumanelo kayɛ. Wɛdimo ekɔ dionga diele Akristo wambotshunda lo nyuma tshɛ l’ohomba. Ɛsta aki l’okitshakitsha ndo womoto lakakambɛka Nzambi la kɔlamelo tshɛ. L’ɔtɛ wakinde la wɛdimo, nde kondjokoma womoto la lotamanya etena kakandayongaka wadi aki nkumekanga. Nde akahokamɛ dako diakawosha Mɔrɔdɛkai w’ɔnango laki aya opalanga ndo nde akadiyele. (Ɛsta 2:10, 20, 22) Sho koka mɛnya wɛdimo akɔ waamɛ lo nyanga ndo lo nkamba la dako dia dimɛna. (Tito 2:3-5) Ɛsta akɛnya wɛdimo lo yoho kina. Nde “aki kɔmba ndo aki la ɛnamelo k’olangala”; koko, nde kokotolaka yambalo y’anto oya le nde.—Ɛsta 2:7, 15. w23.12 19-20 od. 6-8
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka nɛi 6
Nzambi ndeka etema aso woke ndo nde mbeyaka akambo tshɛ.—1 Jni. 3:20.
Ndjaɛndja onongo lo yɛdikɔ ya mbotamba elelo. Ɔsɔ ekɔ wotsho wakokaso minya. Naka takashola pɛkato yaso, takayatshumoya ndo takɔshi tɛdikɔ ta mbewɔ nkalolɛ pɛkato yaso, kete sho koka monga l’eshikikelo dia Jehowa akatodimanyiya. (Ets. 3:19) L’ɔkɔngɔ wa sho ntakola wanya asɔ, Jehowa halange dia sho ntetemala ndjaɛndja onongo. Nde mbeyaka dia ndjaɛndja onongo amboleka koka tosalɛ kɔlɔ. (Os. 31:10) Naka tambɔmɛnama l’ekiyanu, kete sho mbeyaka ndjotshika ndawɔ lowango laso l’otsha lo lɔsɛnɔ. (2 Kɔr. 2:7) Naka wɛ ntetemala ndjaoka dia wɛ ekɔ l’onongo, kete ka washo lo “edimanyielo ka mɛtɛ” kasha Nzambi. (Os. 130:4) Etena kadimanyiyande wanɛ wayatshumoya l’otema ɔtɔi, nde ndakaka ɔnɛ: “Hantohɔ pɛkato kawɔ nto.” (Jɛr. 31:34) Dui sɔ mɛnyaka dia Jehowa hatohɔ pɛkato kakandashile kodimanyiya. Toyashake dilanya l’ɔtɛ wa pɛkato yakayasale lo nshi y’edjedja naka yokodjɛ elelo lo kɛnɛ kakokayɛ nsala l’olimu wa Jehowa. Jehowa hatetemala nkanyiya lo dikambo dia pɛkato yayɛ ndo wɛ lawɔ ntshika nkanyiya dui sɔ. w23.08 30-31 od. 14-15
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka nɛi 7
Nyotshikale nge, nyoshikimale. —1 Kɔr. 15:58.
Lo nshi ya COVID-19, Ɛmɛnyi wa Jehowa wanɛ wakayele ɛlɔmbwɛlɔ k’oma le okongamelo aso wakewɔ ekiyanu w’anyanya wakahomana la wanɛ wakahokamɛka awui wa kashi. (Mat. 24:45) Sho pombaka ntetemala mbika yimba lo “akambo woleki ohomba.” (Flpɛ. 1:9, 10) Akambo wekola yimba koka tɔɔsɛ wenya efula ndo mbekola yimba yaso oma l’awui wele la wahɔ. Awui wasalaso mbala la mbala lo lɔsɛnɔ, ɛnyɛlɔ oko ndɛ, nnɔ, nkɔkɔla demba ndo olimu wa l’emunyi koka ndjokoma awui wekola yimba, naka vɔ nkoma awui woleki ohomba lo lɔsɛnɔ laso. (Luka 21:34, 35) Ndo nto, lushi tshɛ sho mbokaka ndo mbadiaka awui wendana l’ewanu wa lam’asa anto wa lo tshunda ndo ase pɔlitikɛ. Sho pombaka ndjashikikɛ diaha awui asɔ mbekola timba taso. Naka hatosadi ngasɔ, kete sho koka ndjotatɛ sukɛ wedi ɔmɔ lo yimba kana l’otema. Satana kambaka la toho totshikitanyi dia ntɛwɔla yɛdikɔ yaso ya nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. w23.07 16-17 od. 12-13
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka nɛi 8
Kanyotshake ɔnkɔnɛ dia mbohɔkami.—Luka 22:19.
Le ekambi wa Jehowa, Eohwelo ka nyɔi ka Kristo mbele lushi loleki ohomba la l’ɔnɔnyi. Tɔ kekɔ tshɔi ya dui dia laande diakadjangɛ Yeso ambeki ande dia mbohɔka. (Luka 22:19, 20) Tɔ toholaka toho takokaso mɛnya lowando laso lo olambo wa Yeso. (2 Kɔr. 5:14, 15) Tɔ toshaka nto diaaso dia ‘nkeketshana’ l’anangɛso ndo l’akadiyɛso. (Rɔmɔ 1:12) Ndo efula ka wanɛ wayasha l’akambo wa mɛtɛ tshutshuyamaka dia ntatɛ nkɛndakɛnda lo mboka ka lɔsɛnɔ l’ɔtɛ wa kɛnɛ kɛnawɔ ndo kokawɔ. Sho lawɔ kanaka yimba la woho wakakatanya Eohwelo nkumbo kaso k’onto l’ɔnango ka l’andja w’otondo. Aha la taamu, Eohwelo kekɔ dui dia laande l’etema aso! w24.01 8 od. 1-3
Wadielo wa Bible dikambo dia Eohwelo: (Awui wakete la yanyi: Nisana 9) Luka 19:29-44
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka nɛi 9
Nzambi akalange andja lo yɛdikɔ y’efula, diakɔ diakandakimɔ Ɔnande ɛtɔi lakandote, dia onto tshɛ longa la mbetawɔ le nde atovɔke, koko akondja lɔsɛnɔ la pondjo.—Jni. 3:16.
