BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ wa Watchtower
Watchtower
BIBLIƆTƐKƐ WA LO ƐTƐRNƐTƐ
Ɔtɛtɛla
  • BIBLE
  • EKANDA
  • NSANGANYA
  • es25 lk. 47-57
  • Ngɔndɔ ka tanu

Ndooko vidɛo yele lo kɛnɛ kɔsɔnyiyɛ.

Otokimwe, munga kakongi etena kakayatelesharjɛki vidɛo.

  • Ngɔndɔ ka tanu
  • Tɔsɛdingolake Afundelo lushi la lushi—2025
  • Ɛtɛ w'awui wahɔnyi
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 1
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 2
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 3
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 4
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 5
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 6
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 7
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 8
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 9
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 10
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 11
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 12
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 13
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 14
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 15
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 16
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 17
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 18
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 19
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 20
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 21
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 22
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 23
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 24
  • Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 25
  • Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 26
  • Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 27
  • Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 28
  • Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 29
  • Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 30
  • Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 31
Tɔsɛdingolake Afundelo lushi la lushi—2025
es25 lk. 47-57

Ngɔndɔ ka tanu

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 1

Ndjala ka kasha kaki suke la ndja. —Ets. 11:28.

Akristo wa lo ntambe ka ntondo kopandɔ oma lo ndjala ka kasha [kakayala] “lo nkɛtɛ k’otondo.” Aha la taamu, ewandji wa nkumbo wakakoke ndjakiyanya lo woho wakawahombe kotshɛ ase nkumbo ehomba awɔ. Ko kayotota dikambo dia ɛlɔngɔlɔngɔ wakayakongɛ dia mpamia olimu awɔ w’esambishelo? Onde vɔ wakakoke ndjambola dia naka vɔ pombaka nkongɛ dia ndjosala olimu ɔsɔ l’ɔkɔngɔ wa ndjala ka kasha kɛsɔ nshila? Oyadi kɛnɛ kahomana la wɔ, Akristo ndjaekesanyiyaka. Vɔ wakatetemala nsambisha lo toho tshɛ takawakoke nsala ndo vɔ wakangɛnangɛna nkahana diangɔ dia l’emunyi diaki la wɔ kaamɛ l’asekawɔ ambetawudi wa la Judeya. (Ets. 11:​29, 30) Wanɛ wakalongola ekimanyielo wakɛnyi la washo awɔ hita yoho yakaasukɛ Jehowa. (Mat. 6:​31-33) Vɔ wakahombe ndjaoka suke suke l’asekawɔ ambetawudi wakaye dia ndjaakimanyiya. Ndo wanɛ wakakimɔ weshasha awɔ kana wanɛ wakakambe lo yoho nkina dia sukɛ wanɛ waki lo dihombo wakashihodia ɔngɛnɔngɛnɔ waya lo mbisha.—Ets. 20:35. w23.04 16 od. 12-13

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 2

Sho mbeyaka dia tayokondja diangɔ dialɔmbaso lam’ele takɔɔlɔmbɛdiɔ.—1 Jni. 5:15.

Lo ntena dimɔ, Jehowa kadimolaka alɔmbɛlɔ w’ekambi ande lo ntshutshuya anto wahɔtɛmɔla dia nsala akambo lo wahɔ awɔ. Ɛnyɛlɔ, nde akatshutshuya Nkumekanga Aratashasha dia mbetawɔ kɛnɛ kakɔlɔmbɛ Nɛhɛmiya dia nde nkalola la Jɛrusalɛma l’oyango wa tokimanyiya dia nyomoka nto osomba. (Nɛh. 2:​3-6) Ɛlɔ kɛnɛ nto, Jehowa koka ntshutshuya kaanga wanɛ wahɔtɛmɔla dia vɔ tokimanyiya etena keso lo dihombo. Aha mbala tshɛ mbatokadimɔmaka alɔmbɛlɔ aso lo toho ta diambo. Koko ekadimwelo walongolaso ele paka kɛnɛ keso l’ohomba dia ntetemala ntshikala la kɔlamelo le Shɛso ka l’olongo. Ɔnkɔnɛ, djaka yimba lo woho wakadimola Jehowa alɔmbɛlɔ ayɛ. Ntena la ntena, emalaka ndo kanaka yimba lo woho wakadimola Jehowa alɔmbɛlɔ ayɛ. (Os. 66:​19, 20) Sho pombaka mɛnya mbetawɔ, aha tsho lo nɔmbaka Jehowa, koko ndo lo mbetawɔka ekadimwelo watoshande lo alɔmbɛlɔ aso oyadi woho akɔna wele okadimwelo akɔ.—Hɛb. 11:6. w23.05 11 od. 13; 12 od. 15-16

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 3

Dia nsala lolango layɛ, wɛ Nzambi kami, kele ɔngɛnɔngɛnɔ ami.—Os. 40:8.

Etena kakatayakimɔ le Jehowa, takatshike dɔkɔlɔkɔ dia mbɔtɛmɔlaka paka ndamɛ oto ndo salaka lolango lande. Sho pombaka nkotsha dɔkɔlɔkɔ sɔ. Nsɛna lo ndjela ndjakimɔ kaso bu wotsho wamboleka. Laadikɔ dia laasɔ, Jehowa akatotonge dia sho salaka lolango lande. (Ɛny. 4:11) Nde akatotonge la nsaki ka mbeeya ndo mbɔtɛmɔla ndo nde akatotonge l’efanelo kande. Ɔnkɔnɛ, tekɔ l’akoka wa ndjasukanya suke suke la nde ndo monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ waya lo salaka lolango lande. Kɛnɛ koleki tshɛ ele, etena kasalaso lolango la Nzambi ndo kayelaso Ɔnande, sho ‘kondjaka ekeketshelo’. (Mat. 11:​28-30) Ɔnkɔnɛ, tetemala mfudia ngandji kayɛ otsha le Jehowa lo kanaka yimba l’awui tshɛ w’amɛna wamondokosalɛ ndo ɛtshɔkɔ w’amɛna wamondokolakiyɛ otsha la ntondo. Etena kataleke mfula ngandji kayɛ otsha le Nzambi, mbayoleka monga dui dia wɔdu leyɛ dia wɛ mbokitanyiya. (1 Jni. 5:3) Yeso akatondoya lo nsala lolango la Nzambi l’ɔtɛ wakandalɔmbaka Jehowa ekimanyielo ndo wakandaleke mbika washo lo difuto diande. (Hɛb. 5:7; 12:2) Oko Yeso, lɔmba Jehowa dia nde kosha wolo ndo ntetemala nama lo yimba elongamelo ka lɔsɛnɔ la pondjo. w23.08 27-28 od. 4-5

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 4

Onde wɛ mɔnyɔlaka ɔngɔnyi w’ɔlɔlɔ ande w’otema, wa ndjakimɛ kande ndo wa solo diande dia lotutsha, nɛ dia wɛ heye dia Nzambi, oma lo ɔlɔlɔ ande w’otema ekɔ lo nanga kokonya lo ndjatshumoya?—Rɔmɔ 2:4.

