Onde wɛ mɛnaka ohomba wa mpama lo nyuma?
“Otetemale ndjasha lo wadielo wa lo sɛkɛ, lo olakelo ndo lo wetshelo.”—1 TIMƆTE 4:13.
1, 2. a) Ngande wambokotshama Isaya 60:22 lo etena k’ekomelo kɛnɛ? b) Lo etena kɛnɛ, ehomba akɔna wele la etenyi k’okongamelo wa Jehowa ka la nkɛtɛ?
‘ƆNƐ lele tshitshɛ ayonga kinunu ndo ɔnɛ lele shekaseka wodja wa wolo.’ (Isaya 60:22) Ɛtɛkɛta ɛsɔ wekɔ lo nkotshama lo etena k’ekomelo kɛnɛ. Diakɔ diele, lo 2015, Ɛmɛnyi wa Jehowa 8 220 105 mbakasambisha lokumu l’ɔlɔlɔ la Diolelo l’andja w’otondo! Nzambi akate lo dikambo dia woho wayodɛ lofulo l’ekambi ande, ɔnɛ: ‘Dimi Jehowa dimɛ layosala dia dui sɔ salema esadi esadi lo etena kadiɔ.’ Ɔnkɔnɛ, oko watete nshi mbatataleke monga l’olimu efula wa nsala. Onde tekɔ lo nsala kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala kakianɛ dia nsambisha ndo mbetsha lokumu l’ɔlɔlɔ? Anangɛso l’akadiyɛso efula wekɔ lo nkamba oko ambatshi mboka wa pondjo kana wa tshanda. Amɔtshi monɔka lo dihole dikina dia tosha lonya l’olimu w’esambishelo ndo akina wekɔ lo nkamba olimu wa wolo dia mbika Mbalasa ya Diolelo.
2 Ɔnɔnyi tshɛ, suke la tshumanelo di’eyoyo 2 000 diekɔ lo kengama. Tshumanelo sɔ diekɔ l’ohomba wa dikumanyi ndo ekambi wakimanyiya. Ɔnɔnyi tshɛ, nunu dia ekambi wakimanyiya wekɔ l’ohomba wa monga dikumanyi ndo nunu di’anangɛso akina wekɔ l’ohomba wa monga ekambi wakimanyiya. Mbokɛmaka hwe dia tekɔ la “akambo efula wa nsala l’olimu wa Nkumadiɔndjɔ,” ndo aha paka anangɛso ato, koko ndo akadiyɛso.—1 Kɔrɛtɔ 15:58.
KAKƆNA KALƆMBAMA DIA MPAMA LO NYUMA?
3, 4. Oko le yɛ, kakɔna kalembetshiya mpama lo nyuma?
3 Adia 1 Timɔte 3:1. Ɔpɔstɔlɔ Pɔɔlɔ akandola anangɛso ‘wakombola’ monga emendji. Dia onto nkoma lo ɛngɔ kɛmɔtshi kele etale la nde, nde la dia mbidja welo ndo mbala mɔtshi taloya lonya dia kiɔsa. Tɔshi ɛnyɛlɔ ka ɔnangɛso lalanga ndjalowanya dia monga okambi wakimanyiya. Nde shihodiaka ɔnɛ nde pombaka mbidja welo dia ndowanya waonga ande w’Okristo. Oma laasɔ, l’ɔkɔngɔ wa nde nkamba oko okambi wakimanyiya, nde tetemalaka nkamba efula dia nkotsha kɛnɛ kalɔmbama dia monga omendji.
4 Anangɛso la akadiyɛso amɔtshi wekɔ lo nsala etshikitanu lo nsɛnɔ yawɔ, nɛ dia vɔ nangaka nsala akambo efula lo olimu wa Jehowa. Ɛnyɛlɔ, vɔ koka monga ambatshi mboka, nkamba lo Bɛtɛlɛ kana mbisha lonya l’olimu wa wokelo wa Mbalasa ya Diolelo. Nyɛsɔ tende woho wakoka Bible nkimanyiya onto tshɛ la l’atei aso dia ntetemala mpama lo nyuma.