Etena katataleke nkana yimba l’oshinga wakafute Jehowa nde la Yeso, mbayototalekaka nshihodia woke woke wa ngandji katokawɔ lo ɔmɔmɔ la l’atei aso. (Nga. 2:20) Oshinga w’etshungwelo ekɔ woshasha wa ngandji. Jehowa akɛnya hwe dia nde tokaka ngandji lo ndjahondja ɛngɔ koleki tshɛ nɛmɔ le nde mbuta ate, Yeso. Jehowa aketawɔ dia Ɔnande nsowa lo wahɔ aso. Jehowa hatoke tsho ngandji koko nde totɛka nto polo lo yɛdikɔ yakɔna yatokande ngandji. (Jɛr. 31:3) Jehowa akayasukanya la so nɛ dia nde tokaka ngandji. (Ɛdika la Eohwelo k’Ɛlɛmbɛ 7:7, 8.) Ndooko ɛngɔ kana onto lakoka tokakitola oma lo ngandji kɛsɔ. (Rɔmɔ 8:38, 39) Ngande wakokonya ngandji kɛsɔ dia wɛ ndjaoka? w24.01 28 od. 10-11
Wadielo wa Bible dikambo dia Eohwelo: (Awui wakete la yanyi: Nisana 10) Luka 19:45-48; Mateo 21:18, 19; 21:12, 13
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka nɛi 10
L’ɔtɛ w’elongamelo . . . , k’ɔnɛ ditongami . . . diayotshungɔ.—Rɔmɔ 8:20, 21.
Akristo w’akitami ngɛnangɛnaka elongamelo kawɔ ka l’olongo. Ɔmɔ l’atei awɔ, ele ɔnangɛso Frederick Franz, lakate l’otema ɔtɔi ate: “Elongamelo kaso ekɔ dui dia shikaa, ndo sho wanɛ wele l’atei w’anto 144000 tayolongola kɛnɛ kakatolake Nzambi, difuto diaso diayoleka kɛnɛ tshɛ kele la so dimɛna.” Lo 1991 ɔnangɛso Franz akashikikɛ ate: “[Sho] takatetemala mbɔsa elongamelo kaso la nɛmɔ di’efula. . . . Lam’atataleke kikongɛ mbataleke elongamelo kɛsɔ monga la nɛmɔ le so. Tɔ kekɔ dui diasungana sho mbodikongɛ . . . Nshi nyɛ mbahombaso ndeka mbɔsa elongamelo kɛsɔ la nɛmɔ di’efula oleki nshi ya ntondo.” Oyadi tekɔ l’elongamelo ka tɔsɛna pondjo pondjo l’olongo kana la nkɛtɛ, tekɔ l’elongamelo ka lotombo katosha ɔkɔkɔ wa ngɛnangɛna. Ndo elongamelo kaso katosha ɔngɛnɔngɛnɔ efula koka nkoma wolo efula. w23.12 9 od. 6; 10 od. 6-8
Wadielo wa Bible dikambo dia Eohwelo: (Awui wakete la yanyi: Nisana 11) Luka 20:1-47
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka nɛi 11
Dikila dia ngɔmbɛ la dia mbudi hadiokoke minya pɛkato.—Hɛb. 10:4.
L’andja wa soko dia tabɛrnaklɛ k’edjedja aki elambwelo kakasalema la nkonga dia nambolaka Jehowa elambo wa nyama. (Eto. 27:1, 2; 40:29) Koko, elambo ɛsɔ kokokaka dimanyiya pɛkato y’anto tshɛ lo tshɛ. (Hɛb. 10:1-3) Elambo wa nyama yakawalambolaka mbala la mbala lo tabɛrnaklɛ aki didjidji di’olambo wakahombe ndjotshungola anto oma lo pɛkato tshɛ lo tshɛ. Yeso akeyaka dia Jehowa akotome la nkɛtɛ dia ndjokimɔ lɔsɛnɔ lande oko oshinga w’etshungwelo dikambo di’anto. (Mat. 20:28) Diakɔ diele, lo batisimu kande, Yeso akayakimɔ dia nsala kɛnɛ kakalangaka Jehowa. (Jni. 6:38; Ngal. 1:4) Yeso akakimɔ lɔsɛnɔ lande oko olambo “mbala ɔtɔi 1 lo pondjo” dia dimanyiya kana nkomba lo pondjo pɛkato k’onto tshɛ longa la mbetawɔ le Kristo.—Hɛb. 10:5-7, 10. w23.10 26-27 od. 10-11
Wadielo wa Bible dikambo dia Eohwelo: (Awui wakete la yanyi: Nisana 12) Luka 22:1-6; Makɔ 14:1, 2, 10, 11
LUSHI LA EOHWELO
L’ɔkɔngɔ wa ɛɔtwɛlɔ ka wonya
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka nɛi 12
Woshasha washa Nzambi ele lɔsɛnɔ la pondjo oma le Kristo Yeso Nkumɛso.—Rɔmɔ 6:23.