Sho tshɛ ngɛnangɛnaka anto wele la solo dia lotutsha. Lande na? Sho nɛmiyaka wanɛ wa nkonga dui dimɔ aha la momala. Sho ngɛnangɛnaka di’anto akina monga la solo dia lotutsha oya le so etena kasalaso wandja. Ndo sho mongaka la lowando efula lo woho waki ombetsha aso wa Bible la solo dia lotutsha le so etena kakiso l’okakatanu wa mbeka, mbetawɔ kana nkamba la wetshelo ɔmɔ w’oma lo Bible. Ndo nto, tekɔ la lowando le Jehowa Nzambi lo woho wende la solo dia lotutsha oya le so! Kaanga kangɛnangɛnaso la solo dia lotutsha diele l’anto akina, ondo sho mɛnaka dia hatongaka nshi tshɛ wɔdu monga la solo dia lotutsha. Ɛnyɛlɔ, sho mbeyaka monga l’okakatanu wa nkonga etena keso l’ɔnɔngɔ takonga di’etena kaso nkoka dia ntahola ashi, djekoleko naka tekɔ lo nsala dui dimɔ ko taya l’ɔkɔngɔ. Sho mbeyaka ndjoshishɛ solo diaso dia lotutsha naka anto akina wotomadia. Lo tena dimɔ, sho mbeyaka ndjonga l’okakatanu wa ntetemala nkonga daka diaki Jehowa di’andja w’oyoyo. Koko, l’awui asɔ tshɛ, tekɔ l’ohomba wa nyomoleka monga la solo dia lotutsha. w23.08 20 od. 1-2

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 5

Nde akakimɔ apami akina tshɛ w’ase Isariyɛlɛ dia vɔ nkalola la ngelo, ko nde akatshikala l’apami 300 tsho.—Emb. 7:8.

Jehowa akalɔmbɛ Ngidiyɔna dia nkitshakitsha lofulo l’asɔlanyi ande lo pursa ndekana 99. Mbeyaka monga ko nde akafɔnya ate: ‘Onde otshikitanu ɔnɛ wekɔ mɛtɛ ohomba? Onde otshikitanu akɔ wayonga dimɛna nkamba lawɔ?’ Koko, Ngidiyɔna akakitanyiya. Ɛlɔ kɛnɛ, dikumanyi mbokoyaka Ngidiyɔna lo nkamba l’etshikitanu waya l’ɛlɔmbwɛlɔ ka teokrasi. (Hɛb. 13:17.) Ngidiyɔna akakitanyiya Jehowa oyadi wɔma waki nde lawɔ kana waale waki la ntondo ka dui sɔ. (Emb. 9:17) L’ɔkɔngɔ wa Jehowa mboshikikɛ, Ngidiyɔna akayashikikɛ dia Nzambi ayowosukɛ oko wasukɛnde ekambi ande. Dikumanyi diadjasɛ l’ahole wamboshimbama olimu aso, mbokoyaka ɛnyɛlɔ ka Ngidiyɔna. La dihonga tshɛ vɔ nɔmbɔlaka nsanganya ndo nsanganya y’otsha l’olimu w’esambishelo, oyadi wɔma wa mindama, wa sandjema, wa nshisha olimu kana wa vɔ mbasalɛ awui la ngala. Lo mfɔnu ka woke, dikumanyi wayonga l’ohomba wa nkitanyiya ɛlɔmbwɛlɔ kayowolongola, oyadi waale akɔna wayonga dia nkitanyiya dui sɔ. w23.06 5-6 od. 12-13

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 6

Wanɛ wanɛmiya mbayomɔlɛmiya. —1 Sa. 2:30.

Jehowa akalame etsha w’amɛna waki Jɛhɔyada Ɔlɔmbɛdi wa laadiko dia vɔ fundama lo dikambo dia wahɔ aso. (Rɔmɔ 15:4) Ndo etena kakavu Jɛhɔyada, nde akawosha nkɛnɛmɔ ka laande lo kundɛma “l’Osomba wa Davidɛ lale nkumi ya dikanga, nɛ dia nde akasale awui w’ɔlɔlɔ lo Isariyɛlɛ lo kɛnɛ kendana la Nzambi ka mɛtɛ ndo luudu Lande.” (2 Ɛk. 24:​15, 16) Ɔkɔndɔ wendana la Jɛhɔyada koka tokimanyiya sho tshɛ dia sho monga la wɔma wa Nzambi. Emendji w’Akristo koka mbokoya ɛnyɛlɔ ka Jɛhɔyada lo ntetemala nsɛna wolo ndo lo nkokɛ ɛkɔkɔ wa Nzambi la kɔlamelo tshɛ. (Ets. 20:28) Epalanga koka nkondja wetshelo oma le Jɛhɔyada dia etena kokawɔ Jehowa wɔma ndo katetemalawɔ ntshikala la kɔlamelo, Nde koka nkamba la wɔ dia nshidiya sangwelo Diande. Akɛnda koka mɛna woho wakasalɛka Jehowa Jɛhɔyada akambo lo mbookoya lo salɛka dikumanyi diatshikala la kɔlamelo akambo la nkɛnɛmɔ ndo la dilɛmiɛlɔ, djekoleko wanɛ wambokambɛ Jehowa la kɔlamelo l’edja k’ɛnɔnyi efula. (Tok. 16:31) Nyɛsɔ tosukɛke la kɔlamelo tshɛ “wanɛ watɔlɔmbɔla” lo mbakitanyiya.—Hɛb. 13:17. w23.06 17 od. 14-15

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 7

Ɛlɔmɔ w’onto ɔlɔlɔ ndeshaka anto efula.—Tok. 10:21.

Kamba la shɛnɔdi etena keyɛ lo nsanganya dia nshikikɛ mbala ngana yahombayɛ mbisha kɔmatɛrɛ. Naka tayemɛka lonya mbala la mbala, kete tayodja ɔnɔmbɔdi mpɛpɔ dia nde toshaka mbala la mbala kɔmatɛrɛ kaanga mbele anto akina watakondja diaaso dia mbisha kɔmatɛrɛ. Dui sɔ koka nkɔmɔla anto akina diaha vɔ memɛ anyawɔ nto. (Ond. 3:7) Etena kemɛ apandjudi efula anya lo wonya wa wekelo, sho hatotonga l’akoka wa mbisha kɔmatɛrɛ efula oko wakombolaso. Lo ntena dia ngasɔ, mbeyaka monga ko ɔnɔmbɔdi hatonga l’akoka wa tosha ɔtɛkɛta sho tshɛ. Dui sɔ koka tɔkɔmɔla, koko hatohombe mbomalɛ naka nde hatosha ɔtɛkɛta. (Ond. 7:9) Naka wɛ bu l’akoka wa nkadimola mbala efula oko wakombolayɛ, lande na kahayahokamɛ la yambalo tshɛ etena kakadimola anto akina ndo l’ɔkɔngɔ wa nsanganya wɛ mbasha losaka lo kɔmatɛrɛ yawɔ? Anangɛyɛ l’akadiyɛyɛ wotokeketshama ondo paka oko wotowokeketshama oma lo kɔmatɛrɛ yayɛ. w23.04 23-24 od. 14-16

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 8

Nzambi le, otema ami wekɔ nge. —Os. 57:7.