TETEMALA MPAMA LO NYUMA
5. Ngande wakoka ɛlɔngɔlɔngɔ la esekaseka nkamba la wolo awɔ lo olimu wa Diolelo?
5 Ɛlɔngɔlɔngɔ l’esekaseka koka nsala awui efula l’olimu wa Jehowa nɛ dia vɔ wekɔ la wolo ndo la yoonge ya dimɛna. (Adia Tukedi 20:29.) Anangɛso amɔtshi w’ɛlɔngɔlɔngɔ wa lo Bɛtɛlɛ wekɔ lo nkimanyiya dia ntondja ndo mamatanya akatshi dia monga abuku ndo Bible. Ɛlɔngɔlɔngɔ la esekaseka efula w’Akristo wekɔ lo mbika Mbalasa ya Diolelo kana mbisha lonya dia ndjilɔngɔsɔla. Amɔtshi ndjakimɔka la lolango dia nkimanyiya etena katomba mpokoso kɛmɔtshi k’oma lo diangɔ diakatongama. Ndo ɛlɔngɔlɔngɔ la esekaseka efula wele ambatshi mboka mbekaka ɔtɛkɛta okina kana tshɔka lo dihole dikina dia tosambisha lokumu l’ɔlɔlɔ.
6-8. a) Ngande wakatshikitanya ɔlɔngɔlɔngɔ ɔmɔtshi kanyi yande lo dikambo di’olimu wa Nzambi, ndo etombelo akɔna waki la dui sɔ? b) Ngande wakokaso ‘ndɛta ko mɛna dia Jehowa ekɔ ɔlɔlɔ’?
6 Sho mbokaka Jehowa ngandji ndo sho nangaka mbosha kɛnɛ koleki dimɛna le so. Kaanga mbediɔ ngasɔ, sho koka ndjaoka oko wakayaoke ɔnangɛso lelɛwɔ Aaron. Nde akalangaka kambɛ Nzambi, koko nde komonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ. Kaanga mbakɔtɔka Aaron lo nsanganya ndo mbakandatombaka l’esambishelo oma ko dikɛnda diande, nde akate ɔnɛ: “Lakokaka nsanganya ndo olimu w’esambishelo eshi.” Ko kakɔna kakandasale?
7 Aaron akadje welo dia mbadiaka Bible mbala la mbala, nɔngɔsɔlaka nsanganya ndo mbishaka kɔmatɛrɛ lɔkɔ. Nde akatatɛ nto nɔmba mbala la mbala. Awui asɔ tshɛ wakookimanyiya dia mpama lo nyuma. Nde akayeya Jehowa dimɛna efula ndo akatatɛ mbooka ngandji k’efula. Etombelo waki la dui sɔ ele, Aaron akayonga l’ɔngɛnɔngɛnɔ w’efula. Nde akonge ombatshi mboka, akakimanyiyaka anto akina etena kakongaka mpokoso y’oma lo diangɔ diakatongama ndo akatshu dia tosambisha lo wodja okina. Ɛlɔ kɛnɛ nde ekɔ ekumanyi ndo ekɔ lo nkamba lo Bɛtɛlɛ. Ngande wayaokande lo dikambo dia lɔsɛnɔ lande? Aaron akate ate: “Dimi ‘lakalɛtɛ ko lakɛnyi dia Jehowa ekɔ ɔlɔlɔ.’ L’ɔtɛ wa ɛtshɔkɔ ɛsɔ, lekɔ lo ndjaoka dia lekɔ la dibasa diande, ndo dui sɔ tshutshuyakami dia nsala akambo efula l’olimu ande, ndo etombelo wele la dui sɔ ele lekɔ lo tshɔkwama efula.”
8 Omembi w’esambo akate ate: ‘Nyɔlɛtɛ ko nyayɛna dia Jehowa ekɔ ɔlɔlɔ.’ Nde akakotsha ate: ‘Wanɛ wayanga Jehowa hawotohomba ndooko ɛngɔ k’ɔlɔlɔ.’ (Adia Osambu 34:8-10.) Lo mɛtɛ, etena kashaso Jehowa kɛnɛ koleki ɔlɔlɔ le so, sho mongaka mɛtɛ l’ɔngɛnɔngɛnɔ nɛ dia sho mbeyaka dia tekɔ lo mbɔngɛnyangɛnya. Ndo nde ayokotsha daka diande dia tokokɛ.
TOHEKƆKE
9, 10. Lande na kele ekɔ ohomba dia wɛ “nkonga”?