Lo shoamɛ, hatokokaki pondjo ndjaatshungola oma lo pɛkato la nyɔi. (Os. 49:7, 8) Ɔnkɔnɛ, Jehowa akayahondja dia nde nkimɔ Ɔnande la ngandji dia nde toshimbɛ. Jehowa akakongɛ dia Yeso nkimɔ lɔsɛnɔ lande dia wahɔ aso. Lo yɛdikɔ yayototalekaka nkana yimba lo kɛnɛ kakayahondja Jehowa nde la Yeso lo dikambo diaso, mbayototalekaka mbɔsa oshinga w’etshungwelo la nɛmɔ. Etena kakasale Adama pɛkato, nde akashisha elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo ndo nde akashishɛ anande tshɛ elongamelo kɛsɔ. Dia nkaloya kɛnɛ kakashisha Adama, Yeso akakimɔ lɔsɛnɔ lande hita la kokele oko olambo. L’edja tshɛ kakandasɛnaka lanɛ la nkɛtɛ, Yeso “kosala pɛkato ndo lokeso kotanema l’onyɔ ande.” (1 Pe. 2:22) L’etena kakandavu, lɔsɛnɔ la kokele laki Yeso lakɛdima popo la lɔsɛnɔ la kokele lakashisha Adama.—1 Kɔr. 15:45; 1 Tim. 2:6. w24.01 10 od. 5-6
Wadielo wa Bible dikambo dia Eohwelo: (Awui wakete la yanyi: Nisana 13) Luka 22:7-13; Makɔ 14:12-16 (Awui wakete l’ɔkɔngɔ wa ɛɔtwɛlɔ ka wonya: Nisana 14) Luka 22:14-65
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka nɛi 13
Nde akɔtɔ lo dihole di’ekila, aha la dikila dia mbudi ndo di’ɛsɔngɔ wa ngɔmbɛ, koko la dikila diande hita, mbala ɔtɔi lo pondjo, ko nde akatokondjɛ etshungwelo ka pondjo.—Hɛb. 9:12.
L’ɔkɔngɔ wa Yeso mbolɔ, nde akɔtɔ lo Dihole Dioleki Ekila dia lo tɛmpɛlɔ ka lo nyuma. Lanɛ tambokoka mɛna hwe nɛmɔ dioleki diele la yɛdikɔ ya Jehowa lo dikambo dia yoho y’ɔtɛmwɛlɔ y’etawɔma yohikami l’oshinga w’etshungwelo wa Yeso ndo olimu w’ɔlɔmbɛdi wa Yeso Kristo. Ɔlɔmbɛdi a laadiko wa l’Isariyɛlɛ akɔtɔka lo Dihole Dioleki ekila diakasalema oma le anto l’olambo wa dikila dia nyama, koko Yeso akɔtɔ “l’olongo,” dihole di’oleki tshɛ ekila tshɛ dia tɛnama la ntondo ka Jehowa. Lɛkɔ nde akatokimɔ nɛmɔ dia olambo ande wa lɔsɛnɔ lande l’onto la kokele lo wahɔ aso “dia minya pɛkato l’ekimanyielo k’olambo ande.” (Hɛb. 9:24-26) Oyadi tekɔ l’elongamelo ka tɔsɛna l’olongo kana lanɛ la nkɛtɛ, sho tshɛ koka ntɛmɔla Jehowa lo tɛmpɛlɔ kande ka lo nyuma. w23.10 28 od. 13-14
Wadielo wa Bible dikambo dia Eohwelo: (Awui wakete la yanyi: Nisana 14) Luka 22:66-71
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka nɛi 14
Ɔnkɔnɛ, nyɛsɔ toyasukanya la kiti ka lowandji ka ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika la dihonga.—Hɛb. 4:16.
Ohokanyiya dikambo dia ɔkɛndɛ wele la Yeso l’olongo oko Nkumekanga kaso ndo Ɔlɔmbɛdi a laadiko wele la kɛtshi. Lo tshimbo yande, sho koka ndjasukanya “la kiti ka lowandji ka ɔlɔlɔ waheyama mbɛdika” kaki Nzambi, lo mbɔlɔmba ndo lo nyanga kɛtshi ndo ekimanyielo “lo etena kahombama.” ( Hɛb. 4:14, 15) Hatohombe mbetsha lushi aha la sho nkanyiya kɛnɛ kakatosalɛ Jehowa nde la Yeso ndo katosalɛwɔ. Ngandji kawɔ pombaka minanda etema aso lo yoho y’efula ndo totshutshuya dia monga l’ohetoheto l’olimu aso ndo l’ɔtɛmwɛlɔ aso. (2 Kɔr. 5:14, 15) Yoho mɔ yoleki dimɛna yakokaso mɛnya lowando laso ele, lo nkimanyiya anto akina dia vɔ nkoma Ɛmɛnyi wa Jehowa ndo ambeki wa Yeso. (Mat. 28:19, 20) Kɛsɔ mbakasale ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ. Nde akeyaka dia lolango la Nzambi aki dia “weho w’anto tshɛ shimbamɛ ndo nkondja ewo k’oshika k’akambo wa mɛtɛ.”—1 Tim. 2:3, 4. w23.10 22-23 od. 13-14
Wadielo wa Bible dikambo dia Eohwelo: (Awui wakete la yanyi: Nisana 15) Mateo 27:62-66
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka nɛi 15
Nyɔi hatoyala nto, otanda hatoyala nto, delo hatoyala nto, kaanga kandji hatoyala nto.—Ɛny. 21:4.