Ekaka Ɔtɛkɛta wa Nzambi ndo kanaka la wɔ yimba. Oko wakoka osongo ntshikala nge naka edio awɔ mbɔtɔ etale lo nkɛtɛ, mbele sho koka ntshikala nge naka tekɔ la mbetawɔ ka nge le Jehowa. Lam’atahame osongo, mbataleke nyɔngɔmɛ edio ande ndo nsandjɔnɛ etale. Naka sho mbekaka ndo kanaka yimba la kɛnɛ kekaso, kete tayokeketsha mbetawɔ kaso ndo tayoleka mbetawɔ dia mboka ya Jehowa mboleki amɛna. (Kɔl. 2:​6, 7) Nkana yimba lo woho wele wetshelo, ɛlɔmbwɛlɔ ndo ekokelo ka Jehowa akakimanyiya ekambi ande wa lo nshi yakete. Ɛnyɛlɔ, Ɛzɛkiyɛlɛ akadje yimba tshɛ etena kakɛdikaka ondjelo tɛmpɛlɔ kakɛnyi Ɛzɛkiyɛlɛ lo ɛnɛlɔ. Ɛnɛlɔ kɛsɔ kakakeketsha Ɛzɛkiyɛlɛ ndo tɔ toshaka wetshelo w’oshika lo kɛnɛ kendana la woho wa nsukɛ atɔndɔ wa Jehowa wendana l’ɔtɛmwɛlɔ wa pudipudi. (Ɛzk. 40:​1-4; 43:​10-12) Sho lawɔ kondjaka wahɔ etena katshungolaso etena dia mbeka ndo dia nkana yimba l’awui woshami etale wa l’Ɔtɛkɛta wa Nzambi. Sho koka shikimadia otema aso, lo ndjaɛkɛ tshɛ lo tshɛ le Jehowa.—Os. 112:7. w23.07 18 od. 15-16

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 9

Lama . . . dikoka di’ekanelo ka yimba.—Tok. 3:21.

Bible ndola tɔɔ la bɛnyɛlɔ di’amɛna diakoka ɛlɔngɔlɔngɔ mbokoya. Apami wa lo nshi yakete asɔ wakokaka Nzambi ngandji ndo wakakokɛka ekambi ande lo toho totshikitanyi. Wɛ koka nto ntana bɛnyɛlɔ di’amɛna di’Akristo wambotshunda lo nyuma lo nkumbo ndo l’etshumanelo kayɛ. (Hɛb. 13:7) Ndo wɛ ekɔ l’ɛnyɛlɔ ka kokele ka Yeso Kristo. (1 Pe. 2:21) Etena kekayɛ bɛnyɛlɔ sɔ la yambalo tshɛ, sɛdingola waonga wa diambo wakawakɛnɛmɔla. (Hɛb. 12:​1, 2) Oma laasɔ, ko wɛ menda woho wakokayɛ mbokoya apami asɔ. Pami kele l’akoka w’ekanelo ka yimba hasale akambo l’esasesase, nde kanaka yimba la ntondo ka nde mbɔsa yɛdikɔ ya kɛnɛ kayondosala. Ɔnkɔnɛ, nsala la wolo dia monga la dikoka sɔ ndo aha dishisha. Tatɛ la mbeka atɔndɔ wa lo Bible ndo nkana yimba l’ohomba wele l’atɔndɔ asɔ. Oma laasɔ, ko wɛ nkamba l’atɔndɔ akɔ wayokokimanyiya dia mbɔsa tɛdikɔ tayɔngɛnyangɛnya Jehowa. (Os. 119:9) Ɔsɔ, mbele wanya w’ohomba efula dia nkoma Okristo wa pami wambotshunda lo nyuma.—Tok. 2:​11, 12; Hɛb. 5:14. w23.12 24-25 od. 4-5

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 10

[Ongaka] nshi tshɛ suke dia nkadimola onto tshɛ lanyombola ɔkɔkɔ wa elongamelo kele la nyu. Koko nyosale dikambo sɔ la lotutsha ndo la dilɛmiɛlɔ di’efula.—1 Pe. 3:15.

Ambutshi koka mbetsha anawɔ dimɛna dimɛna woho wa nkadimola la memakana etena kɔtɔ dietawɔ diawɔ l’ohemba. (Jak. 3:13) Ambutshi amɔ tahembaki la ntondo etena kasalawɔ wekelo wa lo nkumbo. Vɔ sɛdingolaka awui wakoka mpomana la wɔ la kalasa, kɛtshanyaka ndo mɛnyaka woho wa mbisha okadimwelo ndo mbetshaka anawɔ woho wakokawɔ ntɛkɛta la memakana lo yoho ya dimɛna. Etenyi ka tahembaki la ntondo koka nkimanyiya Akristo dia nkɛnɛmɔla dietawɔ diawɔ ndo ndjashikikɛ vɔamɛ dia vɔ mɛtɛ wekɔ l’ɛkɔkɔ w’eshika wendana la dietawɔ diawɔ. Etenyi ka “Ɛlɔngɔlɔngɔ wekɔ lo ndjambola” ka lo jw.org kekɔ ndo la fishɛ y’awui wa nkana la wɔ yimba dikambo dia ɛlɔngɔlɔngɔ. Fishɛ shɔ yakasalema l’oyango wa vɔ nkimanyiya ɛlɔngɔlɔngɔ dia vɔ nyomokeketsha dietawɔ diawɔ ndo vɔ nɔngɔsɔla ekadimwelo l’ɛtɛkɛta awɔ hita. Naka sho mbeka seri shɔ lo nkumbo, kete tayonga suke dia mbeka woho wa mamɛ mbetawɔ kaso la memakana, lo yoho ya dimɛna. w23.09 17 od. 10; 18 od. 15-16

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 11

Tatotshikake nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ, nɛ dia l’etena kahombama, tayona naka hatohekwe.—Ngal. 6:9.

Onde wɛ atayadjɛka oyango ɔmɔ wa lo nyuma, koko wɛ ekɔ l’okakatanu wa mbookotsha? Naka wɛ ambohomanaka l’okakatanu ɔsɔ, kete eya diaha wɛ mɛ oto. Ɛnyɛlɔ, Philip akalangaka ndowanya alɔmbɛlɔ ande ndo mfudia mbala yasalande alɔmbɛlɔ akɔ, koko nde aki l’okakatanu wa ntana etena ka nɔmba. Erika akayadjɛ oyango wa komaka la wonya lo nsanganya y’otsha l’olimu w’esambishelo; koko mbala tshɛ nde akakomaka l’ɔkɔngɔ suke la losanganya tshɛ. Naka l’etena kɛnɛ wɛ ekɔ l’oyango ɔmɔ weyɛ atakotsha, kete onga l’eshikikelo dia wɛ atakite tatala. Kaanga dia nkotsha oyango wa tshitshɛ, dui sɔ nɔmbaka mbala efula etena ndo welo. Lam’ele wɛ akalange paka nkotsha oyango ayɛ, dui sɔ mɛnyaka dia wɛ mbɔsaka diɔtɔnganelo diele lam’asayɛ la Jehowa la nɛmɔ ndo wɛ nangaka mbosha kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ. Jehowa ngɛnangɛnaka welo wadjayɛ. Lo mɛtɛ, nde halongamɛ dia wɛ mbosha kɛnɛ kahayakoke mbosha. (Os. 103:14; Mika 6:8) Laasɔ, oyango ayɛ ayonga wɔnɛ wakokayɛ nkotsha lo ndjela akambo wele layɛ. w23.05 26 od. 1-2

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 12

Naka Nzambi ekɔ lo wedi aso, akɔna ayokoka tɔlɔsha?—Rɔmɔ 8:31.

