Mɛtɛ Andja Ɔnɛ Wokônga Kâmɛ Lushi Lɔmɔtshi?
“NAKA sho nangaka pomɔ lokolo l’ɔlɔ dia kadimola andja ɔnɛ wokengami la wedja woyalale vamɛ otsha lo nkumbo ka mɛtɛ k’andja w’otondo lo nɔnga mɔtshi yayaye, . . . kete sho la dia shidiya ata . . . Ko naka hatohomwe lokolo l’ɔlɔ, kete ondo . . . ndoko oshidimikwelo (civilisation) w’anto wayoyala.” Ngasɔ mbakate yɔnɛ Gwynne Dyer, ombeyi ɔmɔ w’ɛkɔndɔ w’ata lo dibuku diande dielɛwɔ: Ta.
Dyer ate: Ɛkɔndɔ wa lofunda ndola tɔ l’ata wakalɔ wedja ndo wakalɔ elui ekina a weolo l’asawɔ dia kandola ekakatanu awɔ. Okakitwanelo awɔ akashishɛ miliyɔ y’anto nsɛnɔ yawɔ. Lo ndjela kɛnɛ kakɔndɔla Nkumekanga Sɔlɔmɔna, woho wakɛnaka anto pâ lo nshi yande mbadiɛnɛ nd’anto ɛlɔ kɛnɛ. Nde akafunde ate: “L’okongo diku, dimi lakenyi asui tshe watuyalaka l’esi ulungu, ndu lakenyi asoi a wane watuwusuyaka. Keli nduku untu atâsambaka. Lu leke l’asuyanyi awo kaki wulu, ku nduku untu lâsamba.”—Undaki 4:1.
Ɛlɔ kɛnɛ, oko wadilembetshiya ombeyi w’ɛkɔndɔ womiso la mbuta, lâdiko dia kɛnɛ kata Undaki 4:1 dikambo dia “asoi a wane watuwusuyaka,” ɔkɔkɔ ɔmɔtshi wekɔ wɛnya nganɛ wakoka wedja woyalale vamɛ kadimɔ otsha lo nkumbo ka mɛtɛ k’andja w’otondo: Lo mɛtɛ, oshidimikwelo w’anto wekɔ lo wâle! Ata wa nshi nyɛ kokaka shila wedja tshɛ wayakimanyiya la wɔ oshiki aha l’ɔmɔtshi mbidja otshumba.
Onde Andja Ɔnɛ Waya Suke la Monga Kâmɛ?
Naa elongamelo kele laso dikambo dia kâmɛ k’andja ɔnɛ na? Onde anto wa l’andja ɔnɛ kokaka shidiya ofukutanu waya oma l’ata wokiya anto wa la nkɛtɛ wɔma oka? Ngasɔ mbakana anto amɔtshi. John Keegan, ofundji wa jurunalɛ Daily Telegraph, ya la Grande-Brétagne yendana l’akambo w’ata ndo w’asɔlayi akafunde ate: “Kânga mbele ofukutanu l’okandokando, onto kokaka kanyiya nganɛ wayoyala andja wamboshila ata.”
Kakɔna kawêtawoya dia nde mɛna akambo la sso di’ɔlɔlɔ ngasɔ na? Bonde kele anto amɔtshi l’elongamelo k’oshika kânga mbokɔlɔshanaka anto deko aha nɛ lo lɔsɛnɔ lawɔ ndo mbɛnamande ɔnɛ onto hakoke ndjalɔmbɔla ndamɛ l’ɔngɛnɔngɛnɔ na? (Jeremiya 10:23) Kânga mbediɔ ɔsɔku, anto amɔtshi mbutaka ɔnɛ: ‘Sho hatokawola ɛkɔng’ɛkɔngɔ. Lɔsɛnɔ l’anto mɛnyaka ɔnɛ tekɔ lo tahame tsho.’ Kânga ɛlɔ kɛnɛ, anto efula mbetawɔka ɔnɛ l’edjedja ka wonya, saki ka lôtɔ kokongaka l’onto ka sala akambo w’ɔlɔlɔ kayodja awui wa kɔlɔ otshumba. Onde dui sɔ diayosalema mɛtɛ? Onde ɔsɔ aha oko dɔ diayotosha sɔnyi lushi lɔmɔtshi? Lo dibuku diande Shorter History of the World (Ɔkɔndɔ w’Andja Ɔnɛ lo Hiembola), J. M. Roberts, ombeyi w’ɛkɔndɔ akafunde la dietawɔ tshɛ ate: “Hatokoke mbuta ɔnɛ nshi yayaye y’andja ɔnɛ kema lo wâle. Ah’ɛlɔ a lui mbayoshila asui wɛna anto, ndo ndoko katoshikikɛ ɔnɛ pâ yɛnaso nyɛ yaya suke la komɛ.”
Ko onde, tekɔ la toshadiya t’eshika tɛnya ɔnɛ: ndo anto, ndo wedja wayoshidiya ekakatanu awɔ ndo hawotokananɛka kɔlɔ? Ko kana ɛngɔ kɛmɔtshi nɔmbamaka lâdiko dia weolo wadja anto l’etete vamɛ? Tayɔsɛdingola wembola ɛsɔ lo sawo diayela.