Efula ka l’atei aso kambaka l’avɛsa wakeketsha asɔ dia nsamba anto wasambishaso ndo mbowaɛnya woho wayoyala lɔsɛnɔ lo paradiso. Ngande wakokaso nshikikɛ anto akina dia ɛtshɔkɔ wɔtɛkɛtami lo Ɛnyɛlɔ 21:3, 4 wayokotshama? Jehowa kokomɛ tsho lo mbisha daka dia nkeketsha, koko ndo ɛkɔkɔ watoshikikɛ dia sho koka ndjaɛkɛ lo daka diakɔ. Sho tanaka ɛkɔkɔ wa ndjaɛkɛ lo daka dia Jehowa dia paradiso lo avɛsa wayela. Lɔkɔ sho mbadiaka ɔnɛ: “Ko Ɔnɛ lakadjasɛ lo kiti ka lowandji akate ate: ‘Eenda! dimi leetɛ diangɔ tshɛ eyoyo.’ Nde akate nto ate: ‘Funda, nɛ dia ɛtɛkɛta ɛnɛ wekɔ wa kɔlamelo ndo mɛtɛ.’ Ko nde akambutɛ ate: ‘Vɔ wambokotshama! Dimi kele Alfa la Omega, etatelo la ekomelo.’”—Ɛny. 21:5, 6a. w23.11 3 od. 3-5
Wadielo wa Bible dikambo dia Eohwelo: (Awui wakete la yanyi: Nisana 16) Luka 24:1-12
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka nɛi 16
Tetemala nkeketsha ɛlɔngɔlɔngɔ dia vɔ monga la yimba y’ɔlɔlɔ.—Tito 2:6.
Yoho kina yɛnya ɔlɔngɔlɔngɔ dia nde ekɔ la dikoka di’ekanelo ka yimba ele lo nsala ɛsɔnwɛlɔ w’amɛna lo kɛnɛ kendana l’ɔlɔtɔ ndo l’ɔlɔngɔswɛlɔ wa divo. Mbala efula, anto watondja waa mɔdɛlɛ y’ahɔndɔ, ekɔ anto wahalɛmiya Jehowa ndo wele la yoho ya lɔsɛnɔ ya mindo. Tokanyi tawɔ ta mindo mɛnamaka oma lo toho t’ahɔndɔ tasalawɔ ta mwɛ kana toho t’ɔlɔtɔ tasala dia apami mɛnama oko wamato. Etena kasɔnande dihɔndɔ dia ndɔta, ɔlɔngɔlɔngɔ watahame dia nkoma Okristo wambotshunda lo nyuma nɔmbwamaka lo ndjela atɔndɔ wa lo Bible ndo oma lo bɛnyɛlɔ di’amɛna dia l’etshumanelo. Nde koka ndjambola ɔnɛ: ‘Onde ɛsɔnwɛlɔ ami mɛnyaka dia lekɔ la yimba y’ɔlɔlɔ ndo ɔnɛ dimi mbɔsaka anto akina la nɛmɔ? Onde yoho yami ya ndɔta mbetawoyaka anto akina esadi eto dia dimi lamboyakimɔka le Nzambi dia mbokambɛ?’ (1 Kɔr. 10:31-33) Ɔlɔngɔlɔngɔ wele la dikoka di’ekanelo ka yimba ayɔlɛmiyama aha tsho oma le anangɛso l’akadiyɛso, koko ndo oma le Shɛso lele l’olongo. w23.12 26 od. 7
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka nɛi 17
Diolelo diami bu dia l’andja ɔnɛ. Otondonga Diolelo diami diekɔ dia l’andja ɔnɛ, tshike ekambi ami wotɔndwɛ ta.—Jni. 18:36.
Lo nshi yakete, “nkumekanga ka sidɛ” akalɔsha ekambi wa Jehowa okoko l’okoko. (Dan. 11:40) Ɛnyɛlɔ l’atei atei wa ntambe ka 20, anangɛso efula wakadjama lo nkanu l’ɔtɛ wa lomangemange lawɔ l’Okristo ndo ana amɔ w’Ɛmɛnyi wa Jehowa wakatshanyema oma lo waa kalasa l’ɔkɔkɔ akɔ waamɛ. Koko l’ɛnɔnyi akumi weke kambeta, ekambi wa Jehowa wasɛna l’ɛtshi ka nkɛtɛ kaki nkumekanga kɛsɔ wakahomana l’ehemba efula wa mayɛlɛ wakadje kɔlamelo yawɔ lo Diolelo diaki Nzambi l’ohemba. Ɛnyɛlɔ, lo nshi ya kapanyɛ k’otsha lo longanda, Okristo mbeyaka mpembama dia nsukɛ tshunda dimɔ dia pɔlitikɛ kana onto ɔmɔ lodjisha elungi. Nde mbeyaka ntona dia ntshɔ tɔvɔtɛ, koko lo yimba ndo l’otema, nde ekɔ lo nsukɛ wedi ɔmɔ. Ekɔ ohomba efula dia sho nama lomangemange laso l’awui wa pɔlitikɛ, aha tsho oma lo ditshelo diaso, koko ndo lo tokanyi taso!—Jni. 15:18, 19. w23.08 12 od. 17
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka nɛi 18
Jehowa atombɔme, nde lɛmba eshikɔ aso lushi la lushi.—Os. 68:19.