Anto wele la dihonga koka mboka wɔma, koko hawetawɔ dia dui sɔ mbashimba dia nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. Danyɛlɛ aki ɔlɔngɔlɔngɔ waki la dihonga di’efula. Nde akeke efundelo w’amvutshi waki Nzambi, mbidja ndo prɔfɛsiya yakafunde Jɛrɛmiya. Oma lo wekelo wakandasale ɔsɔ, Danyɛlɛ akayoshihodiaka l’ɔkɔngɔ dia lɔhɔmbɔ l’otale lakatshu ase Juda la Babilɔna laki suke la nkomɛ. (Dan. 9:2) Woho wakɛnyi Danyɛlɛ okotshamelo wa prɔfɛsiya shɔ akakeketsha mɛtɛ Danyɛlɛ dia nde ndjaɛkɛ le Jehowa, ndo wanɛ wele la wɛkamu w’efula le Nzambi koka monga la dihonga di’efula. (Ɛdika la Rɔmɔ 8:​32, 37-39.) Kɛnɛ koleki ohomba ele, Danyɛlɛ akalɔmbaka She lele l’olongo mbala la mbala. (Dan. 6:10) Nde akasholɛ Jehowa pɛkato yande ndo akɔkɛnɛmɔlɛ nsaki yande. Ndo Danyɛlɛ akɔlɔmbɛ ekimanyielo. (Dan. 9:​4, 5, 19) Nde aki onto oko sho, laasɔ nde kombotɔ la dihonga. Koko nde akayongaka la dionga sɔ diɛsɛ la woho wakandekaka Ɔtɛkɛta wa Nzambi, wakandalɔmbaka ndo wakandayaɛkɛka le Jehowa. w23.08 3 od. 4; 4 od. 7

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 13

Osase anyu wahɛtɛ la ntondo k’anto dia vɔ mɛna etsha anyu w’ɛlɔlɔ ko wayotombola Shɛnyu lele l’olongo. —Mat. 5:16.

Etena kakitanyiyaso ewandji wa laadiko, dui sɔ mongaka l’ɛlɔlɔ le so ndo le anto akina. Lo ngande? Lo wedi ɔmɔ, sho mbewɔka dilanya diashawɔ anto wahakitanyiya ɛlɛmbɛ. (Rɔmɔ 13:​1, 4) Okitanyiya aso koka monga la shɛngiya lo woho wɔsa ewandji wa lɛɛta Ɛmɛnyi wa Jehowa lo tshɛ kawɔ. Ɛnyɛlɔ, ambeta ɛnɔnyi efula la Nigéria, asɔlayi wakɔtɔ lo Mbalasa ka Diolelo etena kakasalemaka losanganya lɔmɔ watayange anto wakatɔmbɔkɔ diaha mfuta elambo. Koko kɔmanda k’asɔlayi akatɛ asɔlayi dia vɔ mimɔ ndo akate ate: “Ɛmɛnyi wa Jehowa wokofutaka elambo.” Mbala tshɛ kakitanyiyayɛ ɛlɛmbɛ wɛ kimanyiyaka di’onto ntɛkɛta dimɛna lo dikambo di’Ɛmɛnyi wa Jehowa ndo dui sɔ koka ndjokokɛ lushi lɔmɔ asekayɛ ambetawudi. w23.10 9 od. 13

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 14

Nyekɔ la ohomba w’ekikelo, kele l’ɔkɔngɔ wa nyu nsala lolango la Nzambi, kanyolongole ekotshamelo ka daka.—Hɛb. 10:36.

Ekambi wa Jehowa ɛmɔ wambokongɛɛ l’edja k’efula ekomelo ka dikongɛ di’akambo nɛ. Lo nkanyi y’anto, okotshamelo wa daka diaki Nzambi diekɔ lo ntshimbatshimba. Jehowa akatɛkɛta dia dikambo sɔ etena kakandashikikɛ omvutshi Habakuka ate: “Nɛ dia ɛnɛlɔ kekɔ dikambo dia etena kakashikikɛma, tɔ kekɔ lo tatshu otsha lo ekomelo katɔ, ndo tɔ hatota kashi. Oyadi tɔ kayotshimbatshimba, tetemala kikongɛɛ! Nɛ dia tɔ kayokotshama ndooko onyake. Tɔ hatotshimbatshimba!” (Hab. 2:3) Onde Nzambi paka Habakuka oto mbakandasha eshikikelo kɛsɔ? Kana onde ɛtɛkɛta ande ɛsɔ wekɔ la kitshimudi ndo le so ɛlɔ kɛnɛ? Lo tshimbo ya nyuma k’ekila, ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akakambe l’ɛtɛkɛta ɛsɔ le Akristo, wanɛ wakongɛɛ andja w’oyoyo. (Hɛb. 10:37) Eelo, sho koka monga l’eshikikelo dia kaanga etshungwelo katolakawɔ hatotshimbatshimba, “tɔ kayokotshama ndooko onyake. Tɔ hatotshimbatshimba!” w23.04 30 od. 16

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 15

Ase Isariyɛlɛ tshɛ wakatatɛ ngunɛngunɛ Mɔsɛ.—Wal. 14:2.

Ase Isariyɛlɛ efula wakatone djembetelo yɛnya dia Jehowa mbakakambaka la Mɔsɛ oko onyimpala Ande. (Wal. 14:​10, 11) Wakatonaka ɔkɛndɛ waki la Mɔsɛ mbala la mbala. Etombelo waki la dui sɔ ele, lɔlɔnga l’otondo lɔsɔ kɔmbɔtɔ lo Nkɛtɛ ya daka. (Wal. 14:30) Koko, ase Isariyɛlɛ amɔ wakayele ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa. Ɛnyɛlɔ, Jehowa akate ate: “Kalɛba . . . ekɔ lo ntetemala ndjelami l’otema ɔtɔi.” (Wal. 14:24) Nzambi akafute Kalɛba, lo mbosha diɛsɛ dia nde nsɔna ɛtshi ka nkɛtɛ kalangande lo wodja wa Kanana. (Jas. 14:​12-14) Lɔlɔnga lokina l’ase Isariyɛlɛ vɔ lawɔ nto wakatshike ɛnyɛlɔ ka dimɛna lo ndjela ɛlɔmbwɛlɔ ka Jehowa. Etena kakahɛnɛ Jashua Mɔsɛ oko onto lakasɔnama dia nɔmbɔla ase Isariyɛlɛ, vɔ “wakɔɔlɛnyaka lo yɛdikɔ y’efula nshi tshɛ ya lɔsɛnɔ lande.” (Jas. 4:14) Etombelo waki la dui sɔ ele, Jehowa akaatshɔkɔla lo mbatɔla lo Nkɛtɛ ya daka yakandaalake.—Jas. 21:​43, 44. w24.02 21 od. 6-7

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 16

Onto loka Nzambi ngandji pombaka nto nanga ɔnango.—1 Jni. 4:21.