9 Sho koka nkombola dia nsala akambo efula lo olimu wa Jehowa. Ko kayotota naka tambokongɛɛ l’etena k’otale dia nkondja diɛsɛ dimɔtshi l’etshumanelo kana dia awui wele la so ntshikitana? Sho pombaka monga la solo dia lotutsha. (Mika 7:7) Ndo kaanga mbele Jehowa mbeyaka ntshika dia dui diele la so ntetemala, sho koka monga l’eshikikelo dia nde ayotetemala tosukɛ. Sho koka nkondja wetshelo oma l’ɛnyɛlɔ ka Abrahama. Jehowa akawolake dia nde ayota ɔna pami, koko nde akahombe nkonga ɛnɔnyi efula polo l’etena kakayotɔ Isaka. L’etena kɛsɔ, Abrahama aki la solo dia lotutsha, ndo nde koshisha pondjo mbetawɔ kande le Jehowa.—Etatelu 15:3, 4; 21:5; Hɛbɛru 6:12-15.
10 Lo mɛtɛ, keema dui dia wɔdu dia kongɛɛ. (Tukedi 13:12) Koko naka sho ntetemala mbidja yimba lo awui wele la so ndo lo lonyangu lele la so, kete tayoleka nkɔmɔ. Lo dihole dia nsala ngasɔ, sho koka nkamba la etena kɛsɔ dia ndowanya waonga wayonga la so ohomba dia mɛmba ɛkɛndɛ ɛmɔtshi l’etshumanelo.
Lo kanaka yimba la kɛnɛ kadiaso lo Bible, sho koka monga la lomba ndo mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna
11. Waonga akɔna wa lo nyuma wakokaso nsala la wolo dia monga la wɔ, ndo lande na kewɔ ohomba?
11 Onga la waonga ndo akoka wahombama. Lo mbadiaka Bible ndo kanaka yimba la kɛnɛ kadiayɛ, wɛ koka monga la lomba, nkanyiya ndo monga l’ekanelo k’ɔlɔlɔ ndo mbɔsa tɛdikɔ t’amɛna. Lo mɛtɛ, anangɛso pombaka monga la waonga ndo akoka wa ngasɔ dia nama etshumanelo. (Tukedi 1:1-4; Tito 1:7-9) Naka sho mbeka Bible, sho koka nshihodia tokanyi ta Jehowa lo kɛnɛ kendana l’awui efula. Oma laasɔ lushi tshɛ, sho koka nkamba la kɛnɛ kekaso dia mbɔsa tɛdikɔ tangɛnyangɛnya Jehowa. Ɛnyɛlɔ, tayeya woho wa salɛ anto akina akambo, woho wa nkamba la falanga, woho wa nsɔna tɔkɛnyɔ ndo ahɔndɔ wa ndɔta.
12. Ngande wakoka ase etshumanelo mɛnya dia vɔ koka mbɛkɛ otema le wɔ?
12 Kamba dimɛna lo ɔkɛndɛ tshɛ wambowokosha. Etena kakayoka ekambi wa Nzambi tɛmpɛlɔ nto, Nɛhɛmiya aki l’ohomba w’apami dia mɛmba ɛkɛndɛ wotshikitanyi. Nde akasɔnɛ wanɛ waki la lokumu l’ɔlɔlɔ. Nde akeyaka dia apami asɔ wakokaka Nzambi ngandji ndo vɔ wakakoke nkamba dimɛna lo oseka olimu tshɛ wakawawasha dia nsala. (Nehemiya 7:2; 13:12, 13) Woho akɔ waamɛ mbele ɛlɔ kɛnɛ, wanɛ wele la kɔlamelo ndo wakamba dimɛna wayonga la lokumu l’ɔlɔlɔ ndo vɔ koka mbasha ɛkɛndɛ efula. (1 Kɔrɛtɔ 4:2) Ɔnkɔnɛ, oyadi tekɔ ɔnangɛso kana kadiyɛso, sho pombaka salaka kɛnɛ tshɛ kakokaso nsala lo oseka olimu tshɛ watoshawɔ.—Adia 1 Timɔte 5:25.