Etena katatalawɔ lo lowango l’otsha lo lɔsɛnɔ, sho pombaka ‘ndawɔ woho wa sho likondja.’ (1 Kɔr. 9:24) Yeso akate dia sho koka ‘ndjoyaɛndja wotsho wa deshi dia tshambandeko, la nɔshi ndo la ekiyanu wa lo lɔsɛnɔ.’ (Luka 21:34) Avɛsa anɛ ndo akina koka kokimanyiya dia wɛ mbeya etshikitanu wele ohomba wahombayɛ nsala etena katayalawɔ lo lowango layɛ l’otsha lo lɔsɛnɔ. Sho koka monga l’eshikikelo dia tayodja otshumba lo lowango l’otsha lo lɔsɛnɔ, nɛ dia Jehowa toshaka wolo wele laso ohomba. (Isa. 40:29-31) Ɔnkɔnɛ, tokitshakitshake lowango layɛ! Tokoya ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ, ɔnɛ lakalawɔ la wolo ande tshɛ dia nkondja difuto diaki la ntondo kande. (Flpɛ. 3:13, 14) Ndooko onto lakoka ndawɔ lowango lɔsɔ lo dihole diaso, koko l’ekimanyielo ka Jehowa sho koka ntondoya. Jehowa koka kokimanyiya dia wɛ mɛmba wetsho ayɛ ndo minya wetsho wele bu ohomba. (Os. 68:19) Naka Jehowa ekɔ lo wedi ayɛ, wɛ ayonga l’akoka wa ndawɔ l’ekikelo tshɛ ndo mbidja otshumba! w23.08 31 od. 16-17
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka nɛi 19
Lɛmiya shɔ la nyɔ.—Eto. 20:12.
Lam’akakotsha Yeso ɛnɔnyi 12, ambutshi ande wakotshike la Jɛrusalɛma. (Luka 2:46-52) Yɔsɛfu nde la Mariya waki l’ɔkɛndɛ wa wolo wa ndjashikikɛ dia anawɔ tshɛ wekɔ l’atei w’olui w’anto wakande lɔkɛndɔ dia nkalola la waakawɔ l’ɔkɔngɔ wa fɛtɛ. Etena kakatoshola Yɔsɛfu nde la Mariya Yeso, Mariya akohangwɛ l’ɔtɛ wakandatshikala la Jɛrusalɛma! Yeso akakoke mɛnya dia ɔsɔ komonga dui dia dimɛna. Koko lo dihole dia nde nsala ngasɔ, nde akasha ambutshi ande okadimwelo wa lo tshena pe ndo wa la dilɛmiɛlɔ. Koko Yɔsɛfu la Mariya, “koshihodia kɛnɛ kakandawatɛ.” Koko, Yeso “akaakitanyiyaka.” Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka le, onde nyu tɛnaka dia ekɔ wolo nkitanyiya ambutshi anyu, etena kasalawɔ munga kana kawaokanyu lo yoho ya kɔlɔ? Kakɔna kakoka nyokimanyiya? Nkana yimba lo kɛnɛ kendana la woho wayaoka Jehowa. Bible mbutaka dia etena kakitanyiyayɛ ambutshi ayɛ, “dui sɔ [ngɛnyangɛnyaka] Nkumadiɔndjɔ.” (Kɔl. 3:20) Jehowa mbeyaka dia lo ntena dimɔ ambutshi ayɛ hawokoke dimɛna kana lo ntena dimɔ vɔ mbidjaka ɛlɛmbɛ wɛnama dia bu amɛna. Koko etena kasɔnayɛ dia mbakitanyiya wɛ mbɔngɛnyangɛnyaka. w23.10 7 od. 5-6
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka nɛi 20
Dia vɔ monga l’ekanelo k’ɔlɔlɔ ndo dia vɔ nkɛnɛmɔla memakana otsha le anto tshɛ.—Tito 3:2.
Osekaso ɔmɔ la lo kalasa mbeyaka ntshutshuya Ɛmɛnyi wa Jehowa dia vɔ ntshikitanya nkanyi yawɔ lo kɛnɛ kendana la dieyanelo dia lam’asa pami la pami kana womoto la womoto. Sho mbeyaka mɛna ohomba wa mboshikikɛ la dilɛmiɛlɔ tshɛ ɔnɛ onto l’onto ekɔ la lotshungɔ la nsala ɛsɔnwɛlɔ ande hita. (1 Pe. 2:17) Sho koka mbotɛ kɛnɛ kata Bible ndo woho wele ndjela dako sɔ tokimanyiyaka dia monga la lɔsɛnɔ la dimɛna. Etena kahomanaso l’onto ɔmɔ lele la kanyi yotshikitanyi la yaso, hatokoke mfɔnya esadi eto ɔnɛ sho mbeyaka kɛnɛ ketawɔnde. Ɛnyɛlɔ, kakɔna kayoyosala naka osekayɛ la la kalasa ambokotɛ dia ekɔ kɔlɔ monga la mbetawɔ le Nzambi? Onde wɛ ayɔfɔnya dia nde ekɔ la mbetawɔ k’efula lo wetshelo w’ohilwelo ndo mbeyaka awui efula wendana la wɔ? Mbeyaka monga ko nde ekɔ lo nkalolɛ ɛtɛkɛta wamondokaka. Ondo wɛ mbeyaka mbɛɛnya mbala kakɔ ɔtɔi awui wendana l’etongelo watanema lo jw.org. Nde mbeyaka ndjɔkɛtshanya la yɛ vidɛo kana sawo dimɔ diayondotana lɛkɔ. Eelo, etena kawɛnyaso dilɛmiɛlɔ lo yoho shɔ, dui sɔ mbeyaka mbokimanyiya dia nde nkombola mbeka awui efula wendana la kɛnɛ kata Bible. w23.09 17 od. 12-13
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka nɛi 21
Nɛ dia Jehowa le, wɛ ekɔ ɔlɔlɔ ndo suke dia dimanyiya;wɛ ndola tɔɔ la ngandji ka kɔlamelo le wanɛ tshɛ wakelɛ. —Os. 86:5.