Oko wakoka dɔkɔtɛlɛ mbeya awui amɔtshi wendana la yoonge yaso etena katosalande ɛgzamɛ dia mbeya woho watakiya doyi diaso, mbele sho koka mbeya akambo akina wendana la wolo wele la ngandji kokaso Nzambi lo menda ngandji kokaso anto akina. Naka tamboshihodia dia ngandji kokaso asekaso ambetawudi kambɔla lo yoho mɔtshi, kɛsɔ mɛnyaka dia ondo ngandji kaso k’otsha le Nzambi kotɔlɛ. Koko etena kɛnyaso asekaso ambetawudi ngandji mbala la mbala, dui sɔ mɛnyaka dia ngandji kaso k’otsha le Nzambi kekɔ wolo. Sho pombaka ndjakiyanya naka ngandji kokaso anangɛso l’akadiyɛso kotɔlɛ. Lande na? Nɛ dia dui sɔ mɛnyaka dia lonyuma laso laya lo waale. Ɔpɔstɔlɔ Joani mɛnyaka hwe etena katoholande ɔnɛ: “Nɛ dia onto lahalange ɔnango lɛnande, hakoke nanga Nzambi lahandɛnyi.” (1 Jni. 4:20) Wetshelo akɔna wakondjaso? Jehowa ayɔngɛnangɛna la so paka naka “tekɔ lo mɛnyanya ngandji lam’asaso.”—1 Jni. 4:​ 7-9, 11. w23.11 8 od. 3; 9 od. 5-6

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 17

Shɔ la nyɔ wayɔngɛnangɛna. —Tok. 23:25.

Etena kakinde dikɛnda, nkumekanga Jɛhɔashi akɔshi yɛdikɔ mɔ ya lomba. Kaanga mbakinde komonga la she, nde akayele ɛlɔmbwɛlɔ k’ɔlɔmbɛdi wa laadiko wa kɔlamelo, Jɛhɔyada. Ɔlɔmbɛdi ɔsɔ aketsha Jɛhɔashi lo mbɔɔsa oko ɔnande hita. Diɛsɛ l’ekimanyielo ka Jɛhɔyada, Jɛhɔashi akɔshi yɛdikɔ ya kambɛ Jehowa ndo nde akakimanyiya anto akina dia vɔ lawɔ nsala dui sɔ. Jɛhɔashi akalɔngɔsɔla nto tɛmpɛlɔ ka Jehowa. (2 Ɛk. 24:​1, 2, 4, 13, 14) Naka wekɔ lo keetsha dia mboka Jehowa ngandji ndo dia nsɛna lo yoho yɔtɔnɛ l’ɛlɛmbɛ ande, kete wekɔ lo kosha woshasha wa nɛmɔ. (Tok. 2:​1, 10-12) Ambutshi anyu koka nyosha wetshelo lo toho efula. Naka wɛ nkamba l’alako wa lo Bible walongolayɛ, kete wɛ ayɔngɛnyangɛnya ambutshi ayɛ. Ndo kɛnɛ koleki ohomba ele, wɛ ayɔngɛnyangɛnya Nzambi ndo wɛ ayonga ɔngɛnyi ande wa pondjo. (Tok. 22:6; 23:​15, 24) Shi dui sɔ koshaka ɔkɔkɔ w’oshika wa mbokoya ɛnyɛlɔ ka Jɛhɔashi etena kakinde ɔlɔngɔlɔngɔ? w23.09 8-9 od. 3-5

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 18

Dimi layonyohokamɛ.—Jɛr. 29:12.

Jehowa tolakaka dia nde pokamɛka alɔmbɛlɔ aso. Nzambi kaso mbokaka atɛmɔdi ande wa kɔlamelo ngandji, nde hanyaki pondjo yimba oma l’alɔmbɛlɔ awɔ. (Os. 10:17; 37:28) Koko, dui sɔ halange nembetshiya dia nde ayotoshaka kɛnɛ tshɛ k’ɔlɔmbaso. Ondo sho mbeyaka nkonga polo l’andja w’oyoyo la ntondo ka sho ndjolongola awui amɔ wɔlɔmbaso. Jehowa sɛdingolaka dia kana alɔmbɛlɔ aso mbɔtɔnɛka la sangwelo diande lo tshɛ kadiɔ. (Isa. 55:​8, 9) Etenyi kɛmɔ ka sangwelo diande mendanaka ndo la ndodia nkɛtɛ l’apami ndo wamato wele l’ɔngɛnɔngɛnɔ wele kaamɛ l’ɛse k’ɛlɔmbwɛlɔ kande. Koko Satana sɛmaka di’anto wayonga dimɛna naka vɔ ndjalɔmbɔla. (Eta. 3:​1-5) Dia mɛnya dia ofunu waki Diabolo ɔsɔ wekɔ kashi, Jehowa aketawɔ di’anto ndjalɔmbɔla vɔamɛ. Koko, ɛlɔmbwɛlɔ k’ɔna onto kambela ekakatanu efula wahomana la so ɛlɔ kɛnɛ. (Ond. 8:9) Sho shihodiaka dia Jehowa hatonya ekakatanu ɛsɔ tshɛ l’etena kɛnɛ. w23.11 21 od. 4-5

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 19

Dimi lakakɔsɔnɛ dia monga she wedja efula.—Rɔmɔ 4:17

Jehowa akalake dia oma lo tshimbo ya Abrahama, wedja efula wayohomba tshɔkwama. Koko etena kaki Abrahama l’ɛnɔnyi 100 ndo Sara 90, laasɔ ko vɔ watote ɔna. Lo kanyi y’anto, akɛnamaka diele oko Abrahama nde la Sara hawoyokoka mbota ɔna. Ɔsɔ aki mɛtɛ ohemba le Abrahama. “L’ɔtɛ wa elongamelo nde aki la mbetawɔ dia nde ayonga she wedja efula.” (Rɔmɔ 4:​18, 19) Lo mɛtɛ, kɛnɛ kakalongamɛka Abrahama kakakotshama. Nde akayokomaka she Isaka, ɔna lakawalongamɛka edja efula. (Rɔmɔ 4:​20-22) Sho koka mbetawɔma le Nzambi ndo mbɔsama oko angɛnyi wa Nzambi oko waki Abrahama. Diakɔ diakake Pɔɔlɔ epole ɔsɛkɛ etena kakandafunde ɔnɛ: “Ɛtɛkɛta w’ɔnɛ ‘nde akɔsama oko’ kofundama lo dikambo diande to, koko ndo lo dikambo diaso sho wanɛ wayɔsama ngasɔ, nɛ dia tekɔ la mbetawɔ le Ɔnɛ lakolola Yeso.” (Rɔmɔ 4:​23, 24) L’ɛnyɛlɔ k’Abrahama, sho pombaka monga la mbetawɔ, ndo l’elongamelo k’ɔnɛ alaka wa Jehowa wayokotshama. w23.12 7 od. 16-17

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 20

Wɛ ambɛna sui diami; wɛ mbeyaka shɔkɔ yami y’efula.—Os. 31:7.