13. Ngande wakokayɛ mbokoya ɛnyɛlɔ ka Yɔsɛfu naka anto akina wambokosalɛ akambo aha la losembwe?
13 Yaɛkɛ le Jehowa. Akokayɛ nsala naka anto akina wambokosalɛ akambo aha la losembwe? Wɛ koka mbalembetshiya woho wayaokayɛ. Koko, naka wɛ ntetemala ndjaswɛlɛ ndo tshininala lo mɛnya dia wɛ kele la shadiya, wɛ koka mbidja esɔ lo dja. Sho koka nkondja wetshelo efula oma lo ɛnyɛlɔ ka Yɔsɛfu. Anango wakoosalɛ akambo lo yoho ya kɔlɔ. Anto wakate akambo wa kashi lo dikambo diande ndo wakawodje lo lokanu l’ɔtɛ wa dui diakinde kosala. Koko Yɔsɛfu akayaɛkɛ le Jehowa. Nde akakane yimba la alaka wa Jehowa ndo akatshikala la kɔlamelo. (Osambu 105:19) Lo tena di’ekakatanu sɔ, nde akonge la waonga efula wakayookimanyiya etena kakawayowosha olimu w’ohomba efula. (Etatelu 41:37-44; 45:4-8) Naka anto akina wambokosalɛ akambo aha la losembwe, lɔmba Jehowa dia kosha lomba. Nde ayokokimanyiya dia ntshikala ki ndo mbasalɛ akambo la wɔlamu etena kasawolayɛ la wɔ.—Adia 1 Petero 5:10.
HAMA LO OLIMU W’ESAMBISHELO
14, 15. a) Lande na kahombaso ‘mbidja yimba lo’ yoho yasambishaso? b) Ngande wakokayɛ ndjaɔtɔnganyiya la awui wotshikitanyi? (Enda osato wele lo mbɔtwɛlɔ ndo kiombo yele l’ɔtɛ a dui ɔnɛ: “Onde wɛ koka mpemba yoho kina?”)
14 Pɔɔlɔ akatɛ Timɔte dia ntetemala ndowanya yoho yakandalembetshiyaka Afundelo. Pɔɔlɔ akate ate: “Oyalamake ndo odjake yimba lo wetshelo ayɛ.” (1 Timɔte 4:13, 16) Laasɔ ko Timɔte ambotatɛka nsambisha l’edja k’ɛnɔnyi efula. Ko lande na kakandahombe ndjalowanya? Timɔte akeyaka dia anto ndo awui tshikitanaka. Nde akalangaka dia anto ntetemala mbohokamɛ, diakɔ diakandahombe ntetemala ndjalowanya ndo ntshikitanya yoho yakandawaetshaka. Ɛlɔ kɛnɛ, etena kasambishaso sho pombaka nsala woho akɔ waamɛ.
15 Lo ahole amɔtshi, etena katatasambisha lo luudu la luudu, hatotane anto efula la ngelo. Lo ahole akina, anto koka monga la ngelo, koko sho bu l’akoka wa mbɔtɔ lo nkombo yawɔ, mbala mɔtshi nɛ dia sho bu l’akoka wa nkoma lo mvudu yadjasɛwɔ. Naka ngasɔ mbediɔ lo ɛtshi kayɛ ka nkɛtɛ, shi wɛ koka mpemba yoho kina yakokayɛ ntana anto?
16. Ngande wakoka esambishelo ka lo sɛkɛ monga l’etombelo w’amɛna?
16 Anangɛso la akadiyɛso efula ngɛnangɛnaka esambishelo ka lo sɛkɛ. Ɛnyɛlɔ, vɔ tshɔka lo ahole wemala kawolo, ahole wemala mituka, lo bingu ndo lo ahole walongawɔ nyama dia ntana anto wa nsambisha. Ɔmɛnyi wa Jehowa koka ntatɛ nsawola l’onto ɔmɔtshi lo kɛnɛ kendana la losango lɔmɔtshi leke katomba. Kana nde koka mbuta dui dimɔtshi dia dimɛna diendana la ɔnaki ompokami ande kana mbooka dimbola dimɔtshi diendana la olimu ande. Naka mɛnamaka di’onto akɔ ekɔ lo ngɛnangɛna sawo, opandjudi koka nshila dui dimɔtshi di’oma lo Bible ndo mimbola onto kanyi yande lo dui diakɔ. Mbala efula, anto nangaka mbeya awui efula wendana la Bible.
17, 18. a) Akokaso nsala dia monga l’eshikikelo lo esambishelo ka lo sɛkɛ? b) Etena kayashayɛ l’esambishelo, lande na kɛnayɛ dia woho wakatombola Davidɛ Jehowa ekɔ dimɛna?
17 Mbala mɔtshi mbeyaka monga okakatanu dia ntatɛ sawo lo shinga la onto lahateye. Ngasɔ mbakayaoke Eddie, ombatshi mboka ɔmɔtshi wa la New York. Koko nde akatane dui dimɔtshi diakookimanyiya dia ndeka monga l’eshikikelo. Nde mbutaka ate: “L’etena k’ɔtɛmwɛlɔ aso wa lo nkumbo, dimi la wadɛmi salaka eyangelo dia ntana ekadimwelo lo ambola ndo tokanyi t’ampokami. Ndo nto sho mimbolaka Ɛmɛnyi wa Jehowa ekina tokanyi.” Ɛlɔ kɛnɛ Eddie ambohama lo esambishelo ka lo sɛkɛ.