Sho koka monga l’eshikikelo dia Jehowa ayokamba la so ndo tɔtshɔkɔla oyadi takasale wandja, edja tshɛ kayotosalaka la wolo dia nɔngɔsɔla munga yaso ndo ntetemala ndjaɛkɛ le nde. (Tok. 28:13) Samisɔna komonga kokele; koko, nde kopekɔ dia mbidja welo wa kambɛ Jehowa, kaanga l’ɔkɔngɔ wa nde nsala munga nde la Delila. Ndo Jehowa lo wedi ande kombohekɔ. Nzambi akanyomoyokamba nto la Samisɔna lo yoho ya diambo. Jehowa akatetemala mbɔɔsa oko pami kaki la mbetawɔ ka wolo, lo mbodja lo listɛ l’anto waki la kɔlamelo latanema lo Hɛbɛru tshapita 11. Ande ekeketshelo dia mbeya dia tekɔ lo kambɛ Shɛso ka l’olongo koludi la ngandji kele la nsaki ka tokeketsha, djekoleko etena kambotɔkɔmɔ lee! Ɔnkɔnɛ, l’ɛnyɛlɔ ka Samisɔna, nyɛsɔ tɔsɛngɛsɛngɛ Jehowa ɔnɛ: “Ombohɔ lam’alangayɛ ndo ombisha wolo.”—Emb. 16:28. w23.09 7 od. 18-19
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka nɛi 22
Nyolamake lo yimba woongelo wa lushi la Jehowa.—2 Pe. 3:12.
Naka sho ntetemala nama lushi la Jehowa lo yimba, kete tayotshutshuyama dia mbewoya anto akina lokumu l’ɔlɔlɔ. Koko, lo tena dimɔ sho mbeyaka mengenga dia nsambisha. Lande na? Lo tshanda mɔ sho mbeyaka monga la wɔma w’onto. Dui sɔ diakakomɛ Petero. L’otsho wakawalomboshaka Yeso, Petero akatone dia ndjaeyanya oko ombeki ɔmɔ wa Yeso ndo akanguna mbala efula dia nde haweye. (Mat. 26:69-75) Koko ɔpɔstɔlɔ akɔ waamɛ ɔsɔ mbakayotaka l’ɔkɔngɔ la dietawɔ tshɛ ate: “Tanyokake wɔma wa kɛnɛ kokawɔ wɔma ndo tanyotshimbake yimba.” (1 Pe. 3:14) Ɛtɛkɛta waki Petero toshikikɛ dia sho kokaka minya w’ɔma w’onto. Kakɔna kakoka tokimanyiya dia minya wɔma w’onto? Petero totɛka ate: “Nyetawɔ lo etema anyu dia Kristo ekɔ Nkumadiɔndjɔ.” (1 Pe. 3:15) Dui sɔ nembetshiyaka nkana yimba lo dihole ndo lo wolo wele la Nkumɛso ndo Nkumekanga kaso, Yeso Kristo. w23.09 27-28 od. 6-8
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka nɛi 23
Awui wa mindo wa dieyanelo ndo weho tshɛ . . . watodimɔmake kaanga nimɔma l’atei anyu.—Ɛf. 5:3.
Sho pombaka ntetemala ndɔsha diaha sho nkɔ “lo etsha w’anyanya wa wodjima.” (Ɛf. 5:11) Mbala efula awui weta mɛnyaka di’onto lenda, lahokamɛ kana latɛkɛta mbala efula awui wa mindo mbaleka nkɔ l’awui wa kɔlɔ. (Eta. 3:6; Jak. 1:14, 15) Andja wa Satana nyangaka dia tokesa, lo tokonya dia sho mbɔsa di’awui welɛ Jehowa ɔnɛ wekɔ mindo bu kɔlɔ lo tshɛ kawɔ. (2 Pe. 2:19) Tshelo mɔtshi ya mayɛlɛ yokokambaka la Satana aya edja ele dia nkesa anto diaha vɔ nshihodia kɛnɛ kele ɔlɔlɔ la kɛnɛ kele kɔlɔ. (Isa. 5:20; 2 Kɔr. 4:4) Bu dui dia diambo lo woho wele waa filmɛ efula, awui wa lo televiziɔ ndo waa sitɛ y’Ɛtɛrnɛtɛ keketshaka tokanyi tahɔtɔnɛ l’atɔndɔ wosembwe wa Jehowa! Satana nyangaka dia tokesa lo tokonya dia mfɔnya ɔnɛ ditshelo ndo yoho ya lɔsɛnɔ ya mindo mbetawɔmaka ndo yɔ bu waale.—Ɛf. 5:6. w24.03 22 od. 8-10
Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka nɛi 24
Apami asɔ wekɔ lo nkamba olimu w’ekila lo yoho yafɔna tshɛ lo tshɛ ndo yele didjidji dia akambo wa l’olongo. —Hɛb. 8:5.