Etena keyɛ la ntondo k’ohemba ɔmɔtshi wakotsha wɔma, eya dia Jehowa ekɔ lo mɛna woho wayaokayɛ. Ɛnyɛlɔ, Jehowa kɔmɛna tsho woho wakawahɛnyahɛnyaka ase Isariyɛlɛ l’Edjibito, koko ndo ‘woho wakawasowaka.’ (Eto. 3:7) Koko, wɛ mbeyaka ndjambola woho wakosukɛ Jehowa etena kahomanayɛ l’ohemba wakotsha wɔma. Laasɔ lɔmbande dia kokimanyiya dia wɛ mɛna woho wakokokɛnde. (2 Nku. 6:​15-17) Oma laasɔ, sɛdingola dui nɛ: Onde sawo kana kɔmatɛrɛ kɛmɔ ka lo losanganya la l’etshumanelo kakakokeketsha? Onde okanda, vidɛo mɔtshi kana osambo ɔmɔ wa laande wakakokeketsha? Onde onto ɔmɔ akakɛnya divɛsa dimɔi diakoshikikɛ kana diakokeketsha? Sho mbeyaka nkeketshama esadi eto oma lo ngandji k’anangɛso l’akadiyɛso ndo oma lo mbo ya ndɛ ya lo nyuma yalongolaso. Lo mɛtɛ, vɔ wekɔ weshasha wa diambo w’oma le Jehowa. (Isa. 65:13; Makɔ 10:​29, 30) Vɔ mɛnyaka dia nde ndjakiyanyaka lo dikambo diayɛ. (Isa. 49:​14-16) Ndo vɔ mɛnyaka dia nde mbasungana wɛ ndjaɛkɛ le nde. w24.01 4-5 od. 9-10

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 21

Kimanyiya ekambi ayɛ dia vɔ ntetemala nsambisha ɔtɛkɛta ayɛ la dihonga tshɛ.—Ets. 4:29.

Yema tshitshɛ la ntondo ka nde nkalola l’olongo, Yeso akohola ambeki ande ɔkɛndɛ awɔ wa nsambisha awui wendana la nde la “Jɛrusalɛma, lo Judeya y’otondo, la Samariya polo ndo l’ahole woleki etale wa lo nkɛtɛ.” (Ets. 1:8; Luka 24:​46-48) Yema tshitshɛ l’ɔkɔngɔ, ewandji w’ase Juda wakande ɔpɔstɔlɔ Petero nde la Joani ndo wakaatɔlɛ la ntondo ka tominadi ta laadiko t’ase Juda, wakatɛ apami wa kɔlamelo asɔ dia vɔ ntshika nsambisha ndo wakawawaanɛ. (Ets. 4:​18, 21) Petero nde la Joani wakate ɔnɛ: “Naka ekɔ dimɛna lo washo wa Nzambi dia sho nyohokamɛ lo dihole dia mpokamɛ Nzambi, nyuamɛ nyosambole. Koko le so, sho hatototshika mbuta akambo wakatɛnyi ndo wakatoke.” (Ets. 4:​19, 20) Etena kakatshungɔ Petero nde la Joani, ambeki wakalɔmbɛ Jehowa lo kɛnɛ kendana la nsala lolango lande. Jehowa akakadimola dɔmbɛlɔ dia l’otema ɔtɔi sɔ.—Ets. 4:​29, 31. w23.05 5 od. 11-12

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 22

Ɔnɛ ele Ɔnami la ngandji.—Mat. 17:5.

Jehowa nde l’ɔnande wakadjasɛ kaamɛ edja efula oleki ɛngɔ tshɛ ka l’andja ɔnɛ. L’edja ka miliyara y’ɛnɔnyi wakawadjasɛ kaamɛ l’olongo, vɔ wakaleke monga ma ma lam’asawɔ ndo wokookanaka ngandji k’efula. Jehowa akakɛnɛmɔla ngandji kande otsha le Yeso lo yoho ya hwe, oko wadiaso lo divɛsa di’ɛlɔ. Jehowa otokoka mbita tsho ɔnɛ: ‘Ɔnɛ mbele ɔnɛ lamometawɔ.’ Koko nde akakombola dia sho mbeya polo lo yɛdikɔ y’efula yokande Yeso ngandji, diakɔ diakandawelɛ ɔnɛ: “Ɔnami, la ngandji.” Jehowa aki l’ofunu lo dikambo dia Yeso, djekoleko l’ɔtɛ wakandetawɔ nkimɔ lɔsɛnɔ lande. (Ɛf. 1:7) Ndo nto Yeso komonga la taamu dia She mbookaka ngandji. Nde aki l’eshikikelo tshɛ dia She mbookaka ngandji. Nde akataka mbala tshɛ dia She mbookaka ngandji.—Jni. 3:35; 10:17; 17:24. w24.01 28 od. 8

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 23

Lokombo l’ɔlɔlɔ kahomba sɔnama lo dihole dia ɔngɔnyi w’efula.—Tok. 22:1.

Ohokanyiya dui nɛ: Onto ɔmɔtshi lalangayɛ ambota dui dimɔtshi dia kɔlɔ efula lo dikambo diayɛ. Wɛ ambeya dia dui sɔ diekɔ kashi; koko anto amɔ wambodietawɔ. Kɛnɛ koleki kɔlɔ ele, nde ambotatɛ dianganya kashi kɛsɔ ndo anto akina wambokietawɔ. Ngande wayoyaoka? Shi wɛ ayoka kɔlɔ efula lo dikambo di’emamatanya ɛsɔ? Ɛnyɛlɔ kɛnɛ koka tokimanyiya dia nshihodia woho wakayaoke Jehowa etena kakalana lokumu lande. Ɔnande ɔmɔ la l’atei w’anande wa lo nyuma akatɛ womoto la ntondo, mbuta ate Eva kashi lo dikambo diande. Eva aketawɔ kashi kɛsɔ. Kashi kɛsɔ kakakonya ambutshi aso wa ntondo dia tɔmbɔkwɛ Jehowa. Etombelo waki la sui sɔ ele, pɛkato ndo nyɔi kakɔtɔ lo nkumbo k’ana w’anto. (Eta. 3:​1-6; Rɔmɔ 5:12) Ekakatanu tshɛ wɛnaso l’andja ɔnɛ, mbuta ate nyɔi, ata, asui wakaye l’ɔtɛ wa kashi kakadianganya Satana. Keema Jehowa ekɔ la lɔkɔnyɔ l’efula l’ɔtɛ w’emamatanya ɛsɔ ndo etombelo wambonga la dui sɔ? Ngasɔ mbediɔ. Koko, Jehowa bu onto lombanɛ tokumbɛkumbɛ. Ndo nto, nde tetemalaka monga “Nzambi k’ɔngɛnɔngɛnɔ.”—1 Tim. 1:11. w24.02 8 od. 1-2

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 24

Ngande wakokami nsala kɔlɔ ka woke kɛsɔ ndo salɛ Nzambi pɛkato?—Eta. 39:9.

Ngande wakokayɛ mɛnya yoho y’eshikikelo kakɔ kaamɛ kakɛnya Yɔsɛfu? Wɛ koka mbɔsa yɛdikɔ oma ko kakianɛ lo kɛnɛ kayoyosala etena kayoyohembama. Eka dia mbuta ndooko aha la ntshimbatshimba lo awui tshɛ wakoka nyangiya Jehowa ndo ntona kaanga kanyiyaka awui akɔ. (Os. 97:10; 119:165) Lo nsala ngasɔ, wɛ hatosala pɛkato etena kayoyohembama. Lo wedi ayɛ, ondo wɛ mbetawɔka di’ambosholaka akambo wa mɛtɛ ndo wɛ kombolaka kambɛ Jehowa l’otema ayɛ tshɛ, koko dui dimɔtshi diekɔ lo koshimba dia wɛ ndjakimɔ ndo batizama. Wɛ koka nsala kɛnɛ kakasale nkumekanga Davidɛ. Wɛ koka nsɛngasɛnga Jehowa ɔnɛ: “Nzambi le, onshishime ndo eya otema ami. Ɔnsɛdingole ndo eya tokanyi tankiyanya. Enda kana mboka kɛmɔtshi ka kɔlɔ kekɔ le mi ndo ɔnɔmbɔlɛ lo mboka ka pondjo.” (Os. 139:​23, 24) Jehowa tshɔkɔlaka wanɛ “wooyanga l’otema ɔtɔi.” Welo wadjayɛ dia nkotsha oyango ayɛ wa ndjakimɔ ndo batizama kɛnyaka dia wɛ ekɔ lo nsala dui sɔ.—Hɛb. 11:6. w24.03 6 od. 13-15

Lushi la lomingu, Ngɔndɔ ka tanu 25

Nde bu la ohomba wa nambolaka elambo lushi la lushi.—Hɛb. 7:27.