18 Naka sho ngɛnangɛna olimu w’esambishelo efula ndo ndowanya yoho yaso ya nsawola l’anto lo dikambo dia lokumu l’ɔlɔlɔ, ohamelo aso wa lo nyuma wayɛnama le anto akina. (Adia 1 Timɔte 4:15.) Ndo sho koka kaanga nkimanyiya onto ɔmɔtshi dia monga okambi wa Jehowa. Davidɛ akate ate: ‘Dimi layotombolaka Jehowa tena tshɛ; lotombo lande layongaka lo ɛlɔmɔ ami wonya tshɛ. Dimi layoyafunaka le Jehowa; akanga wa memakana wayoka, ko wayɔngɛnangɛna.’—Osambu 34:1, 2.
TETEMALA NTOMBOLA JEHOWA LO MPAMA LO NYUMA
19. Lande na kahomba okambi wa Jehowa wele la kɔlamelo monga l’ɔngɛnɔngɛnɔ oyadi kaanga nde ekɔ la akambo amɔtshi wawodjɛ wekamu?
19 Davidɛ akate nto ate: ‘Jehowa le, elimu ayɛ tshɛ wayokotombola, ndo ekambi ayɛ wa kɔlamelo wayokotombola. Vɔ wayewoyaka lotombo la lowandji layɛ ndo wayɔtɛkɛtaka akambo wendana la wolo ayɛ, dia mbewoya anto etsha ayɛ wa wolo ndo lotombo la lɔnɛnɛ la lowandji layɛ.’ (Osambu 145:10-12) Wanɛ tshɛ woka Jehowa ngandji ndo wele la kɔlamelo le nde wekɔ la nsaki k’efula ka mbutɛ anto akina akambo wendana la nde. Ko kayotota naka wɛ ekɔ la hemɔ kana aya osombe, wele wɛ hayokoka nsambisha wenya efula woho wakombolayɛ nsambisha lo luudu la luudu? Tena tshɛ ohɔka dia wɛ ekɔ lo ngɛnyangɛnya Jehowa mbala tshɛ katɛkɛtayɛ akambo wendana la nde la wanɛ wokodingi, ɛnyɛlɔ enganga kana adɔkɔtɛlɛ. Naka wɛ ekɔ lo lokanu l’ɔtɛ wa mbetawɔ kayɛ, wɛ koka ntetemala mbutɛ anto akina akambo wendana la Jehowa ndo dui sɔ diayɔngɛnyangɛnya otema ande. (Tukedi 27:11) Nde mongaka nto l’ɔngɛnɔngnɔ w’efula naka wɛ ekɔ lo mbokambɛ kaanga etena kele ase nkumbo kayɛ akina hawosale dui sɔ. (1 Petero 3:1-4) Kaanga etena keyɛ l’ekakatanu wa wolo, wɛ koka ntombola Jehowa ndo ntetemala ndjasukanya la nde ndo mpama lo nyuma.
20, 21. Naka wambokosha elimu efula l’okongamelo wa Jehowa, ngande wakokayɛ monga tshondo y’ɔtshɔkɔ le anto akina?
20 Aha la taamu, Jehowa ayokɔtshɔkɔla naka wɛ ntetemala ndjasukanya la nde ndo naka wɛ nsala kɛnɛ tshɛ kakokayɛ nsala dia mbokambɛ. Ondo naka wɛ nsala etshikitanu ɛmɔtshi lo ekongelo kana yoho yayɛ ya lɔsɛnɔ, kete wɛ ayonga la waaso efula wa nkimanyiya anto akina dia mbeka awui wendana la alaka waki Nzambi w’amɛna efula. Wɛ koka nto monga l’akoka wa ndeka nkimanyiya anangɛso. Ndo nkanyiya polo lo yɛdikɔ yakɔna yayokoka anangɛso la akadiyɛso ngandji etena kakɛnawɔ akamba olimu efula l’etshumanelo!
21 Oyadi edja ka ngande kambotokambɛ Jehowa, onto tshɛ la l’atei aso koka ntetemala ndjasukanya la nde ndo mpama lo nyuma. Lo sawo diayela, tayɔsɛdingola woho wakokaso nkimanyiya anto akina dia nsala ehamelo wa ngasɔ.