Tabɛrnaklɛ aki oko luudu la dipɛma lakatɛmbaka ase Isariyɛlɛ dihole tshɛ diakawatatshɔka. Vɔ wakakambe la tɔ suke la ɛnɔnyi oko 500 polo lam’akayokamaka tɛmpɛlɔ la Jɛrusalɛma. (Eto. 25:8, 9; Wal. 9:22) Tabɛrnaklɛ mbaki dihole diakalambolaka ase Isariyɛlɛ elambo awɔ ndo ɔtɛmwɛlɔ awɔ. (Eto. 29:43-46) Koko, tabɛrnaklɛ kɛsɔ kaki ndo didjidji dia dui dia dimɛna efula. Tɔ kaki “didjidji di’akambo wa l’olongo,” ndo tɔ kaki didjidji dia tɛmpɛlɔ ka woke ka Jehowa ka lo nyuma. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akate dia “luudu la dipɛma lɔsɔ [kana, tabɛrnaklɛ] lekɔ djembetelo dikambo di’etena kɛnɛ.” (Hɛb. 9:9) Ɔnkɔnɛ, l’etena kakandafundɛka ase Hɛbɛru mukanda, ko tɛmpɛlɔ ka lo nyuma kambotongaka dui dia mɛtɛ le Akristo. Tɔ kakayala l’ɔnɔnyi 29 T.D. Ɔnɔnyi akɔ mbakabatizama Yeso ndo nde akatatɛ nkamba oko “ɔlɔmbɛdi a laadiko wa woke” lo tɛmpɛlɔ ka lo nyuma ka Jehowa.—Hɛb. 4:14; Ets. 10:37, 38. w23.10 25-26 od. 6-7
Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka nɛi 25
Ekanelo kanyu k’ɔlɔlɔ keyame le anto tshɛ.—Flpɛ. 4:5.
Dia mpama lo nyuma, Akristo pombaka ndjaɔtɔnganyiyaka ndo monga suke dia ntshikitana. Lo woho akɔna? Sho pombaka monga l’ekanelo k’ɔlɔlɔ lo ndjaɔtɔnganyiyaka etena kasalema etshikitanu lo lɔsɛnɔ laso ndo nɛmiya tokanyi ndo tɛdikɔ t’anto akina. Oko ekambi wa Jehowa, sho pombaka monga l’ekanelo k’ɔlɔlɔ. Sho nangaka nto monga l’okitshakitsha ndo la kɛtshi. Jehowa mbelamɛka ɔnɛ “Dive” nɛ dia nde tshikalaka nge, nshikimala. (Eoh. 32:4) Koko, nde ekɔ nto l’ekanelo k’ɔlɔlɔ. Oko watatshikitana awui wa l’andja ɔnɛ, Nzambi kaso mongaka suke dia ndjaɔtɔnyiya ndo ndjashikikɛka dia ɛngɔ tshɛ kakandalake kayokotshama. Jehowa akatonge anto l’efanelo kande la dikoka dia nsala etshikitanu etena katshikitana awui lo lɔsɛnɔ laso. Nde akatosha atɔndɔ wokɛma hwe watokimanyiya dia mbɔsa tɛdikɔ ta lomba oyadi ekakatanu wakoka mpomana la so. Ɛnyɛlɔ ka Jehowa ndamɛ ndo atɔndɔ wakandatosha toshikikɛka dia nde ekɔ “Dive,” mbuta ate Jehowa ekɔ nto l’ekanelo k’ɔlɔlɔ. w23.07 20 od. 1-3
Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka nɛi 26
Etena kakamamɛnama la ekiyanu, wɛ akansambe ndo akambɔladia. —Os. 94:19.
Lo Bible Jehowa ndjaɛdikaka la ngandji k’efula katongaka l’ombutshi wa womoto. (Isa. 66:12, 13) Ohokanyiya yema woho watokokɛka ombutshi wa womoto wele la ngandji ɔnande la tshitshɛ ndo ndjashikikɛka dia nde ekɔ la kɛnɛ kende latɔ ohomba. Etena keso la paa, sho koka monga l’eshikikelo dia Jehowa tokaka ngandji. Nde hatokalɛ etena kasalaso dui dimɔtshi dia kɔlɔ. (Os. 103:8) Wodja w’Isariyɛlɛ wakasalɛka Jehowa kɔlɔ tena la tena, koko nde akakɛnɛmɔla ngandji kande ka kɔlamelo otsha le anto ande wakayatshumoya l’ɛtɛkɛta ɛnɛ: “Wɛ akayala la nɛmɔ lo washo ami, wɛ akalɛmiyama ndo dimi lakakolange.” (Isa. 43:4, 5) Ngandji ka Nzambi katatshikitana. Oyadi kaanga tambosala dindja dia wolo efula, etena kayatshumoyaso ndo kakalolaso le Jehowa, tayɛna dia nde ekɔ lo ntetemala toka ngandji. Nde tolakaka ‘dia nde ayotodimanyiya tshɛ lo tshɛ.’ (Isa. 55:7) Bible mbutaka dia tayonga la “tena di’ekeketshelo . . . oma le Jehowa ndamɛ.”—Ets. 3:19. w24.01 27 od. 4-5
Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka nɛi 27
Lonya la Jehowa Nzambi kami laki kaamɛ la mi.—Ɛzr. 7:28.
Jehowa koka tokimanyiya etena keso l’okakatanu. Ɛnyɛlɔ, etena kalɔmbaso owandji aso w’olimu vakashi dia tɔtɔ lo losanganya lɔmɔ la woke kana etena kɔlɔmbaso dia nde ntshikitanya ekongelo k’olimu dia sho monga l’akoka wa mbɔtɔka nsanganya yaso tshɛ, sho mbishaka diaso dia mɛna lonya la Jehowa lo lɔsɛnɔ laso. Sho mbeyaka mamba lo woho wayosalema akambo dimɛna. Etombelo wayonga la dui sɔ ele, wɛkamu aso otsha le Jehowa wayoleka mpama. L’okitshakitsha tshɛ, Ɛzɛra akayange ekimanyielo ka Jehowa. Etena tshɛ kakandayakiyanyaka lo dikambo di’ɛkɛndɛ waki la nde, l’okitshakitsha tshɛ Ɛzɛra akalɔmbɛ Jehowa. (Ɛzr. 8:21-23; 9:3-5) Dionga diaki Ɛzɛra diakatshutshuya anto wakodinge dia mbosukɛ ndo mbokoya mbetawɔ kande. (Ɛzr. 10:1-4) Etena kayaokaso dia tambɔmɛnama l’ekiyanu wendana l’ehomba aso wa l’emunyi kana lo kɛnɛ kendana l’okokelo wa nkumbo yaso, sho pombaka ndjaɛkɛ l’eshikikelo tshɛ le Jehowa lo dɔmbɛlɔ. w23.11 18 od. 15-17
Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka nɛi 28
[Abrama aki la mbetawɔ le Jehowa ko Nde akawɔshi oko onto ɔlɔlɔ. —Eta. 15:6.