Ɔlɔmbɛdi a laadiko aki la lotshungɔ la monga onyimpala w’anto la ntondo ka Nzambi. Arɔna, mbaki ɔlɔmbɛdi a laadiko wa ntondo l’Isariyɛlɛ, nde akasɔnama oma le Jehowa, etena k’osapwelo wa tabɛrnaklɛ. Koko, oko wakadilembetshiya ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ, “anto efula wakahombe nkoma ɛlɔmbɛdi lo taahɔnaka, nɛ dia nyɔi akaashimbaka dia vɔ ntshikala ɛlɔmbɛdi pondjo.” (Hɛb. 7:​23-26) Ondo oko waki apami asɔ komonga kokele, ɛlɔmbɛdi a laadiko ɛsɔ wakahombaka nambola elambo dikambo dia pɛkato yawɔ hita. Laasɔ mbele otshikitanu wele lam’asa ɛlɔmbɛdi a laadiko wa lo nshi y’Isariyɛlɛ la Ɔlɔmbɛdi a laadiko a woke, Yeso Kristo. Oko Ɔlɔmbɛdi aso a laadiko, Yeso Kristo ekɔ “okambi . . . wa luudu la dipɛma la mɛtɛ mɛtɛ lakake Jehowa, koko aha onto.” (Hɛb. 8:​1, 2) Pɔɔlɔ akalembetshiya dia “lam’ele [Yeso] ekɔ la lɔsɛnɔ pondjo pondjo, ndooko onto layowɔhɛna l’olimu w’ɔlɔmbɛdi.” Pɔɔlɔ akakotsha dia Yeso ekɔ ɔlɔmbɛdi “waha la mindo, wokakitɔnyi la atshi wa pɛkato” ndo otshikitanyi l’ɛlɔmbɛdi a laadiko wa l’Isariyɛlɛ, “nde bu l’ohomba wa nambolaka elambo lushi la lushi” lo dikambo dia pɛkato yande hita. w23.10 26 od. 8-9

Lushi l’ɔtɔi, Ngɔndɔ ka tanu 26

Olongo w’edjedja la nkɛtɛ k’edjedja wakashishɔ.—Ɛny. 21:1.

“Olongo w’edjedja” nembetshiyaka mandji ya pɔlitikɛ ya l’andja ɔnɛ yasɛngiyama oma le Satana l’ɛdiɛngɛ ande. (Mat. 4:​8, 9; 1 Jni. 5:19) Oko wokambemidiɔ lo Bible, “nkɛtɛ” koka nembetshiya anto wadjasɛ lɔkɔ. (Eta. 11:1; Os. 96:1) Oma laasɔ, “nkɛtɛ k’edjedja” nembetshiyaka anto wa kɔlɔ wa lo tshunda di’ana w’anto. Jehowa hɔlɔngɔsɔla kana nshikikɛ “olongo” ndo “nkɛtɛ” nyɛ; koko, ayowalanya lo mbahɛnya l’olongo w’oyoyo ndo la nkɛtɛ k’oyoyo. Nde ayɔhɛnya olongo wa nshi nyɛ ndo nkɛtɛ ka nshi nyɛ la “olongo w’oyoyo la nkɛtɛ k’oyoyo,” mbuta ate lowandji l’oyoyo ndo tshunda di’anto di’oyoyo. Jehowa ayetɛ nkɛtɛ k’otondo dihole dia dimɛna di’olangala efula diele oko ekambɔ k’Ɛdɛna. Ndo nde ayotetɛ eyoyo lo nkɔnɔla onto tshɛ la l’atei aso. Akanga wa tshumbe, akanga wa totshungu ndo akanga wa mpoke wayɔkɔnɔ ndo kaanga edo wayolɔ.—Isa. 25:8; 35:​1-7. w23.11 4 od. 9-10

Lushi la hende, Ngɔndɔ ka tanu 27

Nyɛnya dia nyekɔ suke.—Mat. 24:44.

“Mfɔnu ka woke” kayoya la shashimoya. (Mat. 24:21) Koko mfɔnu ka woke kayotshikitana la mpokoso efula y’oma lo diangɔ diakatongama, nɛ dia sho mbeyaka dia tɔ hatolanya anto tshɛ. Aya oko ɛnɔnyi 2000 wambeta, Yeso akahɛmɔla ambeki ande dia ndjalɔngɔsɔla dikambo dia lushi lɔsɔ. Naka takayalɔngɔsɔla, kete ayonga dui dia wɔdu le so dia mbikikɛ okakatanu ɔsɔ ndo tayokimanyiya anto akina dia nsala woho akɔ waamɛ. (Luka 21:36) Tayonga l’ohomba w’ekikelo dia nkitanyiya Jehowa ndo monga l’eshikikelo ɔnɛ nde ayotokokɛ. Kakɔna kayotosala naka anangɛso wamboshisha diangɔ diawɔ dimɔ kana diangɔ diawɔ tshɛ dia l’emunyi? (Hab. 3:​17, 18) Tayonga l’ohomba wa monga la kɛtshi katotshutshuya dia mbasha kɛnɛ kewɔ la tɔ ohomba. Kakɔna kayotosala naka osanga wa wedja wambotɔlɔsha, ko naka dui sɔ diambotokonya dia monga suke suke l’anangɛso l’akadiyɛso efula l’etena kɛmɔ? (Ɛzk. 38:​10-12) Tayonga l’ohomba wa mbaɛnya ngandji k’efula dia mbakimanyiya dia vɔ ntenyanya etena k’okakatanu kɛsɔ. w23.07 2 od. 2-3

Lushi la sato, Ngɔndɔ ka tanu 28

Nyendake dimɛna woho wakɛndakɛndanyu, aha oko akanga wa dinginya, koko oko akanga wa tomba. Nyokambe la wenya anyu lo yoho yoleki dimɛna. —Ɛf. 5:​15, 16.