Jehowa hatotɛ ɔnɛ dia mbelamɛ onto ɔlɔlɔ, sho pombaka nsala paka woho wakasale Abrahama. Lo mɛtɛ, ekɔ toho efula takokaso mɛnya mbetawɔ oma l’etsha aso. Sho koka nongola eyoyo l’etshumanelo, nkimanyiya anangɛso l’akadiyɛso wele mɛtɛ lo dihombo ndo salɛ ase nkumbo yaso awui w’ɛlɔlɔ, lo nsala awui asɔ tshɛ, tayetawɔma ndo tayɔtshɔkɔma le Nzambi. (Rɔmɔ 15:7; 1 Tim. 5:4, 8; 1 Jni. 3:18) Yoho mɔ yakokaso mɛnya mbetawɔ kaso ele lo sambishaka l’ohetoheto. (1 Tim. 4:16) Sho tshɛ koka mɛnya mbetawɔ kaso oma l’etsha ɔnɛ alaka tshɛ wa Jehowa wayokotshama ndo ɔnɛ mboka yande mboleki amɛna. Naka sho nsala dui sɔ, kete Nzambi ayotɔsa oko anto w’ɛlɔlɔ ndo ayotelɛ angɛnyi ande. w23.12 2 od. 3; 6 od. 15
Lushi la hende, Ngɔndɔ ka nɛi 29
Keketala ndo onga pami. —1 Nku. 2:2.
Lam’akinde suke la mvɔ, Nkumekanga Davidɛ akatɛ Sɔlɔmɔna ɛtɛkɛta wele la diko engo. (1 Nku. 2:1, 3) Ɛlɔ kɛnɛ, Akristo tshɛ w’apami pombaka nkamba la dako sɔ. Dia nkamba la dako sɔ, vɔ pombaka mbeka dia nkitanyiya Ɛlɛmbɛ waki Nzambi ndo nkamba l’atɔndɔ tshɛ wa lo Bible lo kɛnɛ tshɛ kasalawɔ lo lɔsɛnɔ lawɔ. (Luka 2:52) Lande na kele ekɔ ohomba efula di’anangɛso w’ɛlɔngɔlɔngɔ nkoma Akristo wambotshunda lo nyuma? Okristo wa pami ekɔ l’ɛkɛndɛ w’ohomba efula wa nkotsha lo nkumbo ndo l’etshumanelo. Anangɛso w’ɛlɔngɔlɔngɔ le, aha la taamu nyu koka nkana yimba lo dikambo di’ɛkɛndɛ wakokanyu ndjɛmba lo nshi yayaye. Nyu mbeyaka ndjadjɛ oyango wa nkoma okambi wa lo tena tshɛ, okambi wa kimanyiya ndo l’ɔkɔngɔ diko ndjokoma ekumanyi ka l’etshumanelo. Nyu mbeyaka nto nkombola dia ntshuka ndo mbota ana. (Ɛf. 6:4; 1 Tim. 3:1) Dia nyu nkotsha eyango ɛsɔ ndo mbatondoya, nyu pombaka nkoma Akristo wambotshunda lo nyuma. w23.12 24 od. 1-2
Lushi la sato, Ngɔndɔ ka nɛi 30
Etena bu ka dimi mbuta akambo wendana la Ngidiyɔna. —Hɛb. 11:32.
Dikumanyi di’Akristo diekɔ l’ɔkɛndɛ wa kokɛka ɛkɔkɔ wa Jehowa wa nɛmɔ efula. Apami wakayakimɔ wakɔsaka ɔkɛndɛ awɔ la nɛmɔ efula lo kambɛ anangɛwɔ l’akadiyɛwɔ ndo vɔ kambaka la wolo dia monga “alami . . . wayowalamaka mɛtɛ.” (Jɛr. 23:4; 1 Pe. 5:2) Ande lowando lele laso dia monga l’apami wa ngasɔ lo tshumanelo diaso lee! Dikumanyi koka nkondja wetshelo oma l’ɛnyɛlɔ ka shushi Ngidiyɔna. (Hɛb. 6:12) Nde aki okokedi ndo onami w’ekambi wa Nzambi. (Emb. 2:16; 1 Ɛk. 17:6) L’ɛnyɛlɔ ka Ngidiyɔna, dikumanyi wakasɔnama dia nkokɛ ekambi wa Nzambi l’etena ka wolo kɛnɛ. (Ets. 20:28; 2 Tim. 3:1) Sho koka nkondja wetshelo oma lo wɛdimo, okitshakitsha ndo okitanyiya wa Ngidiyɔna. Ekikelo kande kakɔtɔ l’ohemba, etena kakandakotshaka ɛkɛndɛ ande. Oyadi tekɔ ekumanyi kana bu, sho koka mpamia lowando laso otsha le dikumanyi diaso. Sho koka sukɛ apami wakamba wolo lo nyuma asɔ.—Hɛb. 13:17. w23.06 2 od. 1; 3 od. 3