Atshukanyi koka nkondja wetshelo oma l’ɛnyɛlɔ ka Akula la Piriskila, atshukanyi wakalɛmiyamaka efula oma le Akristo efula wa lo ntambe ka ntondo. (Rɔmɔ 16:​3, 4) Vɔ wakakambaka, wakasambishaka ndo wakakimanyiyaka anto akina kaamɛ. (Ets. 18:​2, 3, 24-26) Diakɔ diele, etena katɛkɛta Bible dikambo dia Akula la Piriskila, mbala efula tɔ tɛkɛtaka dia vɔ akɔ ahende. Ngande wakoka atshukanyi mbowaokoya? Ohokanyiya akambo efula wakokayɛ wɛ l’olonganyi ayɛ nsala. Onde hanyokoke nkamba elimu ɛmɔ kaamɛ oko atshukanyi lo dihole di’onto l’onto nkamba wande? Ɛnyɛlɔ, Akula nde la Piriskila wakasambishaka kaamɛ. Onde nyu kongɛka mbala la mbala dia salaka dui sɔ kaamɛ? Akula nde la Piriskila wakakambaka nto kaamɛ. Ondo wɛ l’olonganyi ayɛ hanyokambe olimu akɔ waamɛ, ko onde hanyokoke nsala elimu wa la ngelo kaamɛ? (Ond. 4:9) Etena kakimanyiyananyu dia nsala olimu ɔmɔ, nyu ndekaka ndjaoka oko olui ndo nyu kondjaka diaaso dia nsawola. w23.05 22-23 od. 10-12

Lushi la nɛi, Ngɔndɔ ka tanu 29

Etena kokami wɔma, dimi ndjaɛkɛka le yɛ.—Os. 56:3.

Onto tshɛ mbokaka wɔma tena dimɔtshi. Ɛnyɛlɔ, etena kakatatshanyaka Saolo Davidɛ dia mbodiaka, Davidɛ akalawɔ otsha l’osomba w’ase Filistiya la Ngata. Aha la ntshimbatshimba, Akishi nkumekanga ka la Ngata akeye dia Davidɛ aki ɔndɔshi wa ta wa wolo lakawanyanyaka l’osambo wakawembaka ɔnɛ, Davidɛ ambodiaka “nunu akumi akumi” di’ase Filistiya. Davidɛ “akoke wɔma efula.” (1 Sa. 21:​10-12) Nde akayakiyanyaka lo kɛnɛ kakahombe Akishi mbosalɛ. Ngande wakanya Davidɛ wɔma wakinde la wɔ? L’Osambo 56, Davidɛ akakɛnɛmɔla woho wakandayaokaka etena kakinde la Ngata. Osambo akɔ mɛnyaka hwe woho waki Davidɛ la wɔma, koko vɔ mɛnyaka nto woho wakandanya wɔma ɔsɔ. Etena kakinde la wɔma, Davidɛ akayaɛkɛ le Jehowa. (Os. 56:​1-3, 11) Nde aki l’ɛkɔkɔ efula wa ndjaɛkɛ le Jehowa. L’ekimanyielo k’ɛtshɔkɔ wa Jehowa, Davidɛ akakongɛ yoho mɔtshi yahatosalemaka, koko yakonge l’etombelo w’amɛna: Nde akayakonya oko kanga dadi! Lo dihole dia nde ndjaka Davidɛ, Akishi akate dia vɔ mbonyɛnde oma laawɔ.—1 Sa. 21:13–22:1. w24.01 2 od. 1-3

Lushi la tanu, Ngɔndɔ ka tanu 30

Wanɛ wele kaamɛ la nde wakelamɛ ndo wakasɔnama ndo wele la kɔlamelo wayowalɛndja.—Ɛny. 17:14.

Anto akɔna wakelamɛ wɔtɛkɛtami lo divɛsa di’ɛlɔ? Akitami wakolɔ! Laasɔ etena kayɔsama okitami w’ekomelo oma lanɛ la nkɛtɛ otsha l’olongo suke l’ekomelo ka mfɔnu ka woke, ɔkɛndɛ awɔ wa ntondo ele wa ndɔ ta. L’ɔkɔngɔ wa vɔ mbolɔ otsha l’olongo, vɔ wayotokamba kaamɛ la Kristo ndo l’andjelo ande w’ekila, vɔ wayɔlɔsha kaamɛ la Kristo atunyi waki Nzambi lo ta di’ekomelo. Ohokanyiya dui sɔ! Lanɛ la nkɛtɛ, Akristo amɔtshi w’akitami waya epalanga, ndo wambɔlɛmba. Koko etena kayowolɔ otsha l’olongo, vɔ wayonga la wolo w’efula ndo ditongami dia lo nyuma diahavu, wayonga l’ɔkɛndɛ wa ndɔsha kaamɛ la Nkumekanga kawɔ kele Ɔndɔshi wa ta, mbuta ate Yeso Kristo. L’ɔkɔngɔ wa ta di’Aramangɛdɔna, vɔ wayokamba la Yeso dia nkimanyiya anto dia nkoma kokele. Aha la taamu, vɔ wayonga suke dia nkimanyiya anangɛwɔ l’akadiyɛwɔ wa ngandji wele lanɛ la nkɛtɛ oma l’olongo lo yoho y’efula oleki woho wotowokoka mbakimanyiya etena kakiwɔ weke anto wele keema kokele! w24.02 6-7 od. 15-16

Lushi la samalo, Ngɔndɔ ka tanu 31

Nyotetemale nkɛndakɛnda la nyuma, ko hanyotoyasha kaanga yema lo nsaki ya demba.—Ngal. 5:16.

Anto amɔ waya suke dia ndjakimɔ ndo batizama mengengaka. Ondo vɔ mbeyaka ndjambola ɔnɛ: ‘Kakɔna kayomosala naka lamboyosala pɛkato ka woke l’ɔkɔngɔ wa dimi nongola batisimu ndo kana lamboyotshanyema?’ Naka wɛ ekɔ la wɔma wa ngasɔ, kete yashikikɛ dia Jehowa ayokosha kɛnɛ tshɛ kele la yɛ ohomba dia “nkɛndakɛnda lo yoho yalanga[nde] dia mbɔngɛnyangɛnya lo akambo tshɛ.” (Kɔl. 1:10) Nde ayokosha nto wolo wa nsala kɛnɛ kele ɔlɔlɔ. Nde amboshilaka mɛnya dia nde koka nsala dui sɔ lo woho wakandashile salɛ anto akina akambo efula. (1 Kɔr. 10:13) Ɔsɔ ekɔ ɔkɔkɔ ɔmɔ wele anto angana ato mbatshanyema oma l’etshumanelo k’Akristo. Jehowa mbishaka anto ande kɛnɛ tshɛ kewɔ la tɔ ohomba dia ntetemala ntshikala la kɔlamelo. Onto tshɛ lele keema kokele pembamaka dia nsala kɛnɛ kele kɔlɔ. (Jak. 1:14) Koko wɛ pombaka nsɔna kɛnɛ kayoyosala etena kahembamayɛ. Ko l’ekomelo a shimu wɛmɛ mbayɔsɔna yoho ya lɔsɛnɔ yayoyokombola nsɛna. Anto amɔtshi mbutaka dia sho hatokoke mbahemɛ nsaki yaso ndo kɛnɛ kakokaso nsala, koko dui sɔ diekɔ kashi, eka dia mbahemɛ nsaki yayɛ ya kɔlɔ. w24.03 5 od. 11-12

    Ekanda wa l’Ɔtɛtɛla (1983-2025)
    Tomba
    Ɔtɔ
    • Ɔtɛtɛla
    • Kahana l'onto
    • Nango
    • Copyright © 2025 Watch Tower Bible and Tract Society of Pennsylvania
    • Ɛlɛmbɛ w'okambelo
    • Awui wa sheke
    • Paramètres de confidentialité
    • JW.ORG
    • Ɔtɔ
    Kahana l'onto